Rescue Operations as a Legal Institute of Civil Protection: A Systematic Analysis of Legal Regulation, Competences, Subsidiarity, and Financing

Abstrakt: Vedecká práca sa zaoberá právnou analýzou inštitútu záchranných prác v systéme civilnej ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky so zameraním na ich normatívne vymedzenie, materiálne jadro a vzťah k inštitútu mimoriadnej situácie ako formálnemu právnemu režimu krízového riadenia. Skúma, či je výkon záchranných prác podmienený vyhlásením mimoriadnej situácie, analyzuje kompetenčný rámec ich riadenia a organizovania na princípe vecnej a územnej subsidiarity a poukazuje na problematiku financovania a refundácie výdavkov v kontexte princípu legality a normatívnej povahy interných aktov riadenia. Príspevok je založený na jazykovom, systematickom a teleologickom výklade právnych predpisov, teda na základných vedeckých metódach právneho výskumu a formuluje závery a návrhy de lege ferenda smerujúce k zvýšeniu právnej istoty a normatívnej koherencie v oblasti záchranných prác. Okrem rozvoja teoretických poznatkov bezpečnostných vied a právnych vied, najmä správneho práva sa príspevok snaží odpovedať na praktické otázky nastávajúce v bezpečnostnoprávnej praxi vo verejnej správe.
Kľúčové slová: záchranné práce, civilná ochrana obyvateľstva, verejná správa, bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe, krízové riadenie

Abstract: The scientific paper provides a legal analysis of the institute of rescue operations within the system of civil protection of the population of the Slovak Republic, focusing on their normative definition, material core, and their relationship to the institute of an emergency situation as a formal legal regime of crisis management. It examines whether the performance of rescue operations is conditioned upon the declaration of an emergency situation, analyzes the competence framework for their management and organization based on the principles of substantive and territorial subsidiarity, and addresses the issue of financing and reimbursement of expenses in the context of the principle of legality and the normative nature of internal administrative acts. The paper is based on linguistic, systematic, and teleological interpretation of legal regulations, applying fundamental scientific methods of legal research, and formulates conclusions and de lege ferenda proposals aimed at enhancing legal certainty and normative coherence in the field of rescue operations. In addition to contributing to the development of theoretical knowledge in security studies and legal sciences, particularly administrative law, the paper seeks to answer practical questions arising in security-law practice within public administration.
Keywords: rescue operations, civil protection of the population, public administration, security-law services in public administration, crisis management

Úvod

Problematika záchranných prác predstavuje jeden z kľúčových prvkov právnej úpravy civilnej ochrany obyvateľstva a súčasne tvorí materiálne jadro reakcie verejnej moci na mimoriadne udalosti. Predkladaná štúdia má charakter vedeckej práce a zameriava sa na systematickú právnoteoretickú a normatívnu analýzu tohto inštitútu. Hoci sa pojem záchranné práce v právnom poriadku Slovenskej republiky používa pomerne frekventovane, jeho normatívny obsah, rozsah a vzťah k iným inštitútom krízového riadenia - najmä k mimoriadnej situácii - vyvoláva viaceré interpretačné otázky, ktoré si vyžadujú hlbšiu doktrinálnu reflexiu.

Záchranné práce nie sú iba technickým alebo operatívnym pojmom používaným v zásahovej praxi zložiek integrovaného záchranného systému, ale predstavujú osobitný právny inštitút so špecifickou štruktúrou, účelom a kompetenčným rámcom. Ich normatívna konštrukcia sa pohybuje na rozhraní hmotnoprávnej regulácie, organizačného práva verejnej správy a finančného práva. Právna úprava záchranných prác reflektuje ústavne chránené hodnoty – predovšetkým ochranu života a zdravia - a zároveň vytvára rámec pre zásahy do práv a povinností subjektov verejného aj súkromného práva v podmienkach krízových situácií. Vedecký prístup si preto vyžaduje ich skúmanie nielen z hľadiska aplikačnej praxe, ale aj z perspektívy princípov právneho štátu, legality a subsidiarity.

Cieľom tejto vedeckej práce je analyzovať legálnu definíciu záchranných prác, identifikovať ich materiálne jadro a systematicky ich porovnať s inštitútom mimoriadnej situácie ako formálneho právneho režimu. Analýza sa sústreďuje najmä na otázku, či je výkon záchranných prác podmienený formálnym vyhlásením mimoriadnej situácie, aký je rozsah kompetencií jednotlivých orgánov verejnej moci pri ich riadení a organizovaní, ako aj na problematiku ich financovania a refundácie výdavkov v kontexte platnej právnej úpravy.

Osobitná časť práce sa venuje rozlíšeniu medzi materiálnym a formálnym aspektom krízového riadenia, subsidiarite riadenia záchranných prác (vecnej a územnej) a otázke normatívnej povahy interných aktov riadenia vo svetle princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Text sa zároveň zaoberá hraničnými otázkami, ako je vzťah záchranných prác k evakuácii, stabilizačným opatreniam a fáze obnovy, ako aj požiadavkami na dokumentáciu ich riadenia z hľadiska zákonných povinností orgánov verejnej správy.

Metodologicky je práca založená na jazykovom, systematickom a teleologickom výklade príslušných ustanovení zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a vykonávacích predpisov, doplnenom o ústavnoprávne argumenty a teoretické východiská správneho práva. Ambíciou textu je nielen deskriptívne zachytiť platnú právnu úpravu, ale aj kriticky zhodnotiť jej vnútornú koherenciu, identifikovať aplikačné problémy a formulovať návrhy de lege ferenda, najmä v oblasti financovania záchranných prác a precizovania hraníc medzi jednotlivými fázami krízového manažmentu.

Záchranné práce tak v tomto vedeckom výklade nevystupujú len ako technická kategória zásahu, ale ako komplexný právny inštitút, ktorý stojí na priesečníku ochrany základných práv, organizácie verejnej moci a praktickej realizácie princípov materiálneho právneho štátu v podmienkach mimoriadnych udalostí.

Definičné znaky záchranných prác

V zmysle legálnej definície sú záchranné práce činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti. 1 Táto legálna definícia nám poskytuje základný obraz o charaktere záchranných prác. V prvom rade nám samotná definícia pripomína materiálne jadro činnosti záchranných prác, ktoré sa opiera o najpodstatnejšie hodnoty, ktoré by mala osoba činná pri záchranných prácach dodržiavať. Ide o záchranu života, zdravia a majetku, pričom záchrana sa musí vykonávať presne v poradí týchto priorít. Ochrana života je najvyššou hodnotou a osoba činná pri výkone záchranných prác musí ako prvé zachrániť ľudský život. V prípade záchrany ľudského života musí osoba následne zachrániť osoby, ktoré sú ohrozené na zdraví. Majetok je hodný záchrany až po záchrane života a zdravia. Presne v tomto poradí sa odzrkadľujú priority pre zložky integrovaného záchranného systému aj ostatných osôb pri vykonávaní záchranných prác. Z tohto hľadiska nejde o zákonom striktne určené poradie, ale o implicitnej hodnotovej hierarchii, ktorá vyplýva z ústavného poriadku a z povahy chránených statkov. Môžeme z tohto odvodiť aj jednu z podstatných zásad, ktoré sa uplatňujú v právnej úprave krízových situácií a to, že ochrana vyššieho právneho statku má prednosť pred ochranou nižšieho. To však nie je len mechanické poradie úkonov, ale aj kolízne pravidlo rozhodovania, ak sa hodnoty dostanú do konfliktu (napríklad riziko pre zasahujúce osoby pri záchrane majetku).

Ktorých fáz krízového riadenia sa záchranné práce týkajú? Táto legálna definícia nám zároveň ukazuje materiálne jadro záchranných prác, ktoré sa týka bezprostrednej záchrany (záchrana života, zdravia, majetku, odsun z ohrozených priestorov, t.j. evakuácia, premiestnenie), stabilizačnej fázy (zamedzenie šírenia následkov mimoriadnej udalosti) a prechod do obnovy po mimoriadnej udalosti (vytvorenie podmienok na odstránenie následkov). Záchranné práce teda nie sú preventívne práce. Záchranné práce nepredstavujú všeobecne preventívne (ex ante) opatrenia ale iba tie profylaktické činnosti, ktoré sú bezprostredne viazané na prebiehajúcu mimoriadnu udalosť a smerujú k zamedzeniu jej následkov. O niečo lepší vývoj má preto právna úprava ochrany pred povodňami, ktorá zahŕňa aj povodňové zabezpečovacie práce. 2

