Selected types of administrative offenses in the road traffic sector

Abstrakt: Autor vo vedeckom článku oboznamuje čitateľa s pojmovým vymedzením správneho deliktu a pre lepšiu orientáciu v predmetnej problematike predstavuje aj logické a zrozumiteľné delenie správnych deliktov vo všeobecnosti. Svoju pozornosť upriamuje predovšetkým na vybrané druhy správnych deliktov na úseku cestnej premávky, pričom ponúka stručnú analýzu diferenčných znakov správnych deliktov držiteľa vozidla s deliktami fyzických osôb - podnikateľov, právnických osôb a iných. Predkladaný vedecký článok vymedzuje aj rozdiely medzi pojmami držiteľ a vlastník vozidla.
Kľúčové slová: správny delikt, druhy správnych deliktov, cestná premávka

Abstract: In the professional article, the author acquaints the reader with the conceptual definition of an administrative offense and, for better orientation in the subject matter, also presents a logical and comprehensible division of administrative offenses in general. It focuses its attention primarily on selected types of administrative offenses in the road traffic sector, while offering a brief analysis of the differences between the administrative offenses of the owner of the vehicle and the offenses of natural persons - entrepreneurs, legal entities and others. The presented professional article also defines the differences between the terms holder and owner of the vehicle.
Key words: administrative offens, types of administrative offenses, road traffic

Úvod

Bezpečnosť cestnej premávky a s ňou bezprostredne súvisiaci stav dopravnej nehodovosti, sú vážnymi celosvetovými fenoménmi, o ktorých je vysoko žiadúce viesť diskusie na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti i vo všetkých sociálnych skupinách. Odborníci sa zhodujú v názoroch, že bezpečnosť cestnej premávky, dopravná nehodovosť a jej mnohokrát fatálne následky, závisia primárne od dodržiavania dopravných predpisov zo strany účastníkov CP. Každý z nás sa deň, čo deň stáva súčasťou CP, či už ako chodec, cyklista, motocyklista alebo vodič motorového resp. nemotorového vozidla. Politika bezpečnosti CP musí mať preto v ťažisku svojich opatrení práve nás - občanov. Mala by nás podnietiť k tomu, aby sme prebrali hlavnú zodpovednosť za svoju bezpečnosť, ako aj za bezpečnosť ostatných účastníkov CP. Vo vedeckom článku je preto čitateľ oboznámený s pojmovým vymedzením správnych deliktov pričom autor kladie akcent práve na vybrané druhy správnych deliktov na úseku cestnej premávky.

Pojmové vymedzenie správneho deliktu

Akákoľvek činnosť štátnej správy vrátane správneho trestania je neoddeliteľnou súčasťou jej výkonu a viaže sa so zásadou legality. V Listine základných práv a slobôd sa uvádza, že aplikácia štátnej moci je možná len v prípade a v rozsahu stanovenom v zákone. Miera právnych povinností určená právnymi predpismi jednotlivým adresátom na úseku správneho práva je pomerne široká. Prípadným porušením týchto povinností dochádza k správnemu deliktu a za dané protiprávne konanie zákon určuje príslušný sankčný prostriedok. Aj keď sú skutkové podstaty jednotlivých správnych deliktov obsiahnuté vo viacerých právnych predpisoch, v žiadnom z nich nie je možné nájsť ich jednoznačnú a presnú definíciu. Pri vysvetľovaní pojmu správneho deliktu je preto vhodné vychádzať z definície deliktu ako takého. V najširšom slova zmysle ho môžeme vymedziť ako protiprávne konanie, trestný čin alebo ako priestupok. Kvalifikovanú nezákonnú činnosť na úseku verejnej správy, za ktorú môže správny orgán uložiť sankčný prostriedok už je možné označiť za správny delikt. Teória v správnom práve najčastejšie definuje správny delikt ako ucelený pojem, ktorého obsahom sú osobitné druhy správnych deliktov objavujúcich sa v právnych predpisoch platných v určitej dobe.¹

Ako sme už uviedli správny delikt sa pomerne často charakterizuje aj ako protiprávne konanie osôb uskutočňujúcich určité činnosti vo verejnej správe, pričom tieto odporujú normám správneho práva. Aby bolo možné posudzovať určitú protiprávnu činnosť ako správny delikt, musí spĺňať znaky noriem správneho práva trestného. Je však nevyhnutné uviesť, že zodpovednosť môže byť zlúčená i s právnymi predpismi patriacimi do rozdielneho odvetvia, než ako je odvetvie správneho práva. S prihliadnutím na túto definíciu musíme zdôrazniť, že v žiadnom prípade teda nezávisí na tom, že musí dôjsť k porušeniu len noriem obsiahnutých v správnom práve, ale napr. aj v práve daňovom alebo v práve životného prostredia. Významnú úlohu tu zohráva i uloženie samotnej sankcie, pretože dopustenie sa akéhokoľvek nezákonného konania je trestné a páchateľ či priestupca by mal byť zaň náležitým spôsobom potrestaný.²

