Institute of strict liability in road traffic and its implementation in selected EU countries I. - Czech Republic, Austria

Abstrakt: Predmetný príspevok pod názvom „Inštitút objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke a jeho realizácia vo vybraných krajinách EÚ I.“ je autorom z rozsahového hľadiska rozdelený na II. časti, pričom v predkladanej I. časti príspevku ozrejmuje autor systém fungovania inštitútu objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke v krajinách ako Česká republika a Rakúsko. Autor taktiež analyzuje právnu úpravu v súvislosti s vyvodzovaním objektívnej zodpovednosti a v neposlednom rade aj aktuálny vývoj dopravnej nehodovosti na cestách uvedených krajín. Pokračovaním bude II. časť, v ktorej sa autorova pozornosť sústredí na ďalšie vybrané krajiny EÚ - Maďarsko, Poľsko či Taliansko.
Kľúčové slová: bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, objektívna zodpovednosť, dopravná nehodovosť

Abstract: The article entitled "Institute of strict liability in road traffic and its implementation in selected EU countries" is divided by the author into II. part, while in the presented part I of the article the author clarifies the system of functioning of the institute of strict liability in road traffic in countries such as the Czech Republic and Austria. The author also analyzes the legal regulation in connection with the derivation of strict liability and, last but not least, the current development of traffic accidents on the roads of these countries. The continuation will be II. part in which the author's attention is focused on other selected EU countries - Hungary, Poland or Italy.
Key words: road safety and traffic flow, strict liability in road traffic, road accidents

Úvod

V oboch častiach príspevku sme sa rozhodli venovať našu pozornosť krajinám ako Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko či Taliansko, a to najmä z dôvodu, že pri prevažnej väčšine z nich ide o susedné štáty so Slovenskom a zároveň sa domnievame, že ide o krajiny ktorých štátni príslušníci disponujú podobným právnym vedomím na úseku dodržiavania pravidiel cestnej premávky. Skúsenosti z týchto krajín sú podľa nášho názoru dôležitým základom pre definovanie pozitív a negatív v súvislosti so zavedením plnoautomatizovaného systému vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke v podmienkach SR. Ako už bolo uvedené, táto I. časť príspevku sa zaoberá vyvodzovaním objektívnej zodpovednosti v prvých dvoch uvedených krajinách - v Českej republike a Rakúsku. Systém fungovania inštitútu objektívnej zodpovednosti je na veľmi dobrej úrovni aj v iných členských štátoch EÚ ako napr. vo Francúzsku, Švédsku, Fínsku, Belgicku, Slovinsku či Holandsku. Z rozsahového hľadiska nášho príspevku sa však nie je možné podrobne venovať všetkým štátom, a preto budú v príspevku niektoré z nich spomenuté len veľmi okrajovo.

Česká republika

Inštitút objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla bol do českého právneho poriadku implementovaný v januári 2013, čo je vyše 6 mesiacov neskôr ako na Slovensku. Primárnym dôvodom jeho zavedenia v Českej republike (ďalej len ČR) sa stalo veľmi časté zneužívanie inštitútu tzv. blízkej osoby, v dôsledku ktorého bolo viac ako 75% priestupkov odložených bez uloženia sankcie priestupcovi. V prípade priestupkov po spáchaní ktorých nedošlo k bezprostrednému zisteniu totožnosti vodiča, sa tak prevádzkovatelia vozidiel vyhovárali na to, že údaje o vodičovi neuvedú, nakoľko by tým vystavili nebezpečenstvu stíhania seba samého alebo blízku osobu. Právo nevypovedať síce ostalo prevádzkovateľom vozidiel po zavedení objektívnej zodpovednosti aj naďalej rešpektované, avšak v prípade jeho využitia, nesie zodpovednosť za porušenie pravidiel jeho vozidlom sám prevádzkovateľ. ¹ Uvedené sa obdobne vzťahuje aj na vyvodzovanie objektívnej zodpovednosti na Slovensku. Ústavný súd ČR v jednom zo svojich rozhodnutí explicitne uviedol, že v prípade deliktov prevádzkovateľa vozidla sú sankcie pomerne nízke, nedochádza pri nich k zaznamenávaniu bodov do evidencie vodičov a prevádzkovateľ vozidla sa zároveň môže domáhať náhrady zaplatenej čiastky po vodičovi, ktorý viedol jeho vozidlo, čím nejde o neprimerane ťaživú pokutu. Z toho bol vyvodený záver, že na prevádzkovateľa vozidla nie je vyvíjaný žiaden nátlak k tomu, aby vypovedal proti blízkej osobe. Najvyšší správny súd ČR taktiež uviedol a doplnil, že ak prevádzkovateľ vozidla nevie komu svoje vozidlo zveril, nemôže ani vierohodne tvrdiť, že týmto vodičom bola jeho blízka osoba. ^2/sup>

Objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla v ČR je dnes upravená „zákonom č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních komunikacích ve znění pozdějších předpisu (zákon o silničním provozu)“. V uvedenej právnej norme je objektívna zodpovednosť zakotvená v § 125f až § 125h a v § 125j. Zaujímavosťou je, že Polície ČR v systéme objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla však figuruje iba ako subjekt, ktorý zadokumentuje odhalené protiprávne konanie a takto zistené priestupky následne oznamuje príslušnému obecnému úradu obce s rozšírenou pôsobnosťou. Ten zároveň vyzýva prevádzkovateľa vozidla k uhradeniu určenej čiastky, ktorá je splatná do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva musí spĺňať obligatórne náležitosti ako napr. popis skutku, miesto, čas, konkrétne pomenovanie deliktu a v neposlednom rade i výšku stanovenej čiastky a dobu jej splatnosti. Výnos z takto určenej čiastky je príjmom obce, kým na Slovensku je výnos z pokút uložených za správne delikty držiteľa vozidla príjmom štátneho rozpočtu. Prevádzkovateľ vozidla sa dopustí priestupku tým, že nezabezpečí, aby sa pri užívaní vozidla na pozemných komunikáciách dodržiavali povinnosti vodiča a pravidlá cestnej premávky. Za takýto priestupok nesie zodpovednosť len ak porušenie pravidiel bolo odhalené za pomoci automatických technických prostriedkov bez obsluhy pri dohľade nad bezpečnosťou cestnej premávky alebo ide o nedovolené zastavenie či státie. Uvedené platí len vtedy, ak sa toto porušenie pravidiel nestalo príčinou dopravnej nehody. Rovnako ako v slovenskej právnej úprave sa pri zodpovednosti fyzickej osoby - prevádzkovateľa vozidla neprihliada na zavinenie. Pokuta pri riešení porušenia pravidiel cestnej premávky v rámci objektívnej zodpovednosti (ďalej len OZ) nesmie v ČR prevýšiť 10 000 Kč. Prípady, v ktorých prevádzkovateľ vozidla nenesie zodpovednosť za porušenie pravidiel, sú taktiež totožné s našou právnou úpravou. Príkladom je odcudzenie samotného vozidla alebo jeho evidenčného čísla a tiež podanie žiadosti o zápis zmeny prevádzkovateľa vozidla v evidencii cestných vozidiel. Pokiaľ ide o vyvodzovanie OZ voči zahraničným účastníkom cestnej premávky, obecný úrad obce s rozšírenou pôsobnosťou zasiela tzv. informačný formulár v úradnom jazyku členského štátu EÚ, v ktorom má podozrivý z priestupku trvalý pobyt. ³ Obecný úrad má priamy prístup do platformy CBE a taktiež má oprávnenie si informácie o priestupcovi vyžiadať od konkrétneho členského štátu. Ak nevezmeme do úvahy rozdiel, že v ČR patrí prejednávanie deliktov do kompetencie príslušného obecného úradu obce s rozšírenou pôsobnosťou, tak možno vysloviť názor, že základ procesného postupu vyvodzovania OZ má v SR a ČR veľmi podobný charakter a nevyznačuje sa ďalšími podstatnými diferenčnými prvkami. Napriek tomu si však dovolíme tvrdiť, že efektívnosť pozitívnej motivácie k zaplateniu pokuty je rozhodne vyššia na Slovensku. U nás je explicitne určené, že držiteľ vozidla má možnosť uhradiť len 2/3 z celkovej výšky pokuty, a to do 15 dní od doručenia rozkazu. V ČR sa tzv. určená čiastka pohybuje v určitom rozmedzí a jej konečnú výšku stanovuje obecný úrad obce, ktorý predmetné porušenie pravidiel prejednáva. Z toho vyplýva, že výška určenej čiastky môže byť podstatne vyššia v Prahe, než aká by bola napr. v menšej obci, čo považujeme za dosť nevhodné riešenie.

