The development of propaganda from the perspective of the history of human civilization

Abstrakt: V príspevku predstavíme dejiny propagandy, jej spätosť s dejinami ľudstva už od primitívnych spoločenstiev, ako sa propagačné prostriedky, napríklad ako psychologické triky alebo grafické symboly, vyvíjali spolu s ľudskou spoločnosťou. Propagandu ovládali šamani v kmeňoch, vládcovia v antike, v stredoveku cirkev, techniky modernej propagandy naučili počas prvej svetovej vojny Spojené štáty americké a Veľká Británia dokonca Nemecko a Sovietsku úniu, ktoré v období druhej svetovej vojny svetu ukázali čo všetko sa propagandou dá dokázať. Propaganda ovláda nielen nedemokratické režimy, ale je jej aj v súčasnosti vystavovaný dennodenne každý nezávisle na tom, kde žije.
Kľúčové slová: propaganda, dejiny, cenzúra, tlač, masmédiá, informačná vojna

Abstract: In this article, I will present the history of propaganda, its connection with the history of mankind since primitive communities, how the means of propaganda developed along with civilization. Propaganda was dominated by shamans in the tribes, rulers in antiquity, in the Middle Ages the church, the techniques of modern propaganda were taught by the United States and Great Britain, even by Germany and the Soviet Union. Propaganda is not only dominated by undemocratic regimes, but everyone is now exposed to it on a daily basis, regardless of where they live.
Keywords: propaganda, history, censorship, press, mass media, information war

Úvod

Propagandu (z latinského propagare – hlásať, rozširovať, rozmnožovať, udržiavať, zachovávať, predlžovať) rozumieme ako riadené rozširovanie demagogických názorov za účelom vyvolania alebo posilnenia určitých postojov v ovládanej skupine. Najčastejšie sú prezentované falošné idei, teórie, názory a doktríny. Samotné slovo propaganda je v súčasnosti vnímané negatívne. Nie vždy však tomu tak bolo, do konca druhej svetovej vojny sa tento pojem chápal ako neoddeliteľná časť fungujúcej demokracie.

Súbor prostriedkov, ktorými sa zámerne pôsobí na myslenie a cítenie obyvateľstva, môžeme teda označiť pojmom propaganda. Naproti tomu, verejné informovanie o umení, športe, reklamy, knihy, plagáty je propagácia. Propaganda naopak predstavuje verejné šírenie, často demagogické presadzovanie myšlienok, názorov s cieľom získať dlhodobých prívržencov.

Priestor propagácie predstavuje maximálnu premenu prázdnych viditeľných povrchov mestských budov (ale aj dopravných prostriedkov, odpadkových košov, električkových zastávok, lavičiek..) v prostriedky masovej vizuálnej komunikácie. Kdežto priestorom propagandy je snaha verejný priestor ideologicky spútať a ovládnuť, vtesať mu jednoznačný hodnotový obsah – sieť mierotvorných sôch, urbanistické riešenie miest vyjadrujúce nový poriadok a rituálne vyvesovanie znakov režimu za masovej aktívnej účasti verejnosti-

Na rozdiel od obyčajného informovania má propaganda za úlohu ideovo a citovo ovládať obyvateľstvo do tej miery, že propagátor je schopný riadiť názory, city, nálady a postoje kedykoľvek a v žiadanej intenzite. Propaganda sa pritom spolieha na prostriedky iracionálne, obchádzajúce inteligentné myslenie tých, ktorým je určená. Tým, že namiesto rozumového výkladu používa prostriedky iracionálneho pôsobenia, stáva sa propaganda vážnym hrozbou pre duševný život človeka. Zbavuje ho vlastného myslenia a cítenia a tým tiež autonómneho a zodpovedného rozhodovania. Vyvoláva v človeku trvalý stav nedôvery k správam a informáciám, o ktorých pravdivosti sa nemôže presvedčiť, a v konečnom dôsledku vedie k ľahostajnosti k pravde. Propagačné prostriedky sú však závislé na stupni štátneho usporiadania.

