Spravodlivosť by nemala byť chápaná len ako inštitucionálne rozhodnutie podľa dôsledne uplatňovaných právnych predpisov. V histórii viacerí filozofovia preukázali pri mnohých príležitostiach, že existuje aj sociálna funkcia spravodlivosti vo vzťahu k účastníkom sporu.

V skutočnosti súdnictvo je často považované za príliš pomalé, drahé, vzdialené, s dosiahnutím neistého alebo nie nestranného rozsudku. Zmierovanie a mediácia ako metódy riešenia sporov by mohli pomôcť riešiť situáciu v súdnictve, pričom by sa však nemali chápať len ako reakcia na krízu spravodlivosti, ale ako ďalšia možnosť využiť spoločenské funkcie spravodlivosti. Samozrejme, mediácia a zmierovacie konania tiež nie sú imúnne voči zákonom.

Mediácia môže byť jednoducho definovaná ako vyjednávanie medzi stranami s pomocou tretej nezávislej osoby – mediátora. Mediátor nemá právomoc sudcu, nerieši konflikt, jeho účasť má vplyv na dynamiku vyjednávania. Pomáha stranám identifikovať skutočné potreby a záujmy, s cieľom nájsť pre strany vzájomne prijateľné riešenie ich konfliktu.

Na Slovensku podľa sprístupnených informácií Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, bol celkový počet občianskych vecí, ktoré boli ukončené mediačnou dohodou v roku 2016 - 217 prípadov, z toho 12 prípadov sa týkalo rodinného práva. Ostáva otázkou, prečo má mediácia na Slovensku obmedzené využitie, keď štatisticky je úspešnosť 50-75% v krajinách, kde mediačný proces predchádza súdnemu procesu. Ako paradox vyznieva porovnanie vysokej miery úspešnosti v konkrétnych prípadoch mediácie k nízkej miere jej využitia. Odpoveďou môže byť výsledok ankety, z februára až marca 2017, v okresoch Nové Zámky, Prešov a Bratislava, keď na vzorke 138 náhodne oslovených ľudí malo skreslené predstavy o mediácii 33% a vôbec o spôsobe riešenia sporov mediáciou nevedelo 42% respondentov. Verejnosti chýba informovanosť o výhodách riešenia sporov mediácou. Niekoľko publikovaných článkov na stránkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a tiež niekoľko článkov mediátorov túto nepriaznivú situáciu na Slovensku nevyriešia. Mediácia potrebuje širokú reklamnú kampaň s cieľom zvýšiť povedomie nielen o jej výhodách v porovnaní so súdnym konaním, ale najmä o jej existencii. Mediácia šetrí čas a peniaze, súčasne pomáha riešiť otázku preťaženosti súdov. Priemerná dĺžka súdneho procesu podľa zverejnených údajov Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola v roku 2016 – 17,9 mesiaca. Mediácia by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov od jej začatia, pokiaľ si strany sporu nedohodli dlhšiu dobu. Prax ukazuje, že je možné dospieť k uzavretiu dohody, ktorá je výsledkom mediácie, po dvoch až troch stretnutiach.

Článok 3.7.1 Etického kódexu CCBE (Council of Bars and Law Societies of Europe , do členskej základne Rady patrí aj Slovenská advokátska komora) zdôrazňuje dôležitosť riešenia sporov spôsobom, ktorý nie je príliš nákladný pre klienta, vrátane rady ohľadom toho, aká je pravdepodobnosť, že pokus o urovnanie sporu bude úspešný a či by bolo vhodné použiť niektorú z foriem alternatívneho riešenia sporov. Záujem klienta je advokát povinný povýšiť nad vlastné záujmy a záujmy ostatných advokátov. Nie je však pravdepodobné, že informáciu o lacnejšom a rýchlejšom vyriešení sporu mediáciou dostane klient v advokátskej kancelárii. Cesta propagácie a osvety o mediácii by bola najúčinnejšia práve v podaní samotných advokátov. Nenachádzame však motiváciu pre advokátov, aby o alternatívnom riešení sporu svojich klientov informovali. Samozrejme, že nie všetky spory sú vhodné k riešeniu mediáciou. Mediácia nie je zázračnou metódou na usporiadanie vzťahov. Nie všetky spory riešené mediáciou končia dohodou a tak stále zostáva priestor pre advokátov, ktorí vidia vo svojich klientoch najmä ekonomickú príležitosť.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) evidujú rodiny, ktoré nezvládajú riešiť svoje problémy a spory, najmä rodiny s maloletými deťmi. V procese predrozvodovej, rozvodovej, ale aj porozvodovej situácii je rodinná mediácia najvýhodnejšou alternatívou. Je v záujme maloletých detí predchádzať dlhotrvajúcim sporom, ktoré negatívne ovplyvňujú ich zdravý vývin. V mediačnom procese, ktorý je vzhľadom k štandardnému súdnemu konaniu rýchlejší a kultivovanejší sa eliminuje napätie vo vzťahoch, motivuje rodičov k optimálnej komunikácii, smeruje ich k pochopeniu priority, ktorou musí byť dieťa. Vzhľadom na tieto fakty, očakávalo by sa, že aj ÚPSVaR vynaloží úsilie o rozvoj a podporu mediácie.

Do riešenia problematiky zvýraznenia postavenia a úlohy mediácie v spoločnosti je však nevyhnutné zapojiť všetky kompetentné inštitúcie v Slovenskej republike a vytvoriť pre mediáciu taký priestor, ktorý umožní efektívnejšie riešiť spory.

Na otázku prečo sa v spoločnosti pri riešení sporov v predsúdnom konaní nevyužíva mediácia, je odpoveď vcelku jednoduchá – pretože verejnosť o mediácii nie je dostatočne informovaná.

Autor: Mgr. Lýdia Balková, mediátorka
Mediačná kancelária, Miletičova 1, 821 08 Bratislava
www.mediator1.sk