Detection and clarification of violent crime

Anotácia: Autor vo svojom príspevku, výsledkami dosiahnutými realizovaným prieskumom v policajnej praxi zdôrazňuje využívanie identifikácie faktorov, ktoré determinujú odhaľovanie a objasňovanie trestných činov násilnej kriminality. Na základe tohto poznania predkladá odbornej verejnosti návrhy a odporúčania, ktorých realizáciou je možné zvýšiť účinnosť odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality.

Kľúčové slová: odhaľovanie, objasňovanie, násilná kriminalita, trestné činy násilnej kriminality, faktory odhaľovania a objasňovania.

Annotation: In his paper, the author, through the results obtained by the conducted research in police practice, emphasizes the use of identification of factors that determine the detection and clarification of violent crime. On the basis of this knowledge, he presents suggestions and recommendations to the professional public, the implementation of which can increase the effectiveness of detection and clarification of violent crime.
Keywords: detection, clarification, violent crime, violent crime offences, factors of detection and clarification.

Úvod

Bezpečnosť je možné charakterizovať ako súbor opatrení na ochranu a rozvoj ľudského systému, na ochranu a rozvoj chránených záujmov. Z sémantického hľadiska je to integrálny pojem. V sebe spojuje všetky atribúty jednotlivých foriem bezpečností (napríklad vonkajšia, vnútorná, jadrová, zdravotná, ekologická, kybernetická a pod.). Bez adekvátneho efektívneho riešenia bezpečností nie je možná reálna ekonomická prosperita a kultúrny rozvoj občanov, zvyšovanie a skvalitňovanie ich životného štandardu, rozvoj slobodných aktivít vo všetkých spoločenských sférach i v sfére ochrany ľudskej dôstojnosti. Z toho vyplýva, že bezpečnosť je súčasťou základných ľudských potrieb, stáva sa spoločenským cieľom, ideálom a hodnotou. Bezpečnosť má zároveň výrazný emocionálny, sociálno-psychologický, ale aj spoločensko-politický rozmer. Je súčasťou ľudských pocitov (pocit bezpečnosti). Vyjadruje nielen určitý stav spoločnosti, ale je zároveň aj globálnym existenciálnym problémom ľudskej civilizácie.

V danom kontexte vonkajšia a vnútorná bezpečnosť sú všeobecne chápané ako dve relatívne samostatné „stránky“ jednej mince. Zatiaľ čo vonkajšia bezpečnosť je z pohľadu ľubovoľného subjektu vnímaná vo vzťahu k vonkajším hrozbám a k ochrane voči nim, vnútorná bezpečnosť charakterizuje krízové situácie a konflikty vznikajúce vnútri daného systému. Inými slovami povedané, pokiaľ vonkajšia bezpečnosť vyjadruje stav, keď sú eliminované vonkajšie hrozby pre daný subjekt (spravidla národný štát, poprípade medzinárodné organizácie) a jeho záujmy, vnútorná bezpečnosť, naopak, vyjadruje stav, keď sú eliminované hrozby ohrozujúce tento subjekt zvnútra. ¹

Vonkajšia bezpečnosť je zabezpečovaná predovšetkým diplomatickými a vojenskými prostriedkami. Na vnútornej bezpečnosti sa podieľajú najrôznejšie ochranné inštitúcie, medzi ktoré patrí polícia, prokuratúra, justícia, požiarna ochrana, záchranná zdravotnícka služba a pod. Polícia tu vystupuje ako jeden z prvkov štátneho a spoločenského systému bezpečnosti. ²

Vnútorná bezpečnosť je tradične vnímaná v rovine spoločensko-policajnej dimenzie. Z tohto uhla pohľadu medzi základné oblasti vnútornej bezpečnosti je zaradená štátna moc, verejná moc a spoločenský poriadok, environmentálne hrozby, zdravotná a veterinárna starostlivosť, štátne hranice a migrácia, ochrana komunikačných a informačných systémov, hospodárstvo, ekonomika a finančníctvo.³ Z empírie vyplýva, že práve tieto oblasti sú pomerne frekventované priamo, resp. sprostredkovane konfrontované s rôznymi kriminálnymi aktivitami, trestnými činmi, kriminalitou. Osobitne ich kontrolou, vytváraním predpokladov pre zabezpečenie neodvratnosti trestného postihu za páchaný, resp. spáchaný trestný čin, na ktorých úlohách účelovo realizovanými procesmi policajno-bezpečnostných činností participujú kompetentné orgány štátnej správy.

Procesy policajno-bezpečnostnej činnosti sú permanentne spojené s celospoločenským prostredím ako jednotný systém. Štát vytváraním predpokladov na ich realizáciu zabezpečuje účinnú a efektívnu reguláciu spoločenských vzťahov najmä vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti. Vymedzenými funkciami v systéme policajno-bezpečnostných činností adekvátne reaguje na potreby celospoločenského vývoja tak, ako ich identifikujú orgány, ktoré ich konštituujú a určujú stratégiu, ako tieto potreby saturovať. Realizuje celý rad legislatívnych a organizačno-riadiacich opatrení, ktorých výstupy sú kompetentné orgány povinné akceptovať pri plnení stanovených úloh.

Rešpektujúc uvedené v predkladanom príspevku, tieto prístupy sme sa rozhodli objektivizovať vo vzťahu k plneniu úloh na úseku odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality, ktoré v konkrétnom prostredí plnia príslušníci Policajného zboru.

1. Násilná kriminalita v štruktúre všeobecnej kriminality

Záujmom spoločnosti je zabezpečenie účinnej ochrany pred páchaním trestných činov – kriminalitou. Je nesporné, že čím vyšší je pomer neodhalených trestných činov a nezistených páchateľov k počtu zistených (odhalených, objasnených), tým viac sa prehlbuje stav, ktorý je v najhlbšom rozpore so záujmami spoločnosti. Nezistenie páchaného a spáchaného trestného činu a ich páchateľov je fenomén, ktorý výrazne oslabuje preventívnu i represívnu funkciu, ktorú sú povinní plniť príslušníci polície pri zabezpečovaní neodvratnosti trestného postihu. Pri neveľkom zjednodušení môžeme názory na kriminalitu rozdeliť do dvoch skupín:

• kriminalitou sa rozumie trestná činnosť (tzv. legálne chápanie kriminality),
• kriminalitou sa rozumie aj také konanie a správanie, ktoré nie je trestnoprávne sankcionované, ale je spoločensky patologické (tzv. sociologizujúce chápanie kriminality). ⁴

Policajno-bezpečnostná prax rešpektuje tzv. legálne ponímanie kriminality – súhrn páchaných a spáchaných trestných činov. Je tomu tak preto lebo toto ponímanie sa vyznačuje konkrétnosťou, terminologickou presnosťou a jednoznačnosťou.

