Possible criminal liability of heirs in inheritance proceedings in relation to property crime

Anotácia: Autorka v príspevku analyzuje vyvodenie možnej trestnej zodpovednosti dedičov za trestné činy spáchané počas dedičského konania vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti, najmä vo vzťahu k trestnému činu krádeže a podvodu.
Kľúčové slová: dedičské konanie, dedičia, trestné zodpovednosť

Anotation: In the article, the author analyzes the possible criminal liability of heirs for crimes committed during inheritance proceedings in relation to property crime, especially in relation to the crime of theft and fraud.
Keywords: inheritance proceedings, heirs, criminal liability

Úvod

S páchaním majetkovej trestnej činnosti bojuje polícia Slovenskej republiky denno-denne. Špecifickým príkladom páchateľov majetkovej trestnej činnosti sú dedičia, prípadne iné osoby zasahujúce do dedičského konania. Ide o situácie verejnosti nie moc známe, nakoľko dedičské konanie je neverejným konaním, ľudia sa ho zúčastňujú zriedka najmä pri smrti blízkej osoby. Je spojené s citovými emóciami ale predovšetkým s majetkoprávnou povahou, keďže predmetom konania je „rozdelenie“ majetku poručiteľa medzi dedičov.

Dedičské právo

So vznikom dedičského práva sa spája rozhodujúca skutočnosť a to je smrť fyzickej osoby (ďalej v texte poručiteľ). Ide o dôležitú právnu skutočnosť, s ktorou právo spája vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov týkajúcich sa poručiteľa a jeho majetku. Akým spôsobom práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú na dedičov upravuje dedičské právo hmotné v siedmej časti Občianskeho zákonníka. ¹

Pojem dedenie znamená prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti na iné subjekty – dedičov, veriteľov, štát alebo osoby, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb. Dedenie spočíva na princípe prechodu majetku, majetkových práv a povinnosti poručiteľa na jeho právnych nástupcov priamo zo zákona už okamihom smrti poručiteľa. K prechodu nie je potrebný žiadny právny akt zo strany dediča, ide o takzvaný delačný princíp. Avšak štát určitým spôsobom zasahuje do nadobudnutia dedičstva princípom úradnej ingerencie, ktorá znamená, potrebu úradného potvrdenia o tom, kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu, najmä v prípade ak je dedičov viac. Dedičské právo napomáha zachovaniu majetkových hodnôt poručiteľa pre jeho právnych nástupcov.

Ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. K tomu sa pripája potvrdenie dedičstva zo strany štátu, ktorý má účinok ku dňu smrti poručiteľa. Predmetom dedenia je všetok majetok, ktorý ku dňu smrti patrí poručiteľovi. Dedičia majú dedičské právo, ide o majetkové právo, ktoré má absolútnu povahu a pôsobí erga omnes-voči všetkým. Dedičmi sú osoby zo zákona alebo osoby zo závetu, ktoré sa následne označujú ako zákonní alebo závetní dedičia.
Majetok poručiteľa môže prejsť na dedičov ako celok. Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia stávajú spoluvlastníkmi celého majetku poručiteľa podľa výšky svojich dedičských podielov. Vyporiadanie jednotlivých častí dedičstva vykoná až notár-súdny komisár v konaní o dedičstve. Hovoríme o takzvanej generálnej sukcesii. Na druhej strane poznáme aj situáciu, kedy poručiteľ zanechá závet, v ktorom určí konkrétnu vec alebo právo, ktoré majú dedičia nadobudnúť. V tomto prípade ide o singulárnu sukcesiu, nakoľko dedič vstupuje do konkrétneho práva a nie do majetku ako celku. Dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov a až právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto a v akom podiele dedičstvo nadobudol. ²

Konanie o dedičstve

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak ako sme už vyššie uviedli, sa zachováva účasť štátu. Len čo súd zistí, že došlo k úmrtiu fyzickej osoby začne konanie o dedičstve a z úradnej povinnosti dedičstvo prejedná a rozhodne o ňom. Končí sa vydaním rozhodnutia, ktorým sa potvrdí, na ktorého dediča prešiel majetok a v akom rozsahu. Spolu s majetkom prechádzajú aj dlhy poručiteľa. Dedičstvo toho, kto nadobúda majetok poručiteľa, musí byť kvalifikovaným spôsobom zistené a súdnym rozhodnutím potvrdené.

