The proces of transormation of the government’s proclamation priorities into the exact tasks incorporated in general plans of the police organisation with the result in their evaluation

Abstrakt: 1 Uvedený príspevok prezentuje proces transformácie formulovaných priorít
z programového vyhlásenia vlády spadajúcich do rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do konkrétnej podoby jednotlivých úloh následne transformovaných do základných plánovacích dokumentov rôznej organizačnej úrovne policajnej organizácie so záverečnou etapou vyhodnotenia – kontroly dosiahnutia plánovaných úloh v stanovených termínoch.
Kľúčové slová: plánovanie, základné plánovacie dokumenty, klasifikácia plánov, programové vyhlásenie vlády, ročný plán, plán hlavných úloh MV SR.

Abstract: The article presents the process of transformation of the defined priorities from the programme statement of the Government of the Slovak Republic intended for the department of the Ministry of Interior of the Slovak Republic into the specific form of individual tasks subsequently transformed into essential planning documents of different organizational levels of the police organization with the final stage of evaluation - control of the achievement of the planned tasks within the set deadlines.
Keywords: planning, basic planning documents, classification of plans, programme statement of the Government of the Slovak Republic, annual plan, plan of the main tasks of the Ministry of Internal Affairs of the Slovak Republic.

„Keď neviete kam idete, prídete obvykle niekam inam.“ 2
Hana Bartošová

Bezprostredným výdajom reflexie a času ako investície do budúcnosti môžeme označiť pojem plánovanie. Niektorí autori zhodne uvádzajú, že plánovanie spočíva na odkrytí vecí dnes, aby sa umožnilo mať budúcnosť zajtra. Plánovaním sa rozumie činnosť riadiacich subjektov, ktorá je zameraná na určovanie zámerov a cieľov organizácií, inštitúcií, podnikov. 3 Plánovanie zastáva miesto najdôležitejšej východiskovej funkcie, ktorá ovplyvňuje všetky ostatné manažérske funkcie.

V odbornej literatúre sa stretávame s celým radom klasifikácie manažérskych funkcií, všetci autori považujú ich vymedzenie za potrebné, ale zjednocujúce hľadisko zatiaľ neexistuje.4 Za zakladateľa koncepcie manažérskych funkcií býva považovaný prvý z priekopníkov manažmentu Henri Fayol a ktorými sú: plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinácia, kontrola.

Predvídať a prognózovať zreteľné zámery organizácií, inštitúcií nie je jednoduché, pretože môžu nastať rôzne nepredvídateľné situácie. Plánovanie a rýchlosť reakcie manažérov by preto mala pružne reagovať na rýchlo meniace sa podmienky prostredia.

Je nutné brať do úvahy, že riadenie policajných činností prebieha v podmienkach neustále dynamicky meniacom sa prostredí, informačnej neurčitosti a z toho plynúcej vysokej miery neistoty. Miera neistoty môže byť plánovaním čo najviac redukovaná, pričom nikdy nie je núdza o neočakávané problémy a nepredvídané udalosti. Každý policajný manažér musí byť pripravený na realizáciu manažérskych funkcií vo všetkých existujúcich podmienkach, pretože je to jedna z hlavných súčastí vyplývajúcich z jeho profesie. 5

Plánovanie realizujeme prostredníctvom osobitných plánovacích činností, následným vypracovaním plánov na rôznej organizačnej úrovni a na rôzne časové obdobie. 6 Je rozhodovacím procesom, prostredníctvom ktorého manažéri na všetkých úrovniach riadenia organizácie zabezpečujú dosahovanie vytýčených organizačných cieľov a z nich odvodených úloh organizačným podsystémom. 7

V zmysle nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 62/2009 o základných plánovacích dokumentoch v znení neskorších predpisov sa plánovaním rozumie: „nedeliteľná súčasť riadenia, obsahom ktorej je vytyčovanie, postupná korekcia a konkretizácia cieľov, ciest, prostriedkov a spôsobov ich dosiahnutia a ktorá vyjadruje racionálne potreby, reálne možnosti a zdroje ich uspokojovania“. Uvedená definícia predstavuje podstatu plánovania, ako významnej funkcie radenia.

Dôležitým a nezastupiteľným nástrojom realizácie plánovania je plán, určuje postup k dosiahnutiu stanovených cieľov. Plán obsahuje vytýčené ciele a zodpovedajúce úlohy, cesty, zdroje a prostriedky vedúce k cieľu zároveň slúži ako podklad pre kontrolu. V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s niekoľkými hľadiskami klasifikácie plánov (na plánovanie ktorých majú vplyv rôzne situačné faktory ako napríklad charakter a vývoj externého prostredia a pod.), rozoznávame:

  • Z hľadiska dĺžky plánovacieho obdobia:
    ­ - Strategické (dlhodobé) plány, presahujú 5 rokov,
    ­ - Strednodobé plány od 1 do 5 rokov,
  • ­ - Krátkodobé plány v časovom rozmedzí 1 rok a menej,

  • Z hľadiska objektov riadenia v danej organizácii:
    ­ - Plány organizácie ako celku,
    ­ - Plány jednotlivých častí organizácie. 8

V podmienkach Policajného zboru sa stretávame s dvoma skupinami plánov, sú nimi všeobecné plány a špeciálne plány:

I. Všeobecné plány – sú vymedzené platným nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 62/2009 o základných plánovacích dokumentoch v znení neskorších predpisov, sú nimi:

  • Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády,
  • Plán hlavných úloh ministerstva,
  • Ročný plán.

Nariadenie upravuje plánovanie úloh v organizáciách a na útvaroch v pôsobnosti ministerstva a tiež proces tvorby, obsah a druhy základných plánovacích dokumentov, ich schvaľovanie, vydávanie a vypracovávanie harmonogramov.

Pri tvorbe základných plánovacích dokumentov vychádzame z podkladov pre plánovanie a to najmä z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (v zmysle čl. 113 ústavy č. 460/1992 Zb. je vláda povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť svoj program, požiadať ju o vyslovenie dôvery), ale aj z podkladov akými sú národné akčné plány, stratégie, koncepcie, prognózy, plán legislatívnych úloh na kalendárny rok, uznesenia vlády k materiálom z oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti a z oblasti verejnej správy, vyhodnotenie úloh plnených v uplynulom plánovacom období a ďalšie.

