The philosophical and legal significance of the work The Witch´s Hammer

Anotácia: Autorka sa v príspevku venuje dielu Kladivo na čarodejnice, ktoré sa stalo programovou listinou a základnou príručkou v boji proti čarodejniciam na európskom kontinente a je výrazne presiaknuté nepriateľským a negatívnym postojom voči ženám. Aj keď nikdy nezískalo formálne postavenie zákona, slúžilo ako významný subsidiárny právny predpis v súdnej praxi a postupne si vybudovalo povesť najčastejšie používaného zdroja informácií o čarodejníctve. Kniha síce nemala na čarodejnícke procesy okamžitý účinok, no ovplyvnila predstavy o čarodejníctve a následne počas vrcholného obdobia čarodejníckych procesov už bola klasickým dielom vo svojom odbore a stala sa základom mnohých prenasledovateľov čarodejníc.
Kľúčové slová: Kladivo na čarodejnice, čarodejnica, tortúra, obvinenie

Annotation: In the article, the author deals with the work The Hammer of Witches, which has become a program document and a basic manual in the fight against witches on the European continent, and is strongly imbued with a hostile and negative attitude towards women. Although it never gained the formal status of law, it served as an important subsidiary piece of legislation in court practice and gradually built a reputation as the most frequently used source of information on witchcraft. Although the book did not have an immediate effect on the witch trials, it influenced the ideas about witchcraft and subsequently during the peak period of the witch trials it was already a classic work in its field and became the basis of many witch persecutors.
Key words: Witch hammer, witch, torture, accusation

Úvod

Začiatok oficiálneho prenasledovania čarodejníc zaviedla až bula pápeža Inocenta VIII. Summis desiderantes affectibus, ktorá poskytla rozsiahle právomoci na prenasledovanie čarodejníc rovnako ako kacírov, čím sa skončila platnosť relatívne humánneho Canonu Episcopi a zaviedol sa rovnaký trest ako pre kacírov, a to upálenie zaživa. Summis desiderantes affectibus udelila neobmedzenú právomoc inkvizítorom, Heinrichovi Institorisovi a Jacobovi Sprengerovi, ktoré výsledky svojej činnosti zhrnuli v neslávne známom Kladive na čarodejnice, postavenom výlučne na odpore voči ženskému pohlaviu. ¹ Bula sa považovala za programovú listinu v boji proti čarodejniciam na európskom kontinente.

Kladivo však nebolo jediným zdrojom informácii, ktoré by pojednávalo o čarodejníctve, avšak ani jeden z traktátov nedosiahol taký významný vplyv ako tento. ² Prenasledovanie čarodejníc sa rozšírilo práve vydaním tohto diela. ³

Autori Kladiva na čarodejnice

Kľúčovú časť knihy napísal Henricus Institoris (Heinrich Kramer), ktorý sa narodil v roku 1430 v alsaskom meste Schlettstadt a pôsobil nie len ako predstavený dominikánskeho konventu v dolnom Alsasku, ale aj ako doktor teológie, horlivý inkvizítor a odporca husitov. ⁴ Svoje posledné roky strávil bojom proti husitskej heréze v Čechách, kde aj zomrel v roku 1505. ⁵

Druhým autorom Kladiva bol Jacobus (Jakub) Sprenger , ktorý sa narodil v roku 1437. Údajne pochádzal z oblasti Bazileja, kde sa stal neskôr súčasťou dominikánskej rehole. Doktorát z teológie získal v Kolíne nad Rýnom a stal sa profesorom kolínskej teologickej fakulty. ⁶ Sprenger podporoval reformné hnutie v rámci rádu, ktorý sa zasadzoval o návrat k jednoduchšiemu spôsobu života obyvateľov dominikánskych konventov. V roku 1481 ho vymenovali za inkvizítora v Porýní, avšak neexistujú žiadne dôkazy o akejkoľvek aktívnej účasti na tejto činnosti z jeho strany. Okrem nepublikovaného teologického komentára, ktorý napísal v súvislosti s jeho skorými akademickými štúdiami, jeho jedinou skladbou sa stala krátka práca o spoločnosti, ktorú založil na podporu ruženca. Zomrel v roku 1495. ⁷