Z výsledkov analýzy správ o bezpečnostnej situácii⁵ je zrejmé, že predovšetkým v policajnej praxi sú frekventovane poznávané trestné činy, ktorých javové a obsahové vlastností vykazujú charakter tzv. „všeobecnej kriminality“.

„Ktoré znaky sú využívané pri vymedzovaní charakteristiky trestných činov všeobecnej kriminality?“.

Naša odpoveď na túto legitímne formulovanú otázku je v zhodná s odpoveďou, ktorú prezentujú vo svojich prácach pracovníci Akadémie PZ v Bratislave katedry kriminálnej polície. Tí uvádzajú, že je vhodné pri tvorbe metodologickej kategórie „všeobecná kriminalita“ stotožniť s poznávaním, ktoré je realizované v jej zložitej interakcii s danou spoločenskou základňou. To znamená jej poznávanie má prebiehať s prihliadnutím na spoločenské a iné podmienky. Uvedené demonštratívne objektivizujú výstupmi, ktoré sú dosahované systémovým skúmaním a zovšeobecnením informácií, ktoré charakterizujú procesy vzniku, zmien a zákonitostí vývoja kriminality, jej jednotlivých druhov a foriem a pod. Z tohto poznania vyplýva, že v týchto procesoch trvalý charakter majú predovšetkým interakčné vzťahy v tej, ktorej spoločensko-ekonomickej formácií, v ktorých sa realizujú spoločenské činnosti a kriminalitou, ktorá ich svojou podstatou a prejavmi ohrozuje alebo poškodzuje. Z týchto dôvodov pri charakterizovaní metodologickej kategórie „všeobecná kriminalita“ je vhodné využiť spoločné obligatórne znaky, typické javové a obsahové zvláštností konkrétnych trestných činov, ktoré umožňujú ich účelovo syntetizovať do obsahovej štruktúry tohto druhu kriminality. Zo sémantického výkladu prívlastku, ktorý je využívaný vo vzťahu k špecifikácií tohto druhu kriminality vyplýva, že pre jej trestné činy sa predpokladá typický „všeobecný“ charakter ich javových vlastností a podstaty. Ich identitu vymedzujú odrazy, ktoré vznikajú konkrétnym konaním subjektu v jednotlivých štádiách pri páchaní trestných činov v určitých situáciách.

Ak uvedené rešpektujeme, pri hľadaní odpovede už na nami položenú otázku, je možné konštatovať, že do systémového modelu metodologickej kategórie „všeobecná kriminalita“ je možné zatriediť trestné činy, ktorých znaky skutkovej podstaty sú definované univerzálne vymedzenými vlastnosťami. Z tohto hľadiska vlastností jednotlivých znakov skutkovej podstaty trestných činov všeobecnej kriminality sú vymedzené širokospektrálne, osobitne:

• týkajú sa všetkých (subjekt, poškodený - obeť), sú súčasťou spoločenskej väčšiny (bez výnimočného postavenia),
• ich objekty tvoria najdôležitejšiu, univerzálnu nevyhnutnú súčasť trestnoprávnej ochrany individuálnych ľudských a občianskych vzťahov (ich dominancia je v systéme ochrany základných práv a slobôd evidentná),
• univerzalitou, ktorá je evidentná v kriminálnych situáciách určených miestom a časom ich páchania a spáchania (miesto, čas),
• vymedzenými kompetenciami, miestnou a vecnou príslušnosťou pri zabezpečovaní ich poznania.

Trestné činy všeobecnej kriminality sú páchané a spáchané (univerzálnym) subjektom, ktorým je fyzická osoba. V súvislosti s chráneným objektom, obeťou (poškodeným) týchto kriminálnych konaní môže byť ktokoľvek, všeobecne na ktoromkoľvek mieste a v čase (fyzická a právnická osoba). To potvrdzuje, že tzv. všeobecný aspekt, atribút trestných činov tohto druhu kriminality, je možné aplikovať aj na iné povinné a nepovinné znaky skutkovej podstaty, ktorými sú v Trestnom zákone (platnom a účinnom) kvalifikované. ⁶ Štruktúru všeobecnej kriminality (subsystém kriminality) tvorí súhrn páchaných a spáchaných trestných činov násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. Táto klasifikácia, systematické triedenie trestných činov do týchto podskupín (mimoprávne kategórie) je konkrétne účelovo redukované v súlade potrebou policajnej teórie a praxe. Význam akceptácie tohto prístupu sa odráža najmä pri zabezpečovaní neodvratnosti trestného postihu za spáchaný trestný čin všeobecnej kriminality. ⁷

„Čo je násilná kriminalita?“, „Ktoré trestné činy tvoria obsahovú štruktúru tejto skupiny kriminality?“

Termín násilná kriminalita je označenie špecifickej skupiny trestných činov, pri ktorých páchateľ úmyselným fyzickým, psychickým násilím alebo jeho hrozbou smeruje proti telesnej integrite osoby s cieľom ublížiť jej na živote, zdraví, alebo získať neoprávnený majetkový, alebo nemajetkový prospech na úkor obete alebo s jej prispením. ⁸

Z pozície príslušníka PZ si dovoľujeme uviesť, že prax uvedené rešpektuje. Pri objektivizácii uvedeného konštatovania uvádzame je vhodné akceptovať, to čo sme uviedli. Násilná kriminalita je podskupina všeobecnej kriminality. Jej špecifikom je, že v znakoch spôsobu páchania trestných činov (modus operandi) je registrované úmyselné fyzické alebo psychické násilie. Násilie, ktoré páchateľ používa na spáchanie trestného činu smerujúce proti telesnej integrite inej osoby alebo, ak je použité na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu, v ktorom osoba nemohla slobodne konať, napríklad ľsťou, ovplyvnením psychiky pri rozhodovaní a pod. ⁹
Konkrétne do skupiny násilnej kriminality policajná prax začleňuje skutkové podstaty trestných činov uvedených v druhej časti – osobitnej časti. Napríklad z prvej hlavy Trestného zákona ako Trestné činy proti životu a zdraviu. V prvom diely vyššie uvedenej časti sú vymenované niektoré trestné činy proti životu, ako napr.:

• §144 Úkladná vražda („Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov“....),
• §145 Vražda („Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov“....)
• § 146 Vražda novonarodeného dieťaťa matkou („Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa pri pôrode alebo hneď po ňom, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až osem rokov“....)
• § 147 Zabitie („Kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov“....)
• § 149 Usmrtenie („Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky“....)
• § 150 Nedovolené prerušenie tehotenstva („Kto bez súhlasu tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov“....)
• § 154 Účasť na samovražde („Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, ak došlo aspoň k pokusu o samovraždu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky“....)

