Current state and legal regulation of inferring strict liability in road traffic

Abstrakt: Predmetný príspevok sa zaoberá analýzou súčasného stavu vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke na Slovensku a zároveň aktuálnou právnou úpravou na tomto úseku. Autor v príspevku oboznamuje čitateľa taktiež s kompletným a faktickým postupom v procese odhaľovania, dokumentácie, prejednávania či evidencie správnych deliktov držiteľa vozidla.
Kľúčové slová: bezpečnosť cestnej premávky, objektívna zodpovednosť, automatizovaný dohľad

Abstract: This paper deals with the analysis of the current state of inference of strict liability in road traffic in Slovakia and at the same time the current legislation in this area. In the article, the author also acquaints the reader with the complete and factual procedure in the process of detecting, documenting, discussing or recording the administrative offenses of the vehicle owner.
Key words: road safety, objective liability, automated attendance
Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)

Úvod

Dňom 01. júla 2012 došlo na území SR k zavedeniu inštitútu objektívnej zodpovednosti v CP, a to prostredníctvom zákona č. 68/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zavedenie predmetného inštitútu bolo v tom čase i súčasťou „Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010-2014“. Elementárnym cieľom implementácie objektívnej zodpovednosti za nedodržiavanie taxatívne vymedzených pravidiel CP, bolo predovšetkým zvýšiť bezpečnosť jej účastníkov. K tomu malo dôjsť na základe vynúteného rešpektovania hlavne tých ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, následkom ktorých najviac dochádzalo k vzniku dopravných nehôd s tragickými následkami či s vážnym poškodením zdravia. Prostredníctvom toho sa malo dosiahnuť zvýšenie ohľaduplnosti a disciplinovanosti účastníkov CP a tým aj ich bezpečnosti. V korelácii so zaistením primárneho cieľa spoločnosti, ktorým sa chápe chrániť životy a zdravie je nevyhnutné, aby sa na tomto cieli podieľala každá osoba, ktorej sa to týka. Ide o jednotlivých účastníkov CP prípadne i držiteľov vozidiel, ktorými sú často nedodržiavané už spomínané pravidlá CP. Implementáciou objektívnej zodpovednosti do CP sa Slovensko stalo novodobou európskou krajinou, ktorá sa vybrala prísnou cestou objektívnej zodpovednosti držiteľov vozidiel. Ďalší dôvod prečo k tomu došlo, spočíva podľa nášho názoru v tom, že pred prijatím tohto inštitútu bolo veľmi komplikované dokazovať zodpovednosť za spáchanie niektorých dopravných priestupkov vodičom, ktorí neboli okamžite po ich spáchaní riešení a prejednávaní príslušníkmi PZ (Dôvodová správa k zákonu č. 68/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Súčasný stav a právna úprava vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke

Po zavedení predmetného inštitútu, došlo medzi rokmi 2012-2013 k veľmi výraznému poklesu usmrtených následkom dopravných nehôd. Objektívna zodpovednosť sa tak mala stať nástrojom vďaka ktorému SR mohla splniť globálny cieľ vyplývajúci z európskych dokumentov v oblasti bezpečnosti CP, či následne z národného dokumentu vydaného pod názvom „Stratégia zvýšenia bezpečnosti CP v SR na roky 2011-2020“. V roku 2015 dokonca došlo k spracovaniu projektového formulára nazvaného ako „Objektívna zodpovednosť držiteľa vozidla za porušenie pravidiel CP vozidlom, ktoré prevádzkuje“. Hlavným účelom projektu bolo čo najviac zautomatizovať proces vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v CP, a to od samotného zistenia porušenia pravidiel CP, cez spracovanie potrebných dôkazných údajov, až po vydanie rozkazu na zaplatenie pokuty. V priebehu roka 2016 už bolo vyhlásené aj verejné obstarávanie na návrh, vybudovanie a technickú správu systému pre kontrolu a evidenciu dodržiavania pravidiel CP technickými prostriedkami PZ v rámci objektívnej zodpovednosti. Napokon sa však predmetný tender zrušil a vláda od realizácie tohto projektu z neznámych dôvodov upustila.

