Theory of criminal-police knowledge in the system of security sciences

Anotácia: Autori vo forme vedeckej štúdie v súlade s potrebami odbornej verejnosti prezentujú poznanie, ktorým charakterizujú činnosť pri kreovaní teórie kriminálno-policajného poznania v systéme bezpečnostných vied a v jeho štruktúre policajných vied. Predovšetkým je zrejmé, že je nevyhnutné postupne prekonať parciálny charakter jednotlivých policajných teórií a prikročiť k systémovému poznaniu policajného konania so snahou odhaliť a následne definovať jeho organizačno-taktické formy (činnosti), v ktorých sa odráža jeho obsah.
Kľúčové slová: kriminálno-policajné poznanie, bezpečnostné vedy, policajné vedy, teória policajných vied, teórie policajno-bezpečnostných činností, teória kriminálno-policajného konania, policajné konanie, policajná realita,

Annotation: The presented scientific study focuses on the knowledge that characterizes the activity in creation of the theory of criminal-police knowledge in the system of security sciences and structure of police sciences while reflecting the current needs of scientific community. Above all, it is clear that it is necessary to gradually overcome the partial nature of individual police theories and to proceed to systemic knowledge of police proceedings in an effort to detect and subsequently define its organizational and tactical forms (activities) in which its content is reflected.
Keywords: criminal-police knowledge, security sciences, police sciences, theory of police sciences, theory of police-security activities, theory of criminal-police actions, police actions, police reality.

„Kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je.
Biblia: Nový zákon: Jakubov list 23-24 Svätý Jakub ml. (okolo 90 n. l.)

Úvod

V Slovenskej republike príslušníci polície si uvedomujú, že pocit a potreba bezpečnosti je základnou spoločenskou potrebou.¹ Rešpektujú, že bez adekvátneho riešenia bezpečnosti nie je možná reálna ekonomická prosperita, zvyšovanie a skvalitňovanie životného štandardu obyvateľov, rozvoj ich slobodných aktivít vo všetkých spoločenských sférach i ochrany ich dôstojnosti. Tieto skutočnosti výrazne ovplyvňujú samotnú orientáciu a prístup polície k plneniu úloh v duchu poslania „Pomáhať a chrániť“. Analogickým výkladom uvedených postulátov je možné vysloviť záver, že dosahovanie úspechu na úseku kontroly kriminality je podmienené funkčnosťou systému policajného konania. Jeho charakteristika je priamo spájaná odpoveďami na otázky: „Čo je to polícia, a ktoré jej činnosti môžeme označiť prívlastkom policajné?“ Dá sa povedať, že nie je chybou, ak pri hľadaní odpovedí na tieto zdanlivo jednoduché otázky sú vymedzené funkcie polície v spoločnosti a zdôvodnená účelová diverzifikácia zodpovednosti policajných subjektov pri plnení zákonom delegovaných úloh.

Potreba transferu policajných teórií do praxe

Potrebami policajnej praxe rozumieme bezprostredné pociťovanie (alebo anticipáciu) nerovnováhy a napätia v jednotlivých prvkoch policajno-bezpečnostného systému, ktoré sú (resp. s veľkou pravdepodobnosťou sa predpokladá, že môžu byť) spôsobené nedostatkom alebo prebytkom duchovných hodnôt, materiálnych vecí, podmienok alebo iných okolností nevyhnutných pre jeho optimálne fungovanie a rozvoj v takej miere, že narúšajú (resp. by mohli vyvolať) taký stav, ktorý vyžaduje aktivity smerujúce k redukcii alebo k odstráneniu nerovnováhy a napätia tohto systému.²

V historických záznamoch je celý rad rozporných informácií o samotnom vzniku „policajného remesla“, „policajnej činnosti - profesie“. Aj napriek tejto skutočnosti je možné predpokladať, že kreovanie policajnej profesie súvisí s procesom spoločenskej deľby práce, so vznikom triednej spoločnosti, štátu. Vládnuca trieda si účelovo vytvára špeciálne zložky k presadzovaniu svojich záujmov. Paralelne so vznikom spoločenských tried vzniká právo a kontrola dodržiavania práva. To potvrdzuje, že historický vývoj policajných orgánov a ich činnosť je možné pochopiť len v úzkej súvislosti s vývojom štátu a štátnej správy, ktorej organickou súčasťou tieto orgány a inštitúcie boli a sú.

Tak ako neexistuje kryštalicky čistý model žiadneho sociálneho javu nie je polícia homogénnym, statickým a presne definovateľným fenoménom. Je v stálom pohybe, prispôsobuje sa ekonomickým, politickým, sociálno-psychologickým a ďalším vplyvom, pričom tieto zmeny majú skôr akceleračnú tendenciu. Z týchto dôvodov vykazuje konkrétnu relevanciu hľadanie odpovedí na otázky: „Čo má polícia v demokratickej spoločnosti (systéme) robiť a aké má mať pri svojom konaní kompetencie (právomoci a povinnosti?“ Pri odpovedi na tieto otázky je možné uviesť, že väčšina našej spoločnosti vníma, že policajti majú svoju právomoc a tú sú povinní používať s vedomím, že vykonávajú oprávnenú verejnú úlohu štátu pri zabezpečovaní bezpečnosti. Aj preto vo svojej práci sú odkázaní na súhlas a spoluprácu s občanmi a inými subjektmi, ktoré sú kompetentné participovať na plnení úloh súvisiacich so zabezpečovaním vymožiteľnosti práva.

Aktuálne policajné teórie (sumarizované v konštituovaných bezpečnostných vedách) považujú spoločnosť a políciu za partnerov.³ Pri zdôvodňovaní tejto tézy je využívaný celý rad argumentov. Napríklad z výsledkov aplikovaného výskumu vyplýva, že je potrebné, aby polícia vo vzťahu k občanom zmenila svoju stratégiu. Predovšetkým úzkou spoluprácou s občanmi (napríklad na miestnej úrovni) sa musí pokúsiť obnoviť samoregulujúce mechanizmy neformálnej spoločenskej kontroly a pod. Zo zahraničných skúseností je možné uviesť, že v demokratických štátoch je zavadzaný model Community Policing (spoločenská policajná práca).⁴ Je vytvorený za účelom zvyšovania efektivity kontroly kriminality, na znižovanie strachu z kriminality, na zvýšenie kvality života a zlepšenie služobnej činnosti i legitimity polície (upevňovanie pozície a roly príslušníkov polície).

Analogickým výkladom postulátov tohto modelu je možné uviesť, že od príslušníkov polície sa očakáva, aby:

• správne pochopili a presadzovali svoju spoločenskú pozíciu a funkciu,
  zvyšovali úroveň svojej osobnej zodpovednosti,
• disponovali požadovaným profesionálnym majstrovstvom,
• boli autonómni, kreatívni a „zdravo“ iniciatívni,
• vytvárali predpoklady k permanentnej kooperácii s občanom v požadovanej pokore k jeho reálnym a očakávaným požiadavkám a pod.