Záchranné práce vs. mimoriadna situácia

Môžu sa záchranné práce vykonávať aj bez vyhlásenia mimoriadnej situácie? Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti, ktorá je vyhlásená podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. 3 Počas mimoriadnej situácie sa v zmysle zákona vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku. Mimoriadna udalosť je udalosťou de facto, mimoriadna situácia je právne potvrdená existencia mimoriadnej udalosti de iure. Mimoriadna situácia je teda v zmysle zákona formálne vyhlásený stav hromadnými informačnými prostriedkami, počas ktorej sa vykonávajú záchranné opatrenia. Uvedená situácia však ešte neznamená, že bez jej vyhlásenia nemožno konať. Takýto stav by jednak nebol v súlade so zdravým úsudkom, aby staval záchranu života nad formálnu požiadavku vyhlasovať mimoriadnu situáciu. Keďže v zmysle čl. 15 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na život, je potrebné aj tieto ustanovenia o záchranných prácach vykladať v zmysle materiálneho poňatia našej Ústavy Slovenskej republiky, ako to vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, že „koncepcia materiálneho právneho štátu zahŕňa požiadavku na obsahovú a hodnotovú kvalitu právnej normy, ktorá má zaistiť primeranosť použitého právneho prostriedku implementovaného vo zvolenej legislatívnej regulácii, vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovaného zákonodarcom (zákonodarcom deklarovanému účelu právnej regulácie).“ 4 Už samotná definícia záchranných prác nie je viazaná na mimoriadnu situáciu ale na mimoriadnu udalosť. 5 Rovnaký záver možno podložiť aj definíciou samotnej civilnej ochrany obyvateľstva v § 2 ods. 1 zákona, že „civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.“ 6 Zákon hovorí o tom, že civilná ochrana obyvateľstva je systémom úloh a opatrení pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Zákon nespomína mimoriadne situácie ale mimoriadne udalosti. Protiargumentom tvrdeniu, že nie je potrebné vyhlásenie mimoriadnej situácie by mohol byť § 3b ods. 2, ktorý uvádza, že „Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú záchranné práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia.“ 7 Z toho by niekto mohol vyvodiť, že záchranné práce sa vykonávajú až po vyhlásení mimoriadnej situácie. Takýto výklad však nie je presvedčivý. Uvedené ustanovenie iba opisuje právne následky vyhlásenia mimoriadnej situácie ale nie výlučnú podmienku vykonávania záchranných prác. Ak by to takto zákonodarca chcel vyslovene regulovať, uviedol by, že záchranné práce možno vykonávať iba po vyhlásení mimoriadnej situácie. S takouto reguláciou sa možno stretnúť pri vecnom plnení, kde zákon vyslovene uvádza, že „právnickej osobe, fyzickej osobe - podnikateľovi alebo fyzickej osobe možno po vyhlásení mimoriadnej situácie uložiť písomným príkazom povinnosť poskytnúť vecné plnenie na zvládnutie úloh pri mimoriadnej udalosti.“ 8Ak by boli možné až po vyhlásení mimoriadnej situácie, vznikol by absurdný dôsledok, že pri požiari, havárii alebo hromadnej dopravnej havárii by sa muselo čakať na formálny akt vyhlásenia, čo je v rozpore s logikou ochrany života. Takýto výklad by bol contra rationem legis. Účelom zákona podľa § 1 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva je z teleologického hľadiska ochrana života, zdravia a majetku, výklad, podľa ktorého by sa muselo čakať na formálne vyhlásenie mimoriadnej situácie, by ohrozoval ochranu života, odporoval zásade efektivity práva popieral základný účel normy. Ustanovenie § 3b ods. 2 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva nepredstavuje konštitutívnu podmienku vykonávania záchranných prác, ale právny následok vyhlásenia mimoriadnej situácie, ktorý umožňuje ich realizáciu v rozšírenom teritoriálnom (na území, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia) a organizačnom režime (prostredníctvom príkazov, ktoré smerujú na poskytnutie vecného plnenia). Záchranné práce ako materiálna reakcia na mimoriadnu udalosť vyplývajú už zo samotnej existencie tejto udalosti a z definície civilnej ochrany obyvateľstva. Mimoriadna situácia teda nerozhoduje o tom, či sa záchranné práce vykonávajú, ale o rozsahu a intenzite ich organizácie a nasadenia síl.

K tomuto je ale dôležité dodať, že orgány civilnej ochrany obyvateľstva by nemali zabúdať na svoju povinnosť mimoriadnu situáciu vyhlásiť. Skutočnosť, že z materiálneho hľadiska nie je na výkon záchranných prác potrebné vyhlásiť mimoriadnu situáciu, ich nezbavuje povinnosti ju vyhlásiť. Napríklad obce, prostredníctvom orgánu obce, ktorým je starosta obce (alebo primátor mesta) majú povinnosť vyhlasovať a odvolávať mimoriadnu situáciu a ustanoviť režim života obyvateľstva na území obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti. 9Okresný úrad taktiež vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu vo svojom územnom obvode, 10rovnako tak aj okresný úrad v sídle kraja, pri ktorom sa však už zakotvila poznámka „ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu“. 11 Rovnako tak aj vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu, ak pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja. 12 Formulácia „vyhlasuje“ je v imperatívnom tvare. Nejde o formuláciu „môže vyhlásiť“, ale o normatívne viazanú kompetenciu. Inými slovami ak sú splnené zákonné podmienky, t.j. existuje mimoriadna udalosť, ktorá je vymedzená v § 3 ods. 2 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, príslušný orgán je povinný mimoriadnu situáciu vyhlásiť. Z jazykového výkladu by sa táto povinnosť týkala len obcí a vlády Slovenskej republiky. Z výkladu e ratione legis by sa však mala táto povinnosť týkať aj okresného úradu, ktorý nemá k vyhlasovaniu mimoriadnej situácie uvedené žiadne podmienky a aj okresného úradu v sídle kraja. Nečinnosť by mala predstavovať nezákonnosť, spočívajúcu v porušení povinnosti zabezpečiť ochranu života a zdravia.

Má obec pri každej mimoriadnej udalosti povinnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu? V súvislosti s predchádzajúcim výkladom, by sa z hľadiska jazykového malo zdať, že obec je povinná vyhlásiť mimoriadnu situáciu, keď nastane akákoľvek mimoriadna udalosť. Uvádza sa to v § 15 ods. 1 písm. j) zákona o civilnej ochrane obyvateľstva: „Obec vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu a ustanovuje režim života obyvateľstva na území obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a neodkladne o tom informuje okresný úrad.“ 13Tu však treba uviesť na správnu mieru, že má ísť len o mimoriadnu udalosť, ktorá je vymedzená v § 3 ods. 2 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Zákon stanovuje taxatívny úplný výpočet mimoriadnych udalostí nasledovne: živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, smogová situácia, narušenie dodávok tepla, nežiaduci výskyt medveďa hnedého, hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky alebo teroristický útok. Dôležitou je v tejto oblasti aj príloha č. 1 k vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov, ktorá stanovuje, čo konkrétne je si možno predstaviť pod živelnou pohromou, haváriou, katastrofou, či teroristickým útokom. Napríklad v prípade živelnej pohromy stanovuje, že ide najmä o povodne a záplavy, krupobitia, následky víchrice, zosuvy pôdy, snehové kalamity a lavíny, rozsiahle námrazy, zemetrasenia. Tento výpočet však nie je ani zďaleka úplný. Výpočet mimoriadnych udalostí teda z hľadiska práva nie je úplný a zároveň intenzita mimoriadnej udalosti nie je v zákone definovaná ani kvantifikovaná. Napríklad neexistuje žiadna medzná hodnota, ktorá by určila, či intenzívne sneženie je snehovou kalamitou v prípade ak napadne 25 cm snehu alebo 30 cm snehu. V podstate je to tak správne, lebo aj 5 cm snehu môže napríklad v Bratislavskom kraji vyvolať potrebu vykonania opatrení podľa § 3b ods. 2 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Aj sneženie, ktorého intenzita a výdatnosť prinesie 5 cm snehovej pokrývky môže naplniť definíciu živelnej pohromy, nakoľko tá je v zákone uvedená pomerne široko ako: „mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok.“ 14 Z toho vyplývajú tri kumulatívne prvky:

  • pôsobenie prírodnej sily,
  • uvoľnenie energie alebo hmôt,
  • existencia ničivých faktorov s negatívnym vplyvom na život, zdravie alebo majetok.

V danom prípade piatich centimetrov snehu ide o pôsobenie prírodnej sily, aj uvoľnenie energie alebo hmôt. Problémom môže byť existencia ničivých faktorov s negatívnym vplyvom na život, zdravie alebo majetok. Vo všeobecnosti je na väčšine územia Slovenskej republiky 5 cm snehovej pokrývky predvídateľný, bežný meteorologický jav, ktorý sa rieši v režime zimnej údržby komunikácií, nie v režime civilnej ochrany obyvateľstva. Avšak predstavme si územie hlavného mesta Slovenska - Bratislavy, kde 5 cm môže spôsobiť hromadné dopravné nehody, masívny kolaps dopravy, zablokovanie záchranných zložiek, nemožnosť zabezpečiť záchrannú zdravotnú starostlivosť. Avšak nie každé zhoršenie dopravnej situácie, zvýšený počet nehôd, či preťaženie služieb znamená mimoriadnu udalosť. Rozhodujúca teda nie je ani výška snehovej pokrývky (v tomto prípade) ale intenzita a rýchlosť zrážok, kombinácia s vetrom (snehové jazyky, záveje), kolaps dopravy, ohrozenie zásobovania, ohrozenie života (napríklad uviaznuté osoby), či rozsah škôd. Zákon teda nepracuje s meteorologickými údajmi (cm snehu), ale s pôsobením ničivých faktorov s negatívnym vplyvom na život, zdravie alebo majetok. Je tu teda diskrečná právomoc orgánov civilnej ochrany obyvateľstva posúdiť, či došlo k naplneniu materiálnych podmienok vyhlásenia mimoriadnej situácie. Stanovenie prahových hodnôt a kritérií by mohlo spôsobiť nečakané právne problémy a ohroziť systém riešenia krízových situácií v rámci subsystému civilnej ochrany obyvateľstva.
Na vyhlásenie mimoriadnej situácie je teda zo zákona potrebné naplniť tieto kritériá:

  • existenciu mimoriadnej udalosti;
  • obdobie ohrozenia alebo pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti;
  • určitý územný rozsah postihnutia;
  • potrebu vykonania opatrení podľa § 3b ods. 2 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva.

Obec teda nemá povinnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu pri každej mimoriadnej udalosti uvedenej v § 3 ods. 2 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Povinnosť vzniká iba vtedy, ak mimoriadna udalosť vyvolá obdobie ohrozenia alebo pôsobenia následkov, ktoré si vyžaduje aktiváciu osobitného režimu (teda plnenie opatrení civilnej ochrany obyvateľstva) podľa § 3b zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Rozhodujúce je materiálne posúdenie potreby tohto režimu, nie samotná existencia mimoriadnej udalosti. Tento záver sa však netýka len obce, za ktorú v tomto prípade koná starosta obce, ale aj ostatných orgánov civilnej ochrany obyvateľstva, t. j. aj okresného úradu, aj okresného úradu v sídle kraja, aj vlády Slovenskej republiky.

