The European Public Prosecutor's Office and its position in the conditions of the Slovak Republic

Abstrakt: Európska prokuratúra vznikla v októbri 2017 na základe nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Prijatie nariadenia si vyžiadalo viaceré významné zmeny na úrovni vnútroštátneho právneho poriadku a prinieslo nových aktérov do procesu vyšetrovania a trestného stíhania páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej Únie. V článku autorka rozoberá vznik Európskej prokuratúry so zameraním na najdôležitejšie dokumenty v procese kreovania Európskej prokuratúry a analyzuje postavenie, štruktúru, organizáciu a právomoc Európskej prokuratúry. Autorka rozoberá relevantné zmeny vykonané vo vnútroštátnych právnych predpisoch za účelom zabezpečenia riadneho fungovania EP a objasňuje postavenie a rolu jednotlivých súčastí Európskej prokuratúry vo vyšetrovaní a trestnom stíhaní vecí spadajúcich do jej pôsobnosti.
Kľúčové slová: Európska prokuratúra, európsky prokurátor, európsky delegovaný prokurátor, hlavný európsky prokurátor, trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie.

Abstract: The European Public Prosecutor's Office was established in October 2017 based on Council Regulation (EU) 2017/1939 of October 2017 implementing enhanced cooperation on the establishment of the European Public Prosecutor's Office (‘the EPPO’). The adoption of the regulation required several significant changes to relevant national law and brought new subjects into the process of investigation and prosecution of the perpetrators of criminal offenses against the financial interests of the European Union. In the article, the author discusses the creation of the EPPO with a focus on the most important documents of this process and analyzes the status, structure, organization, and competence of the EPPO, as well as the status of its integral parts in the Slovak national law. The author discusses the relevant changes made to national law to ensure the proper functioning of the EPPO and clarifies the role of the integral parts of the EPPO in the investigation and prosecution of matters within its jurisdiction.
Key words: EPPO, European Prosecutor, European Delegated Prosecutor, European Chief Prosecutor, Crimes against the Financial Interests of the Union.

Úvod

Začiatku fungovania Európskej prokuratúry (ďalej aj ako „EP“) prechádzala dlhá cesta, siahajúca do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Postupným rozširovaním členských štátov Európskej Únie (ďalej len „EÚ“ alebo „Únia“) a rozvíjaním okruhov spolupráce v európskom priestore sa otvorili nové možnosti zneužívania obrovského toku finančných prostriedkov EÚ, páchané čoraz sofistikovanejšími formami organizovanej kriminality. Vyšetrovanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie bolo dlhú dobu ponechané národným orgánom, pričom úroveň ich objasnenosti a úspešnosti trestného stíhania sa od štátu k štátu výrazne líšila.

