Theory of migration and asylum problem at the level of the Slovak Republic

Abstrakt: Autorka v príspevku objasňuje problematiku migrácie a azylu na úrovni Slovenskej republiky. Čitateľovi stručne vysvetľuje základnú pojmológiu úzko spätú s riešeným problémom. Venuje sa medzinárodnej ochrane a možnostiam jej poskytnutia podľa unijného práva. Rieši nelegálnu migráciu a spôsoby akými na ňu dokážu reagovať oprávnené orgány Slovenskej republiky. V nesplodenom rade sa zaoberá priebehom azylového konania a možnosťami, akými sa so žiadateľmi o azyl pracuje.
Kľúčové slová: Azyl, doplnková ochrana, migrácia, utečenec, žiadosť o azyl.
Abstract: In the article, the author deals with the problem of migration and asylum at the level of the Slovak Republic. Explains the basic concepts of the problem. It deals with international protection and the possibilities of its provision under EU law. It addresses illegal migration and the ways in which the authorized authorities of the Slovak Republic can respond to it. It deals with the course of the asylum procedure and work with asylum seekers.
Key words: Asylum, subsidiary protection, migration, refugee, application for asylum.

Úvod

Pojem migrácia je fenoménom, ktorý pre ľudstvo nie je ničím novým. Jej počiatky datujeme do obdobia prvých národov, ktoré kráčali po tejto zemi a snažili sa nájsť a uzurpovať si čo najpriaznivejší kúsok územia pre svoj život. Postupne s vývojom štátov sa migrácia spája s kolonizovaním a dobývaním území, aj za cenu veľkých strát na ľudských životoch. Práve z dôvodu toho, aby k takýmto vyostreným konfliktom o územia nedochádzalo aj v budúcnosti, začínajú štáty vytvárať inštitucionálne zázemie pre oblasť azylu a migrácie. Na území starého kontinentu tieto snahy môžeme pozorovať už od doby vzniku Európskej únie v jej prvopočiatkoch. Problematika migrácie vo všetkých svojich podobách je nám teda známa už po stáročia, avšak rovnako je stále aktuálnou témou, obzvlášť vzhľadom na narastajúci počet migrujúceho obyvateľstva. Významný v tejto oblasti je rok 2015, ktorý špecifický najväčšou migračnou krízou v novodobej ľudskej histórii. Mnohé veci v oblasti migrácie a azylu, dlhodobo odsúvané na vedľajšiu koľaj, sa jej vplyvom začali posúvať vpred.

Základná pojmológia

V súvislosti so správnym uchopením riešeného problému, ako už naznačuje začiatok príspevku, je potrebné presné a správne zadefinovanie pojmov súvisiacich s problematikou migrácie a azylu, ktoré sú často krát nesprávne reprodukované.

Vo všeobecnosti pojmom migrácia označuje premiestňovanie subjektov (jednotlivcov alebo skupín) v geografickom priestore spojené so zmenou prechodného alebo trvalého miesta pobytu. Medzinárodná migrácia je samostatnou právnou, politickou a sociálnou kategóriou. Ide o sťahovanie sa skupín obyvateľstva z národného štátu, v ktorom sú občanmi s právnou ochranou, ktorú občianstvo spravidla zaručuje, do iných štátov. V týchto sa právna ochrana (inej) štátnej príslušnosti, prístup k sociálnej ochrane a spoločnej identite často neuplatňujú a rovnako sociálne a kultúrne paradigmy tu môžu byť podstatne odlišné.

Medzinárodný migrant je definovaný ako „osoba, ktorá má bydlisko v inej krajine, ako je krajina narodenia alebo štátneho občianstva jeden rok alebo viac, bez ohľadu na príčiny alebo dôvody na pohyb a právne postavenie v krajine bydliska”.

Pojem imigrácia, inak povedané prisťahovalectvo sa často zamieňa s pojmom migrácia. Môžeme povedať, že migrácia je nadradeným pojmom k pojmu imigrácia, ktorý označuje pohyb osôb z mimoeurópskych krajín do Európy. ¹ Imigrant, čiže prisťahovalec je osoba migrujúca na územie určitého štátu s úmyslom sa v ňom usadiť po dobu dlhšiu ako jeden rok.