Prostriedky propagandy od primitívnych spoločenstiev až po stredovek

Propaganda ako nástroj myšlienkovej kontroly, je rovnako stará ako prvé primitívne spoločenstvá. Každý vodca, panovník, či náčelník totiž musel svoju moc opierať o úctu a strach svojich poddaných. y. V období pred naším letopočtom, keď každý jedinec zdieľal duchovnú podstatu kmeňa, sa ľahšie šírili jednotné myšlienky a názory. Ich tvorcovia boli väčšinou šamanmi či kúzelníkmi, ktorí nadšene glorifikovali úspešné bitky alebo naopak démonizovali nepriateľove činy.

V období prvých primitívnych kmeňov pred naším letopočtom, propaganda ovládala život viac než vo vzdelanej spoločnosti a bohatstvom diferencovanej. Majstri propagandy vládli náboženskými symbolmi a pestovali rôzne predsudky ako najúčinnejšie prostriedky propagandy. Náčelník, ktorý mal na svojej strane kmeňových kúzelníkov, si mohol byť istý svojou vládou. Toto jeho postavenie bolo ešte viac posilnené, keď sám svoju prestíž potvrdzoval vonkajšími znakmi moci, napríklad okázalým bohatstvom, glorifikáciou úspešných bojov a lovov na nástenných kresbách, pri slávnostiach a pod. Stupňovanie prestíže vládcov malo vždy sklon k väčšiemu alebo menšiemu zbožstevniu vládcu. Bolo tomu tak nielen v primitívnych spoločenstvách, ale vteleného boha mali aj cisári inteligentných Inkov či japonský cisár v prehistorickom období¹.

V stredoveku propaganda nadväzuje na metódy z antiky. Okrem klasického očierňovania, zveličovania a prekrúcania faktov za účelom oklamania nepriateľa, vzrastá vznik rôznych legiend, ktoré okolo určitých vládcov vytvárajú auru dokonalosti. Staré kroniky sa stávajú v rukách zaplatených učencov štátnou propagandou.

Antická demokracia poprvýkrát rozprúdila politický boj v modernej podobe, priniesla veľký rozkvet umenia viesť ľud pomocou propagandy. Slávny rímsky politik M. Porcius Cato Starší (+ 149 pred našim letopočtom) heslom „Ceterum autem censeo, Carthaginem esse delendam.“ (v preklade „Napokon si však myslím, že Kartágo treba zničiť.“) ² ukončoval každú svoju reč v senáte. Táto výzva na rozhodný krok či tvrdý postup, podobne ako mnohé iné politické heslá rímskych strán, je predchodcom moderného politického sloganu, nápisy a kresby na rímskych stenách a na skalách sú predchodcami bojového plagátu. Po smrti Cézara vrcholí politická a vojnová propaganda starého Ríma. Je prezentovaná zámerným očierňovaním protivníka pomocou inzultácie, využívaním skreslených údajov o súkromnom živote nepriateľských vodcov pre účely politické, letákovými akciami v nepriateľskom vojsku sľubujúcimi vojakom hory doly, rozširovaním nepravdivých správ a nekontrolovateľných povestí, šírením hrozných správ o nepriateľovej krutosti a pod. Napríklad Oktavián (budúci cisár Augustus) očierňoval svojho súpera Marka Antónia ako zradcu Rimanov. Rozširoval po ríši, že Marcus opustil rímskych bohov a rímske zvyky a najmä, že chce premiestniť hlavné mesto ríše do Alexandrie, prepadol čarám bosorky Kleopatry, a že jeho dedičstvo pripadne ich deťom, teda nie rímskej republike. Pravdou však bolo, že Antónius už počas života začal stavať rodinné Mauzóleum v centre Ríma, kde plánoval byť pochovaný. Takýmito výmyslami si Oktavián zabezpečil odpor senátorov voči Markusovi a vytvoril základ pre svoje vlastné neobmedzené vládnutie. ³

