Anotácia: Autorka sa v príspevku venuje definícií a opisu kriminalistickej metódy, previerky výpovede na mieste ako jednej zo spôsobov získavania dôkazov v trestnom konaní.
Kľúčové slová: previerka výpovede na mieste, kriminalistická metóda

Anotation: The author deals with the definition and description of the criminalistic method, the examination of the testimony on the spot as one of the ways of obtaining evidence in criminal proceedings.
Keywords: verification of the statement on the spot, forensic method

Úvod

V súčasnej dobe sa zvyšuje počet spáchaných trestných činov, objavujú sa nové spôsoby ich páchania, kriminalita sa organizuje, stáva sa latentnou, páchatelia sa snažia rôznym spôsobom utajiť svoju trestnú činnosť. Aj týmito skutočnosťami by mala byť ovplyvnená činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktorých hlavnou úlohou je potláčanie trestnej činnosti. Tieto sú pri plnení svojich úloh súvisiacich s odhaľovaním, preverovaním, objasňovaním trestných činov viazané zákonom. Musia postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci tak, aby na jeho základe bolo vydané spravodlivé rozhodnutie. Majú povinnosť preskúmať a všetkými dostupnými prostriedkami overiť všetky okolnosti vyšetrovaného prípadu. Dôkazy, ktoré získavajú, hodnotia podľa vlastného vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Jednou z najstarších metód získavania dôkazov v trestnom konaní je výsluch osoby. Túto výpoveď osoby je v kriminalistickej praxi možné preveriť rôznymi spôsobmi. Najčastejšie sa preverujú porovnávaním výpovedí s výsledkami iných úkonov (napr. s výsledkami vyšetrovacieho experimentu, expertízneho skúmania, obhliadky, výsluchov iných osôb a pod.). V kriminalistickej praxi vznikla špecifická metóda modifikácií a kombinácií prvkov obhliadky, výsluchu, vyšetrovacieho experimentu, rekognície a rekonštrukcie – previerka výpovede na mieste. ¹ Právna úprava previerky výpovede na mieste je zakotvená aj v Trestnom poriadku, pričom previerka výpovede na mieste činu sa vykoná, ak je to potrebné na doplnenie alebo overenie údajov dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú k tomuto miestu. ² V súčasnosti má previerka výpovede na mieste rovnocenné postavenie s ostatnými kriminalistickými metódami a slúži na objektivizáciu výpovede.

Previerka výpovede na mieste – definícia

V procese dokazovania je veľmi významnou etapou práve tá, počas ktorej sa jednotlivým získaným dôkazom, prisudzuje ich skutočná hodnota. Tá vyplýva zo skutočnosti, či bol dôkaz získaný v súlade so zákonom, ďalej či je možné tento dôkaz ďalej využiť v trestnom konaní, a tým prispieť k zisteniu skutkového stavu udalosti a v neposlednom rade aj to, či je daný dôkaz vierohodný, čo znamená, že jeho obsah, presnejšie informácie, ktoré ho tvoria sú skutočne v súlade s objektívnou realitou. V mnohých prípadoch vzniká potreba preveriť vierohodnosť dôkazu, o ktorom majú orgány činné v trestnom konaní určité pochybnosti. Jednou z kriminalistických metód využívaných pri preverovaní obsahu dôkazu je previerka výpovede na mieste. Ako už vyplýva zo samotného názvu tejto metódy, dôkazy, ktoré sa ňou preverujú, majú charakter výpovede. Previerku výpovede na mieste je charakterizovaná ako špecifická metóda kriminalistickej praktickej činnosti spočívajúca v tom, že vypočutá osoba dobrovoľne ukáže miesta a objekty spojené s vyšetrovanou udalosťou, popíše na mieste okolnosti potrebné k objasneniu vzťahov určitých objektov k vyšetrovanej udalosti a demonštruje niektoré činnosti, pričom vyšetrovateľ skúma ukázané miesto a objekty, porovnáva výpoveď s faktickou situáciou miesta a dokumentuje priebeh a výsledky previerky výpovede na mieste. ³