Myšlienka zriadiť Európsku prokuratúru vzišla v roku 1994 od Úradu pre finančnú kontrolu Európskej komisie, ktorý vyhodnotil existujúcu úroveň ochrany finančných záujmov vtedajšieho Európskeho spoločenstva ako nedostatočnú a požiadal renomovaných univerzitných profesorov, aby navrhli modernejšie riešenie.¹ Výsledkom niekoľkoročnej práce expertnej skupiny bol projekt Corpus Juris, resp. jeho prerobená verzia Corpus Juris 2000, ktorého hlavným poslaním bola harmonizácia trestného práva členských štátov. Okrem trestnoprocesných ustanovení obsahoval aj hmotnoprávne ustanovenia a skutkové podstaty trestných činov proti finančným záujmom Únie. ² Už v tomto dokumente bol vyjadrený zámer vytvoriť EP spolu s detailným popisom jej postavenia a právomocí. Európska prokuratúra, podľa Corpus Juris 2000, mala byť orgánom Európskych spoločenstiev zodpovedným za vyšetrovanie, trestné stíhanie, podanie obžaloby, zastupovanie obžaloby pred súdom a výkon rozhodnutí týkajúcich sa taxatívne vymenovaných trestných činov proti financiám Európskych spoločenstiev. Mala byť orgánom nezávislým tak na národných orgánoch, ako aj na orgánoch Spoločenstva. ³ Projekt Corpus Juris 2000, napriek jeho pokrokovosti, nebol všeobecne prijatý. Položil však základy ďalšieho myšlienkového smerovania a rozvoja odbornej diskusie v oblasti spoločného postupu členských štátov pri ochrane finančných záujmov Európskej únie. Myšlienkovo naň nadviazal ďalší významný dokument Komisie, tzv. Zelená kniha o trestnoprávnej ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a o zriadení Európskej prokuratúry zo dňa 11. decembra 2001 (ďalej len „Zelená kniha“).⁴ Diskusií o podobe Zelenej knihy sa zúčastnilo vyše 300 zástupcov súdov, prokuratúr, akademickej obce, medzinárodných právnických združení a ďalších expertov, ktorých názory boli nejednoznačné.⁵ Komisii bolo zaslaných vyše 200 stanovísk, niektoré štáty⁶ boli výslovne proti zriadeniu EP a ostatné sa nevedeli zhodnúť na jej podobe. Zelená kniha mala charakter diskusného dokumentu, ktorý počítal z novelizovaním Zmluvy o Európskom spoločenstve (ďalej len „Zmluva o ES“), ktorá mala upravovať najzákladnejšie otázky fungovania Európskej prokuratúry definovaním jej postavenia a úloh, ako aj spôsob menovania a odvolávania prokurátorov, pričom ďalšie otázky a podrobnosti mali byť upravené v sekundárnej legislatíve. Fakticky otvorila priestor pre úvahy, konzultovanie, pripomienkovanie a navrhovanie možných podôb a zmien Európskej prokuratúry.⁷ Ďalšie pokusy o zriadenie EP, napr. prostredníctvom navrhovanej Zmluvy o Ústave pre Európu,⁸ sa taktiež nestretli s úspechom. Najvýznamnejším medzníkom bolo až prijatie Lisabonskej zmluvy, platnej od 1.12.2009 (ďalej aj ako „Zmluva o fungovaní EÚ“ alebo „ZFEÚ“), ktorá umožnila vznik Európskej prokuratúry na úrovni primárneho práva EÚ. Podľa článku 86 ods. 1 ZFEÚ: „S cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vytvoriť z Eurojustu Európsku prokuratúru. Rada sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.“ Týmto Lisabonská zmluva upravila prvý mechanizmus vzniku Európskej prokuratúry a to z Eurojustu, jednomyseľným uznesením Rady, so súhlasom Európskeho parlamentu. Tento spôsob vytvorenia Európskej prokuratúry sa, vzhľadom na rôzne postoje členských štátov k potrebe vytvorenia tohto nového úradu a spôsobu jeho prípadného fungovania, od počiatku zdal ako najmenej pravdepodobný. V prípade neexistencie jednomyseľného rozhodnutia Rady, resp. nesúhlasu Európskeho parlamentu, čl. 86 ods. 1 ZFEÚ počíta s druhým spôsobom vytvorenia Európskej prokuratúry, a to nasledovne: „Ak sa v Rade nedosiahla jednomyseľnosť, môže skupina pozostávajúca aspoň z deviatich členských štátov požiadať, aby sa návrh nariadenia predložil Európskej rade. V takom prípade sa postup v Rade pozastaví. Európska rada po prerokovaní v prípade dosiahnutia konsenzu vráti do štyroch mesiacov od tohto pozastavenia návrh späť Rade na prijatie.“ Nakoniec však došlo až k uplatneniu tretieho postupu podľa čl. 86 ods. 1: „Ak sa konsenzus nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu nariadenia nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie vykonávať posilnenú spoluprácu podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii⁹ a článku 329 ods. 1¹⁰ tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa ustanovenia o posilnenej spolupráci.“ Európska prokuratúra teda bola zriadená v rámci tzv. posilnenej spolupráce, pretože sa zistilo, že vytvorenie Európskej prokuratúry nemôže Únia dosiahnuť ako celok. Prostredníctvom posilnenej spolupráce podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa má predchádzať patovým situáciám, keď štáty, ktoré sa nechcú zapojiť do spolupráce v určitej oblasti, paralyzujú rozvoj daných vzťahov štátom, ktoré o nadviazanie spolupráce majú záujem. ¹¹ Lisabonská zmluva tak zakotvila právny rámec vytvorenia Európskej prokuratúry, po ktorom nasledovali mnohopočetné diskusné fóra, konferencie¹² a vyjednávania o konkrétnej podobe Európske prokuratúry. Problematické boli najmä otázky vzťahu EP a Eurojustu; štatútu jej prokurátorov; štruktúry Európskej prokuratúry – či má fungovať ako centralizovaný alebo decentralizovaný orgán; rozsahu vecnej pôsobnosti; nutnosti harmonizácie hmotnoprávnych aj procesnoprávnych predpisov zúčastnených štátov; (ne)závislosti jednotlivých súčastí EP od vnútroštátnych orgánov; vzťahu európskych prokurátorov a generálnych prokurátorov členských štátov; vzťahu EP k tretím štátom a množstvo ďalších. Niekoľkoročné úsilie sa napokon zavŕšilo dňa 12. októbra 2017 prijatím Nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „nariadenie o EP“), ktoré nadobudlo účinnosť 20. novembra 2017. Po ňom nasledovalo niekoľkoročné obdobie príprav národných legislatív a EÚ na začiatok fungovania Európskej prokuratúry, ktorá napokon prevzala plnenie svojich úloh k 1. júnu 2021.

Postavenie, štruktúra a organizácia Európskej prokuratúry

Európska prokuratúra je nezávislý orgán Európskej únie s vlastnou právnou subjektivitou. Podľa bodu 32 preambuly nariadenia o EP sú európski delegovaní prokurátori (ďalej aj ako „EDP“) neoddeliteľnou súčasťou EP, a preto pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní trestných činov, ktoré patria do právomoci EP, by mali na území svojho členského štátu konať výlučne v jej mene. Európska prokuratúra koná v záujme EÚ ako celku, no jednotlivé jej súčasti (hlavný európsky prokurátor, jeho zástupca, európski prokurátori, európski delegovaní prokurátori) konajú úplne samostatne a nezávisle od prípadných pokynov zvonka, či už zo strany členských štátov, alebo orgánov a inštitúcií Únie. Tým sa prejavuje nezávislosť EP navonok. EP za svoju všeobecnú činnosť zodpovedá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, nenesie však politickú ani inú zodpovednosť za svoje konkrétne rozhodnutia pred Európskym parlamentom, Radou a Komisiou. ¹³

Štruktúra EP je vyjadrená v čl. 8 a nasl. nariadenia o EP, podľa ktorého je EP nedeliteľný orgán únie, ktorý koná ako jediný úrad s decentralizovanou štruktúrou. Z toho vyplýva existencia dvoch základných úrovní EP – ústrednej a decentralizovanej.