Je obec povinná vykonávať záchranné práce? Organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác je súčasťou úloh civilnej ochrany obyvateľstva. Vyplýva to z § 6 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. V tomto ustanovení sú neúplným výpočtom stanovené úlohy civilnej ochrany obyvateľstva. K nadväznosti na § 6 existuje § 7, ktorý stanovuje zodpovednosť za výkon úloh civilnej ochrany obyvateľstva. Za plnenie úloh civilnej ochrany obyvateľstva zodpovedá v rozsahu ustanovenom zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné ústredné štátne orgány, okresné úrady, samosprávne kraje, obce, právnické osoby a fyzické osoby. Z tohto hľadiska je jasné, že zodpovednosť za výkon záchranných prác má aj obec, konkrétne starosta obce. To znamená, že obec je nositeľom zákonnej zodpovednosti za plnenie úloh civilnej ochrany na svojom území. Obec teda riadi záchranné práce vo svojom územnom obvode (ak nepatria do pôsobnosti vyššieho orgánu).

Je povinnosť obce vykonávať záchranné práce podmienená vyhlásením mimoriadnej situácie, alebo existuje aj bez nej? Obec má povinnosť realizovať záchranné práce aj bez vyhlásenej mimoriadnej situácie. Čo však neznamená, že nemusí mimoriadnu situáciu vyhlásiť. Definitívne tak možno povedať, že záchranné práce sú reakciou na mimoriadnu udalosť a mimoriadna situácia je právny režim, ktorý umožňuje širšie opatrenia pri vykonávaní záchranných prác (napríklad vecné plnenie od fyzických a právnických osôb).

Komparácia inštitútov (mimoriadna situácia verzus záchranné práce)

Je potrebné všimnúť si zaujímavosť vo vzťahu k mimoriadnej situácii, kde jej vyhlasovanie je na úrovni obcí a okresného úradu odlišné od okresného úradu v sídle kraja a vlády Slovenskej republiky. Odlišnosť spočíva najmä v tom, že pre okresné úrady neexistuje obmedzenie vyhlasovania mimoriadnej situácie ako pri okresnom úrade v sídle kraja a vláde Slovenskej republiky, spočívajúce v tom, že okresné úrady môžu mimoriadnu situáciu vyhlásiť aj pre obce a to aj v prípade, ak rozsah mimoriadnej udalosti nepresiahne územný obvod obce. Čiže aj pre mimoriadnu udalosť, ktorá sa vyskytne len na území jednej obce môže automaticky vyhlásiť mimoriadnu situáciu a to vo svojom územnom obvode. Domnievame sa, že tak má urobiť pre celý okres. Je podľa nás správne, že okresný úrad nemá toto obmedzenie viažúce sa na prekročenie územia obce, najmä z hľadiska avokácie kompetencie obce, v prípade, ak obec prestane vykonávať prenesený výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva.

Tabuľka č. 1: Územne odstupňovaná vertikálna subsidiarita vyhlasovania mimoriadnych situácií. (Zdroj: Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, spracovanie: autor).

Rozsah udalosti na základe územného princípu Orgán verejnej moci vyhlasujúci mimoriadnu situáciu
územie obce obec
územie obce / okresu okresný úrad
viac okresov v kraji okresný úrad v sídle kraja
viac krajov vláda Slovenskej republiky

Záchranné práce nie sú vykonávané primárne na územnom subsidiárnom princípe v zmysle zákona ako vyhlasovanie mimoriadnej situácie. Na záchranných prácach sa navyše podieľajú aj ďalšie subjekty, než len orgány civilnej ochrany obyvateľstva. Tieto subjekty môžeme označiť za špecializované subjekty, ktorých existenciu v systéme civilnej ochrany predpokladá zákon, najmä v § 11 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, z ktorého vypláva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky spolupracuje so štátnymi orgánmi, samosprávnymi krajmi, s obcami, právnickými osobami a fyzickými osobami a verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním, ktoré v rámci svojej pôsobnosti sú činné v prípadoch mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie pri záchranných prácach. Zákon tu jasne predpokladá existenciu iných subjektov vykonávajúcich záchranné práce než sú len orgány civilnej ochrany obyvateľstva. Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva výslovne počíta napríklad so zložkami integrovaného záchranného systému. 15 „Záchranné práce vykonávajú základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému, ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému, útvary Policajného zboru a osoby povolané na osobné úkony.“ 16 Práve zložky integrovaného záchranného systému a predovšetkým Hasičský a záchranný zbor vykonávajú záchranné práce ešte v čase, kedy nie je nutné vyhlásiť mimoriadnu situáciu. 17 Z § 14 ods. 1 písm. i) zákona o civilnej ochrane obyvateľstva zároveň vyplýva, že subjektami podieľajúcimi sa na záchranných prácach sú aj právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorých iné právne predpisy označujú ako „prevádzkovateľov“. 18 Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva vyslovene nehovorí, že ide o prevádzkovateľov, no možno tak odvodiť z ustanovenia § 3c ods. 1 písm. c) bod 4, ktorý uvádza, že v pláne ochrany obyvateľstva, ktorý musia vypracovať aj právnické osoby, 19 sa uvádzajú aj protichemické opatrenia, vrátane opatrení na zvládnutie možných scenárov závažnej priemyselnej havárie uvedených v bezpečnostnej správe a vzhľadom na možný domino efekt, ako aj opatrenia havarijnej pripravenosti. Zo zákona o civilnej ochrane obyvateľstva (aj v kontexte § 16 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva) vyplýva, že systém civilnej ochrany obyvateľstva počíta s právnickými osobami a fyzickými osobami – podnikateľmi s vykonávaním záchranných prác na ohrozenom území, kde ohrozenie vzniklo mimoriadnou udalosťou spôsobenou ich prevádzkovou činnosťou. Špecializované subjekty, teda vykonávajú a aj riadia záchranné práce z hľadiska subsidiarity vecnej a územnej ako prví. Až následne riadi záchranné práce obec, a to v prípade, ak nejde o pôsobnosť špecializovaného subjektu, t.j. vykonáva tie záchranné práce, ktoré nepatria do pôsobnosti orgánov štátnej správy, právnických osôb alebo fyzických osôb - podnikateľov na území obce. 20 Okresné úrady riadia záchranné práce tie, ktoré nepatria do pôsobnosti iných orgánov štátnej správy, právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov alebo obcí. V praxi možno teda nájsť dva príklady, kedy záchranné práce riadi okresný úrad namiesto obce. V prvom prípade vtedy, ak záchranné práce nevykonáva obec a v ďalšom prípade vtedy, ak záchranné práce presahujú obec. Zákon síce pri riadení záchranných prác nepoužíva výslovnú formuláciu „ak rozsah presahuje obec“, ale vyplýva to zo systematiky kompetencií. Ak udalosť zasiahne viac obcí, objektívne obec nemôže riadiť mimo svojho územia (nedostatok kompetencie), vzniká potreba nadobecného riadenia, ktoré zákon zveruje okresnému úradu. Pri okresnom úrade v sídle kraja je už vyslovene uvedené, že okresný úrad v sídle kraja riadi záchranné práce, ak ich rozsah presahuje územný obvod okresného úradu. 21

Tabuľka č. 2: Územne odstupňovaná vertikálna subsidiarita riadenia záchranných prác orgánmi verejnej moci. (Zdroj: Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, spracovanie: autor).

Rozsah udalosti na základe územného princípu a vecného princípu Orgán verejnej moci riadiaci záchranné práce
územie obce obec
územie viacerých obcí v rámci okresu / ak nepatria obci okresný úrad
viac okresov v kraji okresný úrad v sídle kraja
viac krajov zákon výslovne neupravuje samostatné „riadenie záchranných prác vládou", vláda je však zodpovedná za plnenie úloh civilnej ochrany

Pre predstavu rozdielneho charakteru inštitútu záchranných prác a mimoriadnej situácie je potrebné tieto právne inštitúty porovnať na základe diferenciačných kritérií. V prvom rade sa odlišujú svojou povahou. Mimoriadna situácia predstavuje formálny právny režim, ktorý sa vyhlasuje rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a zakladá osobitný normatívny rámec. Naproti tomu záchranné práce majú charakter faktickej operatívnej činnosti, teda konkrétnych výkonov realizovaných v teréne s cieľom riešiť vzniknutú situáciu. Rozdielny je aj spúšťač ich aplikácie. Mimoriadna situácia vzniká až na základe formálneho rozhodnutia o jej vyhlásení, čím sa aktivuje osobitný právny režim. Záchranné práce sa však začínajú už samotným vznikom mimoriadnej udalosti, bez ohľadu na to, či bola mimoriadna situácia formálne vyhlásená. Z hľadiska logiky subsidiarity je pri mimoriadnej situácii dominantné územné hľadisko, teda určenie, na akom území sa osobitný režim uplatňuje. Pri záchranných prácach sa uplatňuje kombinovaná subsidiarita - vecná aj územná, keďže rozhodujúci je jednak charakter ohrozenia, jednak rozsah dotknutého územia. Odlišný je aj charakter kompetenčného vymedzenia. Pri mimoriadnej situácii ide o pozitívne určené kompetencie, teda explicitne stanovené oprávnenia a povinnosti orgánov verejnej správy. Záchranné práce sú naopak negatívne vymedzené, keďže ich rozsah je určený potrebou odstrániť následky mimoriadnej udalosti, pričom zákon skôr stanovuje hranice, než detailne taxatívne vymenúva jednotlivé úkony. Napokon sa líši aj ich účel. Mimoriadna situácia slúži na aktiváciu osobitných opatrení (najmä podľa § 3b príslušného právneho predpisu), čím vytvára širší normatívny rámec riešenia krízového stavu. Záchranné práce majú bezprostredný a operatívny cieľ – ochranu života, zdravia a majetku, teda okamžitý zásah smerujúci k eliminácii ohrozenia. Z uvedeného vyplýva, že mimoriadna situácia predstavuje normatívny rámec krízového riadenia, zatiaľ čo záchranné práce sú jeho faktickým, výkonným prejavom v podmienkach konkrétnej mimoriadnej udalosti.