V druhom diely vyššie uvedenej časti sú vymenované niektoré trestné činy proti zdraviu, z ktorých ako príklad uvádzame:

• §155 Ublíženie na zdraví („Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov“....)

V policajnej praxi z druhej hlavy Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti do štruktúry násilnej kriminality sú zaradené napr.

• § 188 Lúpež („Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov“....)
• § 189 Vydieranie („Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov“....)
• § 190, 191 Hrubý nátlak („Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti poskytnúť plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy pre seba alebo pre tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucuje, a to aj vtedy, ak také služby predstiera, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov“....)
• a iné....

V praxi význam tejto klasifikácie je pri prijímaní a realizácii adekvátnych legislatívnych, organizačno-riadiacich a strategicko-taktických opatrení a to najmä za účelom odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality.

Stav evidovanej násilnej kriminality má v posledných rokoch klesajúcu tendenciu. Presun kriminality z reálneho do virtuálneho prostredia je evidentný, nevynímajúc kriminalitu násilnú. Najzraniteľnejšou a najpočetnejšou skupinou v kyberpriestore sú deti. Mládež je však na druhej strane aj početným potenciálnym agresorom kriminality, ku ktorej dochádza najmä v prostredí internetu. Z uvedeného dôvodu je na mieste uplatňovanie kontroly kriminality, tak v podobe represie ako aj prevencie. ¹⁰

2 Odhaľovanie a objasňovanie trestných činov násilnej kriminality

Príslušníci PZ plnia úlohy, ktoré sú rámcovo stanovené v zákone č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o PZ) v ustanovení §-u 2. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že sú povinní odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov..

Našou ambíciou, rešpektujúc účelovú redukciu poznania, je charakterizovať faktory, determinujú odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality. V týchto intenciách, termínom odhaľovanie trestných činov označujeme procesuálnu činnosť, ktorú kompetentné orgány štátnej správy realizujú za účelom identifikácie doteraz nepoznaných znakov ich skutkovej podstaty a iných relevantných okolností, ktoré budú predmetom dokazovania. ¹¹

(zistiť – kto? – subjekt, obeť, svedkovia; čo? – skutkové okolností).

V podstate účelom realizácie procesov odhaľovania je príprava podkladov pre právnu kvalifikáciu presne vymedzenej epizódy kriminálneho správania a konania konkrétneho subjektu (osobitne právne zodpovedného).
Termínom objasňovanie označujeme proces, ktorého štruktúru tvorí systém prvkov, ktorých spoločnou vlastnosťou je aktívna (intencionálna) činnosť smerujúca k zisteniu neznámych informácií, ktoré je možné využiť pri určovaní vzťahu identifikovaného subjektu k odhalenému trestnému činu. ¹²

(prečo? – účel, motivácia; čo? – cieľ; kde?; kedy? a iné).

Z analogického výkladu týchto charakteristík je zrejmé, že odhaľovanie a objasňovanie trestných činov je jednou z úloh, ktorú sú povinní plniť príslušníci polície a iné orgány štátnej správy, ak im to zákon ukladá.
Tak, ako sme uviedli našim zámerom je spracovať poznanie, v ktorom charakterizujeme špecifické postupy poznávania určitého javu. Tento jav štruktúrovane vytvárajú trestné činy skupiny násilnej kriminality. Aj preto našou ďalšou prioritnou úlohou je vymedziť jeho charakteristiku, osobitne vo vzťahu k realizácii odhaľovania a objasňovania (v ďalšej časti, ak neuvedieme inak len odhaľovania).

Tak, ako sme uviedli východiskom odhaľovania trestných činov sú predovšetkým úlohy, ktoré sú zo zákona povinné plniť kompetentné orgány štátnej správy v systéme policajného konania. Príslušníci PZ sú povinní poznávať nepoznané znaky skutkových podstát páchaných, resp. spáchaných trestných činov. Ako orgány štátnej správy sú povinní realizáciu týchto aktivít formálno-právne zdôvodniť. Pri tomto zdôvodnení najfrekventovanejšie využívajú zistené identifikačné znaky impulzov, v ktorých sú zakódované potreba a dôvody realizácie tohto špecifického poznania (podnet, indikátor). ¹³

Pri objektivizácii uvedeného je možné uviesť, že v Slovenskej republike sú rešpektované princípy práva, demokracie, slobody a humanizmu, pritom nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom (Základná listina práv a slobôd, Ústava SR...). Charakter účelovej realizácie policajných činnosti, ktorých objektom poznania je kriminálne konanie určitých osôb, predpokladá prelomenie tohto základného práva, a to konkrétnym zdôvodnením oprávnenosti vo veci konať. Príslušníci polície pri zdôvodňovaní tohto oprávnenia využívajú rôzne kritériá (v prejave určitého javu - objektu), ktoré vykazujú určitú relevanciu vo vzťahu práve k tejto poznávacej činnosti a následne ich využívajú pri zdôvodňovaní uplatnenia svojej povinnosti a pod. Analogickým výkladom týchto konštatácií je možné dospieť k záveru, že čiastkové poznanie informácií, ktoré vykazujú vzťah k páchaným alebo spáchaným trestným činom, má charakter impulzov k ich poznávaniu (ďalej len impulzy). Poznaním impulzu vzniká nová kriminálno-policajná situácia, pre ktorú je typická absencia informácií – potreba, ktorá môže byť postupnou systémovou realizáciou poznania – odhaľovaním saturovaná.