• Ústredná úroveň je tvorená ústredím v mieste sídla Európskej prokuratúry, ¹⁴ pozostávajúcim z:
  a. Kolégia: Kolégium tvorí hlavný európsky prokurátor (ďalej aj ako „HEP“) a jeden európsky prokurátor za každý členský štát (22). Kolégium má na starosti všeobecný dohľad nad činnosťou EP. ¹⁵ Zriaďuje stále komory a prijíma vnútorný rokovací poriadok EP. Neprijíma však žiadne operatívne rozhodnutia v konkrétnych veciach.
  b. Stálych komôr: Počet, zloženie a rozdelenie právomocí stálych komôr vychádza z funkčných potrieb EP, stanovených vnútorným rokovacím poriadkom. Na rozdiel od kolégia, stále komory majú významný vplyv na priebeh konkrétneho vyšetrovania vedeného európskym delegovaným prokurátorom (ďalej aj ako „EDP“). Sledujú a usmerňujú vyšetrovanie, zabezpečujú koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní v cezhraničných veciach a po preskúmaní návrhu EDP-a prijímajú viaceré dôležité rozhodnutia (napr. rozhodnutie o podaní obžaloby na súd, o odmietnutí veci, o postúpení veci, o uplatnení zjednodušeného postupu trestného stíhania a vydaní pokynu EDP, aby konal s cieľom s konečnou platnosťou rozhodnúť vo veci podľa článku 40 nariadenia o EP, o pokračovaní vo vyšetrovaní a i.), vydávajú pokyny EDP (napr. začať vyšetrovanie, odňať vec a i.) ¹⁶ a prostredníctvom dozorujúceho európskeho prokurátora vydávajú pokyny konajúcemu EDP. Stála komora sa skladá z predsedu (hlavný európsky prokurátor, jeden z jeho zástupcov alebo európsky prokurátor vymenovaný za predsedu), dvoch stálych členov a tzv. „nestálych členov“, ktorými môžu byť dozorujúci európsky prokurátor, prípadne EDP, ktorí však nemá hlasovacie práva. Predseda a stáli členovia stálej komory pochádzajú z iného štátu ako toho, v ktorom sa má viesť konanie. Ondrejová¹⁷ poukazuje na to, že títo členovia neovládajú jazyk, v ktorom sa konanie vedie a nemajú dôkladnú znalosť právneho poriadku daného štátu. V dôsledku toho budú v značnej miere odkázaní na kvalitu správ podaných konajúcim EDP a prekladov aplikovateľných vnútroštátnych predpisov a vyšetrovacích správ.
  c. Hlavného európskeho prokurátora: HEP vedie Európsku prokuratúru, organizuje jej prácu, riadi jej činnosť a prijíma rozhodnutia v súlade s nariadením o EP a vnútorným rokovacím poriadkom. Zároveň zastupuje EP navonok voči EÚ, členským štátom EÚ a tretím stranám. Vypracováva návrh vnútorného rokovacieho poriadku EP, ktorý dvojtretinovou väčšinou schvaľuje kolégium. Funkčné obdobie HEP je 7 rokov a je neobnoviteľné. HEP-a vymenúva Európsky parlament a Rada na základe vzájomnej dohody. Uchádzači musia byť aktívnymi členmi prokuratúr alebo súdnictva členských štátov s nespochybniteľnou nezávislosťou a ktorí majú kvalifikáciu požadovanú na obsadenie najvyšších prokurátorských alebo sudcovských funkcií vo svojich členských štátoch a relevantné praktické skúsenosti z vnútroštátnych právnych systémov, finančného vyšetrovania a medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach alebo ktorí boli európskymi prokurátormi, a zároveň majú dostatočné riadiace skúsenosti a kvalifikáciu pre túto funkciu. Hlavného európskeho prokurátora môže odvolať jedine Súdny dvor na návrh Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie ak zistí, že už nie je spôsobilý vykonávať svoje povinnosti alebo že sa dopustil závažného pochybenia. Za prvú hlavnú európsku prokurátorku bola v októbri 2019 vymenovaná rumunská prokurátorka Laura Codruţa Kövesi.
  d. Zástupcov hlavného európskeho prokurátora: Zastupujú HEP-a v jeho neprítomnosti. Zástupcovia HEP sú dvaja a sú menovaní kolégiom na trojročné obnoviteľné funkčné obdobie, ktoré nesmie byť dlhšie ako ich funkčné obdobie európskeho prokurátora.
  e. Európskych prokurátorov (1 za každý členský štát), ktorí v mene stálych komôr vykonávajú dozor nad trestnými stíhaniami a vyšetrovaním, za ktoré sú zodpovední EDP konajúci vo veci v štáte ich pôvodu. Predkladajú súhrnné správy o nimi dozorovaných veciach a návrhy rozhodnutí, ktoré má komora prijať na základe návrhov vypracovaných EDP-om. Dozorujúci európski prokurátori môžu vydávať pokyny konajúcemu EDP v súlade s pokynmi príslušnej stálej komory, a to najmä v záujme zabezpečenia spravodlivosti, efektívneho vyšetrovania a trestného stíhania a jednotného fungovania Európskej prokuratúry. Európski prokurátori v podstate plnia funkciu styčného bodu medzi stálymi komorami a EDP-mi, nad ktorými vykonávajú dozor. V podmienkach Slovenskej republiky (a viacerých iných členských štátov EÚ) prokurátori spravidla nevykonávajú vyšetrovanie osobne, ale prostredníctvom polície. V praxi to bude vyzerať tak, že vyšetrovanie konkrétnej veci spadajúcej do právomoci EP bude vykonávať na vnútroštátnej úrovni policajt príslušný podľa vnútroštátneho trestnoprocesného kódexu, nad ktorým vykonáva dozor EDP a nad EDP-om bude vykonávať podrobnejší dozor dozorujúci európsky prokurátor, ktorý zároveň bude rozhodovať o sťažnostiach a opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam EDP-a. Funkčné obdobie európskych prokurátorov je 6 ročné a neobnoviteľné. Rada však môže na konci šesťročného funkčného obdobia rozhodnúť o jeho predĺžení najviac o tri roky. Európski prokurátori a hlavný európsky prokurátor sú zamestnaní ako dočasní zamestnanci Európskej prokuratúry na „plný úväzok“. ¹⁸ V júli 2020 Rada vymenovala 22 európskych prokurátorov. ¹⁹
  f. Administratívneho riaditeľa: Funkčné obdobie administratívneho riaditeľa je 4-ročné s možnosťou jednorazového predĺženie najviac o 4 roky. Riadi EP na administratívne a rozpočtové účely.
  g. Zamestnancov Európskej prokuratúry, ktorí poskytujú podporu ústredným a decentralizovaným orgánom.
• Decentralizovaná úroveň je tvorená európskymi delegovanými prokurátormi („EDP“). Každý členský štát má minimálne dvoch EDP-ov, ktorí sú zodpovední za vyšetrovanie a trestné stíhanie vo svojich členských štátoch a zároveň po podaní obžaloby na súd ju zastupujú. Slovenskej republike bol pôvodne pridelený počet piatich EDP-ov, ktorý bol neskôr navýšený na šesť. Navýšenie bolo odôvodnené aj odhadovaným počtom prípadov v jednotlivých členských štátoch. Tieto odhady sa javia ako opodstatnené, keďže EP za prvých 7 mesiacov svojej činnosti v Slovenskej republike vyšetruje piaty najväčší počet prípadov v Únii. ²⁰ EDP-i môžu zároveň vykonávať aj úlohy vnútroštátnych prokurátorov a to do takej miery, ktorá im nebráni v plnení ich povinností podľa nariadenia o EP. V podmienkach Slovenskej republiky je miestom výkonu funkcie európskeho delegovaného prokurátora Úrad špeciálnej prokuratúry. ²¹ Podľa § 55lb ods. 2 zákona č. 153/2021 Z. z. o prokuratúre (ďalej ako „Zákon o prokuratúre“), EDP môže plniť počas dočasného pridelenia aj úlohy prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, a to v rozsahu, ktorý mu nebráni v plnení jeho povinností vyplývajúcich z osobitného predpisu (nariadenie o EP). EDP má pri plnení úloh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry postavenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. V jednej a tej istej veci však nemôže mať EDP dvojaké postavenie, a teda buď koná ako vnútroštátny prokurátor podľa vnútroštátneho práva alebo ako EDP podľa nariadenia o EP. Európski delegovaní prokurátori nominovaní členskými štátmi, sú menovaní kolégiom na základe návrhu HEP-a na funkčné obdobie piatich rokov, ktoré je neobnoviteľné. EDP-i sú v zmysle čl. 96 ods. 6 nariadenia o EP zamestnaní „iba“ ako osobitní poradcovia, teda nie na plný úväzok, ako HEP a európski prokurátori, čo znamená, že časť odmeny dostávajú aj od štátu, v ktorom pôsobia. Pri plnení úloh Európskej prokuratúry sú EDP nezávislí a za vyšetrovanie a trestné stíhanie zodpovedajú iným súčastiam Európskej prokuratúry. Taktiež podľa §12a Zákona o prokuratúre riadiaca a kontrolná právomoc generálneho prokurátora, vymedzená v § 10-§ 12 menovaného zákona sa nevzťahuje na veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry.