Podľa nášho názoru je nepochybné, že účinným, rýchlym a ekonomicky vhodným konaním o správnych deliktoch, ktoré nám plnoautomatizovaný systém mohol bezpochyby priniesť, by predstavovalo jeho významný preventívny prvok pri predchádzaní porušovania pravidiel CP, čím by sa zároveň zvýšila bezpečnosť na pozemných komunikáciách. Mohlo sa tak stať bez navýšenia počtu príslušníkov PZ v službe dopravnej polície, čo je možné vnímať zo strany štátu ako veľké pozitívum. Okrem toho sa domnievame, že spomínaný systém by sa stal výrazným prostriedkom v boji proti korupcii. Technické prostriedky totižto nemôžu prihliadať na sociálne pomery, štátne občianstvo či zastávanú funkciu vodiča resp. držiteľa vozidla a zaznamenajú každý jeden dopravný priestupok. Príslušníci PZ kompetentní na odosielanie rozkazov na zaplatenie pokuty, by nemali dosah na úpravu dôkazných materiálov a akýkoľvek neobvyklý vstup do informačných systémov by bol indikovaný, čím sa eliminuje prípadné korupčné konanie. Na druhej strane veľkou nevýhodou vnímanou zo strany vlády v súvislosti s odmietnutím realizácie vyššie spomínaného projektu, mohla byť pravdepodobne vysoká počiatočná investícia na komplexné materiálno-technické zabezpečenie automatizovaného vymáhania práva (KALAŠOVÁ, HAMAR, 2015, Vplyv objektívnej zodpovednosti inteligentných dopravných systémov na dopravnú nehodovosť).

Predikcia dopravnej nehodovosti však aj s ohľadom na fungovanie plnoautomatizovaného systému vyvodzovania objektívnej zodpovednosti (ďalej len OZ) vo vybraných krajinách Európskej únie potvrdila, že ak by sa nám v spomínanom období podarilo daný systém zaviesť, SR by globálny cieľ stanovený v súvislosti so znížením počtu usmrtených na slovenských cestách ku koncu roka 2020 splnila. Preto mnoho zachránených životov či vyššia bezpečnosť na slovenských cestách sú podľa nášho názoru dostatočne silné argumenty na to, aby sa opätovne začalo uvažovať o zavedení daného systému.

Inštitút objektívnej zodpovednosti v CP tak dlhé roky na Slovensku stagnoval, no musíme skonštatovať, že v poslednom období sú na jeho zefektívnenie vyvíjané viaceré aktivity, ktoré si v priebehu spracovávania nášho príspevku budeme postupne ozrejmovať. Vyššie spomínaný zákon, ktorým sa zaviedla OZ v CP, vniesol konkrétne osobitosti do právnej úpravy, ktorou je regulovaná bezpečnosť a plynulosť CP. Sú v ňom presne zadefinované konania (resp. pravidlá CP), za nedodržanie ktorých je zodpovedný ten, kto je držiteľom vozidla, a to bez prihliadnutia na skutočnosť, či v okamihu keď sa takéhoto porušenia dopustil, viedol svoje vozidlo on alebo iný vodič. V § 6a zákona č. 8/2009 Z. z. sa tak držiteľovi vozidla stanovila povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní jeho vozidla boli dodržané pravidlá CP, ktoré ustanovujú:

• „zákaz predchádzania,
• dodržiavanie rýchlosti jazdy,
• povinnosť zastaviť na príkazovú dopravnú značku Stoj, daj prednosť v jazde! alebo na signál so znamením Stoj!,
• zákaz otáčať sa a cúvať,
• zákaz zastaviť a stáť,
• prejazd cez železničné priecestie v čase keď je to zakázané,
• najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť vozidla, jazdnej súpravy alebo prípojného vozidla,
• zákaz vjazdu, zákaz odbočovania alebo prikázaný smer jazdy určený dopravnou značkou alebo dopravným zariadením,
• povinnosť umožniť vozidlu so zapnutým zvláštnym výstražným znamením pri realizácii špecifických úloh a vozidlu, ktoré sprevádza, bezpečný a plynulý prejazd,
• povinnosť vytvoriť voľný priestor na prejazd vozidiel tzv. záchranársku uličku alebo zákaz jazdy v záchranárskej uličke“ (Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §6a).

Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v ustanovení § 138 uvádza, že policajný orgán uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi v prípade, ak sa dopustí správneho deliktu najmä nasledovným konaním:

• ak by prikázala použiť na jazdu dopravný prostriedok, ktorý spolu s jeho nákladom nevyhovuje požiadavkám pre CP,
• ak by naložila dopravný prostriedok tak, že bude presahovať požiadavky jeho maximálnej prípustnej hmotnosti, a to bez toho, aby mal o tom jeho vodič vedomosť,
• ak by prikázala alebo dovolila použiť na jazdu dopravný prostriedok na takej pozemnej komunikácii, na ktorej je preňho jazda obmedzená prípadne zakázaná,
• ak by neodstránila prekážku CP,
• ak by zverila svoje vozidlo osobe, ktorá nie je držiteľom oprávnenia na jeho vedenie, je pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok,
• ak by prikázala alebo dovolila použiť na jazdu vozidlo, ktoré sa svojou farbou a označením, dá ľahko pomýliť s vozidlom PZ, Vojenskej polície, Hasičského a záchranného zboru a pod.,
• ak by v súvislosti s objasňovaním a prejednávaním priestupku podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch neposkytla príslušnému orgánu informácie o osobe, ktorej vedenie vozidla zverila (NOCIAR, VAJGEL, RUMANOVSKÝ, VARHOĽ, 2020, str. 54-55).

Predmetný § 138 zákona o cestnej premávke hovorí aj o ďalších konaniach, no pre účely tohto príspevku úplne postačujú aspoň uvedené z nich. Za takto spáchané správne delikty môže príslušný orgán PZ uložiť sankciu vo forme pokuty, a to až do sumy 3 500€. Ak by sa však fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba dopustila opakovaným spôsobom uvedených správnych deliktov počas 365 dní od ich prvotného spáchania, hrozí jej pokuta v sume až 7 000€. Na základe uvedeného je zrejmé, že správne delikty držiteľa vozidla sa ustanovujú s jednoznačným určením sankcie - pokuty. Orgán PZ preto nesmie uložiť inú pokutu, ako tú ktorú stanovuje zákon. Pri jej uložení sa prihliada na závažnosť, následok a dĺžku protiprávnej činnosti, pričom je možné ju uložiť do 2 rokov odo dňa, keď sa o nedodržaní povinnosti príslušný orgán dozvedel, najneskôr však do 5 rokov, keď nedodržanie povinnosti nastalo. Pokuta má splatnosť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. Takto uložené pokuty predstavujú príjem pre štátny rozpočet (Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §138 ods.1,2 a §139).

Právna úprava OZ v CP sa vyznačuje výraznou komplexnosťou v § 139a až 139h zákona o cestnej premávke, kde okrem presne ustanoveného sadzobníka pokút, sú obsiahnuté i ďalšie špecifiká týkajúce sa zisťovania, objasňovania, prejednávania či evidencie správnych deliktov držiteľov vozidiel, s ktorými budeme v nasledujúcich riadkoch čitateľa oboznamovať. Keďže ide o druh postihu vyznačujúci sa osobitným procesným postupom, chceme dať do pozornosti fakt, že je doplnený aj precíznou internou právnou úpravou. Odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len ODP PPZ) z dôvodu obšírnych legislatívnych zmien, ktoré sa uskutočnili hlavne v súvislosti so spomínaným § 139a a nasledujúcich v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke ako aj preto, že v súčasnom období prebieha prípravný proces na spustenie informačného systému, ktorým by sa malo zabezpečiť pokiaľ možno, čo najviac plnoautomatizované vyvodzovanie OZ v CP, vyhotovil návrh úplne nového nariadenia PPZ o zisťovaní a prejednávaní správnych deliktov držiteľa vozidla, ktorým má zároveň dôjsť k zrušeniu teraz účinného nariadenia prezidenta PZ č. 15/2012 v znení nariadenia PPZ č. 92/2017. Cieľom nového nariadenia je predovšetkým upravenie a zjednotenie postupu jednotlivých útvarov PZ pri zisťovaní a prejednávaní správnych deliktov držiteľov vozidiel podľa predmetného zákona o cestnej premávke.