Kresťanský stredovek a propaganda

Kresťanstvo na ovplyvňovanie ľudí zdokonalilo prostriedky nielen do šírky, ale hlavne do hĺbky účinku ovplyvňovania. Aj napriek skutočnosti, že neexistujú detailné historické práce o stredovekej propagande, stačí sa začítať do horlivých kázní sfanatizovaných kňazov. Napríklad clermontská reč pápeža Urbana II., ktorý burcoval kresťanskú Európu do boja proti neveriacim, je klasickou ukážkou vrcholného rečníckeho umenia. Dôkazom účinnosti tejto propagandy sú križiacke výpravy v celej Európe, otcovia opúšťajú svoje domovy a odchádzajú na výpravy, dokonca matky posielajú na beznádejnú výpravu aj svoje deti! Duchovná jednota, tlak všeobecnej verejnej mienky a zníženie individualizmu v stredoveku spôsobilo, že kolektívne prostriedky duchovného ovládania ľudu boli obzvlášť účinné.

Môžeme povedať, že stredovek (cca 500-1500 n.l.) sa považuje za temné obdobie ľudských dejín, nakoľko nedošlo k žiadnemu alebo len minimálnemu ľudskému pokroku. Ľudia žili v zajatí povier alebo náboženstva, ich život bol krátky a poznačený násilím, stretávali sa s neslobodou, chorobami a chudobou. V tomto období vyvrcholilo umenie presvedčovania a manipulovania hovoreným slovom. Príchodom reformácie a kníhtlače sa po Európe rýchlo šíria nové myšlienky, doktríny a ideológie, ktoré sú teraz širokej verejnosti ľahko dostupné.

Na oboch stranách sa vydávajú tisíce brožúr a útočných pamfletov, písaných perom namočeným do žlče, plných satiry, irónie a iných spôsobov zosmiešňovania. O korektnej stredovekej diskusii nemožno vôbec uvažovať, vládne polemika, boj, propaganda. Aktívna propaganda pracovala pomocou najväčších kontrastov (nebo – peklo), a bola dopĺňaná sústavnou cenzúrou, ničením kacírskych kníh a vôbec potlačovaním všetkých zdrojov protichodnej propagandy. Až po tridsaťročnej vojne nastane „nachvíľu“ utíšenie propagačného boja.

Novú vlnu propagandy v západnej Európe a v Amerike znamenalo mohutné demokratické hnutie, ktorého hlavným prostriedkom bola tlač. Zástancovia demokracie šíria svoje myšlienky o novom fungovaní sveta práve tlačou, ktorá bola predovšetkým určená pre meštianske vrstvy, nakoľko ich gramotnosť bola všeobecná. Vplyv tlače - propagandy bol v 18. storočí nesmierny. Keď Ľudovít XVI. našiel vo väzení Voltairove a Rousseaove spisy, sám ich zhodnotil slovami „Títo muži zničili Francúzsko.“ V Amerike sa predalo 120 tisíc výtlačkov brožúry Thomasa Paina Common Sensa⁴ za 3 mesiace.

Strojcovia Veľkej francúzskej revolúcie vybudujú rozsiahly systém propagandy podporovaný veľkými finančnými čiastkami⁵. Názor verejnosti sa vytvára podľa vopred vymysleného plánu. Ovplyvňuje sa tlač, cenzurujú sa a šíria nepravdivé informácie o krvavých činoch nepriateľa, kontroluje sa pohyb medzi Parížom a okolitými obcami, aby neprenikli nežiadúce správy von.

S rozmachom priemyslu a obchodu prináša kapitalizmus novú formu propagandy, a to reklamu na udržanie kultúrnej hegemónie kapitalizmu ako najvyššieho a jediného platného systému. Neskôr sa rozvinú ďalšie formy reklamy, ako napríklad náborové letáky, inzercie a predajné slogany. Dokonca môžeme byť svedkami prvej „propagandistickej súťaže“ medzi mediálnymi hegemónmi Josephom Pulitzerom a Williamom Randolphom Hearstom. Prostredníctvom Pulitzerových ostrých článkov sa vytvorí silná protišpanielská atmosféra, čo nakoniec vedie v roku 1898 k španielsko-americkej vojne.

