Changes in the Conditions for Exercising the Right of Assembly
Abstrakt: Ústava SR aj medzinárodné dohovory zaručujú každému právo pokojne sa zhromažďovať. Nejde však o absolútne právo, a preto zákon môže podmienky jeho výkonu upraviť a za určitých okolností aj obmedziť. V zákone o zhromažďovacom práve pribudli dôvody pre zákaz zhromaždenia a ďalšie obmedzenia z hľadiska miesta, kde sa zhromaždenia nemôžu konať. Cieľom článku je analýza týchto zmien, ktoré boli prijaté spolu s viacerými opatreniami nazvanými ako „lex atentát“.
Kľúčové slová: zhromažďovacie právo, zákaz zhromažďovania, lex atentát, zvolávateľ zhromaždenia, kompetencie obce, Policajný zbor
Abstract: The Constitution of the Slovak Republic and international conventions guarantee everyone the right to assemble peacefully. However, it is not an absolute right and therefore the law may regulate the conditions of its exercise and, in certain circumstances, may also restrict it. The Law on the Right of Assembly adds grounds for prohibiting assemblies and further restrictions in terms of where assemblies may not be held. The aim of this article is to analyse these changes, which have been adopted together with a number of measures known as the 'lex assassination'.
Key words: right of assembly, prohibition of assembly, lex assassination, convener of assembly, competences of the municipality, police force
Úvod
Právo pokojne sa zhromažďovať je zaradené v Ústave SR medzi politické práva. Tá vo svojom čl. 28 ods. 2 stanovuje, že „Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.“ Právo pokojne sa zhromažďovať súvisí z hľadiska jeho účelu s právom na slobodu prejavu a právom na informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR.
Podmienky výkonu zhromažďovacieho práva upravuje zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zhromažďovacom práve“). Nevzťahuje sa však na všetky typy zhromaždení, ale podľa jeho § 1 ods. 2 iba na také, ktoré majú slúžiť občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. Zákon o zhromažďovacom práve vymedzuje zhromaždenie aj negatívnym spôsobom, t. j., čo sa za zhromaždenie nepovažuje. Ide o zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov upravené inými právnymi predpismi, zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb a iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému v spomínanom § 1 ods. 2 zákona o zhromažďovacom práve. Zhromaždenia na iné účely sú upravené v osobitných predpisoch, napr. v zákone č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo v zákone č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach.
V článku sa budem zaoberať podmienkami výkonu zhromažďovacieho práva podľa zákona o zhromažďovacom práve. Ten bol k dnešnému dňu sedemkrát novelizovaný, pričom rozsiahlejšie zmeny priniesla práve posledná novela účinná od 15.7.2024.
Lex atentát
Zákon č. 166/2024 Z. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike je výsledkom prijatia niekoľkých opatrení predložených vládou SR po tom, čo bol v histórii SR prvýkrát spáchaný pokus o atentát na predsedu vlády SR ako jedného z najvyšších ústavných činiteľov. Okrem zákona o priestupkoch, zákona o Slovenskej informačnej službe, zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, zákona o Policajnom zbore a zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmenil a doplnil aj zákon o zhromažďovacom práve.
Prvou zmenou je explicitný zákaz rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať. Dôvodová správa uvádza, že „Ide o jednu zo série úprav vyjadrujúcich snahu netolerovať konanie, ktorým sa iným bráni v slobodnom výkone politických práv.“ 1 Keďže právo pokojne sa zhromažďovať zakotvuje nielen Ústava SR a zákon o zhromažďovacom práve, ale aj medzinárodné dohovory, môže sa takýto výslovný zákaz javiť ako nadbytočný, nakoľko vyplýva z predmetných ustanovení. Navyše, aj pred poslednou novelizáciou zákona o zhromažďovacom práve tento upravoval vo svojom § 14 ods. 2 písm. h) priestupok, ktoré sa môže dopustiť ten, kto neoprávnene a úmyselne zabráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva. Závažnejšie formy konania upravuje trestný zákon vo svojom § 195 „Porušovanie slobody združovania a zhromažďovania“, príp. § 364 „Výtržníctvo“. Zákon o zhromažďovacom práve však ani deklaratórnym spôsobom bližšie nedefinuje, čo znamená „rušenie výkonu práva pokojne sa zhromažďovať“. Určitý návod k výkladu tohto ustanovenia môžeme nájsť v § 14 ods. 1 písm. j) tohto zákona, kde sa za priestupok považuje konanie neoprávnené a úmyselné.
