Abstrakt: Predmetný vedecký článok vo svojej hlavnej podstate vymedzuje základné obdobia historického vývoja ochrany ústavných činiteľov vo vybraných krajinách sveta, ako aj na území Slovenskej a Českej republiky. Každé rozpracované obdobie nám svojím spôsobom poukazuje na opodstatnenosť a taktiež samotnú dôležitosť osobnej ochrany významných osôb, ktorými sú v tomto smere práve ústavný činitelia.
Kľúčové slová: koncepcia bezpečnosti, chránená osoba, historický vývoj,

Abstract: In its main essence, the subject scientific article defines the basic period of the historical development of the protection of constitutional agents in selected countries of the world, as well as in the territory of the Slovak and Czech Republics. In the elaborated way, it points to the justification and at the same time the very duty of personal protection of important persons, who in this regard are precisely the constitutional agents.
Keywords: concept of security, protected person, historical development,

Úvod

Zabezpečovanie ochrany určených osôb v sebe zahrňuje problematiku, ktorá sa priamo dotýka drvivej väčšiny všetkých krajín sveta. Táto skutočnosť nás utvrdzuje v tom, že riešenie skvalitňovania procesu danej oblasti má celosvetový charakter. Pri vymedzovaní jednotlivých východísk ochrany určených osôb budeme vychádzať z podrobnej charakteristiky historického vývoja osobnej ochrany vo vybraných krajinách sveta, pričom na základe dosiahnutých poznatkov, sa budeme snažiť potvrdiť svoj globálny charakter spracovanej oblasti. Na druhej strane považujeme za dôležité na základe jednotlivých historických období poukázať na dôležitosť a opodstatnenosť osobnej ochrany pri významných osobách.

Práve z tohto dôvodu považujeme za potrebné vymedzenie jednotlivých historických období, v rámci ktorých sa osobná ochrana vyvíjala až do súčasnej podoby. Podrobné preskúmanie konceptuálneho aparátu tohto vývoja nám umožní vzájomné porovnávanie rámcových zmien a trendov, ktoré sa zaslúžili o rozvoj praktických činností súčasnej ochrany ústavných činiteľov. Historický vývoj sa stal odrazovým mostíkom stanovenia dôležitosti a postavenia existencie osobnej ochrany.

Vývoj osobnej ochrany vo svete

Dejiny ochrany ústavných činiteľov majú v celosvetovom meradle pomerne dlhú a veľmi bohatú tradíciu. Ako potvrdzujú zachované pramene, „ochranka" panovníkov, vladárov mocných tohto sveta vznikla už na začiatku písania samotných dejín ľudstva. Je známe, že už v starej Mezopotámii sa vládcovia obklopovali družinou svojich vyvolených.

V tomto smere nemožno zabudnúť ani na rímskych cisárov, ktorí vládli počas svojho rozmachu veľkému územiu, mali podrobené množstvo národov a keďže práve preto sa stali cieľom častých útokov, vytvárali si pre svoju ochranu vlastné osobné gardy, ktoré pozostávali z tzv. prétoriánov. ¹ Prétoriánske gardy (kohorty), ako sa vtedy nazývali, predstavovali elitnú skupinu rímskych vojakov. Na čele prétoriánskych gárd sa nachádzal veliteľ nazývaný praefectus praetorio, ktorý bol spoločensky veľmi uznávaný, pretože patrili spravidla k tým najlepším bojovníkom. Vo vymedzených obdobiach sa v prétoriánskej kohorte nachádzali až dvaja prefekti. Určené to holo hlavne z praktických a bezpečnostných dôvodov, pričom mali množstvo povinností a úloh, pri ktorých sa mohli vzájomne zastupovať. Hlavnou podmienkou regrutačného procesu do prétoriánskej gardy bolo, že o miesto v garde sa mohli uchádzať iba muži, ktorí mali rímske občianstvo a pochádzali z územia vtedajšej Itálie. Táto veľmi dôležitá podmienka znamenala, že príslušníkom gardy sa nemohol stať žiadny obyvateľ priľahlých provincií. Postupne sa však od tejto tradície upustilo z dôvodu nedostatku ľudských zdrojov, pretože v tom období prebiehali vojny a kruté boje, ktoré si vyžiadali veľmi veľa ľudských obetí. ²