Zisťovanie a dokumentovanie správnych deliktov držiteľa vozidla

Súčasný stav v procese zisťovania a dokumentovania správnych deliktov držiteľa vozidla je podľa nášho názoru na nevyhovujúcej úrovni. Čoskoro uplynie 9 rokov odo dňa, keď došlo k účinnosti zákona č. 68/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, na základe ktorého došlo k zavedeniu inštitútu OZ. Za toto obdobie boli realizované len minimálne zmeny na zefektívnenie predmetného procesu, no v poslednom čase sa stretávame s čoraz výraznejšou iniciatívou na jeho skvalitnenie. Najväčší posun vpred sme zaznamenali smerom k vyvodzovaniu OZ voči zahraničným účastníkom CP resp. držiteľom vozidiel evidovaných v cudzom štáte. ODP PPZ sa podarilo zabezpečiť preloženie šablóny rozkazu na zaplatenie pokuty za správne delikty držiteľov vozidiel, a to až do 16 úradných jazykov Európskej únie. Zefektívnilo sa rovnako i zisťovanie údajov o zahraničných držiteľoch vozidiel, ktoré je v súčasnosti realizované prostredníctvom informačného systému na cezhraničnú výmenu údajov o deliktoch spáchaných v doprave a ktoré bezprostredne súvisia s bezpečnosťou CP.

Zisťovať či nedošlo k porušeniu povinností držiteľov vozidiel podľa § 6a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je oprávnený predovšetkým príslušník PZ zaradený na niektorom z týchto útvarov:

• ODP PPZ,
• Krajský dopravný inšpektorát KR PZ,
• Okresný dopravný inšpektorát OR PZ,
• základný útvar PZ.

Ako sme už spomínali správne delikty držiteľov vozidiel sú neustále dokumentované nevyhovujúcimi a zastaranými spôsobmi. Príslušník PZ po určení realizácie OZ v inštruktážnom zázname, musí fyzicky zisťovať a dokumentovať porušenie povinností držiteľa vozidla podľa § 6a zákona o cestnej premávke, a to v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou CP. Pri napĺňaní tejto činnosti je nevyhnutné vyhotoviť relevantný dôkazový materiál o skutočnosti, že určitým vozidlom bola porušená povinnosť jeho držiteľa, čím sa tento dopustil správneho deliktu v oblasti CP. V prípade, ak by PZ prijal fotodokumentáciu alebo videozáznam, ktorý bol vyhotovený niektorým z účastníkov CP jeho záznamovou technikou, nemôže byť za žiadnych okolností takto získaný dôkaz použitý v konaní o správnom delikte. Útvar PZ ho však môže postúpiť príslušnému správnemu orgánu na konanie podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Po obstaraní fotodokumentácie alebo videozáznamu o porušení povinnosti výlučne technikou PZ, nasleduje zdĺhavá administratívna činnosť policajta. Ten musí manuálnym spôsobom vykonať lustráciu v dopravnej evidencii za účelom zistenia údajov o držiteľovi vozidla. Následne musí spracovať spis o správnom delikte, ktorého obligátnou časťou je uvedenie všeobecných informácií o spáchanom skutku, o technických údajoch vozidla, ako aj spomínaný dôkazový materiál o porušení povinnosti držiteľa vozidla.

Na základe doteraz odprezentovaných informácií možno vysloviť konštatáciu, že súčasný proces zisťovania a dokumentovania správnych deliktov držiteľa vozidla si vyžaduje, aby príslušníci PZ venovali nezanedbateľný čas výkonu služby administratívnej činnosti, ktorá je spojená s následným vyvodzovaním OZ. Je možné ale predpokladať, že po nadobudnutí účinnosti nami spomínaného návrhu nariadenia o zisťovaní a prejednávaní správnych deliktov držiteľa vozidla, ktorým sa zruší nariadenie prezidenta PZ č. 15/2012 v znení nariadenia PPZ č. 92/2017, dôjde k zefektívneniu tohto procesu. Prispieť má k tomu rozšírenie už existujúceho informačného systému „Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov“ (ďalej len CESDaP) o nové funkčné prvky týkajúce sa zautomatizovania konania o správnych deliktoch držiteľov vozidiel. Nové funkcionality by mali zabezpečiť, že príslušníci PZ nebudú musieť tráviť tak výrazný čas výkonu služby vo svojich kanceláriách, ale budú využiteľní pri zabezpečovaní ďalších dôležitých úloh, ktoré je nevyhnutné vykonávať za účelom zvyšovania bezpečnosti na slovenských cestách. A to je tá najväčšia priorita nielen služby dopravnej polície PZ.

