By Turčan Martin on
Články
Teória práva

V našom kultúrnom kontexte sa na náboženskú slobodu, či na slobodu myslenia alebo svedomia,(1) kladie nemalý dôraz.(2) V Európe aj v Amerike je považovaná za jednu z najzákladnejších hodnôt a možno ju azda dokonca chápať ako predpoklad ďalších práv a slobôd. Ako sa vyjadril Rick Warren: „Som presvedčený, že právo na náboženskú slobodu alebo právo veriť tomu, čomu chcem veriť, je základným právom, na ktorom sú vystavané všetky ostatné. Pretože, ak nemám právo veriť a praktizovať to, čomu verím, (...) sloboda slova, sloboda tlače, sloboda zhromažďovania, sú bezcenné. Všetko sa začína otázkou: Mám právo spraviť vedomé morálne rozhodnutie?“(3) V podobnom duchu uvádza profesor Svák, že aj „štrasburské orgány ochrany práva permanentne vo svojich rozhodnutiach pripomínajú, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania zakotvená v článku 9 Európskeho dohovoru je jedným zo základov demokratickej spoločnosti, ktorá je založená na pluralizme. (…) Každý človek má právo na voľné vytváranie svojich názorov a na ich zmenu.“(4)

Mnohé časti sveta však túto myšlienku nevyznávajú. Organizácia Open Doors už viac než päťdesiat rokov pravidelne zverejňuje správu o stave náboženskej slobody a zostavuje rebríček päťdesiatich štátov s najvyšším stupňom jej porušovania (zameriava sa konkrétne na perzekúciu kresťanov). V tomto zozname sa na prvom mieste dlhodobo umiestňuje Severná Kórea. Za ňou aktuálne nasleduje Saudská Arábia a niektoré ďalšie štáty arabského sveta.(5)

Uvedené štáty predstavujú príklady dvoch podôb potláčania alebo obmedzovania náboženskej slobody – ateistickú a náboženskú. Pri porušovaní náboženskej slobody zo strany ateistického štátu ide o zabránenie akémukoľvek náboženstvu v šírení, resp. v existencii. Ateistické režimy tradične vychádzajú z Marxovej myšlienky, že náboženstvo je ópium ľudstva, preto sa podľa nich treba usilovať o jeho odstránenie. História však ukazuje, že tieto štáty neraz pristúpia k určitému druhu symbiózy s náboženstvami, ktorých predstavitelia sú ochotní podliehať štátnemu dozoru a zaviažu sa k istej lojalite voči oficiálnej ideológii. Náboženstvo je pod kontrolou, vďaka čomu ho štát ako-tak trpí. Náboženské štáty, ktoré potláčajú či obmedzujú náboženskú slobodu, zas vychádzajú z presvedčenia, že nimi uznané oficiálne náboženstvo nepripúšťa šírenie či existenciu iného náboženstva ani bezverectva. Stáva sa, že takéto štáty v praxi tiež pristúpia k určitému spolužitiu s menšinovými svetonázorovými skupinami, neumožňujú však ich zásadnejší rozmach a rovnako ako v ateistických diktatúrach, aj tu minoritné presvedčenia podliehajú striktnej štátnej kontrole.

Pozrime sa v stručnosti na krajiny, ktoré sa v rebríčku World watch list 2013 objavili na prvých priečkach.

