Amnestia a milosť v právnom poriadku Slovenskej republiky

apr 3 2023

Amnesty and mercy in The legal system of The Slovak Republic

Anotácia: Právomoc udeliť amnestiu alebo milosť patrí k tradičným prerogatívam hlavy štátu, a to aj v súčasných podmienkach demokratických a právnych štátov, ktoré sú založené na princípe deľby moci, predovšetkým princípu oddelenia súdnej moci od moci zákonodarnej a výkonnej. Oprávnenie hlavy štátu udeliť amnestiu alebo milosť môžeme považovať za akýsi zásah exekutívy do súdnej moci. Historické prežívanie týchto inštitútov ma filozofické korene v uznaní skutočnosti, že tak ako nie je dokonalý človek, nie je dokonalý ani ním vytvorený právny poriadok. Cieľom tohto príspevku je preto bližšie priblížiť vývoj týchto inštitútov vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky, vymedziť ich základnú charakteristiku a zásadný rozdiel, trestnoprávne následky ich ukladania a v neposlednom rade poukázať aj na viaceré aplikačné problémy spájané s ich ukladaním.
Kľúčové slová: amnestia, milosť, Ústava Slovenskej republiky, trestnoprávne následky

Annotation: The power to grant amnesty or pardon belongs to the traditional prerogatives of the head of state, even in the current conditions of democratic and legal states, which are based on the principle of separation of powers, primarily the principle of separation of judicial power from legislative and executive power. We can consider the authority of the head of state to grant amnesty or pardon as a kind of interference by the executive in the judicial power. The historical experience of these institutes has philosophical roots in the recognition of the fact that just as man is not perfect, neither is the legal order created by him. The aim of this contribution is therefore to bring closer the development of these institutes in relation to the Constitution of the Slovak Republic, to define their basic characteristics and fundamental difference, the criminal consequences of their imposition and, last but not least, to point out several application problems associated with their imposition.
Key words: amnesty, mercy, Constitution of the Slovak Republic, criminal consequences

VÝVOJ INŠTITÚTU AMNESTIE A MILOSTI VO VZŤAHU K ÚSTAVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Inštitút amnestie a milosti prešiel vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky viacerými zmenami prostredníctvom troch ústavných zákonov. Prvú zmenu priniesla druhá novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, respektíve ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorým bola zakotvená kontrasignácia, ktorá sa vzťahuje na amnestiu. Pôvodná ústavná právna úprava z roku 1992 nepoznala kontrasignáciu. Kontrasignácia bola upravená až článkom 102 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky vydané podľa článku 102 odsek 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky, ak ide o udelenie amnestie je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister. V týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.

Kontrasignácia v prípade amnestie znamená, že prezident môže udeliť amnestiu len po kontrasignácii, teda po spolupodpise predsedu vlády alebo ním povereného ministra. Z uvedeného však vyplýva, že predseda vlády a ani žiadny minister nie sú povinní rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie podpísať, nie je možné ich k tomu donútiť, pretože ide o ich rozhodnutie. Za amnestiu preberá zodpovednosť vláda, ktorá ju nesie pred Národnou radou SR, čím jej vystavuje dôveru, ktorú od nej dostala, aby mohla riadne a zodpovedne spravovať Slovenskú republiku, a to vrátane otázky verejnej bezpečnosti a bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. Kontrasignácia je vylúčená pri milosti, pretože milosť zostáva aj naďalej osobným rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky. Kontrasignovanie rozhodnutia o udelení amnestie bolo prvou ústavnou poistkou na zabránenie zneužitia tohto inštitútu.

Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. priniesol ďalšiu zmenu v ústavnej úprave udeľovania amnestie a milosti. Primárnym cieľom zmien v článku 102 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo zabrániť tomu, aby nedochádzalo k zneužívaniu týchto ústavných oprávnení prezidenta. Tento ústavný zákon vstúpil priamo do samotného oprávnenia hlavy štátu podľa článku 102 odsek 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky a upravil ho do dnešnej podoby. Podľa ústavnej úpravy z roku 1992 bolo oprávnenie prezidenta SR pri udeľovaní amnestie a milosti omnoho rozsiahlejšie ako po zmene z roku 2001. Rozdiel spočíval v amnestii vo forme abolície, ktorá predstavovala možnosť prezidenta SR svojím rozhodnutím nariadiť, aby sa trestné stíhanie nezačínalo a ak sa už začalo, aby sa v ňom nepokračovalo.