Takéto porovnávanie situácie určitého miesta i jednotlivých charakteristických objektov, či ich znakov, pomáha potvrdiť alebo vyvrátiť uvádzané informácie, pomáha k vytvoreniu úplnejšej predstavy o popisovanom mieste i jeho zvláštnostiach, umožňuje získať ďalšie informácie alebo fakty, či dokonca predmety, dokumenty alebo stopy.V súčasnosti je to samostatná kriminalistická metóda, ktorú kriminalisti využívajú v prípade potreby preverenia, vyvrátenia, potvrdenia, alebo upresnenia výpovede obvineného, resp. podozrivého, poškodeného svedka. Realizuje sa na mieste činu, alebo na mieste, ktoré má k miestu činu určitý vzťah. Je to jeden z prostriedkov umožňujúcich poznanie skutkového stavu veci v procese kriminalistického objasňovania.

Taktické zásady previerky výpovede na mieste

Taktika previerky výpovede na mieste závisí na procesnom postavení osoby, ktorej výpoveď sa preveruje (svedok, obvinený, poškodený), na cieli, ktorý má byť previerkou dosiahnutý, na charaktere konkrétneho miesta, kde má byť úkon prevedený a na konkrétnej vyšetrovacej situácii. ⁴ Previerku výpovede na mieste sa odporúča začať na príslušnom útvare polície. Toto odporúčanie je odôvodnené najmä tým, že v prípravnom konaní treba vopred splniť niektoré formálne náležitosti procesného úkonu (napr. zadokumentovanie dobrovoľnosti účasti osoby, ktorej výpoveď sa preveruje, jej poučenia podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku). Po príslušnom poučení treba túto osobu vyzvať, aby uviedla podstatné okolnosti príchodovej cesty a aby určila, od ktorého miesta je schopná sa orientovať na mieste a odkiaľ by sa mala previerka začať. Týmto sa vlastne navrhuje východiskový bod previerky výpovede na mieste. Od východiskového bodu previerky sa osobe, ktorej výpoveď sa preveruje, musí umožniť, aby:

• určovala smer pohybu, nerušene si prehliadla miesto a zorientovala sa,
• určila zmeny oproti pôvodnej situácii,
• voľne označila oporné a orientačné body a⁵
• voľne označila jednotlivé objekty, stopy a iné vecné dôkazy.⁶

Na samotnom mieste previerky musí byť overená predchádzajúca znalosť miesta osobou, ktorej výpoveď sa preveruje. Preto je potrebné:

• začať previerku výpovede na mieste voľným rozprávaním osoby, ktorej výpoveď sa preveruje,
• až potom, priebežne označovať jednotlivé miesta, objekty a vysvetliť ich vzťah k objasňovanému prípadu,
• doplňujúce otázky klásť až po označení jednotlivých významných objektov a vysvetlení ich vzťahu k danej udalosti,
• v súvislosti s kladením otázok, požadovať v niektorých prípadoch taktiež demonštráciu niektorých činností na bližšie objasnenie vzťahu miesta a objektov k objasňovanému prípadu a
• ak je treba vykonať previerku výpovede na mieste s viac osobami na jednom mieste, vykonať previerky samostatne.