Na to, aby príslušníci polície plnili svoje poslanie (úlohy, funkcie), majú byť stále zdokonaľované zodpovedajúce legislatívne, organizačno-riadiace, strategické, taktické a technické predpoklady pre ich konanie. Zjednodušene povedané, skutočnosť, že policajné konanie je charakterizované mimoriadnym bohatstvom obsahu, mnohostrannosťou javov, udalostí a vzťahov, vyžaduje aj zodpovedajúcu rôznorodosť metód, postupov a prostriedkov pri účelovej realizácii jeho činností.⁵ Preto je potrebné z metodologického a metodického hľadiska v štruktúre policajného konania generovať určité činností (kategórie, ktoré sa od seba líšia tak právnym základom, zameraním, ako aj metódami a prostriedkami. ⁶

Prax potvrdzuje, že bez spracovanej teórie tieto požiadavky, v súlade s identifikovanými potrebami, sú neefektívne plnené. Aj preto je vhodné, ak odborníci z policajnej praxe a teórie budú rešpektovať, že:

• Teória zaujíma významné miesto v samotnom systéme poznávania. Výsledky teoretického poznávania sú predpokladom úspešnej realizácie ľudských činností. Teória svoju spoločenskú funkciu plní predovšetkým tým, že vypracováva objektívne poznanie, ktoré je využiteľné pri zvyšovaní úrovne účinnosti a efektivity konania (plnenia stanovených úloh) a zároveň ho pomáha zavádzať do praxe.
• Teoretické poznanie z hľadiska plnenia úloh) v systéme policajného konania významným spôsobom prispieva k napĺňaniu princípov slobody, demokracie a práva v súlade s jednotlivými funkciami právneho štátu.
• Nový stav pri rozvoji policajných teórií objektívne vzniká tým, že sa mení vedecká situácia, ktorá ovplyvňuje realizáciu vedeckej činnosti a akceptáciu jej výsledkov v teoretickej a praktickej oblasti (v našom ponímaní veda, ktorá má širokospektrálny rozmer).

Teoreticko-metodologický rozvoj policajných vied vyžaduje, aby sa konfrontovali a samostatne vyrovnávali so súčasným stavom v teórii a metodológii vedy na počiatku 21. storočia, aby boli citlivé k súčasnému vývoju celkovej vednej atmosféry a dokázali ju samostatne a kriticky zvládnuť. Policajné vedy sú konštituované ako praktické, sociálne a bezpečnostné vedy. ⁷

Charakteristika historického vývoja a rozbor súčasnej úrovne konštituovania policajných vied dokazuje, že rad problémov nie je celkom doriešený a niektoré otázky ešte čakajú na odpoveď. Predovšetkým je zrejmé, že je nevyhnutné postupne prekonať parciálny charakter jednotlivých policajných teórií a prikročiť k systémovému poznaniu policajného konania so snahou odhaliť a následne definovať jeho organizačno-taktické formy (činnosti), v ktorých sa odráža jeho obsah.

Kreovanie teórie kriminálno-policajného poznania

Analogicky uvedené skutočnosti sú rešpektované pri riešení otázok súvisiacich s teóriou kriminálno-policajného poznania, ktorú v podmienkach Slovenskej republiky (vychádzajúc z identifikovaných potrie policajnej praxe a teórie) kreujú v systéme policajných vied pracovníci katedry kriminálnej polície Akadémie PZ v Bratislave. ⁸

Kriminálno-policajné poznanie je elementárnou súčasťou policajného konania. Rešpektujúc potreby praxe (v súlade s platnou legislatívnou úpravou) predstavuje systémovú realizáciu spravodajskej činnosti, operatívno-pátracej činnosti a vyšetrovania pri poznávaní (identifikovaní znakov skutkovej podstaty) trestných činov. ⁹

Hlavným cieľom kreovania predmetnej teórie kriminálno-policajného poznania je vymedziť základné zákonitosti a faktory, ktoré determinujú podstatu a obsah systémovo realizovaných procesov spravodajskej činnosti, operatívno-pátracej činnosti a vyšetrovania.

Z hľadiska konkrétnych funkcií predkladanej teórie ide predovšetkým o rozpracovanie otázok základného pojmového aparátu, právnej normatívnej regulácie a explanácie kriminálno-policajného poznania, ako celistvého systému (kategórie) pri jeho účelovej realizácii. V záujme naplnenia týchto cieľov sú teóriou kriminálno-policajného poznania:

• špecifikované všeobecné teoreticko-metodologické východiská kriminálno-policajného poznania (teória, metodológia, poznatky);
• v nadväznosti na predchádzajúci stupeň poznania a s dôrazom na systémové poňatie analyzované základné faktory determinujúce realizáciu kriminálno-policajného poznania;
• sformulované princípy kriminálno-policajného poznania, ako základné idey odrážajúce ich entity a poslanie v spoločnosti, pri rešpektovaní špecifík objektov pôsobenia;
• vymedzené črty, štruktúra a realizačné možnosti tohto špecifického policajného poznania ako systému;
• vymedzené hlavné organizačno-taktické formy účelovo realizovaných činností v systéme kriminálno-policajného poznania odrážajúce jeho funkcie a obsah (na základe dosiaľ vykonaného skúmania);
• vytvorené dostatočné informačné predpoklady na aplikáciu výskumu kriminálno- policajného poznania v systéme policajného konania.

Výber metód využitých pri spracovaní teórie je predestinovaný charakterom objektu, ktorý je skúmaný a vysvetľovaný jej špecifickým predmetom. Autori teórie pri ich voľbe rovnako rešpektujú stanovené ciele pri plnení konkrétne vymedzených úloh v oblasti praxe a teórie. Akceptáciou uvedených faktov a obmedzujúcich determinantov aplikujú teoretickú analýzu. Je tomu tak preto, lebo touto metódou je možné pochopiť zložitosť i rozporuplnosť javov prebiehajúcich v oblasti realizácie kriminálno-policajného poznania v systéme policajného konania. Autori pri skúmaní jeho vývoja a rozbore súčasného stavu dôsledne uplatňujú historický a systémový prístup. Ich prezentovaný vyhradený postoj k teoretickému rozpracovaniu problematiky kriminálno-policajného poznania rešpektuje objektívne dané podmienky príslušnej etapy rozvoja spoločnosti. Tieto skutočnosti potvrdzujú, že v obsahu spracovanej teórie sú konkrétne formulované stanoviská, v ktorých sa hlavný dôraz kladie na činnostné poňatie kriminálno-policajného poznania (napríklad procesy) rozhodujúce pri plnení stanovených úloh v policajnej praxi. Z ďalších metód využívajú predovšetkým metódy logiky – analýza, syntéza, dedukcia a indukcia, analógia a iné logické operácie, bez ktorých nie je možné dosiahnuť adekvátnu úroveň objektívneho poznania. Rovnako aplikujú metódu komparácie, ktorej využitie vykazuje adresnosť predovšetkým pri určovaní identity kriminálno-policajného poznania v Slovenskej republike a iných štátoch – predovšetkým v rámci EÚ. V neposlednom rade v procese kreovania teórie využívajú aj svoje osobné skúsenosti a informácie získané priamym pozorovaním ako základným zdrojom empirickej informácie o objekte skúmania (kriminálno-policajné poznanie) v reálnych podmienkach a tiež konzultácie s príslušnými odborníkmi praxe s následným zovšeobecňovaním ich skúseností (osobitne v priebehu vzdelávania s poslucháčmi Akadémie PZ v Bratislave).