Severná Kórea je štát postavený na doktríne zvanej „čučche“. Odvoláva sa na ňu priamo jej ústava.(6) Ide o ateistickú doktrínu, ktorej hlavným princípom je téza, že človek všetko vedie a všetko rozhoduje.(7) Hoci (alebo keďže?) je Severná Kórea ateistickým štátom, disponuje určitým oficiálnym „kultom“. Je to kult osobnosti Kim Ir Sena (Kim Il Sunga), otca republiky a tvorcu spomínanej doktríny. V Pchjongjangu sa pri jeho soche každoročne klania mnoho ľudí. Návšteva monumentu býva obligatórnym programom aj pre oficiálne zahraničné delegácie. Prejav neúcty voči soche, za ktorý vari možno teoreticky považovať už odmietnutie pokloniť sa jej, môže predstavovať postih pre domáceho sprievodcu, ktorý má na delegáciu dohliadať.(8)

Severokórejský režim je v zásade nepriateľský k akejkoľvek forme religiozity (s výnimkou samotného kultu zakladateľa štátu, pokiaľ by sme ho paradoxne označili za určitý prejav náboženskosti). Podľa dostupných informácií tu najtvrdšej perzekúcii podlieha kresťanstvo a situácia nie je priaznivá ani pre ostatné náboženstvá ako budhizmus, konfucianizmus, šamanizmus alebo čondogio.(9) Privátne praktizovanie kresťanstva je údajne veľmi prísne postihované. Za objavenie Biblie pri domovej prehliadke hrozí páchateľovi koncentračný tábor, v horšom prípade smrť. Kimovci zaviedli politiku „troch generácií“.(10) Znamená to, že odsúdeného musia do pracovného tábora nasledovať aj jeho rodičia a deti. Kritike Západu dnes podlieha tiež skutočnosť, že štát sa snaží prezentovať vytváranie priestoru pre existenciu určitých náboženských organizácií, ktoré sám zriadil. Podľa kritikov ide len o predstieranie benevolencie v oblasti náboženskej politiky štátu a cieľom je vytvoriť kanál pre prijímanie zahraničnej materiálnej pomoci. Tá údajne prichádza v nezanedbateľnej miere prostredníctvom náboženských organizácií.(11)

Možno sa stretnúť s tvrdením, že informácie o Severnej Kórei, prinášané západnými médiami, sú niekedy predpojaté a prehnané.(12) Ak by sme ich však považovali za pravdivé v podstatných rysoch, mohli by sme povedať, že z hľadiska štátovedy uznávanej v našom civilizačnom priestore v Severnej Kórei jednoznačne vládne bezprávie. Vo vzťahu k náboženskej (ne)slobode by sme azda mohli použiť termín nezákonné, resp. neústavné bezprávie.(13) Ústava totiž formálne garantuje náboženskú slobodu. V čl. 68 uvádza, že občanom je zaručená náboženská sloboda a že občania môžu budovať náboženské stavby a zúčastňovať sa na náboženských obradoch. Podľa dostupných informácií však tak reálne nie je. Na druhej strane nesmieme zabudnúť na druhý odsek čl. 68 severokórejskej ústavy, podľa ktorého náboženstvo nemôže slúžiť ako zámienka na vtiahnutie cudzích síl do republiky, ani na poškodzovanie štátneho alebo spoločenského poriadku.(14) Zrejme práve toto ustanovenie je používané proti kresťanstvu, ktoré je chápané ako západné a štátu nebezpečné náboženstvo.(15) Ak by sme teda hovorili o prítomnosti nezákonného, resp. neústavného bezprávia v Severnej Kórei, tvrdili by sme, že k nemu dochádza na základe nesprávneho výkladu, resp. nesprávnej aplikácie inak v zásade korektnej ústavy. Vzhľadom na jej výrazné ideologické zafarbenie(16) je však možné prísť aj k záveru, že interpretácia ústavy mocenskými orgánmi je vlastne správna: kresťanstvu (ani iným náboženstvám) tu v zmysle ústavy skutočne nepatrí priestor.(17) V takomto prípade už môžeme hovoriť o zákonnom alebo ústavnom bezpráví. Teda o takom bezpráví, ku ktorému dochádza priamo na základe platných právnych predpisov.(18)