Súd aj bez návrhu začne konanie o dedičstve a poverí notára vykonaním jednotlivých úkonov. Notár vystupuje ako súdny komisár a rozhodnutia notára sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. V rámci konania o dedičstve notár zisťuje okruh dedičov, či poručiteľ zanechal závet alebo listinu o vydedení, rozsah majetku poručiteľa a rozsah dlhov poručiteľa.

Dedičské konanie je neverejné a preto informácie, akým spôsobom notár pri prejednaní dedičstva postupuje, nie je verejnosti moc známe. Rozhodujúcim okamihom je deň smrti. O úmrtí osoby vydá príslušná matrika úmrtný list, ktorý zašle okrem iných inštitúcií príslušnému Okresnému súdu. Okresný súd založí súdny spis, vydá Uznesenie o začatí dedičského konania spolu s poverením, v ktorom uvedenie meno notára, ktorý bude viesť dedičské konanie. Celý postup upravuje Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Kým notár reálne dostane do rúk dedičský spis prejde niekoľko dní. Po obdržaní spisu zo súdu notár „vloží“ poručiteľa, na základe informácie z úmrtného listu do Centrálneho informačného systému (ďalej len CIS) vedeného Notárskou komorou³, ktorý je elektronicky prepojený napr. so systémom bánk, katastrom nehnuteľnosti, zdravotnou, sociálnou poisťovňou a inými inštitúciami. Vložením poručiteľoveho rodného čísla a iných údajov do systému CIS sa automaticky odošle žiadosť o zistenie obsahu majetku poručiteľa. ⁴

Banky sa o smrti poručiteľa dozvedia až na základe žiadosti notára-súdneho komisára a ak mal poručiteľ účet v banke, banka automaticky bankový účet dotknutej osoby okamžite zablkokuje pre prichádzajúce/odchádzajúce platby, banka deaktivuje všetky informačné služby dotknutej osoby, najmä e-mail, SMS či push notifikácie, osobám disponujúcim s účtom dotknutej osoby je s okamžitou platnosťou zrušená plná moc s disponovaním na účtoch a notárovi poskytne informáciu o stave finančných prostriedkov na účte ku dňu smrti poručiteľa a ku dňu zaslania žiadosti. Niekedy tento časový úsek býva napr. 10-15 dní. Zostatky na účtoch bývajú rozdielne ku dňu smrti a ku dňu podania žiadosti, nakoľko dochádza k finančným operáciam banky, napr. poplatky za vedenie účtu, ale ďalším faktorom býva, že dedičia alebo jeden z dedičov vyberie finančné prostriedky z účtu hneď po smrti poručiteľa. Sú dedičia na takého konanie oprávnení? Tejto otázke sa budeme venovať nižšie. Notár ako súdny komisár zistí majetok poručiteľa, dlhy poručiteľa a preskúma dedičské práva dedičov-určuje okruh dedičov (zákonných/závetných). Medzi prvotné úkony súdneho komisára patrí predbežné vyšetrenie, na ktoré notár predvolá osobu uvedenú v úmrtnom liste, s ktorou spisuje zápisnicu, kde sa uvádzajú údaje o poručiteľovi, jeho príbuzných (manželka, deti, rodičia, súrodenci a iné.) a údaje o majetku a o tom, či poručiteľ zanechal závet alebo listinu o vydedení.

