Vývoj služby ochrany objektov

mar 31 2020

Development of the Department of Object Protection

Abstrakt: Autor článku venuje svoju pozornosť jednotlivým etapám celkového vývoja služby ochrany objektov a taktiež jeho základnej štruktúre a pôsobnosti jednotlivých úloh. Medzi tieto hlavné úlohy sa zaraďuje zaisťovanie bezpečnosti, verejného poriadku, ochrany života, zdravia a majetku.
Kľúčové slová: bezpečnosť, ochrana, ochrana objektov, polícia, verejný poriadok.

Abstract: The author of the article pays attention to the individual stages of the overall development of the Department of Object Protection as well as its basic structure and scope of individual tasks. Ensuring safety, trust, life, health and property is one of these main tasks.
Key words: security, protection, protection of objects, police, public order.

Úvod

Koncepčná potreba zabezpečovania ochrany majetku štátu a majetku občanov sa stala neodmysliteľnou súčasťou každej spoločnosti. Slovenská republika predstavuje demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo a zabezpečuje svojim občanom ochranu základných ľudských práv a slobôd (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. čl. 1). Medzi hlavné priority každého štátu, ktorý sa zakladá na demokratickom princípe, je zabezpečovanie verejného poriadku a zaistenie ochrany života, zdravia a majetku každého jedného občana nachádzajúceho sa v danom štáte. V Slovenskej republike túto neodmysliteľnú úlohu zohráva v prvom rade Policajný zbor, ktorý je tvorený ako ozbrojený bezpečnostný zbor. Práve Policajný zbor plní dôležité úlohy v oblasti spoločenských vzťahov, pričom plnenie týchto úloh je vykonávané na základe v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Vývoj bezpečnostných zložiek pohotovo reaguje a pôsobí na proces pretvárania jednotlivej trestnej činnosti zameranej na protispoločenské aktivity. Práve sledovanie jednotlivých kriminálnych aktivít musí mať hlavný cieľ, a to zabezpečenie ochrany života, zdravia, majetku a verejného poriadku.

Vývoj služby ochrany objektov

Pri budovaní bezpečnostného aparátu a vytvárania jednotlivých bezpečnostných zložiek zohral významnú úlohu Košický vládny program, ktorého súčasťou boli stanovené aj základné zásady budovania tohto aparátu. Výrazná reorganizácia, ktorá sa udiala v roku 1960, nám priniesla vytvorenie veľkých okresov, čo sa neskôr ukázalo ako neúčinný systémový prostriedok boja proti trestnej činnosti. Neúčinnosť pozostávala hlavne zo zdĺhavého zásahu, z postupu a príchodu na miesto činu. Postupne sa však začali ukazovať aj ďalšie negatívne stránky pretvorenej organizačnej štruktúry. Všetky tieto negatívne stránky poukazovali na potrebu ďalšej reorganizácie, ktorá nastala v roku 1964. Práve toto obdobie je charakterizované postupným vytváraním obvodných oddelení Verejnej bezpečnosti (,ďalej len VB) ako základných výkonných zložiek VB (KOČAN, Š., LÖFFLER, B., ZÁMEK, D., 2013, s. 9 ).

Ďalšie obdobie plné zmien nastalo po roku 1960 až do roku 1979, keď dochádzalo vo veľkom rozmere k tvorbe obvodných oddelení VB, ktoré boli charakterizované ako základné a výkonné zložky VB. Ich hlavnou úlohou bolo:

Medzi základné úlohy týchto obvodných oddelení sa zaraďovali :

  • zabezpečovanie verejného poriadku a taktiež dodržiavanie pravidiel socialistického spolunažívania,
  • zabezpečenie ochrany majetku, ktorý sa nachádza v socialistickom vlastníctve,
  • zaistenie ochrany života a zdravia občanov,
  • podieľať sa na zaisťovaní bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
  • vykonávať zisťovanie a objasňovanie priestupkov a taktiež niektorých trestných činov,
  • zabezpečovať prácu pomocnej stráže VB a to prostredníctvom úzkej súčinnosti s národnými výbormi a rôznymi spoločenskými organizáciami (Nariadenie MV č. 3., 1964 OO VB).

Novovytvorená organizačná štruktúra všetkých základných útvarov sa postupne zdokonaľovala a rozrastala o nové útvary, ktorých koncentrácia bola sústredená do veľkých miest a priemyselných častí v strediskových obciach. Na tvorbu a typizáciu jednotlivých obvodných oddelení zohrávali dôležitú úlohu základné kritériá, ktoré boli koordinovane hodnotené.

