Obligation of an foreigner to undergo a medical examination at the state border in connection with communicable diseases

Abstrakt: ¹ Lekárska prehliadka cudzinca v súvislosti s prenosným ochorením je v súčasnosti, ale aj do budúcnosti, aktuálnou témou. V súvislosti so skúsenosťami s pandémiou Covid-19 je zrejmé, že bude potrebné zaoberať sa uvedenou problematikou. Príspevok sa zaoberá povinnosťou cudzinca podrobiť sa lekárskej prehliadke v súvislosti s prenosnými ochoreniami. Rozoberá jednotlivé prípady, ktoré môžu nastať, ako aj navrhuje ich riešenie.
Kľúčové slová: cudzinec, štátny príslušník tretej krajiny, lekárska prehliadka, diagnostika.

Abstract: An foreigner's medical examination in connection with a communicable disease is a current topic, but also a topic in the future. In the light of the experience with the Covid-19 pandemic, this issue will need to be addressed. The paper deals with the obligation of an alien to undergo a medical examination in connection with communicable diseases. It discusses the individual cases that may occur, as well as proposing their solutions.
Key words: foreigner, third country national, medical examination, diagnostics.

Úvod

Lekárske prehliadky cudzincov pri ich vstupe, resp. opustení územia Slovenskej republiky predstavuje špecifickú oblasť. Špecifickou je v tom význame, že subjektom predmetných prehliadok nie sú občania Slovenskej republiky. Aj keď lekárske prehliadky cudzincov podliehajú právnemu režimu medicínskeho práva, určité špecifiká ich odlišujú do lekárskych prehliadok občanov Slovenskej republiky. Špecifikum predstavuje aj obsah prehliadky, teda zistenie prenosného ochorenia. V našom príspevku uvedieme právne posúdenie lekárskych prehliadok cudzincov, osobitne v súvislosti s ich vstupom, resp. opustením územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k prenosným ochorením.

Základné pojmy

Pojem cudzinec je upravený zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Cudzinec je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. ² Občan Únie je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym občanom niektorého členského štátu³ (členským štátom je členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky, iný štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska konfederácia). Štátny príslušník tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. ⁴ V našom príspevku budeme používať predovšetkým pojmy cudzinec a štátny príslušník tretej krajiny.

Ďalším relevantným právnym predpisom je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Uvedený právny predpis upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti. Zdravotnou starostlivosťou⁵ sa podľa predmetné právneho predpisu rozumie súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci. Zdravotná starostlivosť zahŕňa okrem iného aj diagnostiku. Pojem diagnostika je pre účel nášho príspevku dôležitý, nakoľko predmetný právny predpis neupravuje pojem lekárska prehliadka, ale pojem diagnostika, čo je legálny pojem pre lekársku prehliadku.

Diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby. ⁶ Diagnostika je vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá metódami zisťovania chorôb a ich príznakov. Pritom ďalšia zdravotná starostlivosť, predovšetkým liečenie, je závislá na diagnóze. ⁷ Dôležitým pojmom je aj zdravotný výkon, ktorý je ucelenou činnosťou zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. ⁸Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. ⁹ Iné osoby ako zdravotnícki pracovníci nemôžu poskytovať zdravotnú starostlivosť, vrátane diagnostiky.

Diagnostika cudzincov na štátnej hranici

Je potrené uviesť dôvody, kedy môže vzniknúť potreba, resp. povinnosť vykonať diagnostiku cudzincov na štátnej hranici. Budeme ďalej používať pojem diagnostika, nakoľko pojem lekárske prehliadky právny poriadok nezakotvuje, resp. zakotvuje ich v inom význame (preventívne lekárske prehliadky). Dôvodmi, ktoré v našom príspevku rozoberieme sú:

• nebezpečenstvo smrti alebo poruchy zdravia,
• dočasná obnova kontroly na vnútorných hraniciach,
• kontrola štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý o sebe vyhlási, že je maloletý,
• zaistený cudzinec,
• spoločné operácie agentúry Frontex,
• krízová situácia a mimoriadna situácia,
• preverovanie podľa navrhovaného Paktu a migrácii a azyle.

Diagnostiku cudzincov je potrebné vykonať v prípade nebezpečenstva smrti alebo známok závažnej poruchy zdravia. V praxi pôjde najmä o predvedených cudzincov, najmä z dôvodu neoprávneného prekročenia vonkajšej hranice, ¹⁰ resp. cudzincov, ktorí potrebujú akútnu zdravotnú starostlivosť pri prekračovaní štátnej hranice alebo počas hraničnej kontroly. Ak je podozrenie z ochorenia, je policajný útvar povinný zabezpečiť zdravotnú starostlivosť cudzincovi. Uvedená povinnosť vyplýva zo zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého každý je povinný poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každej osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie. ¹¹ Aj keď predmetný zákon neuvádza sankciu za porušenie uvedeného ustanovenia, pri jeho porušení by sa osoba mohla dopustiť trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 177 Trestného zákona.