Štruktúra základných plánovacích dokumentov vždy pozostáva z:
a) vyhodnotenia úloh plnených v uplynulom plánovacom období,
b) základných cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté v nadchádzajúcom plánovacom období,
c) ťažiskových úloh s uvedením termínu plnenia, zodpovednosti, súčinnostných subjektov.

Do plánovania sa zaraďujú len také úlohy vychádzajúc z požiadavky uvedenej v čl. 4 ods. 2 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 62/2009 o základných plánovacích dokumentoch v znení neskorších predpisov, ktoré:

  • sú v súlade s vymedzenou pôsobnosťou ministerstva a plánujúceho útvaru,
  • sú zabezpečené personálne a vlastnými materiálno-technickými prostriedkami,
  • vecne riešia aktuálne potreby, nedostatky a problémy,
  • predstavujú kvalitatívny posun zabezpečovaných činnostiach,
  • sú v rámci finančného zabezpečenia zahrnuté v objeme rozpočtových prostriedkov navrhovaných na plánovacie obdobie,
  • sú vopred prerokované so subjektami, podieľajúcich sa na ich realizácii.

Vzájomná nadväznosť základných plánovacích dokumentov je odzrkadlená v tom, že sú úlohy v nich uvedené sú rozpracovávané vzostupne s prihliadnutím aj na svoje špecifické potreby jednotlivých plánujúcich útvarov.

Rozpracovaním programového vyhlásenia vlády sa ustanovujú základné ciele a úlohy pre podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na účel realizácie programového vyhlásenia vlády v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku zabezpečovaného Policajným zborom, ale aj úlohy patriace do oblasti verejnej správy, hasičského zboru a civilnej obrany na obdobie zhodné s funkčným obdobím vlády. 9 Je základným plánovacím dokumentom pre sekcie a útvary Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a im podriadené útvary, ktorý vypracováva kancelária ministra vnútra na obdobie štyroch rokov a následne je schválený a vydaný interným predpisom ministra vnútra. 10

Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády následne konkretizuje základný plánovací dokument plán hlavných úloh na obdobie kalendárneho roka, zároveň predstavuje východiskový plánovací dokument obsahujúci úlohy pre útvary ministerstva a ostatné plánujúce útvary. Je vypracovaný kanceláriou ministra vnútra spolu s útvarmi ministerstva, Akadémiou Policajného zboru. Schvaľuje ho minister vnútra a vydáva interným predpisom do 10. decembra roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, na ktorý sa vypracováva. 11

Konkrétnym a realizačným plánovacím dokumentom je ročný plán, ktorým sa zabezpečuje plnenie úloh a cieľov uvedených v pláne hlavných úloh ministerstva k zabezpečeniu činností v pôsobnosti plánujúceho útvaru taktiež na obdobie kalendárneho roka. 12

V rámci Policajného zboru sú ročné plány vypracovávané:

  • útvarmi ministerstva (okrem kancelárie ministra vnútra a kancelárie vedúceho služobného úradu ministerstva),
  • Prezídiom Policajného zboru,
  • krajskými riaditeľstvami Policajného zboru.

Ročný plán vypracovaný ministerstvom schvaľuje nadriadený útvaru ministerstva a vydáva ho v prílohe interného predpisu do 31. decembra roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, na ktorý sa vypracováva, ročný plán vypracovaný krajským riaditeľstvom Policajného zboru schvaľuje riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru a vydáva ho v prílohe interného predpisu do 15. januára kalendárneho roka, na ktorý sa vydáva. 13

Na zabezpečenie úloh z ročného plánu krajských riaditeľstiev Policajného zboru a tiež pre zabezpečenie špecifických potrieb okresu vypracováva okresné riaditeľstvo Policajného zboru „harmonogram“ na obdobie kalendárneho roka, ktorý schvaľuje riaditeľ okresného riaditeľstva Policajného zboru na kalendárny rok, na ktorý sa vydáva. 14 V zmysle nariadenia o základných plánovacích dokumentoch nie je harmonogram považovaný za základný plánovací dokument, pričom svojím charakterom a štruktúrou myšlienku základného plánovacieho dokumentu napĺňa.

II. Špeciálne plány – do uvedenej skupiny plánov zaraďujeme tri skupiny špeciálnych plánov:

  • Plány komplexných úkonov a opatrení,
  • Plány postupu policajno-bezpečnostných orgánov v určitej konkrétnej veci,
  • Plán bezpečnostného opatrenia.

V rámci procesu plánovania, ktorého výstupom je konkrétny druh plánu, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy nasledujúce aspekty:

  • ,,ciele ktoré majú byť v danom časovom období dosiahnuté,
  • zdroje (finančné, materiálne, ľudské), potrebné na realizáciu týchto cieľov,
  • prostriedky určené na ich dosiahnutieˮ. 15

Funkciou uvedených vypracovávaných plánov na jednotlivé obdobia je vytvárať priaznivé podmienky pre efektívny, účelný a proporcionálny rozvoj a na dôkladné a efektívne plnenie stanovených cieľov. „Vypracovanie plánov môžeme interpretovať ako proces prijímania rozhodnutia.“ 16

Ako už bolo vyššie uvedené, základné plánovacie dokumenty vychádzajú predovšetkým z programového vyhlásenia vlády, ktoré zohľadňuje naprieč ministerstvami aktuálne najviac rezonujúce oblasti, vyžadujúce si svoje prioritné postavenie odzrkadľujúc aj požiadavky verejnosti. V nadväznosti na uvedené sa jednotlivé priority formulujú do úloh v rámci jednotlivých ministerstiev. V nasledujúcej textovej časti sa budeme venovať procesu plánovania priorít formulovaných v programovom vyhlásení vlády spadajúcich do pôsobnosti rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ich transformácie do základných plánovacích dokumentov prostredníctvom nami vybraných praktických príkladov.