Do radov prétoriánskej gardy boli približne od 2. storočia n. l. prijímaní aj obyvatelia priľahlých rímskych provincií a to prevažne z južnej Gálie, Hispánie a Macedónie. Prétoriáni boli za čias svojej existencie považovaní za dokonale vyzbrojenú, vycvičenú a organizovanú kohortu. Počty prétoriánov, z ktorých pozostávali jednotlivé kohorty, sa neustále menili, pričom zo začiatku mali približne 500 mužov a neskôr sa tento počet navýšil až na 1000. Nakoľko sa prétoriáni svojou dokonalosťou výrazne odlišovali od bežných legionárov, tak aj odmena za ich služby musela prevyšovať základný legionársky plat. Výška ich platu zo začiatku prevyšovala jeden a pol násobok bežného platu legionárov, čo predstavovalo približne 375 denárov za obdobie jedného roka. ³ Postupne sa však výška platu zvyšovala naprieč jednotlivými obdobiami až na 2500 denárov ročne. Okrem platových náležitostí boli prétoriáni odmeňovaní za svoju vernosť a služby aj rôznymi vzácnymi darmi a rozsiahlymi pozemkami. Niekedy však táto skutočnosť bola panovníkovi na príťaž, ak sa napríklad podarilo protivníkovi týchto strážcov podplatiť, bol to základ k úspechu na zvrhnutie panovníka. Veľmi často sa však stávalo, že panovník nevenoval svojej ochranke náležitú pozornosť, alebo im nezaplatil toľko, koľko požadovali, a to viedlo k vzbure a osud cisára bol spečatený. Zabili ho tí, ktorí ho mali ochraňovať. ⁴

Prétoriánske gardy však neboli jediná cisárska stráž. Ochranu zabezpečovali aj menšie a dobre vycvičené Germánske elitné jazdecké jednotky, ktoré boli cisárovi úplne oddané. Hlavnou úlohou prétoriánov bolo zabezpečiť ochranu cisárovi, jeho rodine a domovského sídla.

Obr. č. 1 Dobové vyobrazenie pretoriánskej gardy. Online dostupné na internete: https://historylab.dennikn.sk/starovek/pretorianska-garda

Prétoriáni plnili aj ďalšie dôležité úlohy ako napríklad udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti v arénach, divadlách a väzniciach.⁵

Podobné gardy, družiny i osobné stráže sa vyvinuli po celom svete a plnili jeden a ten istý účel – zabezpečiť moc a ochraňovať osobu vládcu. Vznikali všade tam, kde mal niekto v rukách moc i peniaze a aby si ju udržal, využíval preto ozbrojené družiny.

Na základe vyššie uvedených skutočností môžeme konštatovať, že osobná ochrana sa vyvíjala celé stáročia naprieč jednotlivými historickými obdobiami a prechádzala rôznymi turbulentnými udalosťami. Samozrejme nemôžeme opomenúť jednu dôležitú skutočnosť, ktorou je postupná zmena formy, spôsobu a výkonu osobnej ochrany. Fyzická ochrana, ako ju poznáme v súčasnej podobe, sa naplno vyvinula až začiatkom dvadsiateho storočia. Neodmysliteľnú úlohu v oblasti rozvoja osobnej ochrany zohrali Spojené štáty americké, ktoré sa vynímajú svojou dlhodobou tradíciou.

Už spomínané Spojené štáty americké v prvej polovici dvadsiateho storočia podmienili potrebu vzniku služby, ktorá by chránila prezidenta. Tejto neľahkej úlohy sa zhostil „Secret Service“, dovtedy uvedená služba tvorila významnú časť finančnej polície. Po atentáte na prezidenta McKinleyho v roku 1901 získala tajná služba poverenie na zabezpečovanie celodennej ochrany prezidenta Spojených štátov amerických. Jej úlohou bolo prezidenta chrániť a sprevádzať na jeho cestách. Súčasťou organizačnej štruktúry novovytvorenej tajnej služby bola tzv. uniformovaná divízia ,,Uniformed Division“, ktorá zabezpečovala ochranu celého komplexu Bieleho domu. Uniformovanej divízii od roku 1970 pribudla zodpovednosť za ochranu zahraničných konzulátov a veľvyslanectiev. Od roku 1968, kedy bol spáchaný atentát na Róberta F. Kennedyho (5. júna 1968), „Secret Service“ chráni aj kandidátov na prezidenta počas priebehu volebnej kampane.⁶

Obr. č. 2 Spáchanie atentátu na Róberta F. Kennedyho Online dostupné na internete: https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kennedyho-bychom-nezachranili-an…

Jednotlivé opatrenia, ktoré boli zavádzané, sa odvíjali od pôsobiacich hrozieb na chránené osoby. Od začiatku už skôr spomínanej ochrannej misie v roku 1901 sa ochranná práca rozšírila nielen o tradičnú fyzickú ochranu, ale aj o ochranu pred hrozbami pochádzajúcimi zo vzdušného priestoru, z kybernetických systémov, ale aj chemických a biologických zbraní.