Ako už bolo spomenuté, na druhom mieste v rebríčku World watch list 2013 sa umiestnila Saudská Arábia, ktorá je príkladom obmedzovania náboženskej slobody zo strany konfesijného štátu. Oficiálnym vyznaním je tu sunnitská forma islamu. Nemoslimské skupiny a šíitska(19) menšina podliehajú kontrole náboženskej polície, ktorá podľa správ narúša aj privátne praktizovanie iného než oficiálneho náboženstva.(20) Apostáza a blasfémia sú tu zločinmi, ktoré môžu byť trestané smrťou.(21)

Berkley Center Univerzity v Georgetowne (inštitút zameriavajúci sa na otázky náboženskej slobody a mieru vo svete) uvádza, že v krajine síce v posledných rokoch došlo k určitým zmenám (Saudská Arábia sa napríklad zapojila do dialógu o náboženskom pluralizme, upustilo sa od vykonávania trestov smrti za náboženské delikty a oslabilo sa postavenie náboženskej polície), tieto zmeny však podľa centra neznamenajú podstatnejší obrat v politike štátu.(22) Podobné naznačuje aj Amnesty International Report 2013: „V januári (roka 2012, pozn. autora) sa veliteľ náboženskej polície vyjadril, že vydá pokyny usmerňujúce jeho zložky, že nie sú poverené zatýkať a vypočúvať občanov Saudskej Arábie alebo zúčastňovať sa súdnych konaní.“(23) Podľa správ z médií každopádne náboženská polícia pokračovala v represáliách voči privátnemu praktizovaniu kresťanstva aj minulý rok a tiež tento rok.(24) Správa Amnesty International Report 2013 sumárne konštatuje, že v roku 2012 „štátne orgány tvrdo obmedzili slobodu slova, združovania a zhromažďovania a rázne zakročili proti disentu“.(25) V náboženskej oblasti sa tu poukazuje predovšetkým na diskriminačné zaobchádzanie so šíitskou menšinou, najmä na postoj štátnych orgánov k aktivistom a k účastníkom protestov za náboženské práva.(26)

Z formálno-právneho hľadiska ústava Saudskej Arábie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by explicitne garantovalo náboženskú slobodu. V čl. 1 je islam označený za štátne náboženstvo a v čl. 34 sa uvádza, že jeho ochrana je povinnosťou každého občana. Podľa čl. 26 štát chráni ľudské práva v súlade s islamskou šaríou.(27)

Ďalšie tri miesta rebríčka World watch list 2013 obsadili Afganistan, Irak a Somálsko. Ide o krajiny, ktoré sú v súvislosti s problematikou ľudských práv skloňované už dlhší čas. Zaujímavé je, že oproti minulým rokom si v tomto rebríčku mierne polepšil Pakistan, ktorý klesol až na štrnáste miesto (medializovaný však naďalej ostáva, napríklad v súvislosti s prípadom Asie Bibi, ktorá bola odsúdená za blasfémiu a už niekoľko rokov čaká na vykonanie trestu smrti(28)). Čína, ktorá sa zvykne spomínať najmä v súvislosti s represáliami voči hnutiu Falun Gong, sa nachádza až na 37. priečke (táto skutočnosť však je daná zrejme tým, že rebríček sa zameriava na perzekúciu kresťanov).

Je vhodné uviesť, že nie všetky štáty tohto rebríčka sú buď ateistické, alebo náboženské. Nájdeme tu aj konfesijne neutrálne (sekulárne) štáty, ktoré podľa Open Doors nedostatočne zabezpečujú náboženskú slobodu. Príkladom môže byť India, ktorá sa nachádza na 31. mieste alebo Niger, ktorý tabuľku uzatvára.

Rebríček World watch list, resp. jeho vrchná časť predstavuje jeden rozmer problematiky náboženskej slobody v súčasnom svete. Je to vlastne rozmer náboženskej neslobody. V štátoch, ktoré sa v tomto rebríčku pohybujú na horných priečkach, sa hrá o základnú otázku: Umožniť náboženskú slobodu v tom najprimárnejšom zmysle (teda slobodu vyznávať svoje presvedčenie náboženskými úkonmi v súkromí, resp. na verejnosti a šíriť ho bez hrozby sankcie)?

