Adversariality in preparatory criminal proceedings

Anotácia: Autorka sa v článku venuje otázke kontradiktórnosti trestného konania ako jednej zo základných zásad trestného konania so zameraním na uplatnenie tejto zásady v trestnom konaní. V článku sa autorka zamerala na objasnenie pojmu kontradiktórnosť, ďalej nadviazala na všeobecné vymedzenie kontradiktórnosti, ako zásady trestného konania. Vzhľadom k tomu, že ide o kategóriu širokého významu, tieto definície sa snažila autorka vymedziť čo najpresnejšie a nezameriavala sa na jej porovnanie s ostatnými zásadami trestného konania, ale zamerala sa iba na zásadu kontradiktónosti. Ďalej sa v článku autorka venovala uplatneniu zásady kontradiktórnosti vo vybraných pocesných úkonoch tresného konania so zameraním na uplatnenie práv obvineného a výnimkam zo zásady kontradiktŕonosti v prípravnom konaní. Taktiež je pozornosť venovaná porušeniu zásady kontrakdiktórnosti v prípravnom konaní v štvrej kapitole.
Kľúčové slová: kontradiktórnosť, obvinený, prípravné konanie.

Anotation: In the article, the author deals with the issue of adversariality of criminal proceedings as one of the basic principles of criminal proceedings with a focus on the application of this principle in criminal proceedings. In the article, the author focused on clarifying the concept of adversariality, and followed up on the general definition of adver-sariality as a principle of criminal procedure. Given that this is a category of broad meaning, the author tried to define these definitions as precisely as possible and did not focus on its comparison with other principles of criminal proceed-ings, but focused only on the principle of adversariality. Furthermore, in the article, the author focused on the applica-tion of the adversarial principle in selected post-clerical acts of criminal proceedings with a focus on the exercise of the rights of the accused and exceptions to the principle of adversariality in preparatory proceedings. Attention is also paid to the violation of the principle of contradictory in the preparatory proceedings in the fourth chapter.
Key words: adversarial, accused, preparatory proceedings.

Úvod

Kontradiktórnosť trestného konania patrí medzi najvýznamnejšie zásady trestného konania, pričom nevyplýva len z inkvizičného alebo len obžalovacieho typu konania, ale je príslušná pre každé spravodlivé trestné konanie a pre každú časť trestného konania.
Už rímsky filozof Lucius Annaeus Seneca predstavil zrejme jednu z prvých myšlienok na požiadavku kontradiktórneho vedenia konania, keď vo svojom výroku vyslovil, že „ten, kto rozhodol
niečo bez vypočutia druhej strany, nebol spravodlivý, aj keby rozhodol správne.“
V podmienkach Slovenskej republiky sa uplatňuje kontradiktórnosti trestného konania, pričom kontradiktórnosť trestného konania nachádza právnu podporu predovšetkým v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Zásadu kontradiktórnosti môžeme nájsť v každom úseku trestného konania to znamená, že aj v štádiu prípravného konania, pre ktoré je taktiež charakteristická a nachádzame ju vo vybraných inštitútoch. V článku sme sa zamerali predovšetkým na vymedzenie a uplatnenie zásady kontradiktórnosti vo vzťahu k osobe obvineného.
Cieľom článku je analyzovať najdôležitejšie otázky spojené so zásadou kontradiktórnosti a jej funkciou v trestnom konaní so zameraním na prípravné konanie.

1. Kontradiktórnosť

Kontradiktórnosť, ako jedna zo zásad trestného konania, zohráva čoraz väčšiu úlohu naprieč celým právnym systémom Slovenskej republiky. Zásada kontradiktórnosti patrí nepochybne medzi najvýznamnejšie zásady charakteristické nielen pre súčasné trestné konanie, ale taktiež napríklad pre civilné konanie. Môžeme sa tiež stretnúť s jej označením ako zásadou 20. storočia alebo tiež ako reakcia na požiadavky humanizácie a demokratizácie Európy.¹
V článku sa budem v ďalších častiach venovať zásade kontradiktórnosti najmä vo svetle trestného práva a zásady trestného konania so zameraním na jej uplatnenie v prípravnom konaní, ktoré tvorí časť trestného konania.
Téma kontradiktórnosti trestného konania sa stala aktuálnou najmä v súvislosti s rekodifikáciou právnych predpisov v oblasti trestného práva. Snahou rekodifikácie trestných kódexov bolo zabezpečiť účinnejšiu ochranu tak individuálnych, ako aj celospoločenských záujmov predovšetkým zrýchlením, zefektívnením, zjednodušením a zhospodárnením trestného procesu, ² k čomu mala prispieť aj posilnená kontradiktórnosť trestného konania.
Snahy o rekodifikáciu vyvrcholili dňa 20.05.2005 schválením zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“) a dňa 24.05.2005 schválením zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len „Trestný poriadok“).