Hlavný európsky prokurátor, stála komora, európsky prokurátor a európsky delegovaný prokurátor majú pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní vecí patriacich do pôsobnosti EP postavenie prokurátora v slovenskom trestnom konaní, ktoré im výslovne priznáva § 10 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“), podľa ktorého: „... Ak ide o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry, prokurátorom sa rozumie aj hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor, európsky delegovaný prokurátor a stála komora,... .“ Cieľom tejto právnej úpravy bolo podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „dôvodová správa“), ktorým sa novelizoval Trestný poriadok, dosiahnuť stav, aby všade tam, kde predpisy trestného práva pojednávali o prokurátorovi, sa ním rozumel automaticky aj hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor, európsky delegovaný prokurátor a stála komora, a to pre tie trestnoprávne veci, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry.²² Otázkou taktiež bolo, akým spôsobom poňať určité právomoci generálneho prokurátora, ktoré mu priznáva Trestný poriadok²³ a sú aplikovateľné aj v konaní o veciach vedených EDP-om, teda vo veciach spadajúcich do právomoci EP, pretože s ohľadom na koncept fungovania Európskej prokuratúry je neprípustné, aby tieto právomoci ostali zachované pre generálneho prokurátora. Túto otázku taktiež rieši § 10 ods. 1 Trestného poriadku nasledovne: „...pôsobnosť generálneho prokurátora vykonáva orgán Európskej prokuratúry ustanovený osobitným predpisom, inak hlavný európsky prokurátor.“ Podľa dôvodovej správy uvedené možno demonštrovať na príklade dovolania. Podanie dovolania je v prípade prokuratúry vyhradené generálnemu prokurátorovi. A teda v prípade vecí patriacich do právomoci Európskej prokuratúry sa táto otázka vyrieši tak, že namiesto generálneho prokurátora bude dovolanie podávať hlavný európsky prokurátor, t. j. funkčne najvyššia zložka Európskej prokuratúry, čo zodpovedá právnej tradícii slovenskej právnej úpravy, podľa ktorej je dovolanie zverené najvyššej zložke prokuratúry.²⁴

