Particularities of proving drug crimes

Abstrakt: Konzumácia drog ale i rôzne druhy páchanej drogovej trestnej činnosti predstavuje v dnešnej dobe závažný problém nielen pre jednotlivcov, ale aj rodiny, či spoločenstvá, a to nielen na území Slovenskej republiky, ale aj na území celej Európy. Trh s drogami predstavuje popri zdravotných a sociálnych dôsledkoch zneužívania drog významný prvok trestnej činnosti nielen v rámci spoločnosti európskej, ale aj na úrovni celosvetovej. Počet osôb, ktoré experimentujú s drogami, zneužívajú ich alebo sú od nich závislé, konzistentne narastá, avšak priemerný vek týchto osôb sa znižuje, a to aj napriek všetkým doposiaľ prijatým a uskutočneným opatreniam. Počet odhalených a dokázaných trestných činov nedovolenej výroby prechovávania a distribúcie drog sa v súčasnej dobe zvyšuje. Drogy nepoškodzujú zdravie a kvalitu života len ich užívateľom, ale aj ich celému sociálnemu okruhu. Za najzávažnejšie riziká, ktoré hrozia konzumentovi sa považuje hodnotový rebríček jedinca, ktorý sa dynamicky mení, v strácaní pevnej vôle, v postupnom rozklade rodín a v neposlednom rade i narušení medziľudských vzťahov. V mestách a obciach je naprieč celým územím Slovenskej republiky v dôsledku negatívnych sociálnych, zdravotných, bezpečnostných či ekonomických dosahov, ktoré majú súvis s užívaním drog, ohrozované verejné zdravie, zdravý vývoj spoločnosti, bezpečnosť, či všeobecný poriadok. V tomto nepriaznivom trende je možné pozitívne zmeny dosiahnuť len spoločným a koordinovaným postupom. V súlade s poznatkami vývoja drogovej scény v našej spoločnosti je nevyhnutné hľadať nové prístupy. Je žiaduce upriamiť pozornosť na dôkladnú analýzu vývoja drogovej scény, poznať príčiny výskytu šírenia sa drog v spoločnosti, spôsoby ich užívania a vyhodnocovať efektivitu prijatých legislatívnych opatrení v kontexte medzinárodných skúseností, národných špecifík a poznatkov.
Kľúčové slová: droga, drogová kriminalita, odhaľovanie a dokazovanie trestných činov, omamná a psychotropná látka, páchateľ, trestný čin.

Abstrakt: The use and abuse of drugs nowadays is a serious problem not only for individuals, but also for families and communities, not only in the territory of the Slovak republic, but also in the territory of the whole of Europe. The drug market represents, in addition to the health and social consequences of drug abuse, an important element of criminal activity not only within the framework of European society, but also on a global level. Novadays despite all the measures taken and implemented so far, the number of people who experiment with drugs, abuse them or arw dependent on them is consistendly increasing, but the average age is decreasing. The number of detected and proven crimes of illegal production storage and distribution of drugs is increasing nowadays. Drugs do not only harm the health an quality of life of users, but also those closet to them. The most serious risksare considered to be changes in the baasic life values of the individual, the weakening of the will the distruption of interpersonal relationships and the gradual disintegration of the familis. As a results of the negative health social economic and security impacts associated with drug use the healthy development of society public health general order and security in cities and towns are threatened. In this unfavorable trend positive chages can only be achieved with a joint an coordinated approach. In accordance with the kowledge of the development of the drug scene in our society i tis necessary to look for new approaches. I tis necessary to pay attention to the documentary analysis of the development of the drug scene to know the causes of the occurrence and spread of drugs in society the ways oftheir use and to evaluate the effectiveness of the adopted legislative measures in the context of interational experiences of national specifics and knowledge.
Key words: drug, drug crime, detection and proof of criminal acts, narcotic and psychoropic substance, offender, crime.

Úvod

Problém v súvislosti s pojmom droga vzbudzuje nepochybne záujem odbornej i laickej verejnosti pre negatívne dôsledky, ktoré sa spájajú predovšetkým s užívaním, výrobou a distribúciou drog. Z dlhodobého hľadiska možno drogovú trestnú činnosť považovať za najzávažnejší druh páchanej trestnej činnosti, čo vyplýva aj z jej cezhraničného a organizovaného charakteru. Spoločenskú závažnosť drogovej kriminality môžeme, s poukázaním na následky, ktoré spôsobuje, a medzi ktoré môžeme zaradiť väzbu konzumentov na kriminalitu, narastajúci počet drogovo závislých osôb, úmrtie narkomanov, ale i mnohé iné negatívne sociálne dôsledky narkománie, označiť za mimoriadne vysokú.

V súčasnej dobe vyvolávajú oprávnené obavy zo zneužívania drog najmä závažné bezpečnostné, zdravotné, ekonomické či spoločenské riziká. Spektrum trestnej činnosti, ktoré súvisí s drogami je pomerne široké a spája sa najmä s nelegálnou výrobou a distribúciou drog, cez rozsiahlu trestnú činnosť, ktorá je páchaná pod vplyvom alebo v súvislosti s užívaním drog, ďalej trestnú činnosť zameranú na získavanie drog, až po trestnú činnosť súvisiacu s použitím nelegálne získaných finančných prostriedkov z drogovej trestnej činnosti. Naliehavosť riešenia drogového problému v podmienkach Slovenskej republiky odôvodňuje stav drogovej kriminality, podiel spáchaných trestných činov pod vplyvom drog alebo inej návykovej látky, relatívne vysoký podiel mladistvých páchateľov na páchaní drogovej kriminality (v súčasnej dobe je to približne niečo okolo 10 %).