Osobitný procesný postup konania o správnych deliktoch držiteľa vozidla

Miestna príslušnosť v konaní o správnych deliktoch je určená tomu okresnému dopravnému inšpektorátu, v rámci územného obvodu ktorého bol správny delikt spáchaný. V tomto konaní mu je nadriadený správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa, ktorým je obvykle krajský dopravný inšpektorát. Chceme však dať opätovne do pozornosti fakt, že prejednávanie správnych deliktov na úseku CP sa vyznačuje odlišným právnym režimom. Pokiaľ má teda ísť o vyvodzovanie OZ voči držiteľom vozidiel za porušenie povinností uvedených v §6a zákona o cestnej premávke, je tu uplatňovaný osobitný procesný postup, ktorý je stanovený zákonom č. 8/2009 Z. z. o CP, s podporným využitím správneho poriadku. Na základe toho je v zákone č. 8/2009 Z. z. na prejednávanie správnych deliktov držiteľov vozidiel stanovená forma rozkazného konania, ktoré sa ale podstatne líši s rozkazným konaním podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Až potom následne po prípadnom prijatí opravného prostriedku, ktorý nebol zamietnutý, je rozkaz na zaplatenie pokuty zrušený a pokračuje sa realizáciou správneho konania a to podľa zákona č. 71/1967 Zb. - správny poriadok. Zdôrazňujeme, že na obsahové náležitosti rozkazu pri vyvodzovaní OZ sú adekvátne použité ustanovenia podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.

Ak nedôjde k odloženiu veci, je poverený policajt povinný vydať rozkaz, ktorým sa ukladá sankcia - pokuta. Ten je doručovaný poštovou zásielkou doporučene s doručenkou k vlastným rukám držiteľa vozidla prípadne aj osobne. V rozkaze sa držiteľ vozidla upovedomuje aj o alternatívach ako sa môže oboznámiť s dôkazným materiálom o porušení povinnosti ku ktorej došlo jeho vozidlom alebo mu tento môže byť zaslaný ako príloha rozkazu. V prípade, že pôjde o držiteľa vozidla, ktoré je evidované v inom členskom štáte Európskej únie, bude mu zaslaný rozkaz v jednom z úradných jazykov, a to v závislosti od štátu v ktorom je vozidlo prihlásené do evidencie. Upozorňujeme, že rozkaz zaslaný takémuto držiteľovi resp. vlastníkovi vozidla, ktorý sa nepodarí doručiť ani opakovaným spôsobom je považovaný za nevydaný (Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §139d).

Z dôvodu objektívnosti konania a garancie právnej istoty môže držiteľ vozidla podať opravný prostriedok - odpor proti rozkazu o uložení pokuty, a to v lehote do 15 dní odo dňa, keď mu bol doručený, pričom ho podáva príslušnému dopravnému inšpektorátu. V súčasnej dobe je evidovaných len približne 1,5% odporov. Odpor môže byť podaný pre hocijakú výhradu voči rozkazu. Je ale nevyhnutné, aby odpor obsahoval všetky obligátne náležitosti. To znamená, že musí byť z neho zrejmé kto ho podal, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje. Ustanovenie § 139d ods.7 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke ponúka držiteľovi vozidla možnosť vyviniť sa resp. zbaviť sa objektívnej zodpovednosti. Je to možné však len v situácii, ak by v odpore, ktorý podal proti rozkazu na zaplatenie pokuty uviedol konkrétneho vodiča, ktorý porušil pravidlá CP jeho vozidlom. Následne sa voči tomuto vodičovi vyvodí subjektívna zodpovednosť podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V prípade, že sa spáchanie skutku danému vodičovi nepreukáže, vec bude postúpená orgánu PZ, pričom sa bude pokračovať vo vyvodzovaní objektívnej zodpovednosti voči držiteľovi vozidla. Inak sa musí toto konanie zastaviť rozhodnutím, proti ktorému sa už nie je možné odvolať. V plnom rozsahu sa tu uplatňuje princíp „ne bis in dem“ - nie 2-krát o tom istom, čo znamená, že v žiadnom prípade nie je možné za to isté porušenie sankcionovať držiteľa vozidla a zároveň aj vodiča, ktorý bol označený, že viedol vozidlo v čase porušenia povinnosti.