Autori v procese kreovania rešpektujú, že teoretické poznanie musí byť formulované jazykom vedy, ktorý operuje s najrôznejšími kategóriami a pojmami. Tie sú nimi formulované v závislosti od úrovne všeobecnosti, ktorá umožňuje realizovať explanáciu a predikciu skúmaných entít. Pri tvorbe teórie kriminálno-policajného poznania používajú presné a jednoznačné terminologické výrazy. Uvedomujú si, že pokiaľ tieto termíny objektívne odrážajú vlastnosti skúmaného fenoménu (javu, procesu či udalosti) vopred eliminujú akékoľvek nejasnosti týkajúce sa obsahu slova alebo jeho významu. Používanie osobitných odborných slov, ktoré vylučujú homonymiu (rovnozvučnosť), synonymiu a znemožňujú synkretizmus (prekrývanie), je charakteristické pre odborne kvalifikovaný jazykový štýl. Táto intelektualizácia spisovného vedeckého jazyka je preto úzko spojená s terminológiou, t. j. s odborným názvoslovím, ktoré je subsumované do využívaného a vytváraného teoretického tezauru. To znamená v kreovanej teórii je nevyhnutné, aby tieto výrazy mali všeobecný charakter a boli univerzálne využiteľné.¹⁰

Predovšetkým z týchto dôvodov na začiatku akéhokoľvek výkladu predkladaného teoretického poznania je poskytnuté vysvetlenie, aký obsah je vkladaný do jednotlivých výrazov, ktoré sú využívané pri komunikácii v rámci prezentácie teórie adresátovi. Pri tomto postupe je evidentná zmysluplnosť vedeckej práce. Tá korešponduje s registrovanými potrebami transferu vedeckého poznania do policajnej praxe. Z pragmatického hľadiska ide najmä o tieto potreby:

• adekvátne a včas reagovať na meniace sa podmienky vo vývoji bezpečnostnej situácie,
• komplexne a vedecky reagovať na procesy modernizácie a organizovanosti kriminálnych aktivít ohrozujúcich bezpečnosť občanov,
• v reálnom čase identifikovať a riešiť rozpory medzi dynamicky sa meniacou bezpečnostnou situáciou a relatívne stabilnými prístupmi ich riešenia,
• cieľavedome upevňovať postavenie polície ako „služby občanom – pomáhať a chrániť“,
• efektívnejšie využívať existujúce vedecké poznatky v policajnom konaní a intenzívne inovovať tradičné postupy pri jeho realizácii,
• rýchlejšie a dôslednejšie prekonávať gnozeologické, osobnostné, sociálne a policajné odborné prekážky, ktoré vznikajú v transfere vedeckých poznatkov do policajnej praxe.

V procese kreovania teórie kriminálno-policajného poznania pripravila dobré východisko a zohráva dôležitú rolu kriminalistika. Napríklad pri objektivizácii tejto skutočnosti je možné využiť jej orientáciu (najmä v posledných rokoch) na určitú unifikáciu základných pojmov a kategórií týkajúcich sa osobitostí poznávacieho procesu kriminalisticky významných udalostí. Dá sa povedať, že táto vedná disciplína vytvorila vhodný východiskový priestor na orientáciu aj na konštituovanie iných špeciálnych disciplín, najmä konštituovanie policajných vied (teórie). Vzhľadom na historickú a súčasnú vedecko-teoretickú akceptáciu vytvára kriminalistika pre realizáciu procesov kriminálno-policajného poznania metodologický, metodický a technický aparát.¹¹

K týmto skutočnostiam uvádzame, že naša vedecká práca, ktorú realizujeme v procese kreovania teórie kriminálno-policajného poznania prebieha v premenlivom a zložitom sociálnom prostredí. To generuje množstvo rôznorodých predovšetkým kriminálno-policajných situácií, ktorých riešenie ovplyvňuje celý rad faktorov. Medzi nimi majú osobitné postavenie:

• konkrétna úroveň kreovania a rozvoja bezpečnostných (v ich systéme policajných) vied (v ich systéme policajných) na národnej a medzinárodnej úrovni,
• úroveň a stupeň inštitucionálneho zabezpečenia bezpečnostných (v ich systéme policajných) vied (materiálneho, personálneho, finančného a pod.),
• efektivita transferu vedeckých poznatkov do policajného konania (pri akceptácii kompetencií v pozícii policajných manažérov, ...),
• príprava vedeckého spoločenstva v súlade s potrebami policajnej praxe (pri rozhodovaní, príprave a realizácii výskumu, ...),
• príprava subjektov policajnej praxe systematicky prijímať a využívať vedecké poznatky (hodnotenie spätnej väzby, odborná intervencia do procesov aplikovaného výskumu, ...),
• stupeň eliminácie retardačných faktorov a bariér.¹²

Z publikovaného vedeckého poznania vyplýva, že v postupe kreovania teórie (predovšetkým logickými operáciami) je do jej systému systematicky, cieľavedome, konštruktívne implementované poznanie z bezpečnostných (v ich systéme policajných) vied (zovšeobecnenie, analógia, dedukcia atď.). Opačne, táto teória predovšetkým induktívne poskytuje spracované poznanie pre ďalší proces ich konštituovania. Dosahované poznanie už v tomto štádiu kreovania je využívané pri strategickom rozvoji kriminálno-policajného poznania. Z toho vyplýva, že teória je dynamická vedecká kategória, ktorá sa v konkrétnom postupe účelovo a cieľavedome vyvíja. Kreovanie korešponduje s dosahovanou úrovňou praktického poznania o skúmaných javoch objektívneho sveta. Je tomu tak preto, lebo pri poznávaní existujúcich, resp. vznikajúcich policajných potrieb je aplikovaný špecifický systém vedeckého poznania (výskum. Prostredníctvom neho je objektívne posudzovaný existujúci stav realizácie kriminálno-policajného poznania a na základe identifikovaných potrieb je precíznejšie charakterizovaný ďalší systém jeho rozvoja.¹³

