The right of foreigners to respect for private and family life under Article 8 of the Convention for the protection of Human Rights and Fundamental Freedoms

Abstrakt: Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života je jedným z práv upravených Dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Uvedené právo je v predmetnom Dohovore upravené len stručne, pričom jeho obsah a rozsah je upravený judikatúrou vydanou Európskym súdom pre ľudské práva. Náš príspevok rozoberá uvedené právo v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, jeho obsah a rozsah, predovšetkým jeho aspekty vzhľadom na cudzincov. Okrem toho rozoberá tiež dôvody zásahu do uvedeného práva.
Kľúčové slová: právo na súkromný a rodinný život, cudzinec, ľudské práva

Abstract: The right to respect for private and family life is one of the rights regulated by the Convention for the protection of Human Rights and Fundamental Freedoms. This right is regulated only briefly in the Convention in question, while its content and scope are regulated by the case law issued by the European Court of Human Rights. Our article discusses this right in the case law of the European Court of Human Rights, its content and scope, especially its aspects regarding foreigners. In addition, it also discusses the reasons for interference with this right.
Keywords: right to private and family life, foreigner, human rights

Úvod

Práva zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) nie sú zaručené len občanom signatárskych krajín Dohovoru, ale aj cudzincom na ich území, resp. v ich jurisdikcii. Právo na súkromný a rodinný život je jedno z takých práv, pričom jeho porušenie je často namietané v rámci konaní o pobyte cudzinca, resp. o administratívnom vyhostení cudzinca. Cieľom článku je ustáliť obsah a rozsah tohto práva v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva so zameraním na cudzincov. V oblasti práva na súkromný a rodinný život je síce vydaná odborná literatúra, avšak táto je zameraná len všeobecne, nie osobitne na cudzincov. Absentujú tiež preklady niektorých dôležitých judikátov, resp. ich najdôležitejších častí do slovenského jazyka. Tento článok sa pokúša uvedenú medzeru vyplniť, preložili sme časti judikátov do slovenského jazyka a citujeme z nich. Tiež sme analyzovali judikáty, pričom výsledkom tejto analýzy je súhrn aspektov práva na súkromný a rodinný život so zameraním na cudzincov. Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života je upravené čl. 8 ods. 1 Dohovoru nasledovne: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.“.¹Pojmy, ktoré sú uvedené v predmetnej citácii Dohovoru, nie sú v Dohovore definované, ale ich definícia a rozsah je jedným z predmetov rozhodnutí jednotlivých prípadov rozhodovaných Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ². Takýmto spôsobom je vytváraní konštantná judikatúra, ktorá podáva výklad jednotlivých pojmov. ³ ESĽP vždy vykladá konkrétne ustanovenie Dohovoru, resp. práva zaručené Dohovorom, vždy výkladmi v kontexte určitého prípadu, pričom ich zovšeobecnenie potom tvorí výklad, ktorý je súčasťou právnej teórie. Dôležitým pojmom, ktorý obsahuje vyššie uvedené ustanovenie Dohovoru je pojem „každý“. Uvedený pojem, ako sme už uviedli, označuje všetky osoby, teda nielen občanov zmluvných štátov Dohovoru, ale tiež cudzincov. ⁴ Dôvodom takejto právnej úpravy je, že ochrana ľudských práv by bola nemysliteľná bez priznania ľudských práv všetkým osobám, teda nielen občanom zmluvných štátov Dohovoru. Bolo by to v rozpore s univerzalitou ľudských práv, pričom aj preambula Dohovoru sa hlási k právam zaručeným Všeobecnou deklaráciou ľudských práv.

Kontrolu dodržiavania ľudských práv zakotvených v Dohovore zabezpečuje ESĽP. ⁵ ESĽP prejednáva medzištátne spory⁶ ako aj individuálne sťažnosti⁷. Oficiálnym jazykom ESĽP je anglický jazyk a francúzsky jazyk. Pojem rešpektovanie súkromného a rodinného života má dva aspekty. Prvým je pojem súkromný život, druhým aspektom je rodinný život. Obidva uvedené aspekty v tomto článku rozoberieme na judikátoch, ktoré uvedené pojmy rozoberajú a definujú ich rozsah. V našej práci sa nezaoberáme všetkými aspektmi práva podľa čl. 8 Dohovoru, zaoberáme sa len tými aspektmi, ktoré majú priamy alebo nepriamy vzťah k cudzincom. Nezaoberáme sa teda inými aspektmi uvedených práv, ako je súkromie vo vzťahu k zamestnávateľovi alebo ochrana obydlia. ⁸

Právo na rešpektovanie súkromného života

Právo rešpektovanie súkromného života je jedným z aspektov práv upravených čl. 8 Dohovoru. Je nazývané aj právo na súkromie. Judikatúra ESĽP upravuje nielen pasívnu zložku predmetného práva, teda nezasahovanie do neho, ale aj aktívnu zložku, ktorú spočíva v pozitívnych záväzkoch štátu upraviť také podmienky, aby nedochádzalo k zásahu do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Pojem súkromný život je ESĽP často používaný v prípade, ak ide o situácie, ktoré nie je možné zaradiť pod právo na rodinný život. Jednou z kategórií takýchto vzťahov sú tzv. kvázirodinné vzťahy. ⁹ Ide o vzťahy medzi:

• pestúnmi a ich deťmi
• nezosobášenými pármi. 10

Ostatné typy vzťahov patria medzi rodinné vzťah a teda sú zahrnuté pod právo na rodinný život, ktorému sa budeme venovať neskôr.

Prípad Niemietz proti Nemecku

Pojem „súkromný život“ a jeho rozsah riešil ESĽP vo viacerých judikátoch. Jedným z najdôležitejších je prípad Niemietz proti Nemecku. ¹¹ V uvedenom prípade riešil ESĽP okrem iného aj rozsah pojmu súkromný život, a to nasledovne: „Súd nepovažuje za možné alebo potrebné pokúsiť sa o vyčerpávajúcu definíciu pojmu „súkromný život“. Mohlo by však byť príliš reštriktívne limitovať tento pojem „výsostným okruhom“, v ktorom môže jednotlivec žiť svoj vlastný osobný život, ako sa rozhodne, a úplne z tohto okruhu vylúčiť vonkajší svet neobsiahnutý v tomto okruhu. Rešpektovanie súkromného života musí tiež obsahovať do určitej miery právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi.“. Z uvedeného vyjadrenia je možné vyvodiť, že pojem „súkromný život“ nie je možné vyčerpávajúco definovať a najmä nie je možné vyčerpávajúco určiť jeho rozsah¹², ale jeho rozsah závisí od konkrétnych okolností jednotlivého prípadu. Pojem „súkromný život“ nezahŕňa len striktne súkromný život, teda neprofesijnú oblasť života, ale môže mať aj širšiu pôsobnosť, najmä v prípade slobodných povolaní. ESĽP sa k tomu v rozsudku vyjadril: „Okrem toho neexistuje dôvod, pre ktorý sa má pojem „súkromný život“ chápať ako vylučujúci aktivity profesijnej alebo obchodnej povahy, pretože práve počas svojich pracovných životov má väčšina ľudí významnú, ak nie najväčšiu príležitosť rozvíjať vzťahy s vonkajším svetom. Tento názor je podopretý skutočnosťou, ako už správne poukázala Komisia, že nemožno vždy presne rozoznať, ktoré aktivity jednotlivca tvoria časť jeho profesijného alebo obchodného života a ktoré nie. Preto zvlášť v prípade, ak jednotlivec vykonáva slobodné povolanie, môže jeho práca tvoriť časť jeho života do takej miery, že sa stane nemožným určiť, v ktorej oblasti koná v danom časovom okamihu.“.