Konanie o dedičstve sa môže skončiť rôznymi spôsobmi napr: Ak je jeden dedič notár-súdny komisár potvrdí, že nadobudol dedičstvo. Ak je dedičov viac, zákon uprednostňuje, aby sa medzi sebou samy dohodli o vyporiadaní dedičstva, ak sa dedičia medzi sebou nedohodnú, vyporiadanie dedičstva vykoná notár, pričom sa nemôže odchýliť od veľkosti dedičských podielov vyplývajúcich zo zákona alebo zo závetu.

Nezákonné konanie dedičov

Tak ako sme vyššie uviedli, jedným z prvotných úkonov notára, ako súdneho komisára, je zistenie okruhu dedičov a súpis majetku poručiteľa. Okruh dedičov zisťuje notár na základe informácie z centrálneho registra fyzických osob, rodných listov predložených účastníkmi, v prípade zákonného dedenia a závetu, ak poručiteľ zanechal závet. Na tomto mieste by sme uviedli, že Register fyzických osôb tvoria ľudia a zápisy sa môžu odlišovať od reality. Často sa stáva, že poručiteľ mal 5 detí, ale register fyzických osôb podal informáciu iba o troch deťoch. V takom prípade notár žiada o predloženie rodných listov od osôb, ktoré tvrdia, že sú dedičmi poručiteľa.

Dedičské konanie je zaradené ako mimosporové konanie, nakoľko dochádza k prechodu vlastníckych práv a povinností zo zákona a v prípade sporu notár účastníkov odkazuje na podanie žaloby. Na druhej strane s dedičským konaním sú spojené viaceré spory, najmä medzi dedičmi o majetok poručiteľa a s tým spojené aj nezákonné konania týchto osôb spojené veľa krát s cieľom zisku, respektíve nadobudnutia väčšej časti majetku na úkor iných dedičov, avšak bez vzájomnej dohody. Ide najmä o situácie spojené so stanovením okruhu dedičov alebo rozsahu majetku poručiteľa.

Počas dedičského konania v zmysle § 201 Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu. Uvedené ustanovenie upravuje dispozičné a iné úkony dedičov, počas konania o dedičstve. Dedičia síce nadobúdajú dedičstvo momentom smrti poručiteľa a od tohto dňa sú oprávnení vykonávať majetkové práva spojené s dedičstvom, avšak výkon týchto práv je obmedzený a to do výšky svojich dedičských podielov. Podiel dediča na spoločných právach a povinnostiach zodpovedá jeho dedičskému podielu. Na druhej strane je výkon týchto práv obmedzený a podmienený súhlasom súdu-notára a to v prípadoch, kedy nejde o obvyklé hospodárenie. Notár ma diskreačnú právomoc, čo znamená, že súhlas môže ale aj nemusí udeliť.

V praxi môže nastať situácia, že pri prvotných úkonoch je zistené, že poručiteľ nezanechal závet. To znamená, že notár nenašiel závet registrovaný v Centrálnom registri závetov a ani mu nebol predložený závet, ktorý by napísal/podpísal poručiteľ. Povolaní k dedičskému konaniu budú iba dedičia zo zákona, ktorých okruh stanoví notár. Následne sa počas konania objaví osoba, ktorá tvrdí, že poručiteľ zanechal závet napísaný vlastnou rukou a všetok majetok odkázal danej osobe. Súdny komisár môže predložený závet posúdiť ako platný alebo ako neplatný, prípadne jeho neplatnosť môžu namietať zákonní dedičia. V prípadne, ak má notár alebo iný dedič pochybnosti o tom, či závet napísal poručiteľ, môže podať podnet na orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie z trestného činu podvodu. Závet napísaný v inej forme, ako notárskej zápisnice, sa nepovažuje za verejnú listinu a preto nemôžeme hovoriť o trestnom čine falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny podľa § 352 TZ, ale osoba, ktorá predkladá závet, o ktorom vie, že je falošný za účelom získania celého majetku poručiteľa alebo časti, ktorá by jej inak nepatrila sa dopúšťa trestného činu podvodu podľa § 221 TZ „Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ ⁵ Podľa výšky spôsobenej škody by sa odvíjala trestná sadzba a trestná zodpovednosť páchateľa.