Uvedené priority budú prezentované v časovej osi, ktorá zachováva podstatu ich tvorby zo všeobecne koncipovaného textu priorít do detailnejšieho kreovania úloh až po stupeň ich úplnej konkretizácie s následnou transformáciou (zapracovaním a pretavovaním) do všeobecných plánov z vyšších stupňov na nižšie stupne súčastí policajnej organizácie. V zmysle teoretickej roviny poukážeme na nami vybraných praktických príkladoch – úlohách formulovaných vo vopred stanovených termínoch aj na etapu vyhodnocovania dosiahnutia týchto plánovaných údajov tým, že každá konkrétna úloha bude ukončená výstupom „splnená“ resp. „nesplnená“, vzhľadom na rýchlo a dynamicky sa meniace vonkajšie a vnútorné prostredie organizácie, kedy je potrebné pružne reagovať a pristúpiť k zmene plánu. Uvedené bude súčasne vyjadrené v nami spracovanej prehľadnej záverečnej tabuľke vyhodnotenia Tab. 1 Proces zapracovávania priorít z PPV do základných plánovacích dokumentov organizácií a útvarov MV SR v podobe konkrétnych úloh so záverečným vyhodnotením.

Príklad č. 1 z policajnej praxe „TELOVÉ KAMERY“

V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 v kapitole pod názvom „BOJ PROTI KORUPCII, ABY SLOVENSKO BOLO FÉROVÁ A TRANSPARENTNÁ KRAJINA“ sú uvedené priority formulované v nasledovnom znení:

„Menej korupcie znamená aj štíhlejší štát bez zbytočnej byrokracie, zjednodušenie podnikania, lepšiu prácu úradov a fungujúce služby. Základným predpokladom fungujúceho štátu je, aby zákon a spravodlivosť platili pre každého rovnako. Odstránenie klientelizmu a rodinkárstva posilní dôveru ľudí, že rozhoduje ich talent a poctivá práca. Profesionálne, včasné a fungujúce služby štátu, či už v zdravotníctve alebo na úradoch, musí občan dostať preto, lebo má na ne nárok, nie preto, lebo má známosti a peniaze. Základným predpokladom fungujúcej demokratickej krajiny je nulová tolerancia ku korupčnému správaniu.“17

Nasledujúcim krokom sa z uvedeného všeobecne koncipovaného textu priorít v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na časové obdobie rokov 2021 – 2024 konkrétne pre podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozpracovávajú úlohy, ktoré spadajú priamo do jeho pôsobnosti a to prostredníctvom Rozpracovania programového vyhlásenia vlády. 18

Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády sa vyhotovuje a následne vydáva interným aktom „opatrením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 85/2020 o rozpracovaní programového vyhlásenia vlády 2020 – 2024“. V nami uvádzanom praktickom príklade vychádzame zo všeobecne koncipovaného textu priorít uvedených vyššie, z ktorého priamo vychádza konkrétna úloha nachádzajúca sa v kapitole opatrenia pod názvom „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva“ a v podkapitole „Boj proti korupcii“, ktorá znie nasledovne:

Úloha č. 25:

„Zabezpečiť v rámci protikorupčných opatrení pre príslušníkov PZ zaradených v priamom výkone služby zavedenie osobných telových kamier a platobných terminálov.“ 19

Za uvedenú úlohu č. 25 bol zodpovedný prezident Policajného zboru v súčinnosti so sekciou ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a sekciou informatiky a telekomunikácii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v termíne: na roky 2020 – 2024.

Do Plánu hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky úloha č. 25 zapracovaná nebola, pretože bola zapracovaná do prílohy č. 1 bodu 5 - Úlohy akčného plánu boja proti korupcii Policajného zboru na roky 2020 – 2023 k rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 2/2020 o akčnom pláne boja proti korupcii v znení rozkazu prezidenta Policajného zoru č. 35/2022 pod „úlohu 1.4“, viď. nasledovný obr. 5. 20

Obr. 1 Úloha č. 1.4 z Akčného plánu boja proti korupcii Policajného zboru na roky 2020 – 2023

Úloha 1.4 Akčného plánu boja proti korupcii Policajného zboru na roky 2020 – 2023 bola rozpracovaná, ale z dôvodu nedostatočného finančného krytia a tiež vzniknutej situácii s Corona krízou bola jej realizácia pozastavená. Po odznení negatívnej situácie s Corona krízou bola úloha 1.4 Akčného plánu boja proti korupcii Policajného zboru na roky 2020 – 2023 opäť predmetom záujmu zodpovedných osôb za jej plnenie a na realizáciu uvedenej úlohy č. 1.4 boli pridelené finančné prostriedky. Následne bola požiadavka s vypracovanými technickými parametrami osobných telových kamier predložená k posúdeniu kompetentnou súčasťou, po ktorom malo nasledovať vyhlásenie verejného obstarávania. 21 Potreby Policajného zboru na jednej strane a záujem spoločnosti na druhej strane si vyžiadali nasledovné adresné vyjadrenie vtedajšieho prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana k dlhodobo riešenej úlohe zavedenia telových kamier do podmienok Policajného zboru:
„Netvrdím, že tie telové kamery nie sú dobré, ale pre mňa ako policajného prezidenta nie sú určite prioritou.“ 22

Testovacia verzia telových kamier bola realizovaná, ale podľa konštatovania vtedajšieho prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana sa neosvedčila. Zároveň uviedol, že cenová relácia telových kamier nie je vysoká, ale problém nastáva na strane akvizičných uzlov, medzi ktorými sa musia prenášať dáta. Prezident Policajného zboru na záver konštatoval:

„Len samotný proces stojí desiatky miliónov eur. V tejto dobe si viem predstaviť tie financie, ktoré máme k dispozícii, prerozdeliť iným spôsobom, ako 100 miliónov investovať do telových kamier“. 23

Na základe hore uvedeného tvrdenia môžeme uviesť, že podľa vtedajšieho prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana polícii chýbajú iné kľúčové veci, do ktorých by radšej investoval a uvedená úloha č. 25 rozpracovania programového vyhlásenia vlády 2020-2024 nebola splnená. Z hľadiska teórie by mala byť jej realizácia presunutá do nasledujúceho plánovacieho obdobia.