Právo pokojne sa zhromažďovať je zakotvené nielen v Ústave SR, ale aj v medzinárodných dohovoroch, ktoré striktne upravujú podmienky jeho možného obmedzenia. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 upravuje slobodu zhromažďovania a združovania vo svojom čl. 11. Pritom v čl. 11 ods. 2 stanovuje, že „Výkon týchto práv môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky alebo ochranu práv a slobôd iných. Tento článok nebráni zavedeniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a úradníkmi štátnej správy.“ Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 zakotvuje právo na pokojné zhromaždenie vo svojom čl. 21, pričom ďalej stanovuje, že „Výkon tohto práva sa nesmie žiadnym spôsobom obmedzovať, s výnimkami, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“
Obmedzenie zhromažďovacieho práva je možné vidieť v zákone o zhromažďovacom práve v ustanoveniach, ktoré upravujú, kde sú zhromaždenia zakázané (z hľadiska miesta) a v ustanoveniach, ktoré upravujú zákaz zhromaždenia, o ktorom je oprávnená rozhodnúť obec. Ďalšie obmedzenia môžeme nájsť v osobitných predpisoch, napr. v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu alebo v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tie však nie sú predmetom tohto článku.
A práve ďalšia zmena zákona o zhromažďovacom práve sa týka rozšírenia miest, kde sú zhromaždenia zakázané. Dovtedy platná úprava zákazu zhromaždenia v okruhu 50 metrov od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje, sa rozšírila aj na ďalšie miesta, a to do 50 metrov od:
- objektu, v ktorom má stále sídlo prezident SR,
- objektu, v ktorom pravidelne rokuje Národná rada SR alebo vláda SR,
- objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd SR, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
- objektu iného ako predchádzajúce, kde rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť prezident SR, Národná rada SR, vláda SR alebo Ústavný súd SR,
- objektu, ktorý zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR pre potreby prezidenta SR, predsedu Národnej rady SR a predsedu vlády SR podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ by išlo o zhromaždenie, ktoré sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo alebo v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu, je táto skutočnosť dôvodom, pre ktorý obec zhromaždenie obligatórne zakáže. Zákonodarca sa z nejakého dôvodu pri tomto dôvode zákazu zhromaždenia obmedzil iba na všeobecné súdy. Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.6.2023 upravuje sústavu súdov tak, že ich rozdelil na súdy všeobecného súdnictva a súdy správneho súdnictva. Ani z dôvodovej správy k návrhu zákona nie je zrejmé, či išiel o úmysel zákonodarcu ochrániť nezávislú rozhodovaciu činnosť a spravodlivý súdny proces z nejakého dôvodu vyslovene iba na všeobecných súdoch, alebo sa na správne súdy pri zmene zákona jednoducho zabudlo.
Novelou zákona o zhromažďovacom práve pribudli aj dôvody, pre ktoré obec zhromaždenie zakáže. Obligatórne dôvody zákazu zhromaždenia pribudli z dôvodu ochrany práva na súkromie a práva na pokojné užívanie obydlia a z toho dôvodu sa v nich prejavuje tendencia „vytlačiť“ zhromaždenia na verejné priestranstvá, deklaratórne v zákone uvedené ako „námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto“. 2 Podobne bola rozšírená aj možnosť fakultatívneho zákazu zhromaždenia uvedená v § 10 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve, kedy môže obec zakázať zhromaždenie, „ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.“ Obec však môže s ohľadom na miestne podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas. Ak zvolávateľ takýto návrh prijme, obec zhromaždenie nemôže zakázať z dôvodu miesta jeho uskutočnenia.