V predmetnej problematike považujeme za potrebné čitateľovi ozrejmiť začiatky vzniku a priebehu osobnej ochrany v podmienkach Slovenskej republiky. Zastávame názor, že podrobná charakteristika historického vymedzenia jednotlivých období z pohľadu osobnej ochrany nám v tomto prípade pomôže načrtnúť štruktúru celého systému ochrany ústavných činiteľov, v rámci ktorého má osobný ochranca svoje neodmysliteľné postavenie.

Vývoj ochrany ústavných činiteľov na území SR

Genéza samostatnosti súčasnej podoby Slovenskej republiky je v dejinách pretkaná náročnými obdobiami. V roku 1848 prebiehali revolučné boje medzi Maďarmi a Rakúšanmi. V tomto neľahkom období nastúpil na trón František Jozef I., ktorý v bitke pri Világoši za pomoci ruských vojsk porazil húževnatých Maďarov. Sled spomínaných udalostí sa pričinil o upevnenie centralizácie moci a postavenia viedenského dvora. Slovensko bolo začlenené do Uhorska a preto Slováci žiadali cisára, aby mali vlastnú krajinu, ktorá by sa oddelila od Uhorska.⁷

Viedenským dohovorom došlo v roku 1840 k zrušeniu Uhorskej ústavy, krajinského snemu, župnej samosprávy a Uhorsko bolo zadelené do jednotnej habsburskej monarchie ako dualistický štátny útvar Rakúsko-Uhorsko. V dôsledku spomínaných udalostí, boli zmarené všetky možnosti, ktoré by na území vtedajšieho Slovenska umožnili vytvorenie vlastnej formy samosprávy. ⁸ Začalo sa obdobie, ktoré bolo pomenované po Alexandrovi Bachovi, tzv. „Bachov absolutizmus“. Dôležitou oporou absolutistického systému bola novovybudovaná žandárska stanica a policajná sieť, zriadenie policajných úradov v Bratislave, v Košiciach a ich expozitúr, ktoré ostražito sledovali politický a verejný život vo svojom okolí. Politický život štátu bol riadený cisárskymi patentmi, ktoré mali platnosť zákonov. Ochranu a bezpečnosť panovníkov v tomto období zabezpečovala jednotka armádneho typu, ktorá ho sprevádzala po jeho cestách a taktiež vykonávala ochranu sídla, v ktorom sa panovník nachádzal.⁹

Deň 28. júl 1914 sa zapísal do histórie ako udalosť, ktorá je považovaná ako jedna zo zámienok vypuknutia prvej svetovej vojny. Práve v tento osudný deň došlo v Sarajeve k spáchaniu atentátu na následníka uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku Sofiu, pri ktorom obaja zomreli. ¹⁰ Aby sme zabezpečili prehĺbenie poznania a tak vytvorili reálnu predstavu o ochrane vtedajších štátnických návštev a tvorbe samotných bezpečnostných opatrení, považujeme za potrebné uviesť priebeh osudného dňa. Na realizovaní bezpečnostných opatrení sa nepodieľali žiadni vojaci. Ochranu tvorilo približne 150 policajtov a detektívov. ¹¹

Obr. č. 3 Príchod Františka Ferdinanda d´Esteho do Sarajeva. Online dostupné na internete: https://www.idnes.cz/jihlava/zpravy/posledni-dny-pred-atentatem-pojil-f…

Historické pramene túto udalosť podrobne popisujú a poukazujú na jednotlivé okolnosti dobre pripravovaného atentátu. Ešte pred príchodom do Sarajeva miestna tlač informovala verejnosť o presnej trase habsburskej návštevy. Práve táto informácia útočníkom veľmi dobre poslúžila pri plánovaní atentátu. Útok začal približne o 10. hodine a desiatej minúte a to práve v momente, keď sprievodná kolóna zložená zo 4 vozidiel prechádzala popri ústrednej policajnej stanici. Popri ceste sa nachádzal jasajúci dav, v ktorom sa ukrývali aj útočníci a čakali na vhodnú príležitosť. Spomínaná príležitosť sa vyskytla a jeden z atentátnikov hodil na auto následníka trónu granát, ten sa však odkotúľal a explodoval až pri zadnom kolese sprievodného vozidla. Výbuch spôsobil vážne zranenia dvom členom ochranného sprievodu, avšak auto arcivojvodu zostalo nepoškodené. Silná explózia mala za následok približne 20 zranených, čo spôsobilo veľký chaos. Automobilová kolóna urýchlene pokračovala podľa stanoveného plánu k mestskej radnici. Na tomto mieste došlo k zhodnoteniu vážnej situácie, pričom názory na spôsobenú udalosť boli rôzne. Osoby zabezpečujúce ochranu odporúčali okamžité zrušenie návštevy a odídenie z radnice postranným východom. Ďalšie možné hroziace nebezpečenstvo si všetci veľmi dobre uvedomovali, avšak následník trónu sa rozhodol v návšteve pokračovať. Plánovaná trasa viedla autokolónu cez Apellové námestie, pričom pôvodne mali odbočiť pri kaviarni ,,Croatia“ a následné prejsť centrom Sarajeva. Tento plán sa však z bezpečnostných dôvodov zmenil, pričom vodič prvého vozidla o tejto zmene údajne nebol informovaný.