Pod pojmom legálna migrácia je možné rozumieť taký vstup a pobyt osôb na území štátu, keď cudzinec (= osoba bez štátnej príslušnosti k danému štátu) spĺňa ustanovenia medzinárodných dohôd a zákonné predpisy daného štátu. Otázkam legálnej migrácie je vo všeobecnosti venovaná menšia pozornosť ako otázkam nelegálnej migrácie, či azylu. ²

Ilegálna migrácia v súčasnosti predstavuje podstatnú časť globálnych migračných tokov. Aj keď tento pojem nenachádza jednotnú definíciu, v podstate ide o nekontrolovateľný a neregulárny pohyb osôb cez hranice a pobyt na územiach cudzích štátov. Príčiny nelegálnej migrácie spočívajú predovšetkým v snahe migrujúcich osôb z ekonomicky menej vyspelých nájsť si prácu v rozvinutejších krajinách. Sekundárnymi motívmi pre vypuknutie migrácie sú spravidla vojnové konflikty či diskriminácia akéhokoľvek druhu. ³

Medzinárodná ochrana (ďalej len „MO“) je ochrana poskytovaná členskými štátmi podľa unijného práva. V kontexte Európskej únie (ďalej len „EÚ, Únia“) je vnímaná ako ochrana sústreďujúca azyl a doplnkovú formu ochrany.

Azyl, si môžeme vysvetľovať ako formu ochrany poskytovanú štátom na jeho území. Zakladá sa na zásade zákazu vyhostenia alebo navrátenia osôb a na medzinárodne či národne uznaných právach utečencov. Poskytuje sa osobe, ktorá sa nemôže domáhať ochrany v krajine svojho občianstva či bydliska, najmä zo strachu pred prenasledovaním z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického názoru. Inštitút azylu však doteraz nie je definovaný v žiadnej medzinárodnej zmluve univerzálneho rozsahu a z tohto dôvodu neexistuje medzinárodne dohodnutá definícia, čo táto forma ochrany zahŕňa. Taktiež konkrétne vymedzenie obsahu práva na azyl podľa článku 18 Charty základných práv Európskej únie nie je stanovené Súdnym dvorom Európskej únie, keďže sa opakovane rozhodol nevyjadrovať k tomu, čo presne právo na azyl zahŕňa.

V priestore otvorených hraníc, kde je zabezpečená sloboda pohybu je nevyhnutné mať uniformný prístup k azylu v celej Európskej únii. Členské štáty EÚ podliehajú spoločnej zodpovednosti za to, aby žiadatelia o azyl boli prijatí dôstojne, rovnako nech im je zabezpečené spravodlivé zaobchádzanie a tiež aby bol ich prípad posúdený podľa jednotných noriem tak, že výsledok je obdobný bez ohľadu na to, v ktorom štáte žiadateľ svoju žiadosť o azyl podal.

Doplnková forma ochrany je poskytnutá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá sa nekvalifikuje ako azylant, avšak boli preukázané závažné dôvody na nadobudnutie presvedčenia, že ak by sa dotknutá osoba vrátila do svojej krajiny pôvodu, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti do svojej bývalej krajiny pobytu, tak by čelila skutočnému riziku vážnej ujmy a komu a nie je schopná alebo z dôvodu takéhoto rizika ochotná využiť ochranu tejto krajiny. ⁴

Správne rozlišovanie pojmov je veľmi dôležité, z dôvodu, že pojem utečenec a pojem migrant nie sú vo svojom význame totožné. Taktiež je potrebné rozlišovať azyl, ktorý predstavuje inštitút ochrany od postavenia utečenca, ktoré je jednou z kategórií osôb, ktoré takúto ochranu využívajú. Z historického hľadiska azylová prax predchádza existencii medzinárodného režimu na ochranu utečencov, ktorý sa zrodil až v medzivojnovom období dvadsiateho storočia. ⁵

Medzinárodné právo prísne definuje osoby, ktoré spĺňajú štatút utečenca. Je to z dôvodu zaručenia a poskytovania osobitnej ochrany utečencom, keďže ide o ľudí, ktorí z veľmi vážnych dôvodov stratili nárok na ochranu vo svojej krajine.

Štátny príslušník tretej krajiny, alebo osoba bez štátnej príslušnosti má postavenie utečenca vtedy, keď mu príslušný orgán štátu, v ktorom sa nachádza, postavenie utečenca prizná. Ako utečenec môže byť označená len osoba, ktorá spĺňa definíciu uvedenú v Dohovore OSN z r. 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevský dohovor, Dohovor“) a v Protokole z roku 1967, ktorý rozšíril jeho pôsobnosť. Podľa Dohovoru je utečencom každá osoba, ktorá sa nachádza za hranicami svojho štátu a má oprávnené obavy z prenasledovania vo svojom štáte kvôli rasovým, náboženským a národnostným dôvodom, z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo kvôli zastávaniu určitých politických názorov. V dôsledku uvedených obáv osoba nemôže prijať alebo odmieta prijať ochranu svojho štátu, alebo ide o osobu bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza za hranicami štátu svojho doterajšieho pobytu a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť.