To potvrdzuje, že vytýčené ciele kreovania sú adresné. V pozícii jej autorov, pri vypracovaní teórie rešpektujeme požiadavky konkrétnych subjektov. Predovšetkým si uvedomujeme, že pre nich ju vytvárame (prax, teória, bezpečnostné vedy, policajné vedy). Máme zato, že v súlade s napĺňaním konkrétneho účelu a sledujúc určené ciele informačným potenciálom (arzenálom), zvyšujeme úroveň potrebného poznania a takto pozitívne ovplyvňujeme možnosti a schopnosti subjektov, ktoré sa podieľajú na účelovom plnení špecifických policajných úloh.¹⁴

Identitu týchto skutočnosti určujú výsledky analýzy postupov a informačných výstupov z kriminálno-policajného poznania. Pozitívom je, že príslušníci polície pri účelovom identifikovaní trestných činov (odhaľovaní, objasňovaní) spoločensky závažných trestných činov uplatňujú aj informačné výstupy z teórie a pod.

Funkcie teórie kriminálno-policajného poznania v systéme policajných vied

Tak, ako už sme uviedli, v procese kreovania teórie kriminálno-policajného poznania akceptujeme systémovo spracované poznanie v konštituovaných bezpečnostných vedách. Avšak, osobitne naše aktivity sú zosúladené s teóriami policajno-bezpečnostných činností, ktoré tvoria ich organickú súčasť.

V daných súvislostiach si dovoľujeme uviesť, že vedy, vytvárajú dve zložky – teória (je akceptované aj plurál) a výskum. Zastávame názor, že vzhľadom k špecifickému objektu „policajné konanie“, ktorý teórie prostredníctvom výstupov z výskumu policajno-bezpečnostných činnosti účelovo vysvetľujú, je vhodné ich v systéme bezpečnostných vied kreovať, ako relatívne samostatný subsystém – označený termínom policajné vedy.¹⁵

Pri obhajobe tohto návrhu uvádzame, že „teória“ sa používa (v skrátenom vyjadrovaní) pre označenie vedeckých myšlienkových konštrukcií všetkých úrovní. Teoretická zložka policajných vied predstavuje systém poznatkov, ktoré prezentujú popis a explanáciu činností a javov policajnej reality.¹⁶ Výskumná zložka poskytuje dáta a zdôvodnenie pre tento opis a explanáciu. Vo svojej podstate je to vysokokvalifikovaná organizovaná odborná činnosť zameraná na získanie nových poznatkov (základný výskum), respektíve na objavovanie postupov, ktorými možno využiť teoretické poznatky v policajnej praxi (aplikovaný výskum).

Poznanie policajných vied je účinné a efektívne, ak systémovo integruje obe roviny, t. j. rovinu empirickú a teoretickú. Aj keď miera ich zastúpenia je v rôznych oblastiach poznania (dokonca aj v rôznych vedných disciplínach) rozdielna, nemôže niektorá z nich úplne absentovať. Presadzovanou zásadou pri konštituovaní policajných vied je, aby zložky ich teórie a výskumu boli vzájomne prepojené.

Aj napriek registrovaným určitým pozitívam, táto interpretácia potvrdzuje, že pri napĺňaní tohto očakávania sú registrované situácie, v ktorých uvedená synergia nefunguje. To negatívne determinuje konštituovanie policajných vied (poznania, a to tak v praktickej, ako aj v teoretickej rovine. Osobitne sa to odráža pri účelovom systémovom členení policajných vied na základe funkčných oblastí policajnej reality, predovšetkým - spoločenskej (regulačnej, ochrannej, donucovacej, výchovnej, vzdelávacej a pod.), poznávacej a organizačno-riadiacej. Je tomu tak preto, lebo tieto funkcie je možné systémovo využiť pri eventuálnom vytváraní teórií vedných odborov v systéme policajných vied.

Iný pohľad na rozhodujúcu oblasť vedeckého poznávania policajnej reality možno prezentovať podľa základných hľadísk určujúcich postavenie, miesto a úlohy polície v spoločnosti. Podľa toho prístupu by obsah mal vychádzať z hľadiska spoločenského (politického, občianskeho), organizačného a z hľadiska bezpečnostného.¹⁷

Bez ohľadu na úplnosť na základe týchto úvah je možné vysloviť záver, že poznanie v policajných vedách musí vykazovať charakter systému, v ktorom je možné diferencovať tri aspekty: teóriu, metodológiu a získané poznatky.

Teória predstavuje pokus o vysvetlenie príčin stavu a zmien pozorovaného javu, procesu alebo udalosti. V tomto kontexte, policajné teórie je vhodné vnímať vo vzťahu ku konkrétnym účelovo realizovaným činnostiam v systéme policajného konania (policajno-bezpečnostných činností, kriminálno-policajného poznania, ...).

Metodológia je predovšetkým sústavou pravidiel stanovujúcich postupy, na základe ktorých je možné dospieť k vysvetleniu alebo overeniu uvedených fenoménov.

Poznatky sú „sumou“ zistení, ku ktorým sa dospelo vedeckým skúmaním vymedzeného javu (objektu).

Teória, metodológia a poznatky policajného konania sa natoľko prelínajú, že ktorýkoľvek samostatne vydelený aspekt v sebe implikuje ostatné. Teóriu nie je možné tvoriť, resp. overovať inak než na faktoch; metodológia vymedzuje vedecké fakty a postupy, ako z faktov vytvárať teóriu. Metodológia sama je vlastne teória organizácie pozorovaní a z nich získaných poznatkov v systémoch, ktoré sú označované ako vedecké.¹⁸

Vedeckú teóriu tvorí systém objektívne pravdivých poznatkov, ktorý spĺňa nasledujúce požiadavky:

• musí mať svoj objekt, ktorý na nej existuje nezávisle,
• musí byť štrukturálne zložený z výpovedí o svojom objekte,
• musí byť koherentný (vnútorne neprotirečivý),
• musí byť konzistentný, t.j. všetky výpovede vchádzajúce do teórie musia navzájom súvisieť,
• musí byť overiteľný (jeho neoveriteľnosť môže byť len podmienená, dočasná, nie však principiálna).¹⁹

Základnou funkciou teórie (eventuálne teórií) v policajných vedách je vytvorenie takých systémov poznatkov o činnostiach v policajnom konaní, ktoré umožnia subjektom poznávať, vysvetliť a riadiť v nich implementované javy, procesy a udalosti. V konkrétnom vyjadrení sú to funkcie:

• deskripcie a klasifikácie javov, procesov a udalostí v policajnom konaní,
• explanácie javov, procesov a udalostí na skúmanom úseku činnosti,
• pochopenia entity a základných determinant skúmaných fenoménov,
• riadenia javov, procesov a udalostí v policajnom konaní.²⁰

Máme zato, že práve tieto funkcie vykazujú konkrétnu relevanciu, a to najmä vo vzťahu k účelovej diverzifikácii policajnej reality, ktorej prejavy je potrebné rešpektovať pri vytváraní teórií v systéme policajných vied (tvoria podsystém bezpečnostných vied. Tento permanentný proces je potrebné zosúladiť s identifikovanými praktickými a teoretickými potrebami.

