Checking travel documents in crisis situations

Abstrakt: Autor vedeckého príspevku sa venuje možnostiam rýchleho a efektívneho nasadenia príslušníkov Policajného zboru na vykonávanie hraničnej kontroly v krízových situáciách v rámci aktuálnej vedeckovýskumnej úlohy „Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách“ pod označením 257/2021 riešenej na Akadémií Policajného zboru v Bratislave. Zameriava sa najmä na možnosti kontroly cestovných dokladov bez prístrojov aj s použitím jednoduchých pomôcok prvolíniovej kontroly.
Kľúčové slová: cestovné doklady, kontrola hraníc, krízová situácia

Abstract: The author of the scientific article deals with the possibilities of quick and effective deployment of members of the Police Forces for the implementation of border control in crisis situations as an integral part of the scientific research project „Mobile data collecting and analytical center for management of crise situation“ which is registered at the Academy of Police force in Bratislava under the designation 257/2021. It focuses mainly on the possibilities of checking travel documents without devices and with the use of simple first-line control tools.
Keywords: travel documents, border control, crisis situation

Úvod

Na úvod je potrebné definovať krízovú situáciu. Pojem krízová situácie je upravený zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom zdraví“). Je potrebné podotknúť, že pojem krízová situácia podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom zdraví zakotvuje zahŕňa výnimočný stav, núdzový stav a mimoriadnu situáciu, pričom ustanovenie čl. 1 bod 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu za krízovú situáciu považuje výnimočný stav a núdzový stav, nie však mimoriadnu situáciu. Z uvedeného je zrejmé, že pri definícii pojmu krízová situácia je potrebné určiť, aký právny predpis je v konkrétnom prípade aplikovaný a na základe neho definovať pojem krízová situácia. Z uvedeného vyplýva, že krízová situácia je najširší pojem a zahŕňa výnimočný stav, núdzový stav a mimoriadnu situáciu.

Slovenská republika je podľa nášho názoru pokojná a najmä bezpečná krajina. Už 18 rokov sme členmi Európskej únie a tento rok (2022), sme oslavovali už 15. výročie vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru. Takýto status nie je samozrejmosťou, čo dokazuje fakt, že mnohé krajiny dlhé roky čakajú na dosiahnutie týchto cieľov. Aktuálne sa podarilo naplniť toto očakávanie Chorvátsku, ktorá bude od 01. 01. 2023 plnohodnotným členom schengenského priestoru. Je to veľký krok v „živote“ krajiny a okrem výhod prichádzajú aj dôležité a náročné povinnosti. Krajiny, ktoré sú na vonkajšej hranici schengenského priestoru majú povinnosť túto hranicu v dostatočnej miere kontrolovať tak, aby dokázali ochrániť aj ostatné krajiny vo vnútrozemí.

Vstup do schengenského priestoru znamenal aj pre SR prevzatie zodpovednosti za ochranu jednej vonkajšej pozemnej hranice, ktorú má Slovenská republika s Ukrajinou v dĺžke 97,8 km. Ide o najkratší úsek našich štátnych hraníc so susednými štátmi. Keďže Slovensko má na svojom území aj tzv. schengenské letiská (v Bratislave, v Košiciach a v Poprade) prevzala zodpovednosť aj za ochranu vonkajšej vzdušnej hranice. Kontrolu hraníc zabezpečujú základné útvary Policajného zboru služby hraničnej a cudzineckej polície („ďalej len OHK PZ“). Pri výkone služby sa riadenia normami medzinárodného, európskeho a vnútroštátneho práva ale taktiež internými nariadeniami alebo rozkazmi. Oblasť kontroly hraníc je primárne upravená v Kódexe schengenských hraníc [3], ktorý je vo forme nariadenia EÚ záväzný a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch, implementujúcich schengenské acquis v tejto oblasti.

Vstup krajiny do schengenského priestoru znamenalo prakticky pre všetky krajiny okamžité ukončenie vykonávania hraničnej kontroly na vnútorných hraniciach s okolitými krajinami. Hraničné priechody sa vyprázdnili, neudržiavali a časom sa stali jednoducho nepoužiteľnými. Začiatočná eufória zo zrušenia hraníc viedla k tomu, že v určitom bode bola celá infraštruktúra vybudovaná na kontrolu hraníc zdevastovaná. Nikto nepredpokladal, aké výzvy čakajú našu krajinu a celú Európu. Teraz už vieme, že vzhľadom na migračnú krízu od roku 2015, celosvetovú pandemickú situáciu kvôli koronavírusu COVID-19 od roku 2020 a najnovšie kvôli vojne na Ukrajine iniciovanej Ruskom 24. februára 2022 bola veľkou chybou zanedbať možnosť rýchleho a efektívneho obnovenia kontroly aj na vnútorných štátnych hraniciach v schengenskom priestore.