Tabuľka č. 2: Porovnanie inštitútov mimoriadnej situácie a záchranných prác z hľadiska stanovených kritérií. (Zdroj: Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, spracovanie: autor).

Kritérium Mimoriadna situácia Záchranné práce
Povaha formálny právny režim faktická operatívna činnosť
Spúšťač rozhodnutie o vyhlásení vznik mimoriadnej udalosti
Logika subsidiarity územná vecná + územná
Charakter kompetencie pozitívne určená negatívne vymedzená
Účel aktivácia osobitných opatrení (§ 3b) bezprostredná ochrana života

Má vyhlásenie mimoriadnej situácie vplyv na výkon záchranných prác? Už v úvode možno odpovedať, že áno, vyhlásenie mimoriadnej situácie má vplyv na výkon záchranných prác, avšak nie v tom zmysle, že by ich podmieňovalo. Vplyv je skôr rozsahový, organizačný a finančný, nie existenčný. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva sú záchranné práce definované ako činnosti na záchranu života, zdravia a majetku, ako aj na zamedzenie šírenia následkov mimoriadnej udalosti. Z tejto definície vyplýva, že záchranné práce sa viažu na vznik mimoriadnej udalosti a nie sú podmienené vyhlásením mimoriadnej situácie. Rovnako vyhláška č. 523/2006 Z. z. upravuje vykonávanie a riadenie záchranných prác nezávisle od toho, či bola vyhlásená mimoriadna situácia, nakoľko rozhodujúca je skutočná situácia a jej vývoj. 22 Záchranné práce možno a treba vykonávať aj bez vyhlásenia mimoriadnej situácie. Podľa § 3b ods. 2 zákona sa po vyhlásení mimoriadnej situácie vykonávajú najmä záchranné práce silami a prostriedkami z celého územia, evakuácia, núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie, či použitie zložiek integrovaného záchranného systému. Keďže ide o výkon záchranných prác silami a prostriedkami z celého územia, nemyslí sa tým len výkon záchranných prác Hasičským a záchranným zborom a ďalšími zložkami integrovaného záchranného systému, ale myslí sa tým všetkými prostriedkami, ktoré sa na území postihnutom mimoriadnou udalosťou, na ktorej bola vyhlásená mimoriadna situácia nachádzajú (predovšetkým možnosťou poskytovať vecné plnenie právnickými osobami alebo aj fyzickými osobami na základe príkazu). To znamená, že vyhlásenie mimoriadnej situácie aktivuje širší kompetenčný režim, umožňuje mobilizáciu síl a prostriedkov nad rámec bežného režimu, legitimizuje intenzívnejšie zásahy do práv (vecné plnenia, osobné úkony) a umožňuje koordináciu na vyššej úrovni riadenia.

Má vyhlásenie mimoriadnej situácie vplyv na financovanie záchranných prác? Ďalším vplyvom vyhlásenia mimoriadnej situácie na realizáciu záchranných prác je financovanie záchranných prác. Podľa vyhlášky č. 599/2006 Z. z. možno výdavky na záchranné práce uhrádzať priebežne počas mimoriadnej situácie. 23 To znamená, že vyhlásenie mimoriadnej situácie má významný rozpočtový a refundančný efekt a vytvára právny základ pre priebežné financovanie nákladov obcí a okresných úradov. Zákonodarca explicitne viaže priebežné uhrádzanie výdavkov na existenciu mimoriadnej situácie. Bez vyhlásenej mimoriadnej situácie sa tento režim priebežného uhrádzania neuplatní. Z toho vyplýva, že záchranné práce možno vykonávať aj bez vyhlásenia mimoriadnej situácie (materiálny aspekt). Avšak režim ich financovania zo štátneho rozpočtu v priebehu výkonu je explicitne viazaný na trvanie mimoriadnej situácie (formálny aspekt). Ide o gramatický výklad § 2 ods. 4 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení neskorších predpisov. Podporu tomuto výkladu dávajú aj interné predpisy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v tomto prípade Pokyn generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 2023 o uplatňovaní náhrady skutočných výdavkov na úlohy a opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 24Už samotný predmet pokynu je konštruovaný výlučne pre situáciu, keď je mimoriadna situácia vyhlásená. V čl. 1 ods. 2 sa uvádza, že podmienkou uplatnenia náhrady skutočných výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva je, že „vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním úloh a opatrení na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.“ 25

Ak obec nevyhlási mimoriadnu situáciu nebudú jej výdavky na záchranné práce refundované? Ak neberieme do úvahy pokyn generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 2023 o uplatňovaní náhrady skutočných výdavkov na úlohy a opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tak zo zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a ani z príslušných vyhlášok explicitne nevypláva, že by refundácia výdavkov na záchranné práce bola striktne viazaná na vyhlásenie mimoriadnej situácie. Je to najmä z dôvodu, že definícia záchranných prác (§ 3 ods. 6) je viazaná na mimoriadnu udalosť, nie na vyhlásenie mimoriadnej situácie. Bez vyhlásenia mimoriadnej situácie sa neuplatní len režim priebežného vyplácania výdavkov na záchranné práce. Neexistuje vyslovene ustanovenie, ktoré by určovalo, že sa refundácia výdavkov na záchranné práce viaže na vyhlásenie mimoriadnej situácie. Vyhláška č. 599/2006 Z. z. refundáciu nezakazuje mimo mimoriadnej refundácie ale upravuje iba režim priebežného financovania. Jediný normatívny text, ktorý viaže refundáciu na vyhlásenú mimoriadnu situáciu, je interný pokyn GR SKR č. 8/2023, 26 avšak týka sa to možnosti uhrádzať financovanie priebežne počas mimoriadnej situácie. Pokyn však upravuje uplatnenie refundácie aj po odvolaní mimoriadnej situácie (ex post), a to v lehote 30 dní. Pokyn však nerieši refundáciu výdavkov, ktoré vznikli mimo obdobia vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo situáciu, keď mimoriadna situácia vôbec nebola vyhlásená. Tu sa však vynára otázka: Predstavuje viazanie refundácie na vyhlásenú mimoriadnej situácie prípustnú procesnú konkretizáciu, alebo materiálne zúženie zákonného nároku? Je interný pokyn GR SKR č. 8/202327v súlade so zákonom, alebo ide ultra vires, t.j. presahuje hranice právomocí? Treba si preto odpovedať na nasledujúce otázky:

  1. Existuje zákonný základ pre obmedzenie? Zákonný základ pochádza zo zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, kde v § 5 priznáva financovanie výdavkov na civilnú ochranu. V zákone sa nedeleguje Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky právomoc stanoviť dodatočné materiálne podmienky nároku na refundáciu záchranných prác. Zákon však v § 5 ods. 3 umožňuje stanoviť podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je v tomto prípade vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis vyslovene uznáva výdavky na záchranné práce, ale neustanovuje negatívnu podmienku „len počas mimoriadnej situácie“. Na základe toho môžeme konštatovať, že zákonný ani podzákonný základ pre viazanie nároku na mimoriadnu situáciu explicitne neexistuje.
  2. Ide o procesnú alebo materiálnu podmienku upravenú v pokyne GR SKR č. 8/2023? Kým procesná podmienka upravuje spôsob, formu alebo postup uplatnenia nároku a nemení rozsah nároku, tak materiálna forma nároku determinuje samotnú existenciu nároku, tj. zužuje okruh oprávnených prípadov. Ak sa refundácia poskytne iba ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, potom v prípade reálnej mimoriadnej udalosti bez vyhlásenia mimoriadnej situácie nárok zaniká, hoci záchranné práce objektívne prebehli. To znamená, že nejde iba o procesné pravidlo (dokladovanie), ale o limitáciu samotného rozsahu nároku. V tomto prípade môžeme konštatovať, že ide o materiálne obmedzenie.
  3. Môže interný akt zužovať zákonný nárok? V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány (extenzívny výklad: orgány verejnej moci) môžu konať iba na základe zákona, v jeho medziach a spôsobom, ktorý zákon ustanoví. Aj keď interný akt nie je všeobecne záväzný právny predpis, je možné v prípade kolízie dvoch noriem aplikovať derogačné pravidlo lex superior derogat legi inferiori. 28 Z hľadiska teórie možno vo všeobecnosti pokyny generálneho riaditeľa sekcií definovať ako interné akty, označované aj ako opatrenia so všeobecným účinkom, 29 t. j. riadiaci správny akt vydaný v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra štruktúry orgánov verejnej správy. 30 „Je samozrejmé, že interné predpisy musia byť v striktnom súlade s právnymi predpismi, ako aj predpismi nadriadených orgánov. V praxi sa však stáva, že orgán verejnej správy vydá interný predpis, o ktorého súlade s právom možno polemizovať.“ 31 Interné akty verejnej správy nemôžu byť contra legem a nemôžu praeter legem zasahovať do právneho postavenia externých subjektov. Interný akt nemôže obmedziť nárok, ktorý vyplýva zo zákona alebo všeobecne záväzného právneho predpisu, môže iba konkretizovať postup. V súvislosti s touto otázkou sa vynára ešte jeden dôležitý problém, ktorý doposiaľ stále nie je vyriešený, či je civilná ochrana obyvateľstva preneseným výkonom štátnej správy alebo samosprávou úlohou, nakoľko sa takmer celým svojim rozsahom podobá na prenesený výkon štátnej správy ale zákon o civilnej ochrane obyvateľstva ignoruje § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. 32Ak by išlo o prenesený výkon štátnej správy, vynára sa nám ešte jedna dodatočná otázka: Môže interný akt ministerstva materiálne zúžiť nárok, ktorý vyplýva zo zákona alebo vyhlášky, aj keď adresátom je obec pri prenesenom výkone? Pri prenesenom výkone štátnej správy obec podlieha metodickému riadeniu a kontrole. 33 Teda obec tu nie je externým subjektom v klasickom zmysle, ako pri výkone samosprávy. V rámci preneseného výkonu môže byť metodický pokyn záväzný, pokiaľ sa pohybuje v rámci zákonného splnomocnenia, konkretizuje výkon štátnej správy, nezasahuje do práv tretích osôb a nemení zákonný rozsah kompetencie. Organizačná rovina je samozrejme prípustná, t. j. k pokyn upravuje spôsob dokladovania, stanovuje kontrolné mechanizmy, určuje lehoty, či stanovuje rozpočtovú klasifikáciu, ide podľa nášho názoru o prípustné metodické riadenie. Veď koniec, koncov interné predpisy sa označujú aj ako organizačné akty. 34Ale ak pokyn, stanoví novú podmienku vzniku nároku, obmedzí okruh refundovateľných situácií, či zúži rozsah výdavkov oproti vyhláške, potom už nejde o metodické riadenie ale o normotvorbu bez všeobecne záväznej formy. Tento výklad je v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol v tomto prípade, že Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny vnútorným predpisom určilo náležitosti (respektíve spôsob preukazovania splnenia zákonných požiadaviek), Ústavný súd Slovenskej republiky to vyhodnotil ako prípustnú konkretizáciu interným predpisom, nie ako ukladanie nových povinností nad rámec zákona (v tej veci podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky interný predpis nové povinnosti nevytvoril, len spresňoval preukazovanie). 35 „Ústavný súd potvrdil, že pokiaľ interný predpis ústredia len konkretizuje spôsob preukazovania povinností vyplývajúcich priamo zo zákona, nie je to porušenie princípu "len zákon" (výhrada zákona). Interný predpis nemôže pridávať nové povinnosti nad rámec zákona, ale môže detailnejšie upraviť spôsob ich plnenia.36