3 Faktory odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality

„Čo ovplyvňuje stav účelového poznávania trestných činov násilnej kriminality?“, „Aké opatrenia je potrebné prijímať na zvýšenie účinnosti a efektivity odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality?“

Pri hľadaní odpovedí na takto formulované otázky je možné dospieť k poznaniu, ktoré potvrdzuje, že procesy odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality prebiehajú za konfliktných kriminálno-policajných situácií. ¹⁴ Uvedenú realitu potvrdzuje prax. Je skúmaním, hodnotením a vysvetľovaním sme dospeli k záveru, že štruktúru týchto situácií tvorí celý rad faktorov. Bez ohľadu na úplnosť nami oslovení respondenti¹⁵ unisono ich sformulovali do nasledovaného poradia:

Faktory č. 1 - Rozpory, ktorých prejavy sú odrážané vznikajúcimi vzťahmi medzi subjektmi, ktoré sú v rôznych pozíciách a rolách (priamo, resp. sprostredkovane, intencionálne, neintencionálne) zainteresovaní do realizácie odhaľovania:

• rozpor medzi rozsahom, kvalitou aktivít, ktoré vyvíja páchateľ v procese páchania trestného činu, v jeho jednotlivých štádiách, ktoré determinujú vznik, existenciu a využitie odrazov (informácií) relevantných vo vzťahu k ich poznaniu,
• rozpor medzi aktivitami, ktoré môžu realizovať a realizujú príslušníci polície (subjekty odhaľovania, objasňovania, dokazovania – poznávania, identifikovania) v procesoch kriminálno-policajného poznania,
• právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi páchateľom a príslušníkmi polície (ktorí participujú na účelovej realizácii procesov KPP) a ktoré vymedzujú práva a povinnosti oboch strán pri identifikovaní trestnej činnosti, ¹⁶
• rozpor, ktorý vzniká medzi potrebami a realizovanými aktivitami v procesoch ich saturácie, ktoré realizuje spoločnosť a obete trestnej činnosti a pod.

Faktory č. 2 - Systémový a konštruktívny prístup pri plnení zákonom delegovaných úloh

Z logiky veci vyplýva, že situácie odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality tvorí ich stav, štruktúra a dynamika (činnosť realizovaná za účelom identifikovania znakov skutkových podstát trestných činov). Tieto ukazovatele ovplyvňujú aj príslušníci polície. Tí svojou aktívnou činnosťou plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním kontroly násilnej kriminality (prevencia, represia), osobitne svojou intencionálnou činnosťou participujú pri zabezpečovaní neodvratnosti trestného postihu za páchaný a spáchaný trestný čin. Svojou aktívnou, intencionálnou, systémovou a konštruktívnou činnosťou (prácou) výrazne eliminujú aktivity tých, ktorí útočia na akceptovateľné spoločenské vzťahy, osobitne súvisiace so zabezpečovaním ochrany ľudských práv a slobôd a pod.

Z empirického poznania vyplýva, že na zabezpečenie systémového a konštruktívneho prístupu pri odhaľovaní a objasňovaní trestných činov násilnej kriminality je vhodné, ak príslušníci PZ využívajú vypracované modelové (typové) kriminálne charakteristiky trestného činu. Kriminálna charakteristika trestného činu je definovaná takými vlastnosťami, ktoré ovplyvňujú jednak vznik a prejav informácií a faktov o formách trestnej činnosti, ako aj relevantné poznanie vo vzťahu k úspešnému účelovému projektovaniu a realizovaniu procesov ich identifikovania. Rešpektujúc konkrétne praktické potreby, v obsahu tejto charakteristiky sú zastúpené znaky trestnoprávnych, kriminologických, kriminalistických a iných charakteristík trestného činu, výstupy analýz kriminálno-policajných situácií, transfery určitých informačných systémov, zovšeobecnené skúsenosti policajno-bezpečnostných orgánov a pod. Dá sa povedať, že ide v podstate o najbohatší a najaktuálnejší metodicky informačný obsah spracovaný na účely poznávania trestných činov (ale aj prevencie a vyšetrovania). Z hľadiska potrieb úspešnej realizácie tohto špecifického poznania kriminálnu charakteristiku trestného činu (systémový model) tvoria predovšetkým:

• typické formy páchania trestnej činnosti (skutková podstata, štádiá, trestná súčinnosť, ...),
• typické situácie v čase páchania trestného činu,
• typické vlastnosti potenciálneho páchateľa (pohlavie, vek, vzťah k miestu udalosti, intelektuálna vyspelosť, odbornosť, kriminálna minulosť (skúsenosť), a pod.),
• účel kriminálneho konania, sledované ciele páchateľov,
• motivácia a motívy páchania daného druhu trestných činov,
• typické spôsoby správania sa páchateľa (aj potenciálneho, pred spáchaním trestných činov, v priebehu páchania a po ňom, ..., kriminálna kariéra, ...),
• povaha a osobitosti správania sa obete (pred spáchaním trestných činov, v priebehu páchania a po ňom),
• typické reálne, analytické a transferové (apriórne) informácie,
• osobitosti impulzov (podnetov a indikátorov) odhaľovania a objasňovania určitého druhu trestných činov a spôsoby ich identifikácie a preverovania,
• typické kriminálno-policajné situácie,
• osobitosti tvorby a previerky verzií, plánovania a organizácie kriminálno-policajného poznania,
• osobitosti typických počiatočných a následných opatrení a úkonov v kriminálno-policajnom poznaní. ¹⁷