1.1. Vymedzeniu pojmu kontradiktórnosť

Pojem kontradiktórnosť je úzko spojený s právom, nakoľko iné vedné odbory sa tomuto pojmu moc nevenujú. Táto skutočnosť sa odráža aj v probléme tento pojem jednoznačne obsahovo vymedziť, pretože okrem právnických lexikónov alebo slovníkov sa pojem kontradiktórnosť vyskytuje len vzácne. Uvedené spôsobuje aj zamieňanie pojmu kontradiktórnosť s príbuzným, avšak historicky oveľa starším pojmom kontradikcia. Práve pre tieto dôvody, je v prvom rade nevyhnutné pokúsiť sa tieto dva pojmy zadefinovať.³
V nadväznosti na uvedené je potrebné bližšie ozrejmiť vzťah kontradikcie vo vzťahu ku kontradiktórnosti, ktorý spôsobuje tiež určité komplikácie. Kontradikcia alebo tiež contradictio je slovo latinského pôvodu, pričom sa do nášho jazyka prekladá rôzne, napr. ako protirečenie, odpor, ⁴ odporovanie, rozpor, námietka⁵ alebo tiež ako odporujúce si protirečivé tvrdenie. Na druhej strane, kontradiktórnosť je právom strany v trestnom alebo civilnom konaní, ktoré spočíva v možnosti prediskutovať, odporovať a namietať požiadavky, prostriedky, argumenty a dôkazy, proti nej použité.
Základ slova kontradiktórnosť pozostáva z dvoch latinských slov, pričom prvým z nich je slovo ,,contrā“ čo znamená proti, naproti a druhým slovom je ,,dicere“ čo znamená hovoriť, tvrdiť, vysvetľovať.
To znamená, že spojením týchto dvoch slov možno vyvodiť slovo protirečenie alebo protirečiť, čo je základom kontradiktórnosti v trestnom konaní. Možno tiež vychádzať z latinského slova ,,contradictio“, ktoré znamenalo v rímskom občianskom procese popretie a odmietnutie žalobnej žiadosti zo strany žalovaného.⁶
Z predchádzajúceho výkladu pojmu kontradiktórnosť môžeme vyvodiť záver, že kontradiktórnosť znamená protirečiť.
Pokiaľ má ísť o kontradiktórne trestné konanie musia v ňom existovať minimálne dve tvrdenia, vyjadrenia, stanoviská, či dôkazy napr. strán, ktoré sú však rozdielneho charakteru, majú odlišný obsah pričom logicky z nich nevyplýva rovnaký záver a sú si navzájom odporujúce. Každé zo stanovísk alebo tvrdení, dôkazov alebo návrhov prezentuje jedna strana na základe čoho vzniká medzi stranami spor. Tieto strany v trestnom konaní disponujú svojimi návrhmi, námietkami, stanoviskami či dôkazmi a s cieľom ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu v danej trestnej veci.
Kontradiktórnosť v trestnom konaní môžeme vidieť napr. pri procesnom úkone konfrontácie, kde proti sebe stoja dve osoby s rozličnými názormi, výpoveďami s cieľom dosiahnuť žiadaný výsledok trestného konania.

1.2. Zásada kontradiktórnosti

Vymedzenie zásady kontradiktórnosti zadefinoval napr. profesor Čentéš, podľa ktorého sa touto zásadou rozumie: „právo procesných strán nielen navrhovať dôkazy, prípadne predložiť dôkazy, listiny, stanoviská na podporu svojich tvrdení, ale aj právo oboznámiť sa s dôkazmi, listinami či stanoviskami predloženými druhou stranou, ako aj právo sa k nim vyjadriť, popierať ich a uvádzať vlastné argumenty spravidla s cieľom ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Právo na kontradiktórne konanie možno uplatniť nielen k dôkazom, listinám, stanoviskám zadováženým jednou z procesných strán, ale aj materiálom, ktoré zadovážil súd sám, alebo ktoré s ak nemu dostali iným spôsobom.“⁷
Kontradiktórnosť nepochybne patrí medzi základné zásady trestného konania, dotýka sa všetkých procesných aspektov trestného konania, pričom je obsahovo diferencovane vnímaná.
Zásada kontradiktórnosti trestného konania úzko súvisí s ostatnými procesnými zásadami, je s nimi hlboko previazaná a uplatňuje sa aj prostredníctvom nich. S niektorými je kontradiktórnosť tak spätá, že by bez nich nemala zmysel.
Existenciu kontradiktórnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky možno odvodiť už z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa osoba mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.⁸
Zásada kontradiktórnosti je priamo zakotvená aj v Trestnom poriadku, konkrétne v § 2, kde je zaradená medzi ostatné zásady trestného konania. Podľa profesora J. Ivora a J. Záhoru patrí zásada kontradiktórnosti v trestnom konaní medzi zásady všeobecné, to znamená, že celé trestné konanie prebieha v jej súlade.⁹