Ďalšou oblasťou súkromného života, ku ktorej sa vyjadril ESĽP v predmetnom judikáte je pojem obydlie. Pojem obydlie chápe ESĽP širšie ako len bydlisko osoby, v určitých prípadoch je možné do pojmu obydlie zahrnúť aj priestory v ktorých osoba vykonáva svoju profesiu, teda obchodné priestory. V predmetnom rozhodnutí sa ESĽP vyjadril: „Čo sa týka slova „obydlie“ (home) v anglickom texte článku 8, Súd si všimol, že v niektorých zmluvných štátoch, zvlášť v Nemecku (pozri odsek 18), je jeho chápanie rozšírené na obchodné priestory. Taká interpretácia je navyše plne v súlade s francúzskym textom, keďže slovo „domicile“ má širší význam než slovo „home“ a môže sa rozšíriť napríklad na kanceláriu, v ktorej osoba vykonáva svoju profesiu. V tomto kontexte tiež nemožno vždy určiť presné rozdiely, keďže činnosti, ktoré sa vzťahujú k profesii alebo obchodu, možno vykonávať aj zo súkromného sídla, a aktivity, ktoré sa k povolaniu alebo obchodu nevzťahujú, možno vykonávať aj v úrade alebo komerčných priestoroch. Preto zúžený výklad slov „home“ a „domicile“ môže predstavovať rovnaké riziko nespravodlivého zaobchádzania ako zúžený výklad pojmu „súkromný život“ (pozri odsek 29).“.

Pod pojem „súkromný život“ teda môžeme podľa uvedeného rozsudku zaradiť širšie právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi. Je teda potrebné uvedený pojem vykladať extenzívne. Ďalším aspektom je, že v určitých prípadoch je možné pod uvedený poje zahrnúť aj profesijné činnosti, najmä v prípade slobodných povolaní. Z uvedeného vyplýva, že pojem „súkromný život“ môže zahŕňať aj o rôzne vzťahy ako napríklad priateľstvá, pracovné kontakty, pričom sem možno zaradiť aj iné aspekty života, najmä vzhľadom na pobytový status cudzinca.

Brüggemann a Scheuten proti Nemecku

Ďalším rozhodnutím, ktoré sa zaoberalo výkladom pojmu „súkromný život“ je prípad Brüggemann a Scheuten¹³ proti Nemecku, v ktorom sa Európska komisia pre ľudské práva v správe vyjadrila: „Osobná sféra však má obmedzenia. Zatiaľ čo veľká časť práva, ktorá v danom štáte existuje, má určitý bezprostredný alebo vzdialený vplyv na možnosť jednotlivca rozvíjať svoju osobnosť tým, že bude konať to, čo chce, nie všetky z nich sa môžu považovať za zasahovanie do súkromného života v zmysle článku 8 Dohovoru. V skutočnosti, ako už ukázala predchádzajúca judikatúra Komisie, nárok na súkromie sa automaticky zníži do tej miery, do akej jednotlivec privádza súkromný život do kontaktu s verejným životom alebo do úzkeho spojenia s inými chránenými záujmami.“. ¹⁴ Uvedené je možné chápať tak, že obmedzenie súkromného života je závislé od miery jeho prepojenia s verejným životom. Ak osoba uvedie súkromný život na verejnosť, z určitej oblasti súkromného života sa stane život prevádzaný v spoločnosti, predmetná časť života už prestáva podliehať pojmu „súkromný život“. Vo vzťahu k cudzincovi ide najmä o jeho vzťahy k iným ľuďom, priateľom a o aktivity, ktoré vykonáva. Z kontextu uvedených vzťahov a aktivít sa vychádza pri posúdení rozsahu určitej časti života, teda či ide o „súkromný život“ alebo o verejný život.

Botta proti Taliansku

V uvedenom rozsudku ESĽP uviedol: „V danom prípade sa však právo, ktoré uplatňuje pán Botta, a to právo na prístup na pláž a k moru v mieste vzdialenom od jeho obvyklého bydliska počas jeho dovolenky, týka medziľudských vzťahov tak širokého a neurčitého rozsah, ktorý nemôže predstavovať priamu súvislosť medzi opatreniami, ktoré bol štát vyzvaný prijať na nápravu opomenutia súkromných kúpacích zariadení a súkromného života žalobcu.“. ¹⁵ Aj keď ide len o veľmi strohé vyjadrenie sa ESĽP, je možné na základe uvedeného rozsudku ustáliť obmedzenie rozsahu práva právo na súkromný život nasledovnými aspektmi:

1. vzdialenosť miesta, kde sa aplikuje právo od obvyklého bydliska
2. široký rozsah medziľudských vzťahov
3. neurčitý rozsah medziľudských vzťahov.

Ad 1) Vzdialenosť miesta, kde má byť súkromný život vykonávaný by malo byť v úzkom teritoriálnom vzťahu k miestu obvyklého bydliska. Nakoľko osoba sa prevažný čas svojho života zdržiava v mieste obvyklého bydliska, na iných miestach, kde sa osoba zdržiava, za bežných okolností nezakladá a nerozvíja vzťahy s ostatnými ľuďmi. To však neznamená, že z uvedeného pravidla nemôžu byť výnimky, čo je však potrebné posúdiť v konkrétnych prípadoch.
Ad 2) So vzdialenosťou a časom zdržiavania sa na určitom mieste, napr. počas dovolenky, vyplýva aj rozsah medziľudských vzťahov, ktoré si človek vytvára. V miestach, kde sa človek zdržiava len po určitú krátku dobu, napr. dovolenka, obchodné stretnutie, konferencia a podobne, zväčša vytvára len širšie medziľudské vzťahy. Ak aj takéto vzťahy pokračujú, zväčša pokračujú v mieste obvyklého zdržiavania sa. Napríklad osoba sa s niekým zoznámi na dovolenke a ďalej s ním udržiava vzťahy, avšak už v mieste obvyklého bydliska.
Ad 3) So šírkou rozsahu medziľudských vzťahov súvisí aj ich určitosť. Vzťahy uzavreté napr. na dovolenke sú vzťahmi len počas dovolenky, teda ich určitosť, resp. trvácnosť je obmedzená len na trvanie počas dovolenky. Samozrejme aj v uvedenom prípade existujú výnimky, avšak ide zväčša o pokračovanie vzťahov už v mieste obvyklého bydliska.

Z uvedeného rozsudku je možné vyvodiť, že právo na súkromný život nie je neobmedzené, ale je obmedzené aj ďalšími, vyššie uvedenými okolnosťami, teda vzdialenosťou od obvyklého bydliska, šírkou a určitosťou vzťahov. Uvedené aspekty je potrebné posúdiť v konkrétnom prípade, teda nie je možné presne vymedziť rozsah súkromného života. V konkrétnom prípade je potrebné okrem iného posudzovať uvedené aspekty za účelom ustálenia rozsahu súkromného života.