Rozdelenie správnych deliktov

Základ všetkých logických delení jednotlivých právnych javov spočíva vo výstižnom určení klasifikačných hľadísk. Správne delikty a ich primárne delenie na priestupky a iné správne delikty považujeme za korektné, no s prihliadnutím na dynamickú evolúciu v oblasti práva za nedostatočné. Z pohľadu tejto evolúcie sú priestupky súčasťou najvšeobecnejšieho druhu správnych deliktov. Iné správne delikty sa vyznačujú podstatne heterogénnejšou štruktúrou, odlišujú sa jednak sankčnými prostriedkami, ktoré sú za ne ukladané a jednak majú nerovnaký procesný mechanizmus trestania. Z týchto prvotných úvah nám vyplýva, že správne delikty sú elementom systému práva, ktorý je charakterizovaný zložitosťou a neprehľadnosťou. Viacero autorov sa preto snaží o ich pokiaľ možno, čo najsystémovejšie delenie, a to za využitia viacerých meradiel. Do predkladaného článku sme sa snažili zakomponovať pre lepšiu orientáciu čitateľa v predmetnej problematike logické a podľa nášho názoru asi najzrozumiteľnejšie delenie správnych deliktov:³

1. priestupky - sú najobšírnejšou skupinou správnych deliktov a zároveň sú ich jediným druhom, ktorý je kodifikovaný v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uvedený zákon je všeobecnou právnou úpravou priestupkov a konania o nich. Chceli by sme zdôrazniť, že jednotlivé skutkové podstaty nie sú obsiahnuté len v tomto zákone, ale aj v mnoho ďalších osobitných zákonoch. „Priestupok je zavineným konaním porušujúcim alebo ohrozujúcim niektorý z verejných záujmov a je zaň zreteľne určený v zákone SNR č. 372/1990 Zb. alebo v inom právnom predpise, v prípade že také konanie nie je iným správnym deliktom postihnuteľným podľa iného zákona alebo trestným činom“. ⁴ Priestupky v komparácii s inými správnymi deliktmi disponujú komplexnejšou a konformnou právnou úpravou. Z tohto dôvodu je pri realizácii správneho trestania iných správnych deliktov využívaná v aplikačnej praxi aj tzv. analógia, ktorá je však prípustná len v tom prípade, ak je v prospech delikventa. Delikventom priestupkov môžu byť len fyzické osoby, z čoho vyplýva, že pre tento druh deliktov je prijateľná len osobná zodpovednosť jednotlivcov. Obsahom subjektívnej stránky priestupkov je obligátny znak - zavinenie a môže sa vyznačovať aj fakultatívnymi znakmi - pohnútkou a cieľom. Objektom priestupku sa rozumie určitý spoločenský vzťah, ktorý je chránený zákonom a proti ktorému je nezákonná činnosť delikventa zameraná, napr. bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, verejný poriadok a pod. Objektívna stránka priestupkov je určená protiprávnou činnosťou narušujúcou niektorý z uvedených objektov, jej následkom a kauzálnou súvislosťou medzi nimi. Jednotlivé znaky skutkových podstát priestupkov sme poňali len v stručnosti z dôvodu, že sme sa im v dostatočnom rozsahu venovali v rámci iného odborného článku.⁵
2. iné správne delikty fyzických osôb - v slovenskom právnom systéme majú špeciálne postavenie. Pre zaujímavosť uvádzame, že tento druh správnych deliktov sa neobjavuje už ani v susednej Českej republike (ďalej len ČR), kde bol subsumovaný pod priestupky. U nás však nenachádzame existenciu ani len ich čiastkovej kodifikácie. O predmetných deliktoch sa rozhoduje podľa správneho poriadku a zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tu nie je možné uplatniť. V súčasnej dobe je väčšina z týchto deliktov postavená na objektívnych princípoch čo znamená, že vďaka ním príslušný správny orgán nemusí pri dokazovaní zodpovednosti zisťovať či došlo k zavineniu. Zisťuje sa len v prípade, ak to konkrétna skutková podstata obsiahnutá v právnej norme bezprostredne podmieňuje. Za iné správne delikty fyzických osôb je možné ukladať len jeden sankčný prostriedok a tým je pokuta. Autori Hamuľaková a Horvat vo svojej monografii tvrdia, že príčina vytvorenia týchto správnych deliktov spočíva v tom, že orgány do kompetencie ktorých v minulosti patrila kontrola a dozor, sa usilovali dosiahnuť v korelácii s vykonávaním správneho dozoru svoje vlastné trestné kompetencie práve vytvorením iných správnych deliktov fyzických osôb diferencovaných od priestupkov. Súčasťou tohto úsilia bol aj efektívny a prísnejší postih za dané delikty, než aký umožňovali vtedy platné právne predpisy v oblasti priestupkového práva. Mnoho odborníkov však už dlhšiu dobu označuje tento druh deliktov za nevhodný a mal by sa podľa ich názorov zahrnúť pod priestupky rovnako ako v ČR. Iné správne delikty fyzických osôb sa členia na ďalšie 3 kategórie:
   • správne delikty zamestnancov (funkcionári, radoví zamestnanci) - rozhodujú o nich správne orgány stojace mimo pracovnej organizácie a v žiadnom prípade nie zamestnávateľ,
   • správne delikty fyzických osôb vlastníkov (držiteľov) určitých vecí,
   • zvyškové správne delikty - sú vyňaté z oblasti priestupkového práva len tým, že neboli zákonodarcom označené za priestupok.⁶