Páchanie trestnej činnosti v súvislosti s drogami spočíva v celej našej spoločnosti, v životnom štýle, akým spoločenstvá žijú, vedecko – technickom, ale aj ekonomickom rozvoji, či mnohých iných spoločenských aspektoch. Konzumenti v súvislosti s užívaním drog sa najčastejšie dopúšťajú páchania mravnostných, násilných, ale aj majetkových trestných činov. Motívom týchto páchateľov páchať trestnú činnosť je predovšetkým obstaranie finančných prostriedkov, za ktoré si potom vedia kúpiť ďalšiu drogu, mnohokrát však ide aj o vybavovanie si účtov, či už medzi jednotlivcami, ale i skupinami. Za najzávažnejší problém je možné považovať nekontrolovateľné rozširovanie drog medzi mladými ktorých väčšina nedosahuje ani len plnoletosť, čo samozrejme ovplyvňuje ich sociálny, mentálny a aj zdravotný vývoj.

V ostatných rokoch čoraz častejšie zaznievajú v odbornej i laickej verejnosti hlasy, volajúce po zmene koncepcie drogovej politiky. Orientovanie trestnoprávnych postihov za spáchané trestné činy v rámci územia Slovenskej republiky zastáva prístup veľmi prísneho trestania nedovoleného držania drog, obchodovania s drogami, či iného nakladania s drogami. Z hľadiska trestnoprávneho postihu drogových trestných činov sú kľúčové problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi (najmä určenie rozsahu činu pri drogových trestných činoch, určenie obvykle jednorazovej dávky pre vlastnú spotrebu).

Podľa platnej národnej legislatívy patria, okrem iného, do nelegálneho obchodu so zakázaným tovarom aj všetky typy omamných látok, psychotropných látok a prekurzorov. Tento trh je ovplyvňovaný viacerými faktormi, avšak za najzávažnejší je možné považovať ekonomický faktor. Na nelegálny obchod má vplyv najmä sila a rýchlosť presadzovaných legislatívnych úprav, činnosť orgánov presadzujúcich právo, veková a sociálna štruktúra obyvateľstva, kúpna sila obyvateľstva v konkrétnom regióne, dostupnosť informačných a komunikačných technológií a v neposlednom rade dosiahnutá úroveň vzdelania. Vo vzťahu k akejkoľvek komodite alebo službe, je potrebné si uvedomiť, že tzv. ,,čierny trh“ je podstatne pružnejší ako jeho legálny náprotivok, a to z dôvodov, že nie je limitovaný zákonnými legislatívnymi úpravami o obchode, nepodlieha žiadnej priamej kontrole štátnych orgánov a nie je zaťažený daňovými ani inými odvodmi.

Rovnako ako v ostatných krajinách Európskej únie, tak aj na území Slovenskej republiky, z pohľadu drogovej scény dochádza kontinuálne k nárastu významu zásielkových, kuriérskych služieb či komunikačných a informačných technológií.

Dokazovanie drogových trestných činov

V aplikačnej praxi sa spája dokazovanie trestných činov v oblasti omamných a psychotropných látok s rôznymi problémami, ktoré súvisia najmä s dodržiavaním a aplikovaním práva na obhajobu. Zabúdať nesmieme ani na zákonnosť zaistenia osôb a vecí do trestného konania. Považujeme za prioritné si vždy pri vyšetrovaní predmetného druhu trestnej činnosti zvoliť najefektívnejšiu metodiku vyšetrovania. ¹ Podľa spôsobu páchania a utajovania môžeme trestné skutky v oblasti omamných a psychotropných látok rozdeliť podľa spôsobov páchania a utajovania na trestné skutky, ktoré majú súvis s nedovolenou výrobou omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi a na trestné činy ktoré sú páchané pod vplyvom drog za účelom získavania finančných prostriedkov na zaobstaranie ďalších drog.

Podnetom k vyšetrovaniu drogovej trestnej činnosti je spravidla podanie, podania môžu pochádzať od príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry P PZ, colných úradov, ale aj organizácií, či občanov.

Výnimku v súvislosti s podávaním podnetov tvoria občania, ktorí v tejto činnosti nie sú aktívni. Vykonanou analýzou bolo zistené, že občania podávajú podnety, kde sa drogy predávajú len na miestach, ako sú napríklad diskotéky, alebo kde sa drogy vyrábajú či pestujú. Získavanie podnetov na základe aplikácie informačno – technických prostriedkov alebo z operatívno – pátracej činnosti je špecifická činnosť pre Národnú kriminálnu agentúru P PZ. Za podnety určené pre iné služby Policajného zboru je možné považovať aj rôzne hlásenia od policajtov slúžiacich na základných útvaroch, dopravnej polície, či iných služieb Policajného zboru. Počas vykonávania hliadkovej služby majú právo takýto príslušníci Policajného zboru predviesť, či zaistiť osoby, ktoré prišli do kontaktu s drogou, ale aj podozrivé osoby, u ktorých našli drogu a boli pristihnuté pri konkrétnom protiprávnom konaní.