Podľa výročnej správy EP za rok 2021²⁵ bolo celkovo prijatých 95 európskych delegovaných prokurátorov, ktorí pracujú v 35 úradoch EP v 22 zúčastnených členských štátoch. EP mala v roku 2021 celkovo 122 zamestnancov pracujúcich v centrále v Luxemburgu.

Právomoc Európskej prokuratúry

Do právomoci EP vo všeobecnosti patria trestné činy proti finančným záujmom Európskej únie. Finančnými záujmy EÚ sú všetky príjmy, výdavky a aktíva kryté alebo nadobudnuté Úniou alebo dlžné jej rozpočtu a rozpočtom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr zriadených na základe zmlúv, ako aj rozpočtom, s ktorými tieto subjekty hospodária a ktoré sledujú.²⁶ Vecná príslušnosť EP je ďalej rozvinutá v čl. 22 nariadenia o EP. Výnimky z výkonu právomoci sú upravené v čl. 25 nariadenia o EP. Základy vecnej príslušnosti EP sa vyvodzujú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (tzv. smernica PIF) tak, ako je vykonaná vo vnútroštátnom práve. Keďže EP má podávať obžalobu na vnútroštátny súd, jej právomoc sa vymedzuje odkazom na trestné právo členských štátov vykonávajúcich smernicu PIF. ²⁷

Podľa ods. 1 čl. 22 nariadenia o EP tak do právomoci Európskej prokuratúry patria:
a) trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie ustanovené v smernici PIF tak, ako je vykonaná vo vnútroštátnom práve, bez ohľadu na to, či by sa tá istá trestná činnosť mohla podľa vnútroštátneho práva klasifikovať ako iný druh trestného činu. Pôjde teda v zásade o trestné činy podľa § 261, § 262, § 254 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len Trestný zákon“), ak spôsobili alebo mohli spôsobiť škodu na finančných záujmoch Európskej únie najmenej vo výške aspoň 10 000 EUR. V prípadoch spôsobenej alebo hroziacej škody nižšej ako 10 000 EUR Európska prokuratúra môže vykonávať právomoc len vtedy, ak by mal prípad na úrovni EÚ dôsledky, ktoré by vyžadovali vedenie vyšetrovania Európskou prokuratúrou alebo ak by zo spáchania trestného činu boli podozriví úradníci alebo iní zamestnanci Únie. ²⁸²⁹ Trestné činy korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa (§ 326, § 328-§ 336 Trestného zákona), ak boli spáchané spôsobom, ktorý poškodil alebo mohol poškodiť finančné záujmy Európskej únie, taktiež spadajú do právomoci Európskej prokuratúry, rovnako ako trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti (§ 233 Trestného zákona) pochádzajúci z uvedených trestných činov.
b) Pri trestných činoch uvedených v článku 3 ods. 2 písm. d) smernice PIF, teda podvodné konania na dani z pridanej hodnoty, ³⁰ má Európska prokuratúra právomoc, len ak sa úmyselné konanie alebo opomenutie vymedzené v uvedenom ustanovení týkajú územia dvoch alebo viacerých členských štátov a spôsobujú celkovú škodu najmenej 10 000 000 EUR. Pôjde teda najmä o trestné činy skrátenia dane, daňového podvodu (§276, § 277a Trestného zákona), ak sa uvedené protiprávne konanie týka územia dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie a spôsobí alebo môže spôsobiť celkovú škodu najmenej 10 000 000 EUR.
c) Trestné činy týkajúce sa účasti v zločineckej organizácii v zmysle rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV o boji proti organizovanému zločinu z 27. októbra 2008,³¹ ako je vykonané vo vnútroštátnom práve, ak trestnú činnosť páchanú zločineckou organizáciou predstavujú ktorékoľvek z trestných činov uvedených v predošlých odsekoch.
d) každý trestný čin neoddeliteľne spojený s vyššie uvedenou trestnou činnosťou, čím sa myslí spáchaný v jednočinnom súbehu s týmito trestnými činmi, napr. trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (§ 266 Trestného zákona) alebo subvenčného podvodu (§ 225 Trestného zákona).
e) Negatívne vymedzenie vecnej príslušnosti podľa čl. 22 ods. 4 nariadenia o EP: „... do právomoci Európskej prokuratúry nepatria trestné činy týkajúce sa vnútroštátnych priamych daní vrátane trestných činov, ktoré sú s nimi neoddeliteľne spojené. Toto nariadenie nemá vplyv na štruktúru a fungovanie daňovej správy členských štátov.“ Negatívne vymedzenie vecnej príslušnosti bolo do nariadenia o EP zakomponované najmä ako zábezpeka pre členské štáty, že EÚ neprevezme ich právomoci v oblasti vnútroštátnych priamych daní. Zaradenie podvodov s DPH do právomoci EP patrilo medzi najkontroverznejšie a najnáročnejšie vyjednávania pri prijímaní nariadenia o EP. Argumentácia členských štátov za vyňatie týchto trestných činov z pôsobnosti EP vychádzala z toho, že iba nepatrná časť (približne 0,3% DPH) je príjmom Únie a zostávajúcich 99,7% je príjmom členského štátu.³² Nakoniec bol prijatý kompromis, podľa ktorého môže EP konať o podvodoch na DPH len vtedy, ak sa uvedené protiprávne konanie týka územia dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie a spôsobí alebo môže spôsobiť celkovú škodu najmenej 10 000 000 EUR.
f) Článok 25 ods. 3 nariadenia o EP ustanovuje výnimky, kedy sa EP zdrží výkonu právomoci: 1) ak horná hranica trestnej sadzby stanovená vo vnútroštátnom práve za trestný čin patriaci do pôsobnosti EP je rovnaká alebo nižšia ako horná hranica trestnej sadzby za neoddeliteľne spojený trestný čin s výnimkou prípadov, keď mal neoddeliteľne spojený trestný čin zásadný význam pre spáchanie trestného činu ustanoveného smernicou PIF; b) ak možno odôvodnene predpokladať, že škoda spôsobená alebo pravdepodobne spôsobená finančným záujmom Únie prostredníctvom trestného činu stanoveného v smernici PIF alebo s takým trestným činom neoddeliteľne spojeného, nepresahuje škodu spôsobenú alebo pravdepodobne spôsobenú inej obeti.³³