3. správne disciplinárne delikty - ide o osobitný druh správnych deliktov, ktoré môžu spáchať len subjekty majúce špeciálny právny vzťah (služobný alebo členský) k určitým orgánom verejnej moci. Môže ísť o rôzne inštitúcie a organizácie, ktoré sú realizátorom verejnej správy a tieto subjekty sú ich zamestnancami alebo príslušníkmi. Uvedený špeciálny právny vzťah sa vyznačuje verejnoprávnou povahou a je vzťahom vnútorným, keďže sa netýka subjektov postavených mimo oblasť verejnej správy. Od ostatných deliktov sa správne disciplinárne delikty diferencujú tým, že ich objekt spočíva v dodržiavaní disciplíny, ktorá je spojená s internými normami tej ktorej ustanovizne. Správne disciplinárne delikty sa rozdeľujú na viacero kategórií:
• správny disciplinárny delikt páchaný na úseku štátnej správy v korelácii s inštitútom štátnej služby - štátna služba je vykonávaná na základe štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru. Štátny zamestnanec nesie zodpovednosť za nedodržanie služobnej disciplíny. Civilná časť zamestnancov však nespadá pod správnu disciplinárnu zodpovednosť o ktorej by sa rozhodovalo prostredníctvom správneho konania, ale je posudzovaná podľa zákona o štátnej službe. Správneho disciplinárneho deliktu sa tak môže dopustiť len subjekt, ktorý je v služobnom pomere. Disciplinárnou právomocou nad takýmito subjektami disponuje príslušný nadriadený zamestnanec, ktorý za disciplinárne previnenia svojich podriadených ukladá sankčné prostriedky definované ako disciplinárne opatrenia. Tie majú podobu napr. písomného pokarhania, zníženia hodnosti príslušníka PZ na obdobie 1 roka a pod.,
• správny disciplinárny delikt páchaný na úseku záujmovej samosprávy - dopustiť sa ho môžu členovia profesijnej komory, ktorí majú povinnosť rešpektovať interné pravidlá stavovských organizácií do ktorých patria. Ide napr. o advokátov, notárov, geodetov či daňových poradcov a pod. Nedodržiavanie predmetných interných pravidiel je disciplinárnym previnením a o prípadnom uložení disciplinárneho opatrenia bude na tomto úseku rozhodovať disciplinárna komisia alebo senát,
• správny disciplinárny delikt páchaný v špeciálnych interných vzťahoch verejnoprávnej inštitúcie - do tejto kategórie zaraďujeme disciplinárnu zodpovednosť pod ktorú spadá napr. študent vysokej školy alebo žiak základnej a strednej školy prípadne obvinený vo výkone väzby. ⁷
4. správne poriadkové delikty - v komparácii s doteraz analyzovanými druhmi deliktov majú správne poriadkové delikty procesný charakter. Je pre ne typické, že ich objekt je zameraný na nerušený priebeh rozhodovacieho procesu a na dosiahnutie cieľa, ktorý sa realizáciou správnych konaní sleduje. Charakteristický správny poriadkový delikt je obsiahnutý v ustanovení § 45 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktoré sa nazýva poriadkovým opatrením. Toto ustanovenie nám vyjadruje zásadu podpornosti čo znamená, že poriadkové sankčné prostriedky ako poriadková pokuta či vykázanie z priebehu rozhodovacieho procesu by sa mali ukladať až vtedy, ak sa prostredníctvom aplikácie preventívnych opatrení nepodarilo zamedziť ďalšiemu mareniu, sťažovaniu či rušeniu priebehu konania. Predmetná konštatácia vyplynula z konkrétneho znenia spomínaného ustanovenia „napriek predchádzajúcemu napomenutiu“, čím sa určilo, že správne orgány majú primárne uplatňovať napomenutie. Až v prípade nerešpektovania tohto upozornenia môžu správne orgány uplatňovať sankčné prostriedky v podobe poriadkovej pokuty alebo vykázania, a to i opakovane. Pre túto oblasť je teda príznačná aj zásada oportunity, kedy správne orgány nie sú povinné sankčný prostriedok uložiť, ale je to len ich právo. Špecifikom je, že správne orgány majú možnosť uloženú poriadkovú pokutu aj odpustiť napr. v prípade keď po jej uložení osoba splnila povinnosť, ktorá dovtedy absentovala. Subjektom správnych poriadkových deliktov je v prevažnej miere fyzická osoba, ktorá marí alebo narúša priebeh správneho konania. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní však nediskvalifikuje za splnenia istých podmienok ako subjekt správneho poriadkového deliktu ani právnické osoby. ⁸
5. správne delikty právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb - označujú sa aj termínom zmiešané správne delikty, nakoľko ich páchateľom môže byť fyzická osoba podnikateľ, ale aj právnická osoba. Obe kategórie sú povinné zachovávať identické zákonom stanovené povinnosti a preto sa podnikajúce fyzické osoby postihujú rovnako ako osoby právnické. Väčšina právnych predpisov reguluje tieto delikty dohromady, keďže pri znení jednotlivých skutkových podstát sa akcent kladie predovšetkým na to, či subjekt realizuje isté kvalifikované aktivity resp. či sa vyznačuje špecifickým postavením. Subjekt je teda definovaný ako podnikateľ, producent, právnická osoba ako celok a pod. ⁹