Podobné prípady ako pri kontrole na vonkajších hraniciach môžu nastať aj pri kontrole na vnútorných hraniciach. Kontroly na vnútorných hraniciach sa síce od vstupu do schengenského priestoru v roku 2007 nevykonávajú, avšak môžu sa vykonávať počas dočasného obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach. ¹² Počas obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach sa vykonáva kontrola hraníc v rozsahu ako na vonkajších hraniciach, preto môžu nastať prípady potreby diagnostiky cudzincov aj v prípade obnovy kontroly hraníc.

Ďalším prípadom, kedy sa štátny príslušník tretej krajiny (nie cudzinec) musí podrobiť diagnostike je, ak o sebe vyhlási, že je maloletý bez sprievodu a je podozrenie, že ide o plnoletú osobu. Nejde síce o prípad prenosného ochorenia, ktorý je témou tohto príspevku, avšak napriek tomu sme sem uvedený prípad zaradili. V predmetnom prípade je štátny príslušník povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na určenie jeho veku. ¹³ Ak sa štátny príslušník tretej krajiny odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu, považuje sa na účely konania podľa zákona o pobyte cudzincov za plnoletú osobu. Ak sa podrobí lekárskemu vyšetreniu, považuje sa za plnoletú osobu až do výsledku lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku.

Povinnosť podrobiť sa lekárskej prehliadke má aj zaistený cudzinec, uvedenú povinnosť má v rozsahu určenom lekárom vrátane potrebného diagnostického a laboratórneho vyšetrenia, očkovania a preventívnych opatrení určených orgánom na ochranu zdravia; osobitná pozornosť sa venuje zraniteľným osobám. ¹⁴ Napriek skutočnosti, že zákon o pobyte cudzincov upravuje povinnosť zaisteného cudzinca podrobiť sa lekárskej prehliadke, neupravuje sankciu za nedodržanie uvedenej povinnosti.

Osobitnú kapitolu tvoria spoločné operácie agentúry Frontex. Členský štát Európskej únie môže agentúru Frontex požiadať, aby spustila spoločné operácie s cieľom čeliť aktuálnym výzvam vrátane nelegálneho prisťahovalectva, súčasných alebo budúcich hrozieb na jeho vonkajších hraniciach alebo cezhraničnej trestnej činnosti, alebo aby poskytla zvýšenú technickú a operačnú pomoc pri vykonávaní jeho povinností, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc. ¹⁵ Členovia tímov vyslaných do spoločných operácií sú zodpovední za plnenie svojich povinností, okrem iného aj plnia povinnosti týkajúcich sa vykonávania hraničnej kontroly a hraničného dozoru. Z uvedeného dôvodu sú povinní zabezpečiť diagnostiku cudzincov v už uvedených prípadoch, teda nebezpečenstva smrti alebo známok závažnej poruchy zdravia. V prípade ak nastane uvedená situácia, je člen tímu povinný informovať svojho nadriadeného (vedúceho tímu, vedúceho zmeny) o potrebe lekárskej prehliadky (diagnostiky) a nadriadený takúto diagnostiku zabezpečí.

Ďalším z prípadov, kedy môže vzniknúť potreba diagnostiky cudzinca je krízová situácia. Pojem krízová situácie je upravený zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom zdraví“). Pojem krízová situácia podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom zdraví zahŕňa výnimočný stav, núdzový stav a mimoriadnu situáciu.

Pojem mimoriadna situácia je upravený ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len „zákon o civilnej ochrane obyvateľstva“) ako obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva zakotvuje, čo sa považuje za mimoriadnu udalosť. Mimoriadnu udalosť vyhlasuje vláda Slovenskej republiky. V súčasnej dobe je vyhlásená mimoriadna situácia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky, nakoľko ide o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, ako aj v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny. Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva explicitne neupravuje možnosť zavedenia povinnosti lekárskych prehliadok na vonkajších hraniciach. Právo nariadiť diagnostiku na vonkajších hraniciach však môže úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a to podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona o verejnom zdraví. Predmetný zákon síce explicitne neupravuje možnosť vykonať lekárske prehliadky, ale upravuje možnosť zaviesť opatrenia na predchádzanie ochoreniam - opatrenia na ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení. ¹⁶ Na vykonanie predmetného zákona bola prijatá vyhláška ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 predmetnej vyhlášky sa epidemiologické vyšetrovanie musí vykonávať u každej osoby a na všetkých miestach, kde možno v súvislosti s prenosným ochorením alebo s podozrením na prenosné ochorenie zistiť dôležité okolnosti na vymedzenie ohniska nákazy, posúdenie príčin a spôsobov šírenia prenosného ochorenia a na vykonanie potrebných opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosného ochorenia. Ak boli nariadené opatrenia na predchádzanie prenosným ochoreniam, podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom zdraví sú fyzické osoby povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. Ide o fyzické osoby, teda o občanov Slovenskej republiky a aj cudzincov. V prípade nepodrobenia sa uvedeným opatreniam sa každý dopustí priestupku podľa § 56 ods. 1 písm. i) zákona o verejnom zdraví.