Možnosť obce určiť miesto v obci, kde možno konať zhromaždenie podľa zákona o zhromažďovacom práve bez oznámenia, pričom môže určiť aj dobu, v ktorej sa také zhromaždenia nesmú konať, bola v zákone o zhromažďovacom práve už od začiatku v jeho vyhlásenom znení. Ustanovenie § 4 ods. 3 však bolo doplnené o bližšiu špecifikáciu takéhoto miesta: „prednostne na verejnom priestranstve, ktoré je námestím, parkom, trhoviskom alebo iným obdobným miestom.“ Dôvodová správa k poslednej novele uvádza, že je to v záujme ochrany súkromia a iných práv osôb v rezidenčných častiach miest, resp. miest, kde sa sústreďuje väčší počet osôb, a to najmä s ohľadom na to, že „absenciou oznamovacej povinnosti dochádza k obmedzeniu možností v konkrétnom prípade posúdiť zásah do práv a slobôd iných alebo do iných právom chránených záujmov“. 3
Nové dôvody pre zákaz zhromaždenia neboli prijaté odbornou verejnosťou jednoznačne, pretože pôvodný návrh zákona obsahoval povinnosť Ministerstva vnútra SR uložiť pokutu až do výšky 16.500 eur obci, ktorá bola informovaná o dôvodoch zákazu zhromaždenia, toto zhromaždenie nezakázala a priebeh zhromaždenia nebol pokojný alebo bolo zhromaždenie rozpustené, alebo bola väčšiemu počtu osôb uložená pokuta za spáchanie priestupku proti zhromažďovaciemu právu majúcich súvis s oznámenými dôvodmi. Poslancom Národnej rady SR bol napr. doručený list verejného ochrancu práv, ktorý vnímal formuláciu dôvodov pre zákaz zhromaždenia ako veľmi všeobecnú a v súvislosti s vysokými pokutami pre obec by podľa neho mohla spôsobiť, že obec pod hrozbou pokuty radšej zakáže viac zhromaždení, čo by nebolo v súlade s Ústavou SR. Navrhované ustanovenia, ktoré upravovali pokuty pre obce, sa nakoniec do zákona o zhromažďovacom práve nedostali, obce teda nebudú rozhodovať o zákazoch zhromaždenia pod tlakom možných vysokých pokút.
Ďalšou zmenou je povinnosť Policajného zboru informovať obec o konkrétnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia, ak takýmito informáciami disponuje. Policajný zbor prioritne plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti, a to aj na úseku prevencie, je preto oprávnené predpokladať, že takými informáciami disponovať môže. Spoluprácu Policajného zboru s obcou zakotvuje napr. aj § 4 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, avšak explicitne zakotvená povinnosť Policajného zboru informovať obec o uvedených skutočnostiach doteraz absentovala.
Ustanovenie zákona, ktoré by umožňovalo obci uložiť pokutu za to, že aj napriek informácie od Policajného zboru zhromaždenie nezakázala, by mohlo spôsobiť problém aj v prípade, ak by takáto informácia od Policajného zboru bola poskytnutá následne po oznámení zhromaždenia. Podľa § 11 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve má totiž obec povinnosť o zákaze zhromaždenia rozhodnúť „bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie.“ V súvislosti s uvedeným považujem za potrebné naviazať lehotu pre zákaz zhromaždenia aj na deň oznámenia Policajného zboru. Na druhej strane by takáto lehota mohla ohroziť princíp právnej istoty pre zvolávateľa zhromaždenia, ktorý by napr. zhromaždenie oznámil niekoľko mesiacov pred jeho plánovaným uskutočnením a obec by bola informovaná o dôvodoch pre jeho zákaz niekoľko dní pred dátumom jeho uskutočnenia.
Poslednou zmenou zákona o zhromažďovacom práve bolo rozšírenie okruhu priestupkov na tomto úseku, určenie spodnej a zvýšenie hornej sadzby pokút za taxatívne uvedené priestupky.
Pokuta až do výšky 165 eur bude uložená osobe, ktorá:
- zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnila oznamovaciu povinnosť, usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa zákona o zhromažďovacom práve,
- neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám bráni v plnení ich povinnosti,
- neoprávnene sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie alebo im v tom bráni,
- neoprávnene zabráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva,
- neoprávnene vnikne do zhromaždenia,
- neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,
- bráni účastníkom, aby sa pokojne rozišli.