   Správny orgán realizuje svoju činnosť na tomto úseku podľa osobitných zákonov s podporným využitím správneho poriadku. V oblasti cestnej premávky je nutné rozlišovať túto skupinu správnych deliktov od správnych deliktov držiteľa vozidla, o ktorých sa ešte budeme zmieňovať. Podľa § 138 ods.1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa správneho deliktu dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak by napr. prikázala použiť na jazdu dopravný prostriedok, ktorý spolu s jeho nákladom nevyhovuje požiadavkám pre cestnú premávku, ďalej ak by naložila dopravný prostriedok bez vedomosti jeho vodiča tak, že bude presahovať požiadavky jeho maximálnej prípustnej hmotnosti atď. Za daný druh správnych deliktov môže príslušný orgán PZ uložiť sankciu vo forme pokuty, a to až do sumy 3 500€. Ak by sa však fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba dopustila opakovane týchto správnych deliktov počas 365 dní od ich prvotného spáchania, hrozí jej pokuta v sume až 7 000€.¹⁰ Okrem už uvedených skutkových podstát, sú ďalšie z nich obsiahnuté v predmetnom ustanovení zákona a je potrebné si uvedomiť, že sa pri nich neprihliada na zavinenie. Ide o veľmi logický aspekt, na ktorý poukazuje aj viacero autorov vo svojich monografiách. Keďže činnosť v rámci právnickej osoby obyčajne realizuje veľký počet osôb, tak aj jednotlivé skutkové podstaty sú mnohokrát naplnené konaním viacerých zamestnancov, a preto by bolo mimoriadne náročné hodnoverné preukázanie zavinenia konkrétnej osobe. Zdôrazňujeme, že postih fyzickej osoby za daný delikt je možný, len ak sa ho dopustí pri svojej podnikateľskej činnosti alebo v kontinuite s ňou.¹¹
   V nasledujúcom grafe č.1 sú zobrazené celkové počty správnych deliktov fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb za obdobie rokov 2015 až 2020.

   Graf č.1: Počet správnych deliktov podľa § 138 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke

   Uvádzané zmiešané správne delikty sa členia na 3 kategórie:

   • správne delikty podnikajúcej fyzickej osoby a realizátora kvalifikovaných aktivít - ide o nezákonnú činnosť fyzických osôb, ktoré majú oprávnenie na realizáciu istých činností, pričom rozhodujúca je povaha takej činnosti a nie postavenie osoby. Postihovanie za tieto delikty sa vyznačuje tzv. objektívnou zodpovednosťou, kedy postačuje preukázať, že došlo k porušeniu zákonnej povinnosti. Na formu zavinenia sa tu neprihliada a najčastejším sankčným prostriedkom, ktorý sa za dané delikty ukladá je pokuta. Právna úprava uvádzanej kategórie deliktov je nekonformná a rozptýlená do viacerých zákonov (napr. do zákona o katastri nehnuteľností, zákona o živnostenskom podnikaní či colného zákona),
   • správne delikty fyzickej a právnickej osoby, ktorá má osobitné právne postavenie - ide napr. o správne delikty v oblasti cestnej premávky, ktoré sa prejednávajú prostredníctvom spomínanej objektívnej zodpovednosti, pri ktorých je za nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti zodpovedný ten, kto je držiteľom vozidla. Týmto druhom deliktov sa samostatne venujeme aj v ďalších častiach predkladaného odborného článku, ¹²
   • správne delikty právnických osôb - ich subjektom môže byť len právnická osoba, ktorá je deliktuálne spôsobilá. Táto spôsobilosť sa viaže na ich existenciu a právnické osoby ňou disponujú odo dňa kedy vznikli. Právnické osoby realizujú svoju činnosť predovšetkým za pomoci jej zamestnancov, členov či štatutárnych orgánov, no zodpovednosť za spáchanie daného druhu deliktov preberá právnická osoba ako celok a nie zamestnanec, ktorý protiprávnu činnosť spôsobil. Zamestnanec konajúci za právnickú osobu, môže niesť zodpovednosť len za priestupok podľa § 6 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch alebo za iné správne delikty fyzickej osoby. Pri správnych deliktoch právnických osôb takmer úplne chýba právna úprava liberácie - vyvinenia. Tá je pri právnickej osobe prípustná, len ak ide o okolnosti tzv. vyššej moci vo forme napr. prírodných katastrof.¹³