V prípade, že sa jedným konaním spácha niekoľko porušení povinností, výška sankcie - pokuty je uložená podľa najprísnejšieho z nich. V situácii, v ktorej by išlo o viaceré konania porušujúce jednu alebo viac povinností je nevyhnutné prejednať každé konanie osobitne. Čo sa týka právnickej osoby, tá je zodpovedná za správny delikt držiteľa vozidla a to bez ohľadu na to, či došlo k vyhláseniu konkurzu, k likvidácii, jej zrušeniu alebo zavedeniu nútenej správy. K uloženiu pokuty môže dôjsť do 2 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti držiteľa vozidla došlo. Jej splatnosť je do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozkazu o jej uložení. Čitateľovi by sme chceli dať do pozornosti, že v rámci objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla je uplatňovaná tzv. pozitívna motivácia k zaplateniu pokuty, čo znamená, že ak držiteľ vozidla do 15 dní odo dňa, keď bol rozkaz doručený uhradí 2/3 z jej sumy, bude sa považovať za zaplatenú v plnom rozsahu. Po uplynutí tejto lehoty však musí zaplatiť už 100% z výšky pokuty a nárok na tzv. zľavu stráca. Držitelia vozidiel sú zároveň povinní uhradiť pokutu bezhotovostnou platbou na príslušný bankový účet uvedený v rozkaze. Jej zaplatením je vec ukončená ad acta a ako sme už spomínali, bez akéhokoľvek zaznamenania skutku do karty vodiča.

Chceme ešte uviesť aj niekoľko faktov súvisiacich s novelou zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorá nadobudla účinnosť dňom 01. decembra 2019. Daná novela priniesla posledné veľké zmeny v rámci inštitútu OZ a jej cieľom bolo okrem iného zlepšiť vymožiteľnosť sankcií ukladaných za správne delikty držiteľov vozidiel. Došlo k zefektívneniu právnej úpravy v prípadoch, keď pokuta uložená rozkazom nebola dobrovoľne zaplatená v určenej lehote a obdobne v prípadoch tzv. historických priestupkov. Ak by nedošlo k uhradeniu pokuty uloženej v rámci OZ držiteľom vozidla a nastane situácia v ktorej príslušník PZ príde do kontaktu s jeho vozidlom priamo na cestnej komunikácii, má tento policajt v zmysle uvedenej novely zákona rozšírené oprávnenia spočívajúce v zadržaní dokladov od vozidla (osvedčenie o evidencii) a tabuliek s evidenčným číslom vozidla, čo bude mať za následok znemožnenie ďalšej jazdy. Po fyzickej stránke je policajt oprávnený použiť i technický prostriedok na zabránenie odjazdu vozidla tzv. papuču. Osadiť ho môže bezprostredne po tom, čo prikáže vodičovi odstaviť vozidlo na mieste, ktoré je ideálne na dlhodobé státie, a to spravidla tak, aby netvorilo prekážku v CP. Ak by vodič tento pokyn policajta nerešpektoval, dopustí sa závažného porušenia pravidiel CP. Osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla sú jeho držiteľovi vrátené bezprostredne po tom, čo sa policajt dozvedel, že došlo k úhrade všetkých pokút prípadne k zloženiu všetkých peňažných záruk. Predmetnou novelou sa v § 139h zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke zaviedol aj nový druh sankčného konania, a to blokové konanie o správnom delikte držiteľa vozidla. V zmysle § 139h môže policajt uložiť pokutu vodičovi resp. držiteľovi vozidla priamo na mieste zastavenia, ak prostredníctvom CESDaP-u zistí, že vo vzťahu k evidenčnému číslu zastaveného vozidla bola v minulosti porušená povinnosť podľa § 6a zákona o CP a príslušný orgán PZ nemohol v tom čase zistiť držiteľa vozidla vzhľadom k technickým či legislatívnym obmedzeniam, čím nebolo možné vydať ani rozkaz na zaplatenie pokuty alebo ak sa rozkaz nepodarilo ani opakovane doručiť a držiteľ vozidla resp. vodič súhlasí s touto formou blokového konania o správnom delikte a je ochotný pokutu zaplatiť. V rámci tohto druhu sankčného konania sa pokuta ukladá vo výške 2/3 z jej sumy, pričom proti takému blokovému konaniu nie je možné podať odvolanie, nie je možné ho obnoviť, ani dať na preskúmanie mimo odvolacieho konania. Príkladom môže byť situácia v ktorej bolo technickými prostriedkami využívanými PZ zaznamenané prekročenie povolenej rýchlosti jazdy vozidlom, avšak prostredníctvom jeho evidenčného čísla nedošlo k zisteniu držiteľa vozidla alebo jeho adresy. Ak v takomto prípade príde príslušník PZ v budúcnosti do kontaktu s daným vozidlom, uloží pokutu priamo na cestnej komunikácii vodičovi resp. držiteľovi vozidla za spomínanú prekročenú rýchlosť v minulosti, ak s tým bude prejavovať súhlas. V opačnom prípade mu bude uložená povinnosť k zaplateniu peňažnej záruky (kaucie) v plnej výške pokuty. To nebude platiť v prípade, ak sa držba vozidla po porušení povinnosti jasne previedla na inú osobu. O zaplatení peňažnej záruky policajt vydá potvrdenie a tá bude vrátená až po úhrade riadnej pokuty, inak prepadne v prospech štátu. Ak však nedôjde ani k zloženiu peňažnej záruky, je policajt oprávnený postupovať obdobným spôsobom uvedeným vyššie - zadrží doklady od vozidla a tabuľky s evidenčným číslom až do momentu, pokiaľ nepríde k zaplateniu (VARHOĽ, 2020, s. 123-125).