Významné postavenie na kolínskej univerzite využil na to, aby pre knihu získal odporúčanie, ktoré nadobudol prostredníctvom vydania falošného dokumentu, ktorý mal vzbudiť dojem, že kolínska univerzita dielo schvaľuje a odporúča ju nie len odborníkom, ale aj verejnosti. V úvode Kladiva autori zverejnili spomínanú bulu pápeža Inocenta VIII., aby dielo nadobudlo dojem cirkevnej autority. ⁸ Očakávalo sa, že dielo bude obsahovať kruté a detailné popisy mučenia, no nestalo sa tak, nakoľko bolo tradičnou súčasťou inkvizičných, ale i trestných procesov. ⁹

Kladivo na čarodejnice sa považuje za najhanebnejšiu knihu svetovej literatúry, ktorá opisuje čarodejníctvo ako typický ženský zločin. Zdôrazňuje, že žena je náchylnejšia k poverčivosti, márnivosti a žiadostivosti. Pomoc a uspokojenie nachádza v náručí diabla, nakoľko jej chýba dostatočná fyzická sila. Prvotný záujem venovali autori ,,maleficiu,“ ktorým sa označovalo škodlivé čarovanie spočívajúce v zabíjaní ľudí a zvierat, ničení úrody, vyvolávaní chorôb, búrok a krupobití.

Obaja autori proti pochybovačom v existenciu čarodejníc vyslovili tézu: ,,Neveriť v činnosť čarodejníc je najväčšie kacírstvo.“ ¹⁰ Kniha predstavuje typický príklad mizogýnskeho čarodejníckeho spisu. ¹¹ Považuje sa za príručku pre lovcov čarodejníc a až do konca 17. storočia malo u katolíkov a evanjelikov obrovskú autoritu. Získala postavenie všeobecnej encyklopédie bosoráctva. Okrem výmyslov a bláznivých predstáv obsahovala aj dedinské povery. ¹² Nielen samotní autori tohto diela, ale aj im ideologicky podobní právnici, pomenovali čarodejníctvo ako najhroznejší, najťažší a najkrutejší trest, tzv. crimen exceptum¹³ – zvláštny, výnimočný zločin. ¹⁴

Kniha obsahuje súhrn postupov, akým spôsobom čarodejnicu rozpoznať, ako ju vyskúšať, aké mučenie sa má použiť a aké otázky sa majú čarodejnici položiť, aby z jej odpovede bolo možné usúdiť, že je vinná. ¹⁵ Diabol sa čarodejniciam zjavuje v rôznych ľudských podobách a zvádza ich na hriech. ¹⁶

Keď Johann Gutenberg v roku 1455 začal s hromadnou kníhtlačou, táto kniha sa rozšírila v rámci celej Európy. Následkom sa stalo masové vykonávanie inkvizičných procesov, čím sa začal čarodejnícky ošiaľ označovaný ako hon na čarodejnice. Definovali ho neľudské prejavy v podobe mučenia, vynucovanie priznaní, popravy upálením, prebodnutie kolom alebo utopenie. V kostoloch sa umiestňovali skrinky, do ktorých sa vhadzovali lístočky s menami podozrivých osôb z čarodejníctva. Viacero ľudí sa tak zbavovalo svojich osobných nepriateľov. ¹⁷

Časti Kladiva na čarodejnice

Kladivo na čarodejnice je veľmi prepracovaným dielom, pričom každá časť je rozdelená do niekoľkých otázok. ¹⁸

Kniha má tri časti (diely), pričom prvé dve obsahujú zhrnutie všetkých oficiálnych názorov na zločinný charakter čarodejníctva. ¹⁹

Prvá časť knihy, je rozdelená na 18 otázok. Opisuje tri zložky, ktoré tvoria podstatu čarodejníctva – diabol, čarodejník a božie dopustenie. ²⁰ Odôvodňuje prenasledovanie čarodejníc vo filozofickej rovine. ²¹