Právna úprava, ktorá bola súčasťou Ústavy Slovenskej republiky, prekročila štandardy amnestie a milosti typické pre demokratické a právne štáty. Následkami abolície nie len vo vzťahu k súdnej moci, ale aj vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní bolo, že súdna moc strácala svoje základné oprávnenia v právnom štáte, najmä v riadnom procese uplatniť svoju právomoc, čo spôsobilo, že orgány činné v trestnom konaní nemohli pokračovať vo svojej činnosti smerujúcej k zisteniu skutku a jeho kvalifikácii ako trestného činu a k odhaleniu páchateľa tohto skutku. Nie len že páchateľ skutku ostal nepotrestaný, ale ani nebolo možné zistiť, či trestný čin bol vôbec spáchaný. Práve táto forma amnestie bola zastupujúcim prezidentom použitá v roku 1998, no skúsenosťami s rozhodnutiami predsedu vlády ako zastupujúceho prezidenta o amnestiách z 3. marca 1998 a zo 7. júla 1998 pristúpil ústavodarca v roku 2001 k výraznému obmedzeniu udeľovania amnestie tým, že udelenie milosti alebo amnestie vo forme abolície už nebolo možné a následne bolo z ústavnej úpravy vypustené. Prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 odsek 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.

Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. priniesol zmenu aj v článku 105 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého význam spočíva v tom, že ak nie je prezident Slovenskej republiky zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) Ústavy Slovenskej republiky prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Po zmene Ústavy Slovenskej republiky z roku 2001 pre amnestiu a milosť platí, že je nezastupiteľným právom prezidenta SR, čo znamená, že ak úrad prezidenta Slovenskej republiky nie je obsadený, amnestiu a ani milosť nemá kto udeliť. Aktuálna právna úprava oprávnenia prezidenta udeľovať milosť a amnestiu je výsledkom ústavných zmien, ktoré boli vykonané ústavnými zákonmi č. 9/1999 Z. z. a č. 90/2001 Z. z.

Významnou novelou zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) bol zákon č. 422/2002 Z. z., ktorý upravil čiastkové aplikačné problémy v konaní o udelení milosti, kedy bola definitívne potvrdená povinnosť ministra spravodlivosti zabezpečovať podklady pre prezidenta Slovenskej republiky v konaní o udelení milosti, upravili sa právomoci pri overovaní splnenia podmienok v prípade, že udelenie milosti je viazané na ich splnenie. Rozhodovanie o splnení podmienok uložených odsúdenému v rozhodnutí o udelení milosti je právomocou prezidenta Slovenskej republiky. Ak prezident bez zavinenia obvineného neurobí rozhodnutie o splnení podmienok do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa podmienky vzťahujú, platí, že odsúdený podmienky uložené v rozhodnutí o udelenie milosti splnil. Ponechanie agraciácie a rehabilitácie malo svoj význam spočívajúci v tom, že orgány činné v trestnom konaní môžu pri týchto formách amnestie uplatniť svoju právomoc a súdna moc môže v súlade so svojím poslaním v právnom štáte rozhodnúť o vine a o treste.

Prezident Slovenskej republiky využitím inštitútu agraciácie alebo rehabilitácie koriguje rozhodnutie súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v trestnom konaní nebolo možné alebo vhodné vziať do úvahy. Zásah prezidenta vo vzťahu k rozhodnutiu súdu nie je apriórny, ale aposteriórny. Hlave štátu je už známe rozhodnutie súdu, pozná odsúdeného, ako aj trest, ktorý mu bol uložený, čo znamená, že môže zohľadniť aj širšie okolnosti tejto osoby, prípadu, situácie, či už zdravotnej alebo rodinnej, teda faktory, ktoré nemajú relevanciu z hľadiska trestného konania, ale sú práve faktormi podmieňujúcimi rozhodnutie hlavy štátu o udelení amnestie alebo milosti.