Ak zákon a vyhláška umožňujú refundáciu výdavkov na záchranné práce bez väzby na mimoriadnu situáciu a pokyn ju podmieňuje vyhlásením mimoriadnej situácie, potom ide o zúženie právnej situácie obcí oproti všeobecne záväznému predpisu. Ak aj financovanie ide zo štátneho rozpočtu, cez rozpočtovú kapitolu ministerstva, dáva to síce ministerstvu silnejšiu pozíciu na určenie rozpočtových pravidiel, ale ani rozpočtová právomoc neoprávňuje meniť hmotnoprávny rozsah nároku, umožňuje len upraviť postup uplatnenia. Materiálne zúženie zákonného nároku interným predpisom je sporné. Ak taký základ v zákone alebo vyhláške nie je, ani vzťah preneseného výkonu automaticky neoprávňuje vytvoriť novú hmotnoprávnu podmienku. Ak by teda obec konala v prenesenom výkone štátnej správy, metodické aj procesné pokyny sú prípustné. Metodické riadenie môžeme charakterizovať ako odborné usmerňovanie výkonu pôsobnosti, bez zásahu do samotného rozsahu práv a povinností. Napríklad: konkretizuje zákon alebo vyhlášku, vysvetľuje výklad právnej normy, zjednocuje prax, upravuje vnútorné pracovné postupy, stanovuje technické a procesné detaily. Takýto pokyn generálneho riaditeľa teda nemení rozsah kompetencie, nevytvára nové hmotnoprávne podmienky, nezužuje zákonné oprávnenia a nezavádza nové povinnosti nad rámec zákona. Ide napríklad o vzor formulára, metodika výpočtov nákladov, kontrolný checklist, rozpočtová klasifikácia výdavkov, výklad neurčitého pojmu. Avšak normatívne riadenie je tvorba pravidiel správania s normatívnym, teda regulačným účinkom. Otázka preto znie: Mení akt (pokyn generálneho riaditeľa sekcie) rozsah práv alebo len spôsob ich uplatnenia? Podľa nášho názoru preto ani hierarchická podriadenosť obce pri prenesenom výkone štátnej správy37nedáva ministerstvu oprávnenie meniť hmotnoprávny rozsah nároku stanovený zákonom alebo vyhláškou.

K interným predpisom sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý uvádza, že: „Rokovacie poriadky a obdobné predpisy zákon NR SR č. 1/1993 Z. z. výslovne neuvádza medzi všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa považujú za pramene práva Slovenskej republiky. Sú to interné normatívne akty (akty vnútornej povahy), ktoré nie sú všeobecne záväzné, preto nemôžu vyvolávať právne záväzné dôsledky pre iné subjekty, ako sú orgány (pracovníci) funkčne podriadené orgánu, ktorý takýto akt vydal. Obsah interných normatívnych aktov nemôže byť v rozpore so všeobecne záväznými normatívnymi právnymi aktami. Ich uplatnenia sa však nemožno domáhať v konaní pred súdmi či inými štátnymi orgánmi, ktoré nie sú totožné s orgánom, ktorý príslušný interný normatívny akt vydal. Takto chápané "rokovacie poriadky a obdobné predpisy" nemožno preto považovať za súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky. Uznanie ich všeobecnej záväznosti by bolo v rozpore s princípom právneho štátu, vyjadreného v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ 38

Návrhy de lege ferenda prameniace z našich zistení k refundácií výdavkov na záchranné práce

V súvislosti s uvedeným odporúčame doplniť do vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení neskorších predpisov buď jasné formálne naviazanie na mimoriadne situácie alebo materiálne naviazanie na mimoriadne udalosti. V prípade formálneho naviazania na mimoriadne situácie, teda ak je zámerom štátu refundovať iba počas mimoriadnych situácií, treba to výslovne napísať, že „výdavky obce na záchranné práce sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, ak boli vykonané počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.“ Ak má byť refundácia viazaná na samotnú mimoriadnu udalosť (bez formalizmu mimoriadnych situácií), navrhujeme znenie: „Výdavky na záchranné práce vykonané v súvislosti s mimoriadnou udalosťou sú refundovateľné bez ohľadu na vyhlásenie mimoriadnej situácie.“ Ak by sa vyhláška nemenila, navrhovali by sme zmenu samotného pokynu generálneho riaditeľa, kde by sa uviedlo, že „Refundácia výdavkov na záchranné práce sa realizuje spravidla počas vyhlásenej mimoriadnej situácie; ak mimoriadna situácia vyhlásená nebola, obec preukáže existenciu mimoriadnej udalosti.“

Systém financovania záchranných prác je dnes postavený tak, že záchranné práce sú materiálny inštitút, mimoriadna situácia je formálny právny režim a financovanie je naviazané skôr na formu než na materiálnu realitu. To vytvára paradox, že obec môže objektívne vykonať zákonom predpokladané záchranné práce, ale ak formálne nevyhlási mimoriadnu situáciu, riskuje nepreplatenie. Z hľadiska teórie verejnej správy ide o konflikt medzi legalistickým formalizmom a materiálnou ochranou života a zdravia. Starosta obce s odhadovanými vyše 4000 kompetenciami nemusí poznať interný predpis sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a kvôli formalite riskuje nepreplatenie výdavkov na záchranné práce. Na druhej strane je pravdou, že vyhlásenie mimoriadnej situácie je povinnosťou obce zo zákona, lenže v časovej tiesni, či šoku sa aj takáto povinnosť môže opomenúť.

Komparácia inštitútu záchranných prác s ďalšími právnymi inštitútmi krízového riadenia

Patrí pod záchranné práce aj vykonávanie evakuácie? V zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov záchranné práce predstavujú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. 39Evakuáciou sa zasa rozumie odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia. 40Kým záchranné práce teda predstavujú širokú kategóriu zásahových činností, ktorá zahŕňa vyhľadávanie a vyslobodzovanie osôb, poskytovanie prvej pomoci či odsun osôb z bezprostredne ohrozeného priestoru. Evakuácia predstavuje organizovaný presun z určitého územia, ale nie len z priestoru bezprostredného zásahu. Evakuácia navyše môže zahŕňať aj môže zahŕňať aj zvieratá a má plánovací a logistický charakter. Zákon o civilnej ochrane definuje oba pojmy samostatne a vyhláška o financovaní41 ich rozlišuje ako samostatné výdavkové položky. Z toho vyplýva, že zákonodarca ich konštruuje ako dva odlišné právne inštitúty. Definícia záchranných prác však obsahuje formuláciu „...ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov.“ Čo predstavuje odsun osôb z konkrétneho priestoru zásahu (napríklad z horiacich budov alebo zo zaplaveného územia). Takýto odsun sa taktiež nazýva evakuácia avšak v tomto prípade je súčasťou záchranných prác. Avšak, plošná, organizovaná evakuácia územia (napríklad evakuácia obce pred povodňou) je samostatné opatrenie civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré sa pod záchranné práce nesubsumuje. Z hľadiska normatívnej systematiky je definícia funkčná, no z hľadiska pojmovej čistoty je problematická. Rozdiel je v pojmoch „priestor“ a „územie“, ktorý nie je normatívne precizovaný. Vzniká konceptuálna kolízia v rozsahu pojmov. Z hľadiska praxe sa však definícia javí ako dobrá, najmä pre jej flexibilitu, pričom je dostatočne široká pre krízové riadenie. Definícia záchranných prác v zákone č. 42/1994 Z. z. je normatívne použiteľná a funkčne efektívna, avšak z hľadiska systematiky a pojmovej presnosti vykazuje znaky nadmernej extenzivity, čo vedie k prekryvu s evakuáciou a ďalšími opatreniami civilnej ochrany obyvateľstva. Je veľmi pravdepodobné, že široká definícia bola konštruovaná zámerne. Ak sa evakuácia vykonáva bezprostredne po vzniku mimoriadnej udalosti, v situácii bezprostredného ohrozenia života, v režime operačného zásahu - potom materiálne napĺňa znaky záchranných prác (napríklad evakuácia pri úniku amoniaku). V týchto prípadoch evakuácie nejde o plánovacie opatrenie, ale o bezprostredný zásah na záchranu života. To naznačuje, že zákonodarca nechcel evakuáciu pohltiť pod záchranné práce ale zároveň nechcel úplne oddeliť ich materiálny obsah. Pojem je teda pružný, čo je pre nepredvídateľnosť krízových situácií výborné. Problémy sa skôr objavia v hraničných situáciách, najmä tam, kde je potrebné presne určiť režim, kompetenciu a financovanie. Avšak tento problém už súvisí so zákonom o integrovanom záchrannom systéme a pojmom zásah. 42

Sú záchrannými prácami aj činností, ktoré sa používajú pri obnove v krízovom manažmente? Obnova je snaha spoločnosti k prinavráteniu pôvodného stavu, ktorý v spoločnosti panoval pred krízou (pred povodňou, pred zemetrasením, pred požiarom a podobne), k vylepšeniu predchádzajúceho stavu alebo k vzniku úplne nového systému. „Cieľom obnovy je zabezpečiť čo najrýchlejší návrat do stabilizovaného, predkrízového stavu alebo stavu blízkeho prechádzajúcemu a odstrániť vzniknuté škody.“ 43 Súčasný zákon o civilnej ochrane obyvateľstva uvádza, že „Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.“ 44 Okrem činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo postihnutých priestorov, zákon výslovne rozširuje ich obsah o dve ďalšie kategórie činností:

  • činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov;
  • činnosti na vytvorenie podmienok na odstránenie následkov.