2. Znaky kontradiktórnosti v prípravnom konaní

Prípravné konanie je samostatným štádiom trestného konania, ktoré plní akúsi pomocnú úlohu a má predbežný charakter pred hlavným pojednávaním v danej trestnej veci, čo znamená, že ťažisko dokazovania spočíva v konaní pred súdom.
Prípravným konaní sa rozumie úsek trestného konania od začatia trestného stíhania, ktoré podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začína: „Ak nie je dôvod na postup podľa § 197ods.1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu..

Prípravné konanie sa končí
a) podaním obžaloby,
b) podaním návrhu na schválenie dohody o vine a treste,
c) právoplatným rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní vo veci samotnej (postúpenie veci, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, zastavenie trestného stíhania zmierom).

Jednou z úloh orgánov činných v trestnom konaní je v rámci prípravného konania zhromaždiť dostatočné množstvo dôkazov, ktoré sú potrebné pre dostatočné posúdenie veci, slúžia na zistenie páchateľa trestného činu, následkov činu, a to v takom nevyhnutnom rozsahu, aby mohli orgány činné v trestnom konaní po ich vyhodnotení prípravné konanie ukončiť, a to takým spôsobom, že vydajú meritórne rozhodnutie vo veci samej, alebo predložia prokurátorovi návrh na podanie obžaloby, príp. návrh na schválenie dohody o vine a treste.

Na základe funkcie a cieľa prípravného konania by sa mal stanoviť presný rozsah uplatnenia kontradiktórnosti v danom konaní, pretože ak by malo byť prípravné konanie „generálkou“ hlavného pojednávania pred súdom, na základe ktorého sudca len zhodnotí výsledky získané v prípravnom konaní a buď vynesie prísnejší verdikt prípravného konania, alebo ho zmení, pričom ale o vine a trestne už bolo rozhodnuté, v takom prípade by malo byť prípravné konanie kontradiktórne.
Ak sa však má o vine a treste rozhodovať len pred súdom a prípravné konanie je len podkladom na toto ďalšie konanie, prílišná kontradiktórnosť prípravného konania je zbytočná a mala by sa uplatňovať len vtedy, ak ju nebude možné realizovať v konaní pred súdom.¹⁰
Stotožňujem sa s názorom, že kontradiktórnosť ako zásada trestného konania nie je zásadou, ktorá by mala určovať charakter prípravného konania a mala by byť v ňom dominantná. Uvedené nie je reálne ani vzhľadom na účel prípravného konania. Na druhej strane kontradiktórnosť nepochybne má rozhodujúci význam pre okruh procesných úkonov realizujúcich sa v trestnom konaní, ktorých dosah sa odrazí v hodnotení zákonnosti takto získaných a vykonaných dôkazov v konaní pred súdom.

2.1 Kontradiktórnosť v súvislosti s právom na informácie v trestnom konaní

Prípravné konanie nie je výslovne skrytým, ani utajeným konaním, ako môžeme vidieť už v jeho priebehu je osoba obvinená z trestného činu vystavená konfrontácii so získanými dôkazmi, pričom sa jej umožní, aby sa k nim mohla vyjadriť.
Taká súčinnosť medzi osobou voči, ktorej sa vedie trestné konanie a orgánmi činnými v trestnom konaní je rozmanitá a má samozrejme aj svoje výnimky, ktoré sú dané buď zákonnými ustanoveniami, ako aj samotnou osobou, napr. obvineným, poškodeným, ktorá nemusí svoje práva využiť.
Predpokladom na účinné uplatnenie kontradiktórnosti je preto v prvom rade poskytnutie informácii o priebehu trestného konania osobe, ktorú orgány činné v trestnom konaní z trestného činu obvinili. Informácia je základným kameňom kontradiktórnosti.
Právo na oboznámenie sa s materiálom získaným počas prípravného konania a právo na vyjadrenie sa k nemu tvoria zložky kontradiktórnosti trestného konania, a to z dôvodu, že ak nebude poskytnutá informácia jednou zo strán, nebude druhej strane daná možnosť zaujať k nej svoje stanovisko.
Neposkytnutie informácie a tým nedanie možnosti vyjadriť sa k získanému dôkazu, príp. zabezpečenému materiálu, býva spravidla porušením kontradiktórnosti, bez ohľadu na to, že je individuálnou vecou každého, ako s takouto informáciou naloží.