Jedným z vysoko závažných problémov v ČR je v súvislosti s vyvodzovaním OZ celkový počet oznámených priestupkov v cestnej doprave, ktoré boli odhalené a zistené automatizovanými systémami. V súčasnosti je Magistrát Hl. mesta Prahy a viacero obcí s rozšírenou pôsobnosťou zavalených veľkým množstvom priestupkov, ktoré z objektívnych dôvodov nie sú úradníci spôsobilí zvládať. Tu chceme poukázať na nemecký systém, v komparácii s ktorým sa úradníci v ČR musia zaoberať každým priestupkom. V spomínanom Nemecku závisí prejednávanie priestupkov od uváženia príslušného správneho orgánu. To znamená, že v nadväznosti na zásadu oportunity je nemecký orgán do kompetencie ktorého patrí stíhanie priestupkov, oprávnený na rozdiel od Policajného zboru a štátneho zastupiteľstva upustiť od stíhania tých priestupkov, pri ktorých sa to dá z vecných aspektov ako je napr. malá vina alebo absentujúci verejný záujem. Z uvedeného možno vysloviť konštatáciu, že ide o úsilie odbremeniť nemecké správne orgány od tzv. bagateľných priestupkov, ktoré ich neadekvátne zaťažujú. Ide o väčšinou ťažšie preukázateľné priestupky akými sú telefonovanie počas vedenia vozidla, jazda na signál so znamením „Stoj!“ či zákaz predchádzania. Pokiaľ správny orgán nepriloží k oznámeniu o priestupku relevantný dôkaz ako napr. fotodokumentáciu alebo videozáznam, podozrivý automaticky využíva všetky dostupné možnosti a príslušnému správnemu orgánu tak sťažuje rozhodovanie. Takéto prípady sa z dôvodu dôkaznej núdze ukončujú aplikáciou zásady in dubio pro reo. Ide o právnu zásadu stanovujúcu príslušným orgánom povinnosť rozhodovať v prospech obvineného. ⁴

Graf č.1: Počet dopravných nehôd v ČR za obdobie rokov 2015 - 2019
(zdroj: https://www.policie.cz/clanek/statistika-nehodovosti900835.aspx?q=Y2hudW...)

V súvislosti s vývojom dopravnej nehodovosti v ČR možno vysloviť konštatáciu, že historicky najúspešnejším rokom v počte usmrtených osôb, ktoré zahynuli následkom dopravných nehôd bol pre ČR rok 2017, kedy zahynulo na českých cestách 502 osôb. V roku 2019 to už bolo 547 osôb z čoho vyplýva, že ČR podobne ako SR svoj národný cieľ spočívajúci v znížení počtu obetí vplyvom DN na polovicu, v porovnaní rokov 2010 a 2020 nesplnila. K tomuto názoru nás však priviedol aj fakt, že na konci roka 2019 mala ČR v prepočte na 1 milión obyvateľov 58 usmrtených, čím sa stala v poradí 11. krajinou s najhorším výsledkom, čo predstavovalo len 23% pokles v komparácii so spomínaným rokom 2010. Priemer v rámci celej EÚ pri tom bol len 51 usmrtených v prepočte na 1 milión obyvateľov.

Graf č.2: Počet usmrtených následkom dopravných nehôd v ČR za obdobie rokov 2015 - 2019
(zdroj: https://www.policie.cz/clanek/statistika-nehodovosti900835.aspx?q=Y2hudW...)