Druhý rozmer náboženskej slobody dnes predstavujú problémy, s ktorými sa stretávame v západnom svete. Tu už nejde o otázku, či umožniť slobodu náboženstva v základných rysoch. Problémom je, definovať, kam až siahajú jej hranice. Inými slovami: Čo všetko možno presadzovať v mene náboženskej slobody?

Príkladom by azda mohol byť prípad Hosanna-Tabor Evangelical Lutheran Church and School vs. Equal Employment Opportunity Commission, o ktorom minulý rok rozhodoval Najvyšší súd USA.(29) Podstatou jeho konečného verdiktu bola myšlienka, že antidiskriminačná legislatíva sa nevzťahuje na výber duchovných pracovníkov („ministers“) cirkevných inštitúcií. O čo išlo: Cheril Perishová niekoľko rokov pôsobila ako učiteľka na cirkevnej škole Hosanna-Tabor. Kvôli vážnejším zdravotným problémom sa musela podrobiť niekoľkomesačnej liečbe. Po skončení liečby jej bolo oznámené, že na jej miesto už zamestnávateľ prijal iného zamestnanca. Jej nadriadený navyše vyjadril obavu, že nie je pripravená na návrat do zamestnania. Perishová sa však dostavila na pracovisko a odmietla ho opustiť, dokiaľ jej nebolo vystavené potvrdenie o opätovnom nástupe do práce. Neskôr jej nadriadený naznačil, že ju pravdepodobne prepustia, na čo reagovala tvrdením, že sa bude svojich práv domáhať súdnou cestou. Zamestnávateľ s ňou následne ukončil pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny (nepodriadenia sa, svárlivého správania a narušenia pracovného vzťahu vyhrážaním sa žalobou). Kauza po niekoľkých rokoch skončila pred najvyšším súdom, ktorý napokon skonštatoval, že autoritatívne rozhodnutie súdu o tom, koho má cirkevná inštitúcia zamestnávať ako svojho duchovného pracovníka („minister“) by bolo v rozpore s prvým dodatkom americkej ústavy (ktorý zaručuje odluku štátu a cirkvi, voľný výkon náboženstva a predstavuje jedno zo základných ustanovení garantujúcich náboženskú slobodu). Súd teda žalobu zamietol. Použil široký výklad pojmu „duchovný pracovník“ („minister“), čím sa rozišiel s názorom odvolacieho súdu, ktorý predtým Perishovú nepovažoval za „duchovnú pracovníčku“. Perishová prioritne vyučovala predmety ako výtvarná a hudobná výchova, prírodoveda a občianska náuka. Výučba náboženskej výchovy a iné duchovné aktivity predstavovali menšinovú časť jej práce. Základné otázky teda znejú:
1. Vyplýva z prvého dodatku k americkej ústave vyňatie cirkevných organizácií z pôsobnosti antidiskriminačných noriem, pokiaľ ide o pracovnoprávne vzťahy s duchovnými pracovníkmi?
2. Patrí Perishová do kategórie duchovných pracovníkov? Na obe otázky odpovedal najvyšší súd kladne. Týmto rozhodnutím, ktoré vzbudilo veľký ohlas, sa pre náboženské inštitúcie možno otvoril nemalý priestor exempcie spod antidiskriminačných noriem. Môžeme sa však stretnúť aj s tvrdením, že rozhodnutie si ešte bude vyžadovať spresnenia v ďalšej rozhodovacej činnosti súdov a nemožno ho považovať za všetko pokrývajúci precedens.(30)