Okrem definície pojmu utečenec upravuje Ženevský dohovor aj ich základné práva, ktorých dodržiavanie je pre štáty, ktoré pristúpili k Dohovoru záväzné. Tieto sú:

• právo byť uznaný za utečenca,
• ochrana pred potrestaním za neoprávnené prekročenie štátnych hraníc
• právo nenavrátenia do krajiny, kde by osobe hrozilo prenasledovanie (tzv. „princíp non-refoulement“).

Klasifikované zásady predstavujú najdôležitejšie ochranné prvky, ktoré na ochranu utečencov zaviedol Ženevský dohovor. ⁶

Problematika migrácie v rámci Slovenskej republiky

Z historického hľadiska je nutné podotknúť, že Slovensko bolo emigračnou a nie imigračnou krajinou. Ani v súčasnosti nepredstavuje tradičnú cieľovú destináciu migrantov, od 90. rokov 20. storočia je však migračne ziskovou krajinou. Významným spôsobom sa pričiňuje k migrácii ako tranzitná krajina v centre Európy.

Prejavy migrácie bolo možné pozorovať najmä v období rokov 2004 až 2007, kedy bol rast populácie cudzincov na Slovensku druhý najvyšší spomedzi všetkých členských štátov Únie (na prvom mieste bolo v tom čase Írsko). Zastúpenie cudzincov v populácii je však v porovnaní s ostatnými štátmi Únie stále nízke. Cudzinci ku koncu roka 2018 tvorili 2,2% populácie Slovenskej republiky, kdežto k 31. decembru 2020 to bolo 2,75%, čo značí kontinuálny, aj keď pomalý vzostup. Medziročný rast populácie cudzincov na našom území v rokoch 2019 a 2020 predstavoval 4,9%, čomu zodpovedá 6 937 osôb. ⁷

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, ako aj jej pripojenie sa k schengenskému priestoru významným spôsobom ovplyvnili legálnu, nelegálnu aj azylovú formu migrácie na našom území.
Tak ako je tomu aj v iných krajinách, tak aj na Slovensku prirodzene existuje nelegálna forma migrácie, aj keď nie natoľko intenzívna ako v niektorých iných krajinách Európy. Jej vymedzenie spočíva v prekročení štátnych hraníc alebo v pobyte osôb na území SR, pričom tieto nerešpektujú medzinárodné dohody a zákonné predpisy Slovenskej republiky. Do roku 2006 boli do tejto kategórie zaraďovaní aj občania SR, zadržaní pri nezákonnom prekročení štátnej hranice.

Po roku 2007 je možné pozorovať výraznejší pokles nelegálnej migrácie, ktorý bol spôsobený vstupom SR do schengenského priestoru a zachovaním hraničných kontrol len na hranici s Ukrajinou a medzinárodných mimo-schengenských letiskách. To znamená, že reálny pokles v oblasti nelegálnej migrácie nebol natoľko výrazný, išlo len o zníženie počtu kontrolných miest, čo v konečnom dôsledku spôsobilo aj zníženie počtu kontrolovaných osôb. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že v období od roku 2008 do roku 2020 sa počet neregulárnych migrantov na území Slovenskej republiky drží v rozmedzí 1 000 až 3 000 osôb ročne. Od roku 2015 ich počet oproti predošlým rokom vzrástol, avšak neprekročil vymedzené hranice.

Na úrovni vnútroštátneho práva sú podmienky vstupu a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a podmienky ich vycestovania z nášho územia upravené zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Slovenská legislatíva a tiež prax príslušných orgánov rozumie pod ilegálnou migráciou prípady, keď cudzinec vstúpi bez oprávnenia na naše územie, alebo sa na ňom neoprávnene zdržiava, alebo ho nelegálne opustí. Keďže je Slovenská republika (ďalej len „SR, Slovensko“) členským štátom Európskej únie, musí čeliť výzvam ilegálnej migrácie, i keď je pre neregulárnych migrantov viac tranzitnou, ako pobytovou krajinou. ⁸