Autori sa pokúšajú v tejto časti Kladiva vyvrátiť pochybnosti o skutočnej existencii čarovania a kúziel. Popisujú priamu účasť diabla pri čarovaní a obhajujú oprávnenosť učenia o tzv. incubovi a succube, pričom zdôrazňujú dominantné postavenie démonov. Snažia sa dokázať, že pomocou čarov môžu u ľudí vyvolať lásku, i nenávisť, odstrániť pôžitok z milovania a že sa čarodejnice dokážu premeniť do zvieracej podoby. Dve kapitoly prvého dielu vysvetľujú, že diabol ako zdroj všetkého zla svoje neprávosti v oblasti čarodejníctva vykonáva ,,cum permissu Dei“- na základe božieho odpustenia. ²² Obsahuje teologické odôvodnenie, v ktorom je vysvetlené, že démoni môžu spolupracovať s ľuďmi. ²³Argumenty v tejto časti sú väčšinou teoretickou diskusiou. ²⁴

V druhej časti (2 otázky, rozdelené spolu do 24 hláv) Kladivo pojednáva o ochrane pred kúzlami a o spôsoboch ako ich odstrániť. ²⁵ Venuje sa skutočným praktikám čarodejníc. Táto časť diela je rozdelená do dvoch otázok, pričom prvá sa zaoberá činnosťou samotných čarodejníc a druhá legitímnymi metódami ich pôsobenia. Existujú určité dôkazy, že pôvodným zámerom bolo, aby sa druhá časť tejto knihy skombinovala s treťou časťou, kde mali byť vymedzené základné prostriedky na boj proti čarodejníctvu. ²⁶

Detailne popisuje uplatnenie diabla v sexuálnej oblasti, ako aj spôsoby zneužívania rozličných posvätných predmetov a obradov, ktoré sa používali katolíckou cirkvou. Nachádzame tu aj opis démona, ktorý vniká do ľudského tela, aké zlo tam vie napáchať, ako aj to, aké choroby a škodu môže spôsobiť. Táto časť sa zaoberá aj tým, že čarovaním sa môže vyvolať krupobitie a búrky. Záver pojednáva o cirkevných nástrojoch, ktoré pomáhajú pri obrane pred začarovaním, kde sa špecifický význam pripisuje predovšetkým exorcizmu ako cirkevnému obradu. ²⁷ Argumentuje skutočnými prípadmi, ktoré boli autorom diela známe. ²⁸

Za najkrutejšiu je považovaná tretia časť (spolu 41 otázok) Kladiva. V nej je podrobne popísaný postup, akým viesť proces s obžalovanými čarodejnicami. Samotné čarodejníctvo je popisované ako „najhroznejší, najťažší a najohavnejší zločin.“ Vysvetľuje, ale aj ospravedlňuje neprimerane kruté postupy proti obvineným, podnecuje k udávaniu, bdelosti a ostražitosti voči podozrivým osobám. Hlavnou myšlienkou tejto časti je tvrdenie: „Radšej nech zomrie desať nevinných, ako by mal ostať na slobode jeden škodca. ²⁹ Je to jediná časť knihy, ktorú je možné považovať za skutočnú príručku pre inkvizítorov, pretože opisuje proces súdenia a následného odsúdenia osôb, ktoré sa zapájali do škodlivých magických aktivít. ³⁰

Tretia časť knihy je takmer úplne založená na Directorium inquisitorum (Sprievodcovi pre inkvizítorov) Nicholasa Eymerica, ktorý sa zaoberal vyšetrovaním heretikov inkvizítormi. Zdôrazňuje, že vyšetrovateľ (inkvizítor) je povinný zistiť všetky skutočnosti potrebné na vznesenie obvinenia voči domnelej čarodejnici. ³¹