   Správne delikty držiteľa vozidla na úseku cestnej premávky

   Tento druh správnych deliktov, ktorý je obsiahnutý v ustanoveniach § 6a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je potrebné diferencovať od správnych deliktov fyzickej osoby - podnikateľa a právnickej osoby podľa § 138 ods.1 uvádzaného zákona. Oba druhy však majú jednu identickú vlastnosť spočívajúcu v tom, že sa pri nich neprihliada na zavinenie. Zodpovedať za spáchanie správnych deliktov držiteľov vozidiel môže aj bežná fyzická osoba - držiteľ vozidla. V rámci tejto problematiky považujeme za potrebné si v rámci teoretických východísk objasniť práve i pojmy držiteľ a vlastník vozidla. Medzi nimi sa nachádzajú podstatné a pre pochopenie predmetnej témy rozhodujúce diferencie.
   Za vlastníka vozidla sa považuje ten, kto je jeho majiteľ a teda osoba ktorej vozidlo patrí a ktorá disponuje právnou aj faktickou možnosťou s ním nakladať. Môže ho ponúkať na predaj, dať za prostriedok ručenia a pod. Informácie o vlastníkovi sa uvádzajú do osvedčenia o evidencii. Je dôležité zdôrazniť, že žiadne vozidlo nemôže mať v dokladoch od vozidla zapísaných dvoch vlastníkov alebo dvoch držiteľov. Za držiteľa vozidla sa podľa § 2 ods.2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke rozumie „osoba, ktorá je uvedená v osvedčení o evidencii časť I a II ako držiteľ tohto osvedčenia“. Pojem držiteľ vozidla sa používa na účely správneho práva a má zmysel z pohľadu evidencie. Môže ním byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 15 rokov a právnická osoba alebo jej organizačné zložky zaevidované v obchodnom registri. ¹⁴ Poznáme aj kategóriu prevádzkovateľ vozidla a ním sa podľa § 2 ods.23 zákona č. 106/2018 o prevádzke vozidiel v cestnej premávke rozumie „vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ“.

   Častokrát dochádza k situácii, že vlastníkom a držiteľom vozidla je osoba identická. Pri týchto okolnostiach zodpovedá za porušenie pravidiel v cestnej premávke tá istá osoba. Na praktickom príklade objasníme, čo sa stane v prípade, ak vlastníkom a držiteľom sú osoby rozdielne. Uvažujme o leasingovej spoločnosti, ktorá je v priebehu platenia leasingu vlastníkom vozidla. Jeho držiteľ bude ten, kto predmetný leasing spláca. Za nedodržanie pravidiel cestnej premávky v tejto situácii je v rámci objektívnej zodpovednosti povinný niesť následky držiteľ vozidla, ktorý je za spáchanie niektorého zo správnych deliktov taxatívne vymenovaných v § 6a zákona č. 8/2009 Z. z. zodpovedný a teda nie leasingová spoločnosť, ktorá je vlastníkom vozidla. V súvislosti s objektívnou zodpovednosťou držiteľa vozidla a v jej diferencii so správnymi deliktami fyzickej osoby - podnikateľa a právnickej osoby, určuje zákon možnosť liberácie - vyvinenia sa. Platí však len v prípade, ak držiteľ vozidla uvedie v odpore proti rozkazu na zaplatenie pokuty konkrétneho vodiča, ktorý porušil pravidlá cestnej premávky jeho vozidlom. Za také porušenie bude zodpovedať vodič, pričom sa voči nemu začne vyvodzovať už subjektívna zodpovednosť, ktorá sa bezprostredne viaže na zavinenie. ¹⁵

   Od 01. júla 2012 platí v SR objektívna zodpovednosť v cestnej premávke (ďalej len CP). K zavedeniu daného inštitútu došlo zákonom č. 68/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. Hlavný účel zavedenia objektívnej zodpovednosti za porušenie vybraných pravidiel CP spočíval vo zvýšení bezpečnosti čo najväčšieho počtu účastníkov CP a zároveň v zabezpečení ich disciplinovanosti a ohľaduplnosti prostredníctvom vynútenia dodržiavania najmä tých ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z., v dôsledku ktorých vznikajú dopravné nehody s usmrtením a ublížením na zdraví najčastejšie. V súvislosti so zabezpečením hlavného cieľa spoločnosti, ktorým sa rozumie ochrana života a zdravia, musia na tomto cieli participovať všetky dotknuté osoby, či už samotní účastníci CP, ako aj držitelia vozidiel, ktorými sú vybrané pravidlá CP porušované. Zavedením objektívnej zodpovednosti sa SR zaradila k moderným európskym spoločnostiam, ktoré sa vybrali exemplárnou cestou objektívnej zodpovednosti držiteľov vozidla. ¹⁶ V tejto časti článku bolo našim cieľom oboznámiť čitateľa s existenciou daného druhu správnych deliktov, upozorniť na ich základné znaky, no predovšetkým objasniť rozdiely medzi vlastníkom a držiteľom vozidla. Celý konkrétny postup súčasného stavu odhaľovania, dokumentovania, prejednávania a evidencie správnych deliktov držiteľa vozidla, ich celkové počty a rozkazy vydané pri aplikácii objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla evidovaného nielen v SR, ale aj v zahraničí už boli predmetom nášho iného odborného článku pod názvom „Súčasný stav a právna úprava vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke“.