Príklad č. 2 z policajnej praxe „STRATÉGIA ROZVOJA PZ S VÝHĽADOM DO ROKU 2024“

V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na časové obdobie rokov 2021 – 2024 v kapitole pod názvom „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva vnútorný poriadok a bezpečnosť“ a v podkapitole „POLICAJNÝ ZBOR“ sú uvedené priority formulované v nasledovnom znení:

„Vláda SR zabezpečí prehodnotenie aktuálneho stavu legislatívy, štruktúry, materiálno– technického vybavenia a personálneho zabezpečenia Policajného zboru a vytvorí podmienky na vypracovanie Stratégie rozvoja PZ s výhľadom do roku 2024, a to tak, aby boli zabezpečené najdôležitejšie oblasti jeho činnosti. Jej cieľom bude vyvážené ukotvenie PZ v systéme orgánov ochrany práva v SR, tak aby bol zabezpečený efektívny a koordinovaný postup, stanovené kompetencie a súčinnostné vzťahy so všetkými subjektami presadzujúcimi právo v SR na všetkých úrovniach, vrátane medzinárodnej úrovne, v súlade s medzinárodnými záväzkami.“ 24

Z hore uvedeného všeobecne koncipovaného textu nachádzajúceho sa v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na časové obdobie rokov 2021 – 2024 sa rozpracovali konkrétne úlohy spadajúce do vecnej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prostredníctvom „opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 85/2020 o rozpracovaní programového vyhlásenia vlády 2020 – 2024“, ktoré sú uvedené v kapitole „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva“ a v podkapitole „Policajný zbor“ nasledovne:

Úloha č. 18 :

„Zriadiť komisiu na analýzu aktuálneho stavu legislatívy, štruktúry, materiálno-technického vybavenia a personálneho zabezpečenia PZ s cieľom vypracovania Stratégie rozvoja PZ s výhľadom do roku 2024.“25

Za úlohu č.18 bol zodpovedný vtedajší štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Lukáš Kyselica v súčinnosti s útvarmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v termíne: júl 2020 s poznámkou „Vymenovanie členov pracovnej skupiny ministrom vnútra“. Výsledok vyhodnotenia stanovenej úlohy nachádzame v prílohe č.1 k „opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 165/2020 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2021“ v „časti I - Vyhodnotenie Plánu hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2020“ pod oblasťou „7. V činnosti Policajného zboru“, v znení:

„Opatrením ministra vnútra SR č. 90/2020 bola 13. júla zriadená komisia na analýzu aktuálneho stavu legislatívy, štruktúry, materiálno-technického vybavenia, personálneho zabezpečenia PZ s cieľom vypracovania stratégie rozvoja PZ s výhľadom do roku 2024. Opatrením ministra vnútra SR č. 133/2020 bola určená zodpovednosť za plnenie úlohy prezidentovi PZ. Na vypracovaní stratégie sa intenzívne pracuje a jej ukončenie sa predpokladá do konca roka 2020.“ 26

Úloha č.19:

„Vypracovať stratégiu rozvoja PZ s výhľadom do roku 2024 (so zameraním najmä na výkon analytickej činnosti, odhaľovanie a vyšetrovanie špecifických a najzávažnejších foriem trestnej činnosti, na úseku boja proti terorizmu, extrémizmu, finančného vyšetrovania, odoberania výnosov z trestnej činnosti a problematiku súvisiacu s trestnými činmi legalizácie príjmov z trestnej činnosti, environmentálnou trestnou činnosťou, nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, počítačovou trestnou činnosťou, trasovania kryptomien, farmaceutickej trestnej činnosti vrátane trestnej činnosti s medzinárodným prvkom).“ 27

Za úlohu č. 19 bol rovnako zodpovedný vtedajší štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Lukáš Kyselica v súčinnosti s útvarmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v termíne: december 2020.

V zmysle úlohy č. 19 bol vypracovaný materiál Stratégie rozvoja Policajného zboru s výhľadom do roku 2024, následne bol poverenými zodpovednými osobami predložený na schválenie ministrovi vnútra Slovenskej republiky. 28 Na základe čoho môžeme úlohu č.18 a úlohu č. 19 rozpracovania programového vyhlásenia vlády 2020 - 2024 považovať za splnenú.

Príklad č. 3 z policajnej praxe „FINANČNÉ VYŠETROVANIE“

V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na časové obdobie rokov 2021 – 2024 v kapitole pod názvom „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva vnútorný poriadok a bezpečnosť“ v podkapitole „POLICAJNÝ ZBOR“ sú uvedené priority formulované v nasledovnom znení:

„Vláda SR prijme potrebné opatrenia na zavedenie efektívneho a účinného finančného vyšetrovania, vrátane organizačného, personálneho a materiálneho dobudovania orgánov ochrany práva, s cieľom odčerpať výnosy pochádzajúce z trestnej činnosti, následne používané na páchanie najzávažnejšej trestnej činnosti, vrátane trestnej činnosti s medzinárodným prvkom. V nadväznosti na prebiehajúcu záverečnú fázu piateho kola hodnotenia SR Výborom expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu MONEYVAL bude vláda SR postupovať v súlade s jeho odporúčaniami uvedenými v návrhu záverečnej správy a prijme všetky potrebné systémové, inštitucionálne a legislatívne opatrenia na zabezpečenie realizácie odporúčaní.“29

Z hore uvedeného všeobecne koncipovaného textu nachádzajúceho sa v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na časové obdobie rokov 2021 – 2024 rozpracovala konkrétna úloha spadajúca do vecnej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prostredníctvom „opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 85/2020 o rozpracovaní programového vyhlásenia vlády 2020 – 2024“, ktorá je uvedená v kapitole pod názvom „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva“ a v podkapitole „Boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu“, znie nasledovne:

Úloha č. 39:

„Zapracovať do právneho poriadku SR príslušnými zodpovednými orgánmi (na základ výsledkov zverejnených v záverečnej správe z 5.kola hodnotenia MONEYVAL) odporúčania výboru MONEYVAL a postupne ich implementovať do praxe až na úroveň KR PZ a OR PZ.“30

Za uvedenú úlohu bolo zodpovedné Prezídium Policajného zboru v súčinnosti s útvarmi Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v termíne: do konca roka 2024.