Pakt o migrácii a azyle

V súčasnej dobe je v legislatívnom procese návrh Paktu o migrácii a azyle, ktorý predstavila Európska komisia 23. septembra 2020 ako nový strategický dokument. Súčasťou paktu je aj návrh niekoľkých nariadení. Jedným z predložených nariadení je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817. Predmetný návrh by po schválení zaviedol povinnosť preverovania pred vstupom, ktoré by sa malo uplatňovať na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na vonkajších hraniciach, ale nespĺňajú podmienky pre vstup, alebo boli na vonkajších hraniciach vylodení po pátracej a záchrannej operácii. Cieľom preverovania by bolo prispieť k novému komplexnému prístupu k migrácii a zmiešaným tokom tým, že sa zabezpečí rýchle určenie totožnosti osôb, ale aj akýchkoľvek zdravotných a bezpečnostných rizík, a že všetci štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na vonkajších hraniciach, ale nespĺňajú podmienky pre vstup, alebo boli na vonkajších hraniciach vylodení po pátracej a záchrannej operácii, sa rýchlo postúpia do príslušného konania. Preverovanie by podľa návrhu malo pozostávať najmä z:

• predbežnej kontroly zdravotného stavu a zraniteľnosti,
• kontroly totožnosti na základe informácií v európskych databázach,
• registrácie biometrických údajov (t. j. údajov o odtlačkoch prstov a údajov o podobe tváre) v príslušných databázach, pokiaľ sa v nich zatiaľ nenachádzajú
• bezpečnostnej kontroly prostredníctvom vyhľadávania v príslušných vnútroštátnych
  databázach a databázach Únie, najmä v Schengenskom informačnom systéme (SIS), s cieľom overiť, že osoba nepredstavuje ohrozenie vnútornej bezpečnosti.

Podľa čl. 26 preambuly uvedeného nariadenia by účelom kontroly zdravotného stavu a zraniteľnosti malo byť identifikovanie osôb, ktoré potrebujú okamžitú starostlivosť alebo v prípade ktorých je nutné prijať iné opatrenia, napríklad umiestniť ich do izolácie z dôvodu ochrany verejného zdravia. Pritom by sa mali zohľadniť osobitné potreby maloletých a zraniteľných osôb. Ak z okolností vyplýva, že takéto vyšetrenie nie je potrebné, najmä z dôvodu, že celkový stav osoby sa zdá veľmi dobrý, vyšetrenie by sa nemalo uskutočniť a dotknutá osoba by o tejto skutočnosti mala byť informovaná. Predbežné lekárske vyšetrenie by mali vykonávať orgány zdravotnej starostlivosti dotknutého členského štátu. Pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli zadržaní na území členských štátov, predbežné lekárske vyšetrenie by sa malo vykonať v prípade, že sa to na prvý pohľad považuje za potrebné.
Z uvedeného návrhu nariadenia vyplýva, že kontrola zdravotného stavu (diagnostika) by sa mala vykonať z dôvodu poskytnutia zdravotnej starostlivosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, alebo z dôvodu ochrany verejného zdravia. Vykonávať by ho mal len orgán zdravotnej starostlivosti, teda zdravotný pracovník.

Subjekty vykonávajúce diagnostiku

Lekárske prehliadky, teda diagnostiku, môžu vykonávať len zdravotnícki pracovníci. Zdravotníckymi pracovníkmi sú napr. lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, zdravotnícky laborant, rádiologický technik, praktická sestra – asistent a pod. Ide o osoby, ktoré sa osobne podieľajú na úkonoch, ktoré bezprostredne súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. ¹⁷ Zdravotnú starostlivosť pritom môžu vykonávať len za podmienok ustanovených osobitným predpisom, teda musia spĺňať podmienku spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, zdravotnú spôsobilosť, odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť a registráciu. ¹⁸ Položme si otázku, či aj iné osoby, ako zdravotní pracovníci, môžu vykonávať časť procesu diagnostiky, napríklad ovládať röntgenový prístroj. Uvedená otázka je na mieste z dôvodu, že v súčasnej dobe sa čoraz viac rozvíja umelá inteligencia. Čo ak je zdravotnícky prístroj, ktorým sa vykonáva diagnostika, ovládaný umelou inteligenciou? Môže v takom prípade zabezpečovať jeho prevádzku aj osoba, ktorá nie je zdravotným pracovníkom? Súčasná právna úprava nedáva možnosť vykonávať akúkoľvek časť procesu diagnostiky inou osobou ako zdravotníckym pracovníkom. Podľa nášho názoru by bolo potrebné právne upraviť možnosť zabezpečovať prevádzku zdravotníckeho prístroja s umelou inteligenciu aj nezdravotníckymi pracovníkmi.