   Správne delikty prevádzkovateľa vozidla na úseku cestnej dopravy

   Za účelom všeobecného rozhľadu sme sa rozhodli v stručnosti venovať aj správnym deliktom prevádzkovateľa vozidla v oblasti cestnej dopravy. Spáchať tento typ deliktov môžu fyzické i právnické osoby. Najširšou právnou úpravou v tejto oblasti disponuje zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, a to konkrétne § 148. V zmysle uvedeného zákona sú určené jednotlivé povinnosti, ktoré fyzická a právnická osoba musí dodržiavať a obsahom spomínaného § 148 sú aj výšky pokút na uloženie ktorých je príslušné Ministerstvo dopravy a výstavby SR, okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady v prípade nerešpektovania predmetných povinností. Ide napr. o zákaz realizovať akékoľvek modifikácie na vozidlách v dôsledku ktorých by sa vozidlo stalo nespôsobilým alebo technicky nespôsobilým na CP, ďalej môže ísť o zákaz eliminácie chýb na vozidlách, k vzniku ktorých došlo v dôsledku dopravných nehôd či škodových udalostí, ak by mohli ovplyvniť elementárne bezpečnostné komponenty vozidiel inými osobami ako sú certifikované autoopravovne. Spomenieme taktiež povinnosť prevádzkovateľa podrobiť vozidlo pravidelnej technickej a emisnej kontrole a zabezpečiť, aby pri jeho prevádzkovaní nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti, životného prostredia či ničeniu ciest. ¹⁷

   Nezodpovedný prístup prevádzkovateľov vozidiel k jednotlivým povinnostiam je značnou hrozbou na pozemných komunikáciách, keďže sa na nich vyskytujú motorové vozidlá nezodpovedajúce požiadavkám ich prevádzkovania v CP. Chceme však upozorniť, že v SR sú už funkčné automatizované informačné systémy technických a emisných kontrol, ktorých prenos je zabezpečený do informačného systému evidencie vozidiel (ďalej len IS EVO). V prípade, že ľahkovážny prevádzkovateľ vozidla nebude odhalený príslušníkmi PZ pri vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou CP, dôjde už v súčasnej dobe k jeho sankcionovaniu okresnými úradmi odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Prostredníctvom IS EVO vedia okresné úrady vykonať kontrolu vozidiel, ktorých platnosť technickej či emisnej kontroly skončila, za čo môžu ukladať pokuty vo výške 165€, a to za každú neplatnú kontrolu. ¹⁸ Tento druh správnych deliktov sa zakladá na objektívnej zodpovednosti a väčší počet z nich je prejednávaný automatizovaným jednotným informačným systémom v cestnej doprave (ďalej len JISCD), ktorý sa zaviedol zákonom č. 387/2015 Z. z. o JISCD. Ide o pomerne nový inštitút účinný od 01. januára 2019 a je obrovskou novinkou v súvislosti so správnym trestaním za dané delikty. Cieľom tohto projektu je zvýšiť pohodlie občanov a urýchliť ich komunikáciu s orgánmi verejnej správy v oblasti cestnej dopravy za využitia moderných technológií. Upozorňujeme tiež na možnosť, ktorú JISCD prevádzkovateľom vozidiel ponúka. Na oficiálnej webovej stránke jiscd.sk si je možné nastaviť pripomienku času technickej a emisnej kontroly na základe notifikácii cez email prípadne sms.
   Považujeme to za veľmi vhodnú pomôcku pre prevádzkovateľov vozidiel ako neprísť o desiatky či stovky eur. ¹⁹

   Presadzujeme názor, že automatizovaná forma správneho trestania na tomto úseku, nepochybne prispeje aj k skvalitneniu podmienok týkajúcich sa zvyšovania bezpečnosti v CP. Z uvedeného dôvodu ide o veľmi aktuálnu tému súčasnosti. Rozhodli sme sa preto veľmi v stručnosti analyzovať vplyv automatizovaného prejednávania správnych deliktov prostredníctvom JISCD na celkové množstvo legitímne skončených správnych konaní. Komparovali sme údaje od roku 2012 až po koniec roka 2019, v zmysle ktorých možno vysloviť konštatáciu, že došlo až k dvadsaťštyri násobnému navýšeniu správnych konaní. JISCD umožňuje okamžité identifikovanie nesplnenia povinnosti prevádzkovateľa vozidla (napr. neabsolvovaná technická, emisná kontrola), čo sa priamo sprostredkuje príslušným okresným úradom odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

   Tento automatizovaný spôsob nielenže odhaľuje väčší počet delikventov, ale v prvom rade eliminuje z CP vozidlá, ktoré by svojou technickou nespôsobilosťou mohli byť hrozbou pre ostatných účastníkov CP či záťažou pre životné prostredie ako také. Sme presvedčení, že automatizované prejednávanie správnych deliktov držiteľov vozidiel (podľa zákona č. 8/2009 Z. z.) a prevádzkovateľov vozidiel (podľa zákona č. 106/2018 Z. z.) je cestou, ktorá môže zásadným spôsobom prispieť k ochrane života a zdravia na pozemných komunikáciách. A to považujeme za jednoznačne najvyššiu prioritu, ktorej by mali kompetentní venovať dostatočnú pozornosť.