Úloha bola následne pretavená a zapracovaná do „opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 159/2021 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2022“ do prílohy č.1 k uvedenému opatreniu do „Časti II – Hlavné úlohy na rok 2022“ pod body číslo 2. a 7., viď nasledovné:
„2. V oblasti riadenia a organizácie“ ako „úloha 2.1.“ v znení:

„Vykonávať zmeny v organizačných štruktúrach a v systemizácii miest ministerstva, zariadení a organizácií v jeho pôsobnosti, v štruktúrach PZ, HZZ a HZS podľa odôvodnených potrieb zabezpečenia ich činností a úloh zverených do pôsobnosti ministerstva vrátane realizácie schválených reformných zámerov.“ 31

Za uvedenú úlohu bola zodpovedná sekcia personálnych služobných činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súčinnosti s Prezídiom Policajného zboru, Prezídiom hasičského záchranného zboru, Horskou záchrannou službou, útvarmi ministerstva a krajskými centrami podpory v termíne: január – december 2023. „7. V činnosti Policajného zboru„ na „úseku boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, financovania terorizmu a financovania a rozširovania zbraní hromadného ničenia“ ako „úloha 7.13.“ v znení:
„Vypracovať a predložiť sekretariátu MONEYVAL správu SR o pokroku (Enhanced Follow–up) pri odstraňovaní nedostatkov identifikovaných v správe z 5. kola vzájomného hodnotenia SR Výborom expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, v časti technického súladu v štruktúre podľa procesných pravidiel MONEYVAL.“ 32 Za uvedenú úlohu bolo zodpovedné Prezídium Policajného zboru v termíne: do 25.02.2022.

Nemožno opomenúť skutočnosť, že na uvedenú úlohu č. 39 rozpracovania programového vyhlásenia vlády nadväzuje správa z 5. kola vzájomného hodnotenia Slovenskej republiky výborom expertov Rady Európy MONEYVAL. Slovenská republika sa v roku 2019 piaty krát podrobila hodnoteniu MONEYVALU. Svojou podstatou a rozsahom ide o jedno z najkomplexnejších posúdení fungovania príslušného národného mechanizmu medzinárodným orgánom.

Výsledkom spomínaného hodnotenia je hore uvedená „správa z 5.kola“ pre hodnotenie opatrení Slovenskej republiky v boji proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Správa obsahuje vyhodnotenie technického súladu a hodnotenia efektívnosti, vrátane kľúčových zistení problematických oblastí identifikovaných nedostatkov a zároveň aj odporúčaných opatrení na ich odstránenie.

V zmienenej správe výbor MONEYVAL vyzýva orgány Slovenskej republiky k efektívnemu a systematickému zaisťovaniu a konfiškovaniu výnosov z trestnej činnosti, pričom poukazuje aj na skutočnosť, že slovenské orgány rozumejú riziku spojenému s legalizáciou výnosov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu len do určitej miery. Zo záverov hodnotiaceho tímu vyplýva, že Slovenská republika dosahuje podpriemerné výsledky pri využívaní finančného spravodajstva a iných relevantných spravodajských informácií vo vzťahu k zabezpečovaniu dôkazov a sledovaní výnosov z trestnej činnosti. Z kľúčových zistení správy vyplýva predovšetkým:
a) „absencia finančného vyšetrovania,
b) slabé využívanie finančného spravodajstva zo strany orgánov činných v trestnom konaní,
c) orgány činné v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania nevenujú dostatočnú pozornosť identifikácii výnosov z trestnej činnosti“, nasledovné sa uvádza v materiály k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 381 z 30. júna 2021.

Návrh opatrení na odstránenie zistených kľúčových problematických oblastí identifikovaných nedostatkov bol vypracovaný v súlade so záväzkom vlády Slovenskej republiky vyplývajúcim z jej programového vyhlásenia na obdobie rokov 2020-2024: „postupovať v súlade s odporúčaniami Výboru MONEYVAL uvedenými v návrhu záverečnej správy a prijať všetky potrebné systémové, inštitucionálne a legislatívne opatrenia na zabezpečenie realizácie odporúčaní.“

Na základe toho v roku 2022 vznikol samostatný útvar s názvom „Národná centrála osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru“ 33, ktorá vykonáva najmä finančné vyšetrovanie, preverovanie majetku, predchádza, zamedzuje, odhaľuje, objasňuje, dokumentuje a vyšetruje trestné činy legalizácie výnosu z trestnej činnosti a tiež analyzuje, vyhodnocuje poznatky o trestnej činnosti legalizácie výnosu z trestnej činnosti. 34

Vznik uvedeného útvaru si vyžiadalo aj úpravu interných aktov riadenia na základe čoho sa vytvorilo nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 26/2022 o postupe v boji proti legalizácii výnosu z trestnej činnosti podľa ktorého sú útvary okresného riaditeľstva Policajného zboru a útvary krajského riaditeľstva Policajného zboru zapojené do finančného vyšetrovania.

Výsledok vyhodnotenia úlohy 2.1 a úlohy 7.13 nachádzame v prílohe č.1 k „opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 182/2022 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2023“ v „Časti I - Vyhodnotenie Plánu hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2022“ pod oblasťou s názvom „2. V oblasti riadenia a organizácie“ v znení:

„V rámci II. etapy reorganizácie Policajného zboru sa realizovali komplexnejšie organizačné a systemizačné zmeny na Prezídiu PZ. V jeho organizačnej štruktúre sa zriadila národná centrála osobitných druhov kriminality, úrad kriminalistickej techniky a upravila sa štruktúra odboru riadenia kriminálnych analýz.“ 35

Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že úloha 2.1 a úloha 7.13 boli v stanovenom termíne splnené.

Príklad č. 4 z policajnej praxe „ROZŠIROVANIE VOZOVÉHO PARKU“

V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 v kapitole pod názvom „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva vnútorný poriadok a bezpečnosť“ a následne v podkapitole „POLICAJNÝ ZBOR“ sú uvedené priority formulované v nasledovnom znení:

„Vláda SR zabezpečí prehodnotenie aktuálneho stavu legislatívy, štruktúry, materiálno–technického vybavenia a personálneho zabezpečenia Policajného zboru a vytvorí podmienky na vypracovanie Stratégie rozvoja PZ s výhľadom do roku 2024, a to tak, aby boli zabezpečené najdôležitejšie oblasti jeho činnosti. Jej cieľom bude vyvážené ukotvenie PZ v systéme orgánov ochrany práva v SR, tak aby bol zabezpečený efektívny a koordinovaný postup, stanovené kompetencie a súčinnostné vzťahy so všetkými subjektami presadzujúcimi právo v SR na všetkých úrovniach, vrátane medzinárodnej úrovne, v súlade s medzinárodnými záväzkami. Je samozrejmé, že vláda SR bude klásť dôraz aj na protispoločenské prejavy, akými sú narušovanie verejného poriadku, extrémistické, rasistické alebo obdobné fundamentalistické prejavy. Za tým účelom budú útvary poriadkovej polície, dopravnej polície, železničnej polície a hraničnej a cudzineckej polície zabezpečené patričným materiálno-technickým vybavením a kompetenciami.“36

Následne sa z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 pre podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozpracovali úlohy spadajúce do jeho pôsobnosti.