Záver

V príspevku sme sa venovali lekárskej prehliadke (diagnostike) cudzinca. Ide samozrejme o matériu, ktorú nie je možné rozobrať v jednom článku. Zamerali sme sa predovšetkým na podmienky, za ktorých je cudzinec povinný podrobiť sa diagnostike. Pri jednotlivých aspektoch, resp. prípadoch sme uviedli sankcie za neplnenie povinnosti podrobiť sa lekárskej prehliadke. Osobitnou otázkou je, kto by mohol vykonávať diagnostiku. V súčasnej právnej úprave je upravené, že diagnostiku môže vykonať len zdravotnícki pracovníci. Veda v súčasnej dobe však už umožňuje vykonávať určité úkony, ktoré museli kedysi vykonávať len ľudia, aj automatizovane za pomoci umelej inteligencie. Je len otázkou času, kedy bude možné určité zdravotné výkony vykonávať umelá inteligencia. V tom prípade by bolo na mieste zamyslieť sa, či by obsluhu takýchto technických zariadení mohla obsluhovať aj osoba, ktorá nie je zdravotnícky pracovník. Výstupy z uvedených prístrojov by samozrejme mohli posudzovať zdravotnícki pracovníci, ktorí by tiež boli zodpovední za ochranu osobných údajov, avšak samotnú obsluhu by mohli vykonávať aj nezdravotnícky personál. Technický vývoj v súčasnej dobe už umožňuje vykonávať niektoré zdravotnícke úkony automatizovane, preto považujeme za potrebné zmeniť súčasný právny stav a za určitých podmienok (odborné školenia, hmotná zodpovednosť) umožniť obsluhu zdravotníckych zariadení aj nezdravotníckemu personálu. V takom prípade by sa umožnilo na vonkajších hraniciach plynulejší výkon diagnostiky a umožnil by aj príslušníkom Policajného zboru vykonávať určitú časť diagnostiky, samozrejme s výstupmi pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí by následne určili diagnózu. Vytvorenie technického riešenia vykonávania diagnóz na báze umelej inteligencie je súčasťou vedecko-výskumnej úlohy riešenej na Akadémii Policajného zboru v Bratislave Výsk. 257 „Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách“.

Autor: JUDr. Tomáš Škrinár, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Použitá literatúra

ŠEVCOVÁ, K. 2019. Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Komentár. I. vydanie. Žilina: EUROKÓDEX, s. r. o., 2019. 180 s. ISBN 9978-80-8155-088-1.

Právne predpisy práva Európskej únie

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817

Právne predpisy právneho poriadku Slovenskej republiky

Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva

Zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z. ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov.

Vyhláška ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení

¹ Príspevok je súčasťou vedecko-výskumnej úlohy riešenej na Akadémii Policajného zboru v Bratislave Výsk. 257 „Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách“.
² § 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).
³ § 2 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.
⁴ § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.
⁵ § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“).
⁶ § 2 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti.
⁷ ŠEVCOVÁ, K. 2019. Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Komentár. I. vydanie. Žilina: EUROKÓDEX, s. r. o., 2019. ISBN 9978-80-8155-088-1, s. 17 -18.
⁸ § 2 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti.
K vykonaniu uvedeného ustanovenia bolo prijaté nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z. ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov.
⁹ K pojmom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zdravotný pracovník pozri zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
¹⁰ § 2 ods. 1 písm. j) zákona o pobyte cudzincov.
¹¹ § 11 ods. 13 zákona o zdravotnej starostlivosti.
¹² Čl. 25 – 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc).
¹³ § 111 ods. 6 a § 127 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.
¹⁴ § 95 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.
¹⁵ Čl. 37 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624.
¹⁶ § 12 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom zdraví.
¹⁷ ŠEVCOVÁ, K. 2019. Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Komentár. I. vydanie. Žilina: EUROKÓDEX, s. r. o., 2019. ISBN 9978-80-8155-088-1, s. 11.
¹⁸ § 31 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.