Friend a Countryside Alliance a iní proti Spojenému kráľovstvu

Otázkou rozsahu medziľudských vzťahov vzhľadom na súkromný život sa venoval ESĽP aj vo svojom rozhodnutí Friend a Countryside Alliance a iní proti Spojenému kráľovstvu. V predmetnej veci sa ESĽP vyjadril: „..Súdny dvor ustálene rozhodol, že pojem súkromný život je široký pojem...“, „Zahŕňa napríklad právo na nadväzovanie a rozvoj vzťahov s inými ľuďmi a právo na identitu a osobný rozvoj...“ a „Široká interpretácia článku 8 však neznamená, že chráni každú činnosť, ktorú by sa človek mohol snažiť venovať iným ľudským bytostiam s cieľom nadviazať a rozvíjať takéto vzťahy. Nebude napríklad chrániť medziľudské vzťahy tak širokého a neurčitého rozsahu, že nebude existovať mysliteľné priame spojenie medzi činnosťou alebo nečinnosťou štátu a súkromným životom osoby...“. ¹⁶ Z uvedeného rozhodnutia ESĽP, podobne ako z predchádzajúcich prípadov, vyplýva, že medziľudské vzťahy musia byť dostatočne úzke a určité, aby ich bolo možné považovať za súkromný život osoby.

Aspekty práva na súkromný život

Z vyššie uvedených judikátov je možné vyvodiť, že pojem súkromný život je pojmom širokým. Nakoľko tento príspevok je zameraný na identifikovanie právnej úpravy súkromného života vo vzťahu k cudzincom a ich pobytu, nezaoberali sme sa aspektmi, ako možnosťou adopcie, slobody určenia rodu a podobne. ¹⁷ Uvedené oblasti síce tiež spadajú pod právo na súkromný život, avšak priamo nesúvisia s obsahom uvedeného práva vo vzťahu k pobytu cudzinca.

Jednotlivé aspekty, resp. rozsah a obsah práva na rešpektovanie súkromného života je na základe vyššie uvedených rozhodnutí zhrnúť nasledovne:

• rozsah pojmu „súkromný život“ nie je možné jednoznačne určiť, závisí od posúdenia v jednotlivých prípadoch,
• pod pojem „súkromný život“ môžeme zaradiť širšie právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi,
• pod uvedený pojem je možno zahrnúť aj profesijné činnosti, najmä v prípade slobodných povolaní,
• či ide o „súkromný život“ je závislé od miery jeho prepojenia s verejným životom
• širší a neurčitý rozsah medziľudských vzťahov nie je možné považovať za súkromný život,
• pod pojem „súkromný život“ je možné zaradiť aj tzv. kvázirodinné vzťahy, ako je vzťah medzi pestúnmi a ich deťmi a vzťah medzi nezosobášenými pármi.

Právo na rodinný život

Právo na rodinný život je ďalším právom, ktorého ochrana je zabezpečovaná čl. 8 Dohovoru. Ide o právo, ktoré má viacero aspektov. Pojem „rodinný život“ je pojmom, ktorý rozsudok ESĽP definuje nasledovne: „Súd pripomína, že pojem „rodinný život“ v článku 8 (čl. 8) sa neobmedzuje iba na rodiny založené na manželstve a môže zahŕňať aj iné de facto vzťahy (pozri rozsudok Marckx proti Belgicku z 13. júna 1979, séria A, č. 31, s. 14, bod 31, rozsudok Keegan proti Írsku z 26. mája 1994, séria A, č. 290, s. 17, bod 44, a rozsudok Kroon a i. proti Holandsku z 27. októbra 1994, séria A, č. 297-C, s. 55 - 56, bod 30). Pri rozhodovaní o tom, či sa dá povedať, že vzťah predstavuje „rodinný život“, môže byť dôležitých niekoľko faktorov, vrátane toho, či manželia žijú spolu, dĺžka ich vzťahu a či preukázali svoj vzájomný záväzok tým, že majú spoločné deti alebo akýmkoľvek iným spôsobom (pozri napríklad vyššie uvedený rozsudok Kroon a i., už citovaný).“. ¹⁸

Z predmetného rozsudku vyplýva, že obsah pojmu „rodinný život“ vytvárajú nasledovné aspekty:

• de facto vzťahy, pričom tieto nemusia byť založené na manželstve,
• skutočnosť, či manželia spolu žijú,
• dĺžka vzťahu manželov,
• preukázanie vzájomného záväzku spoločnými deťmi alebo iným spôsobom.

Naplnenie uvedených aspektov a ich posúdenie je kritériom na to, aby určitý vzťah mohol byť považovaný za „rodinný život“. Uvedené aspekty je pritom potrebné posúdiť jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Až po ich posúdení je možné zastať názor o existencii „rodinného života“. Nakoľko posúdenie, ktoré vzťahy je možné subsumovať pod pojem „rodinný život“ ESĽP posudzuje individuálne v každom jednotlivom prípade. Preto nie je možné určiť všetky vzťahy, ktoré uvedený pojem zahŕňa. Napriek tomu je možné z jednotlivých prípadov, ktoré ESĽP posudzoval, vyvodiť najčastejšie typy vzťahov, zahrnuté pod pojem „rodinný život“. Ide najmä o vzťah:

• medzi deťmi a ich starými rodičmi,
• medzi súrodencami bez ohľadu na ich vek,
• medzi strýkom alebo tetou a jeho/jej synovcom alebo neterou,
• medzi rodičmi a deťmi narodenými v ďalších vzťahoch, alebo tými deťmi, ktoré sa narodili v dôsledku mimomanželského zväzku alebo cudzoložstva, najmä ak otcovstvo detí bolo uznané a rodič a dieťa si užívali blízke vzťahy,
• medzi adoptívnymi rodičmi alebo pestúnmi a deťmi.

¹⁹

Jednotlivé vzťahy uvedené v predmetnom zozname rozoberieme na jednotlivých judikátoch.

Marckxová proti Belgicku

V prípade Marckxová proti Belgicku sa ESĽP vyjadril, že „V očiach Súdu „rodinný život“ v zmysle článku 8 zahŕňa prinajmenej zväzky medzi blízkymi príbuznými, ktorí v ňom môžu hrať pozoruhodnú úlohu, napríklad medzi starými rodičmi a vnukmi alebo vnučkami. „Rešpektovanie“ takto chápaného rodinného života implikuje na strane štátu záväzok konať takým spôsobom, aby sa tieto zväzky mohli normálne rozvíjať (pozri mutatis mutandis, paragraf 31 vyššie). Teda na rozvinutie rodinného života slobodnej matky a ňou uznaného dieťaťa možno nazerať ako na obmedzované, ak sa dieťa nestane členom matkinej rodiny a ak je určenie pôvodu účinné iba medzi nimi dvoma.“. ²⁰Z predmetného rozhodnutia ESĽP vyplýva šírka pojmu „rodinný život“, ktorý je potrebné aplikovať aj na vzťahy širšej rodiny, teda na vzťah medzi starými rodičmi a deťmi. Samozrejme pojem „rodinný život“ zahŕňa aj ďalšie vzťahy, ako uvedieme v ďalších judikátoch.