Nie je pravidlom bezprostredného pretavenia celej textovej časti priorít z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky do rozpracovania programového vyhlásenia vlády, nakoľko uvedený postup ovplyvňujú aj objektívne skutočnosti, ktoré následnú tvorbu úloh istým spôsobom prioritizujú. Do úvahy sa berie etapová analýza celého textu uvedených priorít v programovom vyhlásení vlády, z ktorej sa môžu ešte nespracované textové časti priorít Programového vyhlásenia vlády zaradiť priamo do Plánu hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo forme konkrétnej úlohy, čo sa uskutočnilo aj v nami uvádzanom aktuálnom praktickom príklade.

Hore uvedená textová časť priorít nachádzajúca sa v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 v kapitole „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva vnútorný poriadok a bezpečnosť“ a následne v podkapitole „POLICAJNÝ ZBOR“ bola priamo zapracovaná do prílohy č.1 „opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 182/2022 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2023“ do „Časť II – Hlavné úlohy na rok 2023“ pod bod „5. OBLASŤ: V oblasti ekonomického a materiálno–technického zabezpečenia“ ako úloha 5.7 v znení:
„Pokračovať v obmene automobilovej techniky a obstarávať automobily aj s alternatívnym pohonom (hybridy, elektromobily) pričom využívať financovanie zo štátneho rozpočtu a z plánu obnovy a odolnosti.“ 37

Za uvedenú úlohu boli zodpovední sekcia ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súčinnosti s prezidentom Policajného zboru v termíne: do 31.12.2023.

„Úloha bola následne z pozície prezidenta Policajného zboru delegovaná do kompetencie krajských riaditeľov Krajských riaditeľstiev Policajného zboru za účelom systematizácie automobilovej techniky na útvary pôsobnosti krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Plnenie uvedenej úlohy bolo odzrkadlené aj informáciami podávanými v médiách o obnove vozového parku polície.“ 38

Výsledok vyhodnotenia stanovenej úlohy nachádzame v prílohe č.1 k „opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 21/2024 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2024“ v „časti I - Vyhodnotenie Plánu hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za rok 2023“ pod oblasťou s názvom „5. V oblasti ekonomického a materiálno-technického zabezpečenia“ v znení:

„Ministerstvo pokračovalo v obnove vozového parku podľa schváleného „Koncepčného plánu obnovy osobných vozidiel ministerstva na roky 2022 - 2031“, ktorý zahŕňa plán nákupu vozidiel s dôrazom na ekologické parametre, a to vrátane spôsobu ich vyraďovania. Dodaných bolo 752 ks hybridných a elektrických vozidiel, ktoré boli financované z Plánu obnovy a odolnosti SR. Zároveň sa realizuje budovanie 430 nabíjacích bodov pre elektromobily. Priebežne boli obstarávané aj vozidlá financované zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ, čo spolu s vozidlami z Plánu obnovy a odolnosti SR predstavuje dodaných 1 408 ks automobilovej a špeciálnej techniky pre útvary ministerstva.“ 39 Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že úloha 5.7 bola splnená.

Príklad č. 5 z policajnej praxe „MAPY CESTNEJ INFRAŠTRUKTÚRY“

V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 v kapitole pod názvom „Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu“ a následne v podkapitole „CESTNÁ DOPRAVA“ sú uvedené priority formulované v nasledovnom znení:

„Podpora moderných, inovatívnych a efektívnych systémov v doprave je jednou z priorít Vlády SR v rokoch 2020 – 2024. Prostredníctvom zavádzania dopravno-informačných systémov vláda prispeje k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a zabezpečí prístup k vstupným dátam potrebným k efektívnejšiemu plánovaniu dopravy a výstavby. Vláda preto podporí, aby bola na úsekoch diaľnic, rýchlostných ciest a úsekov I. a II. triedy inštalovaná sieť zariadení informačného dopravného systému, medzi ktoré patria napríklad meteostanice, automatické sčítače dopravy, systémy pre dynamické váženie. Kontinuálne automatické sčítanie dopravy bude prebiehať na vybraných cestách I. triedy súbežných s plánovanými diaľnicami, rýchlostnými cestami i väčšími preložkami ciest I. triedy.“ 40

Aj v tomto praktickom príklade č.5 uvádzame postup, kedy bola hore uvedená textová časť priorít nachádzajúca sa v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 priamo zapracovaná do prílohy č. 1 k „opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 182/2022 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2023“ do „Časti II – Hlavné úlohy na rok 2023“ pod bod „7. V činnosti PZ na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a železničnej prepravy“ ako „úloha 7.4“ v znení:

„7.4. Realizovať opatrenia k pozitívnemu ovplyvneniu vývoja dopravnej nehodovosti so zameraním na všetkých účastníkov cestnej premávky s dôrazom na ochranu chodcov, cyklistov a na takzvaných cestných pirátov, ktorí závažným spôsobom porušujú dopravné predpisy.“ 41

Za uvedenú úlohu bol zodpovedný prezident Policajného zboru v termíne do 31.12.2023, ktorým bola delegovaná do kompetencie riaditeľov krajských riaditeľstiev na základe rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 111/2022 o ročnom pláne hlavných úloh Prezídia Policajného zboru na rok 2023, kde bola zapracovaná do prílohy č. 1 uvedeného rozkazu do časti „III. Hlavné úlohy na rok 2023“ v konkrétnom znení uvedenom v čl. 5 v kapitole „V činnosti Policajného zboru“ a v podkapitole „6. Na úseku činnosti služby dopravnej polície“ nasledovne:
„d) aktualizovať pravidelne v rámci jednotlivých služobných obvodov OO PZ, OR PZ, KR PZ mapy cestnej infraštruktúry s dôrazom na nehodové miesta, nehodové úseky, problémové úseky a miesta s cieľom predchádzať dopravným nehodám so smrteľným následkom, resp. ublížením na zdraví a využívať aktuálne mapy služobných obvodov pri ukladaní úloh v rámci výkonu služby v každodennej riadiacej činnosti“ 42 v termíne plnenia: priebežne počas roka 2023.