Pokuta od 165 eur do 1650 eur bude uložená osobe, ktorá:
- opakovane alebo úmyselne neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám opakovane alebo úmyselne bráni v plnení ich povinnosti,
- ako účastník zhromaždenia má pri sebe strelnú zbraň alebo výbušninu, alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, a ak možno z okolností alebo z jeho správania usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo na hrozbu násilím,
- neoprávnene a úmyselne bráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva,
- neoprávnene a úmyselne bráni účastníkom v prístupe na zhromaždenie alebo v tom, aby sa pokojne rozišli,
- hrubo neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,
- ako účastník zhromaždenia má svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jej identifikáciu, ak je proti nej vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a na odkrytie tváre ju príslušník Policajného zboru vyzval.4
úmyselne a aktívnym konaním naruší priebeh zhromaždenia a tento prestane byť riadny a pokojný, alebo k takému konaniu podnecuje,
Čo novela prehliadla
Novela zákona o zhromažďovacom práve upravila aj niekoľko rokov neaktuálne znenie § 11 ods. 2, kde opravila orgán príslušný pre vyhlásenie zákazu zhromaždenia, ktoré sa má konať na území dvoch alebo viacerých obcí z obvodného úradu na okresný úrad. Obvodné úrady boli zrušené k 1.10.2013, predposledná zmena zákona o zhromažďovacom práve prebehla v roku 2016 (vtedy zákonodarcovia príslušný orgán neopravili). Avšak aj teraz v zákone zostali pojmy, ktoré sa podľa môjho názoru do neho ani nemali dostať, nakoľko nejde o exaktnú právnu terminológiu.
Podľa § 5 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve „Ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev, je zvolávateľ povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku.“ Veda ani právo nepoznajú pojem „nebo“ a prívlastok „šíre“ nehovorí nič o jeho špecifickej vlastnosti. (Aké by teoreticky malo byť iné ako šíre?) Bolo by vhodné nahradiť tento „poetický“ pojem odborným, napr. „v exteriéri“ alebo „vo vonkajších priestoroch“.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve „O zákaze zhromaždenia (§ 10) alebo čase jeho ukončenia (§ 9) rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie.“ Lehota je z právneho hľadiska časový úsek určený na uskutočnenie prejavu vôle, ohraničujúci trvanie právneho stavu a pod. 5 Podľa § 27 ods. 2 správneho poriadku sa do lehoty určenej podľa dní nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Okrem toho, že slovo „okamih“ opätovne nekorešponduje s právnou terminológiou, nemôžeme počítať lehotu na dni so začiatkom, ktorý určuje „okamih, keď dostala platné oznámenie“, ale „deň, keď dostala platné oznámenie“. Ak by mal byť začiatok lehoty naviazaný na čas vykonania určitého úkonu, je potom potrebné uviesť ju v hodinách. Napr. podľa § 54 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Politická strana alebo koalícia môže najneskôr 48 hodín pred začatím volieb v listinnej forme prostredníctvom splnomocnenca vziať späť svoju kandidátnu listinu.“ Začiatok volieb je upravený v § 20 ods. 3 tohto zákona – „Voľby sa konajú v určený deň od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny...“ Začiatok aj koniec lehoty je určený v hodinách.
V Ústave SR sa zaručuje právo zhromažďovať sa každému. Zákon o zhromažďovacom práve toto právo priznáva iba občanom.6 Avšak Ústava SR vo svojom čl. 52 ods. 3 stanovuje, že kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré Ústava SR priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo. Keď už mal zákonodarca potrebu vsunúť do zákona o zhromažďovacom práve zákaz rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať (ktorý tam byť nemusel, pretože vyplýva priamo z tohto zákona, ako aj z Ústavy SR a medzinárodných dohovorov), mohol nahradiť slovo „občan“, vhodnejším termínom (v § 1 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve napr. slovom „každý“, v § 3 slovným spojením „fyzická osoba“).
Ako som už skôr uviedla, keďže bola do zákona o zhromažďovacom práve doplnená povinnosť Policajného zboru informovať obec o konkrétnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia, zákonodarca sa nevysporiadal s otázkou lehoty pre takýto zákaz. Zvolávateľ môže oznámiť zhromaždenie 6 mesiacov pred jeho konaním a obec je podľa § 11 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve povinná rozhodnúť o jeho zákaze bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie. Keď však dostane informáciu pre zákaz zhromaždenia od Policajného zboru až neskôr, nemá podľa zákona o zhromažďovacom práve možnosť rozhodnúť o jeho zákaze z dôvodu, že lehota pre rozhodnutie o zákaze už uplynula.