Náš tím tvorený vedeckými pracovníkmi z katedry európskeho integrovaného riadenia hraníc na Akadémií Policajného zboru v Bratislave sa snažil primerane reagovať na tento nepriaznivý stav vo svete a v roku 2021 sme založili vedeckovýskumnú úlohu „Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách“, ktorá sa snaží riešiť tento fenomén. Súčasťou projektu je aj modul na kontrolu cestovných dokladov, preto Vám v tomto príspevku priblížime možnosti využitia niektorých prístrojov a postupov.

Falšovanie dokladov¹

„Falšovanie je trestný čin, ktorý sa nikdy nespácha náhodou, nepozornosťou, v stave rozrušenia či nesmiernej chudoby. Je to zločin dôkladne pripravený osobou, ktorá má technické schopnosti a vloží do potrebného zariadenia značnú sumu peňazí.“

Falšovanie je základnou príčinou potreby kontroly cestovných dokladov pri hraničnej kontrole. Z hľadiska kriminalistickej relevantnosti môžeme rozdeliť doklady, bankovky, listiny a iné dokumenty obsahujúce prvky technickej ochrany podľa pravosti do troch skupín, a to:

• pravé,
• pozmenené,
• falošné.

V prípade pravých objektov je výsledkom skúmania tvrdenie, že skúmaný dokument je nerozlíšiteľný od zaručene pravého dokumentu. Môžeme v tom prípade vyhlásiť, že sa jedná o pravý dokument, bez znakov nelegálnych zmien. Obsahujú všetky náležitosti a údaje v nezmenenej forme, ktoré sú súčasťou aj porovnávacieho originálu, pričom do istej miery nie je závadou pri posudzovaní obsahu ani opotrebenie či poškodenie objektu. Musia spĺňať aj podmienku vydania oprávneným subjektom a predpísaným spôsobom. Pozmenenédokumenty vykazujú na určitej úrovni znaky pravého dokumentu, keďže vznikajú zmenou určitých častí pôvodného originálneho dokumentu. Častými príkladmi sú vymenené fotografie, výmaz a náhrada textu, zmena alebo doplnenie textu, úprava sériového čísla dokladu a iné. Takéto dokumenty sú často kradnuté a predané s pozmenenými údajmi tretím osobám, avšak zmeny v osobných údajoch môžu byť vykonané aj pôvodným majiteľom originálu. Tretiu skupinu tvoria falošné dokumenty, ktoré sú tiež veľmi rozšírené. Hovoríme o úplných falzifikátoch alebo o čiastočných falzifikátoch. V prvom prípade sú všetky ochranné prvky aj podkladový materiál od základov vyhotovované falšovateľom pomocou rôznych techník. Je to ekonomicky aj technicky veľmi náročná metóda. O krok bližšie k vytvoreniu úspešného a neodhaleného falzifikátu môžu byť falšovatelia druhej skupiny. V tomto prípade sú nelegálnym spôsobom odcudzené čistopisy dokumentov s pravými ochrannými prvkami, ktoré sú neskôr dodatočne nelegálne personifikované. Aj keď existujú technické prvky ochrany aj v tejto fáze, je zrejmé, že páchateľ má mnohonásobne menej práce a možnosti na chybu pri imitácií ostatných ochranných prvkov.

Skúmanie pravosti dokladov

Ak chceme skúmať pravosť dokumentov, v prvom rade musíme mať čo najviac znalostí a informácií o originálnom dokumente a o ochranných prvkoch, ktoré sú na danom objekte aplikované. Bolo by veľmi ťažké určiť s istotou pôvod objektu bez takýchto informácií. Ideálnym prípadom je, keď pri skúmaní pravosti neznámeho objektu z obehu máme k dispozícií aspoň jeden exemplár nesporne pravého dokladu či dokumentu. Takto je možné porovnávacou metódou daný objekt skúmať a dopracovať sa k záveru, kde určíme, či je objekt pravý alebo je to falzifikát. Treba ale povedať, že to nie je prakticky možné mať fyzicky k dispozícii úplnú zbierku všetkých momentálne platných dokladov, dokumentov, bankoviek a iných možných objektov nášho skúmania zo všetkých krajín sveta. Na tento účel boli vytvorené rôzne elektronické databázy, ktoré sú často dostupné aj online.