Predmetná úloha bola pretavená v totožnom znení do prílohy č. 1 ročného plánu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave na rok 2023, k rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 1/2023 a nachádza sa v časti „III. Hlavné úlohy na rok 2023“ pod oblasťou „ e) v oblasti činnosti Policajného zboru“ pod bodom „ 4. Na úseku činnosti služby dopravnej polície“ ako „úloha 4.3“.

Za uvedenú úlohu boli zodpovední Krajský dopravný inšpektorát, odbor poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru, riaditelia Okresných riaditeľstiev Policajného zboru v termíne plnenia : priebežne počas roka 2023. Na základe uvedeného bol riaditeľmi okresných riaditeľstiev Policajného zboru vydaný rozkaz riaditeľa okresného riaditeľstva Policajného zboru o vydaní Harmonogramu vecného a časového plnenia úloh okresného riaditeľstva Policajného zboru na rok 2023 a v prílohe č.1 uvedeného rozkazu bol spracovaný Ročný plán okresného riaditeľstva Policajného zboru na rok 2023, v ktorom uvedenú úlohu nachádzame v rovnakom znení napr. ako je to uvedené v prílohe č. 1 k rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III v časti „I. Hlavné úlohy na rok 2023“ pod oblasťou „e) v oblasti činnosti Policajného zboru“ pod bodom „4. Na úseku činnosti služby dopravnej polície“. Za uvedenú úlohu boli zodpovední vedúci oddelení bezpečnosti cestnej premávky okresných dopravných inšpektorátov okresných riaditeľstiev Policajného zboru v termíne: priebežne počas roka 2023.

Výsledok vyhodnotenia stanovenej úlohy nachádzame v prílohe č.1 k „opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 21/2024 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2024“ v „časti I - Vyhodnotenie Plánu hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za rok 2023“ pod oblasťou „7. V činnosti Policajného zboru“, na úseku „Na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a železničnej prepravy“ v znení:
„S cieľom zabezpečenia pozitívneho vývoja dopravnej nehodovosti a jej následkov, najmä vo vzťahu k počtu usmrtených osôb, PPZ vyhlasovalo celoslovenské dopravno-bezpečnostné akcie (Reflex, Buď rozumný, Biela palica), do ktorých boli zapojení policajti služieb dopravnej polície a poriadkovej polície PZ. Za 10 mesiacov roku 2023 eviduje PZ 9 626 dopravných nehôd, čo je o 516 dopravných nehôd menej, ako za rovnaké obdobie roku 2022. Zvýšené opatrenia sa prejavili v celkovom počte zistených požití alkoholu u vodičov vozidiel v počte 14 084 za 10 mesiacov roku 2023.“ 43 Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že úloha 7.4 bola splnená.

Tab. 1 Proces zapracovávania priorít z PPV do základných plánovacích dokumentov útvarov MV SR v podobe konkrétnych úloh so záverečným vyhodnotením

Na základe uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že postup pri plánovaní činnosti v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a druhy plánovacích dokumentov stanovujú smernice, ktoré zároveň kladú dôraz na dlhodobejšie plánovanie a uľahčujú plánovaciu činnosť. Z uvedeného vyplýva, že zmyslom plánovania v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je vytváranie podmienok pre koncepčné, cieľavedomé a efektívne riadenie činností pri plnení úloh väčšinou patriacich do skupiny strednodobých plánov.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že jednotlivé základné plánovacie dokumenty vždy zahŕňajú základné ciele, ktoré majú byť v danom plánovacom období dosiahnuté a konkrétne úlohy usporiadané podľa jednotlivých oblastí činnosti spolu s termínom a zodpovedným povereným za ich splnenie. Stanovené úlohy (aj nami prezentované prostredníctvom praktických príkladov) sú formulované tak, že smerujú k uskutočňovaniu vymedzenej pôsobnosti, riešia konkrétny problém, sledujú kvalitatívny posun v určitých činnostiach, pričom vždy musia byť zabezpečené prostriedkami a silami. 44

V nami uvádzaných praktických príkladoch sme odprezentovali proces plánovania úloh, ich následnej transformácie zo všeobecne koncipovaných priorít obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády do jednotlivých základných plánovacích dokumentov z hľadiska časového horizontu strednodobých plánov jednotlivých útvarov spadajúcich do rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Horeuvedené úlohy boli prezentované v časovej osi, ktorá zachovávala podstatu ich tvorby zo všeobecne koncipovaného textu priorít do detailnejšieho kreovania úloh až po stupeň ich úplnej konkretizácie s následným zapracovaním a pretavovaním do základných plánovacích dokumentov z vyšších stupňov na nižšie stupne súčastí policajnej organizácie. Uvedené formulované odvodené úlohy boli nevyhnutnou požiadavkou na podporu hlavných úloh. V zmysle teoretickej roviny sme poukázali aj na etapu vyhodnocovania dosiahnutia týchto plánovaných údajov tým, že každá konkrétna úloha bola ukončená výstupom „splnená“ resp. „nesplnená“, vzhľadom na rýchlo a dynamicky sa meniace vonkajšie a vnútorné prostredie organizácie, kedy je vždy potrebné pružne reagovať a pristúpiť k následnej zmene plánu. Uvedené sme zároveň odprezentovali v nami spracovanej záverečnej tabuľke Tab. 1 Proces zapracovávania priorít z PPV do základných plánovacích dokumentov útvarov MV SR v podobe konkrétnych úloh so záverečným vyhodnotením.

Autorka: JUDr. Mgr. Liliana Réveszová

Zoznam použitej literatúry

BALÁŽ, P. 1996. Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: Svornosť, 613 s. ISBN 80-88848-02-04.

BARTOŠOVÁ, H. 1998. Management: Teorie a praxe policejní činnosti (tretie nezmenené vydanie). Praha: Policajní akademie České republiky, 201 s. ISBN 80-85981-69-3.

BARTOŠOVÁ, H. 2007. Management II: Základy, vybrané metódy a techniky. Praha: Policajní akademie České republiky, 325 s. ISBN 978-80-7251-198-3.

BERŽI, L. 1994. Základy teórie činnosti policajnobezpečnostných orgánov. Bratislava: Akadéia Policajného zboru, 368 s.