Paradiso a Campanelli proti Taliansku

V uvedenom prípade sa ESĽP vyjadril ku vzťahom v rámci rodiny nasledovne: „Existencia alebo neexistencia „rodinného života“ je v podstate otázkou skutočnosti, ktorá závisí od existencie úzkych osobných väzieb (pozri Marckx proti Belgicku, 13. júna 1979, ods. 31, séria A, č. 31, a K. a T. Fínsko, už citovaný, bod 150). Pojem „rodina“ v článku 8 sa týka manželských vzťahov a tiež ďalších de facto „rodinných väzieb“, keď strany žijú spolu mimo manželstva alebo kde iné faktory preukazujú dostatočnú stálosť vzťahu (pozri Kroon a i. V. Holandsko, 27. októbra 1994, ods. 30, séria A, č. 297-C; Johnston a i. proti Írsku, 18. decembra 1986, ods. 55, séria A, č. 112; Keegan proti. Írsku, 26. mája 1994, ods. 44, Séria A, č. 290 a X, Y a Z proti Veľkej Británii, 22. apríla 1997, ods. 36, správy 1997 II).“ a tiež uvádza: „Ustanovenia článku 8 nezaručujú ani právo založiť rodinu, ani právo na adopciu (pozri E.B. proti Francúzsku [GC], č. 43546/02, bod 41, 22. januára 2008). Právo na rešpektovanie „rodinného života“ nezaručuje iba túžbu založiť rodinu; predpokladá existenciu rodiny (pozri rozsudok Marckx, už citovaný, bod 31), alebo prinajmenšom potenciálny vzťah medzi napríklad dieťaťom narodeným mimo manželstva a jeho prirodzeným otcom (pozri Nylund proti Fínsku ( dec.), č. 27110/95, ECHR 1999 VI), alebo vzťah, ktorý vyplýva zo skutočného manželstva, aj keď rodinný život ešte nebol úplne ustanovený (pozri Abdulaziz, Cabales a Balkandali proti Spojenému kráľovstvu, 28. mája 1985, ods. 62, séria A, č. 94) alebo vzťah medzi otcom a jeho legitímnym dieťaťom, aj keď sa po rokoch preukáže, že nemal biologický základ (pozri Nazarenko proti Rusku, č. 39438/13, ods. 58, EDĽP 2015 (výňatky)) alebo vzťah, ktorý vyplýva z legálnej a skutočnej adopcie (pozri Pini a i. Proti Rumunsku, č. 78028/01 a 78030/01, ods. 148, EDĽP 2004 V (výňatky)).“. ²¹ Z uvedeného prípadu vyplýva skutočnosť, že čl. 8 Dohovoru nechráni len rodinné vzťahy založené manželstvom alebo založené iným oficiálnym „potvrdením“, ako je napr. rodný list a podobne, ale chráni aj vzťahy, ktoré sú „de facto“. Samozrejme závisí to od konkrétnych prípadov. Uvedený rozsudok je dôležitý nielen vzhľadom na uznanie „de facto“ vzťahov, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že samotný vzťah má viacero aspektov (dĺžka spolužitia, právna istota vzťahu a pod.), ktoré je tiež potrebné zobrať do úvahy.

Olsson proti Švédsku

Ďalším typom vzťahu, ktorý riešil vo svojich rozhodnutiach ESĽP je vzťah medzi súrodencami. V uvedenom prípade sa ESĽP v rozsudku vyjadril nasledovne: „V skutočnosti kroky, ktoré podnikli švédske orgány, nesledovali takýto cieľ. Putá medzi členmi rodiny a nádeje na ich úspešné opätovné spojenie boli nevyhnutne oslabené, keď sa im do cesty kládli také prekážky, ktoré bránili pružnému a pravidelnému styku medzi nimi. Už len umiestnenie Heleny a Thomasa v takej veľkej vzdialenosti od rodičov a od Stefana (pozri odsek 18) muselo nepriaznivo vplývať na možnosť ich vzájomného styku. Túto situáciu zhoršilo obmedzenie kontaktu rodičov s deťmi, spôsobeného štátnymi orgánmi. Aj keď mohli byť takéto obmedzenia v istom rozsahu vzhľadom na postoj sťažovateľov k pestúnskej rodine oprávnené (pozri odsek 26), nemožno vylúčiť, že neschopnosť vytvoriť harmonický vzťah bola čiastočne spôsobená uvedenými vzdialenosťami. Je pravda, že medzi Helenou a Thomasom boli udržiavané pravidelné kontakty, ale dôvody, ktoré uviedla vláda na to, aby neboli umiestnení spolu (pozri odsek 79), nie sú presvedčivé. Je tiež pravda, že Stefan si vyžadoval osobitnú starostlivosť, to však nestačí na ospravedlnenie veľkej vzdialenosti, ktorá ho oddeľovala od ostatných dvoch detí.“. ²² Aj keď ESĽP v uvedenom rozsudku explicitne neuvádza, že otázka vzťahov medzi súrodencami patrí do sféry ochrany „rodinného života“, z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že aj vzťahy medzi súrodencami je možné subsumovať pod pojem „rodinný život“.

Boyle proti Spojenému kráľovstvu

Okrem vyššie uvedených úzkych vzťahov je možné pod pojem „rodinný život“ zaradiť aj vzťahy širšie, ako je napr. vzťah medzi strýkom alebo tetou a synovcom alebo neterou. Európske komisia pre ľudské práva vo svojej správe k uvedenému prípadu uviedla: „Komisia v tomto prípade pripomína, že žalobca mal častý kontakt s C. a strávil s ním značný čas. Aj keď sa zdá, že tieto dve rodiny nemajú spoločnú domácnosť, žili v tesnej blízkosti a C. často uskutočňoval „víkendové pobyty“ u sťažovateľa doma. Komisia ďalej poznamenáva, že opatrovník ad litem v konaní o starostlivosť popísal sťažovateľa ako „dobrý otcovský vzor“ pre C. Za týchto okolností a so zreteľom na absenciu otca C. Komisia uviedla, že existovala signifikantná väzba medzi sťažovateľom a C. a že tento vzťah spadal do rozsahu pôsobnosti pojmu „rodinný život“.“ a tiež uviedla: „Ak má rodič odmietnutý prístup k maloletému dieťaťu, vo všeobecnosti ide o zásah do práva rodiča na rešpektovanie práva na rodinný život chránený článkom 8 ods. 1 (čl. 8-1) Dohovoru. To však nemusí nevyhnutne platiť v prípadoch, ak sa to dotýka aj iných blízkych príbuzných (č. 12402/86, loc. cit. na s. 234).“. ²³Predmetný prípad je zaujímavý z dvoch hľadísk. Jednak uvádza, že vzťahy spadajúce pod pojem „rodinný život“ nemusia byť nutne realizované v spoločnej domácnosti. Uvedené napokon vyplýva aj z prípadu Marckxová proti Belgicku, v ktorom je za rodinný život považovaný aj vzťah medzi dieťaťom a starým rodičom, pričom starý rodič nemusí nevyhnutne bývať v tej istej domácnosti. Druhé hľadisko je otázka vzťahu medzi inými príbuznými ako v predchádzajúcich prípadoch, konkrétne medzi strýkom a synovcom. Uvedené vzťahy sú však závislé od vzťahov uvedených osôb. Ak by uvedené osoby neboli vôbec v kontakte, je otázne, či by určité konanie bolo spôsobilé zasiahnuť do rodinného života. Skutočnosť, že aj strýko alebo teta spadá pod pojem „rodina“ je možné tiež vyvodiť z právnych úprav rôznych štátov, v ktorých sa pri starostlivosti o dieťa pred adopciou uprednostňuje starostlivosť širšej rodiny.²⁴