Propagandistické prostriedky vo vojnovom období

V období 1. svetovej vojny vznikajú prvé názorotvorné médiá, ktoré informujú bežné obyvateľstvo o priebehu krvavých bitiek a postupe fronty. Vlády systematicky propagujú nenávistné názory, prekrúcajú pravdu a nakláňajú verejnú mienku na svoju stranu.

O tzv. masívnom generátore propagandy môžeme hovoriť v súvislosti so vznikom amerického Výboru pre verejné informácie. Produkovaním tendenčných filmov, plagátov, kníh a brožúr sa stáva propaganda akousi formou negatívnej reklamy, ktorá vykresľuje vojakov nemeckej a rakúsko-uhorskej armády ako nehumánnych divochov, barbarov bez štipky ľútosti, demolujúcich katedrály, vypaľujúcich knižnice a mučiacich bezbranných civilistov. V novinách sa tak objavujú články typu „Nemci ukrižovali kanadského dôstojníka“ či „odseknuté ruky belgických detí slúžia Nemcom ako trofej“.

Vojaci sú motivovaní k nasadenejšiemu spôsobu na bojisku pod záštitou pojmu „patriotizmus“ a „nacionalizmus“, Američania získavajú strýčka Sama, Nemci svätého Juraja. Súčasne komunistická strana v Rusku skrz časopis Pravda presviedča ľud, že Veľká februárová revolúcia zvrhla zvrátený feudálny režim.

Edward Bernays, prvý úspešný „majster propagandy“ 20. storočia, uviedol: „Vedomá a organizovaná manipulácia so zvykmi a názormi masy je dôležitým prvkom demokratickej spoločnosti. Tí, ktorí manipulujú s týmto neviditeľným mechanizmom spoločnosti, vytvárajú neviditeľnú vládu, ktorá je skutočnou mocou v našej krajine.“ Pripisuje sa mu úspech, keď zmenil tabuizovanú tému – fajčenie žien na verejnosti. Bernays spojil fajčenie žien na verejnosti s obrazom nezávislej, úspešnej ženy, bojovníčky za svoje práva. Počas osláv Dňa nezávislosti v New Yorku si Bernaysom najaté feministky v dohodnutom momente pred očami médií zapaľovali cigarety ako "pochodeň slobody", čím Bernays dosiahol prirodzené psychologické spojenie so Sochou slobody a oslavami nezávislosti – ako aj slobody. Fajčenie žien v Amerike tak bolo v móde a dopyt po tabakových výrobkoch zaznamenal rozmach.

Tvorcom moderného podania propagandy na starom kontinente je Joseph Goebbel, ktorý je od roku 1933 ministrom ľudovej osvety a propagandy. Jeho snahou je vychovať nemecký národ k oddanosti nacionálnemu socializmu. Nenávisť voči tzv. podradným rasám šíri skrz divadla, filmu, rozhlasu či novín. Samotných Nemcov stavia do pozície obetí, ktoré sa musia brániť.

Ilustrácia: To je on, poznáš ho podľa hviezdy! 1941 - 1942
Zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:TMP.193

Naproti tomu sa spojenci plagátmi snažili vytvárať tlak na povinnosti, vlastenectvo a tradície (v USA sa konali kampane na predaj vojnových obligácií, podporu robotníkov v továrňach a pod.)

Samotným prostriedkom šírenia propagandy sa stal aj animovaný film a komiks. Najúčinnejšou formou (využívali ju všetky strany konfliktu) boli plagáty, ktoré tvoril ikonický text (kresba, maľba, fotografia, koláž, karikatúra, symbol, piktogram, náčrt) a verbálny text - slogan (heslo, titulok, a pod.) alebo proklamácia (dlhší text). Tématika bola rôzna, od patriotizmu a významu práce civilov v tyle, cez forsírovanie idey („vlastnej pravdy“), až po démonizovanie alebo zosmiešňovanie protivníka, verbovanie vojakov v mene vlasti, národa či proti fašizmu, židoboľševizmu, za vlasť, za „novú Európu“.