2.2 Prístup obvineného k informáciám v prípravnom konaní

Orgány činné v trestnom konaní oboznamujú obvineného a iné osoby, ktoré sú nato v zmysle trestného poriadku oprávnené, s niektorými v zákone výslovne uvedenými dôkazmi, získanými počas prípravného konania a to z úradnej povinnosti.
Obvinený má však na druhej strane právo takéto informácie neprijať, resp. zákonodarca mu to neprikazuje. Podstatnejším právom, ktorým disponuje obvinený, je jeho aktívny prístup pri získavaní poznatkov o vyšetrovaní, pričom sa rešpektuje jeho právo vyhľadávať a predkladať dôkazy v súlade s jeho vlastnou obhajobou.
Prvotným a najzákladnejším úkonom na uplatnenie kontradiktórnosti v trestnom konaní, konkrétne v prípravnom konaní je podanie informácie o vznesení obvinenia. Oznámenie o vznesení obvinenia obvinenému, prípadne jeho obhajcovi, predstavuje samotný vznik práva obvineného viesť trestný proces kontradiktórnym spôsobom.
Ak je uznesenie o vznesení obvinenia úspešné doručené obvinenému, otvára sa mu tým možnosť, aby sa k nemu vyjadril, pričom toto vyjadrenie má rôzny charakter, napr. podanie sťažnosti podľa § 182 Trestného poriadku, žiadosti o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku a pod., pričom forma vyjadrenia býva spravidla písomná, ale môže ísť aj o ústne podanie poznačené do zápisnice, napr. priamo pri výsluchu.¹¹
Vznesenie obvinenia je dôležitejším procesným úkonom realizujúcim sa v prvotnej fáze trestného konania, pričom jeho význam spočíva v tom, že od tohto momentu sa trestné konanie začína viesť proti určitej osobe.
Vznesením obvinenia sa osobe, ktorej bolo obvinenie vznesené, definuje jej procesné postavenie obvineného a musia sa voči nemu uplatniť ustanovenia trestného poriadku o jeho právach a povinnostiach. Treba však uviesť, že na druhej strane osoba, ktorej bolo vznesené obvinenie, môže uplatňovať práva, ktoré jej zákon, ako obvinenej osobe poskytuje, pričom na toto uplatnenie svojich práv musí mať informácie o priebehu prípravného konania. Poskytnutie informácii o trestnom konaní, ktoré tvorí zložku kontradiktórnosti v prípravnom konaní sa netýka len oboznamovania sa so získanými dôkazmi, ako sa v praxi reštriktívne uplatňuje, ale týka sa všetkých aspektov prebiehajúceho konania.
V praxi sa často záujem obvineného orientuje predovšetkým na oboznámenie sa s vykonanými, resp. vykonávanými dôkazmi, ktoré vykonali alebo vykonávajú orgány činné v trestnom konaní, pričom presadzovanie procesných záujmov obvineného sa odvíja najmä od jeho osobnej aktivity. To znamená, že rozsah zákonom určeného obsahu kontradiktórnosti v prípravnom konaní určuje sám obvinený svojim aktívnym, resp. pasívnym prístupom. Ak obvinený pri vykonávaní dôkazov a práve vyjadrovať sa k nim, nebude súčinný, resp. aktívny, sám sa tak zbavuje možnosti adekvátne reagovať na vyvíjajúcu sa dôkaznú situáciu a možnosť ovplyvňovať rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.
Obvinený a jeho obhajca môžu získať ucelený prehľad dôkaznej situácie v jeho trestnej veci najmä využitím práva: - zúčastniť sa na úkonoch prípravného konania, ktoré mu prináležia v zmysle § 213 Trestného poriadku, práva nazerať do spisu podľa § 69 Trestného poriadku a práva preštudovania spisu po skončení vyšetrovania podľa § 208 Trestného poriadku.