Ďalej je potrebné v priebehu previerky neustále vyhodnocovať jej priebeh a výsledky porovnávať so skôr podanou výpoveďou,

• zaistiť neodkladné prevedenie nasledujúcich úkonov a opatrení, na ktorých je závislý výsledok previerky výpovede na mieste,
• zaistiť priebežnú dokumentáciu priebehu a výsledkov previerky výpovede na mieste, neodkladne ukončiť previerku výpovede na mieste, pokiaľ vznikne situácia, ktorá by mohla viesť ku zmareniu, alebo sťaženiu procesu poznania a neodkladne ukončiť previerku výpovede na mieste, pokiaľ osoba, ktorej výpoveď sa preveruje, v priebehu úkonu odmietne aktívnu účasť.⁷

Pri príprave a vykonávaní previerky výpovede na mieste treba dodržať tieto zásady:

• zásadu dobrovoľnosti účasti osoby, ktorej výpoveď sa preveruje,
• zásadu iniciatívy osoby, ktorej výpoveď sa preveruje,
• zásadu ostražitosti,
• zásadu prítomnosti nezúčastnenej osoby a
• zásadu oddelenosti vykonávania previerky výpovede na mieste.⁸

Účel a cieľ previerky výpovede na mieste

Previerka výpovede na mieste, ako špecifický vyšetrovací úkon, prispieva k poznaniu a dokázaniu objektívnej pravdy v procese vyšetrovania, a tým aj k náležitému zisteniu skutkového stavu veci. Previerka výpovede na mieste sa vzťahuje k tým skutočnostiam, ktoré v prípade, ak sa osoba zúčastnila na objasňovanej udalosti, alebo ak ju pozorovala musí poznať. Jej uskutočnením možno dosiahnuť niekoľko cieľov. Vyšetrovateľ si ešte pred samotnou realizáciou úkonu musí stanoviť cieľ, ktorý je potrebný dosiahnuť práve prostredníctvom previerky. Ide predovšetkým o :

• preverenie výpovede osôb, najmä preverenie zhody ich výpovedí s faktickou situáciou miesta, potvrdenie existencie miesta, o ktorom osoba vypovedala, potvrdenie rozsahu znalostí o určitom mieste a situácii na ňom a takto zistenie hodnovernosti preverovanej výpovede,
• upresnenie určitej výpovede, zabezpečenie jej doplnenia,
• preverenie doposiaľ zhromaždených dôkazov vo vzťahu k určitej výpovedi,
• zistenie nových dôkazov, prípadne zistenie prameňov ich získania a
• zistenie okolností vzťahujúcich sa k príčinám a podmienkam, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie.

Zo stanovených cieľov previerky výpovede na mieste vyplýva, že pomocou nej možno získať jednak dôkazné informácie v procese kriminalistického objasňovania, napr. upresnenie výpovede, jej doplnením, zistenie nových dôkazov, stôp a vecných dôkazov, ktoré doposiaľ neboli kriminalistovi známe, a ktoré boli odhalené resp. zistené až pri previerke výpovede na mieste a jednak informácie, na základe ktorých možno plánovať a realizovať ďalšie objasňovacie úkony a opatrenia. Previerka výpovede sa vzťahuje vždy najmä k údajom, ktoré vypočutá osoba uviedla vo svojej výpovedi. Preto ich vypočutý počas previerky upresňuje, označuje, opisuje, prípadne demonštruje z čiastkového pohľadu. Nejde o komplexný pohľad v podobe modelovania /rekonštrukcia/, experimentovania /vyšetrovací experiment/ alebo identifikácie /rekognícia/, ale o preverenie a zistenie konkrétnych faktov a okolností s určitou relevanciou.“

Resumé

V súčasnosti je previerka výpovede na mieste považovaná za samostatný vyšetrovací úkon, ktorý slúži k objektivizácii výsledkov výsluchu. Vykonaním previerky výpovede na mieste môže kriminalista nielen preveriť získanú výpoveď, ale zároveň má možnosť oboznámiť sa s novými informáciami a dôkazmi, nielen o mieste, s ktorým súvisí objasňovaná udalosť, ale aj o objektoch, ktoré sa tam nachádzajú, o činnosti, ktorá tu prebiehala v čase spáchania činu, môže potvrdiť alebo vyvrátiť verzie, ktoré stanovil počas objasňovania. Aby výsledok previerky výpovede na mieste bol efektívny a jej výsledky mohli byť použité ako dôkazy je potrebné, aby samotnému vykonaniu úkonu predchádzala dôkladná príprava a počas samotnej realizácie úkonu boli dodržiavané taktické odporúčania. Previerka výpovede na mieste je vyšetrovací úkon, ktorý má svoje opodstatnenie, pretože niektoré skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné v trestnom konaní, možno dosiahnuť len týmto úkonom.