   Správne delikty prevádzkovateľa vozidla na úseku úhrady diaľničných známok a výberu mýta

   Aj v zákone č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke je obsiahnutá objektívna zodpovednosť prevádzkovateľov vozidiel, ktorí „majú povinnosť zaistiť, aby pri využívaní vymedzeného úseku ciest ich vozidlom došlo k uhradeniu diaľničnej známky“. ²⁰ Od 01. decembra 2015 sa v SR uviedol do prevádzky „elektronický systém výberu a evidencie úhrady diaľničných známok“. Navrhovateľom a následným prevádzkovateľom tohto systému sa na základe podpísanej zmluvy stala súkromná spoločnosť SkyToll a.s.. Elektronický systém výberu diaľničnej známky je vybudovaný na evidencii vozidiel (na ktoré sa povinnosť úhrady vzťahuje) do centrálnej evidencie úhrady diaľničných známok, v ktorej sa zaznamenávajú informácie o vozidle, druhoch i platnosti diaľničných známok. Kontrolná činnosť na úseku úhrady diaľničných známok môže byť realizovaná aj správcom, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť (ďalej len NDS) v súčinnosti s PZ. Úhrada sa vzťahuje na všetky motorové vozidlá s celkovou prípustnou hmotnosťou do 3,5 tony. ²¹ Za správny delikt týkajúci sa nesplnenia tejto povinnosti je možné uložiť pokutu v rozsahu od 150 do 500€. Príslušný na prejednanie tohto správneho deliktu je okresný úrad v územnom obvode ktorého má prevádzkovateľ vozidla svoje trvalé bydlisko alebo sídlo. Konanie o uložení pokuty je možné začať do 60 dní odo dňa, kedy k nesplneniu predmetnej povinnosti došlo. Dôkaz o spáchaní správneho deliktu na tomto úseku sa získava jednoducho, a to priamo zo stacionárneho elektronického prístroja. Potom sa vylustruje prevádzkovateľ vozidla a tým sú zachované podmienky pre vydanie rozhodnutia prostredníctvom rozkazného konania. ²²

   Čo sa týka správnych deliktov v oblasti výberu mýta, spácha ich podľa § 28 ods.1 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií prevádzkovateľ vozidla v prípade, ak:

   • bude využívať vymedzenú časť cesty vozidlom bez zaplatenia mýta,
   • bude používať palubnú jednotku nezákonným spôsobom,
   • neohlási, že došlo k zmene zaevidovaných informácií,
   • uvedie nepravdivé a nekompletné informácie pre korektnú kalkuláciu mýta a pod.²³

   Za spáchanie deliktov na tomto úseku hrozia skutočne závratné pokuty, a to v niektorých prípadoch až do 500 000€. Na prejednanie správnych deliktov v oblasti výberu mýta sa primerane používajú ustanovenia, ktoré sme už uvádzali pri prejednávaní správnych deliktov na úseku úhrady diaľničnej známky. 01. januára 2010 sa v SR uviedol do chodu moderný elektronický mýtny systém pracujúci na zásadách GPS navigácie a využívajúci moderné technológie v podobe hybridných palubných jednotiek. Od roku 2014 je mýtnym systémom pokrytých až 17 800km ciest SR. Kontrolnú činnosť pri výbere mýta realizuje spoločnosť SkyToll a.s. v spolupráci s oddelením mýtnej polície PZ. Po vzniku tzv. mýtneho incidentu, ktorý zachytia kontrolné brány sa údaje o tomto incidente automatizovane odošlú na ústredné pracovisko, kde sú následne spracovávané a overené. Ten mýtny incident, ktorý je potvrdený sa prekvalifikuje na mýtny delikt a rieši sa v zmysle zákona č. 474/2013 Z. z. ²⁴

   Záver

   V predmetnom vedeckom článku sme sa venovali problematike správnych deliktov, prioritne na úseku cestnej premávky. Cieľom bolo analyzovať diferenčné znaky správnych deliktov držiteľa vozidla s deliktami fyzických osôb - podnikateľov, právnických osôb, a rovnako boli analyzované aj správne delikty prevádzkovateľa vozidla na úseku cestnej dopravy či na úseku úhrady diaľničných známok a výberu mýta. Autor vymedzil aj základné rozdiely medzi pojmami držiteľ a vlastník vozidla.

   Autor: npor. JUDr. Dávid Varhoľ, PhD.
   Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Katedra policajných vied

   Zoznam bibliografických odkazov

   CEPEK, Branislav a kol., 2018. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN: 978-80-8168-784-6.

   FIALA, Zdeněk, FRUMAROVÁ, Kateřina, HORZINKOVÁ, Eva a Martin ŠKUREK, 2017. Správní právo trestní. Praha: Leges. ISBN: 978-80-7502-219-6.

   HAMUĽÁKOVÁ, Zuzana a Matej HORVAT, 2019. Základy správneho práva trestného. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN: 978-80-7160-507-2.

   HAŠANOVÁ, Janka a Ladislav DUDOR, 2019. Základy správneho práva. Plzeň: Aleš Čeněk. ISBN: 978-80-7380-757-3.

   HENDRYCH, Dušan a kol., 2009. Správni právo. Obecná část. Praha: C.H. Beck. ISBN: 978-80-7400-049-2.