Rakúsko

Princíp objektívnej zodpovednosti v podmienkach Rakúskej republiky je zakotvený v § 49a správneho poriadku – Anonymný predpis (Anonymverfügung). Je to podobné ako pri našom paragrafe o objektívnej zodpovednosti, kedy príslušný orgán zašle držiteľovi vozidla oznámenie o priestupku s presne určenou sankciou, ktorú keď zaplatí v stanovenom termíne do 4 týždňov, nebude sa skúmať, kto priestupok spôsobil a nebude teda ani vykonaný záznam do karty vodiča. V rakúskom „anonymnom predpise“ (na Slovensku je to pomenované ako rozkaz na zaplatenie pokuty a v ČR ako tzv. určená čiastka) musia byť uvedené tieto obligatórne náležitosti:

• označenie správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
• miesto a čas porušenia pravidiel CP,
• skutok, ktorý bol odhalený prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov,
• označenie paragrafu k porušeniu ktorého došlo,
• druh a výška uloženej sankcie,
• pokyny k úhrade sankcie. ⁵

Ak nie je peňažný trest uvedený v anonymnom predpise zaplatený v zákonnej lehote 28 dní, stráca platnosť a príslušný správny orgán začína správne konanie. Správny orgán je povinný zistiť skutočného vodiča vozidla v čase spáchania priestupku prostredníctvom formulára na oznámenie vodiča, ktorý sa zasiela držiteľovi prípadne vlastníkovi vozidla. Ak držiteľ alebo vlastník neoznámi meno vodiča podľa § 103 ods. 2 zákona o prevádzke motorových vozidiel (Kraftfahrgesetz KFG) v stanovenej lehote alebo poskytne neúplné, nepravdivé a nesprávne údaje o vodičovi a jeho bydlisku, bude potrestaný za neoznámenie vodiča, nie za konkrétny spáchaný priestupok. Tento peňažný postih resp. trest býva podstatne vyšší ako bol za pôvodný priestupok. Podľa vykonávacieho nariadenia k zákonu o prevádzke motorových vozidiel (KFG) môže ísť o sankciu až do výšky 5 000€ a proti nej nie je možné podať žiaden opravný prostriedok. ⁶ Výška danej pokuty je daná jednak podstatne vyšším priemerným príjmom Rakúšanov a jednak aj určitou rakúskou zvyklosťou v ukladaní mimoriadne vysokých správnych sankcií. Podľa nášho názoru ide o dostatočnú sumu k tomu, aby motivovala držiteľa vozidla k uhradeniu pokuty za porušenie pravidiel cestnej premávky resp. k označeniu tej osoby, ktorá jeho vozidlo v čase porušenia viedla. Nedochádza tak ani k prieťahom v správnom konaní a ani k nadmernému zaťaženiu správnych orgánov s prípadným vymáhaním pokuty. Anonymný predpis nevydáva polícia, ale príslušný správny orgán. V Rakúsku to sú okresné úrady alebo správny orgán krajinského policajného riaditeľstva. V súčasnosti sa zvažuje úprava súčasného právneho stavu v tom zmysle, aby v prípade, ak držiteľ resp. vlastník vozidla pokutu nezaplatí, nezabezpečí jej zaplatenie alebo neoznámi údaje o vodičovi, bude povinný túto pokutu zaplatiť on sám bez ohľadu na to, či priestupok svojim vozidlom spáchal alebo nie (subsidiárna zodpovednosť). V komparácii so súčasným stavom na Slovensku, je v Rakúsku veľkou výhodou automatizované zasielanie sankcií, ktorého prednosti sme už niekoľkokrát zdôraznili. Príslušníci služby dopravnej polície sú namiesto administratívy v kancelárii, využiteľní pri vykonávaní ďalších dôležitých dopravno-bezpečnostných činností. Právny nástroj „Anonymný predpis“ bol v Rakúsku zavedený za účelom efektívneho a jednoduchého postihu za priestupky zaznamenané prostredníctvom automatizovaných technických zariadení na monitorovanie cestnej premávky. Je to vlastne skrátené konanie pri masových dopravných deliktoch tzv. malého významu. V Rakúsku je ročne prostredníctvom týchto zariadení zaznamenaných viac ako 5 miliónov prekročení povolenej rýchlosti, z ktorých viac ako 90% je vyriešených v tomto skrátenom konaní. Konkrétne druhy priestupkov nie sú v zákone špecifikované, pretože spektrum dopravných deliktov spadajúcich do tohto konania si upravuje každá spolková krajina v osobitnom katalógu pokút. Jediným obmedzením je maximálna výška pokuty, ktorá môže byť za priestupok uložená. Tá predstavuje sumu 365 eur.