Ilustrácia: Protižidovské karikatúry z humoristického časopisu Kocúr 1942
Zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:TMP.199

Povojnové obdobie

V Zväze sovietskych socialistických republík (ďalej len „ZSSR“) sa šíri propaganda marxizmu a leninizmu. Hrdinské činy, nevídaná snaha robotníkov a genialita stratégov sa šíri rádiami, letákmi aj dennou tlačou, prenikajú do škôl, úradov aj vojenských centier.

Obe strany, západný vs. východný blok rozbiehajú dobu cenzúry, klamstiev a prekrúcania faktov. Kým ZSSR informuje o imperialistických snahách USA, tie zas vytvárajú protiváhu vo forme rádií Slobodná Európa a Hlas Ameriky.

V USA sa novinárstvo vyvíjalo smerom k demokracii a slobode slova, kdežto v ZSSR sa médiá stali „hlasnou trúbou“ komunistickej strany (napr. „bratské pozvanie“ vojsk Varšavskej zmluvy do Československa). Podobne však Západ označuje nepoddajných diktátorov a sympatizantov komunizmu za psychopatov, teroristov a nepriateľov národa.

Napríklad v Československu je pomerne expresívny príklad tejto éry kampaň proti mandelínkam. Problémy v poľnohospodárstve boli pripisované imperialistickému nepriateľovi, t.j. USA, ktoré týchto „amerických“ chrobákov zhadzovalo na naše územie z lietadiel. Na tento účel bol vyhotovený aj dokumentárny film Americký brouk z roku 1950.

Vrchol propagandy tohto obdobia zaznamenávame v čase Kórejskej vojny (1950 – 1953), keď verejnosť burcujú slogany ako „Na soud s americkými barbary! Zadržíme zločinou ruku strůjců bakteriologické války!“. V tom čase v Československu prebieha ťažká sovietizácia a táto vojna poskytuje príležitosť ako ľud Československa prinútiť k ešte väčšej pracovnej výkonnosti (vo forme tzv. socialistických pracovných záväzkov). Napríklad traktoristi štátnej strojovej stanice v Komárne nepriateľom svetového mieru odpovedajú zvyšovaním svojho budovateľského úsilia⁶. V čase žatvy a mlatby, pracujú aj v noci, mimo svojich normálnych pracovných hodín.

Ilustrácia: Statočnou prácou a bojom k väčšej skyve chleba 1941 – 1943
Zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:TMP.189

Propaganda umožňovala meniť výklad historických udalostí podľa zámerov vládnuceho režimu. Američania boli démonizovaní prirovnávaním k nacistickým či k japonským vojnovým zločinom počas 2. svetovej vojny. Žiaci základných škôl píšu listy adresované OSN, v ktorých žiadajú zastavenie hroznej vojny v Kórei, púšťanie cholery a týfusu na deti v Kórei a pod. „naše deti sú presvedčené, že mier zavládne na celom svete a krvaví kati budú potrestaní, lebo nás vedie a chráni súdruh Stalin a nepremožiteľná Sovietska armáda“´. ⁷

Na propagandistický účel slúži aj umelecká tvorba, napríklad filmy (30 prípadov majora Zemana) a potláčanie zvykov a tradícií, ktoré komunistický režim z ideologických dôvodov neschvaľoval. Predovšetkým tie náboženské, ktoré nahrádzal najmä zvykmi importovanými zo Sovietskeho zväzu (napríklad „vítanie do života“ namiesto krstu, „dedo Mráz“ namiesto Ježiška prinášajúceho darčeky, a pod.).