Z logiky veci vyplýva, že policajné vedy (plurál) musia mať svoju teóriu (singulár), ktorú systémovo vytvára poznanie z výskumu činností v policajnom konaní. Práve toto konštatovanie nevylučuje úvahu o opodstatnenosti tvorby teórií o špecifických činnostiach v policajnom konaní, ktoré tvoria základ vedných disciplín v konštituovanom systéme policajných vied. Tým znova zdôrazňujeme, že kreované teórie o špecifických činnostiach v policajnom konaní dedukciou preberajú už systémovo spracované poznanie v teórii policajných vied a indukciou túto teóriu obohacujú (rozvíjajú).

Ak pragmaticky pristúpime k hľadaniu odpovede na otázku: „Prečo je potrebné kreovať teórie v systéme policajných vied?“, môžeme použiť aj argumenty, ktoré sú prevzaté štúdiom iných vied. Totižto, vedecké poznanie v sústave svojich základných zákonov a kategórií musí v sebe imanentne obsahovať prvky systémových aspektov, ktoré sú reprezentované dynamikou väzieb medzi celkom a jeho časťami. Vo vede je systémový prístup metodologický smer, ktorý si kladie ako hlavné úlohy vypracúvať metódy skúmania a konštruovanie zložito organizovaných objektov – systémov rozličných typov a tried. Systémový prístup je spôsob myslenia, resp. riešenia problémov, pri ktorom sa javy chápu komplexne v ich vnútorných a vonkajších súvislostiach. Pri systémovom prístupe sa definuje systém jednak predmetom skúmania, jednak procesmi skúmania so zameraním na vnútorné i vonkajšie väzby medzi jeho prvkami (úlohami). Na základe systémových vzťahov sa v závislosti od zvolenej rozlišovacej úrovne rozdeľuje systém na jednotlivé časti. Pri ich skúmaní sa vychádza zo systému ako celku vrátane jeho cieľov. Predmet skúmania sa chápe dynamicky, to znamená, že sa berú do úvahy aj zmeny jeho stavu, správania i štruktúry (systému). ²¹

Z tohto vyplýva predovšetkým to, že predpokladom správneho uchopenia systému v celej jeho zložitosti, najmä jeho vertikálne a horizontálne vzťahy, je jeho rozklad na jednoduchšie subsystémy, potom na mikrosystémy, ba až na jednoduché prvky (v ich genéze a interakcii). Táto historicky najpoužívanejšia metóda postupnej analýzy, využívanie štrukturálneho prístupu, nachádza najširšie vedecké uplatnenie (napríklad pri najstarších pokusoch išlo o nájdenie jednotného obrazu zložitého sveta). ²²

Podobne ako v iných vedách, tvorcovia bezpečnostných vied a v ich systéme policajných vied opisovaním subsystémov a mikrosystémov v rozmanitých vzťahových štruktúrach a interakciách hľadajú a nachádzajú (objavujú) nielen existujúce vzťahy, ale aj nejednotnosť a diferenciácie umožňujúce postrehnúť aj najjemnejšie odtiene rozdielov policajnej reality. Akceptácia tohto prístupu má racionálny charakter. Je to predovšetkým preto, lebo to čo ľudí na ich konaní predovšetkým zaujímalo a zaujíma, je jeho účinnosť a efektívnosť (funkcia - dôsledok). Dosahovanie týchto mét je do značnej miery determinované prípravou tohto konania. Príprava konania môže byť tým lepšia, čím hlbšie a presnejšie je poznanie o danom konaní, najmä o jeho systéme, účele, cieľoch, procesoch, prostriedkoch, metódach, ktoré v súlade s identifikovanými potrebami za určitých situácií môžu byť napĺňané, plnené, realizované, využívané, aplikované a pod. Domnievame sa, že aj tieto konštatácie dostatočne vymedzujú potrebu kreovania teórií v systéme policajných vied (vedy).

Pozitívne je, že tieto skutočnosti sú evidentné v policajnej praxi, ktorá využíva pri plnení svojich úloh systematicky spracované teoretické poznanie v policajných vedách. Je tomu tak preto (z výsledkov skúmania týchto vzťahov vyplýva), lebo policajné vedy sú v súčasnej dobe konštituované v súlade s existujúcimi (identifikovanými) spoločenskými a policajnými potrebami (praktickými a teoretickými). Prostredníctvom teórií o špecifických činnostiach v policajnom konaní (ich základom je výskum) sú v priamej a bezprostrednej interakcii s praxou.

Policajné vedy sú späté s policajnou praxou, ktorú reprezentuje policajné konanie. Úlohou policajných vied nie je len podpora policajnej praxe, ale hlboké poznanie systému činností, ktorý vytvárajú účelovo realizované policajné aktivity. Ich mnohotvárnu rôznorodosť je možné označiť za základný determinant pri vytváraní a diverzifikácii policajno-bezpečnostných teórií, ktoré sú nevyhnutnou zložkou vedných odborov. V systéme bezpečnostných vied sú odrazom spektrálneho prístupu pri skúmaní policajnej reality. Preto od týchto teórií sa oprávnene očakáva praktická podstata a konkrétny historický obsah (argument pre zdôvodnenie aplikácie plurálu pri používaní pojmu „policajné vedy“).

Ďalšie argumenty v prospech kreovania teórií policajno-bezpečnostných činností v subsystéme policajných vied je možné objektivizovať analýzou samotných prístupov, ktoré sú akceptované pri explanácii a projektovaní systému policajnej reality. Pri tejto špecifickej vedeckej činnosti sa vychádza zo zistenia, že vlastnosti systému, ako určitého celku, nie sú determinované len super pozíciou vlastností tvoriacich podsystémy.²³ Poznávaním a skúmaním vzťahov, efektov, ktoré existujú a vznikajú v štruktúre policajnej reality, sú objavované ďalšie relevantné, kvalitatívne nové vlastnosti jej celého systému. To potvrdzuje, že zložitosť, bohatosť policajnej reality, ktorú by mali skúmať policajné vedy, nie je možné charakterizovať len jednoduchou analýzou väzieb medzi celkom a jej časťami. Súčasný rozvoj týchto vied žiada viac. Je potrebné prejsť na kvalitatívne nový základ. Presunúť záujem od štádia jednoduchého skúmania jednotlivých prvkov a kauzálnych vzťahov na skúmanie štruktúry systému policajnej reality a fungovania jej súborov v policajnej praxi a teórii.