V poslednom období bolo v Rakúsku osadených množstvo stacionárnych radarových boxov, ktoré sú vybavené laserovými jednotkami. Ide o najmodernejšie laserové a radarové snímače, ktoré poskytujú spoľahlivé výsledky merania. Monitorujú viacero jazdných pruhov a aj oba smery súčasne. To znamená, že dokážu merať rýchlosť vozidiel nielen na príjazde, ale taktiež i na odjazde. Kamery sú vybavené vysokým rozlíšením a automaticky dokumentujú každé porušenie pravidiel CP. Na fotozázname sú vozidla jasne identifikovateľné a to dokonca aj za zhoršenej viditeľnosti či v tme. Tieto technické prostriedky je možné rýchlo a flexibilne zmontovať a demontovať, čím je umožnené meniť ich polohu podľa potreby. ⁷ V Rakúsku je pomerne často využívané aj úsekové meranie rýchlosti, kedy kamerové systémy odfotografujú vozidlo na začiatku a na konci meraného úseku a následne vypočítajú jeho priemernú rýchlosť. Na takto meraný úsek sú vodiči upozornení informačnými tabuľami. Je nevyhnutné zdôrazniť, že podľa § 98b zákona o cestnej premávke (Straßenverkehrsordnung), sa môžu technické prostriedky určené na automatizované odhaľovanie priestupkov používať len tam, kde to je nevyhnutné z dôvodu zvýšenia bezpečnosti a plynulosti CP, ochrany obyvateľstva či životného prostredia. Získané údaje je možné použiť výlučne na identifikáciu vozidla i jeho vodiča a na účely správneho konania. ⁸

Najzásadnejším diferenčným prvkom je v komparácii so slovenskou právnou úpravou na úseku vyvodzovania OZ skutočnosť, že v Rakúsku nie je navzájom vylúčené uloženie sankcie vodičovi i držiteľovi vozidla. Vodič je sankcionovaný za porušenie pravidiel CP, kým držiteľ vozidla za prípadné neposkytnutie súčinnosti. Aplikačná prax však ukázala, že ak držiteľ vozidla vodiča neoznačí alebo uvedie o ňom nepravdivé údaje, správny orgán sa ocitne v dôkaznej núdzi a konkrétnemu vodičovi porušenie pravidiel CP nepreukáže. Sankcionovaný tak bude len držiteľ vozidla, buď v rámci inštitútu OZ do výšky 365€ alebo za neposkytnutie súčinnosti do spomínanej výšky až 5 000€.

Pandémia koronavírusu neobišla ani Rakúsko a jej pozitívnejšou stránkou bolo, že na rakúskych cestách sa v priebehu roka 2020 zaznamenal najnižší počet obetí dopravných nehôd od začiatku spracovávania týchto štatistík, čo bolo ešte v roku 1950. Podľa slov rakúskeho ministra vnútra Karla Nehammera zvládli policajti nové výzvy, ktoré pandémia priniesla s veľkou mierou citlivosti, flexibility a zodpovednosti. V roku 2020 zahynulo následkom DN v Rakúsku 338 osôb, čo je až o 78 menej (-18,8%) ako tomu bolo v roku 2019 (416 obetí). V motorových vozidlách prišlo o život 143 ľudí, 73 motocyklistov, 49 chodcov, 39 cyklistov (z toho 19 na elektrobicykli), 20 ľudí v nákladných vozidlách a zvyšné osoby zahynuli v iných dopravných prostriedkoch (autobus, traktor, moped). Najčastejšími príčinami DN bolo prekročenie povolenej rýchlosti (31,8%), nevenovanie sa riadeniu (20,9%) či nedanie prednosti v jazde (15,5%). Čo sa týka národnej stratégie na zvyšovanie bezpečnosti CP, aj Rakúšania si stanovili za cieľ znížiť počet úmrtí medzi rokmi 2010-2020 o 50%. Rakúsko má spomedzi krajín strednej Európy absolútne prvenstvo v procese plnenia tohto cieľa. Pokiaľ v roku 2010 vykazovalo 621 obetí, v roku 2020 ich malo byť už len 311. S konečným spomínaným počtom 338 obetí, tak Rakúšania dosiahli 45,6% zníženie, čo považujeme za fantastický výsledok. ⁹