X proti Švajčiarsku

Ďalšou z dôležitých otázok je vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ktoré bolo narodené a vyrastalo v ďalšom manželskom alebo partnerskom vzťahu rodiča. V uvedenom prípade sa Európska komisia pre ľudské práva vyjadrila: „Komisia už uviedla, že nejde o „rodinný život“ v zmysle článku 8 dohovoru, pokiaľ okrem právnych väzieb medzi pokrvnými alebo manželskými vzťahmi neexistuje faktické puto zakladajúce rodinný život (porovnaj č. 3110/67, Zbierka 27, s. 77, 911). Komisia v poslednej dobe nastolila, ale nerozhodla, otázku, či mimomanželské vzťahy môžu predstavovať „rodinný život“ v zmysle článku 8 (porovnaj č. 7289/76, rozhodnutia a správy 9, s. 57). Nie je potrebné rozhodovať, či v prípade neexistencie právneho vzťahu predstavovali väzby medzi žiadateľom a dieťaťom „rodinný život“ v súlade s vyššie uvedeným. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa o dieťa starala mnoho rokov a je s ním hlboko spojená, rozluka nariadená Súdom nepochybne ovplyvňuje jej „súkromný život“, ktorého rešpektovanie zaručuje aj článok 8. V tejto súvislosti Komisia odkazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, že pojem súkromného života zahŕňa aj „do istej miery právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami“ (porovnaj č. 6825/75, rozhodnutia a správy 5, s. 86, 89; Brüggemann a Scheuten, správa Komisie, ods. 55 a ods. 57).“. ²⁵Z uvedeného prípadu vyplývajú dve skutočnosti. Jednou je skutočnosť, že aj medzi osobami musí existovať puto, ktoré zakladá „rodinný život“, bez predmetného puta nie je možné vzťahy považovať pod vzťahy zakladajúce ochranu „rodinného života“. Aj keď uvedené rozhodnutie neuvádza, že mimomanželské vzťahy môžu byť považované za vzťahy spadajúce pod ochranu „rodinného života“, uvedené je upravené neskoršou judikatúrou. ²⁶ Súčasne z uvedeného rozhodnutia vyplýva veľmi dôležitá skutočnosť, a to, že ak nie je možné určité reálne existujúce vzťahy subsumovať pod ochranu „rodinného života“, je možné ich subsumovať pod ochranu „súkromného života“. Nakoľko Dohovor poskytuje obidvom právam rovnakú právnu ochranu, takýmto podriadením konkrétneho prípadu pod „súkromný život“, nebude sťažovateľ požívať nižšiu úroveň ochrany.

Jolie a Lebrun proti Belgicku

Podľa ESĽP nespadajú pod rodinu len pokrvné zväzky, ale aj vzťahy medzi inými osobami ako napr. adoptívnymi rodičmi alebo pestúnmi a deťmi. Európska komisia pre ľudské práva sa v uvedenom prípade vyjadrila: „Komisia sa domnieva, že právo na rešpektovanie rodinného života sa neobmedzuje iba na „legitímne rodiny“. V tejto súvislosti odkazuje na svoju vlastnú judikatúru a na rozsudok vydaný Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Marckx (Eur. Court H .R., Rozsudok Marckx z 13. júna 1979, séria A č. 31). Pripomína tiež, že s cieľom zistiť, či je to v danom prípade vhodné hovoriť o „rodinnom živote“ v zmysle článku 8, brala do úvahy nielen, či boli dotknuté osoby v príbuzenskom vzťahu, ale aj či to bolo v skutočnosti možné poukázať na takú súvislosť ktorá sa môže „považovať za ustanovenie rodinného života v zmysle článku 8 “(č. 6833/74, 29. 9. 0,75, D .R. 3 s. 112). V prejednávanej veci Komisia konštatuje, že medzi sťažovateľmi existuje nielen rodinný vzťah, ale aj väzba, ktorá može zakladať rodinný život v zmysle článku 8 Dohovoru. Je tiež postačujúce v tejto súvislosti poznamenať, že Mathieu Jolie žije so svojimi rodičmi, Chantal Jolie a Etienne Lebrun, ktorí ho vychovávajú...“. ²⁷ Z uvedeného rozhodnutia Komisie pre ľudské práva vyplýva, že nielen biologické, teda pokrvné zväzky je možné považovať za vzťahy spadajúce pod pojem rodina. Aj právne vzťahy založené na iných medziľudských vzťahoch je sú vzťahy medzi adoptívnymi rodičmi alebo pestúnmi a deťmi spadá pod ochranu práva na „rodinný život“, aj keď vnútroštátne právo uvedené vzťahy nepovažuje za vzťahy predstavujúce rodinu a neposkytuje im ochranu ako rodine.²⁸

Ukončenie „rodinného života“

Z pohľadu posúdenia existencie „rodinného života“ je dôležitý nielen jeho vznik, ale aj zánik. Ak existujú dôvody zániku „rodinného života“, nie je ďalej možno hovoriť o „rodinnom živote“, a teda takýmto vzťahom nemôže byť poskytnutá ochrana čl. 8 Dohovoru. Zánik však môže nastať až po tom, ako rodinné zväzky vznikli. Určité okolnosti môžu po vzniku rodinných vzťahov viesť k zániku takýchto vzťahov. Predmetné okolnosti však nemožno generálne určiť. Ide o výnimočné okolnosti a je potrebné ich posudzovať veľmi citlivo z dôvodu, aby nedošlo k zastaniu názoru o zániku „rodinného života“, pričom „rodinný život“ naďalej trvá. Ide najmä o prípady zániku „rodinného života“ zo strany pôvodnej rodiny po adopcií a tiež jeho zániku po administratívnom vyhostení cudzinca. Je potrebné uviesť, že nasledovné situácie je potrebné osobitne posudzovať, či pri nich reálne došlo k zániku „rodinného života“,. Teda situácie, ktoré uvádzame nemusia byť samy o sebe dôvodom zániku „rodinného života“. Ide o:

• rozvod,
• prerušenie spoločného života,
• administratívne vyhostenie cudzinca,
• zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti,
• adopcia.

²⁹

Zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru

Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života je právom, ktoré nie je absolútne a je možné do neho za určitých okolností zasiahnuť.³⁰ Zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života je upravený čl. 8 ods. 2 Dohovoru: „Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“. Z predmetného ustanovenia je možné vyvodiť určité limity zásahu do predmetného práva. Ide o nasledovné hľadiská:

• legalita
• legitímnosť a
• proporcionalita.

Legalita

Zo znenia čl. 8 ods. 2 Dohovor vyplýva, že do práva na „súkromný a rodinný život“ je možné zasiahnuť len v súlade so zákonom. Pojem „zákon“ uvedený v predmetnom ustanovení je potrebné vykladať extenzívne. Nejde teda striktne len o zákon ako typ právneho predpisu, ale ide aj o rôzne iné typy právnych predpisov, pričom môže ísť aj o predpisy profesijných samospráv³¹alebo aj o súdny precedens. ³² Pri posúdení, či ide o „zákon“ je teda dôležitá právna sila a záväznosť príslušného dokumentu, nie jeho označenie. ESĽP pritom stanovil tri kritériá posudzovania, či je zásah „v súlade so zákonom“. Ide o:

1. Existenciu „zákona“.
2. Jasnosť a presnosť znenia „zákona“.
3. Cieľ, ktorý „zákon“ sleduje.

³³

Ad 1) Existencia „zákona“ predstavuje podmienku, že existuje právna úprava, teda ako sme už uviedli „zákon“ v širšom význame slova, ktorá upravuje predmetnú oblasť.
Ad 2) Zákon súčasne musí byť jasný a presný, teda jeho formulácia musí jasne a presne formulovaná.
Ad 3) Právna úprava zákona musí sledovať cieľ, v našom prípade reguláciu migrácie.