Z realizovaného výskumu je zrejmé, že procesy skúmania policajnej reality nie je vhodné realizovať v statickom režime, teda izolovane, ale naopak, dynamicky, v jej konkrétnom praktickom a teoretickom systémovom prejave. Pri kreovaní teórií v subsystéme policajných vied tieto overené prístupy a postupy musia byť akceptované.

Účelová diverzifikácia teórie policajných vied v spektrálnom prejave policajnej reality vytvára vhodné podmienky na uplatnenie predovšetkým intra- a interdisciplinárnych analýz teórií (vedných odborov). Účel tejto diverzifikácie je vhodné spájať s koncipovaním podstaty, správnej interpretácie, hodnotenia a riadenia teórií (vedných odborov) v procese ich kreovania.

Týka sa to aj teórie kriminálno-policajného poznania, ktorá okrem už uvedených funkcií (deskripcia a klasifikácia, ...), predikuje do budúcnosti vývoj skúmaných javov, procesov a udalosti.

Pozitívne je, že tieto skutočnosti sú evidentné v policajnej praxi, ktorá využíva pri plnení svojich úloh systematicky spracované teoretické poznanie v policajných vedách. Je tomu tak preto (z výsledkov skúmania týchto vzťahov vyplýva), lebo policajné vedy sú v súčasnej dobe konštituované v súlade s existujúcimi (identifikovanými) spoločenskými a policajnými potrebami (praktickými a teoretickými). Prostredníctvom teórií o špecifických činnostiach v policajnom konaní (ich základom je výskum) sú v priamej a bezprostrednej interakcii s praxou.

Policajné vedy sú späté s policajnou praxou, ktorú reprezentuje policajné konanie. Úlohou policajných vied nie je len podpora policajnej praxe, ale hlboké poznanie systému činností, ktorý vytvárajú účelovo realizované policajné aktivity. Ich mnohotvárnu rôznorodosť je možné označiť za základný determinant pri vytváraní a diverzifikácii policajných teórií, ktoré sú nevyhnutnou zložkou vedných odborov. V systéme policajných vied sú odrazom spektrálneho prístupu pri skúmaní policajnej reality. Preto od týchto teórií sa oprávnene očakáva praktická podstata a konkrétny historický obsah (argument pre zdôvodnenie aplikácie plurálu pri používaní pojmu „policajné vedy“).²⁴

Ďalšie argumenty v prospech kreovania policajných teórií v subsystéme policajných vied objektivizujeme analýzou samotných prístupov, ktoré sú akceptované pri explanácii a projektovaní systému policajnej reality. Pri tejto špecifickej vedeckej činnosti vychádzame zo zistenia, že vlastnosti systému, ako určitého celku, nie sú determinované len super pozíciou vlastností tvoriacich podsystémy.²⁵ Poznávaním a skúmaním vzťahov, efektov, ktoré existujú a vznikajú v štruktúre policajnej reality, sú objavované ďalšie relevantné, kvalitatívne nové vlastnosti jej celého systému. To potvrdzuje, že zložitosť, bohatosť policajnej reality, ktorú by mali skúmať policajné vedy, nie je možné charakterizovať len jednoduchou analýzou väzieb medzi celkom a jej časťami. Súčasný rozvoj týchto vied žiada viac. Je potrebné prejsť na kvalitatívne nový základ. Presunúť záujem od štádia jednoduchého skúmania jednotlivých prvkov a kauzálnych vzťahov na skúmanie štruktúry systému policajnej reality a fungovania jej súborov v policajnej praxi a teórii.

Z nami realizovaného výskumu je zrejmé, že procesy skúmania policajnej reality nie je vhodné realizovať v statickom režime, teda izolovane, ale naopak, dynamicky, v jej konkrétnom praktickom a teoretickom systémovom prejave. Pri kreovaní teórií v systéme policajných vied tieto overené prístupy a postupy musia byť akceptované. Účelová diverzifikácia teórie policajných vied v spektrálnom prejave policajnej reality vytvára vhodné podmienky na uplatnenie predovšetkým intra- a interdisciplinárnych analýz teórií (vedných odborov). Účel tejto diverzifikácie je vhodné spájať s koncipovaním podstaty, správnej interpretácie, hodnotenia a riadenia teórií (vedných odborov) v procese ich kreovania.

Týka sa to aj teórie kriminálno-policajného poznania, ktorá okrem už uvedených funkcií (deskripcia a klasifikácia, ...), predikuje do budúcnosti vývoj skúmaných javov, procesov a udalosti.

Pozitívne je, že tieto skutočnosti sú evidentné v policajnej praxi, ktorá využíva pri plnení svojich úloh systematicky spracované teoretické poznanie v policajných vedách. Je tomu tak preto (z výsledkov skúmania týchto vzťahov vyplýva), lebo policajné vedy sú v súčasnej dobe konštituované v súlade s existujúcimi (identifikovanými) spoločenskými a policajnými potrebami (praktickými a teoretickými). Prostredníctvom teórií o špecifických činnostiach v policajnom konaní (ich základom je výskum) sú v priamej a bezprostrednej interakcii s praxou.

Policajné vedy sú späté s policajnou praxou, ktorú reprezentuje policajné konanie. Úlohou policajných vied nie je len podpora policajnej praxe, ale hlboké poznanie systému činností, ktorý vytvárajú účelovo realizované policajné aktivity. Ich mnohotvárnu rôznorodosť je možné označiť za základný determinant pri vytváraní a diverzifikácii policajných teórií, ktoré sú nevyhnutnou zložkou vedných odborov. V systéme policajných vied sú odrazom spektrálneho prístupu pri skúmaní policajnej reality. Preto od týchto teórií sa oprávnene očakáva praktická podstata a konkrétny historický obsah (argument pre zdôvodnenie aplikácie plurálu pri používaní pojmu „policajné vedy“).