Zhromažďovanie faktov a informácií o prvkoch tohto systémového modelu, ich nepretržitá aktualizácia, spracovanie a transfery vytvárajú určitú sumu východiskových informácií o tzv. predpolí poznávania daného druhu trestných činov (kriminality). Zabezpečovanie tohto „informačného manažmentu“ sú povinní vykonávať policajno-bezpečnostné orgány. Kriminálna charakteristika predstavuje významný poznávací prostriedok, ktorý policajno-bezpečnostné orgány využívajú pri účelovej identifikácii znakov skutkovej podstaty trestného činu, napríklad pri myšlienkovom modelovaní vlastností neodhaleného trestného činu, resp. možných aktivít a vlastností o nezistených subjektov trestného činu v procese dokazovania (pri odhaľovaní a objasňovaní tzv. sofistikovaných trestných činov a pod.). Informácie o kriminálnej charakteristike trestného činu majú význam aj pri vytváraní evidenčných a informačných systémov, ktoré predstavujú pre príslušníkov polície dôležitý nástroj pri plnení stanovených úloh. Podobne je možné načrtnúť význam poznania kriminálnej charakteristiky aj pre teórie, v ktorých sú systémovo sumarizované praktické skúsenosti zo zabezpečovania kontroly kriminality. Na základe takto získaného poznania sú policajnými teóriami spracované konkrétne metodiky odhaľovania, objasňovania a dokazovania trestných činov. Treba zdôrazniť, že vedeckým skúmaním vlastností kriminálnej charakteristiky je vytváraná informačná báza prognózovania kriminality. Jeho výsledky sú využívané pri určovaní stratégie kontroly kriminality a pod. Bez potreby ďalšej objektivizácie to potvrdzuje, že praktický a teoretický význam poznania (modelovania) kriminálnej charakteristiky je širokospektrálny, to znamená je odrážaný aj pri klasifikácii kriminality. ¹⁸

Žiaľ, na základe výsledkov kauzálnych analýz je zrejmé, že niektorí príslušníci k plneniu úloh nepristupujú konštruktívne. Ich činnosť je nekoncepčná, založená výlučne na rutine, nerešpektujúc nové poznanie spracované na vedeckom základe a pod.

Faktory č. 3 - Účelovo realizované konanie subjektmi trestných činov násilnej kriminality

Identitu týchto faktorov sme sformulovali, taktiež poznaním policajnej praxe a to v pozícii príslušníka PZ, ktorí plnil bezprostredne úlohy na tomto úseku policajnej činnosti. Na základe tohto poznania sme dospeli k záveru, že:

• pri realizácii vytýčených kriminálnych cieľov žiadne zákony ani limity neuznávajú; ich aktivity sú utajené (konšpiratívne) nielen pred verejnosťou, ale aj pred príslušníkmi polície,
• môžu participovať pri riešení úloh, ktoré súvisia s účelovým poznávaním trestného činu (priamo, resp. sprostredkovane),
• využívajú informácie o kompetenciách príslušníkov polície s cieľom utajovať svoje kriminálne aktivity, resp. paralyzovať účinnosť policajných opatrení pri neetickej, nemorálnej a mnohokrát aj protiprávnej obhajobe,
• v procese prípravy a páchania trestných činov využívajú stále častejšie a v širšom rozsahu výkonné prostriedky, (dopravné prostriedky, spojovacie prostriedky, a iné),
• do už v štádiu prípravy do spôsobu páchania trestných činov implementujú prvky, ktoré sú zriedkavo registrované, alebo sa dosiaľ vôbec nevyskytovali,
• využívajú svoje kriminálne skúsenosti v štádiách prípravy, dokonania, ako aj pro odchode z miesta činu,
• využívajú kriminálne skúseností od iných subjektov z kriminálneho prostredia aj po spáchaní trestného činu (premyslený postup páchateľov pri dokonaní trestného činu a ich kriminálna skúsenosť spôsobuje, že trestný čin je ťažko odhaliteľný) a pod. ¹⁹

V praxi tieto skutočnosti sú známe. Z uvedeného dôvodu príslušníci polície v procese odhaľovania a objasňovania trestných činov zdokonaľujú svoju osobnú a miestnu znalosť a tým vytvárajú predpoklady pre úspešné plnenie stanovených úloh.

Faktory č. 4 Činnosť a postoje obetí (poškodených) trestných činov násilnej kriminality

Pri vymedzovaní štruktúry týchto faktorov rešpektujeme, že obete trestných činov násilnej kriminality sú bezprostredne (priamo na mieste činu, resp. v procesoch trestného konania) konfrontované s činnosťou páchateľov, ako aj s aktivitami, ktoré realizujú príslušníci polície v procesoch ich odhaľovania a objasňovania. Páchatelia sa orientovali na obete, nad ktorými mali zrejmú fyzickú prevahu, najmä na ženy, deti, staršie osoby a osamelo žijúce osoby. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa je potrebné bližšie venovať tejto problematike. ²⁰ V tomto smere sme zistili, že obete (poškodení):

• kladú aktívny odpor proti použitému násiliu,
• sú pasívni a ich obrana proti násiliu je nedostatočná,
• akceptujú svoju pozíciu v spoločnosti, tradície presadzované v spoločnosti (napríklad v rómskych komunitách),
• intencionálne si neuvedomujú svoju pozíciu a rolu v systéme páchania trestných činov (obete),
• obávajú sa pomsty (psychická, fyzická, ekonomická) zo strany subjektov trestných činov,
• v prípade spolupráce s políciou sa obávajú nepochopenia zo strany prostredia v ktorom žijú, ²¹
• majú pochybnosti - neveria v akcieschopnosť polície a iných orgánov štátnej správy, ktoré participujú na zabezpečovaní ochrany práva,
• sú závislí od príjmov z trestnej činnosti (páchať trestné činy sa vypláca) a pod.

Faktory č. 5 Aktivity, ktoré účelovo realizujú príslušníci polície (orgány štátnej správy)

Vo vzťahu k činnosti príslušníkov polície si dovoľujeme uviesť, že v procesoch odhaľovania objasňovania trestných činov násilnej kriminality:

• môžu plniť úlohy len v súlade a v rozsahu, ktoré sú stanovené (limitované, regulované) v zákone; uvedené limity sú známe subjektom (páchateľom) trestných činov, táto skutočnosť je využívaná páchateľmi pri ich neetickej a nemorálnej obhajobe, ²²
• nie sú schopní v požadovanom rozsahu využívať dispozíciu svojich kompetencií (osobitne pri vytváraní a využívaní informačných sietí a pod.), ²³
• sú pracovne vyťažení plnením úloh, ktoré súvisia s riešením množstva trestných činov (k plneniu týchto úloh sú motivovaní občanom),
• vzhľadom na nezistené objektívne a subjektívne podmienky kriminality neeliminujú vytváranie podmienok, ktoré zvyšujú úroveň latencie násilnej kriminality (domáce násilie, hrubý nátlak, vydieranie a iné), ²⁴
• v súlade s existujúcou potrebou nie sú adekvátne pripravovaní a motivovaní k výkonu objasňovania trestných činov násilnej kriminality a pod. ²⁵

Tieto skutočnosti nás vedú k vysloveniu záveru, že pre úspešnú činnosť na úseku odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality je potrebné skvalitniť realizáciu organizačno-riadiacich opatrení. Osobitne adresne vymedziť miestnu a vecnú príslušnosť, to znamená vymedziť (podľa možnosti) čo najpresnejšie kompetencie (právna regulácia + zodpovednosť), pre realizujúcich príslušníkov polície.