Legitímnosť

Ďalšou podmienkou zásahu do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života je legitímnosť. Legitímnosť je podmienkou, ktorá stanovuje, že zásah do súkromného musí spĺňať jednu z podmienok, ktorá je upravená čl. 8 ods. 2 Dohovoru, a to: „...v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“.

V uvedenom ustanovení sú upravené tri oblasti záujmov, a to záujem:

• štátu,
• spoločnosti,
• jednotlivcov.

³⁴

Uvedené oblasti legitímnosti rozoberieme podrobnejšie.

Záujem štátu

Záujem štátu je dôležitou oblasťou záujmov, na základe ktorých je možné zasiahnuť do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Zahŕňa dôvody ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzaniu nepokojom alebo zločinnosti. Obsah pojmu „národná bezpečnosť“ judikatúra ESĽP nevymedzuje. ³⁵ Európska komisia pre ľudské práva sa vo svojom rozhodnutí vyjadrila, že: „Komisia sa však domnieva, že zásady uvedené vyššie nevyhnutne nevyžadujú komplexnú definíciu pojmu „záujmy národnej bezpečnosti“. Mnoho zákonov, ktorých predmet vyžaduje flexibilitu, sú nevyhnutne formulované vo výrazoch, ktoré sú vo väčšej alebo menšej miere neurčité a ktorých interpretácia a uplatňovanie sú otázkami praxe.“.³⁶

Ďalšími pojmami podľa Dohovoru sú „verejná bezpečnosť, predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti“. Uvedené pojmy jednotlivé štáty upravujú v svojich právnych poriadkoch. Pri predchádzaní nepokojom alebo zločinnosti je potrebné uviesť, že takéto predchádzanie musí byť riadne odôvodnené a jeho uplatnenie musí byť schopné predchádzať nepokojom alebo zločinnosti. Teda len všeobecné konštatovanie, že sa predchádza nepokojom alebo zločinnosti neplatí.

Záujem spoločnosti

Záujem spoločnosti zahŕňa nasledovné dôvody zásahu do „súkromného a rodinného života“ – ochrana zdravia, morálky a zabezpečenie hospodárskeho blahobytu krajiny. Uvedené pojmy sú upravené vnútroštátnymi poriadkami jednotlivých štátov.

Záujem jednotlivcov

Záujem jednotlivcov je v čl. 8 ods. 2 Dohovoru upravený ako „ochrana práv a slobôd iných“. Ide o ochranu, ktorá musí mať priamy súvis s právami a slobodami iných. Ide teda o dôvod, ktorý sa uplatňuje v prípade, ak nie je možné uplatniť iné dôvody čl. 8 ods. 2 Dohovoru.

Nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti

Poslednou podmienkou je nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti. V rozsudku sa k nevyhnutnosti ESĽP vyjadril nasledovne: „Komisia usúdila, že zásah, na ktorý sa sťažuje pán Weber, nie je „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“. Podľa jeho názoru mal pán Weber „legitímny záujem na vyjadrení svojich názorov na súdne konania, ktoré sa týkajú hlavne jeho“, záujem, ktorý „sa zhodoval so záujmom verejnosti byť informovaný“. Navyše uloženie pokuty „za zverejnenie už zverejnených informácií“ nemožno považovať za odpoveď na „naliehavú sociálnu potrebu“.“. ³⁷ Z uvedeného rozsudku je zrejmé, že vhodný je len taký zásah, ktorý spĺňa podmienku nevyhnutnosti, a to v demokratickej spoločnosti. Predovšetkým je pred zásahom potrebné posúdiť, či neexistuje iný alternatívne miernejší prostriedok. K posúdeniu nevyhnutnosti sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze nasledovne: „Test nevyhnutnosti má preveriť, či zákonné obmedzenie danej preskumávanej úrovne je naozaj nevyhnutné, teda či na dosiahnutie legitímneho cieľa nie je k dispozícii menej obmedzujúci, menej invazívny prostriedok. Myšlienka testu spočíva v tom, že právna norma nemá obmedzovať základné právo alebo slobodu viac než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa alebo inak, že právna norma má dosahovať cieľ najmenej ľudskoprávne drastickým spôsobom.“. ³⁸

Záver

Do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života cudzinca je možné zasiahnuť, nakoľko ide o relatívne právo. V prvom rade je však potrebné poznať obsah a rozsah uvedeného práva v konkrétnom prípade. Až do ustálení obsahu a rozsahu práva je možné do neho zasiahnuť, a to napr. zamietnutím žiadosti o pobyt, jeho zrušením alebo administratívnym vyhostením cudzinca. Nie je jednoduché ustáliť rozsah a obsah tohto práva v praxi. Náš príspevok oboznamuje s najdôležitejšími aspektmi predmetného práva, najmä vo vzťahu k cudzincom. Vybrali sme najdôležitejšie aspekty vo vzťahu k cudzincom, v článku nie sú zahrnuté všetky aspekty, najmä nie tie, ktoré sa netýkajú cudzincov. Predmetné právo zahŕňa aj iné aspekty, ako je súkromie vo vzťahu k publikovaniu určitých detailov zo súkromného života médiami, ochranu korešpondencie a pod. Uvedené skutočnosti sa však netýkajú práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života cudzinca, preto sme ich do nášho článku nezahrnuli.

Mnohé z citovaných judikátov doteraz neboli publikované v slovenskom jazyku, ide o preklady autora článku. Pokúsili sme sa vybrať tie časti judikátov, v ktorých je vystihnuté vysvetlenia ESĽP týkajúce sa jednotlivých aspektov práva na súkromný a rodinný život. Analýzou judikátov ESĽP sme ustálili jednotlivé aspekty práva na rešpektovanie súkromného a rodinného život vo vzťahu k cudzincom, pričom tieto aspekty uvádzame v jednotlivých kapitolách článku. Veríme, že náš príspevok prispeje nielen k väčšej informovanosti o práve na súkromný a rodinný život najmä u odbornej verejnosti, ale aj k praktickej aplikácii a posudzovaniu jednotlivých aspektov predmetného práva orgánmi, ktoré zasahujú do práva na súkromný a rodinný život.

Autor: JUDr. Tomáš Škrinár, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Použitá literatúra

KILKELLY, Ursula, 2003. The right to respect for private and family life. A guide to the implementation of Article 8 of the European Convention on Human Rights. Strasbourg: Council of Europe. 66 s.

MOTOC, Iulia - ZIEMELE, Ineta, eds., 2016. The impact of the ECHR on democratic change in Central and Eastern Europe: judicial perspectives. Cambridge: Cambridge University Press. 2016. 558 s. ISBN 978-1-107-13502-4.

MURDOCH, Jim – ROCHE, Ralph. 2013. THE EUROPEAN CONVENTION ON HUMAN RIGHTS AND POLICING, A handbook for police officers and other law enforcement officials. Strasbourg: Council of Europe. 2013. 152 s.