Zároveň predstavuje kriminalistický kódex a procesnoprávne zhrnutie, nakoľko popisuje podrobný návod na prípravu, začiatok a riadenie inkvizičného procesu s podozrivými osobami z čarodejníctva. Stanovuje detailný postup, ako v procese dosiahnuť úspech. Na začiatku je potrebné od obvinenej vylákať pod prísľubom beztrestnosti priznanie, že sa stýkala s diablom a s jeho pomocou spôsobila iným škodu. V tomto momente inkvizítor výsluch ukončí a môže nastúpiť sudca, ktorý následne vynesie rozsudok smrti. ³²

Negatívna charakteristika sa nevzťahuje na všetky ženy, pretože Kladivo obsahuje odkazy aj na zbožné ženy, ktoré odolávajú nástrahám čarodejníctva, alebo sa stanú len jeho obeťami. Je však nepochybné, že dielo je nasiaknuté nepriateľským a negatívnym pohľadom na ženy ako na celok. Vzhľadom na často negatívnu charakteristiku žien, najmä v Starom zákone nie je nezvyčajné, že kresťanská myšlienka staroveku a stredoveku zaujala obdobný prístup. ³³
Inkvizičné súdy slúžili v tomto období ako vyšetrovacie orgány, avšak ich vyšetrovanie skončilo spravidla v neprospech obžalovaného. Členovia inkvizičných súdov predpokladali, že obžalovaný je vinný. Obhajcovia boli obžalovaným zakázaní a dôkazy o nevine nemohol nikto predložiť. Kto sa snažil spochybniť obvinenie z čarodejníctva bol okamžite usvedčený z kacírstva. Ľudia sa tak dostávali pred súd aj pre nepatrné podozrenie a rozsudok zvyčajne znel „zaživa upáliť“. Inkvizičné tribunály sa pri postupovaní s obvinenými čarodejnicami mali pridržiavať otázok, ktoré boli často krát sprevádzané mučením. ³⁴

Prvou otázkou bolo, či obžalovaná osoba verí v existenciu čarodejníc. V prípade ak odpovedala kladne, nič horšie nemohla urobiť, pretože sa doznala ku kacírstvu. Nasledujúce otázky boli formulované tak, že sa pomocou kata ku skutku priznala. Používali sa aj viaceré triky, ako napríklad prisľúbenie milosti, ak sa dobrovoľne prizná. Rozsudok smrti mohol byť vynesený svetským súdom až vtedy, keď bol celý spor prejednaný pred cirkevným tribunálom. Ak bola odsúdená osoba uznaná vinnou, odovzdala sa svetskej vrchnosti, aby vykonala trest. Inkvizítori cestovali po mestách a na vstupných dverách kostolov, úradných alebo verejných budovách sa objavovali vyhlášky, ktoré vyzývali mešťanov, aby udali všetkých podozrivých z čarodejníctva. V prípade udania boli odmeňovaní, no v prípade úmyselného zatajenia podozrenia z čarodejníctva ich trestali cirkevnými a inými trestami. Sudcovia si pri výsluchoch podozrivých osôb všímali viaceré znaky, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili, že sa jedná o čarodejníctvo. Jedným z týchto znakov boli slzy ,,...a ak si nevinná, roň slzy, avšak ak si vinná, žiadnym spôsobom tak neučiníš. V mene Otca a Syna a Ducha svätého amen.“ ³⁵

K dosiahnutiu priznaniu sa využívali viaceré mučiace nástroje. Kladivo aj napriek tomu uvádza, aby sa tortúra vykonávala spôsobom, ktorý by vypočúvanej osobe nespôsobil trvalé poškodenie zdravia alebo smrť. Skutočnosť však bola celkom iná. Viaceré ženy z obavy buď spáchali samovraždu, iné sa zbláznili alebo zomreli práve na následky mučenia. ³⁶

Záver

Aj keď Kladivo na čarodejnice nikdy nezískalo formálne postavenie zákona, používalo sa podľa tretej časti, ktorá opisuje procesný postup inkvizičného procesu s čarodejnicami. ³⁷