Záver

Po takmer troch desaťročiach neúnavných prác na pôde EÚ bolo dňa 12. októbra 2017 prijaté nariadenie o EP. Z historického hľadiska najvýznamnejšími dokumentami, ktoré prispeli k vzniku Európskej prokuratúry boli Corpus Juris, resp. Corpus Juris 2000, Zelená kniha, Lisabonská zmluva a napokon dlho očakávané nariadenie o EP. Nariadenie o EP s konečnou platnosťou určilo hlavné úlohy, postavenie, štruktúru, právomoc, financovanie a ďalšie otázky spojené so vznikom Európskej prokuratúry. Jednou z hlavných právomocí Európskej prokuratúry je vyšetrovať a trestne stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ a ich páchateľov. Pod tieto trestné činy patria najmä podvody, pranie špinavých peňazí, korupcia a cezhraničné podvody v oblasti DPH, ktoré spravidla spôsobili, resp. môžu spôsobiť škodu vo výške aspoň 10 000 Eur, resp. 10 000 000 Eur v oblasti podvodov s DPH. Týmto nariadenie o EP limitovalo vecnú právomoc EP na závažnejšie trestné činy. Na vyšetrovaní a trestnom stíhaní trestných činov proti finančným záujmom EÚ sa podieľajú viaceré súčasti Európskej prokuratúry. Na najnižšej, decentralizovanej úrovni je to európsky delegovaný prokurátor, v konkrétnej veci označovaný ako konajúci európsky delegovaný prokurátor, ktorý v súčinnosti s národnými orgánmi (v podmienkach Slovenskej republiky spravidla vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry) fakticky vykonáva, resp. dozoruje priebeh vyšetrovania vedeného policajtom podľa Trestného poriadku. Sám európsky delegovaný prokurátor však, na rozdiel od prokurátora v „klasickom“ vnútroštátnom trestnom konaní, nie je jediným „pánom prípravného konania”, keďže aj nad samotným európskym delegovaným prokurátorom vykonáva dozorovaciu právomoc ďalšia súčasť Európskej prokuratúry – európsky prokurátor (v konkrétnej veci označovaný ako dozorujúci európsky prokurátor) a stála komora. Dozorujúci európsky prokurátor je „styčným bodom” medzi európskym delegovaným prokurátorom a stálou komorou, ktorá má hlavné slovo o tom, akým spôsobom skončí, resp. bude pokračovať trestné stíhanie (odmietnutím veci, postúpením veci, podaním obžaloby). Európski delegovaní prokurátori sa od vymenovania do funkcie európskeho delegovaného prokurátora až do odvolania považujú aj za aktívnych členov prokuratúr členských štátov, ktoré ich nominovali. ³⁴ Na území Slovenskej republiky majú rovnaké postavenie a právomoci ako vnútroštátny prokurátor s tým rozdielom, že sú podriadení stálej komore a dozorujúcemu európskemu prokurátorovi a konajú v mene a v záujme EÚ, resp. EP. Pri vyšetrovaní musia okrem nariadenia o EP dodržiavať aplikovateľné vnútroštátne právo (pokiaľ to nevylučuje nariadenie o EP). Pre zrovnoprávnenie postavenie európskeho delegovaného prokurátora a vnútroštátneho prokurátora boli vykonané v právnom poriadku viaceré zmeny najmä Trestného poriadku, Zákona o prokuratúre a Zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. V súčasnosti na Slovensku pôsobí šesť delegovaných európskych prokurátorov, ktorých činnosť má významný potenciál chrániť finančné záujmy Európskej Únie aj vzhľadom na to, že z 22 zúčastnených členských štátov EÚ³⁵ je Slovenská republika na horných priečkach čo do početnosti vyšetrovaných trestných činov.