Zaujala nás tiež informácia, že v blízkej budúcnosti bude väčšou novinkou presunutie kompetencií v procese vyvodzovania OZ na mestskú resp. obecnú políciu, a to najmä voči statickej doprave v súvislosti s porušením povinnosti „zákazu zastavenia a státia“. Ak by držiteľ vozidla zaparkoval bez úhrady parkovného v zóne, kde je platené alebo regulované parkovanie upravené dopravnou značkou prípadne dopravným zariadením, po novom by tieto správne delikty mala objasňovať a prejednávať mestská resp. obecná polícia v rámci inštitútu OZ. Malo by dôjsť k rozšíreniu jej kompetencií aj na možnosť vydávania rozkazov na zaplatenie pokuty a ich zasielanie spolu s fotodokumentáciou porušenia povinnosti držiteľovi vozidla. K osadzovaniu technických prostriedkov na zabránenie odjazdu motorového vozidla na ktoré sú vodiči v dnešnej dobe zvyknutí, by už nedochádzalo v takej miere, ale uprednostňoval by sa inštitút OZ. Výnos z takto uložených pokút by bol samozrejme príjmom obce. Legislatívne a technické riešenie tohto procesu je aktuálne riešené pracovnou skupinou, ktorej činnosť bola vzhľadom na protiepidemiologické opatrenia v súvislosti so zamedzením šírenia COVID-19 dočasne pozastavená. Predmetný zámer vnímame pozitívne, nakoľko jeho uskutočnením bezpochyby dôjde k odbremeneniu služby dopravnej polície PZ, a tá bude môcť sústrediť svoju činnosť v rámci inštitútu OZ najmä na dynamickú dopravu.

Evidencia správnych deliktov držiteľa vozidla

Policajt, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt bezodkladne po tom, čo sa dozvedel o doručení rozkazu, najneskôr však v nasledujúci pracovný deň, je povinný vykonať zápis o správnom delikte do evidencie. Evidencia správnych deliktov držiteľov vozidiel sa vedie v elektronickej podobe a je realizovaná prostredníctvom informačného systému PZ, ktorý je vedený za účelom rozhodovania o nich. Je zrejmé, že táto administratívna činnosť zaberá príslušníkom PZ množstvo času. Napokon sme to už niekoľkokrát v našom príspevku aj spomenuli, ale pevne veríme, že ak príde k zautomatizovaniu konania o správnych deliktoch prostredníctvom časti aplikácie CESDaP označovanej ako objektívna zodpovednosť, odpadne policajtom povinnosť ich evidencie, ktorá by mala byť vykonaná automaticky, po vložení základných údajov o skutku.