V prípade neoprávneného pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky je príslušný policajný útvar povinný podľa ustanovenia §82 ods.1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov danú osobu administratívne vyhostiť. Zároveň je oprávnený uložiť takejto osobe zákaz vstupu na jeden až päť rokov. Zatiaľ čo vyhostenie je v uvedených prípadoch povinné, uloženie zákazu vstupu je fakultatívne. Pri ukladaní administratívneho vyhostenia je príslušný policajný útvar povinný zohľadniť práva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktoré má zaručené medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dohovormi. Príslušný policajný útvar je tiež povinný posúdiť, či existujú prekážky vyhostenia upravené ustanovením §81 zákona o pobyte cudzincov. V prípade, ak existuje niektorá z prekážok, cudzinec nesmie byť vyhostený. Týka sa to prípadov vyhostenia cudzinca do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či trest. Ide o ohrozenie z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie. Cudzinec tiež nemôže byť administratívne vyhostený do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu daný trest môže byť uložený. Osobu bez štátnej príslušnosti možno administratívne vyhostiť len vtedy, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia.

Z uvedeného je zrejmé, že nie každého štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého pobyt na území Slovenskej republiky je neoprávnený, je možné vyhostiť. V takých prípadoch má štátny príslušník tretej krajiny nárok na tolerovaný pobyt, ktorý je upravený ustanoveniami §58 až 61 zákona o pobyte cudzincov.

Štatút utečenca na území SR

Štátny príslušník tretej krajiny má postavenie utečenca len po uznaní daného statusu štátom, v ktorom sa nachádza. To znamená, že v postavení utečenca nie je každá osoba, ktorá utiekla z krajiny pôvodu – po opustení krajiny pôvodu je núteným migrantom.

Na území Slovenskej republiky je príslušným orgánom Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Migračný úrad, MÚ“), ktorý osobe udelí azyl a tejto je potom Slovenskou republikou uznané postavenie utečenca. Môžeme pozorovať, že v slovenskom právnom poriadku bol postupným vývojom pojem utečenec nahradený pojmami žiadateľ o azyl a azylant. Legislatívny rámec pre danú terminológiu zaviedol zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“).

Žiadateľ o azyl a azylant na území SR

Podľa zákona o azyle sa utečencom poskytuje medzinárodná ochrana alebo dočasné útočisko. Medzinárodnou ochranou sa rozumie udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Cudzinec je povinný požiadať o azyl čo najskôr po svojom vstupe na územie Slovenskej republiky. Konanie, v ktorom sa zisťuje, či je človek utečencom sa nazýva azylové konanie.
Žiadateľ o azyl je cudzinec, ktorý podľa ustanovenia §2 písm. h) zákona o azyle požiada na útvare Policajného zboru príslušnom na prijatie žiadosti, o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žiadateľom o azyl je aj iná osoba, o ktorej to ustanovuje zákon o azyle, tým sa napríklad myslí dieťa narodené žiadateľke o azyl. Cudzinec, ktorý nie je plnoletý nemôže vyhlásenie podať samostatne a toto podáva v jeho prítomnosti zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník. ⁹

Azylant je cudzinec, ktorému bola Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky poskytnutá MO vo forme azylu, pretože má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania. ¹⁰ Prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce porušovanie základných ľudských práv a slobôd, alebo súbeh rôznych opatrení, ktorými je jednotlivec postihovaný obdobným spôsobom. Pôvodcom prenasledovania môže byť štát, štátne orgány, alebo môže ísť o konanie zo strany neštátnych subjektov, pričom štát nemôže alebo nechce poskytnúť ľuďom ochranu. Podmienkou pre udelenie azylu na území SR je existencia príčinnej súvislosti medzi prenasledovaním a dôvodom prenasledovania.

Pobyt azylanta na území Slovenskej republiky sa považuje za trvalý pobyt na neobmedzený čas. Výsada poskytovaná Slovenskou republikou týmto osobám spočíva v možnosti požiadať o udelenie štátneho občianstva po štyroch rokoch trvalého pobytu.

Osoba s udelenou doplnkovou ochranou je cudzinec, ktorému Migračný úrad poskytol danú formu MO. Deje sa tak v prípade, že sa žiadateľovi neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

Podľa zákona o azyle sa vážnym bezprávím rozumie:

1. uloženie trestu smrti a tiež jeho výkon,
2. mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Po poskytnutí doplnkovej ochrany sa pobyt žiadateľa o azyl považuje za prechodný pobyt. Je udeľovaná na dobu jedného roka, s možnosťou predĺženia o ďalšie dva roky, v prípade, ak dôvody jej poskytnutia naďalej pretrvávajú. Pri dvojnásobnom predĺžení doplnkovej ochrany a teda pri pobyte na území Slovenskej republiky po dobu 5 rokov môže osoba požiadať o udelenie dlhodobého pobytu. Povolenie na pobyt udeľuje cudzím štátnym občanom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo vnútra SR, MV SR, ministerstvo“), konkrétne Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR.