Prvé auto tak omylom odbočilo na ulicu Františka Jozefa a auto, v ktorom sa nachádzal František Ferdinand, ho nasledovalo rovnakým smerom. Vodič prvého vozidla zistil tento omyl a okamžite nariadil, aby vozidlá začali cúvať. Atentátnikom sa tak opäť vyskytla príležitosť dostať sa blízko následníka trónu, čo spôsobilo začiatok konca Františka Ferdinanda d´Este. V dave sa nachádzal mladý 19-ročný útočník menom Gavrilo Princip, ktorý sa považoval za srbského nacionalistu a bol aj členom tajnej srbskej organizácie ,,Čierna ruka“. Spomínaný atentátnik vytiahol strelnú zbraň a dvakrát vystrelil, pričom jedna strela zasiahla Žofiu, ktorá zraneniam na mieste podľahla. Druhý výstrel zasiahol Ferdinanda do oblasti krku a spôsobil silné krvácanie. Vozidlo so zraneným párom sa urýchlene presunulo do Konaku, ktoré bolo v tom čase sídlo rakúskeho guvernéra. Po príchode na uvedené miesto zraneniam podľahol aj arcivojvoda František.¹²

V dôsledku spáchaného atentátu vypovedalo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu, čo znamenalo vznik reťazovej reakcie. V Uhorsku následne dňa 23. júla 1914 vstúpili do platnosti prísne nariadenia o zrušení slobody zhromažďovania sa, prejavu a tlače. Civilná moc sa dostala do rúk vojenského vedenia. Vo všetkých slovenských okresoch počas vojny vypracovali „proskripčné listiny" ako zoznamy podozrivých slovenských národných činiteľov, ktorí sa spolu so svojimi rodinami dostali pod policajný dozor. Po zosnulom Františkovi Jozefovi sa v roku 1916 ujal vlády rakúsky cisár Karol I. Na ochrane štátneho zriadenia sa počas vojny podieľala „Štátna správa“, orgán pozostávajúci z ministerstva vnútra a vojska.¹³

Spomínaná tragická udalosť nám dôkladne poukazuje na začiatky zavádzania ochranných opatrení, ktoré sa však aj na základe spôsobených chýb ukázali ako nedôsledné a neúčinné. Na základe spôsobených následkov sa postupne vyšperkovali do súčasnej podoby.

Vývoj osobnej ochrany v období Československej republiky

Územie Slovenskej republiky bolo až do roku 1918 súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie. Na základe organizačného a inštitucionálneho pohľadu, dovtedy nebol zriadený žiaden bezpečnostný režim, ktorý by sa zaoberal ochranou najvyšších predstaviteľov štátu. Uvedená skutočnosť nám poukazuje na to, že na území Slovenska sa nenachádzali žiadne dôležité objekty ani osoby, ktoré by bolo potrebné chrániť. Obdobie rokov 1918-1939 je vo všeobecnosti považované za prvú etapu samostatnej Česko-slovenskej republiky (ďalej len ,,ČSR“), ktorá bola vyhlásená 28. októbra 1918. ¹⁴

Prvý rok existencie ČSR bol poznačený tragickou smrťou Milana Rastislava Štefánika dňa 4. mája 1919, kedy pri Bratislave tragicky zahynul pri leteckej havárii. Letecké nešťastie sa odohralo za doposiaľ nejasných a podivných okolností, po údajnej streľbe na lietadlo. V posledných týždňoch života sa M. R. Štefánik dostal do konfliktov s Dr. Benešom a zrazu pre neho nebolo vo vláde miesto, keď mnohým vadilo aj to, že bol francúzskym štátnym občanom. Najvýznamnejším slovenským politikom a štátnikom v období medzi rokmi 1918 až 1938 bol Milan Hodža, ktorý v tomto období zastával funkcie ministra pre zjednotenie zákonodarstva, ministra poľnohospodárstva a v rokoch 1935 až 1938 bol ministerským predsedom Československa. Ochrana prvých významných predstaviteľov Slovenska, napr. Andreja Hlinku a vyššie spomínaného Milana Hodžu, bola počas priebehu uvedených rokov vykonávaná iba sporadicky a úplne náhodne, pretože ju nezabezpečoval žiaden špeciálny útvar. Čo sa týka ochrany prezidenta ČSR, tak tú zabezpečovala hradná stráž.¹⁵

Dlhoročný útlak slovenského národa spôsobil v tomto období zložitú situáciu pre Slovensko a jeho predstaviteľov, kedy nebolo nazvyš financií ani prostriedkov na zabezpečenie stálej ochrany. V prípade nevyhnutnej potreby zasahovala armáda a zbor určených detektívov.