Zaistenie omamných a psychotropných látok do trestného konania, ktoré je možno považovať za zákonný spôsob, sa vykonáva prostredníctvom aplikácie inštitútov uvedených v Trestnom poriadku, medzi ktoré radíme: osobná prehliadka, domová prehliadka, prehliadka tela, prehliadka iných priestorov a pozemkov, obhliadka miesta činu a vydanie či odňatie veci dôležitých pre trestné konanie. ²

V štvrtej hlave konkrétnejšie v šiestom diele Trestného poriadku (okrem iných) sú konkretizované v jednotlivých zákonných ustanoveniach aj informačno – technické prostriedky (ďalej len ITP), ktoré predstavujú obrazové, zvukové alebo obrazovo zvukové záznamy, aplikované sú aj pri vyhľadávaní otváraní alebo skúmaní zásielok, ak sa ich použitím bezprostredne zasahuje do ústavou garantovaných základných ľudských práv a slobôd, alebo rádiotechnické, elektrotechnické, optické, fototechnické, chemické, mechanické s iné ďalšie prostriedky technickej povahy, ktorých súbory je možné pri zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach a odpočúvaní aplikovať utajeným spôsobom.³

Zadržanie zásielok a otvorenie zásielok – v Trestnom poriadku sú tieto procesné prostriedky uvedené v § 108 a v § 109. Úlohou predmetných procesných prostriedkov je preverovanie vierohodnosti, zákonnosti vykonaných dôkazov prostredníctvom vyhľadávania, otvárania a skúmania zásielok, ktoré sú určené obvinenému, ale tiež určené od obvineného iným osobám. Zásah do základných ľudských práv pri realizácii týchto procesných inštitútov však musí byť vykonaný v nevyhnutnej miere s cieľom zistiť skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Zákonné zaistenie obsahu nedoručených listov, telegramov, alebo iných zásielok, ktoré sú od obvineného alebo sú mu určené, sa považuje za hlavnú úlohu inštitútu zadržanie zásielok. Kompetenciu otvoriť vydanú zásielku má a priori predseda senátu, ale tiež s predchádzajúcim súhlasom sudcu na otvorenie vydanej zásielky má v prípravnom konaní oprávnenie prokurátor a policajt. V prípravnom konaní, alebo pri postupe pred začatím trestného stíhania má teda kompetenciu otvoriť zásielky na základe návrhu prokurátora sudca pre prípravne konanie, avšak za logický krok je možno považovať pred otvorením zásielku zadržať. Príkaz na zadržanie zásielky je v kompetencii predsedu senátu v prípravnom konaní. Vydaný príkaz zo strany kompetentnej osoby musí byť obligatórne vydaný v písomnej forme s odôvodnením. Iba týmto spôsobom vydaný príkaz oprávňuje príslušne subjekty zadržať a otvoriť zásielky. ⁴

Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky – inštitút je úzko spätý s ustanovením čl. 22 čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaručeného práva na tajomstvo prepravovaných správ a o zákonný zásah pôjde za takých okolností, ak takýto zásah nebude odporovať príslušným medzinárodným dokumentom. V prípade aplikácie tohto procesného inštitútu je nutné zabezpečenie utajenia na dosiahnutie sledovaného účelu. Pri zaobstaraní registrácie a poskytovaní telekomunikačnej prevádzky (na konkrétnu osobu alebo na konkrétne osoby) v súvislosti s týmto procesným prostriedkom je špecificky upravený. Špecifickými úpravami sa myslia také úpravy, ktoré tvoria označenie základnej stanice, ktorá zachytáva hovor v okamžiku spojenia, označenie základnej stanice, ktorá sprostredkovala hovor v momente ukončenia, dátum a čas začatia hovoru, identifikačné a účastnícke číslo mobilného telefónu, označenie základnej stanice, číslo volanej stanice. V trestnom konaní je možné tento procesný inštitút aplikovať pre trestné činy legalizáciu výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 až 233 T.Z., trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa § 326 T.Z., korupciu § 328 až § 336d T.Z., trestné činy extrémizmu uvedené v dvanástej hlave T.Z. pri iných trestných činoch, ak možno odôvodnene predpokladať, že takto zistené skutočnosti môžu byť významné pre trestné konanie alebo ak pôjde o úmyselne spáchaný trestný čin a tento trestný čin je súčasťou medzinárodnej zmluvy, na ktorého konanie zaväzuje konať Slovenskú republiku. Vykonanie inštitútu v súlade s Trestným poriadkom pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je možné len na základe písomne vydaného príkazu. Podnet na vydanie príkazu predkladá vyšetrovateľ prokurátorovi a prokurátor následne podáva návrh, sudcovi, ktorý rozhodne o zákonnosti tohto procesného inštitútu. ⁵

Vyhotovenie obrazových, zvukových a obrazovo – zvukových záznamov – prostredníctvom vyhotovených obrazových, zvukových alebo obrazovo zvukových záznamov je možné tento procesný inštitút považovať za dôkazný prostriedok a jeho právne vymedzenie je uvedené v Trestnom poriadku v § 114. Pre samotnú aplikáciu v trestnom konaní a pre vyhotovenie meritórneho rozhodnutia je podstatné utajené spracúvanie a vyhodnocovanie obrazových, zvukových a obrazovo – zvukových záznamov. Tento dôkazný prostriedok sa uplatňuje aj na preverenie vierohodnosti a zákonnosti podľa trestného práva procesného a trestného práva hmotného pri vykonaných dôkazoch, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní zabezpečené už skôr. Vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo – zvukových záznamov sa delia na dva druhy, a to podľa vstupu do obydlia na také, kedy je nevyhnutné priamo vstúpiť do obydlia a tiež na také, kedy nie je potrebný priamy vstup do obydlia. Pred samotným aplikovaním tohto predmetného procesného inštitútu je vyhotovenie písomného príkazu, ktorého náležitosti sú uvedené v § 181 Trestného poriadku. Vo vyhotovenom príkaze musí byť obligatórne uvedený časový rozsah, v priebehu ktorého bude možné zákonným spôsobom vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo zvukové záznamy.