Medzi tieto kritériá sa zaraďovali napríklad:

  • jednotlivé vymedzenie špecifík daného teritória, pričom išlo o dislokáciu, charakteristiku a typizáciu objektu, ktorý je dôležitý pre bezpečnosť štátu,
  • objekty, ktoré boli významné z pohľadu turizmu, liečebno-kúpeľné mestá a pod.,
  • celkové zhodnotenie ekonomickej, politickej a demokratickej charakteristiky daného teritória OO VB,
  • zhodnotenie celkovej bezpečnostnej situácie v danom územnom teritóriu, pričom sa do tohto kritéria zaraďoval celkový stav kriminality na danom území, bezpečnosť a aktuálny stav verejného poriadku, bezpečnosť a plynulosť dopravnej premávky (KOČAN, Š., LÖFFLER, B., ZÁMEK, D., 2013, s. 9 ).

Z pohľadu poriadkových zložiek vykonávajúcich zaistenie bezpečnosti verejného poriadku a ochrany chránených objektov sa kladie dôraz na vytriedenie konkrétnych javov, informácií, ktoré v sebe majú určitú výpovednú hodnotu, a to buď priamu, alebo nepriamu o jednotlivých aktivitách páchateľov, prípadne kriminálnych skupín zameraných na páchanie trestnej činnosti súvisiacou s predmetnou trestnou činnosťou.

Na zvýšenie efektívnosti, schopnosti boja proti kriminalite a na zabezpečovanie ochrany majetku sa hľadali rôzne východiská aj v rámci pôsobnosti vtedajšej polície, a to v období 70. rokov minulého storočia.

Za jeden z dôležitých medzníkov pri zabezpečovaní ekonomiky je považované uznesenie vlády ešte vtedajšej ČSSR č. 300 zo dňa 27. 10. 1971, ktoré na základe potreby zabezpečenia ochrany majetku utvrdzovalo to, že na všetkých jednotlivých úrovniach národného hospodárstva dochádza vo veľmi veľkom rozsahu k celkovému rozkrádaniu a poškodzovaniu majetku, ktorý sa nachádzal v súkromnom, ale aj v štátnom vlastníctve. (Oficiálna stránka MV SR 2019 ).

Na zabezpečenie efektívnosti ochrany ekonomiky bolo dôležité vykonať v rámci Zboru národnej bezpečnosti celý rad úloh a opatrení, ktoré by svojím charakterom prispeli k jednotnému využívaniu síl a prostriedkov s cieľom predchádzať, odhaľovať a objasňovať najzávažnejšiu trestnú činnosť. Za jeden z dôležitých prostriedkov a opatrení je možné klasifikovať snahu o vytvorenie novej špecializovanej služby, ktorej hlavná úloha a poslanie pozostávala z ochrany majetku technickými prostriedkami a dostupnými zabezpečovacími systémami.


Obr. 1: Logo služby Ochrany objektov (https://www.minv.sk/?historia-sluzby)

Táto snaha o zvýšenie a zabezpečenie ochrany majetku nabrala na vrchole v roku 1976, keď boli položené základy služby ochrany objektov. Dňa 1. 1. 1976 vznikli rozkazom ministrov vnútra ČSSR, ČSR a SSR odbory ochrany objektov, a to na národných ministerstvách vnútra. Postupne boli na jednotlivých stupňoch bývalej Krajskej a Okresnej správy Zboru národnej bezpečnosti dobudované samostatné pracoviská služby ochrany objektov. Všetky tabuľkové miesta boli obsadzované pracovníkmi kriminálnej služby Verejnej bezpečnosti, ktorí disponovali bohatými skúsenosťami z oblastí majetkovej a hospodárskej kriminality (Oficiálna stránka MV SR 2020 ).

Ďalším veľmi významným opatrením, ktoré sa pričinilo o realizáciu a zabezpečovanie činnosti služby ochrany objektov, bolo na základe § 50 zákona č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti vydanie vyhlášky Federálneho MV č. 135/1982 Zb. o ochrane majetku v socialistickom spoločenskom vlastníctve. Táto vyhláška presne stanovovala jednotlivé povinnosti organizácií pri zabezpečovaní ochrany svojho majetku, taktiež zásady, podľa ktorých mali organizácie chrániť svoj majetok a podľa ktorých mali postupovať v prípade narušenia ich bezpečnosti. Súčasťou vyhlášky boli aj vymedzené práva a povinnosti pracovníkov ochrany nazývaných ako ,,závodná stráž“ a taktiež aj všetky práva a povinnosti vtedajšej polície pri zabezpečovaní ochrany majetku (Oficiálna stránka MV SR 2020).