Vývoj osobnej ochrany v období Slovenského štátu

V období Slovenského štátu nebol zriadený žiadny špeciálny úrad alebo útvar na ochranu ústavných činiteľov. Prezident Dr. J. Tiso si neželal, aby s ním chodila polícia a aby ho žandári strážili na cestách. Počas celého trvania Slovenského štátu, kedy bol prezidentom Dr. Jozef Tiso, nebol zaznamenaný ani jeden pokus o atentát na jeho osobu. Jediný, kto ho počas celého obdobia vlády sprevádzal, bol jeho osobný tajomník Karol Murín, ktorý sa tiež zúčastňoval spoločenských povinností a diplomatických recepcií. Môžeme sa domnievať, že v tom čase jeho tajomník plnil aj akúsi úlohu osobného ochrancu. Neskôr vznikol útvar, ktorý mal názov „Oddiel prezidentskej stráže“. Prezident často cestoval do Bánoviec nad Bebravou, kde ho sprevádzal len vodič. ¹⁶

Posledné Vianoce v roku 1944 mal prežiť prezident v Bratislave. Bolo mu doporučené, aby z hľadiska bezpečnosti neopúšťal Bratislavu. Neskôr napriek upozorneniam odcestoval na Vianoce do Bánoviec nad Bebravou. O jeho bezpečnosť sa už staral pridelený detektív, ktorý ho sprevádzal počas celého dňa.

Až v roku 1945 pri návšteve Bratislavy prezidentom Benešom sa zabezpečovali opatrenia na jeho ochranu. Ľudia mohli stáť na uliciach, no nemohli stáť v jednom dlhom rade. Tam, kde sa križovala hlavná ulica s vedľajšou, museli byť rohy ulíc na niekoľko krokov „čisté“. Za zástupom ľudí musela byť ulička, v ktorej sa prechádzali českí žandári so samopalmi. Zástup ľudí na ulici musel byť roztiahnutý na každých pár krokov ešte pred uličkou, v ktorej stál žandár so samopalom. Brány domov a okná museli byť pozatvárané, brány domov zamknuté na kľúč a domovník musel stáť pred bránou s kľúčom.

V lete roku 1946 navštívil prezident Dr. Beneš Slovensko opäť, keď počas letných prázdnin zavítal do Topoľčianok. Noviny v tom čase informovali, že prišiel na dlhšiu dobu. Dr. Beneš v Topoľčiankach rokoval so slovenskými politickými aj kultúrnymi činiteľmi. Od začiatku svojho pobytu v Topoľčiankach dostával množstvo výhražných listov a na každom kroku sa on a jeho manželka stretávali s nenávisťou. Ochrana kaštieľa, kde býval, bola zabezpečená tankami, ktoré boli rozostavené okolo kaštieľa aj Topoľčianok. Jeho bezpečnosť zabezpečovali českí vojaci, českí žandári a detektívi.

Do nového bezpečnostného aparátu po skončení druhej svetovej vojny a oslobodení Slovenska nová moc posielala účastníkov národnooslobodzovacieho boja, bývalých politických väzňov, partizánov, príslušníkov Československého armádneho zboru v Sovietskom zväze a príslušníkov revolučných gárd. Prevažná časť týchto osôb „vyšla“ z robotníckej triedy. Útoky na predstaviteľov vtedajšej moci, komunistických, straníckych a verejných činiteľov a dôležité objekty viedli vládu k tomu, aby bol krátko po februári 1948 vybudovaný útvar, ktorého úlohou bolo zabezpečovať ich ochranu a vykonávať aj ochranu objektov zvláštnej dôležitosti. Tento útvar bol zriadený najskôr z početného stavu Útvaru 9600 a pozostával z 200 príslušníkov, ktorých úlohou bolo zabezpečiť fyzickú ochranu Klementa Gottwalda, Antonína Zápotockého, ochranu ich bydlísk a ochranu objektov ÚV KSČ a vlády bývalej Československej republiky. ¹⁷

Vývoj osobnej ochrany na území SR od roku 1948 do roku 1993

História ochrany ústavných činiteľov na území Slovenskej republiky sa začala až po februári 1948, kedy bol v rámci „Zboru národnej bezpečnosti“ vybudovaný Útvar Praha. Úlohou tohto útvaru bolo zabezpečenie fyzickej ochrany najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov až po ministrov, taktiež ochranu objektov osobitnej dôležitosti a v neposlednom rade zastupiteľských úradov. Ďalšou úlohou útvaru bolo zabezpečiť ochranu zahraničných delegácií počas návštev Československej republiky. Útvar Praha vznikol 1. septembra 1948 a bol do neho začlenený, ako sme už vyššie spomínali, aj oddiel pozostávajúci z 200 príslušníkov z pôvodného pohraničného útvaru o veľkosti 9600 príslušníkov. ¹⁸