Faktory č. 6 Aktivity, ktoré realizujú občania (spoločnosť)

Trestné činy násilnej kriminality nie sú páchané vo vákuu, ale v konkrétnom prostredí (situácia, udalosť), v ktorom žijú ľudia. Z uvedenej tézy je zrejmé, že aj do riešenia otázok týkajúcich sa odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality sú aj tieto subjekty priamo, resp. nepriamo zapájané. Legitímnou otázkou je: „Aké postoje zastáva občan k plneniu úloh súvisiacich s odhaľovaním a objasňovaním trestných činov násilnej kriminality?“ Pri hľadaní odpovedí na takto sformulovanú otázku sme zistili, že v súčasnej dobe, občania:

• sa „učia žiť“ s kriminalitou, pre túto časť spoločnosti téma trestnej činnosti prestáva byť problémom,
• nevytvárajú systémové opatrenia, ktorými je možné dosiahnuť adekvátne výsledky a efekty pri eliminácii kriminálnych aktivít,
• sú pasívni pri komunikácii s politikmi (zákonodarcom),
• sú apatickí vo vzťahu k spoločenskej a politickej situácii,
• sú rozhodnutí, nezúčastňovať sa diskusie o potrebe a možnostiach eliminácie kriminálnych aktivít, a pod. ²⁶

Aj preto, príslušníci polície sú povinní motivovať občana do riešenia úloh spájaných so zabezpečovaním kontroly kriminality. Bez aktívnej pomoci občana nedosahujú také výstupy (výsledky, efekty), ktoré sú zakódované v hesle „Pomáhať a chrániť“ a pod.

Zo syntézy nami prezentovaného poznania je zrejmé, že v praxi existuje celý rad faktorov, ktoré príslušníci polície sú povinní aktuálne identifikovať pre potreby príprav a realizácie činností na úseku odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality. My zastávame názor, že tieto faktory tvoria imanentnú účasť kriminálno-policajných situácií, v ktorých je realizované odhaľovanie a objasňovanie trestných činov násilnej kriminality.

Záver

Z nášho poznania, ktoré sme získali pri plnení úloh na úseku odhaľovania a objasňovania trestných činov násilnej kriminality v praxi, ako aj realizovaným prieskumom (riadený rozhovor, kauzálne analýzy vyšetrovacích spisov, v ktorých sú fixované postupy a výsledky odhaľovania a objasňovania – rok 2022) vyplýva, že príslušníci polície pri plnení úloh sú povinní tieto skutočnosti akceptovať v celom procese tomto účelovom poznaní. ²⁷

Zber a získavanie informácií od subjektov, ktoré vstupujú a následne pôsobia na území Slovenskej republiky je kľúčové, a to aj z pohľadu nielen národnej bezpečnosti štátu, na ktorého územie subjekty vstupujú, ale následne aj v európskom, resp. medzinárodnom kontexte²⁸, keďže ide o informácie pre potreby realizácie odhaľovania a objasňovania sú povinní uskutočňovať so zreteľom na ich predpokladaný výstup – výsledok a efekt. Je tomu tak preto, lebo táto účelovo realizovaná poznávacia činnosť predstavuje konkrétne aktivity, ktoré osobitne realizujú určení príslušníci polície. Tomu musia prispôsobiť aj realizáciu organizačno-riadiacich opatrení za účelom včasného a ekonomického zberu a získavania relevantných faktov a informácií z hľadiska identifikovaných spoločenských potrieb a potrieb konkrétnych občanov. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že zber a získavanie faktov a informácií predstavuje základ odhaľovania a objasňovania²⁹, pričom musí korešpondovať s plnením sledovaného cieľa. Získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií o trestných činoch a ich páchateľoch sa vo viacerých krajinách EÚ v súhrne označuje ako kriminálne spravodajstvo. V Slovenskej republike sa však tento pojem spája výlučne s cieľom vytvorenia podmienok na použitia agenta a nie na kontrolu kriminality. ³⁰

V daných súvislostiach je potrebné, aby príslušníci polície, ktorí plnia úlohy súvisiace s odhaľovaním a objasňovaním trestných činov násilnej kriminality rešpektovali, že:

• realizáciu týchto činností nevykonávajú na tzv. „zelenej lúke“,
• pri projektovaní týchto činností majú využívať zovšeobecnením overené postupy, ktorými boli dosiahnuté stanovené ciele tohto druhu poznávania,
• sú povinní svoju činnosť permanentne analyzovať, hodnotiť, vzájomne porovnávať,
• tieto procesy sú prostredníctvom ich vonkajších vlastností a podstaty náležitým spôsobom charakterizované, skúmané, vysvetlené = poznané,
• pri napĺňaní stanoveného účelu a dosahovaní cieľa nachádzajú nové riešenia, ktoré adekvátnym spôsobom zovšeobecňujú a prezentujú a to pre potreby ich predpokladaného projektovania v konkrétnom vzťahu k vzniknutej a vznikajúcej kriminálno-policajnej situácii.

Pozitívom je, že aj napriek zložitej bezpečnostnej situácii (nielen u nás ale aj v zahraničí) neprostá väčšina príslušníkov polície veľmi zodpovedne pristupuje k plneniu úloh súvisiacich s odhaľovaním a objasňovaním násilnej kriminality. príslušníci polície plnia svoje poslanie.

Sumár

Nami uvádzané skutočnosti v tomto príspevku (v konkrétnej syntéze) potvrdzujú, že odhaľovanie a objasňovanie trestných činov násilnej kriminality príslušníci polície realizujú v súlade s potrebami spoločnosti. V týchto procesoch, na základe definovania úlohy, ktorá korešponduje s bezpečnostnou stratégiou a s konkrétnou miestnou a vecnou príslušnosťou, príslušníci zisťujú fakty a informácie, vyťažujú informačné siete a hodnotia toto poznane sledujúc ciele objasňovania. Týmto postupom spracovávajú poznanie potrebné na zodpovedanie zadaných otázok (7 kriminalistických). Od ich aktívnej činnosti, ktorú realizujú v konkrétnom prostredí (viď nami formulované faktory) závisí plnenie funkcií právneho štátu, osobitne pri ochrane ľudských práv a slobôd.