Z tohto možno vyvodiť, že zákonodarca chápe záchranné práce širšie než iba bezprostrednú záchranu osôb. Zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov predstavuje činnosti, ktoré zabraňujú eskalácii mimoriadnej udalosti, obmedzujú sekundárne škody a stabilizujú situáciu. Výkladovo ide o stabilizačnú fázu zásahu, ktorú možno vsunúť medzi fázu záchrany a fázu obnovy. Vytvorenie podmienok na odstránenie následkov je kľúčovým pojmom v riešení tejto otázky. Zákon hovorí nie o samotnom odstránení následkov (to už je obnova), ale o vytvorení podmienok na ich odstránenie. V podstate ide o sprístupnenie územia, zabezpečenie bezpečnosti priestoru, dekontamináciu, zabezpečenie základnej infraštruktúry, zriadenie núdzového zásobovania a ubytovania, či organizáciu evakuácie. Príprava obnovy je teda ďalšia z fáz, ktoré možno pridať po záchrane a stabilizácií. Zároveň predchádza priamo obnove. Táto fáza má význam z hľadiska šetrenia času pri mimoriadnej situácii a to tým, že orgán krízového riadenia nemusí čakať napríklad na ukončenie záchrany osôb ale môže nariadiť stabilizačné technické opatrenia, môže použiť jednotky civilnej ochrany aj na dekontamináciu, spevňovanie objektov, odstraňovanie trosiek a z právneho hľadiska budú tieto činnosti stále zastrešované pojmom záchranné práce. Ak by sa záchranné práce obmedzili len na vyslobodzovanie osôb, zákon by neplnil svoj účel. Súčasné znenie definície záchranných prác znamená, že záchranné práce nekončia vyslobodením osôb ale zahŕňajú stabilizačné technické, organizačné a ochranné opatrenia, zahŕňajú prípravu podmienok na obnovu. „Z hľadiska praktického, nie je však vždy ani vhodné stanoviť deliacu čiaru od toho čo považujeme za opatrenia záchrany a čo za opatrenia obnovy.“ 45 Pojem „vytvorenie podmienok“ je veľmi široký, normatívne otvorený a interpretačne flexibilný. V praxi môže pokrývať napríklad aj dočasné prekrytie strechy (záchranné práce) a zároveň aj čiastočnú rekonštrukciu (už obnova). Právna úprava neobsahuje kvalifikačné kritérium intenzity ani časového hľadiska. Táto formulácia je dostatočná pre operatívne riadenie, nie je však optimálna pre kontrolovanie financovania záchranných prác. To vytvára priestor pre rozdielnu interpretačnú prax okresných úradov, verifikačné konflikty medzi obcami, okresnými úradmi, či následne negatívne posúdenie Najvyššieho kontrolného úradu. Spôsobuje to zároveň aj riziko rozpočtovej neistoty. Aby ostal systém pružný a odstránili sa rozpočtové negatíva navrhujeme aby boli negatívne vymedzené činnosti, ktoré sa za záchranné práce nepovažujú. Napríklad znenie zákona o civilnej ochrane obyvateľstva de lege ferenda: „Za záchranné práce sa nepovažuje rekonštrukcia, modernizácia alebo trvalá obnova poškodeného majetku.“

Aké sú zákonné požiadavky na dokumentáciu riadenia záchranných prác? Z hľadiska zákonnej úpravy záchranných prác nemožno zabudnúť na povinnosť obcí, okresných úradov, okresných úradov v sídle kraja a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vypracovať plán ochrany obyvateľstva, ktorý bude obsahovať dokumentáciu riadenia záchranných prác pre jednotlivé mimoriadne udalosti. Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva v § 3 ods. 2 presne definuje druhy mimoriadnych udalostí (živelná pohroma, havária, katastrofa, teroristický útok, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa a podobne). To znamená, že plán ochrany obyvateľstva nemá byť generický, ale musí byť typovo diferencovaný, scenárovo spracovaný, naviazaný na konkrétne riziká vyplývajúce z analýzy územia. Vypracovanie plánu pre jednotlivé mimoriadne udalosti znamená, že v rámci jedného plánu ochrany obyvateľstva by sa mali vytvárať samostatné časti (moduly/scenáre) pre každú z možných mimoriadnych udalostí podľa analýzy územia z hľadiska možného vzniku mimoriadnych udalostí. Každá z týchto udalostí má totiž iný priebeh, iné následky, iné potrebné sily a prostriedky, iný model riadenia. Výklad ustanovenia § 3c ods. 1 písm. c) bod 1. možno vyložiť ako povinnosť vypracovania osobitne štruktúrovanej dokumentácie pre každý identifikovaný typ mimoriadnej udalosti podľa analýzy územia, ktorá obsahuje konkrétny model riadenia, určenie oprávnenej osoby, postup záchranných prác a koordináciu síl a prostriedkov. Našou hypotézou je, že súčasne spracované plány ochrany obyvateľstva nespĺňajú túto zákonnú požiadavku týkajúcu sa dokumentácie záchranných prác.
Čo je náplňou organizovania, riadenia a vykonávania záchranných prác? Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva uvádza, že úlohy a opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva predstavujú najmä organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených. Organizovanie predstavuje predovšetkým plánovaciu rovinu, počas ktorej dochádza k vytváraniu jednotiek civilnej ochrany obyvateľstva, určenie kompetencií subjektom vykonávajúcim záchranné práce, príprava plánov, zabezpečenie materiálu a logistické zabezpečenie. Ide zväčša o predkrízovú fázu a prípravu systému. Riadenie predstavuje rozhodovaciu a koordinačnú rovinu obsahujúcu vydávanie príkazov, určovanie priorít zásahu, určenie miesta riadenia záchranných prác a koordináciu integrovaného záchranného systému a jednotiek civilnej ochrany obyvateľstva. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov výslovne upravuje riadenie záchranných prác, vrátane vydávania príkazov a organizácie štábu. Ide o výkon verejnej moci počas zásahu. Pri riadení záchranných prác sa ukladajú úlohy a vydávajú ústne alebo písomné príkazy na ich vykonanie a kontroluje sa ich plnenie. Ústne príkazy sa následne vyhotovujú v písomnej forme. 46 Vykonávanie záchranných prác predstavuje operatívnu a zásahovú povahu, spočívajúcu vo fyzickej záchrane osôb, vyslobodzovaní, poskytovaní prvej pomoci, transporte ranených, či zabezpečenie podmienok pre prežitie. Činnosti realizované pri vykonávaní záchranných prác sú uvedené v prílohe č. 2,3 a 4 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.

Toto organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác by malo spočívať hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených. Formulácia „hlavne“ má význam len demonštratívneho výpočtu, nejde o taxatívne vymedzenie. Záchranné práce zahŕňajú aj ďalšie činnosti (napríklad dekontamináciu, zabezpečenie komunikácií, technické zásahy), ktoré rozvádza vyhláška č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov. Zákon stanovuje jadro záchranných prác (life-saving core), vyhláška len konkretizuje ich operačný obsah. Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona o civilnej ochrane obyvateľstva je zakotvením pozitívnej povinnosti verejným orgánom zabezpečiť, aby systém civilnej ochrany bol schopný reálne zachraňovať životy a zdravie osôb počas mimoriadnej udalosti. Nejde o fakultatívnu aktivitu, ale o zákonnú úlohu, povinnosť a súčasť ochrany základného práva na život.

V akej miere sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podieľa na výkone záchranných prác? V ustanovení § 12 ods. 2 písm. a) zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa uvádza, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa podieľa na riadení a vykonávaní záchranných prác. Toto ustanovenie treba brať ako kompetenčnú, organizačno-právnu normu, upravujúcu rozsah vecnej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy. Nejde o generálnu riadiacu kompetenciu, ale o participačnú (koordinačnú) právomoc. Kľúčové je sloveso „podieľa sa“, ktoré nemožno chápať tak, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vždy riadi záchranné práce alebo ani že ich priamo vykonáva ako primárny zásahový subjekt. Znamená to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vstupuje do riadenia a výkonu záchranných prác v rozsahu svojej pôsobnosti, spravidla koordinačne, metodicky alebo prostredníctvom svojich organizačných zložiek. Ide teda o zdieľanú kompetenciu, nie o výlučnú. Ministerstvo vnútra môže pri nebezpečenstve vzniku alebo po vzniku mimoriadnej udalosti vyslať do miesta vzniku mimoriadnej udalosti, do štábu veliteľa zásahu alebo do krízového štábu nižšieho stupňa riadenia výjazdovú skupinu. 47 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa podieľa na záchranných prácach najmä vtedy, keď rozsah udalosti presahuje krajskú úroveň, ide o medzinárodnú pomoc alebo je potrebná koordinácia zvyšných štátnych síl. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevykonáva zásah „ako také“, ale prostredníctvom Hasičského a záchranného zboru, Policajného zboru alebo ďalších útvarov v jeho pôsobnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky najmä preto zabezpečuje personálne a materiálne zdroje, či vysiela výjazdové skupiny. Výkon záchranných prác Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je prejavom najmä výkonu štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva, ochrany základného práva na život a zdravie, zabezpečenia verejnej bezpečnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je aktívnym, ale nie výlučným subjektom riadenia a výkonu záchranných prác; jeho úloha spočíva v koordinácii, metodickom usmerňovaní a v nasadzovaní vlastných zložiek v rámci integrovaného záchranného systému, najmä pri udalostiach presahujúcich regionálnu úroveň.