   HORZINKOVÁ, Eva, 2009. Smíšený správní delikt a jeho pojmové vymezení. In: Bezpečnostní teorie a praxe. Praha: Policejní akademie České republiky v Praze. Roč. 14, č. 2, str. 115-118. ISSN: 1801-8211.

   KOŠIČIAROVÁ, Soňa, 2015. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Plzeň: Aleš Čeněk. ISBN: 978-80-7380-578-4.

   MACHAJOVÁ, Jozefína a kol., 2012. Všeobecné správne právo. Bratislava: Eurokódex. ISBN: 978-80-89447-74-9.

   MORAVČÍKOVÁ, Jana, 2016. Sankcie v oblasti cestnej dopravy v pôsobnosti okresných úradov. In: Security - the key requirement of the present: selected issues of security science, zborník príspevkov z konferencie s medzinárodnou účasťou. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 74 - 82. ISBN: 978-80-8054-675-5.

   SPIŠIAKOVÁ, Helena, 2015. Správne delikty a ich druhy. In: Právo pre ROPO a OBCE v praxi. Roč. 8, č. 2, str. 19-23. ISSN: 1337-7523.

   VARHOĽ, Dávid, 2020. Plnoautomatizovaný systém ako moderná technológia vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke v SR a jeho fungovanie vo vybraných štátoch EÚ. In: Moderné technológie v páchaní, odhaľovaní, dokumentovaní, dokazovaní a prevencii trestnej činnosti, zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 121-131. ISBN: 978-80-8054-856-8.

   Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   Zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov.

   Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky [online]. [cit. 24. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?informacie-6

   Oficiálna stránka Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky [online]. [cit. 25. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/statny-dopravny-urad-4/technicke-sl... -technicka-kontrola-vozidla

   Oficiálna stránka Jednotného informačného systému v cestnej doprave [online]. [cit. 25. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.jiscd.sk/header/publicita-projektu/

   ---

   ¹ HORZINKOVÁ, E., 2009. Smíšený správní delikt a jeho pojmové vymezení. In: Bezpečnostní teorie a praxe. Roč. 14, č. 2, str. 115.
   ² FIALA, Z., FRUMAROVÁ, K., HORZINKOVÁ, E. a M. ŠKUREK, 2017. Správní právo trestní, str. 24-26.
   ³ MORAVČÍKOVÁ, J., 2016. Sankcie v oblasti cestnej dopravy v pôsobnosti okresných úradov. In: Security - the key requirement of the present: selected issues of security science, zborník príspevkov z konferencie s medzinárodnou účasťou, s. 77-78.
   ⁴ SPIŠIAKOVÁ, H., 2015. Správne delikty a ich druhy. In: Právo pre ROPO a OBCE v praxi. Roč. 8, č. 2, str. 21.
   ⁵ MACHAJOVÁ, J. a kol., 2012. Všeobecné správne právo, str. 262-266.
   ⁶ HAMUĽÁKOVÁ, Z. a M. HORVAT, 2019. Základy správneho práva trestného, str. 161-166.
   ⁷ KOŠIČIAROVÁ, S., 2015. Správne právo hmotné. Všeobecná časť, str. 228-230.
   ⁸ SPIŠIAKOVÁ, H., 2015. Správne delikty a ich druhy (II.). In: Právo pre ROPO a OBCE v praxi. Roč. 8, č. 3, str. 20-21.
   ⁹ CEPEK, B. a kol., 2018. Správne právo hmotné. Všeobecná časť, s. 385-386.
   ¹⁰ Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §138 ods.1-2.
   ¹¹ HENDRYCH, D. a kol., 2009. Správní právo. Obecná část, s.478-479.
   ¹² HAŠANOVÁ, J. a L. DUDOR, 2019. Základy správneho práva, str. 100.
   ¹³ HAMUĽÁKOVÁ, Z. a M. HORVAT, 2019. Základy správneho práva trestného, str. 183-185.
   ¹⁴ Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky [online]. [cit. 24. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?informacie-6
   ¹⁵ Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §139d ods.7.
   ¹⁶ VARHOĽ, D., 2020. Plnoautomatizovaný systém ako moderná technológia vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke v SR a jeho fungovanie vo vybraných štátoch EÚ. In: Moderné technológie v páchaní, odhaľovaní, dokumentovaní, dokazovaní a prevencii trestnej činnosti, zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, s. 121.
   ¹⁷ Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §44 ods.10 a 15, §47 ods.7 a §148.
   ¹⁸Oficiálna stránka Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky [online]. [cit. 25. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/statny-
   dopravny-urad-4/technicke-sluzby-a-kontroly-vozidiel/technicke-kontroly-vozidiel/neplatna-technicka-kontrola-vozidla
   ¹⁹ Oficiálna stránka Jednotného informačného systému v cestnej doprave [online]. [cit. 25. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.jiscd.sk/header/publicita-projektu/
   ²⁰ Zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, §4 ods.2.
   ²¹ Webový portál eznamka.sk [online]. [cit. 25. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://eznamka.sk/ sk/dialnicne-znamky/vyber-a-evidencia
   ²² Zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, §10a a §11.
   ²³ Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §28 ods.1.
   ²⁴Webový portál emyto.sk [online]. [cit. 26. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.emyto.sk/ sk/elektronicke-myto/system-elektronickeho-vyberu-myta