Postfaktaktuálna doba

V súčasnej dobe internet nielen významne zvyšuje objem a rôznorodosť správ dostupných občanom, ale tiež zásadne mení spôsob, akým občania k správam pristupujú. Najmä mladí užívatelia sa teraz obracajú na online médiá ako na hlavný zdroj informácií. Ľahká dostupnosť informácií rôznej kvality v sebe skrýva potenciál viac otvoriť demokratické procesy a zapojiť do nich viac ľudí.

Avšak platí tiež, že nové technológie, najmä sociálne siete, môžu byť používané k šíreniu dezinformácií, s rýchlosťou a s presnosťou zacielenia, ktoré sú bezprecedentné. Sprostredkúvajú personalizované informácie a stávajú sa mocnými platformami pre dezinformačné kampane.

Súčasnosť môžeme právom označiť za „postfaktuálnu dobu“, ktorá je zahltená propagandou, najmä z internetových zdrojov, preposielaním e-mailov, sociálnymi sieťami (napr. Twitter, Facebook a pod.) Je ťažké až nemožné zistiť, čo je presná informácia, ktorá bola vyňatá z iných súvislostí a podáva zdeformovaný alebo zjednodušený obraz o skutočnosti, alebo vytvára fikciu vydávanú za skutočnosť. Cieľom súčasnej propagandy je vedomé zneistenie ľudí, zámer presvedčiť ich o nemožnosti dozvedieť sa pravdivé informácie. Propaganda smeruje k dosiahnutiu, aby jej adresáti boli presvedčení, že jedine oni poznajú „pravdu“ a tí druhí sú skutočnými obeťami propagandy. Na takúto manipuláciu myslenia ľudí sa používa zámena alebo montáž fotografií a videí propagandisticky atakovaných udalostí, situácií či ľudí (napr. fotografia rozzúreného davu v Líbyi použitá na ilustráciu článku o utečencoch na Slovensku).

Zlatý vek propagandy a jej techník nastáva a priamo úmerne narastá s masovosťou médií. Môžeme hovoriť o tzv. informačnej vojne, kde sa používajú tzv. pseudoudalosti (pseudoevents) - škandály, zinscenované kvôli medializácii, ktoré v danej chvíli odpútajú pozornosť verejnosti od iných udalostí, mediálne techniky tzv. špirála mlčania, ktorej podstatou je ovplyvnenie dostatočnej časti verejnosti a následne kumulatívnym efektom pripojenie ďalších. V podstate gatekeeping⁸ je proces vlastný pre žurnalistov a vydavateľov, oni rozhodujú či dať alebo nedať priestor niektorým faktom, udalostiam, názorom.

V aktuálnom kontexte medzinárodného vývoja je pojem propaganda najčastejšie spájaný s politickým presviedčaním a psychologickou vojnou. Nebezpečenstvo tkvie v tom, že obsah informácií nepodkopáva autoritu napríklad jedného konkrétneho politika alebo politickej strany, ale často spôsobuje nedôveru voči médiám ako takým, voči politickému systému či samotnej demokracii. Navyše vzbudzuje apatiu, keďže šíria myšlienku, že „veriť sa nedá ničomu“ a „robiť sa s tým nedá nič“, pretože všetko majú v rukách všemocné šedé eminencie. V spojitosti s aktuálnymi problémami rezonujúcimi vo svete, vyvstáva nasledovné:

1. Propaganda provokuje niektoré osoby k tomu, aby svoje problémy riešili konverziou k fundamentalistickej ideológii a následne hľadali východisko v teroristickom útoku.
2. Propaganda provokuje spoločnosť a nabáda ju k trestnej činnosti spojenej s extrémizmom a ku konaniam v rozpore s demokratickými a ústavnými princípmi.
3. Propaganda pomocou klamstiev, poloprávd, relativizácie faktov a manipulácie provokuje spoločnosť k podpore nedemokratických, extrémistických postojov a vštepuje jej pocit bezmocnosti v rámci demokratického systému (voľby, súdy prokremeľská) – propaganda.