Zaujímavým príkladom z minulosti vo vzťahu k mantinelom náboženskej slobody v európskom prostredí môže byť prípad Cha'are Shalom Ve Tsedek vs. Francúzsko. Kauza sa týkala možnosti sťažovateľa, ktorým bola židovská náboženská obec, získať povolenie prístupu na bitúnok za účelom rituálneho usmrcovania zvierat, vykonávaného v zhode s náboženskými ultraortodoxnými pravidlami uznávanými touto obcou. Európsky súd pre ľudské práva uznal, že rituálne usmrtenie zvierat je „obradom“, ktorý má členom cirkvi poskytnúť mäso zo zvierat usmrtených v zhode s náboženskými predpismi, čo predstavuje zásadný prvok vykonávania židovského náboženstva. Podľa názoru súdu by však k zásahu do slobody náboženského vyznania došlo len vtedy, keby zákaz vykonávať legálne rituálne usmrcovanie zvierat viedol k tomu, že by ultraortodoxní veriaci nemali vôbec možnosť jesť takéto mäso. V danom prípade to tak nebolo, keďže veriaci si mohli takéto mäso zakúpiť v niektorých predajniach.(31) „Súd mal za to, že právo na náboženskú slobodu, ktoré zaručuje čl. 9 Európskeho dohovoru nemôže ísť tak ďaleko, že by oprávňovalo dotyčnú osobu k tomu, aby sama rituálne usmrtenie zvierat vykonávala.“(32) Súd teda vymedzil náboženskej slobode uvedený mantinel a sťažnosť zamietol.

Hovoríme o dvoch rozmeroch náboženskej slobody: o rozmere jej minimálneho a maximálneho rozsahu. Je zaujímavé, že medzi štátmi, ktoré dnes nedostatočne zabezpečujú jej garanciu, uvádza Open Doors napríklad aj Kolumbiu (oficiálne sekulárny štát), kde za problém považuje slabú ochranu kresťanov pred násilím drogových kartelov a rôznych polomilitantných zoskupení.(33) Kresťania tu totiž za imanentnú súčasť svojej viery považujú aj sociálnu angažovať a bojujú proti závislostiam, prostitúcii a pod. Možno teda povedať, že nedostatočná ochrana štátu pred násilím za realizáciu sociálnej pomoci je tiež porušovaním náboženskej slobody? Pri definícii náboženstva pastor Rick Warren odkazuje na biblický text (Jakub 1:27): „Viete, čo Boh pokladá za pravé a rýdze náboženstvo? Starať sa o osamelých, pomáhať znášať sirotám a vdovám ich ťažký údel a seba chrániť pred špinou sveta.“(34) Malo by to teda platiť, že ak má mať kresťan plnú náboženskú slobodu, musí mu byť zabezpečený priestor na jej realizáciu aj v sociálnej oblasti? Samozrejme, z právneho hľadiska sa dá načrtnutý problém riešiť „hierarchiou“ práv a slobôd pri ich aplikácii (teda tvrdením, že v Kolumbii ide prioritne o porušovanie práva na ochranu života, zdravia či majetku kresťanov a nie o porušovanie ich náboženskej slobody). Takúto aplikačnú „hierarchiu“ v našom geografickom priestore uplatňuje aj ESĽP. Vyššie uvedené však ilustruje dôsledky svetonázorového presvedčenia človeka. Spomínam to preto, lebo v súvislosti s prípadom Hosanna-Tabor alebo aj s prípadom Cha'are Shalom či inými podobnými prípadmi sa možno pýtať, čo robí náboženské organizácie natoľko výnimočné, že by za určitých okolností mali spadať pod osobitnú právnu úpravu a vyhnúť sa napr. aplikácii antidiskriminačných či administratívno-právych noriem. Prečo by mal byť rozdiel v právnom postavení športového klubu či nejakého záujmového združenia na jednej strane a cirkvi alebo inej náboženskej inštitúcie na druhej strane? Je tu vôbec nejaká podstatná odlišnosť? Vo svetle vyššie uvedeného ponúka možnú odpoveď profesor Gerhard Robbers z Univerzity v Triere. Náboženstvo je podľa neho výnimočné tým, že nepokrýva len jeden záujem či jediný životný aspekt, ale presahuje všetky rozmery života. Je to dané pohľadom náboženstva „za“, a to má podľa Robbersa zásadný dopad dosah na celkový obraz veriaceho o zmysle individuálnej aj spoločenskej existencie.(35)