Záver
Spolupráca medzi obcou a Policajným zborom sa na úseku združovacieho práva neustále rozširuje. Pôvodne vyhlásený zákon o združovacom práve napr. neobsahoval povinnosť obce informovať Policajný zbor o ohlásených zhromaždeniach, ani o zákaze zhromaždenia. Až novela účinná od 1.11.2007 doplnila § 8 zákona o zhromažďovacom práve o ods. 2, ktorý znie: „Obec je povinná oznámiť Policajnému zboru konanie zhromaždenia, ako aj to, že rozhodla o zákaze zhromaždenia, bezodkladne po doručení oznámenia o konaní zhromaždenia alebo bezodkladne po vydaní rozhodnutia o zákaze zhromaždenia.“ Posledná novela k tomu doplnila ods. 3, ktorý stanovil aj opačnú informačnú povinnosť – „Ak má Policajný zbor informácie o konkrétnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia, písomne o takýchto dôvodoch informuje obec.“
Nové dôvody pre rozhodovanie o zákaze zhromaždenia a väčšia zainteresovanosť Policajného zboru majú prispieť k zníženiu rizík narušenia verejného poriadku a bezpečnosti, či iného protiprávneho konania. Zhromažďovacie právo nie je absolútne, jeho podmienky upravuje zákon a je možné ho za určitých okolností obmedziť. Najproblematickejšou otázkou práve preto zostáva nastavenie správnej hranice medzi zachovaním práva pokojne sa zhromažďovať a prevenciou narušovania verejného poriadku a bezpečnosti. „Ak by sme sa na zhromažďovacie právo pozreli optikou bezpečnostno-právnych vied a zohľadnili súčasné aplikačné úskalia jeho uplatňovania, tak by sme došli k záveru, že aplikáciou čo najprísnejších bezpečnostných opatrení vzniká vysoká pravdepodobnosť toho, že dôjde k zásahu do ľudských práv a slobôd.“ 7 Určitú hranicu vyjadril už v roku 2004 Ústavný súd SR: „Ospravedlniť zasahovanie (obmedzenie) do základného práva pokojne sa zhromažďovať možno len vtedy, ak obmedzenie bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (t. j. obmedzenie je v súlade so zásadou proporcionality).“ 8 Odvtedy však bol zákon o združovacom práve doplnený o nové zákazy pre zvolanie zhromaždenia a nové dôvody pre rozhodnutie o zákaze zhromaždenia obcou.
Dôležitým aspektom práva pokojne sa zhromažďovať je aj skutočnosť, že zákonné podmienky výkonu tohto práva nemôžu byť nastavené tak, aby vopred odradili prípadného zvolávateľa od uskutočnenia zhromaždenia. „Opatrenia s odradzujúcim účinkom môžu mať rôznorodý charakter, najmä povahu administratívnych opatrení, prípadne administratívneho alebo trestno-právneho sankcionovania.“ 9 Odradzujúci účinok však môže mať aj stanovenie podmienok pre zákaz zhromaždenia v zákone o zhromažďovacom práve tak, že je možný ich pomerne široký výklad, ktorý umožňuje aplikovať ich vo väčšej miere ako vôbec predpokladal účel týchto ustanovení.
Zmenu zákona o zhromažďovacom práve kritizovala aj medzinárodná mimovládna organizácia Amnesty International. Riaditeľ Amnesty International Slovensko, Sloboda R., uviedol, že: „Je veľmi dôležité zachovať právo zhromažďovať sa v blízkosti významných vládnych a politických miest, pretože tieto miesta sú symbolické a rozhodujúce pre vyjadrenie a zapojenie verejnosti. Niektoré zhromaždenia organizované v parkoch alebo na trhoviskách, ako sa navrhuje v návrhu zákona, by mohli byť vnímané ako výsmech samotnej podstate práva na zhromažďovanie.“ 10 Novela zákona o zhromažďovacom práve je účinná od 15.7.2024, zatiaľ teda nie je možné objektívne vyhodnotiť jej dopad na reštrikcie zhromažďovacieho práva. Určite ale bude potrebné sledovať, ako budú obce aplikovať normy pre zákaz zhromaždenia, či budú zvolávatelia využívať možnosť obrátiť sa na správny súd v prípade zákazu a či v konečnom dôsledku rozhodovacia činnosť súdov „neprinúti“ opätovne prehodnotiť zmenu zákona o zhromaždovacom práve, najmä z hľadiska pomerne prísnych a niekedy aj neurčite nastavených podmienok. „Najdôležitejšou úlohou štátu v oblasti ľudských práv naďalej zostáva ich ochrana, ktorá môže mať rôzne podoby. Úlohou štátu bolo a zostáva naďalej najmä zabezpečiť ochranu pred zásahmi do ľudských práv, vrátane alebo predovšetkým, zásahov jeho vlastných orgánov.“ 11
Autor: doc. JUDr. Miriam Odlerová, PhD.