Záver

Propaganda a jej prostriedky sú závislé na stupni usporiadania civilizácie, na type štátneho usporiadania, stupni vývoja priemyslu a techniky. Ľudstvo bolo formami propagandy ovplyvňované doslova od primitívnych foriem spoločenstva. To znamená, že propaganda nie je nový fenomén. Nové je len to, že sa stala systematickou a vedecky riadenou. To, čo bývalo náhodné, spontánne a intuitívne, s novými technickými prostriedkami a s objavmi praktickej psychológie preniklo do každodenného života každého človeka.

Autorka: JUDr. Martina Cíchová

Zoznam použitej literatúry

BENEŠ, P. 2010. Informace o informaci…aneb nový pohled na tento svět. Praha: BEN-Technická literatura, 2010. 220 s. ISBN 9788086936512
FOJTOVÁ, T. 2016. „Nová propaganda je nebezpečnější. Využívá nekalé novinářské praktiky“ [online] [cit. 24. 2. 2021] Dostupné na: http://www.evropskehodnoty.cz/wp-content/uploads/2016/06/TZ_analyza-pro….
FTOREK, J. 2017. Manipulace a propaganda na pozadí současné informační války. Praha: Grada Publishing, 2017. 197 s. ISBN 978-80-271-0605-9.
JOWETT, G., O ́DONELL, V. 2012. Propaganda and Persuasion. The fifth edition.London: Sage Publications, Inc. ISBN 978-1-4129-7782-1.
KRAUSE, G. 1940. Die kritische Auslandspropaganda, Berlin: H. Stubenrand, 1940.
KROUTELOVÁ, D. „Od Gutenberga k internetu aneb základní historická data vývoje médií.“ Media set [online] [cit. 27. 2. 2021]. Dostupné na: http://www.mediasetbox.cz/data/_text/000038/od-gutenberga-k-internetu.p…
MLEZIVA, E. 2000. Encyklopedie lží, podvádění a klamání s příklady a obrana proti nim. Praha: Vyšehrad, 2000. 240 s. ISBN 8070213914
PLUTARCHOS. 1967. Životopisy slávnych Grékov a Rimanov. Praha: Odeon, Praha 1967, 287s . ISBN 9788081010910
RUSSELL, B. 1922. Free Thought and Official Propaganda, Washington: B.W.Huebsch, 1922. 37 s.
STURMINGER, A. 1938. Politische Propaganda in der Weltgeschichte. Salzburg: Das Bergland-Buch, 1938. 320 s.
SMETÁČEK, V. 1993. Informace o informacích. Praha: Grada a.s., 1993. 152 s. ISBN - 80-85623-22-6
TOMAŠOVIČ, A. 2020. Propaganda naprieč dejinami: Výmysly a dezinformácie. Dostupné na: http://antipropaganda.sk/propaganda-napriec-dejinami-2/
VIRILIO, P. 2004. Informatická bomba. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2004. 168 s. ISBN
8086818047
VOROVKA, K. 1929. Americká filozofia. Praha: Sfinx, 1929, 442 s.

¹ Mleziva, E. 2000. Encyklopedie lží, podvádění a klamání s příklady a obrana proti nim. s. 96.
² Plutarchos, 1967, s. 287.
³ Tomašoviš, A. 2020. Propaganda naprieč dejinami: Výmysly a dezinformácie. Dostupné na: http://antipropaganda.sk/propaganda-napriec-dejinami-2/
⁴ Thomas Paine (1737-1809) pôsobil ako v Európe, tak v Amerike najviac svojou publikáciou Vek rozumu (Age of Reason, 1796). Bližšie pozri Vorovka, K. 1929, s. 44.
⁵ Mleziva, E. 2000. Encyklopedie lží, podvádění a klamání s příklady a obrana proti nim
⁶ Zvýšeným pracovným úsilím proti vojne. In: Pravda, 28. júla 1950, s. 2.
⁷ Smer, 5. apríl 1952, s. 3.
⁸ V preklade brána pre vedomosti, informácie.