Zákonný znak trestného činu podvodu spočívajúci v „uvedení iného do omylu" alebo vo „využití omylu iného"⁶ môže naplniť aj páchateľ, ktorý v konaní o dedičstve úmyselne uvedie nepravdivé údaje o tom, že je dedičom, alebo o výške dedičského nároku, a to s cieľom obohatiť sa z majetku poručiteľa na škodu iného (skutočného) dediča. V danom prípade by páchateľ vyhotovením falošného závetu úmyselne chcel uviesť do omylu súd v podobe notára ako súdneho komisára a ostatných dedičov za účelom majetkového zisku pre seba samého a tým spôsobiť škodu na cudzom majetku (majetok nenadobudnú dedičia, ale „falošný dedič“) .

Obdobná situácia môže nastať aj v prípade, ak súdu nie sú známy všetci dedičia. Napríklad z dôvodu, že ich poručiteľ nemal uvedených ako deti v registri obyvateľov. V dedičskom konaní aj práve pre takéto situácie sa ako jeden z prvých úkonov vykonáva tzv. predbežné vyšetrenie. Môže nastať situácia, kedy osoba, s ktorou sa vedie predbežné vyšetrenie zámerne opomenie iného dediča za účelom, aby získala čo najvyšší finančný prospech (podiel na dedičstve). Aj takéto konanie zakladá trestnoprávnu zodpovednosť trestného činu podvodu, nakoľko ide taktiež o úmyselné konanie osoby, ktorá zatajuje súdu skutočnosti, ktoré sú jej známe, uvádza súd do omylu za účelom dosiahnutia vlastného obohatenia, avšak na škodu iného dediča.

Ďalšou v praxi pomerne často nastávajúcou situáciou je, keď dedičia alebo iné osoby po smrti poručiteľa vyberajú finančné prostriedky z účtov. Niekedy nastane situácia, že banka dá notárovi informáciu, že ku dňu smrti mal poručiteľ na účte 25 000,- Eur a ku dňu žiadosti napr. 10 dní po smrti je na účte debetný zostatok. Veľa dedičov vyberá finančné prostriedky kvôli poplatkom, ktoré sa majú platiť ako odmena notára v domnení, že túto odmenu budú platiť v menšej sume. Notár vždy pojednáva so zostatkom ku dňu smrti, takže výberom peňazí po smrti poručiteľa z účtu odmenu notára neponížia. Nemôžu si tým ale privodiť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie trestného činu krádeže a podvodu? Počas dedičského konania tak ako sme si vyššie uviedli dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na výber napr. 25 000 eurovej hotovosti by dedičom mal dať súhlas súdny komisár a nemalo by dochádzať k svojvolnému výberu hotovosti. Mohli by sme argumentovať tým, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a tak dedičia nakladajú už s vlastným majetok ale tento majetok im do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve nebol potvrdený. Čo ak je dedičov viac a finančné prostriedky by sa mali rozdeliť medzi viacerých dedičov, ale vyberie ich len jeden bez rozdelenia s ostatnými dedičmi?

V tomto prípade by sa mohla voči danej osobe vyvodiť trestná zodpovednosť a to za trestný čin krádeže, nakoľko si prisvojí cudziu vec, ktorá mu nepatrí a spôsobí tak aspoň malú škodu ostatným dedičom. Uvedené by mohlo byť v prípade, ak ostatní dedičia vedia, že poručiteľ mal na účte finančnú hotovosť. Veľa krát má iná osoba ako poručiteľ dispozičné právo nakladať s účtom a tak finančné prostriedky vyberie s cieľom ich zatajiť pred ostatnými účastníkmi alebo pred samotným notárom. V takom prípade môžeme hovoriť aj o trestnom čine podvodu. Samozrejme vždy je dôležité skúmať všetky okolnosti daného prípadu a správne kvalifikovať skutkovú podstatu trestného činu. Najdôležitejším faktorom pri vyvodení trestnej zodpovednosti v danom prípade je preukázať úmysel páchateľa.