ROAGNA, Ivana. 2012. Protecting the right to respect for private and family life under the European Convention on Human Rights. Strasbourg: Council of Europe. 104 s.

SVÁK, Ján. 2006. Rozsudky Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (kompletné vydanie). Žilina: Poradca podnikateľa. Eurokódex. 2006. 1200 s. ISBN 80-88931-52-5.

SVÁK, Ján a kol. 2004. Advokát pred európskymi súdmi: praktický sprievodca. Prvé vydanie. Bratislava: Poradca podnikateľa spol. s r. o., 2004. 416 s. ISBN 80-88931-30-4.

SVÁK, Ján. 2006. Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práv). II. rozšírené vydanie. Bratislava: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2006. 1116 s. ISBN 80-88931-51-7.

FELCAN, Miroslav. 2015. K základným podmienkam prípustného zásahu do základných práv a slobôd policajným konaním v Slovenskej republike (z pohľadu zákona o Policajnom zbore). In Európsky rozmer ochrany ľudských práv v činnosti polície: zborník príspevkov z vedeckej konferencie: medzinárodná vedecká konferencia organizovaná Katedrou verejnoprávnych vied Akadémie Policajného zboru v Bratislave 27. novembra 2014. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 2015. ISBN 978-80-8054-631-1, s. 14 - 30.

GRÜNWALD, Tomáš. 2015. Niekoľko poznámok k extrateritoriálnej pôsobnosti
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. In Juridizácia ľudských práv v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (zborník príspevkov z vedeckej konferencie). Bratislava: Paneurópska vysoká škola. 2015. ISBN 978-80-89453-11-5, s. 39 - 46.

MEDELSKÝ, Jozef. 2015. Základné ľudské práva v aktivitách polície. In Európsky rozmer ochrany ľudských práv v činnosti polície: zborník príspevkov z vedeckej konferencie: medzinárodná vedecká konferencia organizovaná Katedrou verejnoprávnych vied Akadémie Policajného zboru v Bratislave 27. novembra 2014. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 2015. ISBN 978-80-8054-631-1, s. 92 - 103.

Právne predpisy práva Rady Európy
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950).

Právne predpisy právneho poriadku Slovenskej republiky
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva
Prípad Niemietz proti Nemecku (neoficiálne zhrnutie a okolnosti prípadu rozsudku zo 16. decembra 1992, týkajúceho sa sťažnosti č. 13710/88 v slovenskom jazyku) [online]. [cit. 2025.11.11.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Brüggemann a Scheuten proti Nemecku (Správa Komisie z 12. júla 1977, týkajúca sa sťažnosti č. 6959/75) [online]. [cit. 2025.10.10.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Botta proti Taliansku (rozsudok vo veci sťažnosti č. 21439/93) [online]. [cit. 2025.10.15.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Friend a Countryside Alliance a iní proti Spojenému kráľovstvu (rozhodnutie vo veci sťažností č. 16072/06 a 27809/08) [online]. [cit. 2025.10.15.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Costello – Roberts proti Spojenému kráľovstvu (neoficiálne zhrnutie a okolnosti prípadu rozsudku zo 25. marca 1993, týkajúceho sa sťažnosti č. 13134/87 v slovenskom jazyku) [online]. [cit. 2025.10.11.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad X, Y a Z proti Spojenému kráľovstvu (rozsudok vo veci sťažností č. 21830/93) [online]. [cit. 2025.11.15.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Marckxová proti Belgicku (neoficiálne zhrnutie a okolnosti prípadu rozsudku z 13. júna 1979, týkajúceho sa sťažnosti č. 6833/74) [online]. [cit. 2025.09.05.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Olsson proti Švédsku (neoficiálne zhrnutie a okolnosti prípadu rozsudku z 24. marca 1988, týkajúceho sa sťažnosti č. 10465/83) [online]. [cit. 2025.10.05.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Boyle proti Spojenému kráľovstvu (Správa Komisie z 9. febrára 1993, týkajúca sa sťažnosti č. 16580/90) [online]. [cit. 2025.10.10.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad X proti Švajčiarsku (Správa Komisie z 10. júla 1978, týkajúca sa sťažnosti č. 8257/78) [online]. [cit. 2025.11.10.]. Dostupné na internete: http://echr.ketse.com/doc/8257.78-en-19780710/.

Prípad Boughanemi proti Francúzsku (rozsudok z 24. apríla 1996, týkajúci sa sťažnosti č. 22070/93) [online]. [cit. 2025.10.10.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Jolie a Lebrun proti Belgicku (rozhodnutie Komisie zo 14. mája 1986, týkajúce sa sťažnosti č. 11418/85) [online]. [cit. 2025.10.05.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Wagner a J.M.W.L. proti Luxembursku (rozsudok z 28. júna 2007, týkajúci sa sťažnosti č. 76240/01) [online]. [cit. 2025.10.05.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Barthold proti Nemecku (rozsudok z 25. marca 1985, týkajúci sa sťažnosti č. 8734/79) [online]. [cit. 2025.11.02.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Esbester proti Spojenému kráľovstvu (rozhodnutie Komisie z 2. apríla 1993, týkajúce sa sťažnosti č. 18601/91) [online]. [cit. 2025.11.25.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Wakerfiel proti Spojenému kráľovstvu (Správa Komisie z 1. októbra 1990, týkajúca sa sťažnosti č. 15817/89) [online]. [cit. 2025.11.20.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Paradiso a Campanelli proti Taliansku (rozsudok z 24. januára 2017, týkajúci sa sťažnosti č. 25358/12) [online]. [cit. 2025.10.10.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Kruslin proti Francúzsku (neoficiálne zhrnutie a okolnosti prípadu rozsudku z 24. apríla 1990, týkajúceho sa sťažnosti č. 11801/85 v slovenskom jazyku) [online]. [cit. 2025.10.11.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Prípad Weber proti Švajčiarsku (rozsudok z 22. mája 1990, týkajúci sa sťažnosti č. 11034/84) [online]. [cit. 2025.11.15.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.

Rozhodnutia súdov Slovenskej republiky
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. PL. ÚS 23/06 zo dňa 2. júna 2010.

Elektronické zdroje
National security and European case-law. 2013. Strasbourg: Council of Europe. [online]. [cit. 2020.12.05.] Dostupné na internete: https://rm.coe.int/168067d214.