2.3 Aktívna účasť obvineného na úkonoch v trestnom konaní ako prejav kontradiktórnosti

Právo obvineného, resp. jeho obhajcu zúčastniť sa na úkonoch počas prípravného konania a byť tak priamo osobne prítomný pri vykonávaní dôkazov a mať možnosť ihneď počas prebiehajúceho úkonu sa k nemu vyjadriť, príp. ho namietať alebo vysloviť protiargument, predstavuje jednu z garancii kontradiktórnosti v prípravnom konaní.
Takýmto spôsobom je zaručené, aby obvinený mal možnosť v rámci kontradiktórnej diskusie podrobiť dôkazy svojej vlastnej kritickej previerke. Legislatívna úprava tohto práva je obsiahnutá v ustanovení § 213 ods. 1 Trestného poriadku.
Možno uviesť, že nie je jednoduché nájsť dokonalý spôsob na to, aby boli zachované práva obvineného (a to aj prostredníctvom jeho obhajcu) na oboznámenie sa s dôkazmi a vyjadriť sa k nim, a pritom tak povediac nenakloniť misku váh na stranu prípravného konania.
Účasť obvineného, resp. jeho obhajcu na úkonoch v prípravnom konaní prispieva k prehlbovaniu záruky práva na obhajobu vykonávanú kontradiktórnym spôsobom, čím zároveň dochádza aj k posilňovaniu možnosti objasnenia skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností.

2.4 Právo obvineného počas prípravného konania nazerať do spisov

Podmienky upravujúce právo obvineného nazerať do spisov sú upravené v § 69 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedené ustanovenie znie: „Obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.“¹² Možnosť nazerať do spisov počas prípravného konania je jednou z práv obvineného, ako môže sledovať právny a skutkový stav trestnej veci, a následne naň aj adekvátne a včas reagovať. Ide o jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších procesných práv obvineného, na základe ktorého má obvinený v každom okamihu prípravného konania k dispozícii plnohodnotné a autentické znenie spisového materiálu.
Výklad legislatívnej úpravy práva nazerať do spisov sa ustálil na tom, že toto právo sa vzťahuje iba na vyšetrovací spis, ale nevzťahuje sa na interné dokumenty orgánov činných v trestnom konaní. Tie sú ale povinné zabezpečovať a vykonávať dôkazy v neprospech i v prospech obvineného, ale samy posudzujú, či získané informácie a dôkazy sú pre konanie dôležité, a samy rozhodujú, či ich zaradia do trestného spisu alebo nie, bez toho, aby ich v tomto smere mohla obhajoba kontrolovať.
Hľadanie pravdy, ako aj účel práv obhajoby, by sa mal odrážať práve v garantovaní práva na nazretie do spisu, aby prípadnými námietkami došlo ku kontrole a preskúmaniu dôkaznej situácie. Odopretím možnosti nahliadnuť do spisu v prípravnom konaní by takýmto spôsobom mohlo dôjsť k porušeniu práva na obhajobu.
S poskytnutím tohto práva je spojené aj v zmysle ustanovení Trestného poriadku poskytnutie dostatočnej lehoty na nahliadnutie do spisu, aj zo zohľadnením možných prieťahov.
Právo nazerať do spisov však nie je absolútne, pretože Trestný poriadok upravuje v § 69 ods. 2 Trestného poriadku výnimky, kedy možno toto právo odoprieť, čo odôvodňuje dosiahnutím účelu trestného konania.

2.5 Kontradiktórnosť v práve obvineného preštudovať vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania

Právo na preštudovanie vyšetrovacieho spisu je v Trestnom poriadku ustanovené v § 208 ods. 1. Toto právo garantuje funkciu kontradiktórnosti v prípravnom konaní, pričom právo preštudovať spis neslúži len právam obhajoby, ale plní aj druhú funkciu kontradiktórnosti, ktorou je hľadanie pravdy.
K právu na preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania je vhodné podotknúť, že kým orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť umožniť obvinenému a jeho obhajcovi preštudovať vyšetrovací spis a sprístupniť im tak výsledky vyšetrovania, u obvineného a jeho obhajcu ide o právo, ktorého sa môžu vzdať, o čom musia byť náležitým spôsobom a vo vhodnom čase poučení.
Ak sa obvinený a jeho obhajca preštudovania spisu nezúčastnia, napriek tomu, že na takýto úkon boli riadne a v čas predvolaní, postupujú orgány činné v trestnom konaní tak, ako by k tomuto úkonu došlo. V inom prípade, musí byť obvinenému a jeho obhajcovi poskytnutá primeraná lehota na preštudovanie spisu, pričom treba pri určovaní tejto lehoty brať do úvahy rozsah spisu, povahu trestnej veci, ako aj osobnosť obvineného.
V rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu má obvinený a jeho obhajca právo preštudovať si celý spisový materiál a v rámci zápisnice o preštudovaní vyšetrovacieho spisu uviesť napr. aké dôkazy ešte navrhuje vykonať za účelom vlastnej obhajoby.