Autorka: Mgr. Lucia Vasilik

Zoznam použitej literatúry:

Monografie a články
1. FENYK, J. Projekt Evropského veřejného žalobce (Nová podoba mezinárodní justiční spolupráce v rámci členských států Evropské unie?). Dostupné na internete: www.ok.cz/iksp/docs/aidp_101007f.doc. [cit. 15.07.2022].
2. KOŘÍNEK, Š. Evropská prokuratura. Dostupné na internete: https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/korinek-s/#_ftn7. [cit. 15.07.2022].
3. ONDREJOVÁ, A. 2017. Európsky prokurátor. Komentár k nariadeniu Rady Európskej únie. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 240 s. ISBN: 978-80-8168-749-5.
4. ONDREJOVÁ, A. 2018. Európska prokuratúra – štruktúra a právomoc. In Bulletin slovenskej advokácie. ISSN 1335-1079, 2018, XXIV, č. 3, s. 26-33.
5. STRÉMY, T., POPÉLYOVÁ, K., OZORÁKOVÁ, L. 2021. Prokuratúra v podmienkach Európskej Únie. Bratislava : C. H. Beck, 2021. 184 s. ISBN 978-80-8232-008-7.

Právne predpisy a dokumenty
6. Zelená kniha o trestnoprávnej ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a o zriadení Európskej prokuratúry zo dňa 11.12.2001. Dostupná na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52001DC07…. [cit. 15.07.2022].
7. Návrh Zmluvy o Ústave pre Európu. Dostupný na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.C_.200…. [cit. 15.07.2022].
8. Lisabonská zmluva zo dňa 13. decembra 2007. Dostupná na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=OJ%3AC%3A2007%3A306…. [cit. 15.07.2022].
9. Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Dostupné na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32017R1939. [cit. 15.07.2022].
10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (tzv. smernica PIF). Dostupné na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:32017L1371. [cit. 15.07.2022].
11. Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dostupné na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:12012E/TXT. [cit. 15.07.2022].
12. Výročná správa Európskej prokuratúry za rok 2021. Dostupná na internete: https://www.eppo.europa.eu/en/documents?f%5B0%5D=facet_media_document_c…. [cit. 15.07.2022].
13. Zákon č. 153/2021 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
14. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
15. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
16. Dôvodová správa k zákonu č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Internetové zdroje:
17. https://eur-lex.europa.eu/homepage.html
18. https://www.consilium.europa.eu/sk/
19. https://www.eppo.europa.eu/en
20. https://www.justice.gov.sk/