Robbers má možno pravdu: religiózne (a ak by sme ich chápali široko, tak aj rôzne filozoficko-svetonázorové) zoskupenia sú vo svojej podstate skutočne čímsi jedinečným. A táto potenciálna skutočnosť má svoje implikácie aj na adekvátne vymedzenie ich právneho postavenia. Súhlasili by s tým možno aj USA, Saudská Arábia či Severná Kórea. Ich odpovede na otázku, aké by mali byť reálne rozmery náboženskej slobody, by sa však diametrálne líšili. Prečo? Pretože režimy v týchto štátoch vychádzajú z rozdielnych predstáv o najpodstatnejších hodnotách života, teda z rozdielnych komprehenzívnych doktrín. V tomto momente si dovolím svoj príspevok uzavrieť, a to triviálnou, no zásadnou myšlienkou, že otázku o žiaducich rozmeroch náboženskej slobody azda vôbec nie je možné zodpovedať bez použitia nejakej komprehenzívnej doktríny...

Autor: JUDr. Martin Turčan, PhD.
Autor je odborným asistentom na Katedre teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Použité zdroje:

Amnesty International Report 2013: The State of the World's Human Rights. Londýn: Amnesty International, 2013, 313 s. ISBN 978-0-86210-480-1

Čučche. Dostupné na: http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cu%C4%8Dche [2013-07-31]

Freedom of religion in North Korea. Dostupné na: http://en.wikipedia.org/wiki/Freedom_of_religion_in_North_Korea [2013-07-25]

HORŇÁČEK, J.: Reflexia slobody myslenia, svedomia náboženského vyznania a viery v dokumentoch medzinárodnoprávnej povahy. In: Historia et theoria iuris, 2009, roč. 1, č. 1, s. 93 - 106. ISSN 1338-0133

HYUN-MIN, S.: Three Reasons For The Existence of Religious Organizations In North Korea. Dostupné na: http://english.nkradio.org/news/430 [2013-07-29]

KALISTOVÁ JABLONSKÁ, L.: Vítejte v KLDR, (dokumentárny film), ČR, 2008.

MARSHALL, P. - SHEA, N.: Silenced: How Apostasy and Blasphemy Codes are Choking Freedom Worldwide. Dostupné na: http://www.oxfordscholarship.com/view/10.1093/acprof:oso/9780199812264… [2013-07-30]

Nádej pre každého: Nový zákon v modernom slovenskom jazyku. Herrljunga: International Bible Society – Europe, 1993, 414 s. ISBN 80-7131-013-1

North Korea’s Gulags. Dostupné na: http://www.northkoreanow.org/the-crisis/north-koreas-gulags/ [2013-07-29]

OSINA, P.: Pluralita práva v islámské právní kultuře. In: Hodnotový základ práva. Bratislava: PraF UK, 2011, s. 247 - 250. ISBN 978-80-7160-314-6.

PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava: PraF UK, 2001, 331 s. ISBN 80-7160-146-2

Rare look inside North Korea by bias western media. Dostupné na: http://www.liveleak.com/view?i=a41_1363807403 [2013-07-30]

REINHART, A.: Truth about North Korea doesn’t rest with the west. Dostupné na: http://www.thecord.ca/truth-about-north-korea-doesnt-rest-with-the-west/ [2013-07-30]

Religious Freedom in Saudi Arabia. Dostupné na: http://berkleycenter.georgetown.edu/essays/religious-freedom-in-saudi-a… [2013-07-25]

Saudi religious police arrest 8 Christians. Dostupné na: http://www.wnd.com/2005/06/30586/ [2013-07-25]