Považovalo sa len za čiastočnú súkromnú publikáciu a slúžilo ako subsidiárny právny predpis v súdnej praxi. Členovia inkvizičných súdov hľadali v tejto knihe návod, ako pri procesoch s čarodejnicami postupovať. ³⁸ Kladivo na čarodejnice sa tak stalo osudovou knihou stredoveku. ³⁹ Je nepochybne najznámejším pojednaním o čarodejníctve všetkých čias. ⁴⁰ Dlhé obdobie sa považovalo za najautoritatívnejšiu a najrozšírenejšiu príručku pre trestné stíhanie čarodejníctva, ktorá bola k dispozícii sudcom laickým i cirkevným. ⁴¹

Autor: JUDr. Alica Fedorová
UPJŠ v Košiciach, Právnická fakulta, externá doktorandka, Katedra dejín štátu a práva

Zoznam použitej literatúry

Knihy/Monografie
1. APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Procesy s bosorkami na Slovensku (1506-1766). Budmerice: Vydavateľstvo Rak, 2001. 160 s. ISBN 8085501198.
2. DINZELBACHER, P. Světice, nebo čarodějky? Osudy „jiných“ žen ve středověku a novověku. Praha: Vyšehrad, 2003. 288 s. ISBN 807021650.
3. FRANZEN, A. Malé cirkevní dějiny. Praha: Zvon, 1995. 336 s. ISBN 80-7113-008-7.
4. GRIGULEVIČ, I. – R. Dějiny inkvizice (13.-20.století). Praha: Svoboda, 1973. 387 s. ISBN 25-089-73.
5. GUILEYOVÁ, R. Encyklopedie čarodějníc a čarodějnictví. Praha: Olympia, 1997. 244 s. ISBN 80-7033-432-0.
6. HALL, A. – KINGSTON. J. Bosoráctvo a čierna mágia. Bratislava: Ikar, 1992. 256 s. ISBN 8071180637.
7. JESENSKÝ, M. – PAVELKOVÁ, A. – TKÁČOVÁ, L. Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku. Bratislava: Goralinga, 2009. 192 s. ISBN 978-80-970042-2-4.
8. KIECKHEFER, R. Magie ve středověku. Praha: Argo, 2005. 252 s. ISBN 8072036602.
9. LACLAVÍKOVÁ, M. – ŠVECOVÁ, A. Pramene práva na území Slovenska I. Trnava: Tpi Universitatis Tyrnaviensis, 2007, 415 s. ISBN 9788080821531.
10. LENGYELOVÁ, T. Bosorky, strigy, čarodejnice. Bratislava: Trio Publishing, 2013. 159 s. ISBN 9788089552931.
11. LENKOVÁ, J. Kladivo na čarodějnictví. Praha: Michal Zítko - Otakar II. 2005, 628 s. ISBN 80-86355-82-9.
12. MACKAY, S. – CH. The Hammer of Witches. The Edinburg Building: Cambridge university press, 2009. 657 s. ISBN 978-0-511-53982-4.
13. TOKÁROVÁ, A. Vzdelanie žien na Slovensku. Spoločenské bariéry a stimuly v historickom priereze. Prešov: AKCENT PRINT, 2007. 180 s. ISBN 978-80-96941-9-9-5.

Článok v časopise
JESENSKÝ, M. Inkvizičné súdy žien, obvinených z bosoráctva, neboli výnimkou ani na Slovensku. In Víkend, 1996, s. 13.

Článok zo zborníka
ŠTENPIEN, E. Hlavné znaky uhorských procesov s čarodejnicami s osobitným zreteľom na Horné Uhorsko. In Stát a právo v období absolutismu: sborník: Spisy Právnické fakulty Masarykovy univerzity v Brně, řada teoretická. Brno: Masaryková univerzita, 2005. s. 154-174.