Činnosť útvaru Praha bola po určitom čase decentralizovaná a vznikli útvary Hrad, Javor a Jasan. Úlohou Útvaru Praha bolo zabezpečovanie a priamy výkon fyzickej ochrany prezidenta Československej republiky, ochrany miesta jeho bydliska a pracoviska a ochrana areálu Pražského hradu. Útvar Javor vykonával fyzickú ochranu funkcionárov Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska (ďalej len ,,ÚV KSČ“) a ochranu objektov ÚV KSČ. Útvar Jasan zabezpečoval a vykonával ochranu ostatných predstaviteľov štátu, zahraničných delegácií a ostatných objektov zvláštnej dôležitosti.

V dôsledku novej organizácie útvarov (v roku 1952) plniacich úlohy na úseku ochrany vznikla spojením útvarov Hrad, Javor a Jasan „Hlavná správa ochrany“. ¹⁹
V Bratislave plnil úlohy ochrany „Útvar Jánošík“, ktorý bol riadený územným orgánom Zboru národnej bezpečnosti (ďalej len ZNB).

V roku 1954 bola zrealizovaná v ZNB zásadná prestavba, cieľom ktorej bolo skvalitnenie práce všetkých bezpečnostných zložiek. Došlo k zrušeniu Hlavnej správy ochrany a bola vytvorená Správa ochrany VIII. ²⁰

Úlohy zabezpečované Hlavnou správou ochrany boli presunuté do pôsobnosti iných, novo sa tvoriacich zložiek Zboru národnej bezpečnosti. Dňa 1. marca 1964 bola rozkazom bývalého ministra vnútra Československej socialistickej republiky (ďalej len ,,ČSSR“) číslo 16/1964 „Správa ochrany VIII“ premenovaná na „V. správu Federálneho ministerstva vnútra“. Jej hlavnou úlohou bolo zabezpečenie ochrany straníckych, ústavných činiteľov ČSSR a zahraničných predstaviteľov na území ČSSR. ²¹

Správa ochrany mala za úlohu podieľať sa na plnení mimoriadnych bezpečnostných opatrení, akými boli napr. IX. až XIII. zjazd KSČ, celoštátne spartakiády, zasadania vedúcich predstaviteľov bývalých socialistických štátov na najvyššej úrovni a pod. V. správa bola garantom a koordinátorom vykonávaných opatrení v súčinnosti s ďalšími útvarmi ZNB v ČSSR. V rámci vykonávania a jej stanovených úloh organizovala a vykonávala fyzickú ochranu osôb, ktorá sa delila na:

1. osobnú,
2. doprovodnú a epizodickú,
3. agentúrnu operatívnu ochranu, ktorá pozostávala z:
• ochrany bydliska,
• pracoviska,
• miesta pravidelného pobytu a rekreačných zariadení,
• technickú ochranu vrátane pyrotechnickej ochrany,
• preventívno-hygienickú ochranu,
• automobilovú prepravu a dopravné zabezpečenie,
• činnosť operačných stredísk,
• ochranu štátneho tajomstva vyčlenených centrálnych úradov a inštitúcií a ochranu objektov zvláštnej dôležitosti.

V spolupráci s kompetentnými federálnymi správami ZNB a krajskými správami ZNB vykonávala V. správa dopravné bezpečnostné opatrenia, poriadkové bezpečnostné opatrenia, kontra-rozviedkové bezpečnostné opatrenia, leteckú prepravu a zabezpečenie spojenia. Takto stanovené úlohy pre V. správu Federálneho ministerstva vnútra ČSSR priamo vyplývali z „Organizačného poriadku“ pre ochranu straníckych a ústavných činiteľov. ²²

Špecifické postavenie s rámci V. správy FMV mal VII. Odbor, ktorý bol dislokovaný v Bratislave a plnil úlohy spojené so zabezpečením ochrany straníckych a ústavných činiteľov na území SSR. V roku 1969 až 1972 bola vytvorená Správa ochrany ústavných činiteľov v štruktúre Ministerstva vnútra SR a od roku 1973 bol tento útvar opäť začlenený do organizačnej štruktúry Federálneho ministerstva vnútra ČSSR a neskôr do Federálneho ministerstva vnútra Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ďalej len ,,ČSFR“) so sídlom v Prahe ako „Správa ochrany straníckych a ústavných činiteľov".²³