Je nutné poznamenať, že udelenie azylu, či poskytnutie doplnkovej ochrany majú deklaratórny charakter. To znamená, že osoba bola utečencom už od obdobia úteku z krajiny pôvodu. Udelením medzinárodnej ochrany len získa toto postavenie a práva z neho vyplývajúce na území SR.

V súvislosti s udelením azylu je tiež potrebné spomenúť Dublinské nariadenie. Stanovuje kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o MO podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Nariadenie určuje, že cudzinec môže požiadať o azyl iba v jednom členskom štáte Európskej únie. Ide najmä o prípady, ak osoba opätovne požiada o azyl v inom členskom štáte EÚ ešte pred ukončením azylového konania. V takej veci má byť vrátená do toho členského štátu Únie, v ktorom prvýkrát žiadala o udelenie azylu. ¹¹ Ak však kritériá určovania zodpovednosti vyplývajúce z Dublinského nariadenia určia iný členský štát za zodpovedný, alebo zodpovednosť prevezme členský štát, na území ktorého sa osoba nachádza, žiadosť posúdi tento členský štát.

Konanie o udelenie azylu v podmienkach Slovenskej republiky

Konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca o tom, že žiada o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky. Vyhlásenie musí byť vykonané na príslušnom policajnom útvare SR. Policajný útvar vyhlásenie zaznamená na úradnom tlačive a zadrží žiadateľovi cestovný alebo iný doklad, o čom mu vydá potvrdenie. Pokiaľ je žiadateľom cudzinec s prechodným alebo trvalým pobytom na území SR, doklady totožnosti sa mu nezadržia. Zadržané doklady sú cudzincovi vrátené na požiadanie, keď už nie je žiadateľom o MO. Policajný útvar tiež žiadateľovi zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov všetkých desiatich prstov. Tieto sa vkladajú do systému EURODAC, európskeho systému evidencie cudzincov, ktorí na území niektorého z členských štátov Európskej únie požiadajú o udelenie azylu. V systéme EURODAC sa nachádzajú odtlačky prstov osôb starších ako 14 rokov.

Po vykonaní všetkých potrebných úkonov policajný útvar bezodkladne zašle kópiu zadržaných dokladov spolu s potrebnou dokumentáciu Migračnému úradu, ktorý o žiadosti rozhodne. Avšak skôr ako sa bude zaoberať žiadosťou o udelenie azylu, preverí, či niektorý z iných členských štátov nie je v zmysle Dublinského nariadenia zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl. Ak sa zistí, že iný členský štát je zodpovedný za preskúmanie tejto žiadosti, žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bude zamietnutá ako neprípustná a žiadateľ bude vrátený do daného štátu.

Ak osoba požiada o medzinárodnú ochranu na nepríslušnom útvare Policajného zboru, tento je povinný ju poučiť o tom, ktorý útvar je príslušný na prijatie vyhlásenia. Osoba je potom považovaná za žiadateľa o azyl počas troch dní odo dňa podania žiadosti na nepríslušnom útvare Policajného zboru. ¹²Zároveň je povinná sa dostaviť do záchytného tábora všeobecne do 24 hodín, kde podá vyhlásenie – žiadosť o MO. Za týmto účelom jej je vydaný doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín, alebo je prepravená do záchytného tábora v sprievode príslušníka Policajného zboru.

Záchytný tábor v Humennom

Aktuálne je jediným záchytným táborom na území Slovenskej republiky a nachádza sa v blízkosti vonkajšej schengenskej hranice. Do prevádzky bol uvedený v decembri roku 2006, kapacita tábora je 524 osôb. Povinnosťou žiadateľa o azyl po podaní vyhlásenia je podľa zákona o azyle dostaviť sa do záchytného tábora v Humennom, ktorý patrí pod správu Migračného úradu, všeobecne do 24 hodín, ak mu v tom nebránia závažné dôvody. Policajný útvar mu na tento účel vydá doklad na prepravu, ktorého platnosť je 24 hodín, alebo je do tábora prepravený v sprievode príslušníka Policajného zboru. V prípade, že sa žiadateľ nedostaví do záchytného tábora do troch dní od podania vyhlásenia, Migračný úrad jeho konanie o udelenie azylu zastaví.