Podľa ustanovenia § 114 ods. 3 Trestného poriadku je maximálna doba aplikácie tohto dôkazného prostriedku v trestnom konaní od doby vydania písomného rozkazu 6 mesiacov, avšak túto dobu môže predĺžiť len ten kto písomný rozkaz vydal, a to opakovane, pričom aplikáciu predmetného dôkazného prostriedku realizuje príslušný útvar Policajného zboru. V kompetencii príslušníka Policajného zboru vykonávajúceho odpočúvanie je aj (ak to vyhotovené záznamy umožňujú) pripojiť k takto získanému záznamu doslovný prepis, čo sa považuje za nevyhnutnú podmienku preto, aby sa predmetný dôkazný prostriedok mohol považovať za zákone získaný dôkaz, a to v rozsahu zistených skutočností s uvedením údajov o zákonnosti vykonávania odpočúvania, ako aj údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vytvoril. ⁶

Sledovanie osôb a vecí – dôležitý význam tohto procesného prostriedku tkvie v tom, že jeho aplikovaním sa utajeným spôsobom získavajú informácie o pohybe/činnosti vecí alebo osôb, ktoré môžu byť dôležité pre trestné konanie. Keďže subsumuje pomerne širokú škálu možností opatrenia potrebného dôkazu pôjde o pomerne významný dôkazný prostriedok v trestnom konaní z pohľadu získavania širokého spektra informácií. Zistenie informácií, ktoré sú dôležité pre trestné konanie, možno považovať za predpoklad k využitiu tohto inštitútu. ⁷ Rozdelenie inštitútu sledovania osôb a vecí je možný z procesného hľadiska do dvoch základných rovín. Prvou rovinou je sledovanie, počas ktorého nedochádza k zásahom do základných práv a slobôd jedincov (porušenie listového tajomstva, nedotknuteľnosť obydlia a pod.) a za druhú rovinu v súvislosti s uplatnením tohto procesného inštitútu môžeme považovať tú, kde k takýmto vážnym zásahom do základných práv a slobôd dochádza.

V prvej rovine, v situáciách, keď sa sledovanie uskutočňuje aj na miestach verejne neprístupných, pre prípravne konanie vydáva príkaz sudca resp. predseda senátu. Príkaz na aplikáciu tohto inštitútu v druhej rovine vydáva prokurátor, a to aj v štádiu pred začatím trestného stíhania. ⁸ Inštitúty ako odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, zadržanie a otvorenie zásielok vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo –zvukových záznamov je možné považovať za tie, ktoré sa využívajú počas sledovania. ⁹ Tento inštitút je v policajnej praxi pomerne často využívaný, nakoľko sa javí v procesoch odhaľovania drogovej trestnej činnosti ako veľmi efektívny. Omamné látky musia byť vyrobené na určitom mieste, určitým spôsobom, musia byť aj distribuované konečným užívateľom. V súvislosti s výrobou sú v praxi využívané pracovníkmi polície kamery, ktoré sú utajeným spôsobom inštalované do miestnosti, kde dochádza k výrobe. Z týchto kamier je potom zabezpečený do trestného konania priamy dôkaz o takomto protiprávnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že výroba drog so sebou prináša aj isté sprievodné javy (odpad, zápach pod.), k výrobe drog dochádza na menej dostupných miestach, v skladoch, ale i v nehnuteľnostiach mimo obytných zón. Prostredníctvom kompetencií príslušníkov Policajného zboru sa v praxi využíva aj tzv. fyzické, teda kontaktné sledovanie, pri ktorom sa detailne zaznamenávajú činnosti. Dochádza k zhotovovaniu zvukových a obrazových záznamov, môže však dôjsť aj k sledovaniu určitého objektu. V prevažnej miere prípadov sa pri využívaní kontaktného sledovania nezasahuje do základných práv a slobôd a využíva sa na verejne prístupných miestach.