Pokiaľ ide o inštitút milosti, tak prezident Slovenskej republiky má právo udeliť milosť vo forme agraciácie a rehabilitácie. Jeho rozhodnutie nepodlieha kontrasignácii, pretože je vyjadrením jeho osobného prístupu k osobe, ktorej sa milosť udeľuje.1

Súčasná právna úprava inštitútu udeľovania amnestie je takmer totožná s predchádzajúcimi právnymi úpravami, čo vyplýva z pomerne stabilného oprávnenia prezidenta vyhlásiť amnestiu. V právnom poriadku Slovenskej republiky však neexistuje legálna definícia amnestie. Jej samotná úprava je zakotvená v niekoľkých právnych predpisoch. Najdôležitejšiu právnu úpravu predstavuje Ústava Slovenskej republiky, podľa ktorej oprávnenie udeľovať amnestiu vyplýva z ustanovenia článku 102 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. 2

Tento rozsah právomoci má prezident od účinnosti už spomínaného ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý zúžil pôvodnú právomoc prezidenta rozhodnúť o abolícii tak ako ju upravovala Ústava z roku 1992, a to z dôvodu potenciálnej možnosti jej zneužitia. Pôvodne, teda pred účinnosťou ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. prezident Slovenskej republiky udeľoval amnestiu, odpúšťal a zmierňoval tresty uložené trestnými súdmi a nariaďoval, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo a zahládzal tresty.

Odpúšťanie a zmiernenie trestov uložených súdmi v trestnom konaní ako svoju právomoc môže prezident uplatniť na základe vlastnej úvahy bez toho, aby bol viazaný na predchádzajúci návrh prípadne inú formu spolurozhodovania ústavného orgánu. Ústavná zmena v roku 2001 zaviedla aj kontrasignáciu rozhodnutia prezidenta o udelení amnestie alebo milosti predsedom vlády Slovenskej republiky alebo príslušným ministrom, pričom zodpovednosť za kontrasignované rozhodnutie neznáša predseda vlády Slovenskej republiky alebo príslušný minister, ale znáša ju samotná vláda. 3

Milosť predstavuje právny inštitút mimoriadnej a celkom výnimočnej povahy, ktorý je možné použiť v prípade, kedy zmiernenie trestu nie je možné dosiahnuť bežnými zákonnými riadnymi alebo mimoriadnymi opravnými prostriedkami v rámci trestného práva. 4

VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA AMNESTIE A MILOSTI A ICH ZÁSADNÝ ROZDIEL

Z teoreticko – právneho hľadiska môže byť amnestia vyhlásená formou abolície, agraciácie a rehabilitácie. Abolícia znamená neprípustnosť trestného stíhania, čo znamená, aby sa trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo. Ide o výsadné právo hlavy štátu, ktorému nezodpovedá subjektívne právo konkrétnej osoby na aboličné rozhodnutie. Predstavuje značný zásah moci výkonnej do moci súdnej, keďže ešte pred právoplatným rozhodnutím o vine a treste môže byť trestné stíhanie zastavené, respektíve vôbec nezačne. Abolícia je trestno-procesným rozhodnutím.

Agraciácia v porovnaní s abolíciou nie je trestno-procesným rozhodnutím. Odpúšťa sa ňou nevykonaná časť trestu alebo celý trest uložený súdom. Predstavuje zásah do súdnej moci až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Ide o výsadné právo hlavy štátu, ktorému nezodpovedá subjektívne právo konkrétnej osoby na agraciačné rozhodnutie.

Rehabilitácia, rovnako ako aj agraciácia patrí medzi dôvody zániku výkonu trestu. V užšom zmysle slova predstavuje zahladenie odsúdenia a v širšom zmysle slova predstavuje nie len zahladenie odsúdenia z hľadiska trestnoprávnych dôsledkov, ale aj náhradu morálnych a materiálnych újm spojených s odsúdením. Amnestia môže byť uložená uvedenými formami, a to buď individuálne, v súbehu alebo kombináciou viacerých foriem. 5

Najdôležitejšími rozdielmi medzi amnestiou a milosťou je nadobúdanie právneho účinku, účel a spôsob ich udeľovania.

Rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie je platné až po podpise predsedom vlády alebo ním povereným členom vláda. Rozhodnutie prezidenta o milosti vyvoláva bez ďalšieho právny účinok. Rozdielny je aj účel týchto inštitútov, nakoľko amnestia sa udeľuje na konkrétny druh právoplatne uloženého trestu alebo povahu trestného činu, prípadne výmeru trestu, pričom milosť sa udeľuje osobe bez ohľadu na spáchaný trestný čin.

Pokiaľ rozhodnutie prezidenta o amnestii je platné až po jeho podpise predsedom vlády alebo ním povereným členom vlády, rozhodnutie prezidenta o milosti vyvoláva bez ďalšieho právny účinok. V porovnaní s milosťou je amnestia hromadným aktom, ktorá sa udeľuje vždy neurčitému počtu osôb.

Rozdiel medzi amnestiou a milosťou je aj v spôsobe ich udelenia, pretože pokiaľ rozhodnutie o amnestii sa uverejňuje v Zbierke zákonov (tzn. vyhlasuje), rozhodnutie o udelení milosti je individuálnym aktom aplikácie práva, ktorý sa v Zbierke zákonov neuverejňuje.

Z teoreticko-právneho hľadiska je normatívnym obsahom pojmu amnestia zánik trestnosti a aj zánik realizácie dôsledkov trestného stíhania. Právo udeľovať amnestiu a milosť tak patrí k tradičným prerogatívam hlavy štátu. 6

TRESTNOPRÁVNA ROVINA AMNESTIE A MILOSTI

Ustanovenie článku 102 odsek 2 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky zasahuje aj do systému trestného zákonodarstva, pretože amnestia udelená v zmysle uvedeného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky bezprostredne spúšťa mechanizmy a postupy podľa trestného práva. Právne účinky amnestie udelenej prezidentom podľa článku 102 odsek 2 písmeno j) Ústavy Slovenskej republiky sa vyskytujú v rámci tých ustanovení právneho poriadku, ktoré upravujú postup orgánov, pre ktoré je rozhodnutie prezidenta záväzné. Amnestia je upravená v oboch trestnoprávnych kódexoch, a to jednak v Trestnom zákone, ako aj v Trestnom poriadku. Trestný zákon upravuje ustanovenia súvisiace s amnestiou v tretej hlave Trestného zákona a zaradzuje ju medzi inštitúty zániku trestnosti a trestu. 7

Dôvodom zániku trestu sú okolnosti, ktoré nastali až po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorým bol uložený trest a pre ktoré trest nemožno vykonať, medzi ktoré patrí aj odpustenie alebo zmiernenie trestu, ktorého podstata spočíva v tom, že trest sa nevykoná, ak ho prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva odpúšťať tresty odsúdenému odpustil. To sa nevzťahuje na iné tresty, ak boli páchateľovi uložené popri sebe a ostali rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky nedotknuté. S týmto dôvodom zániku trestu úzko súvisí aj inštitút zahladenia odsúdenia, účelom ktorého je umožniť, aby sa po splnení ustanovených podmienok odstránili nepriaznivé dôsledky odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by odsúdenému mohli sťažovať jeho uplatnenie v ďalšom živote. Význam zahladenia odsúdenia spočíva v tom, že po jeho zahladení sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. 8

Medzi spôsoby zahladenia odsúdenia okrem zahladenia odsúdenia výrokom súdu a zahladením odsúdenia priamo zo zákona, patri aj zahladenie odsúdenia výrokom prezidenta v zmysle ustanovenia § 92 odsek 5 Trestného zákona. Odsúdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zahládzať odsúdenie formou milosti a amnestie. 9 V Trestnom poriadku je amnestia upravená v Piatej hlave ako udelenie milosti a amnestie.

Vzťahy, ktoré vznikajú udeľovaním, vyhlasovaním a aplikáciou amnestie môžeme v praxi rozdeliť do dvoch častí. Prvou časťou je tvorba rozhodnutia o udelení amnestie do momentu vyhlásenia amnestie, pričom ide o výkon právomoci prezidenta Slovenskej republiky udeľovať amnestiu, a teda realizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Druhou časťou je už samotná realizácia rozhodnutia o udelení amnestie, ktorú zabezpečujú orgány činné v trestnom konaní prostredníctvom trestnoprávnych a trestno-procesných noriem.