V ideálnom prípade by každý, kto má vizuálny kontakt s falzifikátom mal vedieť odhaliť jeho nepravý pôvod. Často je to ale obtiažne aj pre skúsených odborníkov. Ak vznikne podozrenie, že obdržaný objekt by mohol byť sfalšovaný, ale nemáme možnosť určiť pôvod objektu s istotou, je potrebné zaslať ho na expertíznu analýzu. Takáto analýza potom dokáže zodpovedať niekoľko dôležitých otázok, ako sú napr.:

• je skúmaný dokument pravý,
• ak je pravý, bol pozmenený,
• ak je pozmenený, čo všetko bolo pozmenené a aké boli pôvodné údaje,
• aká technika a materiály boli použité pri výrobe,
• aká je história dokumentu.

Masaryk s kol. aj Porada s kol. predstavujú vo svojich publikáciách celý rad metód skúmania pravosti dokumentov. Pokúsime sa na nasledujúcich riadkoch vybrané z nich priblížiť. Jedná sa o nasledovné metódy skúmania dokumentov: ²

• vizuálne skúmanie,
• makroskopické skúmanie,
• mikroskopické skúmanie, /
• skúmanie v prechádzajúcom svetle,
• skúmanie so šikmým osvetlením,
• skúmanie v odrazenom svetle,
• skúmanie v ultrafialovom žiarení,
• skúmanie pomocou infračerveného žiarenia,
• a iné.

Najfundamentálnejšou metódou je jednoznačne vizuálne skúmanie. Každý jeden objekt musí prejsť takouto kontrolou pri každom jeho použití (napr. identifikácia). Táto metóda spočíva v prehliadke objektu bez použitia pomôcok pri dennom alebo umelom bielom svetle. Takýmto spôsobom môžeme odhaliť iba hrubé nedostatky falzifikátov, farebný nesúlad alebo absenciu určitých ochranných prvkov. Súčasťou vizuálneho skúmania je makroskopické skúmanie, kedy môžeme použiť aj jednoduché pomôcky vo forme lupy. Skúmaný je celkový vzhľad objektu, farebné odtiene, tiež môžeme vyhodnotiť celkový vzhľad objektu, opotrebenie a prípadné poškodenia. Táto metóda je v prípade kvalitne vyrobených falzifikátov skôr doplnkovou metódou na určenie ďalšieho postupu, keďže voľným okom a použitím jednoduchej lupy nie je vždy možné potvrdiť nepravosť objektu. Oproti týmto metódam, mikroskopické skúmanie umožňuje prezerať aj veľmi jemné detaily objektu. Je to nedeštruktívna metóda, ktorá môže byť využitá pri skúmaní zmien v štruktúre podkladového materiálu, charakteristických čŕt jednotlivých tlačiarenských techník alebo poradia krížených ťahov a iných mikroskopických detailov na objekte. Ďalšou veľmi častou metódou je skúmanie objektu s rôznymi druhmi osvetlenia vo viditeľnom spektre. Najčastejšou metódou je skúmanie v prechádzajúcom svetle. Táto metóda je vhodná na analýzu vnútornej štruktúry dokladu, kde napríklad môžeme spomenúť laickou verejnosťou najviac skúmaný druh technickej ochrany, vodoznak. Okrem vodoznaku môžeme skúmať napr. súvislosť ochranného prúžku, rozmiestnenie ochranných vlákien, lícovanie sútlačovej značky, nepriesvitnosť papiera, rovnomernosť alebo oblačnosť vnútornej štruktúry a mnohé iné znaky.

Ďalším krokom môže byť skúmanie v šikmom svetle. Metóda spočíva v osvetlení povrchu skúmaného objektu so smerovým svetlom pod malým uhlom, zvyčajne 0° – 5°. Pomaly meníme tento uhol, prípadne uhol pozorovania a sledujeme zmeny na objekte. Takýmto spôsobom sú zvýraznené nerovnosti na povrchu, môžeme teda zistiť miesta, ktoré ležia nad alebo pod rovinou povrchu skúmaného objektu. Zviditeľnia sa aj niektoré ochranné prvky, ako je hĺbkotlač, hologram a iné opticky variabilné prvky či farby. Poslednou skupinou skúmania dokladov vo viditeľnom spektre je použitie odrazeného svetla. Niekedy je tento druh osvetlenia nazývaný aj koaxiálny. Používa sa na skúmanie vonkajších vlastností pozorovaného objektu, najmä na odhalenie retroreflexívnych obrazcov. Pomocou odrazeného svetla sa eliminuje v niektorých prípadoch rušivý vplyv tienenia pri svetle dopadajúcom na povrch objektu s iným uhlom. Môžeme tak pozorovať drobné poškodenia a iné stopy po falšovaní.