Predstieraný prevod – v prípadoch drogovej trestnej činnosti sa pri inštitúte predstieraný prevod predstiera kúpa predaj, alebo iný spôsob prevodu plnenia teda drogy. Predmet plnenia musí byť však taký, na ktorého je vyžadované osobitné povolenie, jeho držba je zakázaná, má pôvod v trestnom čine alebo je určený na spáchanie trestného činu. ¹⁰ Prevedenie vlastníctva k veci (konkrétnej drogy) je možné považovať za hlavnú podstatu tohto dôkazného prostriedku, a to či už na osobu, ktorá sa vydáva ako osoba predávajúca alebo osoba kupujúca. V prípade, že sa v trestnom konaní rozhodne orgán činný v trestnom konaní tento inštitút aplikovať, nemôže dôjsť za žiadnych okolností k navádzaniu na spáchanie trestného činu (zo strany policajta nemôže prísť k podnecovaniu resp. provokácii). Do páchania určitej trestnej činnosti je významným prvkom v takomto prípade ingerencia verejnej moci v podobe policajného orgánu a v tomto smere je potrebné prihliadať najmä na osobitosti, spôsob a nevyhnutný čas zásahu príslušníka polície do takýchto činností. V takomto vzťahu musí byť však policajný orgán pri akejkoľvek situácii len pasívnym článkom. ¹¹ Za takýchto podmienok sa reálne musí posudzovať skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k určitej policajnej provokácii, a to z dôvodu, že policajný orgán pracuje v utajení pod určitou legendou, ďalej sa preveruje, či policajný orgán adekvátnym, ale najmä včasným a zákonným spôsobom reagoval na páchateľa trestného činu v už pôvodne vyvolanej reakcii trestného činu (smerovanie podnetu teda nemôže byť zo strany policajného orgánu, ale zo strany páchateľa trestného činu). Využitie tohto prostriedku operatívno – pátracej činnosti sa v policajnej praxi uskutočňuje spoločne s inštitútom, ktorého názov je agent. V závislosti od štádia konania je tento prostriedok po zákonnej stránke možné využiť len na základe príkazu, ktorý vydá predseda senátu resp. prokurátor, avšak bez príkazu je možné tento prostriedok využiť len v takom prípade, ak vec neznesie odklad, takto získané informácie je potrebné zničiť v prípade, ak do 48 hodín príkaz nebude vydaný. ¹²

Agent - Agentom sa rozumie príslušník Policajného zboru SR, ktorý svojou činnosťou na základe vydaného príkazu prispieva v prípade zločinov a ďalších konkrétnych trestných činov k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľa. ¹³ Pre efektívne zistenie informácií dôležitých pre trestné konanie musí agent (policajt) v praxi disponovať bohatými skúsenosťami, a to z dôvodu, aby neprišlo k prezradeniu takejto osoby (agent môže vystupovať pod legendou alebo bez nej). V tejto súvislosti považujeme za potrebné zmieniť, že agentom môže byť aj iná osoba ako policajt. Takýmto príkladom sú trestné činy korupcie a terorizmu. Z uvedeného vyplýva, že v procese odhaľovania, objasňovania a dokazovania drogovej trestnej činnosti možno využiť výlučne agenta z radov polície.

Za účelom odhalenia a objasnenia trestnej činnosti sa agent pri výkone svojej funkcie utajeným spôsobom infiltruje do konkrétnej situácie či komunity. Považujeme za dôležité, aby bol tento procesný prostriedok postavený na pevnom teoretickom a legislatívnom rámci podmienený aj skúsenosťami z praxe podporenými materiálno – technickými prostriedkami, a to z dôvodu zložitosti aplikácie tohto procesného inštitútu. ¹⁴

V súvislosti s drogovou trestnou činnosťou, ale aj pri väčších organizovaných skupinách zameraných na páchanie drogovej trestnej činnosti, je tento procesný inštitút v praxi vysoko účinný. Ak sa dopustí agent určitej trestnej činnosti počas výkonu predmetného prostriedku s cieľom odhalenia protiprávnej činnosti alebo skupiny, takéto konanie zo strany agenta nie je sankcionovateľné resp. za takéto konanie nie je trestne zodpovedný, tým je daná špecifičnosť tohto prostriedku a teda agent dekriminalizuje svoje protiprávne konanie, avšak dôsledky takéhoto protiprávneho konania musia byť spoločensky žiaduce, iba vtedy poskytuje právna úprava agentovi beztrestnosť. Pri odhaľovaní protiprávneho konania musí byť konanie agenta úmerné protiprávnosti konania a zároveň musí byť v súlade s Trestným poriadkom. ¹⁵

Aplikovanie predmetného procesného prostriedku v súvislosti s procesom dokazovania akéhokoľvek druhu trestnej činnosti (aktuálna právna úprava – Trestný poriadok) umožňuje, nie však prikazuje ako zákonný predpoklad či obligatórny prvok. Ak agent pri výkone presiahne svojou činnosťou zákonné hranice, je možné proti nemu vyviesť určité zákonné konzekvencie a z tohto dôvodu, musí byť jeho činnosť kontrolovanou a kontrolovateľnou. ¹⁶ Judikatúra súdnych autorít poukazuje na to, že v praxi musí byť preukázané, či sa agent skutočne dopustil svojou činnosťou porušenia zákona a za akých okolností prišlo k týmto porušeniam. ¹⁷

Na margo činnosti agenta v súvislosti s odhaľovaním a objasňovaním drogovej trestnej činnosti možno uviesť, že aktívna, provokatívna činnosť agenta, ktorou ,,de facto“ iného navádza na spáchanie trestného činu (tzv. činnosť agenta provokatéra) je v súlade s naším právnym poriadkom neprípustná.