Summary

The facts presented by us in this paper (in a concrete synthesis) confirm that the detection and clarification of violent crime is carried out by police officers in accordance with the needs of society. In these processes, on the basis of defining a role that corresponds to the security strategy and to a specific local and material jurisdiction, officers establish facts and information, extract information networks and evaluate this knowledge in pursuit of the objectives of clarification. Through this process, they process the knowledge needed to answer the assigned questions (7 criminalistic). The fulfilment of the functions of the rule of law, especially in the protection of human rights and freedoms, depends on their active work carried out in a specific environment (see the factors formulated by us).

Autor: JUDr. Mgr. Peter Dubeň
katedra kriminálnej polície, Akadémia policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

DUBEŇ.Š. Žena ako objekt ochrany v kontexte páchaného násilia. In: Deň boja proti násiliu páchaného na ženách: Zborník vedeckých prác z konferencie s medzinárodnou účasťou. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2022. ISBN 978-80-8054-944-2. 243 s

FIDLER, Ľ. Formy a operácie v systéme realizácie kriminálneho spravodajstva. In: Kriminálne spravodajstvo. Zborník z virtuálnej medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2022. s. 103-111. ISBN 978-80-8054-950-3.

HULLOVÁ, M et al. General Crime. Bratislava, Akadémia PZ v Bratislave, 2015, ISBN 978-80-8054-653-3, 220 s.

JURISOVÁ, M. Detská obeť virtuálneho prostredia. In II. Kriminologické dny – zborník príspevkov, ISBN 978-80-87472-65-1. s. 91 – 97.

JURISOVÁ, M. Obete trestných činov a ich postavenie v podmienkach Slovenskej republiky. In: Policajná teória a prax. - ISSN 1335-1370 - . Roč. 26, č. 4 (2018), s. 28-41.

LISOŇ, M. Odhaľovanie a objasňovanie trestných činov všeobecnej kriminality. Bratislava, Akadémie PZ v Bratislave, 2016, ISBN 978-80-8054-673-1, 248 s.

LISOŇ, M. VAŠKO, A. Teória kriminálno-policajného poznania. Bratislava, Wolters Kluwer, 2018, ISBN 978-80-8168-838-6, 389 s.

LISOŇ, M., HULLOVÁ, M. In. ĎURČO, P. Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava, Akadémia PZ v Bratislave, 2007, ISBN 978-80_8054-406-5, 176 s.

NIKOLAJOVÁ KUPFERSCHMIDTOVÁ, E. 2022. Effective intercultural communication with third-country nationals as a way of raising the level of information gathering in the interest of national security In: Security challenges of modern society: Dilemmas and Implications: thematic international monograph/Dašić, Dejan 1. vyd. Belehrad (Srbsko): University "Union-Nikola Tesla", 2022. ISBN 978-86-6113-074-8, s. 25-43.

POLÁK, P., L. BALÚN, In. ĎURČO, P. Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava, Akadémia PZ v Bratislave, 2007, ISBN 978-80_8054-406-5, 176 s.

STIERANKA, J. Európsky model kriminálneho spravodajstva. In: Organizovaný zločin v stredoeurópskom regióne. Pozícia a rola kriminálneho spravodajstva v systéme identifikácie aktivít kriminálnych skupín : Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Akadémia PZ v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-8054-828-5; s. 12-23.

STIERANKA, J., MARKO, M. Kriminálne spravodajstvo : Nový koncept odhaľovania trestných činov v Slovenskej republike. Bratislava: Wolters Kluwer SR, 2019, ISBN 978-80-571-0123-9. 199 s.

ŠIMONOVÁ, J. Spolupráca Finančnej správy SR a Policajného zboru v intenciách odhaľovania daňových únikov. In. Policajná teória a prax. ISSN 1335-1370. Roč. 24, č. 2 (2016), s. 64-78.

VAŠKO, A. Informačná podstata odhaľovania a objasňovania trestných činov = Informational fundamentals of detection and clarification of crimes In Fenomén bezpečnosti, bezpečnostní věda a výzkum a bezpečnostní aplikace 1. vyd. - Praha : Vysoká škola finanční a správní, o.p.s., 2018. - ISBN 978-80-7408-165-1.

VAŠKO, A. Intelligence information within criminal proceedings. In DANUBE : Law, Economics and Social Issues Review. - Warsaw : De Gruyter Poland, 2019. ISSN 1804-6746. - č. 3/2019,

VAŠKO, A. Opatrenia a úkony v štruktúre procesov kriminálno-policajného poznania. In: Teória a prax dokazovania : Zborník vedeckých prác. Bratislava : Akadémia PZ v Bratislave, 2019. - ISBN 978-80-8054-803-2.

VAŠKO, A. Spravodajská informácia - prameň informácií významných pre trestné konanie = Inteligence information - a source of information relevant to criminal proceeding. In Paneurópske právnické rozpravy : človek - informácie - právo : Zborník príspevkov z prvého ročníka vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, Bratislava, 20. - 21. 3. 2019, 1. vyd. - Bratislava : Paneurópska vysoká škola, 2019. ISBN 978-80-89453-66-5.