2.6 Kontradiktórnosť a právo na vyjadrenie v prípravnom konaní

Toto právo predstavuje druhú zložku obsahu kontradiktórnosti, ktorá spočíva v možnosti vyjadriť sa k získaným dôkazom, listinám alebo dokumentom, ako aj k procesnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní.
Spôsoby vyjadrenia môžu byť rôzne a nemožno ich redukovať iba na ústne vyjadrenie obvineného. Do jeho výkonu je potrebné zahrnúť aj vyhľadanie, zabezpečenie, predloženie a vykonanie dôkazu na potvrdenie svojej obhajoby.
Obvinený každým týmto spôsobom, orgánom činným v trestnom konaní, alebo súdu, predstavuje svoj názor, alebo stanovisko, príp. nesúhlas, alebo námietku, teda vyjadruje sa k trestnému konaniu. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné rešpektovať vôľu obvineného, akým spôsobom so svojimi procesnými právami naloží, teda či sa vyjadrí, alebo nie.¹³
Orgány činné v trestnom konaní musia obvineného informovať o tom, akým spôsobom vybavili jeho vyjadrenie, pričom však nie sú viazané jeho obsahom. To znamená, že ak napr. obvinený prostredníctvom svojho obhajcu navrhne vykonanie nejakého dôkazu, je len vecou orgánu činného v trestnom konaní posúdiť, či tento navrhnutý dôkaz je potrebný pre zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností.
Jedným z inštitútov, kedy sa napr. obvinený má právo vyjadriť, je jeho samotný výsluh v rámci trestného konania. Taktiež, ako sme už vyššie uviedli, môže byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch a klásť svedkom otázky.

3. Výnimky v prípravnom konaní z uplatnenia kontradiktórnosti

Kontradiktórnosť sa v prípravnom konaní uplatňujú len „tlmene“, na rozdiel od konania pred súdom. Dôvody, prečo sa neuplatní v celom rozsahu sú rozdielne. Môžu závisieť od vôle obvineného, kedy ide o subjektívne dôvody, ako aj z dôvodov, ktoré existujú mimo vôle obvineného, tzv. objektívne dôvody

3.1 Subjektívne dôvody neuplatnenia kontradiktórnosti zo strany obvineného

Jedným z dôvodom prečo v prípravnom konaní nedochádza k uplatneniu zásady kontradiktórnosti môže byť samotný prístup obvineného k trestnej veci a k samotnému využitiu, resp. nevyužitiu, práv obvineného. Ak sám obvinený nemá záujem, aby uplatnil svoje procesné práva, sám sa takým spôsobom zbavuje možnosti reagovať na vyvíjajúcu sa dôkaznú situáciu trestného konania a tak obmedzuje svoje právo na spravodlivé konanie. K využitiu jeho práv ho nikto nesmie nútiť, stačí ,aby ho o jeho právach orgány činné v trestnom konaní upovedomili a už je na ňom, či tieto práva využije. Ak ich sám obvinený nevyužije, nie je to procesná chyba konania, ale prejav jeho vôle.

3.2 Konanie proti ušlému, ako forma neuplatnenia kontradiktórnosti trestného konania

Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach umožňuje viesť trestné konanie proti ušlému. Ide o konanie, keď sa páchateľ trestného činu vyhýba trestnému stíhaniu tým, že ujde (napr. pobytom v cudzine, alebo sa skrýva).
Trestný poriadok umožňuje vykonať trestné konanie aj takýmto spôsobom, pričom ide o osobitne upravený postup v § 359 a nasl. Trestného poriadku, v ktorom procesné práva obvineného vykonáva obhajca.
K naplneniu zákonných podmienok na konanie proti ušlému môže dôjsť kedykoľvek v priebehu trestného konania, avšak v štádiu konania pred súdom dáva návrh na takéto konanie prokurátor, pričom takýto návrh môže byť súčasťou obžaloby, alebo k nemu môže dôjsť aj bez návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.
Podmienkou vykonania trestného konania proti ušlému, je náležité zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností na základe, ktorého bude môcť súd spravodlivo rozhodnúť, aj bez toho, že by bol obvinený prítomný v prípravnom konaní.
V tomto konaní je obvinený zastúpený obhajcom, ktorý má také isté práva, ako obvinený. Ak v tomto konaní dôjde k odsúdeniu, odsúdený má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti z dôvodu, že neboli splnené podmienky na konanie proti ušlému. ¹⁴
Pri tomto konaní je potrebné podotknúť, že v prípravnom konaní musia orgány činné v trestnom konaní neustále vynakladať náležité úsilie na to, aby bol obvinený vypátraný a aby sa za týmto účelom osobne zúčastnil trestného konania. V prípade, ak je obvinený v prípravnom konaní vypátraný, alebo sa sám dostaví pred súd, pokračuje sa už ďalej v konaní podľa všeobecných ustanovení trestného poriadku.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade konania proti ušlému, je právo obvineného na kontradiktórnosť v komplexe zabezpečenia jeho obhajoby popreté, ale je tomu tak z dôvodu uprednostnenia rýchlosti a efektívnosti trestného konania, ako aj z dôvodu zabezpečenia dôkaznej situácie.