Prehliadky, ktoré sú zákonom vymedzené v Trestnom poriadku, policajný orgán môže uplatniť v trestnom konaní na samotné zákonné zaistenie dôkazu. Ide najmä o nasledujúce procesné prostriedky: osobná prehliadka, domová prehliadka, vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemky, prehliadka iných priestorov a pozemkov. S prihliadnutím na ďalší priebeh trestného konania je v trestných skutkoch s prvkom drogovej trestnej činnosti možné vykonanie prehliadok považovať za smerodajné. Pre účely trestného konania z hľadiska zabezpečenia dôkazov býva zásadná realizácia domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov (predmety na výrobu, prekurzory, drogy, výnosy z trestnej činnosti a mnoho iných).

Podstatou využitia predmetných inštitútov je dôvodné podozrenie, že sa v takýchto priestoroch nachádza vec dôležitá pre trestné konanie, alebo sa v takýchto priestoroch nachádza osoba podozrivá zo spáchania trestnej činnosti, v otázke náhrady škody spôsobenej trestným činom môže ísť o uspokojenie nároku poškodeného, pričom zákonodarca tieto procesné inštitúty definuje v Trestnom poriadku v ustanoveniach § 99 až 107.¹⁸ Súvislosť medzi drogovou trestnou činnosťou a realizovanými prehliadkami je možné považovať za jednoznačnú. Prehliadkami policajný orgán zabezpečuje prítomnosť osôb a vecí. Pri vykonávaní domovej prehliadky má oprávnená osoba na jej výkon prehľadávať priestory, ktoré sú určené na bývanie teda dom, bytová jednotka, chata, stan a iné. Priestor určený na bývanie musí byť bližšie špecifikovaný a uzavretý. O priestory určené na bývanie nepôjde v takom prípade, ak ide o priestory, ktoré sú verejne prístupné (iné priestory), uvedené v § 99 ods. 2 Trsteného poriadku. ¹⁹ So zaručeným právom na nedotknuteľnosť obydlia je v trestnom konaní tento znak potrebné skúmať, pretože môže nastať taká situácia, že osoba býva vo vozidle a takéto vozidlo možno považovať za obydlie. ²⁰ V súvislosti s vykonaním tohto procesného inštitútu je možné za objekty domovej prehliadky považovať všetky predmety, ktoré sa v objekte nachádzajú. V praxi musí súd pri vydávaní príkazu na vykonanie domovej prehliadky zohľadňovať princíp proporcionality, nakoľko pri realizácii samotného procesného úkonu dochádza k závažným zásahom do práva domovej slobody, ktorá je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky, teda uskutočniť takúto situáciu podľa požiadavky spravodlivej rovnováhy s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom. ²¹ V súvislosti so zákonným postupom pri výkone domovej prehliadky v praxi je legitímne položiť si otázku, ako sa vysporiadať s tými vecami, ktoré neboli definované vo vydanom príkaze na domovú prehliadku, ale pri realizácii domovej prehliadky boli orgánmi činnými v trestnom konaní registrované.

Viacerí odborníci k hľadaniu odpovede na vyššie položenú otázku vychádzajú z dvoch základných kritérií, počas vykonávania domovej prehliadky môže prísť k situácii, keď vykonávajúce orgány nájdu také veci, ktoré súvisia s inou trestnou činnosťou a tieto veci nie sú súčasťou vydaného príkazu na vykonanie domovej prehliadky. Taktiež sa rôzni odborníci zhodujú v tom, že môže nastať taká situácia, kedy príde k vydaniu príkazu na vykonanie domovej prehliadky len na základe vyfabulovaných argumentov zo strany príslušníkov Policajného zboru.

S poukazom na prvý prístup, teda či je možné veci súvisiace s inou trestnou činnosťou, a ktoré nie sú súčasťou vydaného príkazu na vykonanie domovej prehliadky, zákonne zaistiť v rámci takéhoto procesného úkonu. V takomto konkrétnom prípade, je potrebné, aby sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu vydal nový príkaz, z dôvodu existencie viacerých rozhodnutí súdov, ktoré konštatujú záver, že zaistenie vecí, ktoré nie sú uvedené v príkaze na domovú prehliadku možné nie je. Výnimkou môže byť však taká okolnosť, kedy subjekt, u ktorého sa vykonáva domová prehliadka veci dobrovoľne vydá.

Priestor, ktorý nie je určený na bývanie a takýto priestor nie je verejnosti prístupný, sa podľa Trestného poriadku nazýva iný priestor. S takto vzniknutou situáciou takisto zastáva iný názor viacero odborníkov, podľa ktorých je vydanie druhého príkazu na domovú prehliadku v tom istom objekte primárne v rozpore s Trestným poriadkom, rovnako tak, títo odborníci považujú prerušenie výkonu domovej prehliadky pri nájdení iných vecí pochádzajúcich z inej trestnej činnosti za neefektívne a neúčelné, a to z dôvodu zmarenia možného vyšetrovania ďalšej trestnej činnosti, pričom by mohlo prísť k zničeniu takto nájdených vecí.