Za významný akt, ktorý mal za úlohu reguláciu a skvalitnenie procesu ochrany majetku, bolo považované uznesenie vlády ČSSR č.73/1982 a taktiež ďalšie uznesenia vlád ČSR a SSR, ktoré ustanovovali konkrétne povinnosti organizáciám súvisiace so zaradením dôležitých objektov do jednotlivých kategórií v prípade brannej pohotovosti štátu a taktiež v čase mieru. Súčasťou spomínaných uznesení boli aj smernice zamerané na stráženie a zabezpečenie objektov osobitnej dôležitosti. Uznesenie vlády okrem iného vyjadrilo súhlasné stanovisko so zriadením služby ochrany objektov v pôsobnosti Zboru národnej bezpečnosti (Oficiálna stránka MV SR 2019 ).

Služba ochrany objektov bola postupne dobudovaná do roku 1983. Na jednotlivých stupňoch riadenia boli postupne zriaďované odborné pracoviská, ktoré mali presne vymedzené úlohy, kompetencie a poslania, na základe čoho boli vytvorené potrebné podmienky na kvalitné a odborné pôsobenie jednak vo vnútri Zboru národnej bezpečnosti a taktiež navonok do oblasti zameranej na predchádzanie a zabraňovanie páchaniu trestnej činnosti.

Išlo hlavne o úlohy v oblasti:

  • poskytovania odbornej, praktickej a metodickej pomoci občanom,
  • poskytovania praktickej pomoci organizáciám v oblasti ochrany majetku,
  • zabezpečovania odborného poradenstva pre občanov (Oficiálna stránka MV SR 2020).

Týmito základnými úlohami bolo naplnené jednotné poslanie služby ochrany objektov ako základného a neodmysliteľného preventívneho článku v rámci vtedajšej polície. Pri tvorbe nového Policajného zboru mala služba ochrany objektov na základe svojich činností a pozitívnych výsledkov v rámci organizačnej štruktúry svoje stabilné miesto. Služba ochrany objektov zotrvala ako samostatná služba až do súčasnosti a plní dôležité úlohy na úseku ochrany majetku na základe zrovnoprávnenej formy vlastníctva.

Samotnú ochranu objektov je možné charakterizovať ako aktívnu a cieľavedomú činnosť poriadkových zložiek, ktorých úlohou je vytvorenie priaznivých podmienok na zabezpečenie chránených objektov.

Koncepčná ochrana objektov spadá na jednej strane do sféry pôsobnosti súkromnej a na strane druhej do pôsobnosti štátnej. Do súkromnej sféry sa radia súkromné bezpečnostné služby, ktoré tvoria dôležitý prvok bezpečnosti v celkovom systéme bezpečnostných zložiek. Dôvodom vzniku súkromných bezpečnostných služieb je považovaný nárast trhovej ekonomiky, ktorý nastal práve po roku 1989. V tomto období súčasne bezpečnostné zložky neboli dostatočne schopné zabezpečovať v plnej miere ochranu osôb a majetku. Tvoria veľmi významnú súčasť neštátnych zložiek pri zabezpečovaní ochrany verejného poriadku a taktiež bezpečnosti. Súkromné bezpečnostné služby sú prevádzkované na komerčnom základe a vyznačujú sa veľkým množstvom špecifík.

Na štátnej strane táto dôležitá úloha spadá do pôsobnosti Policajného zboru.

Pôsobnosť služby ochrany objektov

V rámci policajného zboru túto činnosť vykonáva odbor ochrany objektov, ktorý je podľa zákona o Policajnom zbore práve jednou zo služieb Policajného zboru, ktorá je organizačné zriadená odborom na Prezídiu Policajného zboru, oddeleniami na krajských riaditeľstvách Policajného zboru a skupinami na okresných riaditeľstvách Policajného zboru.

Podľa zákona o Policajnom zbore sa podieľa na plnení úloh pri zabezpečovaní ochrany:

  • života, zdravia a bezpečnosti osôb,
  • majetku právnických osôb,
  • majetku fyzických osôb a občanov,
  • odhaľovaní páchateľov trestných činov,
  • dôležitých a strategických objektov, prostredníctvom technických a organizačných opatrení (zákon. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore )

Odbor ochrany objektov buduje a taktiež aj prevádzkuje strediská registrovania poplachov, ktoré sú dislokované na jednotlivých útvaroch Policajného zboru, ktoré umožňujú okamžité vyhodnotenie informácie z technicky chránených objektov a na základe nich aj zabezpečovať vykonať potrebné opatrenia vo vzťahu k týmto objektom. Odbor ochrany objektov taktiež zabezpečuje technickú ochranu objektov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru a podieľa sa na odhaľovaní trestných činov realizáciou nasadenia zákonných technických prostriedkov. Praktické, ale aj teoretické skúsenosť nám poukazujú najmä na nepriaznivý vývoj v stave kriminality a zároveň potvrdzujú, že služba ochrany objektov má svoje trvalé miesto v organizačnej štruktúre Policajného zboru a jej činnosť a úlohy sa zamerajú na efektívnejší podiel na neustálom zvyšovaní ochrany majetku a objasňovaní trestných činov.