Záver

Ak neberieme do úvahy rozdiel, že v ČR patrí prejednávanie deliktov do kompetencie príslušného obecného úradu obce s rozšírenou pôsobnosťou, tak možno vysloviť názor, že základ procesného postupu vyvodzovania OZ má v SR a ČR veľmi podobný charakter a nevyznačuje sa ďalšími podstatnými diferenčnými prvkami. Čo sa týka Rakúskej republiky, tak princíp fungovania resp. vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v podmienkach tejto krajiny je zakotvený v § 49a správneho poriadku – Anonymný predpis (Anonymverfügung). Je to podobné ako pri našom paragrafe o objektívnej zodpovednosti, kedy príslušný orgán zašle držiteľovi vozidla oznámenie o priestupku s presne určenou sankciou. V komparácii so súčasným stavom na Slovensku, je v Rakúsku veľkou výhodou automatizované zasielanie sankcií, ktorého prednosti sme už niekoľkokrát zdôraznili. Príslušníci služby dopravnej polície sú namiesto administratívy v kancelárii, využiteľní pri vykonávaní ďalších dôležitých dopravno-bezpečnostných činností. Presadzujeme názor, že práve zavedenie plnoautomatizovaného systému vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke, by aj v podmienkach SR prispelo k efektívnemu a jednoduchému postihu za správne delikty držiteľa vozidla. Čitateľovi chceme dať do pozornosti aj II. časť predmetného príspevku, v ktorej sa bude môcť oboznámiť so systémom fungovania inštitútu objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke aj v ďalších krajinách EÚ ako sú napr. Maďarsko, Poľsko či Taliansko.

Autor: npor. JUDr. Dávid Varhoľ, PhD.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Katedra policajných vied

Zoznam bibliografických odkazov
KOMÁREK, Jindřich, 2019. Dopravní přestupky. In: Právní rozpravy 2019, recenzovaný sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference. Hradec Králové: Magnanimitas, s. 82-86. ISBN: 978-80-87952-28-3.

MATES, Pavel, 2011. Konec výmluv na osobu blízkou. In: Právni rozhledy. Roč. 19, č. 13, str. 2-3. ISSN: 1210-6410.

VARHOĽ, Dávid, 2020. Plnoautomatizovaný systém ako moderná technológia vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke v SR a jeho fungovanie vo vybraných štátoch EÚ. In: Moderné technológie v páchaní, odhaľovaní, dokumentovaní, dokazovaní a prevencii trestnej činnosti, zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 121-131. ISBN: 978-80-8054-856-8.

Zákon č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních komunikacích ve znění pozdějších předpisu (zákon o silničním provozu).

Bundesrecht konsolidiert: Gesamte Rechtsvorschrift für Verwaltungsstrafgesetz 1991, § 49a.

Bundesrecht konsolidiert: Gesamte Rechtsvorschrift für Straßenverkehrsordnung 1960, § 98b.

Bundesrecht konsolidiert: Kraftfahrgesetz (KFG) 1967, § 103 ods.2.

BIELA KNIHA: Plán jednotného európskeho dopravného priestoru - vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje, KOM(2011) 144 v konečnom znení - Brusel, 28.3.2011.

Bundesministerium Inneres - Verkehrsstatistik 2020. [online]. [cit. 30. októbra 2021]. Dostupné na internete: https://www.bmi.gv.at/202/Verkehrsangelegenheiten/unfallstatistik_ vorjahr.aspx

Databáze judikátu iudictum.cz [online]. [cit. 28. októbra 2021]. Dostupné na internete: https://iudictum.cz/929/1-as-21-2011-52

Geschwindigkeitsüberwachung erhöht die Verkehrssicherheit. [online]. [cit. 30. októbra 2021]. Dostupné na internete: https://www.jenoptik.de/produkte/verkehrssicherheit/geschwindigke tsueberwachung