Saudi Religious Police Arrests Dozens Of Christians For “Plotting To Celebrate Christmas”… Dostupné na: http://weaselzippers.us/2012/12/27/saudi-religious-police-arrests-dozen… [2013-07-29]

SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch. III. zväzok. Bratislava: Eurokódex, 2011, 592 s. ISBN 978-80-89447-46-6

WEINTHAL, B.: Saudi religious police arrest Ethiopian workers for practicing Christianity. Dostupné na: http://www.foxnews.com/world/2013/02/21/saudi-religious-police-arrest-e… [2013-07-29]

http://www.google.sk/#sclient=psy-ab&q=asia+bibi&oq=asia+bibi&gs_l=serp… [2013-07-31]

http://www.law.cornell.edu/supremecourt/text/10-553 [2013-07-30]

http://www.opendoors.org.za/eng/persecuted_christians/wwl_2013/ [2013-07-17]

http://www.servat.unibe.ch/icl/kn00000_.html [2013-07-17]

http://www.servat.unibe.ch/icl/sa00000_.html [2013-07-29]

http://worldwatchlist.org.au/downloads/WorldWatchList2013.pdf [2013-07-30]

http://www.youtube.com/watch?v=1tbEnuGImI0 [2013-07-25]

http://www.youtube.com/watch?v=nUeF3KPZl3A&list=PLDCF3CA7BE583CE72&inde… [2013-07-30]