Postavenie miestnej štátnej správy pri výkone záchranných prác

Má prednosta okresného úradu v sídle kraja limity pri vydávaní príkazov súvisiace s riadením záchranných prác? Prednosta okresného úradu v sídle kraja je oprávnený ukladať úlohy a vydávať príkazy v súvislosti s riadením záchranných prác:

  • prednostom okresných úradov ale iba v rámci svojho územného obvodu kraja;
  • vedúcim iných štátnych orgánov ale iba v rámci svojho územného obvodu kraja – týka sa len miestnych orgánov štátnej správy všeobecnej povahy (prednosta okresného úradu) alebo špecializovanej povahy (riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru, regionálnemu hygienikovi Regionálneho úradu verejného zdravotníctva). Je nemysliteľné aby napríklad prednosta okresného úradu v sídle kraja v Bratislave vydával príkazy napríklad hlavnému hygienikovi Úradu verejného zdravotníctva, hoci sídli v Bratislave. Aj keď Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je štátny orgán na území Bratislavského kraja, je pri tomto riadení je potrebné dodržiavať aj princíp subordinácie.;
  • starostom obcí ale iba v rámci svojho územného obvodu kraja.

Toto oprávnenie sa uplatňuje iba pri riadení záchranných prác, a to len v situácii ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu. Nejde o všeobecnú hierarchickú nadriadenosť, ale o kompetenciu viazanú výlučne na krízový režim riadenia záchranných prác. Netreba zabúdať, že ide o výkon činnosti v rámci verejnej správy a preto aj vydávanie príkazov je prísne viazané limitom z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V akom rozsahu môže prednosta okresného úradu v sídle kraja dávať príkazy krajskému riaditeľovi Hasičského a záchranného zboru alebo okresnému riaditeľovi Hasičského a záchranného zboru pri vykonávaní záchranných prác? Táto téma úzko súvisí s problematikou rozdielu medzi záchrannými prácami a zásahom. Legálna definícia zásah stanovila ako súhrn nevyhnutných úkonov a opatrení záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, ktoré súvisia s neodkladným poskytnutím pomoci v tiesni. 48 Zásah je bezprostredná, taktická reakcia zložiek integrovaného záchranného systému na stav tiesne, t.j. na stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci. 49 Záchranné práce sú širší, koncepčný a koordinačný rámec činností pri mimoriadnej udalosti. Zásah môže byť súčasťou záchranných prác. Záchranné práce môžu zahŕňať viacero zásahov. Základným rozdielom, ktorý ale môžeme badať je ten, že zásah predstavuje mikroúroveň operatívneho a taktického výkonu, kým záchranné práce makroúroveň taktického a strategického krízového riadenia. Záchranné práce sú riadené orgánmi verejnej správy a orgánmi verejnej moci (obec, okresný úrad, okresný úrad v sídle kraja, vláda Slovenskej republiky). Zásah je riadený veliteľom zásahu. Pri hľadaní hranice medzi riadením záchranných prác v zmysle zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a služobným riadením Hasičského a záchranného zboru, je potrebné odlíšiť kompetenciu vydať príkaz na vykonanie záchranných prác, operačné riadenie zásahu a služobnú podriadenosť príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Prednosta okresného úradu v sídle kraja je na čele orgánu štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva, kde sa aj zriaďuje koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a koordinuje záchranné zložky pri mimoriadnej udalosti. Prednosta okresného úradu v sídle kraja je vedúcim orgánu štátnej správy, nie nadriadeným v služobnom pomere voči príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. Prednosta okresného úradu v sídle kraja môže vydať príkaz na vykonanie záchranných prác, pričom tento príkaz obsahuje charakteristiku udalosti hlavné úlohy, určenie poradia prác, časové a priestorové vymedzenie a aj úlohy subjektov podieľajúcich sa na záchranných prácach. 50 Tu je však dôležité dodať, že tento príkaz je záväzný v rozsahu vecného určenia úloh, nie v rozsahu operačno-technického spôsobu ich vykonania. Hasičský a záchranný zbor vykonáva zásah podľa vlastných služobných predpisov. Prednosta okresného úradu v sídle kraja (aj prednosta okresného úradu) nemôže určovať taktiku hasenia, rozmiestnenie jednotiek, spôsob použitia techniky či personálne obsadenie zásahu. To je výlučne vecou služobného velenia Hasičského a záchranného zboru. Veliteľ zásahu pôsobí v režime zásahu podľa zákona o integrovanom záchrannom systéme. Jeho právomoc má takticko-operatívny charakter a viaže sa na konkrétne miesto zásahu a bezprostredné poskytovanie pomoci v tiesni. Riadi činnosť zasahujúcich zložiek, určuje taktiku postupu, rozdeľuje úlohy a prijíma okamžité rozhodnutia smerujúce k ochrane života, zdravia a majetku. Ide o riadenie výkonu v jeho bezprostrednej, realizačnej podobe, časovo ohraničené trvaním zásahu a determinované aktuálnou situáciou na mieste udalosti. Naopak, prednosta okresného úradu v sídle kraja vystupuje v režime civilnej ochrany obyvateľstva pri riadení záchranných prác. Jeho právomoc má strategicko-správny a koordinačný charakter. Nezasahuje do taktiky jednotlivých zásahov, ale určuje ciele, priority a organizačné rámce záchranných prác ako celku. Vydáva príkaz na vykonanie záchranných prác, zabezpečuje koordináciu medzi orgánmi štátnej správy a záchrannými zložkami, rozhoduje o nasadení síl a prostriedkov v širšom územnom a časovom horizonte a vytvára podmienky na systémové zvládnutie mimoriadnej udalosti. Rozdiel medzi oboma pozíciami preto nespočíva v tom, či koordinujú, ale na akej úrovni a v akom rozsahu tak robia. Veliteľ zásahu riadi operáciu, prednosta riadi organizáciu operácií. Ide o funkčnú diferenciáciu právomocí, nie o vzťah služobnej nadriadenosti. Tento dualizmus predstavuje prejav vertikálne diferencovaného modelu krízového riadenia, v ktorom sa taktická úroveň výkonu a strategická úroveň verejnosprávneho riadenia navzájom dopĺňajú bez vzájomného kompetenčného prekrytia. Ako príklad možno uviesť požiar budovy školy, kde vznikne z hľadiska zásahu potreba objektovej evakuácie, kde objektovú evakuáciu riadi veliteľ zásahu z Hasičského a záchranného zboru a zároveň po objektovej evakuácií vznikne potreba deti plošne presunúť (plošná evakuácia) a umiestniť deti dočasne do iných priestorov a poskytnúť im núdzového zásobovanie pitnou vodou a jedlom. Tu už veliteľ zásahu nemá kompetencie v zmysle zákona o integrovanom záchrannom systéme ale kompetencie dať príkaz na vykonanie záchranných prác majú orgány civilnej ochrany obyvateľstva (t. j. okresný úrad v sídle kraja). Dôvodom prečo veliteľ zásahu už na takéto riadenie nemá kompetencie je, že už situácia nespĺňa kritérium zásahu v čase tiesne ale ide o organizačný problém krízového riadenia.

Kto analyzuje a vyhodnocuje náklady vynaložené na vykonanie záchranných prác? Na túto otázku nám odpovedá zákon o civilnej ochrane obyvateľstva jednoduchou odpoveďou, že ide o okresný úrad. 51Avšak ešte predtým, ak ide o záchranné práce počas vyhlásenej mimoriadnej situácie obec zosumarizuje skutočné výdavky, pričom vychádza z účtovných dokladov, následne vypracuje požiadavku na náhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami a predkladá ju okresnému úradu. Obec teda vykonáva prvotnú ekonomickú analýzu a vyčíslenie nákladov. Územne príslušný okresný úrad následne prostredníctvom verifikačnej komisie overuje oprávnenosť, posudzuje správnosť, skúma primeranosť výdavkov a kontroluje súlad s právnymi predpismi. Po overení okresným úradom je žiadosť postúpená Sekcii krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Po posúdení výdavkov na Sekcii krízového riadenia Ministerstva vnútra sa zvyčajne predkladá návrh uznesenia vláde Slovenskej republiky na uvoľnenie finančných prostriedkov z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami a opatreniami na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku počas vyhlásených mimoriadnych situácií. V rámci týchto uznesení sa zväčša Ministrovi financií Slovenskej republiky uloží úloha uvoľniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa finančné prostriedky v určitej sume do kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Návrh uznesenia pripravuje Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
V rámci zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva sa v súvislosti s výkonom záchranných prác upravuje ešte informačná povinnosť orgánov verejnej správy pre obyvateľov ohľadom zverejnia informácií o záchranných prácach a to komplexne o ich plánovaní (t. j. v dokumentácií plánu ochrany obyvateľstva), ako aj o ich realizácií a následných výdavkov. Zákon zakotvuje aj povinnosť okresných úradov informácie vyplývajúce z plnenia povinností podľa § 14 ods. 1 písm. p) trvale zverejniť na internetovej stránke alebo na verejnej tabuli s uvedením 30-dňovej lehoty, dokedy môže dotknutá verejnosť podávať pripomienky. V kontexte výkonu záchranných prác ide o to, že verejnosť má právo vedieť:

  • ako boli záchranné práce organizované,
  • či boli použité primerané sily a prostriedky,
  • ako boli vynaložené verejné zdroje.