V súvislosti so zmenami v našej republike po roku 1989 nastalo aj nové chápanie vymedzenia kompetencií medzi federáciou a republikami. Vychádzalo sa pritom z princípu zvrchovanosti národov, podľa ktorého celá pôsobnosť patrí národným republikám okrem vecí, ktoré dobrovoľne postúpia vo vymedzených oblastiach federácii. K novému vymedzeniu kompetencií ČSFR došlo aj vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti. ²⁴

Správa ochrany ústavných činiteľov Slovenskej republiky vznikla 26. marca 1991 a bola začlenená do novej organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Po kompetenčných rozporoch začal tento útvar svoju činnosť od 1. apríla 1991. Jeho úlohou holo zabezpečovať ochranu ústavných činiteľov Slovenskej republiky a zahraničných delegácií na ich úrovni, ktoré prichádzali na územie Slovenskej republiky. Od 1. apríla 1991 do 31. decembra 1992 pôsobila na území Slovenskej republiky aj expozitúra Federálnej ochrannej služby Federálneho ministerstva vnútra ČSFR, ktorá bola dislokovaná v Bratislave a zabezpečovala ochranu ústavných činiteľov a zahraničných delegácií na federálnej úrovni. ²⁵

Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR bol od 1. novembra 1992 pokračovateľom správy ochrany ústavných činiteľov Slovenskej republiky v Bratislave s celoštátnou pôsobnosťou. V januári roku 1993 po rozdelení bývalej ČSFR prevzal Úrad ochrany ústavných činiteľov MV SR všetky kompetencie v oblasti ochrany, ktoré dovtedy vykonávala expozitúra Federálnej ochrannej služby FMV ČSFR, ktorá bola dislokovaná v Bratislave, a tiež aj ďalšie úlohy, ktoré plnil federálny útvar na ochranu diplomatických misií. Úrad ochrany ústavných činiteľov MV SR sa týmto stal plnohodnotným partnerom zahraničných ochranných služieb. ²⁶

Záver

Predmetné spracovanie vedeckého článku vo svojej podstate vyobrazuje jednotlivé historické obdobia, ktoré poukazujú na potrebu zabezpečenia ochrany dôležitých osôb. Pri implementácií na súčasné podmienky predmetnej problematiky je možné konštatovať, že daná téma bola je aj bude vysoko aktuálna, pretože samotné zabezpečenie výkonu osobnej ochrany je vysoko špecifickým a neoddeliteľným prvkom ochrany ústavných činiteľov nielen v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj vo svete. Autor uvedenú problematiku obsiahol do jednotlivých hlavných oblastí, ktoré čitateľovi svojím obsahom utvárajú komplexnú predstavu o riešenej problematike z oblasti vývoja osobnej ochrany. Autor taktiež kládol dôraz na podrobnú analýzu jednotlivých udalostí, ktoré sa odobrali vo vybraných historických obdobiach, v rámci ktorých došlo k spáchaniu atentátov na chránené osoby. Práve tieto udalosti sa výrazným spôsobom pričinili o skvalitnenie výkonu osobnej ochrany vo svete a samozrejme aj na území Slovenskej republiky.

Autor: npor. JUDr. Štefan Dubeň
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam použitej literatúry

BEŇA. J., UHORSKO A MAĎARSKO – Totožnosť, kontinuita, diskontinuita. {online}. {cit. 9. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://karolinum.cz/data/clanek/1132/PHS_43.138-165.pdf

HN History – Revolúcia v roku 1848 zmenila Európu, prvýkrát počas nej zdvihli hlavy aj Slováci {online}. {cit. 9. novembra 2021}. Dostupné na internete:
https://history.hnonline.sk/starsie-dejiny/1710036-revolucia-v-roku-184…

Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Ochrana ústavných činiteľov a diplomatických misií / História a činnosť ochranky {online}. {cit. 17. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia_ochrany_ustavnych_cinitelov

Oficiálna stránka Police České republiky – Ochranná služba Polície ČR {online}. {cit. 16. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.policie.cz/clanek/ochranna-sluzba-historie-utvaru.aspx

Oficiálna webová stránka vlády Spojených štátov amerických – Tajná služba Spojených štátov amerických {online}. {cit. 14. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.secretservice.gov/about/history/150-years

Osobnosť posledného vládnuceho Habsburga – Karol I. Habsburský {online}. {cit. 15. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.slovakiana.sk/blog/1715/788024

Royal and Nobilitas – František Ferdinand d´Este. {online}. {cit. 14. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://rodyno.estranky.sk/clanky/frantisek-ferdinand-d-este.html

Sme – Historická revue/Jozef Tiso (1938-1945) {online}. {cit. 15. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://historickarevue.sme.sk/c/22528544/jozef-tiso-1938-1945.html