---

¹ Právom na rešpektovanie obydlia a korešpondencie sa nezaoberáme, nakoľko to nie je predmetom tohto článku.
²Ku konaniu pred ESĽP pozri SVÁK, J. a kol. 2004. Advokát pred európskymi súdmi: praktický sprievodca.
³K judikátom ESĽP pozri SVÁK, J. 2006. Rozsudky Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (kompletné vydanie).
⁴K pojmu „každý“ a exteritoriálnej pôsobnosti Dohovoru pozri GRÜNWALD, T. 2015. Niekoľko poznámok k extrateritoriálnej pôsobnosti Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. In Juridizácia ľudských práv v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (zborník príspevkov z vedeckej konferencie). s. 40 - 41.
⁵K vplyvu ESĽP na krajiny strednej a východnej Európy pozri MOTOC, I. – ZIEMELE, I. The impact of the ECHR on democratic change in Central and Eastern Europe: judicial perspectives.
⁶Článok 33 Dohovoru.
⁷ Článok 34 Dohovoru.
⁸K ďalším aspektom práv zaručených čl. 8 Dohovoru pozri MURDOCH, J. – ROCHE R. 2013. THE EUROPEAN CONVENTION ON HUMAN RIGHTS AND POLICING, A handbook for police officers and other law enforcement officials. s. 67 - 75.
⁹ROAGNA, I. 2012. Protecting the right to respect for private and family life under the European Convention on Human Rights, s. 13.
¹⁰Pozri prípad prípad Wakerfiel proti Spojenému kráľovstvu (Správa Komisie z 1. októbra 1990, týkajúca sa sťažnosti č. 15817/89) [online]. [cit. 2025.11.20.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
¹¹ prípad Niemietz proti Nemecku (neoficiálne zhrnutie a okolnosti prípadu rozsudku zo 16. decembra 1992, týkajúceho sa sťažnosti č. 13710/88 v slovenskom jazyku) [online]. [cit. 2025.11.11.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
¹²Podobne pozri prípad Costello – Roberts proti Spojenému kráľovstvu (neoficiálne zhrnutie a okolnosti prípadu rozsudku zo 25. marca 1993, týkajúceho sa sťažnosti č. 13134/87 v slovenskom jazyku) [online]. [cit. 2025.10.11.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
¹³prípad prípad Brüggemann a Scheuten proti Nemecku (Správa Komisie z 12. júla 1977, týkajúca sa sťažnosti č. 6959/75) [online]. [cit. 2025.10.10.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
¹⁴Vlastný preklad prípadu Brüggemann a Scheuten proti Nemecku (Správa Komisie z 12. júla 1977, týkajúca sa sťažnosti č. 6959/75) [online]. [cit. 2025.10.10.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
¹⁵Vlastný preklad prípadu Botta proti Taliansku (rozsudok vo veci sťažnosti č. 21439/93) [online]. [cit. 2025.10.15.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
¹⁶Vlastný preklad prípadu Friend a Countryside Alliance a iní proti Spojenému kráľovstvu (rozhodnutie vo veci sťažností č. 16072/06 a 27809/08) [online]. [cit. 2025.10.15.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
¹⁷K ďalším aspektom práva na súkromný život pozri ROAGNA, I. 2012. Protecting the right to respect for private and family life under the European Convention on Human Rights, s. 13 - 27.
KILKELLY, U. 2003. The right to respect for private and family life. A guide to the implementation
of Article 8 of the European Convention on Human Rights, s. 11 - 15.
¹⁸Vlastný preklad prípadu X, Y a Z proti Spojenému kráľovstvu (rozsudok vo veci sťažností č. 21830/93) [online]. [cit. 2025.11.15.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
¹⁹ROAGNA, Ivana, 2012. Protecting the right to respect for private and family life under the European Convention on Human Rights. Strasbourg: Council of Europe, s. 28.
²⁰prípad Marckxová proti Belgicku (neoficiálne zhrnutie a okolnosti prípadu rozsudku z 13. júna 1979, týkajúceho sa sťažnosti č. 6833/74) [online]. [cit. 2025.09.05.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
²¹prípad Paradiso a Campanelli proti Taliansku (rozsudok z 24. januára 2017, týkajúci sa sťažnosti č. 25358/12) [online]. [cit. 2020.10.10.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
²²prípad Olsson proti Švédsku (neoficiálne zhrnutie a okolnosti prípadu rozsudku z 24. marca 1988, týkajúceho sa sťažnosti č. 10465/83) [online]. [cit. 2025.10.05.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
²³Vlastný preklad prípadu Boyle proti Spojenému kráľovstvu (Správa Komisie z 9. febrára 1993, týkajúca sa sťažnosti č. 16580/90) [online]. [cit. 2025.10.10.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
²³Vlastný preklad prípadu Boyle proti Spojenému kráľovstvu (Správa Komisie z 9. febrára 1993, týkajúca sa sťažnosti č. 16580/90) [online]. [cit. 2025.10.10.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
²⁴ napr. § 4 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
²⁵ Vlastný preklad prípadu X proti Švajčiarsku (Správa Komisie z 10. júla 1978, týkajúca sa sťažnosti č. 8257/78) [online]. [cit. 2025.11.10.]. Dostupné na internete: http://echr.ketse.com/doc/8257.78-en-19780710/.
²⁶Pozri prípad Boughanemi proti Francúzsku (rozsudok z 24. apríla 1996, týkajúci sa sťažnosti č. 22070/93) [online]. [cit. 2025.10.10.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
²⁷Vlastný preklad prípadu Jolie a Lebrun proti Belgicku (rozhodnutie Komisie zo 14. mája 1986, týkajúce sa sťažnosti č. 11418/85) [online]. [cit. 2025.10.05.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
²⁸K otázke adopcií pozri prípad Wagner a J.M.W.L. proti Luxembursku (rozsudok z 28. júna 2007, týkajúci sa sťažnosti č. 76240/01) [online]. [cit. 2025.10.05.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
²⁹ROAGNA, I. 2012. Protecting the right to respect for private and family life under the European Convention on Human Rights, s. 30.
³⁰ K ľudským právam v činnosti polície pozri FELCAN M. 2015. K základným podmienkam prípustného zásahu do základných práv a slobôd policajným konaním v Slovenskej republike (z pohľadu zákona o Policajnom zbore). In Európsky rozmer ochrany ľudských práv v činnosti polície: zborník príspevkov z vedeckej konferencie: medzinárodná vedecká konferencia organizovaná Katedrou verejnoprávnych vied Akadémie Policajného zboru v Bratislave 27. novembra 2014. s. 14 - 30.
MEDELSKÝ, J. 2015. Základné ľudské práva v aktivitách polície. In Európsky rozmer ochrany ľudských práv v činnosti polície: zborník príspevkov z vedeckej konferencie: medzinárodná vedecká konferencia organizovaná Katedrou verejnoprávnych vied Akadémie Policajného zboru v Bratislave 27. novembra 2014. s. 92 - 103.
³¹Napr. predpis vydaný Radou veterinárnych lekárov, pozri prípad Barthold proti Nemecku (rozsudok z 25. marca 1985, týkajúci sa sťažnosti č. 8734/79) [online]. [cit. 2025.11.02.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
³²Pozri prípad Kruslin proti Francúzsku (neoficiálne zhrnutie a okolnosti prípadu rozsudku z 24. apríla 1990, týkajúceho sa sťažnosti č. 11801/85 v slovenskom jazyku) [online]. [cit. 2025.10.11.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
³³ROAGNA, I., 2012. Protecting the right to respect for private and family life under the European Convention on Human Rights, s. 37.
³⁴SVÁK, J. 2006. Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práv). s. 585.
³⁵K aplikácii uvedeného pojmu pozri National security and European case-law, 2013. Strasbourg: Council of Europe. [online]. [cit. 2020.12.05.] Dostupné na internete: https://rm.coe.int/168067d214.
³⁶Vlastný preklad prípadu Esbester proti Spojenému kráľovstvu (rozhodnutie Komisie z 2. apríla 1993, týkajúce sa sťažnosti č. 18601/91) [online]. [cit. 2025.11.25.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
³⁷Vlastný preklad prípadu Weber proti Švajčiarsku (rozsudok z 22. mája 1990, týkajúci sa sťažnosti č. 11034/84) [online]. [cit. 2025.11.15.]. Dostupné na internete: https://hudoc.echr.coe.int.
³⁸Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. PL. ÚS 23/06 zo dňa 2. júna 2010.