Ďalším príkladom, ktorý v praxi môže nastať, je predloženie falošného splnomocnenia za osobu (dediča) na dedičskom konaní. Na základe splnomocnenia daná osoba/dedič koná aj v menej inej osoby a môže dôjsť napríklad k situácií, kedy osoba prítomná na pojednávaní vyhlási, že jej splnomocniteľ sa vzdáva svojho dedičského podielu v prospech nej, aj keď sa predtým na takomto postupe nedohodli. Taktiež môžeme hovoriť o trestnom čine podvodu. Jednak vo vzťahu k notárovi ako súdnemu komisári a taktiež vo vzťahu k osobe, ktorá mala splnomocnenie udeliť.

Jedným z príkladom trestnej zodpovednosti dedičov je aj prisvojenie si finančnej hotovosti, prípadne iných hodnotných vecí, ktoré nemá súdny komisár ako zistiť iba z vyjadrenia dedičov. Ak jeden dedič si tieto finančné prostriedky ponechá, prípadne ich zatají pred inými dedičmi, môže sa taktiež dopustiť trestného činu krádeže, prípadne podvodu, avšak ide o veľmi latentnú a z môjho pohľadu veľa krát ťažko dokázateľnú trestnú činnosť.

Občiansky zákonník v § 485-487 zakladá právnu ochranu dediča a to tak, že ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Avšak uvedené ustanovenie nebráni vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti, tak ako sme opísali v článku vyššie.

Resumé

V súčasnej dobe nachádzame trestnú činnosť osôb asi v každej sfére nášho života. Nie je tomu inak ani pri dedičských konaniach. Dedičské konanie je spojené s majetkovým prospechom dedičov, ktoré im vzniká smrťou poručiteľa. Avšak nie každý dedič, každá osoba je spokojná s veľkosťou svojho dedičského podielu a s veľkosťou nadobudnutého majetku a snaží sa rôznymi nezákonnými spôsobmi ovplyvniť konečné rozhodnutie notára, ako súdneho komisára za účelom dosiahnutia čo najväčšieho zisku. Takéto konanie by malo byť potrestané a osoba by mala byť braná na trestnú zodpovednosť.

Resumé

Nowadays, we find criminal activity of persons in almost every sphere of our life. It is no different in inheritance proceedings. Inheritance proceedings are connected with the property benefit of the heirs, which arise to them upon the death of the testator. However, not every heir, every person is satisfied with the size of his inheritance share and with the size of the acquired property and tries to influence the final decision of the notary, as a court commissioner in various illegal ways, in order to achieve the greatest possible profit. Such actions should be punished and the person should be held criminally liable.

Autorka: JUDr. Marika Briatková, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov:

BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 1026.

Ján Lazar a kolektív. Občianske právo hmotné-Všeobecná čast 1. vydanie. Bratislava : IURIS LIBRI, 2014

Poriadok vedenia notárskych registrov, Interný predpis prijatý Prezídiom Notárskej komory Slovenskej republiky v znení interných predpisov prijatých Prezídiom Notárskej komory Slovenskej republiky dňa 14.06.2021, dňa 25.10.2022 a dňa 25.10.2023.

Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. A kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 112 s.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30 augusta 2012, sp.zn. 6Cdo157/2012

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

¹Ján Lazar a kolektív. Občianske právo hmotné-Všeobecná čast 1. vydanie. Bratislava : IURIS LIBRI, 2014
²Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30 augusta 2012, sp.zn. 6Cdo157/2012
³Poriadok vedenia notárskych registrov, Interný predpis prijatý Prezídiom Notárskej komory Slovenskej republiky v znení interných predpisov prijatých Prezídiom Notárskej komory Slovenskej republiky dňa 14.06.2021, dňa 25.10.2022 a dňa 25.10.2023.
⁴Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. A kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 112 s.
⁵Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, § 221 ods. 1
⁶BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 1026.