Okrem skúmania objektov pomocou svetla vo viditeľnom spektre nám pri odhaľovaní falzifikátov môžu pomáhať iné typy osvetlení s rôznymi vlnovými dĺžkami. Medzi najčastejšie využívané jednoznačne môžeme zaradiť použitie ultrafialového, resp. UV svetla. Je to elektromagnetické žiarenie pri dolnej hranici viditeľného spektra v rozmedzí vlnovej dĺžky 200 až 400 nm³. Po osvietení skúmaného objektu je potrebné sledovať jeho povrch, ktorý buď absorbuje toto žiarenie alebo bude viditeľná ním stimulovaná fluorescencia. Absorpcia alebo fluorescencia sa prejavuje tmavším alebo svetlejším vzhľadom. Každá dodatočná látka, ako napríklad lepidlo, toner a iné, môže mať odlišnú reakciu na UV žiarenie, preto je táto metóda vhodná aj na odhalenie manipulácie s objektom a pozmenenia údajov. Medzi návrhármi ochranných prvkov je ochrana UV citlivými prvkami veľmi obľúbená a len máloktorý objekt nedisponuje takouto ochranou. Často využívanou metódou je aj skúmanie objektu pomocou infračerveného svetla. Je to žiarenie s vlnovou dĺžkou pri hornej hranici viditeľného spektra, čiže na opačnej strane, ako je to v prípade UV svetla. Takéto žiarenie nie je voľným okom viditeľné a nemôžeme voľným okom pozorovať ani reakciu ožarovaného objektu.

Na skúmanie pravosti dokumentov a dokladov, ako vidíme, existujú rôzne metódy, ktoré sa vyvíjali desaťročia. Odborníci stále hľadajú nové spôsoby na zdokonaľovanie ochranných prvkov, skúšajú nové druhy technickej ochrany dokumentov a zároveň musia zaviesť postupy na ich hodnoverné a spoľahlivé skúmanie. Napredovaním techniky je zrejmé, že okrem skúmania voľným okom sú zapájané do boja proti falšovaniu aj prístroje, ktoré uľahčujú prácu expertov.

Možnosť vybavenia mobilného centra prístrojmi na kontrolu dokladov
Aj napriek tomu, že sa denne stretávame s množstvom ochranných prvkov na všetkých druhoch objektov (doklady, dokumenty, bankovky, atď.), nie je obvyklé, že by ľudia bežne nosili so sebou lupu a už vôbec nie ultrafialové svietidlo. Mnoho prvkov technickej ochrany týchto objektov je preto navrhnutých tak, aby ich bolo možné na prvý pohľad voľným okom rozoznať a identifikovať. Falzifikáty sú tak pod veľkým tlakom odhalenia a núti to falšovateľov vyhotovovať ďalšie a dokonalejšie exempláre.

Na úrovni prvolíniovej kontroly pri prechode cez štátnu hranicu by mal byť obsluhujúci a službu vykonávajúci personál školený a pripravený na kontakt a odhalenie falzifikátov. V týchto prípadoch je už žiaduce, aby mal kontrolór vedomosti o možných hrozbách a mal k dispozícii jednoduché nástroje na hlbšiu analýzu kontrolovaného objektu. Samozrejme, ani v týchto prípadoch nehovoríme o expertíznom skúmaní. Môžu byť použité jednoduché lupy so zabudovaným svetelným zdrojom, prípadne s možnosťou prepnutia na ultrafialové žiarenie. Takéto zariadenie je „vreckovým“ riešením na prácu v teréne.

Obrázok 1 Kompaktný prístroj na kontrolu pravosti dokladov, APIS, Model C620⁴

Je možnosť aplikácie aj iných druhov a modelov, podľa náročnosti a množstva kontrolovaných objektov, miesta výkonu a ďalších podmienok. K dispozícii sú od rôznych výrobcov kompaktné riešenia, vybavené vlastným monitorom, ktoré ponúkajú lepší prehľad dokumentu a následne hlbšiu a presnejšiu analýzu. Takéto zariadenia si nájdu uplatnenie napríklad na hraničných priechodoch či letiskách, kde je za pomerne krátky časový interval potrebné preskúmať a spoľahlivo vyhodnotiť pravosť veľkého množstva dokladov.
Ak vznikne podozrenie, že kontrolovaný doklad je pozmenený alebo falšovaný, je potrebné ho okamžite zaistiť, označiť a poslať na ďalšie expertízne skúmanie odborníkmi. Na tento účel sú vytvorené laboratóriá so špeciálnym vybavením, špičkovými technickými prostriedkami a odborne školeným obsluhujúcim personálom.