Obr. 2: Logo služby Ochrany objektov (https://www.minv.sk/?odbor-ochrany-objektov-1)

Odbor ochrany objektov sa v štruktúre Policajného zboru rozdeľuje na :

  • odbor ochrany objektov na Prezídium Policajného zboru,
    - oddelenie technickej ochrany,
    - oddelenie gescie a kompetencie,
    - oddelenie fyzickej ochrany a kuriérnej služby,
  • odbory a oddelenia na krajských riaditeľstvách Policajného zboru,
  • skupiny na okresných riaditeľstvách Policajného zboru. (Oficiálna stránka MV SR 2019).

Odbor ochrany objektov vykonáva a plní množstvo významných úloh, pričom medzi tieto úlohy zaraďujeme najmä :

  • usmernenie, koordináciu a kontrolu jednotlivých činností služby ochrany objektov na jednotlivých krajských riaditeľstvách, pričom precízne vyhodnocuje spracované výsledky s cieľom zefektívniť technickú ochranu,
  • podieľa sa na vytváraní koncepčných a analytických materiálov v oblasti technickej ochrany a aplikačnom využití prostriedkov nástrahovej techniky,
  • v primeranom rozsahu vykonáva prevádzkovanie technickej ochrany v objektoch ministerstva a prezídia,
  • v spolupráci s kriminálnou políciou sa podieľa na vykonávaní a zabezpečovaní nástrahovej a zabezpečovacej techniky,
  • zabezpečuje testovanie,
  • za veľmi významnú činnosť, ktorú odbor vykonáva, sa považuje spolupráca s jednotlivými štátnymi orgánmi a organizáciami, s právnickými a fyzickými osobami, ktorým poskytuje a zabezpečuje odborno-poradenskú činnosť zameranú na zabezpečovanie a zvyšovanie ochrany objektov a majetku. S týmto cieľom sa tiež podieľa na vykonávaní a príprave preventívno-bezpečnostných akcií, ktoré sú zamerané a ochranu osôb a majetku (Oficiálna stránka MV SR 2019 ).

Praktické skúsenosti a hlavne nepriaznivý vývoj kriminalitu nám potvrdzujú, že služba ochrany objektov má v súčasnosti zabudované svoje stabilné miesto v organizačnej štruktúre Policajného zboru. Toto stabilné miesto je podložené hlavne dôležitosťou jednotlivých úloh a činností, ktoré majú významný podiel na efektívnom zvyšovaní ochrany majetku, a taktiež na objasňovaní jednotlivých trestných činov (Oficiálna stránka MV SR 2019 ).

Záver

Úlohou každého demokratického štátu je zabezpečenie ochrany život, zdravia, majetku a udržanie verejného poriadku. Za bezpečnostné prostredie zodpovedajú orgány, ktoré sú zahrnuté v systéme koncepčnej pôsobnosti pri zabezpečovaní verejného poriadku. Táto dôležitá úloha na území Slovenskej republiky pripadá do pôsobnosti Policajného zboru, a to prostredníctvom jednotlivých služieb. Veľmi dôležité postavenie medzi týmito službami zohráva odbor ochrany objektov, pričom medzi základné úlohy v jeho pôsobnosti patrí hlavne zabezpečovanie ochrany majetku ako zrovnoprávnenej formy vlastníctva. Podľa zákona o Policajnom zbore sa spolupodieľa na plnení úloh pri ochrane života, zdravia a bezpečnosti osôb a majetku právnických osôb a fyzických osôb a občanov, odhaľovaní páchateľov trestných činov, pri ochrane dôležitých a strategických objektov najmä technickými a organizačnými opatreniami.

Autor: Mgr. Štefan Dubeň

Zoznam použitej literatúry
1. KOČAN, Štefan, LÖFFLER, Boris a ZÁMEK David, Poriadková polícia., Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk., 2013. 393 s. ISBN 978-80-7380 6601-6-8.
2. Nariadenie MV č. 3 zo dňa 19. 1. 1964 o zriadení OO VB
3. Oficiálna stránka Ministerstvá vnútra Slovenskej republiky [online].[cit. 14. októbra 2019].Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia-sluzby
4. Oficiálna stránka Ministerstvá vnútra Slovenskej republiky [online].[cit. 15. októbra 2019].Dostupné na internete https://www.minv.sk/?odbor-ochrany-objektov-1
5. Zákon NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
6. Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.