Záchytný tábor v Humennom má režim s obmedzenou slobodou pohybu. Je to z dôvodu vykonávania karanténnych opatrení v tábore, pokiaľ žiadateľ absolvuje potrebné lekárske vyšetrenia, za účelom zistenia, či netrpí chorobou ohrozujúcou verejné zdravie. Sociálni pracovníci záchytného tábora, alebo zamestnanci mimovládnej organizácie, v súčasnosti Slovenskej humanitnej rady poučia osobu o jej právach a povinnostiach počas prebiehajúceho azylového konania. V tomto štádiu je osobe vystavený preukaz žiadateľa o azyl, ktorým sa počas konania o udelenie azylu identifikuje. ¹³

Po podaní vyhlásenia o poskytnutie azylu vykoná poverený zamestnanec ministerstva vnútra so žiadateľom vstupný pohovor. Tento sa spravidla uskutočňuje v záchytnom tábore, v každom prípade je žiadateľ písomne informovaný o mieste a čase konania pohovoru. Žiadateľ o azyl má pri pohovore nárok na právneho zástupcu. Ak danú možnosť využije, pohovor nesmie byť vykonaný bez jeho prítomnosti. Vstupný pohovor je najdôležitejším úkonom v azylovom konaní. Pre žiadateľa o azyl predstavuje príležitosť vypovedať o skutočnostiach svojho prípadu, od dôvodov, ktoré ho viedli k opusteniu krajiny pôvodu po rozhodnutie žiadať o medzinárodnú ochranu. Ak žiadateľ vlastní nejaké dokumenty potvrdzujúce jeho dôvody žiadosti o azyl, je potrebné, aby ich predložil počas pohovoru. Ak tieto dokumenty nemá pri sebe, ale má možnosť získať ich neskôr, oznámi túto skutočnosť počas pohovoru.

Pohovor je realizovaný za prítomnosti tlmočníka do materinského jazyka žiadateľa alebo jazyka, v ktorom je spôsobilý dorozumieť sa. Ak má žiadateľ problém porozumieť tlmočníkovi, alebo by radšej vypovedal v inom jazyku, musí to uviesť na začiatku pohovoru alebo okamžite po tom, ako nastane komunikačný problém.

Všetky údaje poskytnuté počas vstupného pohovoru sa zaznamenávajú na úradnom tlačive – dotazníku. Tlmočník je povinný na konci pohovoru pretlmočiť žiadateľovi obsah dotazníka, pre overenie, či boli zaznamenané všetky skutočnosti tak, ako ich žiadateľ uviedol. Osoba má právo na vyžiadanie si fotokópií všetkých dokumentov v spise, vrátane zápisnice z pohovoru. Ak to okolnosti konkrétneho prípadu vyžadujú, možno zrealizovať doplňujúci pohovor. Účelom tohto pohovoru je väčšinou potreba bližšieho objasnenia skutkového stavu veci, vyjasnenie prípadných nezrovnalostí vo výpovedi žiadateľa, alebo konfrontácia žiadateľa s inými dôkazmi, ktoré správny orgán získal (napríklad informácie o krajine pôvodu). Ďalší pohovor nie je potrebné vykonať, ak je možné vydať rozhodnutie na základe vstupného pohovoru.

Skutočnosti, ktoré žiadateľ uvedie počas pohovoru s Migračným úradom sú v azylovom konaní dôverné. MÚ nesmie kontaktovať krajinu pôvodu za účelom zisťovania informácií o danej osobe. Nakoľko je ale v záujme ochrany štátu preverovať niektoré skutočnosti, vo výnimočných prípadoch môže MÚ nadviazať kontakt s orgánmi iných štátov ako je krajina pôvodu, ktoré majú k dispozícii databázy hľadaných a trestaných osôb. Dôležité je aby pritom MÚ konal v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o azyle a aby takúto osobu alebo jej rodinu nevystavil nebezpečenstvu. ¹⁴

Pobytové tábory

Po preverení zdravotného stavu a vykonaní všetkých úkonov v spojitosti so záchytným táborom, spravidla do jedného mesiaca, sú osoby premiestňované do pobytového tábora. Na území Slovenskej republiky sú v súčasnosti prevádzkované dva pobytové tábory.

Pobytový tábor v Rohovciach je určený výlučne pre mužov, jeho kapacita je 140 osôb. Do pobytového tábora v Opatovskej Novej Vsi sú umiestňované rodiny s deťmi a tzv. zraniteľné osoby (ženy, psychicky narušené osoby, osoby s vážnymi traumami, starí ľudia s potrebou zvýšenej starostlivosti). Kapacita pobytového tábora je tiež 140 osôb.