Okrem toho je nutné spomenúť aj zariadenia na automatizovanú kontrolu dokladov, ktoré sa využívajú ako prvotná kontrola na miestach, kde je potrebné spoľahlivo a rýchlo spracovať veľké množstvo objektov. Na mnohých dokladoch je už v dnešnej dobe takzvaná strojovo čitateľná zóna MRZ, z anglického Machine Readable Zone, ktorá obsahuje základné údaje o držiteľovi dokladu. Jej štruktúra je prísne definovaná, vrátane veľkosti písma, typu písma, poradia údajov aj kontrolných znakov a číslic. Ak doklad obsahuje aj biometrické údaje, často sú tieto informácie medzi sebou konfrontované, aby sa zaistil ich súlad a prípadné nezrovnalosti.

Záver

V dnešnej dobe rezonuje vo svete problematika nelegálnej migrácie, ktorá je jednoznačne hnacím motorom pre falšovateľov cestovných dokladov. Vízia lepšej budúcnosti núti migrujúcich ľudí investovať do tejto formy nelegálnej činnosti, často však bez základných vedomostí o dokladoch, ktoré dostanú do rúk. Falšovatelia dokážu túto situáciu zneužiť a odovzdať objednávateľom ľahko odhaliteľné a nekvalitné falzifikáty. Samozrejme z pohľadu orgánov činných v trestnom konaní môže byť takéto správanie falšovateľov vnímané aj výhodne, keďže sa pomerne ľahko odhalia tieto prípady. Na druhej strane pomerne ľahká dostupnosť falzifikátov vzbudzuje záujem čoraz širšej skupiny o túto nelegálnu možnosť.

Nasadenie nami navrhovaného mobilného, dátového, odberového a analytického centra, ktorý je navrhovaný špeciálne na krízové situácie spojené s neregulárnou migráciou môže podľa nášho názoru výrazne prispieť k úspešnému zvládnutiu krízových situácií.. Koncept mobilného modulárneho systému je tvorený sofistikovane upravenými štandardizovanými lodnými kontajnermi, ktorý v závislosti od charakteru krízovej situácie (prírodná katastrofa, závažná priemyselná havária, pandémia, migračná vlna, stav ohrozenia, vojnový stav a pod.) je možné na základe modulárneho systému zostaviť v podobe ideálneho komplexu pracovísk pre kontrolu a diagnostiku osôb v najoptimálnejšej geografickej lokalite vo vzťahu k aktuálne riešenej krízovej situácii. Tento modulárny systém poskytuje priestor pre prvotný kontakt s migrujúcou osobou, je možné túto osobu podrobiť bezkontaktnej zdravotnej kontrole a následne po takmer okamžitému výsledku tejto kontroly je možné na tom istom mieste vykonať aj všetky administratívne náležitosti ohľadom vstupu na územie danej krajiny.

Autor: mjr. Ing. Vincent Holubiczky, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc, Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

KOŠČ, I., ZITTINO, M., KOŠČOVÁ, M., VICEN, V. 2022. Ochrana pred cieleným útokom UAV vo vnútorných priestoroch. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana. Zborník. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 2022. s. 8 – 23. ISBN 978-80-8054-976-3.

MASARYK, P. a kol: Kriminalistickotechnické skúmanie dokumentov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 1999. 144 s. ISBN 80-8054-102-7.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) v platnom znení.

Národná banka Slovenska: Falzifikáty od a po Z. Martin: Neografia, a. s., 1998. 84 s. ISBN 80-8043-042-X.

ODLER, R. a kol. 2021. Hraničný a cudzinecký režim 1. Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 2021. 119 str. ISBN 978-80-8054-922-0.

ODLER, R., KOŠČ, I., spoluriešitelia. 2021. Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách : Projekt medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2021. 31 s.

PORADA, V. a kol.: Kriminalistika (úvod, technika, taktika). Plzeň: Aleš Čenek, 2007. 309 s. ISBN 978-80-7380-038-3.

Tallo, A. et. al.: 2019. Bezpečnostné technológie pre policajnú, forenznú a komerčnú prax. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Centrum polygrafických služieb MV SR 2019. 325 s., ISBN 978-80-8054-808-7.

¹ Nasledujúce časti prispevku sú prevzaté z Odporúčam tiež pre viac informácií.
² Nasledovné riadky, ak to nie je uvedené inak, sú spracované na základe komparácie publikácii a , ktorí popísali základné metódy skúmania pravosti dokumentov.
³ nm – nanometer, čiže 10-9 m
⁴ Vlastná fotografia