---

¹ Prétoriáni – dobové označenie elitných príslušníkov osobnej ochrany rímskych cisárov.
²HISTORYWEB – Prétoriánska garda: {online}. {cit. 9. novembra 2021}. Dostupné na internete: ³HISTORYWEB – Prétoriánska garda: {online}. {cit. 10. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/pretorianska-garda
⁴History – Caligula, vládca Rímskej ríše {online}. {cit. 11. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://history.hnonline.sk/starsie-dejiny/1742982-caligula-sialeny-vla…
⁵HISTORYWEB – Prétoriánska garda: {online}. {cit. 11. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/pretorianska-garda
⁶Oficiálna webová stránka vlády Spojených štátov amerických – Tajná služba Spojených štátov amerických {online}. {cit. 14. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.secretservice.gov/about/history/150-years
⁷HN History – Revolúcia v roku 1848 zmenila Európu, prvýkrát počas nej zdvihli hlavy aj Slováci {online}. {cit. 9. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://history.hnonline.sk/starsie-dejiny/1710036-revolucia-v-roku-184…
⁸BEŇA. J., UHORSKO A MAĎARSKO – Totožnosť, kontinuita, diskontinuita. {online}. {cit. 9. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://karolinum.cz/data/clanek/1132/PHS_43.138-165.pdf
⁹Slováci v období absolutizmu (1848-1859) - {online}. {cit. 9. novembra 2021}. Dostupné na internete: http://karolveres.szm.com/DEJ/sexta/1.8_slovaci_a_absolutizmus.pdf
¹⁰Royal and Nobilitas – František Ferdinand d´Este. {online}. {cit. 12. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://rodyno.estranky.sk/clanky/frantisek-ferdinand-d-este.html
¹¹HN History – Atentát, ktorý sa nemal podariť{online}. {cit. 13. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://history.hnonline.sk/1-svetova-vojna/528954-atentat-ktory-sa-nem…
¹²Royal and Nobilitas – František Ferdinand d´Este. {online}. {cit. 14. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://rodyno.estranky.sk/clanky/frantisek-ferdinand-d-este.html
¹³Osobnosť posledného vládnuceho Habsburga – Karol I. Habsburský {online}. {cit. 15. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.slovakiana.sk/blog/1715/788024
¹⁴Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Ochrana ústavných činiteľov a diplomatických misií / História a činnosť ochranky{online}. {cit. 15. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia_ochrany_ustavnych_cinitelov
¹⁵Oficiálna stránka Police České republiky – Ochranná služba Polície ČR {online}. {cit. 15. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.policie.cz/clanek/ochranna-sluzba-historie-utvaru.aspx
¹⁶Sme – Historická revue/Jozef Tiso (1938-1945) {online}. {cit. 15. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://historickarevue.sme.sk/c/22528544/jozef-tiso-1938-1945.html
¹⁷Oficiálna stránka Police České republiky – Ochranná služba Polície ČR {online}. {cit. 15. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.policie.cz/clanek/ochranna-sluzba-historie-utvaru.aspx
¹⁸Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Ochrana ústavných činiteľov a diplomatických misií / História a činnosť ochranky{online}. {cit. 15. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia_ochrany_ustavnych_cinitelov
¹⁹Oficiálna stránka Police České republiky – Ochranná služba Polície ČR {online}. {cit. 16. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.policie.cz/clanek/ochranna-sluzba-historie-utvaru.aspx
²⁰Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Ochrana ústavných činiteľov a diplomatických misií / História a činnosť ochranky{online}. {cit. 15. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia_ochrany_ustavnych_cinitelov
²¹Oficiálna stránka Police České republiky – Ochranná služba Polície ČR {online}. {cit. 17. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.policie.cz/clanek/ochranna-sluzba-historie-utvaru.aspx
²²Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Ochrana ústavných činiteľov a diplomatických misií / História a činnosť ochranky{online}. {cit. 15. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia_ochrany_ustavnych_cinitelov
²³Oficiálna stránka Police České republiky – Ochranná služba Polície ČR {online}. {cit. 16. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.policie.cz/clanek/ochranna-sluzba-historie-utvaru.aspx
²⁴Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Ochrana ústavných činiteľov a diplomatických misií / História a činnosť ochranky {online}. {cit. 17. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia_ochrany_ustavnych_cinitelov
²⁵Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Ochrana ústavných činiteľov a diplomatických misií / História a činnosť ochranky {online}. {cit. 17. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia_ochrany_ustavnych_cinitelov
²⁶Oficiálna stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Ochrana ústavných činiteľov a diplomatických misií / História a činnosť ochranky {online}. {cit. 18. novembra 2021}. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia_ochrany_ustavnych_cinitelov