V rámci ustanovení slovenského právneho poriadku je upravený aj inštitút netrestnej amnestie, ktorá sa vzťahuje na páchateľov priestupkov. V zmysle zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov amnestiu vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky, udeľuje vláda Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, čo znamená, že priestupok nemožno prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. 10

Milosť má charakter individuálneho rozhodnutia, ktorým má prezident právo odpustiť konkrétnej osobe celý trest alebo ho zmierniť a zároveň rozhodnúť o zahladení tohto odsúdenia. Obdobnú povahu má aj amnestia, ale jej účinok sa uplatní na bližšie neurčený okruh a počet odsúdených, ktorý je spravidla určený druhom trestu, jeho výmerou, povahou trestného činu, predchádzajúcimi odsúdeniami alebo osobnostnými a rodinnými pomermi odsúdeného. V slovenskom právnom poriadku má prezident možnosť uplatniť milosť a amnestiu vo forme agraciácie, t. j. odpustiť trest už právoplatne uložený v trestnom konaní, prípadne jeho zvyšok alebo ho zmierniť a zároveň má možnosť rozhodnúť o zahladení tohto odsúdenia prostredníctvom rehabilitácie. Okrem agraciácie a rehabilitácie je formou milosti a amnestie aj abolícia, pri ktorej prezident rozhodne, že sa v konkrétnej veci nemá začať trestné stíhanie alebo že sa nemá už v začatom trestnom stíhaní pokračovať. Na Slovensku však nemá prezident možnosť uplatniť abolíciu, a to s účinnosťou od 01.07.2001 po novelizácii Ústavy Slovenskej republiky ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z.

O udelení milosti môže prezident rozhodovať na návrh akéhokoľvek subjektu alebo osoby, pričom môže rozhodovať aj bez návrhu. Na udelenie milosti ani na začatie konanie o jej udelení nie je právny nárok, pretože začatie konania závisí od samotného rozhodnutia prezidenta. Ak sa prezident rozhodne, že chce osobe udeliť milosť, tak podklady na jej udelenie mu zabezpečí v zmysle ustanovenia § 473 odsek 1 Trestného poriadku minister spravodlivosti. Prezident má taktiež v zmysle ustanovenia § 473 odsek 2 Trestného poriadku právo nariadiť odklad alebo prerušenie výkonu trestu v tejto veci. Právomocou prezidenta je aj zmierniť alebo zrušiť viaceré tresty, ktoré boli uložené popri sebe. Ak v konkrétnom prípade rozhodne prezident o zmiernení alebo odpustení len jedného z nich, pričom bolo uložených v tejto veci viac trestov, tieto ostávajú nedotknuté a vykonajú sa podľa pôvodného rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 89 odsek 1 Trestného zákona.

Prezident môže udeliť milosť aj podmienečne, čo znamená, že môže jej udelenie viazať na splnenie určitých podmienok. Uloženie splnenia týchto podmienok musí byť v rozhodnutí o udelení milosti viazané na časovo ohraničené obdobie, ktorých plnenie sleduje súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni a ministrovi spravodlivosti zasiela správu o ich plnení polročne. Po uplynutí tohto obdobia prezident posúdi na základe podkladov predložených ministrom spravodlivosti, či boli stanovené podmienky splnené. V prípade ak podmienky splnené neboli, môže prezident udelenie milosti odvolať, a to aj pred uplynutím stanovenej doby a trest prípadne zvyšok trestu je odsúdený povinný vykonať. Ak prezident príslušné rozhodnutie bez zavinenia odsúdeného neurobí do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa vzťahovali uložené podmienky, má sa za to, že v zmysle ustanovenia § 475 odsek 4 Trestného poriadku tieto podmienky splnil.