Resumé

At present, the on-the-spot examination of the statement is considered to be a separate investigative act which serves to objectify the results of the interrogation. By checking the statement on the spot, the forensic scientist can not only check the obtained statement, but also has the opportunity to get acquainted with new information and evidence, not only about the place to which the clarified event is related, but also about the objects located there, the activities that took place here. at the time of the offense, may confirm or refute the versions established during the clarification. In order for the result of the on-the-spot test of the statement to be effective and its results to be used as evidence, it is necessary that the actual execution of the operation is preceded by thorough preparation and tactical recommendations are followed during the actual execution of the operation. The on-the-spot examination of a statement is an investigative act which has its justification, as some facts which are necessary in criminal proceedings can only be achieved by this act.

Autorka: por. JUDr. Marika BRIATKOVÁ
externý doktorand Akadémie Policajného zboru Bratislava

Zoznam bibliografickýh odkazov

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok,
Heřmánek, J. a kol.1975. Kriminalistika – Kriminalistická taktika. Bratislava 1975
Konrád, Z. 1997. Prověrka výpovědi na míste. In: Kriminalistický sborník. roč. 41, 1997
Krajník, V.- Straus, J. a kol. 2000. Kriminalistická taktika. Bratislava 2000
Musil, J.- Konrád, Z.- Suchánek, J. 2001. Kriminalistika. Praha 2001
Pješčak, J. a kol. 1981. Kriminalistika. Bratislava: Vyd. Obzor, 1981
Pješčak, J.- Bělkin R. S. a kol.1984. Kriminalistika ll. Praha 1984
Porada, V. a kol. 2001. Kriminalistika. Brno: CERM, 2001
Protivínský, M. a kol. 1976. Kriminalistika – Kriminalistická technika. Praha 1976
Skácel, J. 1979. Podstata a význam prověrky výpovědi na míste. In: Československá kriminalistika, roč. 12, 1979, č. 3
Šimovček, I. A kol. 1999. Kriminalistika. Bratislava: Akadémia PZ, 1999
ISBN 80-8054-117-5
Šteffek, J.1998. Hodnotenie a využívanie výsledkov výpovede svedka, konfrontácie a previerky výpovede na mieste. In: Justičná revue, roč. 50, 1998, č. 3
Tiplica, M. A kol.1999. Kriminalistická taktika, Praha 1999,
Zavalidroga, Š. A kol.1996. Kriminalistická taktika. Bratislava: Akadémia PZ, 1996 ISBN 80-88751-32-2

¹V. Porada, Š. Dzurčanin a kol., Kriminalistika – kriminalistická taktika, Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Košice, 2009, s. 82
²Ustanovenie § 158 ods. 1 Trestného poriadku zák. č. 301/2005 Z.z.
³J. Musil, Z. Konrád, J. Suchánek, Kriminalistika, 2. přepracované a dopněné vydání, 2004, s. 182
⁴J. Musil, Z. Konrád, J. Suchánek, Kriminalistika, 2. přepracované a dopněné vydání, 2004, s. 183
⁵V. Porada, Š. Dzurčanin a kol., Kriminalistika – kriminalistická taktika, Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Košice, 2009, s. 84
⁶V. Porada, Š. Dzurčanin a kol., Kriminalistika – kriminalistická taktika, Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Košice, 2009, s. 84
⁷V. Krajník, J. Strauss a kol., Kriminalistická taktika, Bratislava, 2000, s. 174
⁸V. Porada, Š. Dzurčanin a kol., Kriminalistika – kriminalistická taktika, Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Košice, 2009, s.82 - 83