V zmysle § 139f ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o CP sa v evidencii správnych deliktov držiteľov vozidiel vedú:

• informácie o držiteľoch vozidiel, ktorí sa dopustili porušenia povinnosti podľa § 6a uvedeného zákona,
• informácie o motorových vozidlách, ktorými došlo k porušeniu povinnosti podľa § 6a uvedeného zákona,
• údaje o právnych zástupcoch, zákonných zástupcoch, opatrovníkoch a prípadnom splnomocnencovi,
• údaje o vodičoch podľa § 139h s uvedením ich titulu, mena, priezviska, adresy pobytu, vrátane údajov o doklade totožnosti a čísla bankového účtu pre prípadne vrátenie zloženej peňažnej záruky,
• údaje o správnom delikte s uvedením miesta, dátumu a času jeho spáchania, vrátane popisu skutku, jeho následku a údajov o dôkazných materiáloch,
• údaje o spôsobe vybavenia správneho deliktu, o orgáne príslušnom na jeho prejednanie, o uloženej pokute, vrátane evidenčného čísla rozhodnutia a informácii týkajúcich sa zrealizovaných úkonov, podaní a opatrení.

Uvedené údaje sa uchovávajú v evidencii správnych deliktov držiteľov vozidiel po dobu piatich rokov odo dňa, keď došlo k zaplateniu uloženej pokuty. Po ubehnutí tejto lehoty musia byť predmetné údaje nastálo zničené.

Záver

V našom príspevku bolo preukázané, že Policajný zbor aj naďalej dokumentuje vybrané konania, ktoré zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov označuje ako správne delikty držiteľa vozidla zastaranými spôsobmi a za použitia jednoduchých technických prostriedkov. Následne musia príslušníci PZ klasickým spôsobom vykonať lustráciu na zistenie držiteľa vozidla v dopravných evidenciách a až potom vydávajú rozhodnutie o udelení sankcie. Táto činnosť je však časovo veľmi náročná a viaže na seba veľké množstvo policajtov. Taktiež aj počet zistených a vybavených porušení predpisov je veľmi nízky. Od implementácie predmetného inštitútu do nášho právneho poriadku uplynulo už takmer 9 rokov a je preto nevyhnutné, aby sa vyvodzovanie objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke posunulo viac dopredu a hlavne, aby sa prispôsobilo potrebám každodennej policajnej praxe. V poslednom období sú na zefektívnenie tohto procesu vyvíjané viaceré aktivity smerom k zavedeniu plnoautomatizovaného systému vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke. Aj podľa oficiálnych vyjadrení tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra, možno hovoriť o podpore smerom k nákupu radarov, kamier a vybudovaniu riadiaceho centra, ktoré je rovnako potrebné pre spustenie plnoautomatizovaného systému. Veríme, že po jeho implementácii v podmienkach SR sa zvýši úroveň bezpečnosti a plynulosti CP a zároveň poklesne nehodovosť tak, ako k tomu došlo v krajinách, ktoré predmetný systém už využívajú.

JUDr. Dávid Varhoľ

Zoznam bibliografických odkazov

KALAŠOVÁ, Alica a Milan HAMAR, 2015. Vplyv objektívnej zodpovednosti inteligentných dopravných systémov na dopravnú nehodovosť. In: Podiel Policajného zboru a ostatných zainteresovaných subjektov na napĺňaní cieľov stratégie zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v SR v rokoch 2011 -2020, zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 70-71. ISBN: 978-80-8054-618-2.

NOCIAR, Ján, VAJGEL, Anton, RUMANOVSKÝ, Ľuboš a Dávid VARHOĽ, 2020. Dopravno-bezpečnostné činnosti 2. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. ISBN 978-80-8054-877-3.

VARHOĽ, Dávid, 2020. Plnoautomatizovaný systém ako moderná technológia vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke v SR a jeho fungovanie vo vybraných štátoch EÚ. In: Moderné technológie v páchaní, odhaľovaní, dokumentovaní, dokazovaní a prevencii trestnej činnosti, zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 121-131. ISBN: 978-80-8054-856-8.

Dôvodová správa k zákonu č. 68/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. [online]. [cit. 06. marca 2021]. Dostupné na internete: https://www.najpravo.sk/dovodove-spravy/rok-2012/68-2012-z-z.html?print=1

Nariadenie prezidenta Policajného zboru č. 15/2012 o zisťovaní a prejednávaní správnych deliktov držiteľa vozidla.

Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky [online]. [cit. 15. marca 2021]. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?vymozitelnost-pokut-objektivnej-zodpovednosti

Právny a informačný portál Slov-lex.sk [online]. [cit. 16. marca 2021]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2019/35/pripomienky...