Ak prezident rozhodne o udelení amnestie, tá sa vzťahuje na bližšie neurčený okruh páchateľov, preto musí súd navyše rozhodnúť, na ktoré osoby sa táto amnestia vzťahuje. Toto rozhodnutie robí pre osoby, ktoré sa nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody súd, v obvode, ktorého sa nachádza ústav na výkon trestu odňatia slobody. Pre osoby, ktoré sa nenachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. 11

V zmysle ustanovenia § 476 Trestného poriadku, ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len na niektorý z trestných činov, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Uvedené rozhodnutie robí na verejnom zasadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom stupni. 12

APLIKAČNÉ PROBLÉMY V SÚČASNOSTI

Donedávna nebolo súčasťou práva prezidenta v zmysle článku 102 odsek 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky aj jeho oprávnenie akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o udelení amnestii už uverejnené v Zbierke zákonov SR, a to z niekoľkých dôvodov. Jednoznačne sa rešpektovalo, že rozhodnutie o amnestii nemôže byť zrušené. 13

V platnom práve Slovenskej republiky, ako aj v platnom práve iných demokratických právnych štátov nebolo inštitútu, na základe ktorých by po udelení amnestie bolo možné zaniknutú trestnosť opätovne obnoviť. Takúto možnosť nebolo možné vyvodiť ani výkladom práva zo žiadneho článku Ústavy Slovenskej republiky ani zo žiadneho iného ustanovenia platného práva. 14

Zmenu v takomto ponímaní nezrušiteľnosti a nezmeniteľnosti už uložených amnestii priniesli až takzvané Mečiarove amnestie. Mečiarove amnestie sú zrušené amnestie, ktoré boli vyhlásené v roku 1998 vtedajším predsedom vlády Slovenskej republiky Vladimírom Mečiarom, v tom čase aj zastupujúcim prezidentom Slovenskej republiky pre páchateľov únosu Michala Kováča a zmarenia referenda v roku 1997. Súvisia aj s vraždou Róberta Remiáša. Amnestie boli po prvýkrát udelené 3. marca 1998. Dňa 5. apríla 2017 Národná rada Slovenskej republiky po zmene Ústavy Slovenskej republiky Mečiarove amnestie prijatím uznesenia zrušila, čo znamená, že skutky nie sú premlčané. Túto zmenu Ústavy Slovenskej republiky priniesol Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 15

Tento ústavný zákon priniesol v Ústave Slovenskej republiky niekoľko zásadných zmien, týkajúcich sa práve už udelenej amnestie.

Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. 16

Do pôsobnosti Národnej rady SR patrí aj uznášanie sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon. 17 Návrh na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. 18

Ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa čl. 86 písm. i) s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd začne konanie vo veci podľa prvej vety bez návrhu; čl. 125 sa použije primerane. 19

Ustanovenia čl. 86 písm. i), čl. 88a a čl. 129a sa vzťahujú aj na článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejnené pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417.

Zrušením amnestií a milostí sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií a milostí uvedených a zanikajú zákonné prekážky trestných stíhaní, ktoré mali základ v uvedených amnestiách a milostiach, doba trvania týchto zákonných prekážok sa nezapočítava do premlčacích dôb vzťahujúcich sa na skutky, ktorých sa uvedené amnestie a milosti uvedené týkajú. 20

Dňa 31. mája 2017 Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil zrušenie amnestii, a to Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017-159 zo dňa 31. mája 2017. Úspešne parlamentom prešiel až celkovo ôsmy návrh na zrušenie amnestií. Národná rada 5. apríla 2017 uznesením č. 74/2017 Z. z. zrušila Mečiarove amnestie spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča pre svojho syna Michala Kováča ml. v kauze Technopol. Za uznesenie hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Poslanci sa tiež uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané.

Dňa 31. mája 2017 vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález, v ktorom konštatoval súlad uznesenia NR SR o zrušení amnestií s Ústavou Slovenskej republiky. Svoje rozhodnutie vyhlásil 6 dní pred skončením 60 dňovej lehoty, ktorú určili poslanci.

V komuniké k rozhodnutiu Ústavný súd napísal: Amnestovaním skutkov súvisiacich so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny predseda vlády Vladimír Mečiar porušil princíp zákazu svojvôle, princíp legality, princíp ochrany ľudských práv a základných hodnôt v spojení s princípom rešpektovania medzinárodných záväzkov, princíp deľby moci, princíp transparentnosti a verejnej kontrolovateľnosti. Je očividné, že predseda vlády sa požiadavkou zdržanlivosti pri výkone právomoci udeľovať amnestiu, resp. milosť, v čase, keď zastupoval prezidenta, neriadil, naopak, zásadným spôsobom ju zneužil bezprostredne po ujatí sa jej výkonu. Na základe tohto nálezu začala po 22 rokoch prokuratúra skúmať, či sa Vladimír Mečiar nedopustil trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Amnestia udelená Michalom Kováčom svojmu synovi je zrušená tiež, nie je však jasné ako sa v prípade bude pokračovať keďže Michala Kováča ml. očistili nemecké súdy. 21

Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež konštatoval, že zrušením rozhodnutia o milosti došlo k zásahu do právnej istoty Michala Kováča ml., udelenie milosti prezidentom vlastnému synovi objektívne vyvoláva podozrenie, že prezident uprednostnil osobný záujem, respektíve záujem blízkej osoby pred verejným záujmom na stíhaní páchateľov trestných činov. Na tomto základe možno vyhodnotiť derogované rozhodnutie prezidenta Michala Kováča ako také, ktoré sa vyznačuje prvkami svojvôle, respektíve zneužitia právomoci. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že intenzitu svojvôle prezidenta Michala Kováča nemožno porovnávať s intenzitou, akou zneužil svoju právomoc predseda vlády Vladimír Mečiar amnestovaním skutkov súvisiacich s tzv. zmareným referendom a zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny.

V konečnom dôsledku ústavný súd pri posudzovaní ústavnej akceptovateľnosti tejto časti preskúmavaného uznesenia národnej rady vzal na zreteľ, že spoločným menovateľom preskúmavaných rozhodnutí predsedu vlády o amnestiách, respektíve milosti prezidenta bol politický zápas medzi vtedajším prezidentom Michalom Kováčom a predsedom vlády Vladimírom Mečiarom a zároveň akceptoval aj argument národnej rady o potrebe uplatniť „rovnaký meter“ na rozhodnutia, ktoré boli vydané v kontroverznom období konca 90. rokov. Ústavný súd preto rozhodol, že aj táto časť uznesenia národnej rady č. 570 z 5. apríla 2017 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. 22

Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že v súlade s medzinárodnými dohovormi, rozhodnutiami medzinárodných súdov a stanoviskami medzinárodných orgánov, vyplýva, že na trestné činy únosu a neľudského zaobchádzania nemožno udeliť amnestiu. O to viac to platí v prípade, ak ide o samoamnestie, ktoré udelili predstavitelia štátu sami sebe a svojim podriadeným za účelom zabrániť vyšetrovaniu a zabezpečiť si beztrestnosť. Takéto samoamnestie sú aj vo svete považované za nelegitímne a sú exemplárnym príkladom zneužitia práva. Obdobné amnestie boli vo viacerých štátoch sveta vyhlásené za neplatné a medzinárodné orgány priamo odporúčajú ich anulovanie. 23

Záver

Amnestia, ale aj milosť jednoznačne patria medzi tradičné historické inštitúty. Udeľovanie amnestie a milosti spadá výlučne do právomoci prezidenta. Ide o inštitúty, ktoré svojím účinkom výrazne zasahujú do samotného trestného konania.

Význam inštitútu amnestie, ako aj milosti môžeme vidieť najmä v možnosti prezidenta zmierňovať tvrdosť zákona, ku ktorému eventuálne môže dôjsť pri striktnom dodržiavaní právnych predpisov. Tieto inštitúty by však v žiadnom prípade nemali predstavovať akýsi druh mimoriadneho opravného prostriedku. Amnestia, ale aj milosť by mala byť využívaná len výnimočne.

Autor: JUDr. Alica Fedorová
UPJŠ v Košiciach, Právnická fakulta, externá doktorandka, Katedra dejín štátu a práva

Zoznam použitej literatúry

Knihy

BALOG, Boris a kol., 2019. Amnestie a milosti v právnom poriadku Slovenskej republiky. Bratislava: Wolters Kluwer, 128 s. ISBN 978-80-571-0064-5.

ČENTÉŠ, Jozef a kol. 2012. Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. Šamorín: Heuréka. 864 s. ISBN 978-80-89122-76-9.

ČIČ, Milan a kol., 2012. Komentár k Ústave Slovenskej republiky za rok 1997. Eurokódex, 831 s. ISBN: 9788089447930

HODÁS, Milan, 2017. Parlamentná štúdia č. 1/2017 – Rokovanie NR SR o návrhoch ústavných zákonov, o zrušení niektorých rozhodnutí o udelení amnestie. Kancelária NRSR, 251 s. ISBN 978-80-89052-85-

IVOR, Jaroslav a kol., 2017. Repetitórium trestného práva. Bratislava: Wolters Kluwer. 220 s. ISBN 978-80-8168-614-6.