Katedra správneho práva, Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Zoznam bibliografických odkazov
Amnesty International: Pokojné zhromažďovanie nie je hrozba, ale ľudské právo. [online] [citované 23. septembra 2024] Dostupné na internete: https://www.amnesty.sk/pokojne-zhromazdovanie-nie-je-hrozba-ale-ludske-…
BLAŽEK, O. Zhromažďovacie právo a organizovanie verejných podujatí a ich vplyv na činnosti Policajného zboru a verejnej správy. In: Projustice, 2022. [online] [citované 23. septembra 2024] Dostupné na internete: https://www.projustice.sk/bezpecnostne-vedy/zhromazdovacie-pravo-a-orga… ISSN 1339-1038
ČENTÉŠ, J, BELEŠ, A. Právo na pokojné zhromažďovanie a možnosti jeho obmedzenia. In: Právník, č. 3/2023, Praha: Právnická jednota v Praze. ISSN 0231-6625
ČIPKÁR, J. Ochrana ľudských práv v 21. storočí. In: Ochrana ľudských práv a základných slobôd ústavnými súdmi a medzinárodnými súdnymi orgánmi. Košice: Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, 2014. ISBN 978-80-8152-207-9.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950.
KOŠIČIAROVÁ, S. Správne právo procesné. Všeobecná časť. 2. zmenené a aktualizované vydanie. Šamorín: Heuréka, 2017. ISBN 978-80-8173-038-2.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966.
Nález Ústavného súdu SR Sp. zn. I. ÚS 193/03 z 30. marca 2004.
Národná rada SR: Detaily návrhu zákona. [online] [citované 23. septembra 2024] Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=548663
Ústava Slovenskej republiky
Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov
Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 166/2024 Z. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike
1Národná rada SR: Detaily návrhu zákona. [online] [citované 23. septembra 2024] Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=548663
2Pozri § 4 ods. 3 a § 10 ods. 2 písm. f) zákona o zhromažďovacom práve.
3Národná rada SR: Detaily návrhu zákona. [online] [citované 23. septembra 2024] Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=548663
4§ 14 zákona o zhromažďovacom práve.
5KOŠIČIAROVÁ, S. Správne právo procesné. Všeobecná časť. 2. zmenené a aktualizované vydanie. Šamorín: Heuréka, 2017, s. 199.
6Pozri napr. § 1 ods. 1,2, § 3 zákona o zhromažďovacom práve.
7BLAŽEK, O. Zhromažďovacie právo a organizovanie verejných podujatí a ich vplyv na činnosti Policajného zboru a verejnej správy. In: Projustice, 2022. [online] [citované 23. septembra 2024] Dostupné na internete: https://www.projustice.sk/bezpecnostne-vedy/zhromazdovacie-pravo-a-orga…
8Nález Ústavného súdu SR Sp. zn. I. ÚS 193/03 z 30. marca 2004.
9ČENTÉŠ, J, BELEŠ, A. Právo na pokojné zhromažďovanie a možnosti jeho obmedzenia. In: Právník, č. 3/2023, Praha: Právnická jednota v Praze, s. 267.
10Amnesty International: Pokojné zhromažďovanie nie je hrozba, ale ľudské právo. [online] [citované 23. septembra 2024] Dostupné na internete: https://www.amnesty.sk/pokojne-zhromazdovanie-nie-je-hrozba-ale-ludske-…
11ČIPKÁR, J. Ochrana ľudských práv v 21. storočí. In: Ochrana ľudských práv a základných slobôd ústavnými súdmi a medzinárodnými súdnymi orgánmi. Košice: Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, 2014, s. 72.