Články v elektronických časopisoch a iné príspevky
1. DUNI, M. Doubting Witchcraft: Theologians, Jurists, Inquisitors during the Fifteenth and Sixteenth Centuries [online]. Dostupné na internete: https://www.academia.edu/32446624/Doubting_Witchcraft_Theologians_Juris….
2. ENNEMOSER, J. Geschichte der Magie [online]. Leipzig: Brockahus, 1844. s. 796. Dostupné na internete: https://reader.digitale sammlungen.de/de/fs1/object/goToPage/bsb10132586.html?pageNo=848.
3. PETERSON, J.– L. Henricus Institoris and Jacobus Sprenger: Malleus Maleficarum [online]. Dostupné na internete : https://www.academia.edu/509484/Intro_and_Excerpt_Commentary_Henricus_I….

¹ ENNEMOSER, J. Geschichte der Magie [online]. Leipzig: Brockahus, 1844. s. 796 [cit. 2020-10-11]. Dostupné na internete: https://reader.digitale sammlungen.de/de/fs1/object/goToPage/bsb10132586.html?pageNo=848
² JESENSKÝ, M. Inkvizičné súdy žien, obvinených z bosoráctva, neboli výnimkou ani na Slovensku. In Víkend, 1996, s. 13.
³ FRANZEN, A. Malé cirkevné dějiny. Praha: České katolické nakladatelství, 1992. s. 233.
⁴ LENKOVÁ, J. Malleus maleficarum. Praha: Michal Zítko – Otakar II., 2000, s. 7-8.
⁵ MACKAY, S. – CH. The Hammer of Witches. The Edinburg Building: Cambridge university press, 2009. s. 3.
⁶ LENKOVÁ, J. Malleus maleficarum. Praha: Michal Zítko – Otakar II., 2000. s. 8.
⁷ MACKAY, S. – CH. The Hammer of Witches. The Edinburg Building: Cambridge university press, 2009. s. 3.
⁸ APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Budmerice: Rak, 2001. s. 27 – 28.
⁹ LENKOVÁ, J. Malleus maleficarum. Praha: Michal Zítko – Otakar II., 2000. s. 8.
¹⁰ TOKÁROVÁ, A. Vzdelanie žien na Slovensku. Spoločenské bariéry a stimuly v historickom priereze. Prešov: AKCENT PRINT, 2007. s. 47-48.
¹¹ KIECKHEFER, R. Magie ve středověku. Praha: Argo, 2005. s. 227.
¹² HALL, A. – KINGSTON. J. Bosoráctvo a mágia. Bratislava: Ikar, 1979, s.161 – 162.
¹³ Najstaršie európske feudálne zákony (franské kapitulárie) zakazovali trestať prípady čarodejníctva svetskou mocou a odkazovali ich do kompetencie cirkevných súdov. Saské zrkadlo už nariaďovalo trestať čarodejnice upálením. V rokoch 1231-1233 informoval Konrád z Marburgu pápeža Gregora IX. o viacerých prípadoch uctievania satana, ktoré odhalil. Pápež ho následne vyzval, aby sa s horlivosťou postavil proti šíreniu zla. Pápež Alexander VI. V rokoch 1258 a 1260 nariadil, aby čarodejnice súdili inkvizítori len vtedy, ak by boli súčasne obvinené zo zjavnej herézy. Keď v roku 1398 teologická fakulta v Paríži prehlásila všetky druhy mágie za heretické, stalo sa čarodejníctvo v západnej Európe výnimočným trestným činom, ktorý patril do výhradnej kompetencie inkvizície (tzv. crimen exceptum). Pozri bližšie: RYŚ, G. Inkvizice. Praha: Mladá Fronta, 2004. s. 73.
¹⁴GRIGULEVIČ, I. – R. Dějiny inkvizice (13. – 20. století). Praha: Svoboda, 1973. s. 91.
¹⁵Malleus maleficarum. In. The Free Dictionary [cit.2020-10-27]. Dostupné na internete: https://encyclopedia2.thefreedictionary.com/The+hammer+of+witches.
¹⁶ DINZELBACHER, P. Světice, nebo čarodějky? Osudy „jiných“ žen ve středověku a novověku. Praha: Vyšehrad, 2003. s. 145.
¹⁷ MONASTIER, M. História trestu smrti. Praha: Rybka Publishers, 1998. s.112.