3.3 Konanie v prípade neprítomnosti obvineného

Ak obvinený, ktorého pobyt je orgánom činným v trestnom konaní známy, nejaví záujem o trestné konanie, resp. neprejavuje im súčinnosť, pričom si ponecháva priestor na svoju obhajobu až na konanie pred súdom, majú orgány činné v trestnom konaní povinnosť zabezpečiť všetky dôkazy, ktoré sú dostupné a zároveň musia obvineného informovať o svojom procesnom postupe a upozorniť ho pritom na využite jeho práv.
Takýmto pasívnym prístupom však obvinený ponecháva zodpovednosť za riadny priebeh vyšetrovania na orgánoch činných v trestnom konaní, a to až do okamžiku, kedy sa sám nerozhodne zmeniť svoj postoj k trestnému stíhaniu.¹⁵

4. Porušenie kontradiktórnosti v prípravnom konaní

Pri aplikácii procesných inštitútov v prípravnom konaní musí byť kontradiktórnosť, ako procesná zásada trestného konania, rešpektovaná orgánmi činnými v trestnom konaní, a to nielen z dôvodu dodržania práv obvineného, ale aj z dôvodu hľadania pravdy.
Ak dôjde k jej porušeniu, právne následky porušenia zásady kontradiktórnosti môžu byť rôzne, pričom ich povaha sa odvíja najmä od toho, v akom časovom úseku prípravného konania došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti, ako aj od stupňa závažnosti.
Nástroje na nápravu porušenia zásady kontradiktórnosti sú tak predovšetkým na samotných orgánoch činných v trestnom konaní, čo znamená, že môžu samé predchádzať a naprávať jednotlivé pochybenia.
V prípade, že dôjde k pochybeniu, ku ktorému došlo v priebehu prípravného konania, Trestný poriadok má k dispozícií viaceré nástroje určené na nápravu takýchto procesných pochybení.
Jedným z nástrojov, ktorý je určený na nápravu, resp. predchádzanie procesných pochybení v priebehu konania je ustanovenie § 230 ods. 2 Trestného poriadku, na základe ktorého prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.
Ďalším nástrojom je inštitút mimoriadneho opravného prostriedku v zmysle ustanovenia § 360 ods. 1 Trestného poriadku, alebo po podaní obžaloby, postup súdu podľa ustanovenia § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, ako výsledok prieskumu podanej obžaloby súdom.

K pochybeniam, ktoré majú za následok, napr. vrátenie veci súdom prokurátorovi, patria najmä pochybenia orgánov činných v trestnom konaní (napr. neposkytnutie primeraného času na preštudovanie spisu alebo neupozornia obvineného alebo jeho obhajcu na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na jeho doplnenie).
Okrem procesných chýb však môže byť dôvodom na odmietnutie obžaloby aj nedostatok dôkazov, ktoré odôvodňujú jej podanie, napr. v prípade výpovede svedka, ktorá je jediným, alebo rozhodujúcim dôkazom a táto nebola vykonaná po vznesení obvinenia, alebo v prípade, ak obhajca nebol riadne upovedomený o výsluchu svedka, hoci mal byť o ňom upovedomený a výsluch bol vykonaný bez jeho prítomnosti.

Záver

Témou článku je kontradiktórnosť v prípravnom konaní trestnom. Táto téma sa neustále dostáva do popredia, jej význam narastá, čo sa nakoniec odzrkadľuje aj v zmene prístupu subjektov, ktoré sa zúčastňujú na trestnom konaní, najmä však orgánov činných v trestnom konaní, na jednej strane a obhajobe na druhej strane.

Napriek tomu, že sa kontradiktórnosti, až na pár výnimiek v odbornej literatúre, nevenuje veľká pozornosť, je zrejmé, že sa jedná o jednu z najdôležitejších zásad trestného konania, ktorá buď priamo súvisí, alebo podporuje ostatné zásady trestného konania.