Ďalšie argumenty v prospech kreovania policajných teórií v subsystéme policajných vied je možné objektivizovať analýzou samotných prístupov, ktoré sú akceptované pri explanácii a projektovaní systému policajnej reality. Pri tejto špecifickej vedeckej činnosti sa vychádza zo zistenia, že vlastnosti systému, ako určitého celku, nie sú determinované len super pozíciou vlastností tvoriacich podsystémy.²⁶ Poznávaním a skúmaním vzťahov, efektov, ktoré existujú a vznikajú v štruktúre policajnej reality, sú objavované ďalšie relevantné, kvalitatívne nové vlastnosti jej celého systému. To potvrdzuje, že zložitosť, bohatosť policajnej reality, ktorú by mali skúmať policajné vedy, nie je možné charakterizovať len jednoduchou analýzou väzieb medzi celkom a jej časťami. Súčasný rozvoj týchto vied žiada viac. Je potrebné prejsť na kvalitatívne nový základ. Presunúť záujem od štádia jednoduchého skúmania jednotlivých prvkov a kauzálnych vzťahov na skúmanie štruktúry systému policajnej reality a fungovania jej súborov v policajnej praxi a teórii.

Záver

Z nami realizovaného výskumu je zrejmé, že procesy skúmania policajnej reality nie je vhodné realizovať v statickom režime, teda izolovane, ale naopak, dynamicky, v jej konkrétnom praktickom a teoretickom systémovom prejave. Pri kreovaní teórií v systéme policajných vied tieto overené prístupy a postupy musia byť akceptované. Účelová diverzifikácia teórie policajných vied v spektrálnom prejave policajnej reality vytvára vhodné podmienky
na uplatnenie predovšetkým intra a interdisciplinárnych analýz teórií (vedných odborov). Účel tejto diverzifikácie je vhodné spájať s koncipovaním podstaty, správnej interpretácie, hodnotenia a riadenia teórií (vedných odborov) v procese ich kreovania.
Týka sa to aj teórie kriminálno-policajného poznania, ktorá okrem už uvedených funkcií (deskripcia a klasifikácia, ...), predikuje do budúcnosti vývoj skúmaných javov, procesov a udalosti.

Sumár

Autori vo svojom príspevku, argumentačne zdôvodňujú, že policajné vedy (plurál) musia mať svoju teóriu (singulár), ktorú systémovo vytvára poznanie z výskumu činností o policajnom konaní. Práve toto konštatovanie nevylučuje úvahu o opodstatnenosti tvorby teórií o špecifických činnostiach v policajnom konaní, ktoré tvoria základ vedných disciplín v konštituovanom systéme policajných vied. Prezentáciou svojho poznania zvýrazňujú, že kreované teórie o špecifických činnostiach v policajnom konaní dedukciou preberajú už systémovo spracované poznanie v teórii policajných vied a indukciou túto teóriu obohacujú (rozvíjajú). Týmto prístupom sú plnené funkcie týchto dvoch relatívne samostatných vedeckých kategórií.

Summary

The authors in their current scientific study argue that the police sciences must have their theory that is systematically created by knowledge from research activities on police proceedings. It is precisely this finding that does not preclude consideration of the validity of theories on specific activities in police proceedings, which form the basis of the scientific disciplines in the constituted system of police sciences. By presenting their knowledge and findings, the authors emphasize that the created theories about specific activities in police proceedings by deduction take over the already systemically processed knowledge in the theory of police sciences and by induction enrich (and develop) this theory. This approach fulfills the functions of these two relatively separate scientific categories.

Autori: prof. Ing. Miroslav Lisoň, PhD.
JUDr. Mgr. Peter Dubeň
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov<-b>

ERNEKER, J. - PORADA, V. a kol. Poznávání potřeb a transfer vědeckých poznatků do policejní praxe. Praha: PA ČR Praha, 2006, 234 s. ISBN 80-7251-217-X

ERNEKER, J a kol. Správa z riešenia inštitucionálnej výskumnej úlohy „Aktuálne problémy rozvoja policajných vied a transfer poznatkov do policajnej praxe“ – problémový okruh VÚ 1/4 „Identifikácia potrieb a aktuálnych problémov policajnej praxi a transfer vedeckých poznatkov do profesijných štruktúr Polície ČR“, v rokoch 2004 – 2008.

HABR, J. - VEPŘEK, J. Systémová analýza a syntéza: Zdokonalení a projektovaní systémů. 2. přeprac. vydaní, Praha: SNTL – Nakl. tech. liter. - 1986, 316 s.

HOLCR, K. -PORADA, V. a kol. Policajné vedy (úvod do teórie a metodológie). -Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2011, 345 s. ISBN 978-80-7380-329-2

HOLOMEK, J. - ŠIMANOVSKÁ, T. Úvod do metodológie praktických vied: Policajné vedy ako vedy praktické. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave, 2002, 163 s. ISBN 80-8054-249-X.

LISOŇ, M - VAŠKO, A. Teória kriminálno-policajného poznania. Bratislava : Wolters Kluwer, 2018, ISBN 978-80-8168-839-6, 389 s.

METEŇKO,J.; BAČÍKOVÁ,I.; SAMEK, M. Kriminalistická taktika. Brno: Václav Klemm- Vydavateľství a nakladatelství, 2013. 307 s. ISBN 978-80-87713-08-02.

METEŇKO, J., Kriminalistická taktika, Akadémia PZ v Bratislave, Bratislava 2012, 1. vydanie, 267 s., ISBN 978-80-8054-553-6.

PORADA, V. a kol. Bezpečnostní vědy. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Alaeš Čeněk, s.r.o. 2019, ISBN 978-80-7380-758-0, 780 s.

PORADA, V - K. HOLCR a kol. Policejní vědy. Plzeň, 2011, s. 159. ISBN 978-80-7380-314-8
Průcha, J.: Moderní pedagogika, věda o edukačních procesech, vyd. 1. Praha: Portal, 1997, 495 s, ISBN 80-7178-170-3

ŠKROVÁNEK, J K niektorým problémom vzťahu policajnej teórie a praxe. In. Policajná teória a prax, č. 1/2004, s. 81, 82.

TALLO, A. - M. KLAČAN Niekoľko myšlienok o "Community policing" vo Švajčiarsku . In. Policajná teória a prax. roč. 6, č. 4/1998, s. 79-87.

C. de Rover: Slúžiť a chrániť, ľudské a humanitárne právo pre policajné a bezpečnostné sily. Bratislava: Príroda, 2003, 413 s. ISBN 80-07-01200-1

VAŠKO, A. Intelligence information within criminal proceedings [elektronický dokument]. DOI 10.2478/danb-2019-0014 In: Danube: Law, Economics and Social Issues Review. Varšava: De Gruyter. De Gruyter Open, 2019, Roč. 10, č. 3, s. 267-283. ISSN 1804-6746. ISSN (online) 1804-8285.

VAŠKO, A. Perspektívy akceptácie informácie zabezpečených mimoprocesným použitím ITP = Perspectives of acceptance of information provided not criminal proceedings use of information and technical means. In: Informačno-technické prostriedky v trestnom konaní - možnosti a perspektívy: zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Praha: Nakladatelství Leges, 2019, s. 157-166. ISBN 978-80-7502-363-6.