¹ERNEKER, J. – PORADA, V. a kol. Poznávání potřeb a transfer vědeckých poznatků do policejní praxe. Praha: PA ČR Praha, 2006, 234 s. ISBN 80-7251-217-X, s. 53.
PORADA, V. a kol. Bezpečnostní vědy. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o. 2019, ISBN 978-80-7380-758-0, s. 301 – 330, 780 s.
²HOLOMEK, J. – ŠIMANOVSKÁ, T. Úvod do metodológie praktických vied: Policajné vedy ako vedy praktické. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave, 2002, 163 s. ISBN 80-8054-249-X. s. 119.
³FILÁK, A. a kol. 2006 Základy teorie policejně bezpečnostní činnosti II. Praha: PA ČR ISBN 80-86477-33-9. s. 16.
⁴HOLCR, K. a kol. Kriminológia. Bratislava: Iura Edition člen skupiny Wolters Kluwer, 208 ISBN 978-80-8078-206-1, 403 s. s. 17
⁵Prezídium PZ Správy o bezpečnostnej situácii v rokoch 2010 – 2021, Správa o činnosti príslušníkov PZ roky 2020, 2021, 2022
⁶HULLOVÁ, M. et al. General Crime. Bratislava : Akadémia PZ v Bratislave. 2015, s. 60 - 67.
⁷LISOŇ, M. Odhaľovanie a objasňovanie trestných činov všeobecnej kriminality. Bratislava, Akadémia PZ v Bratislave, 2016, s. 80-81, ISBN 978-80-8054-673-1, 248 s.
⁸LISOŇ, M., HULLOVÁ, M. s. 92. In. Ďurčo, P. a kol. Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava, Akadémia PZ v Bratislave2007, ISBN 978-80-8054-406-5,
⁹POLÁK, P., L. BALÚN, In. ĎURČO, P. Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava, Akadémia PZ v Bratislave, 2007, s. 92.
¹⁰JURISOVÁ, M. 2014. Detská obeť virtuálneho prostredia. In II. Kriminologické dny – zborník príspevkov, s. 91 – 97.
¹¹HULLOVÁ, M. et al. General Crime. Bratislava, Akadémia PZ v Bratislave, 2015, s. 48.
¹²LISOŇ, M., VAŠKO, A. a kol. Teória kriminálno-policajného poznania. Bratislava, Wolters Kluwer, 2018. s. 35.
¹³VAŠKO, A. Intelligence information within criminal proceedings. In DANUBE : Law, Economics and Social Issues Review. - Warsaw : De Gruyter Poland, 2019. č. 3/2019, s. 267-283
¹⁴Situácia – súhrn faktorov, ktoré ovplyvňujú niekoho, niečo.
¹⁵25 poslucháčov A PZ – externe študujúcich v treťom ročníku Bc štúdia na Akadémii PZ v Bratislave.
¹⁶ŠIMONOVÁ, J. Spolupráca Finančnej správy SR a Policajného zboru v intenciách odhaľovania daňových únikov. In. Policajná teória a prax č. 2/2016, s. 64-78.
¹⁷LISOŇ, M. VAŠKO, A. Teória kriminálno-policajného poznania. Bratislava, Wolters Kluwer, 2018. s. 35.
¹⁸LISOŇ, M. Odhaľovanie a objasňovanie trestných činov všeobecnej kriminality. Bratislava, Akadémia PZ v Bratislave, 2016, s. 90 a násl..
¹⁹VAŠKO, A. Spravodajská informácia - prameň informácií významných pre trestné konanie = Inteligence information - a source of information relevant to criminal proceeding. In. Paneurópske právnické rozpravy :
človek - informácie - právo : Zborník príspevkov z prvého ročníka vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, Bratislava, 1. vyd. - Bratislava : Paneurópska vysoká škola, 2019. s. 126-132.
²⁰JURISOVÁ, M. Obete trestných činov a ich postavenie v podmienkach Slovenskej republiky. In. Policajná teória a prax. č. 4/2018, s. 28-41.
Pozitívnu zmenu v slovenskej viktimologickej aplikačnej praxi priniesol zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom zákona je zlepšovať prístup k spravodlivosti pre jednu z najzraniteľnejších skupín ľudí, ktorou sú obete trestných činov.
²¹DUBEŇ.Š. Žena ako objekt ochrany v kontexte páchaného násilia. In: Deň boja proti násiliu páchaného na ženách: Zborník vedeckých prác z konferencie s medzinárodnou účasťou. Akadémia PZ v Bratislave, 2022. s. 44-50.
²²VAŠKO, A. Opatrenia a úkony v štruktúre procesov kriminálno-policajného poznania. In: Teória a prax dokazovania : Zborník vedeckých prác. Bratislava : Akadémia PZ v Bratislave, 2019. s. 294-299
²³STIERANKA, J. Európsky model kriminálneho spravodajstva. In: Organizovaný zločin v stredoeurópskom regióne. Pozícia a rola kriminálneho spravodajstva v systéme identifikácie aktivít kriminálnych skupín : Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. - Bratislava : Akadémia PZ, 2019. s. 12-23.
²⁴DUBEŇ.Š. Žena ako objekt ochrany v kontexte páchaného násilia. In: Deň boja proti násiliu páchaného na ženách: Zborník vedeckých prác z konferencie s medzinárodnou účasťou. Akadémia PZ v Bratislave, 2022. s. 44-50
²⁵VAŠKO, A. Informačná podstata odhaľovania a objasňovania trestných činov = Informational fundamentals of detection and clarification of crimes In Fenomén bezpečnosti, bezpečnostní věda a výzkum a bezpečnostní aplikace 1. vyd. - Praha : Vysoká škola finanční a správní, o.p.s., 2018, s. 695-708.
²⁶LISOŇ, M. Odhaľovanie a objasňovanie trestných činov všeobecnej kriminality. Bratislava, Akadémia PZ v Bratislave, 2016, s. 105 – 106.
²⁷VAŠKO, A. Informačná podstata odhaľovania a objasňovania trestných činov. In: Fenomén bezpečnosti, bezpečnostní věda a výzkum a bezpečnostní aplikace : Sborník vědeckých prací Fakulty právních a správních studií Vysoké školy finanční a správní, a.s. Praha. - Praha : Vysoká škola finanční a správní, 2018, s. 695-708.
²⁸NIKOLAJOVÁ KUPFERSCHMIDTOVÁ, E. 2022. Effective intercultural communication with third-country nationals as a way of raising the level of information gathering in the interest of national security In: Security challenges of modern society: Dilemmas and Implications: thematic international monograph/Dašić, Dejan (ed.) 1. vyd. Belehrad (Srbsko): University "Union-Nikola Tesla", 2022, s. 35. (autorský preklad z anglického originálu)
²⁹STIERANKA, J. Kriminálne spravodajstvo (Nový koncept odhaľovania trestných činov v Slovenskej republike. Bratislava, Wolters Kluwer SR, 2019, s.65.
³⁰FIDLER, Ľ. Formy a operácie v systéme realizácie kriminálneho spravodajstva. In: Kriminálne spravodajstvo. Zborník z virtuálnej medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2022. s. 110.