LÖFFLER, B., RÉVESZOVÁ, L. 2020. Vedecká štúdia - Analýza aktuálneho stavu procesu plánovania výkonu služby na špecializovaných útvaroch služby poriadkovej polície – Pohotovostný policajný útvar a Poriečne oddelenie PZ.

MLÁDKOVÁ, L., JEDINÁK, J. a kol. 2009. Management. Plzeň: Aleš Čeněk, 273 s. ISBN 978-80-7380-230-1.

PRAVDA. 2023. Hamran, Š.: Telové kamery pre policajtov nie sú pre mňa prioritou. [online].
[cit.25.júna 2023]. Dostupné na internete: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/665917-hamran-telove-kamery-pre-…

RÉVESZOVÁ, L. 2023. Aplikačné osobitosti plánovacích dokumentov na útvaroch služby poriadkovej polície. Rigorózna práca. 118 s.

SEDLÁK, M. 2008. Základy manažmentu. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION. 310 s. ISBN 978-80-8078-193-4.

VÁŇA, J. 1994. Základy managementu. Bratislava: Akadémia Policajného zboru. 177 s. ISBN 80-88751-14-4.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024.

Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 62/2009 o základných plánovacích dokumentoch v znení neskorších predpisov.

Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 34/2022 o organizačnom poriadku Prezídia Policajného zboru.

Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 85/2020 o rozpracovaní programového vyhlásenia vlády 2020 – 2024.

Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 165/2020 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2021.

Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 159/2021 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2022.

Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 182/2022 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2023.

Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 21/2024 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2024.


1JUDr. Mgr. Liliana RÉVESZOVÁ, externý doktorand Akadémie Policajného zboru v Bratislave.
2BARTOŠOVÁ, H. 1998. Management: Teorie a praxe policejní činnosti. s. 41.
3 BALÁŽ, P. 1996. Veľká ekonomická encyklopédia. s. 408.
4 LÖFFLER, B., RÉVESZOVÁ, L. 2020. Vedecká štúdia - Analýza aktuálneho stavu procesu plánovania výkonu služby na špecializovaných útvaroch služby poriadkovej polície – Pohotovostný policajný útvar a Poriečne oddelenie PZ.
5 BARTOŠOVÁ, H. 2007. Management II: Základy, vybrané metódy a techniky. s. 52.
6 VÁŇA, J. 1994. Základy managementu. s. 70.
7 MLÁDKOVÁ, L., JEDINÁK J., 2009. Management. s. 37.
8 VÁŇA, J. 1994. Základy managementu. s. 79.
9 LÖFFLER, B., RÉVESZOVÁ, L. 2020. Vedecká štúdia - Analýza aktuálneho stavu procesu plánovania výkonu služby na špecializovaných útvaroch služby poriadkovej polície – Pohotovostný policajný útvar a Poriečne oddelenie PZ.
10 Čl. 6 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 62/2009 o základných plánovacích dokumentoch v znení neskorších predpisov.
11 Čl. 7 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 62/2009 o základných plánovacích dokumentoch v znení neskorších predpisov.
12 Čl. 8 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 62/2009 o základných plánovacích dokumentoch v znení neskorších predpisov.
13 RÉVESZOVÁ, L. 2023. Aplikačné osobitosti plánovacích dokumentov na útvaroch služby poriadkovej polície. Rigorózna práca. s. 60.
14 Čl. 12 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 62/2009 o základných plánovacích dokumentoch v znení neskorších predpisov.
15 SEDLÁK, M. 2008. Základy manažmentu. s. 142.
16 VÁŇA, J. 1994. Základy managementu. s. 78.
17 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024. s. 4.
18 RÉVESZOVÁ, L. 2023. Aplikačné osobitosti plánovacích dokumentov na útvaroch služby poriadkovej polície. Rigorózna práca. s. 102.
19 Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 85/2020 o rozpracovaní programového vyhlásenia vlády 2020 – 2024.
20 RÉVESZOVÁ, L. 2023. Aplikačné osobitosti plánovacích dokumentov na útvaroch služby poriadkovej polície. Rigorózna práca. s. 102.
21 RÉVESZOVÁ, L. 2023. Aplikačné osobitosti plánovacích dokumentov na útvaroch služby poriadkovej polície. Rigorózna práca. s. 103.
22 PRAVDA. 2023. Hamran, Š.: Telové kamery pre policajtov nie sú pre mňa prioritou. [online].
[cit.25.júna 2023]. Dostupné na internete:
23 PRAVDA. 2023. Hamran: Telové kamery pre policajtov nie sú pre mňa prioritou. [online].
[cit.25.júna 2023]. Dostupné na internete: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/665917-hamran-telove-kamery-pre-…
24 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024. s. 20-21.
25 Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 85/2020 o rozpracovaní programového vyhlásenia vlády 2020 – 2024.
26 Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 165/2020 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2021, príloha č. 1.
27 Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 85/2020 o rozpracovaní programového vyhlásenia vlády 2020 – 2024.
28 RÉVESZOVÁ, L. 2023. Aplikačné osobitosti plánovacích dokumentov na útvaroch služby poriadkovej polície. Rigorózna práca. s. 101.
29 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024. s. 21 – 22.
30 Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 85/2020 o rozpracovaní programového vyhlásenia vlády 2020 – 2024.
31 Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 159/2021 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2022, príloha č. 1.
32 Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 159/2021 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2022, príloha č. 1.
33 Čl.25 nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 34/2022 o organizačnom poriadku Prezídia Policajného zboru.
34 Čl.25 písm. b, c) nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 34/2022 o organizačnom poriadku Prezídia Policajného zboru.
35 Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 182/2022 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2023, príloha č.1.
36 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024. s. 20-21 a s. 23-24.
37 Opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 182/2022 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2023, príloha č. 1.
38 RÉVESZOVÁ, L. 2023. Aplikačné osobitosti plánovacích dokumentov na útvaroch služby poriadkovej polície. Rigorózna práca. s. 105.
39 Opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 21/2024 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2024, príloha č. 1.
40 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024. s. 84-85.
41 Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 182/2022 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2023, príloha č. 1.
42 Rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 111/2022 o ročnom pláne hlavných úloh Prezídia Policajného zboru na rok 2023, príloha č. 1.
43 Opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 21/2024 o Pláne hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2024, príloha č. 1.
44 BERŽI, L. 1994. Základy teórie činnosti policajnobezpečnostných orgánov. s. 314.