¹ ONDREJOVÁ, A. 2017. Európsky prokurátor. Komentár k nariadeniu Rady Európskej únie. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 15.
² Napr. korupcia, podvody v oblasti voľnej súťaže, podvody proti finančným záujmom ES a príbuzné trestné činy, zneužitie právomoci etc.
³ FENYK, J. Projekt Evropského veřejného žalobce (Nová podoba mezinárodní justiční spolupráce v rámci členských států Evropské unie?). Dostupné na internete: www.ok.cz/iksp/docs/aidp_101007f.doc. [cit. 15.07.2022].
⁴ Zelená kniha o trestnoprávnej ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a o zriadení Európskej prokuratúry zo dňa 11.12.2001, dostupná na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52001DC07…. [cit. 15.07.2022].
⁵ Bližšie pozri: ONDREJOVÁ, A. 2017. Európsky prokurátor. Komentár k nariadeniu Rady Európskej únie. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 16.
⁶ Írsko, Veľká Británia, Rakúsko.
⁷ Bližšie pozri: KOŘÍNEK, Š. Evropská prokuratura. Dostupné na internete: https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/korinek-s/#_ftn7. [cit. 15.07.2022].
⁸ Zmluva o Ústave pre Európu rátala v čl. III-274 s vytvorením Európskej prokuratúry. Proces ratifikácie však bol zastavený v máji 2005 pre neúspešné referendum vo Francúzsku. Text návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu je dostupný na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.C_.200….
⁹ Čl. 20 ods. 2 Zmluvy o Európskej Únii: „Rozhodnutie, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca, prijme Rada ako poslednú možnosť, keď sa zistí, že ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase, a za predpokladu, že sa na nej zúčastní najmenej deväť členských štátov. Rada sa uznáša v súlade s postupom ustanoveným v článku 329 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.”
¹⁰ Čl. 329 ods.1 ZFEÚ: „Členské štáty, ktoré si želajú nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v jednej z oblastí, na ktoré sa vzťahujú zmluvy, s výnimkou oblastí výlučnej právomoci a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, predložia žiadosť Komisii a upresnia rozsah pôsobnosti a ciele navrhovanej posilnenej spolupráce. Komisia môže na tento účel predložiť návrh Rade. Ak Komisia návrh nepredloží, informuje dotknuté členské štáty o dôvodoch, prečo tak neurobila. Povolenie nadviazať posilnenú spoluprácu uvedené v prvom pododseku udeľuje Rada na návrh Komisie a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.“
¹¹ Od februára 2013 sa tento postup využil v oblastiach, ako sú rozvodové konanie, patenty a daň z finančných transakcií a tiež na ochranu finančných záujmov EÚ prostredníctvom zriadenia Európskej prokuratúry. Bližšie pozri na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:enhanced_c…. [cit. 15.07.2022].
¹² Napr. konferencia „Koncepcia Európskej prokuratúry“ v Luxemburgu v máji 2012, seminár Akadémie európskeho práva v Trieri v januári 2013 a i.
¹³ Bližšie pozri: ONDREJOVÁ, A. 2017. Európsky prokurátor. Komentár k nariadeniu Rady Európskej únie. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, s. 109.
¹⁴ Ústredná úroveň má sídlo v Luxemburgu.
¹⁵ Bližšie o úlohách kolégia pozri v čl. 9 ods. 2 nariadenia o EP: Kolégium zasadá pravidelne a zodpovedá za všeobecný dohľad nad činnosťou Európskej prokuratúry. Prijíma rozhodnutia o strategických záležitostiach a všeobecných otázkach, ktoré vyplývajú z konkrétnych vecí, predovšetkým s cieľom zabezpečiť súdržnosť, efektívnosť a konzistentnosť postupov Európskej prokuratúry v oblasti trestného stíhania v rámci členských štátov, ako aj rozhodnutia o ďalších záležitostiach určených v tomto nariadení. Kolégium neprijíma operatívne rozhodnutia v konkrétnych veciach. Vo vnútornom rokovacom poriadku Európskej prokuratúry sa stanovia podrobnosti o tom, ako kolégium vykonáva všeobecný dohľad nad činnosťou a prijíma rozhodnutia o strategických záležitostiach a všeobecných otázkach podľa tohto článku.
¹⁶ Bližšie pozri čl. 10 ods. 4 nariadenia o EP.
¹⁷ ONDREJOVÁ, A. 2017. Európsky prokurátor. Komentár k nariadeniu Rady Európskej únie. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, s. 115-116.
¹⁸ Tamtiež, s. 211.
¹⁹ K zoznamu vymenovaných európskych prokurátorov pozri: https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/07/27/eu-p…. [cit. 15.07.2022].
²⁰ Údaje za prvých 7 mesiacov pôsobenia Európskej prokuratúry (od 01.06.2021-31.12.2021). Pre bližšie informácie pozri Výročnú správu EP za rok 2021, dostupnú na internete: https://www.eppo.europa.eu/en/news/eppo-investigates-eu54-billion-worth….
²¹ § 55lb ods. 3 zákona č. 153/2021 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
²² Dôvodová správa k zákonu č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s. 48.
²³ Napríklad právomoci GP podľa § 47 ods. 3 a 4, § 179 ods. 6, § 185 ods. 5, § 207a ods. 2, § 363 až 367, § 369 nasl., § 530 Trestného poriadku.
²⁴ V tomto zmysle bude mať hlavný európsky prokurátor relatívne silné oprávnenia, keďže jednou z najvýraznejších čŕt prokuratúry SR oproti viacerým členským štátom EÚ, je veľmi široko koncipovaný rozsah právomocí generálneho prokurátora, ktoré pripadnú hlavnému európskemu prokurátorovi. K tomu bližšie pozri: STRÉMY, T., POPÉLYOVÁ, K., OZORÁKOVÁ, L. 2021. Prokuratúra v podmienkach Európskej Únie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 150.
²⁵ Výročná správa EP za rok 2021. Dostupná na internete: https://www.eppo.europa.eu/en/documents?f%5B0%5D=facet_media_document_c…. [cit. 15.07.2022].
²⁶ Čl. 2 ods. 3 nariadenia o EP.
²⁷ ONDREJOVÁ, A. 2017. Európsky prokurátor. Komentár k nariadeniu Rady Európskej únie. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, s. 133.
²⁸ Bližšie pozri: https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/aktuality/?eid=3429.
²⁹ Čl. 25 ods. 2 nariadenia o EP.
³⁰ Čl. 3 ods. 2 písm. d) smernice PIF: Na účely tejto smernice podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie predstavuje aj (pokiaľ ide o príjmy z vlastných zdrojov založených na DPH), akékoľvek konanie alebo opomenutie, ku ktorému došlo v rámci cezhraničných podvodných schém, týkajúce sa: a) používania alebo predkladania falšovaných, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokladov týkajúcich sa DPH, ktoré majú za následok úbytok zdrojov rozpočtu Únie, b) neposkytnutia informácií týkajúcich sa DPH v rozpore s konkrétnou povinnosťou, a to s rovnakým následkom; alebo c) predloženia správnych výkazov týkajúcich sa DPH na účely podvodného zamaskovania nezaplatenia alebo neoprávneného vzniku práv na vrátenie DPH.
³¹ Dostupné na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32008F0841.
³² ONDREJOVÁ, A. 2017. Európsky prokurátor. Komentár k nariadeniu Rady Európskej únie. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, s. 134.
³³ To neplatí pre trestné činy uvedené v čl. 3 ods. 2 písm. a), b) a d) smernice PIF, ako je vykonaná vo vnútroštátnom práve.
³⁴ ONDREJOVÁ, A. 2018. Európska prokuratúra – štruktúra a právomoc. In Bulletin slovenskej advokácie. ISSN 1335-1079, 2018, XXIV, č. 3, s. 29.
³⁵ Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.