V ďalšom prípade v súvislosti s týmto procesným úkonom môže nastať situácia, kedy sudca pre prípravne konanie vydá písomný príkaz pre uskutočnenie domovej prehliadky, pričom táto by mala súvisieť trestným činom krádež, kde by počas vykonávania domovej prehliadky mali byť predmetom zaistenia veci pochádzajúce z predmetnej trestnej činnosti, lenže k vykonaniu domovej prehliadky dôjde zo strany polície pracovníkmi zameranými na trestné činy extrémizmu, a to z dôvodu, že na mieste sa nenachádzajú veci z majetkovej trestnej činnosti, ale z trestnej činnosti súvisiacej s extrémizmom. Na základe týchto uvedených okolností vykonania domovej prehliadky možno vyvodiť záver, že príslušníci by v danom prípade postupovali v rozpore zo zákonom, pretože je evidentné, že príslušníci museli disponovať informáciami o inej trestnej činnosti a teda domovú prehliadku nevykonávali z dôvodu zaistenia vecí z majetkovej trestnej činnosti. ²²

Pri výkone samotnej prehliadky by takýto postup v praxi viedol k tomu, že by pracovníci počas výkonu domovej prehliadky len dúfali v to, aby prišlo k zaisteniu nejakých vecí z akejkoľvek inej trestnej činnosti a návrhy na vykonanie domovej prehliadky, by boli realizované pre akýkoľvek iný trestný čin. Dôkazy získané do trestného konania takýmto spôsobom by boli považované za nezákonne získané, pretože ich zaistenie obchádza inštitúty uvedené v Trestnom poriadku.

Na základe vyššie uvedených rozporov možno konštatovať záver, že v prípade, ak bol vydaný príkaz na vykonanie domovej prehliadky a v priebehu výkonu samotnej domovej prehliadky dôjde k situácii, pri ktorej sú pracovníkmi zaistené i také dôkazy, ktoré nie sú v príkaze uvedené, takto získané dôkazy nemožno považovať za nezákonne získané do trestného konania, a to z dôvodu, že za takýchto okolností ide o sekundárny produkt prehliadky, ktorému nebolo možné zo strany vykonávajúcich osôb žiadnym spôsobom zabrániť. ²³
Z doteraz uvedeného vyplýva, že drogová trestná činnosť z pohľadu modusu operandi vykazuje určité špecifiká, ktoré vplývajú na proces jej identifikácie, t. j. procesy odhaľovania, objasňovania, dokazovania (vyšetrovania) tejto trestnej činnosti. Uvedené skutočnosti je podľa nášho názoru potrebné rešpektovať aj vo vzťahu k voľbe metodicko – taktických a organizačno – riadiacich opatrení a oprávnene poukazujú na potrebu hlbšieho teoretického a empirického poznávania.

Záver

Na základe dôkladného skúmania štúdia podkladov k uvedenej problematike sme prišli k nasledujúcemu záveru a to, že náročnosť objasňovania drogových trestných činov je z hľadiska dokazovania rozsiahle a komplikované. Skoncipovať a aplikovať jednotnú univerzálnu metodiku vyšetrovania drogových trestných činov nie je možné, pretože spôsoby páchania tejto trestnej činnosti sú diametrálne odlišné, napr. úprava heroínu, pestovanie konope na získanie marihuany, dovoz kokaínu, či výroba metamfetamínu a jeho distribúcia môžu predstavovať pri páchaní trestných skutkov individuálne procesy resp. postupy. Medzi dôkazné prostriedky, ktoré sú často v policajnej praxi realizované v súvislosti s objasňovaním drogovej trestnej činnosti, (pričom tieto nevyhnutne súvisia so zásahom do základných práv a slobôd), môžeme považovať bezpečnostnú prehliadku, prehliadku dopravného prostriedku, osobnú prehliadku, prehliadku iných priestorov a pozemkov, či domovú prehliadku. Na základe vykonaného výskumu boli v aplikačnej praxi identifikované viaceré nedostatky spojené s otázkou zákonného získania dôkazu, absencií príkazov na použitie prostriedkov operatívno pátracej činnosti, či dodržiavaním zákonnosti zaistenia osôb a vecí. V súčasnej dobe sme svedkami rôznych personálnych zmien na Národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru ako organizačnej zložky Prezídia Policajného zboru. S najväčšou pravdepodobnosťou je to podľa nás po prvýkrát v histórii, kedy sa kompetentné orgány zamysleli nad samotnou existenciou, či smerovaním tohto útvaru, ako aj nad samotnými procesmi realizácie jednotlivých procesných úkonov. Predmetné rozhodnutie kompetentných považujeme za odvážny krok, a to z dôvodu naštudovania si potrebných citlivých materiálov a aj možnej, vyvodenej konzekvencii vo forme negatívnej spätnej väzby pre riadiacich funkcionárov. V tejto súvislosti sme na základe nami realizovaného vedeckého výskumu poukázali na tie odporúčania pre policajnú prax, ktoré by mohli zefektívniť jednotlivé procesy, zároveň by mohli odstrániť nami zistené nedostatky v neposlednom rade by mohli skvalitniť výkon štátnej služby v predmetnej oblasti.

Kontakt: JUDr. Martin Slabý

Zoznam bibliografických odkazov

Monografia

ČENTÉŠ, Jozef. 2016. Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heureka, 298–299 s. ISBN 978-80-8173-022-1.

JELÍNEK. Jiří, 2014. Trestní zákonník a trestní řád s poznámkami a judikatúrou. 5. vyd. Praha: Leges. 2014. 1248s. ISBN 978-80-7502-049-9.

KOLESÁR, Juraj. 2010. Repetitórium trestného práva procesného. Bratislava: VEDA. 66 s. ISBN 978-80-2241-146-2.

KURILOVSKÁ, Lucia – ŠIŠULÁK, Stanislav. 2017. Použitie agenta pri odhaľovaní a objasňovaní kriminality v kybernetickom priestore. Teoretické a praktické problémy využívania informačno technických prostriedkov v trestnom konaní. Bratislava. PEVŠ, 137 s. ISBN 978-80-767-6534-4.