OROSZ, Ladislav, 2011. Základy teórie konštitucionalizmu. Bratislava: Eurokódex, s.r.o., 544 s. ISBN 978-80-89447-54-1.

Internetové zdroje

Mečiarove amnestie. [10-11-2019] Dostupné na: https://sk.wikipedia.org/wiki/Me%C4%8Diarove_amnestie

Tlačová informácia č. 47/2017 [10-112019]
https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/25351106/TL_47__2017_/c4cec8c0...
Ústavný súd rozhodol o zrušení mečiarových amnestii [10-11-2019] https://viaiuris.sk/aktuality/ustavny-sud-sr-rozhodol-zruseni-meciarovyc...

Právne predpisy

Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z.

Judikatúra

Uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 30/99 zo dňa 28.06.1999


1BALOG, Boris a kol., 2019. Amnestie a milosti v právnom poriadku Slovenskej republiky. Bratislava: Wolters Kluwer, s. 46-49. ISBN 978-80-571-0064-5.
2Článok 102 písm. j ) Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
3HODÁS, Milan, 2017. Parlamentná štúdia č. 1/2017 – Rokovanie NR SR o návrhoch ústavných zákonov, o zrušení niektorých rozhodnutí o udelení amnestie. Kancelária NRSR, s. 7. ISBN 978-80-89052-85-1.
4OROSZ, Ladislav, 2011. Základy teórie konštitucionalizmu. Bratislava: Eurokódex, s.r.o., s. 349. ISBN 978-80-89447-54-1.
5HODÁS, Milan, 2017. Parlamentná štúdia č. 1/2017 – Rokovanie NR SR o návrhoch ústavných zákonov, o zrušení niektorých rozhodnutí o udelení amnestie. Kancelária NRSR, s. 7-9. ISBN 978-80-89052-85-1.
6HODÁS, Milan, 2017. Parlamentná štúdia č. 1/2017 – Rokovanie NR SR o návrhoch ústavných zákonov, o zrušení niektorých rozhodnutí o udelení amnestie. Kancelária NRSR, s. 7-9. ISBN 978-80-89052-85-1.
7HODÁS, Milan, 2017. Parlamentná štúdia č. 1/2017 – Rokovanie NR SR o návrhoch ústavných zákonov, o zrušení niektorých rozhodnutí o udelení amnestie. Kancelária NRSR, s. 7. ISBN 978-80-89052-85-1.
8 IVOR, Jaroslav a kol., 2017. Repetitórium trestného práva. Bratislava: Wolters Kluwer. s. 76. ISBN 978-80-8168-614-6.
9 Ustanovenie § 92 odsek 5 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
10 HODÁS, Milan, 2017. Parlamentná štúdia č. 1/2017 – Rokovanie NR SR o návrhoch ústavných zákonov, o zrušení niektorých rozhodnutí o udelení amnestie. Kancelária NRSR, s. 7.
11 ČENTÉŠ, Jozef a kol. 2012. Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. Šamorín: Heuréka. s. 770-771. ISBN 978-80-89122-76-9.
12 Ustanovenie § 476 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
13 ČIČ, Milan a kol., 2012. Komentár k Ústave Slovenskej republiky za rok 1997. Eurokódex, s. 376. ISBN: 9788089447930
14 Uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 30/99 zo dňa 28.06.1999
15 Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z.
16 Článok 84 odsek 4 Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
17 Článok 86 písm. i) Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
18 Článok 88a Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
19 Článok 129a Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
20 Článok 154f Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
21 Mečiarove amnestie. [10-11-2019] Dostupné na: https://sk.wikipedia.org/wiki/Me%C4%8Diarove_amnestie
22 Tlačová informácia č. 47/2017 [10-11-2019] https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/25351106/TL_47__2017_/c4cec8c0...
23 Ústavný súd rozhodol o zrušení mečiarových amnestii [10-11-2019] https://viaiuris.sk/aktuality/ustavny-sud-sr-rozhodol-zruseni-meciarovyc...