(1) Na účely tohto príspevku nebudem striktne rozlišovať medzi náboženskou slobodou, slobodou myslenia a slobodou svedomia.
(2) V medzinárodnom meradle je tiež fixovaná viacerými dohovormi. K tomu pozri napr.: HORŇÁČEK, J.: Reflexia slobody myslenia, svedomia náboženského vyznania a viery v dokumentoch medzinárodnoprávnej povahy. In: Historia et theoria iuris, 2009, roč. 1, č. 1, s. 93-106.
(3) http://www.youtube.com/watch?v=1tbEnuGImI0 [2013-07-25], čas: 0:57:30-0:57:56, vlastný preklad.
(4) SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch. III. zväzok. Bratislava: Eurokódex, 2011, s. 7.
(5) http://www.opendoors.org.za/eng/persecuted_christians/wwl_2013/ [2013-07-17]
(6) Preambula, čl. 3, 26, 43, 50, 52. Pozri: http://www.servat.unibe.ch/icl/kn00000_.html [2013-07-17]
(7) Čučche. Dostupné na: http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cu%C4%8Dche [2013-07-31]
(8) Pozri: KALISTOVÁ JABLONSKÁ, L.: Vítejte v KLDR, (dokumentárny film), ČR, 2008, čas: 0:59:20-0:62:12.
(9) Freedom of religion in North Korea. Dostupné na: http://en.wikipedia.org/wiki/Freedom_of_religion_in_North_Korea [2013-07-25]
(10) North Korea’s Gulags. Dostupné na: http://www.northkoreanow.org/the-crisis/north-koreas-gulags/ [2013-07-29]
(11) HYUN-MIN, S.: Three Reasons For The Existence of Religious Organizations In North Korea. Dostupné na: http://english.nkradio.org/news/430 [2013-07-29]
(12) Pozri napr.: REINHART, A.: Truth about North Korea doesn’t rest with the west. Dostupné na: http://www.thecord.ca/truth-about-north-korea-doesnt-rest-with-the-west/ [2013-07-30]; Rare look inside North Korea by bias western media. Dostupné na: http://www.liveleak.com/view?i=a41_1363807403 [2013-07-30]
(13) Pozri: PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava: PraF UK, 2001, s. 163.
(14) http://www.servat.unibe.ch/icl/kn00000_.html [2013-07-17]
(15) http://worldwatchlist.org.au/downloads/WorldWatchList2013.pdf [2013-07-30]
(16) Výrečné sú už slová preambuly, podľa ktorých „veľký vodca Komrade Kim Il Sung je slnkom národa a zorničkou národného znovuzjednotenia. (…) Veľká idea Komradeho Kim Il Sunga a veľké úspechy dosiahnuté pod jeho vedením sú trvalými pokladmi kórejskej revolúcie a základnou zárukou prosperity Kórejskej ľudovo demokratickej republiky.“ (www.servat.unibe.ch/icl/kn00000_.html [2013-07-17], vlastný preklad).
(17) Komunizmus sa zrejme vždy orientoval na vedecký svetonázor, v zmysle ktorého je náboženstvo „prežitkom vykorisťovateľskej spoločnosti vo vedomí ľudí“. K tomu pozri napr.: HORŇÁČEK, J.: Reflexia slobody myslenia, svedomia náboženského vyznania a viery v dokumentoch medzinárodnoprávnej povahy. In: Historia et theoria iuris, 2009, roč. 1, č. 1, s. 95.
(18) Pozri: PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava: PraF UK, 2001, s. 163.
(19) K rozdielom v právnom myslení medzi sunnitmi a šíitmi pozri napr.: OSINA, P.: Pluralita práva v islámské právní kultuře. In: Hodnotový základ práva. Bratislava: PraF UK, 2011, s. 247 - 250.
(20) Pozri napr.: Saudi religious police arrest 8 Christians. Dostupné na: http://www.wnd.com/2005/06/30586/ [2013-07-25]
(21) MARSHALL, P. - SHEA, N.: Silenced: How Apostasy and Blasphemy Codes are Choking Freedom Worldwide. Dostupné na: http://www.oxfordscholarship.com/view/10.1093/acprof:oso/9780199812264… [2013-07-30]
(22) Religious Freedom in Saudi Arabia. Dostupné na: http://berkleycenter.georgetown.edu/essays/religious-freedom-in-saudi-a… [2013-07-25]
(23) Amnesty International Report 2013: The State of the World's Human Rights. Londýn: Amnesty International, 2013, s. 224, vlastný preklad.
(24) Saudi Religious Police Arrests Dozens Of Christians For “Plotting To Celebrate Christmas”… Dostupné na: http://weaselzippers.us/2012/12/27/saudi-religious-police-arrests-dozen… [2013-07-29]; WEINTHAL, B.: Saudi religious police arrest Ethiopian workers for practicing Christianity. Dostupné na: http://www.foxnews.com/world/2013/02/21/saudi-religious-police-arrest-e… [2013-07-29]
(25) Amnesty International Report 2013: The State of the World's Human Rights. Londýn: Amnesty International, 2013, s. 224, vlastný preklad.
(26) Tamtiež, s. 225.
(27) http://www.servat.unibe.ch/icl/sa00000_.html [2013-07-29]
(28) http://www.google.sk/#sclient=psy-ab&q=asia+bibi&oq=asia+bibi&gs_l=serp… [2013-07-31]
(29) K prípadu pozri: http://www.law.cornell.edu/supremecourt/text/10-553 [2013-07-30]
(30) http://www.youtube.com/watch?v=nUeF3KPZl3A&list=PLDCF3CA7BE583CE72&inde… [2013-07-30], čas: 1:29:01-1:29:23.
(31) SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch. III. zväzok. Bratislava: Eurokódex, 2011, s. 31 - 32.
(32) Tamžetiež
(33) http://worldwatchlist.org.au/downloads/WorldWatchList2013.pdf [2013-07-30]
(34) Nádej pre každého: Nový zákon v modernom slovenskom jazyku. Herrljunga: International Bible Society – Europe, 1993, s. 365. Pozri: http://www.youtube.com/watch?v=1tbEnuGImI0 [2013-07-25], čas: 0:19:11-0:19:26.
(35) http://www.youtube.com/watch?v=nUeF3KPZl3A&list=PLDCF3CA7BE583CE72&inde… [2013-07-30], čas: 1:07:30-1:08:46.