V azylových zariadeniach sa žiadateľom o azyl poskytuje komplexná starostlivosť. Majú k dispozícii ubytovanie, stravovanie a neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Navyše im je ponúkaná výučba slovenského jazyka, sociálne, právne a psychologické poradenstvo, ako i voľnočasové aktivity.

V pobytovom tábore je žiadateľ umiestnený počas celej doby azylového konania. V prípade, že má dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si vlastného ubytovania a obživy, môže požiadať Migračný úrad o povolenie pobytu mimo tábor (tzv. dlhodobá priepustka). ¹⁵ Ak osoba o povolenie nepožiada, môže MV SR rozhodnúť, aby prispievala na výdavky spojené s jej pobytom v tábore.

Rozhodnutie Ministerstva vnútra vo veci konania o udelenie azylu

Po dôkladnom zistení skutkového stavu a vykonanom dokazovaní Migračný úrad vydá rozhodnutie vo veci. Zákonnou povinnosťou v konaní o azyle je vydanie rozhodnutia do 90 dní od začatia konania. Túto lehotu možno v odôvodnených prípadoch predĺžiť, napríklad ak je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Písomnosti sa žiadateľovi v azylovom konaní doručujú do vlastných rúk.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky môže vydať nasledovné rozhodnutie:

• udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle;
• udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle;
• udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 zákona o azyle;
• zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej – takéto rozhodnutie je vydané v prípade, keď je na konanie o udelenie azylu podľa Dublinského nariadenia príslušný iný štát, alebo žiadateľ už má udelenú ochranu v niektorom z členských štátov Európskej únie. Taktiež v prípadoch opakovanej žiadosti o udelenie azylu, o ktorej sa už v minulosti právoplatne rozhodlo a nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; alebo z ďalších dôvodov špecifikovaných v § 11 zákona o azyle;
• zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej – rozhodnutie s týmto odôvodnením sa vydá vtedy, ak žiadateľ vo svojej žiadosti uvádza iné dôvody, ako sú špecifikované v zákone pre poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tiež v prípade, keď žiadateľ nepožiadal o ochranu bez vážneho dôvodu bezprostredne po vstupe na územie Slovenskej republiky, alebo požiadal o azyl len z dôvodu odvrátenia bezprostredne hroziaceho vyhostenia z územia. Rovnako je vydanie tohto druhu rozhodnutia podmienené predložením nepravdivých informácií, falošných dokumentov či pozmenených dokladov a z ďalších dôvodov uvedených v § 12 zákona o azyle;
• neudelenie azylu podľa § 13 zákona o azyle;
• poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle;
• poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13b zákona o rodine;
• neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c zákona o azyle;
• zastavenie konania podľa § 19 zákona o azyle.

Proti rozhodnutiu o neudelení azylu je možné podať na súd správnu žalobu do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť zamietnutá ako neprípustná či ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní osoby do iného štátu a rovnako aj proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia predmetného rozhodnutia. Rozhodovanie o správnej žalobe je v kompetencii krajského súdu v Bratislave alebo krajského súdu v Košiciach, podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z. – konanie vo veciach azylu upravuje § 207 a nasledujúce). Krajské súdy majú zákonom stanovenú povinnosť vydať rozhodnutie do troch mesiacov od prijatia správnej žaloby. ¹⁶

Proti rozhodnutiu krajského súdu má osoba možnosť podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje. Ten má zákonnú povinnosť vydať rozhodnutie do dvoch mesiacov od prijatia kasačnej sťažnosti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné podať odvolanie.

Udelenie azylu

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky udelí podľa § 8 zákona o azyle žiadateľovi azyl na dobu neurčitú, ak má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania a vzhľadom na tieto obavy sa tam nemôže či nechce vrátiť, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd – tzv. politický azyl.

Ak sa v konaní nezistia dôvody uvedené v § 8 zákona o azyle, ale existujú určité dôvody zraniteľnosti, je možné žiadateľovi udeliť azyl z humanitných dôvodov. Medzi takéto dôvody sú zaradené napr. choroba, staroba, vážna traumatizácia a pod., pričom ministerstvo vyhodnotí, že v prípade žiadateľa by bolo nehumánne mu ochranu neudeliť. V tomto prípade poskytnutia azylu však neexistuje právny nárok, jeho udelenie závisí výlučne na rozhodnutí Migračného úradu. Azyl z humanitných dôvodov je poskytovaný na dobu neurčitú.