VAŠKO, A. Kriminálno-policajné poznanie - špecifická forma koordinácie = Crime-police knowledge - specific form of coordination. In: Vyšetrovanie - zákonný a spravodlivý postup: zborník vedeckých prác. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2018, s. 304-310. ISBN 978-80-8054-757-8.

¹ ERNEKER, J. – V. PORADA, a kol. Poznávaní potřeb a transfer vědeckých poznatku do policejní praxe. Praha, 2006, s. 53 … „Bezpečnosť je absencia hrozieb pre základné hodnoty, medzi ktoré patria ľudské práva a slobody.“ …“ Termínom bezpečnosť je označovaný súbor opatrení k ochrane a rozvoju ľudí a spoločnosti, t.j. k ochrane a rozvoju chránených záujmov.“…
² ERNEKER, J. – V. PORADA, a kol. Poznávaní potřeb a transfer vědeckých poznatku do policejní praxe. Praha, 2006, s. 15.
³ PORADA, V. a kol. Bezpečnostní vědy. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Alaeš Čeněk, s.r.o. 2019, ISBN 978-80-7380-758-0, 780 s.
⁴ TALLO, A. – M. KLAČAN Niekoľko myšlienok o "Community policing" vo Švajčiarsku . In. Policajná teória a prax. roč. 6, č. 4/1998, s. 79-87.
⁵ Policajné konanie (kategória) je jav, ktorý skúmajú, hodnotia a vysvetľujú policajné vedy pre potreby projektovania policajných činností. V sémantickom ponímaní „policajné konanie“ syntetizujúci termín – zahrňuje činností súvisiace s plnením policajných úloh.
⁶ HOLOMEK, J – T. ŠIMANOVSKÁ Úvod do metodológie praktických vied: Policajné vedy ako vedy praktické. Bratislava, 2002, s. 42.
⁷ ŠKROVÁNEK, J. K niektorým problémom vzťahu policajnej teórie a praxe. In. Policajná teória a prax, č. 1/2004, s. 81, 82.
⁸ LISOŇ, M. VAŠKO, A. Teória kriminálno-policajného poznania. Bratislava : Wolters Kluwer, 2018,
⁹ LISOŇ, M. VAŠKO, A. Teória kriminálno-policajného poznania. Bratislava : Wolters Kluwer, 2018, s. 18.
¹⁰ PRŮCHA, J Moderní pedagogika věda o edukačních procesech. Praha, 1997, s. 47.
¹¹ METEŇKO,J.; BAČÍKOVÁ,I.; SAMEK, M. Kriminalistická taktika. Brno: Václav Klemm - Vydavateľství a nakladatelství, 2013. 307 s. ISBN 978-80-87713-08-02.
¹² ERNEKER, J a kol. Správa z riešenia inštitucionálnej výskumnej úlohy „Aktuálne problémy rozvoja policajných vied a transfer poznatkov do policajnej praxe“ – problémový okruh VÚ 1/4 „Identifikácia potrieb a aktuálnych problémov policajnej praxi a transfer vedeckých poznatkov do profesijných štruktúr Polície ČR“, v rokoch 2004 – 2008. s. 7.
¹³ VAŠKO, A. Kriminálno-policajné poznanie - špecifická forma koordinácie = Crime-police knowledge - specific form of coordination. In: Vyšetrovanie - zákonný a spravodlivý postup: Zborník vedeckých prác. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2018, s. 304-310.
¹⁴ Predovšetkým eliminácia aktivít kriminálnych skupín si vyžaduje zo strany policajných subjektov aplikáciu nových metód. Základnou vlastnosťou týchto postupov je práca s informáciami. Sú to informácie predovšetkým z ekonomického sektora (o pohybe peňazí a tovaru, daňové podklady, zámery), ďalej informácie pochádzajúce predovšetkým z prostredia kriminálnych skupín (o hierarchickej štruktúre organizácie, najdôležitejších osobách, stykoch, informácie o pohybe a kontaktoch určitých kľúčových osôb doma i v zahraničí, o ich hobby, zvykoch, štýle života) a iné.
Kriminálna aktivita je realita (identifikovateľná – poznateľná). Predstavuje určitý systém správania, postupov osôb v príčinnej, miestnej časovej či inej súvislosti, a to pred spáchaním protispoločenskej udalosti, v jej priebehu a po spáchaní.
¹⁵ METEŇKO, J., Kriminalistická taktika, Akadémia PZ v Bratislave, Bratislava 2012, 1. vydanie, 267 s., ISBN 978-80-8054-553-6.
¹⁶ HOLCR, K – V. PORADA a kol. Policajné vedy. Úvod do teórie a metodológie. Plzeň, 2011, s. 222, ...„Policajné vedy sa líšia od vied fundamentálnych predovšetkým typom otázok a adekvátnych odpovedí, ktorých systémová integrácia tvorí systém teórie. Za meritórne otázky vied fundamentálnych sú považované otázky „čo je a prečo to je? a vied praktických „čo má byť a ako to čo najefektívnejšie dosiahnuť?“ ... “
¹⁷ PORADA, V - K. HOLCR a kol. Policejní vědy. Plzeň, 2011, s. 72, a násl.
¹⁸ PORADA, V - K. HOLCR a kol. Policejní vědy. Plzeň, 2011, s. 158.
¹⁹ HOLCR, K – V. PORADA a kol. Policajné vedy Úvod do teórie a metodológie. Plzeň, 2011, s. 55, 56.
²⁰ PORADA, V - K. HOLCR a kol. Policejní vědy. Plzeň, 2011, s. 159.
²¹ HABR, J - J. VEPŘEK Systémová analýza a syntéza: Zdokonalování a projektování systémů. Praha, 1986, s. 25.
²² VAŠKO, A. Intelligence information within criminal proceedings [elektronický dokument]. DOI 10.2478/danb-2019-0014 In: Danube: Law, Economics and Social Issues Review. Varšava: De Gruyter. De Gruyter Open, 2019, roč. 10, č. 3, s. 267-283.
²³ HABR, J - J. VEPŘEK Systémová analýza a syntéza: Zdokonalování a projektování systémů. Praha, 1986, s. 29.
²⁴ VAŠKO, A. Perspektívy akceptácie informácie zabezpečených mimoprocesným použitím ITP = Perspectives of acceptance of information provided not criminal proceedings use of information and technical means. In: Informačno-technické prostriedky v trestnom konaní - možnosti a perspektívy: zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Praha: Nakladatelství Leges, 2019, s. 157-166.
²⁵ HABR, J - J. VEPŘEK Systémová analýza a syntéza: Zdokonalování a projektování systémů. Praha, 1986, s. 29.
²⁶HABR, J - J. VEPŘEK, Systémová analýza a syntéza: Zdokonalování a projektování systémů. Praha, 1986, s. 29.