¹⁸ MACKAY, S. - CH. The Hammer of Witches. The Edinburg Building: Cambridge university press, 2009. s. 12.
¹⁹ APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Budmerice: Rak, 2001. s. 28.
²⁰ TOKÁROVÁ, A. Vzdelanie žien na Slovensku. Spoločenské bariéry a stimuly v historickom priereze. Prešov: AKCENT PRINT, 2007. s. 47-48.
²¹ ŠTENPIEN, E. Hlavné znaky uhorských procesov s čarodejnicami s osobitným zreteľom na Horné Uhorsko. In Stát a právo v období absolutismu: sborník: Spisy Právnické fakulty Masarykovy univerzity v Brně, řada teoretická. Brno: Masaryková univerzita, 2005. s. 154-174.
²² APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Budmerice: Rak, 2001. s. 29.
²³PETERSON, J.– L. Henricus Institoris and Jacobus Sprenger: Malleus Maleficarum [cit. 2020-10-27]. Dostupné na internete : https://www.academia.edu/509484/Intro_and_Excerpt_Commentary_Henricus_I….
²⁴ MACKAY, S. – CH. The Hammer of Witches. The Edinburg Building: Cambridge university press, 2009. s. 10.
²⁵ TOKÁROVÁ, A. Vzdelanie žien na Slovensku. Spoločenské bariéry a stimuly v historickom priereze. Prešov: AKCENT PRINT, 2007, s. 47-48.
²⁶ MACKAY, S. – CH. The Hammer of Witches. The Edinburg Building: Cambridge university press, 2009. s. 10.
²⁷ APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Budmerice: Rak, 2001. s. 29.
²⁸ŠTENPIEN, E. Hlavné znaky uhorských procesov s čarodejnicami s osobitným zreteľom na Horné Uhorsko. In Stát a právo v období absolutismu: sborník: Spisy Právnické fakulty Masarykovy univerzity v Brně, řada teoretická. Brno: Masaryková univerzita, 2005. s. 154-174.
²⁹ TOKÁROVÁ, A. Vzdelanie žien na Slovensku. Spoločenské bariéry a stimuly v historickom priereze. Prešov: AKCENT PRINT, 2007. s. 47-48.
³⁰ Henricus Institoris and Jacobus Sprenger: Malleus Maleficarum [cit.2020-10-27]. Dostupné na internete: https://www.academia.edu/509484/Intro_and_Excerpt_Commentary_Henricus_I….
³¹ MACKAY, S. – CH. The Hammer of Witches. The Edinburg Building: Cambridge university press, 2009. s. 10.
³² APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Budmerice: Rak, 2001. s. 30.
³³ APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Budmerice: Rak, 2001. s. 25-26.
³⁴ LENGYELOVÁ, T. Bosorky, strigy, čarodejnice. Bratislava: TRIO Publishing, 2013. s. 16.
³⁵ JESENSKÝ, M. – PAVELKOVÁ, A. – TKÁČOVÁ, L. Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku. Bratislava: Goralinga, 2000. s. 24.
³⁶ APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Budmerice: Rak, 2001. s. 30.
³⁷ LACLAVÍKOVÁ, M. – ŠVECOVÁ, A. Pramene práva na území Slovenska I. Trnava: Tpi Universitatis Tyrnaviensis, 2007. s. 377.
³⁸ APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Budmerice: Rak, 2001.s. 31.
³⁹ GUILEYOVÁ, R. – E. Encyklopedie čarodějnic a čarodějnictví. Praha: OLYMPIA, 1997. s. 116.
⁴⁰ MACKAY, S. – CH. The Hammer of Witches. The Edinburg Building: Cambridge university press, 2009. s. 1.
⁴¹ DUNI, M. Doubting Witchcraft: Theologians, Jurists, Inquisitors during the Fifteenth and Sixteenth Centuries [cit. 2020-10-26]. Dostupné na internete: https://www.academia.edu/32446624/Doubting_Witchcraft_Theologians_Juris….