Pripomienky sa primerane zohľadňujú pri spracovaní plánu ochrany obyvateľstva, teda malo by na základe tohto ustanovenia dochádzať k cyklickému zlepšovaniu systému. Teda § 15a zákona o civilnej ochrane obyvateľstva vytvára most medzi operatívnou praxou a plánovacou dokumentáciou. V tomto kontexte je potrebné navrhnúť jednu z budúcich výskumných otázok: Aké množstvo pripomienok bolo zaslaných okresným úradom v súvislosti s ex post kontrolou záchranných prác verejnosťou?

V rámci právnej úpravy je ešte podstatné dodať zákonnú povinnosť pre fyzické osoby poskytnúť v prípade mimoriadnej udalosti potrebné priestory a prostriedky na núdzové ubytovanie.52 Fyzická osoba, ktorá takto poskytne osobám vykonávajúcim záchranné práce potrebné priestory a prostriedky na núdzové ubytovanie má nárok na poskytnutie náhrady v zmysle Občianskeho zákonníka. Fyzická osoba nie je túto povinnosť povinná splniť v prípade, ak by tým vystavila vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby alebo ak jej v tom bránia iné dôležité okolnosti.53

Záver

Predmetom tejto vedeckej práce bola systematická právna analýza inštitútu záchranných prác v kontexte právnej úpravy civilnej ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky. Východiskovou tézou bolo, že záchranné práce predstavujú materiálne jadro reakcie verejnej moci na mimoriadnu udalosť, pričom mimoriadna situácia vystupuje ako formálny právny režim umožňujúci rozšírenú organizáciu, koordináciu a financovanie zásahových opatrení.

Analýza potvrdila, že výkon záchranných prác nie je konštitutívne viazaný na vyhlásenie mimoriadnej situácie. Záchranné práce vznikajú už samotnou existenciou mimoriadnej udalosti a ich realizácia je determinovaná potrebou bezprostrednej ochrany života, zdravia a majetku. Mimoriadna situácia tak nepredstavuje podmienku ich existencie, ale právny nástroj umožňujúci intenzívnejší zásahový a organizačný režim, vrátane využitia širších kompetenčných a finančných mechanizmov. Ide teda o rozdiel medzi materiálnou reakciou na krízový stav a jeho formálnou právnou kvalifikáciou.

Z hľadiska kompetenčnej štruktúry sa potvrdilo, že riadenie záchranných prác je založené na kombinovanej subsidiarite – vecnej a územnej. Na rozdiel od mimoriadnej situácie, kde dominuje územný princíp, pri záchranných prácach je rozhodujúca aj povaha ohrozenia a pôsobnosť špecializovaných subjektov. Táto viacvrstvová štruktúra síce zvyšuje flexibilitu systému, no zároveň vytvára interpretačné napätia, najmä v hraničných situáciách presahu kompetencií obce a okresného úradu. Osobitne problematickou sa ukázala oblasť financovania záchranných prác. Platná právna úprava implicitne rozlišuje medzi materiálnou existenciou záchranných prác a formálnym režimom mimoriadnej situácie, pričom režim priebežného financovania je viazaný na vyhlásenie mimoriadnej situácie. Tento konštrukt vytvára potenciálny konflikt medzi materiálnou realitou výkonu záchranných prác a formalistickými podmienkami ich refundácie. Z hľadiska princípu legality a hierarchie právnych noriem je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi prípustnou metodickou konkretizáciou postupu a neprípustným materiálnym zúžením zákonného nároku internými aktmi riadenia.

Analýza zároveň poukázala na normatívnu šírku definície záchranných prác, ktorá zahŕňa nielen bezprostrednú záchranu osôb, ale aj stabilizačné opatrenia a vytváranie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti. Táto extenzívna konštrukcia zvyšuje operačnú flexibilitu systému krízového riadenia, avšak môže vyvolávať aplikačné nejasnosti najmä vo vzťahu k fáze obnovy a k rozpočtovej kontrole výdavkov. Z teoretického hľadiska možno konštatovať, že záchranné práce predstavujú komplexný právny inštitút nachádzajúci sa na priesečníku ochrany základných práv, organizácie verejnej moci a finančnoprávnych mechanizmov. Ich právna úprava odráža napätie medzi požiadavkou normatívnej precíznosti a potrebou operačnej pružnosti v podmienkach krízového riadenia.

De lege ferenda sa javí ako žiaduce precizovať väzbu medzi mimoriadnou udalosťou, mimoriadnou situáciou a financovaním záchranných prác tak, aby bola odstránená interpretačná neistota a minimalizované riziko rozpočtových sporov. Súčasne by bolo vhodné normatívne spresniť hranicu medzi záchrannými prácami a opatreniami obnovy, prípadne negatívne vymedziť činnosti, ktoré sa za záchranné práce nepovažujú.Záchranné práce tak nemožno redukovať na technickú kategóriu zásahu. Predstavujú dynamický právny nástroj, prostredníctvom ktorého sa v podmienkach mimoriadnych udalostí realizuje materiálny obsah princípu ochrany života a zdravia ako najvyšších hodnôt právneho poriadku. Ich systematické vedecké uchopenie je preto nevyhnutné nielen z hľadiska právnej teórie, ale aj z hľadiska praktickej efektívnosti a ústavnej legitimity krízového riadenia.

Autor: PhDr. JUDr. Ondrej Blažek, PhD.
Katedra správneho práva, Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam použitej literatúry

FÁBRY, B., KASINEC, R., TURČAN, M. Teória práva. Druhé prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019. s. 94. ISBN 978-80-7160-506-5.

HAŠANOVÁ, J. Interné predpisy v kontexte správneho súdnictve. In. MASLEN, M. Správne súdnictvo a jeho rozvojové aspekty. Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, konanej dňa 7.-8. marca 2011. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2011. s. 33-36. ISBN 978-80-970760-0-9.

KEMÉŇOVÁ, E. Opatrenia obnovy v krízovom manažmente. In. BUZALKA, J. a kol. Vybrané otázky krízového manažmentu. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2017. s. 71 – 79. ISBN 978-80-8054-746-2.

KVASNICA, M. na portáli merit.slv.cz. Dostupné aj online na WWW [22.02.2026; 20:19]: https://merit.slv.cz/I.%C3%9AS341/2024

PRUSÁK, J. Teória práva. Krásno nad Kysucou: Absynt, 2023. s. 415. ISBN 978-80-8224-006-4.

VRABKO, M. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2025. s. 149. ISBN 978-80-8232-068-1.

Zoznam použitých interných predpisov, právnych predpisov a judikatúry
Pokyn generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 2023 o uplatňovaní náhrady skutočných výdavkov na úlohy a opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Ústava Slovenskej republiky.

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 341/2024-21 zo dňa 18. júna 2024.

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 38/94 z 27. februára 1995.

Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.

Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.


1 § 3 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
2§ 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/2010 Z. z. o povodniach v znení neskorších predpisov.
3 § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
4 Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009, sp. zn. PL. ÚS 17/08.
5 § 3 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
6§ 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
7 § 3b ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
8 § 21 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
9 § 15 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
10 § 14 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
11§ 13 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
12 § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
13 § 15 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
14 § 3 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
15 § 3b ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
16§ 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.
17 Pozri napríklad § 3 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
18 Pozri: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19 § 9 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20 § 15 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
21 § 13 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
22 § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.
23 § 2 ods. 4 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení neskorších predpisov.
24 Ide o interný normatívny akt, ktorý konštruuje mimoriadnu situáciu ako podmienku uplatnenia náhrady zo štátneho rozpočtu podľa vyhlášky č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení neskorších predpisov. Tento nový pokyn zrušil pokyn generálnej riaditeľky sekcie integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. IZCO-48-44/2012 o uplatňovaní náhrady skutočných výdavkov na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
25Pokyn generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 2023 o uplatňovaní náhrady skutočných výdavkov na úlohy a opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
26Pokyn generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 2023 o uplatňovaní náhrady skutočných výdavkov na úlohy a opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
27 Pokyn generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 2023 o uplatňovaní náhrady skutočných výdavkov na úlohy a opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
28 FÁBRY, B., KASINEC, R., TURČAN, M. Teória práva. Druhé prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019. s. 94.
29VRABKO, M. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2025. s. 149.
30§ 21 ods. 3 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
31 HAŠANOVÁ, J. Interné predpisy v kontexte správneho súdnictve. In. MASLEN, M. Správne súdnictvo a jeho rozvojové aspekty. Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, konanej dňa 7.-8. marca 2011. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2011. s. 33-36.
32§ 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
33Čl. 71 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky.
34PRUSÁK, J. Teória práva. Krásno nad Kysucou: Absynt, 2023. s. 415.
35Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 341/2024-21 zo dňa 18. júna 2024.
36 KVASNICA, M. na portáli merit.slv.cz. Dostupné aj online na WWW [22.02.2026; 20:19]: https://merit.slv.cz/I.%C3%9AS341/2024
37Pri výkone samosprávy nie je podriadená.
38Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 38/94 z 27. februára 1995.
39§ 3 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
40§ 3 ods. 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
41Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení neskorších predpisov.
42Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.
43KEMÉŇOVÁ, E. Opatrenia obnovy v krízovom manažmente. In. BUZALKA, J. a kol. Vybrané otázky krízového manažmentu. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2017. s. 71 – 79.
44§ 3 ods. 6 druhá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
45KEMÉŇOVÁ, E. Opatrenia obnovy v krízovom manažmente. In. BUZALKA, J. a kol. Vybrané otázky krízového manažmentu. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2017. s. 72.
46§ 2 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.
47§ 2 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.
48§ 2 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.
49§ 2 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.
50§ 2 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.
51§ 14 ods. 1, písm. p) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
52§ 25 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
53§ 25 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.