Hoci sa pojem kontradiktórnosť spája skôr s trestným konaním pred súdom, jej znaky tak ako sme v článku vymedzili, môžeme nachádzať aj v prípravnom konaní, kde táto zásada taktiež zohráva dôležitú úlohu. V článku sme sa zamerali predovšetkým na poukázanie princípu kontradiktórnosti vo vzťahu k osobe obvineného, na základe jeho procesných práv. Práve pri týchto inštitútoch, využití resp. nevyužití práva obvineného môžeme vidieť, že aj v prípravnom konaní sa nachádzajú prvky kontradiktórnosti a preto tvrdenie, že táto zásada sa uplatňuje len na hlavnom pojednávaní, nie je vôbec správne.

Myslím si, že aj na základe uplatnenia zásady kontradiktórnosti v prípravnom konaní je trestné konanie spravodlivé a je zachované právo na obhajobu.

Autorka: JUDr. Marika Briatková

Zoznam použitej literatúry

ČENTÉŠ, J. a kol. Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vydanie. Šamorín : Heuréka, 2012, ISBN: 978-80-89122-76-9.)
HLUŠÍKOVÁ, M. Latinsko-slovenský slovník. Bratislava : Kniha – spoločník, 2003, ISBN:8088814367.)
Ivor, J. – Záhora, J.: Repetitórium rekodifikovaného trestného práva. Bratislava: IURA EDITION. 2012
Mandák, V.: Meze trestní obhajoby – nástin základních otázek. In: Bulletin advokace, 2003
Olej, J., Kolcunová, M., Kolcun, J.: Kontradiktórnosť v trestnom konaní. Bratislava: C.H.Beck, 2014
PIDA, J. Kontradiktórnosť v prípravnom konaní, In: Policajná teória a prax, 2010, č. 4,
Pida, J.: Kontradiktórnosť v prípravnom konaní. In: bulletin slovenskej advokácie, 2013, č. 7-8,
Rebro, K. – Blaho, P. Rímske Právo. Tretie doplnené vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2003
REBRO, K. Latinské právnické výrazy a výroky. Bratislava : IURA EDITION, 1995, ISBN:8088715202.
Repík, B.: Advokát ve světle judikatury evropského soudu pro lidská práva. In: Bulletin advokace, 2002, č. 11 – 12
Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 460/1992 Zb., čl. 48 ods. 2
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

¹ PIDA, J. Kontradiktórnosť v prípravnom konaní, In: Policajná teória a prax, 2010, č. 4, s.1
² Dôvodová správa k návrhu nového Trestného poriadku
³ Olej, J., Kolcunová, M., Kolcun, J.: Kontradiktórnosť v trestnom konaní. Bratislava: C.H.Beck, 2014, s. 1 a nasl
⁴ REBRO, K. Latinské právnické výrazy a výroky. Bratislava : IURA EDITION, 1995, s. 78. ISBN:8088715202.
⁵ HLUŠÍKOVÁ, M. Latinsko-slovenský slovník. Bratislava : Kniha – spoločník, 2003, s. 190. ISBN:8088814367
⁶ Rebro, K. – Blaho, P. Rímske Právo. Tretie doplnené vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2003, s. 147
⁷ ČENTÉŠ, J. a kol. Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vydanie. Šamorín : Heuréka, 2012, s. 79. ISBN: 978-80-89122-76-9.)
⁸ Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 460/1992 Zb., čl. 48 ods. 2
⁹ Ivor, J. – Záhora, J.: Repetitórium rekodifikovaného trestného práva. Bratislava: IURA EDITION. 2012. s.103

¹⁰ Pida, J.: Kontradiktórnosť v prípravnom konaní. In: bulletin slovenskej advokácie, 2013, č. 7-8, s. 82 a nasl.

¹¹ Olej, J., Kolcunová, M., Kolcun, J.: Kontradiktórnosť v trestnom konaní. Bratislava: C.H.Beck, 2014, s. 81. 128 Tamže s. 82.
¹² Repík, B.: Advokát ve světle judikatury evropského soudu pro lidská práva. In: Bulletin advokace, 2002, č. 11 – 12, s. 19.

¹³ Olej, J., Kolcunová, M., Kolcun, J.: Kontradiktórnosť v trestnom konaní. Bratislava: C.H.Beck, 2014, s. 96 a nasl. 136 Mandák, V.: Meze trestní obhajoby – nástin základních otázek. In: Bulletin advokace, 2003, č. 10, s.
¹⁴ Olej, J., Kolcunová, M., Kolcun, J.: Kontradiktórnosť v trestnom konaní. Bratislava: C.H.Beck, 2014, s. 113 a nasl.
¹⁵ Olej, J., Kolcunová, M., Kolcun, J.: Kontradiktórnosť v trestnom konaní. Bratislava: C.H.Beck, 2014, s. 115 a nasl.