MÁLIK, Juraj – JAKUBÍKOVÁ, Františka. 2017. Niektoré aspekty využívania informačno technických prostriedkov Policajným zborom pri odhaľovaní a objasňovaní trestnej činnosti. Bratislava: PEVŠ, 19 s. ISBN 978-80-7502-206-6.

PALAREC, Ján – VIKTORYOVÁ, Jana. 2005. Metodika vyšetrovania trestnej činnosti s drogovým prvkom. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 40 s. ISBN 978-80-80543-64-8.

VIKTORYOVÁ, Jana. 2015. Vyšetrovanie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 227 s. ISBN 978-80-8054-643-4.

VIKTORYOVÁ, Jana – STRAUS, Jiří. 2015. Vyšetrovanie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 109 s. ISBN 978-80-8054-643-4.

Článok v časopise

REMETA. Rastislav, 2013. Výsluch agenta. In Policajná teória a prax, č. 4, 109 s. ISSN 1335-1370.

Normy

ROZSUDOK ESĽP VO VECI FURCHT PROTI NEMECKU sp. Zn. 54648/09 zo dňa 23.10.2014.

UZNESENIE NAJVYŠSIÉHO SÚDU ČR sp. Zn. 11Tdo 239/2018 zo dňa 30.05.2018.

UZNESENIE KRAJSKÉHO SÚDU V ŽILINE sp. Zn. 1Tos/10/2012 zo dňa 07.02.2019.

UZNESENIE ÚSTAVNÉHO SÚDU SR sp. Zn. IV ÚS 66/2019 zo dňa 07.02.2019.

ZÁKON Č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v aktuálnom znení.

Webová stránka

ŠAMKO. P. Domová prehliadka a možnosti zaistenia vecí, ktoré neboli vymedzené v príkaze na domovú prehliadku, [online]. [cit. 2021-12-18]. Dostupné na internete: http://www.pravnelisty.sk/clany/a239-domova-prehliadka-a-možnosti-zaist….

---

¹PALAREC, J., VIKTORYOVÁ, J. Metodika vyšetrovania trestnej činnosti s drogovým prvkom. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2005, s. 40.
²VIKTORYOVÁ J. Vyšetrovanie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Bratislava: 2015, s. 227.
³VIKTORYOVÁ, J., STRAUS. J. Vyšetrovanie. Bratislava: Akadémia PZ, Bratislava: 2015, s. 109.
⁴ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heureka, 2016, s. 298 – 299.
⁵VIKTORYOVÁ, J., STRAUS, J.: Vyšetrovanie. Bratislava: Akadémia PZ., Bratislava: 2015, s. 109 – 110.
⁶ČENTÉŠ a kol. Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín. Heureka 2016, s. 301 – 304.
⁷KOLESÁR, J. Repetitórium trestného práva procesného. Bratislava: VEDA. 2010. s. 66.
⁸KOLESÁR, J. Repetitórium trestného práva procesného. Bratislava: VEDA. 2010. s. 66.
⁹MÁLIK, J. JAKUBÍKOVÁ, F. Niektoré aspekty využívania informačno technických prostriedkov Policajným zborom pri odhaľovaní a objasňovaní trestnej činnosti. Bratislava: PEVŠ, 2017, s. 19.
¹⁰KOLESÁR, J. Repetitórium trestného práva procesného. Bratislava: VEDA, 2010. s. 63.
¹¹Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. Zn. 11Tdo 239/2018 zo dňa 30.05.2018.
¹²KOLESÁR, J. Repetitórium trestného práva procesného. Bratislava: VEDA, 2010. s. 63 – 64.
¹³Ustanovenie § 10 ods. 19 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v aktuálnom znení.
¹⁴ REMETA. R. Výsluch agenta. In Policajná teória a prax, 2013, č. 4 s.109.
¹⁵JELÍNEK. J. et. Al. Trestní zákonník a trestní řád s poznámkami a judikatúrou . 5. vyd. Praha: Leges. 2014. s. 1248.
¹⁶KURILOVSKÁ. L., ŠIŠULÁK, S. Použitie agenta pri odhaľovaní a objasňovaní kriminality v kybernetickom priestore. In ZÁHORA, J. et. Al. Teoretické a praktické problémy využívania informačno technických prostriedkov v trestnom konaní. Bratislava. PEVŠ, 2017, s. 137.
¹⁷Rozsudok ESĽP vo veci FURCHT proti Nemecku sp. Zn. 54648/09 zo dňa 23.10.2014.
¹⁸ Uvedené v § 99 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v aktuálnom znení.
¹⁹ Uvedené v § 99 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v aktuálnom znení.
²⁰Článok 12 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.
²¹ Uznesenie Ústavného súdu SR sp. Zn. IV ÚS 66/2019 zo dňa 07.02.2019.
²² Uznesenie krajského súdu v Žiline sp. Zn. 1Tos/10/2012 zo dňa 07.02.2019.
²³ŠAMKO. P. Domová prehliadka a možnosti zaistenia vecí, ktoré neboli vymedzené v príkaze na domovú prehliadku, [online]. [cit. 2021-12-18]. Dostupné na internete: http://www.pravnelisty.sk/clany/a239-domova-prehliadka-a-možnosti-zaist….