Zákon o azyle uvádza tiež inštitút azylu na účel zlúčenia rodiny, ako ostatnú kategóriu udeľovania azylu. Udelí sa manželovi azylanta, v prípade, ak manželstvo trvalo už v čase, kedy azylant odišiel z krajiny pôvodu, rovnako tak slobodným deťom azylanta a rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol tento zverený do osobnej starostlivosti. Azyl na účel zlúčenia rodiny sa poskytuje na dobu určitú (3 roky), po jej uplynutí sa na žiadosť osoby udelí na dobu neurčitú za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené zákonom a nejestvujú zákonné dôvody na jeho neudelenie.

Zastavenie azylového konania

Dôvodov na zastavenie konania o udelenie azylu je niekoľko. Ide o neplnenie si povinností, ktoré žiadateľovi plynú podľa zákona o azyle, pričom nedodržiavanie zákonom stanovených lehôt tvorí značnú väčšinu. Ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa žiadateľ nedostaví do záchytného tábora vo všeobecnosti do troch dní, bez závažných dôvodov. K zastaveniu konania dochádza rovnako v prípade, keď sa žiadateľ bez priepustky po dobu dlhšiu ako sedem dní zdržiaval mimo azylového zariadenia alebo zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V týchto prípadoch je opustenie zariadenia vnímané ako svojvoľný odchod. Ďalším dôvodom na zastavenie konania je neposkytnutie dostatočnej súčinnosti ministerstvu zo strany žiadateľa, alebo opustenie územia Slovenskej republiky počas posudzovania žiadosti o udelenie azylu. Slovenská republika však naďalej zostáva krajinou zodpovednou za vydanie rozhodnutia o jeho žiadosti o azyl. Ostatné dôvody vedúce k zastaveniu azylového konania sú špecifikované v § 19 zákona o azyle.

Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o azyle nie je možné podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o azyle nemá odkladný účinok. ¹⁷

Posudzovanie poskytnutia doplnkovej ochrany

V prípade, že Migračný úrad v azylovom konaní dospeje k záveru, že žiadateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu, musí následne vyhodnotiť aj to, či je oprávnený na poskytnutie doplnkovej ochrany. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, či posledného pobytu v prípade osoby bez štátneho občianstva vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

Záver

Fenomén migrácie a azylu je nevyčerpateľnou témou vzhľadom na aktuálnosť, dynamiku a rezonanciu problému naprieč celou spoločnosťou. Ako máme možnosť pozorovať, dosiahnuť spoločenský a politický úzus a jednotu v danej oblasti je pre Slovenskú republiku ale aj liberálnejšie krajiny viac ako obtiažne. Názory politikov, samozvaných odborníkov, masmédií, ktoré reprodukujú informácie často krát s jediným cieľom vlastnej prosperity, formujú názory širokej laickej verejnosti. Aj preto sú postoje ľudí voči problému migrácie a azylu nadstavené veľmi odmietavo. Slovenská republika ma nadstavené veľmi prísne štátne mechanizmy týkajúce sa migrácie a azylu. Sú formované tak, aby v prvom rade zabezpečili ochranu svojho obyvateľstva pred možnými hrozbami, avšak v prípade, že je to potrebné dali možnosť na lepší život ľudom, ktorí si status „utečenca“ dobrovoľne nevybrali.

Príspevok veľmi stručne objasňuje nelegálnu migráciu, neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, priznávanie štatútu utečenca a udeľovanie medzinárodnej ochrany od samotného podania žiadosti, až po ukončenie konania s vydaním rozhodnutia vo veci.

Autorka: JUDr. Dominika Porubská, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

ČARNOGURSKÝ ULC. 2015. Legálna a nelegálna migrácia. In Čarnogurský ULC PRO BONO.

DIVINSKÝ, B. 2005. Zahraničná migrácia Slovensko 2004 Súhrnná správa o stave spoločnosti – rozšírená a prepracovaná verzia.

DIVINSKÝ, B. 2009. Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). [online]. Bratislava : IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009. ISBN 978-80-970274-2-1.

EURÓPSKA MIGRAČNÁ SIEŤ. 2018. Asylum and Migration Glossary 6.0.

GIL-BAZO, M.-T. 2015. Asylum as a General Principle of International Law. In International Journal of Refugee Law.

IOM MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA PRE MIGRÁCIU. 2021. Migrácia na Slovensku.

LIGA ZA ĽUDSKÉ PRÁVA. Konanie o udelenie azylu.

MIGRAČNÝ ÚRAD MINISTARSTVA VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2018. 25 rokov (1993-2018).

ŠTEVULOVÁ, Z. 2017. Utečenci a migrácia: Dojmy a pojmy.

Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov