Analyze of services of Points of single contact in Slovakia

Abstrakt: Jednotné kontaktné miesta sú orgány miestnej štátnej správy, ktoré plnia úlohy na úseku živnostenského podnikania. Účelom ich existencie je uľahčenie prístupu podnikateľom k službám štátu. Ich poslaním je odbúravať najmä administratívnu a finančnú záťaž, ktoré pre podnikateľov vyplývajú z povinností ukladaných legislatívou. Jednotné kontaktné miesto by malo byť dostupným miestom, na ktorom sú sústredené úzko súvisiace služby spojené so začatím podnikania. Služby ním poskytované by mali byť prehľadné, rýchle a efektívne. Cieľom práce je zmysluplne popísať a následne analyzovať základné služby poskytované najmä podnikateľskej obci na týchto miestach. Po vykonaní analýzy navrhneme možnosti rozšírenia poskytovaných služieb v prospech podnikateľov. Zároveň odhadneme dopady týchto služieb pre podnikateľov.
Kľúčové slová: Jednotné kontaktné miesto, služby, podnikanie, štátna správa

Abstract: Points of single contact are local government authorities to fulfill the tasks of commercial activities. The purpose of their existence is to facilitate access of entrepreneurs to state services. Their function is to dispose of especially to administrative and financial burdens for entrepreneurs that result from the obligations imposed by legislation. Single point of contact should be accessible locality, on which seamlessly integrates services closely related to starting a business. Services provided by it should be transparent, quick and efficient. The aim of this work is to meaningfully describe and subsequently analyze the basic services provided especially to the business community. After analysis we will propose the possible extension of services to the benefit of entrepreneurs. Simultaneously we will estimate the impact of these services for entrepreneurs.
Key words: Points of single contact, services, entrepreneurship, State government

1. Úvod

Živnostenskými úradmi na Slovensku sú odbory živnostenského podnikania okresných úradov, ktoré vykonávajú agendu podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v platnom znení (ďalej len „živnostenský zákon“). Zároveň poskytujú niektoré doplnkové služby podľa osobitných predpisov. Postavenie, sídla, územné obvody a pôsobnosť okresných úradov na Slovensku upravuje zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijatím tohto zákona bolo dňa 01. 10. 2013 na Slovensku zriadených celkovo 72 okresných úradov, ktoré sú rozdelené do troch samostatných kategórií podľa druhu odborov, ktoré sú súčasťou daného okresného úradu¹. Agenda živnostenských úradov je v súčasnosti vykonávaná na 49 okresných úradoch a 25 stálych pracoviskách okresných úradov.
Živnostenské úrady sú od 01. 10. 2007 označované tiež pojmom Jednotné kontaktné miesto. V tento deň totiž nadobudla účinnosť rozsiahla novela živnostenského zákona č. 358/2007 Z. z. Prijatím tejto novely bola do slovenského právneho poriadku transponovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (ďalej len Smernica Európskeho parlamentu a Rady). Týmto krokom sa živnostenské úrady na Slovensku stali súčasťou európskej siete Jednotných kontaktných miest, známej pod skratkou EUGO².

2. Služby Jednotných kontaktných miest

Živnostenské úrady v postavení Jednotných kontaktných miest na Slovensku (ďalej len „JKM“) poskytujú v súvislosti s podnikaním pre občanov Slovenskej republiky, ako aj pre zahraničné osoby viacero služieb. Našim zámerom nie je prezentovať všetky činnosti, ktoré JKM vykonáva, ale analyzovať tie základné služby JKM, ktoré považujeme za najdôležitejšie.

2.1. Prijímanie podaní v súvislosti s podnikaním podľa živnostenského zákona

V súvislosti s podnikaním podľa živnostenského zákona prijíma JKM od fyzických alebo právnických osôb najmä tieto podania:

• ohlásenie živnosti, vrátane povinných údajov a dokladov,
• oznámenie o zmene údajov uvádzaných na dokladoch o živnostenskom oprávnení a v živnostenskom registri,
• oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti a o zmene tohto obdobia,
• oznámenie o ukončení podnikania,
• oznámenie o zániku osvedčeného živnostenského oprávnenia s neskorším dňom začatia živnosti,
• žiadosť o vydanie dokladu o tom, že poskytovanie služieb na základe živnostenského oprávnenia nie je obmedzené alebo zakázané,
• žiadosť o vydanie potvrdenia o tom, že v živnostenskom registri nie je zápis,
• žiadosť o vydanie prehľadu zapísaných údajov v živnostenskom registri,
• žiadosť o výpis zo živnostenského registra z verejnej časti alebo neverejnej časti,

Podľa štatistických údajov JKM na Slovensku v roku 2015 vydali:

• 91 251 živnostenských oprávnení,
• 50 617 úradných záznamov o vykonaní zmien údajov (bez vydania rozhodnutia)
• 32 558 potvrdení o pozastavení prevádzkovania živnosti a o zmene obdobia pozastavenia prevádzkovania živnosti
• 55 859 potvrdení o ukončení podnikania na základe oznámenia podnikateľa
• 61 862 výpisov zo Živnostenského registra Slovenskej republiky

Skladba jednotlivých podaní je prehľadná, logicky na seba nadväzujúca a dostatočná. V prípade osobného podania podnikateľ nevypĺňa žiadne tlačivá. Na základe poskytnutých informácií a predložených dokladov jednotlivé tlačivá elektronicky vypĺňa zamestnanec JKM, klient ich po odkontrolovaní podpíše a tým verifikuje ich úplnosť a správnosť. Takýto postup je pre podnikateľa nepochybne prínosný, pretože mu ušetrí najmä množstvo času, podnikateľ nie je stresovaný a nemusí prácne študovať vysvetlivky k jednotlivým kolónkam tlačiva, aby ho vyplnil správne. V tomto je JKM vzorom aj pre ostatné inštitúcie verejnej správy.

2.2. Prijímanie podaní v súvislosti s podnikaním na základe osobitného predpisu

Od 01. 06. 2010 JKM prijímajú aj podania týkajúce sa začatia podnikania podľa osobitných predpisov. Ide o predpisy, ktoré boli novelizované prostredníctvom zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedenou novelou boli do konkrétnych predpisov implementované ustanovenia o možnosti vykonať podanie na získanie oprávnenia podnikať, prostredníctvom JKM. Týka sa to nasledujúcich činností: geologické práce, audítor, správca, veterinárny lekár, tepelná energetika, energetika, mediátor, znalec, tlmočník, prekladateľ, patentový zástupca, advokát, letecké práce, autorizovaný geodet a kartograf, architekt, autorizovaný stavebný inžinier, daňový poradca, banská činnosť, reštaurátor. JKM plní v týchto taxatívne vymenovaných činnostiach úlohu sprostredkovateľa³. Ak bude podanie vykonané osobne, JKM prevedie dokumenty po uhradení správneho poplatku do elektronickej podoby a podpísané zaručeným elektronickým podpisom zodpovedného zamestnanca JKM ich zašle príslušnému orgánu, a to bezodkladne, najneskôr do troch pracovných dní od prijatia žiadosti. Pre podnikateľa zároveň zabezpečí výpis z registra trestov, pridelenie identifikačného čísla osoby a registráciu podnikateľa na daňovom úrade a v príslušnej zdravotnej poisťovni. V prípade záujmu sprostredkuje aj zápis osoby do Obchodného registra Slovenskej republiky prostredníctvom príslušného registrového súdu a vyberie od podnikateľa súdny poplatok.

Poskytovanie tejto služby JKM prikazuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady. Výhodou pre podnikateľa je najmä dostupná sieť pobočiek JKM (v každom okrese). Nevýhodou je však fakt, že JKM je len sprostredkovateľom služby a poskytuje podnikateľom len základné informácie o podaniach k jednotlivým činnostiam. Znamená to, že za obsah podania, správnosť vyplnenia tlačív a kompletnosť potrebných príloh zodpovedá podnikateľ. Táto služba má zmysel len pre tých podnikateľov, ktorí nemajú vlastný zaručený elektronický podpis a pre osobné podanie žiadosti príslušnému orgánu by museli cestovať ďaleké vzdialenosti. Ide však o službu málo známu a málo využívanú. Od 01. 06. 2010 ju využilo iba 98 osôb. Najčastejšie sa podania týkali zápisu osôb do zoznamu mediátorov a do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

2.3. Prijímanie údajov potrebných na registráciu a oznámenie daňovníka

JKM prijíma údaje potrebné na registráciu a oznámenia daňovníka podľa § 67 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňoví poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Služba je poskytovaná podnikateľským subjektom:

• pre každé osvedčenie o živnostenskom oprávnení
• pre pozastavenie prevádzkovania živnosti a zmenu tohto obdobia
• pre ukončenie podnikania v časti, prípadne v celom rozsahu
• pre zmeny údajov v živnostenskom registri a zmeny údajov uvádzaných na dokladoch o živnostenskom oprávnení, pričom ide o nasledujúce údaje:
• - o osobné údaje,
• - o obchodné údaje,
• - o údaje o štatutároch,
• - o údaje o organizačných zložkách zahraničných osôb,
• - o údaje o zriadení a zrušení prevádzkarne.

Táto služba JKM je pre fyzické osoby poskytovaná obligatórne, to znamená, že JKM má povinnosť zasielať údaje o fyzických osobách Finančnej správe Slovenskej republiky. Pre právnické osoby je poskytovanie tejto služby postavené na princípe fakultatívnosti (dobrovoľnosti).⁴ To znamená, že k zaslaniu údajov týkajúcich sa právnických osôb Finančnej správe Slovenskej republiky dôjde len v prípade, že o to osoba oprávnená konať za právnickú osobu požiada. Vôľa tejto osoby musí byť vyznačená na konkrétnom podaní.

Na základe zaslaných údajov príslušná pobočka Finančnej správy Slovenskej republiky v lehote do 30 dní zaregistruje daňový subjekt a zašle tomuto subjektu osvedčenie o pridelení daňového identifikačného čísla. ⁵ Zároveň na základe údajov doručených od JKM vykoná aj zmeny skutočností uvedených pri registrácii. ⁶ Podnikateľskému subjektu, ktorý službu JKM využije, týmto odpadá povinnosť kontaktovať správcu dane, čím ušetrí najmä množstvo času. Prostredníctvom JKM však nie je možné vykonať iné úkony spadajúce do kompetencie Finančnej správy Slovenskej republiky, napr. registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty, alebo registrovať elektronickú (alebo virtuálnu) registračnú pokladnicu.

V roku 2015 JKM vykonalo pre podnikateľov vo vzťahu k Finančnej správe Slovenskej republiky 197 451 úkonov. Ide o jednu zo služieb, ktoré majú pre podnikateľov kľúčový význam, pretože znamená najmä odbúranie administratívnej záťaže.

2.4. Prijímanie údajov týkajúcich sa zdravotného poistenia

Zasielanie údajov potrebných na prihlásenie podnikateľského subjektu do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia, je obligatórnou (povinnou) službou JKM prístupnou (len) pre fyzické osoby. Podnikateľský subjekt pri podaní uvedie zdravotnú poisťovňu, v ktorej je aktuálne prihlásený. Existenciu poistného vzťahu podnikateľského subjektu s konkrétnou zdravotnou poisťovňou overuje JKM prostredníctvom Portálu úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou⁷. Služba je poskytovaná podnikateľským subjektom:

• pre nové (prvé) ohlásenie živnosti, prípadne pre ohlásenie živnosti, ktorým neaktívny podnikateľský subjekt opätovne ohlasuje živnosť (to znamená, že podnikateľský subjekt bol v minulosti aktívny, podnikanie však v celom rozsahu ukončil a v súčasnosti znovu ohlásil živnosť),
• pre pozastavenie prevádzkovania živnosti a zmenu tohto obdobia,
• pre ukončenie podnikania v celom rozsahu,
• pre zmeny údajov uvádzaných na dokladoch o živnostenskom oprávnení, pričom ide o nasledujúce údaje:
• - o osobné údaje,
• - o obchodné údaje.

V prípade, že podnikateľský subjekt pri podaní uviedol nesprávnu zdravotnú poisťovňu, JKM obdŕži oznámenie z informačného systému zdravotnej poisťovne o tom, že zdravotná poisťovňa poistenca neeviduje. V tomto prípade zašle JKM podnikateľskému subjektu oznámenie o tom, že oznamovacie povinnosti voči príslušnej zdravotnej poisťovni si musí splniť podnikateľ sám.

Celkový počet úkonov JKM pre zdravotné poisťovne v roku 2015 bol 138 864. Služba je pre podnikateľov nepochybne prínosná, avšak odbúrava administratívnu záťaž len čiastočne. Podnikateľ je síce odbremenený od informovania zdravotnej poisťovne o tom, že začal podnikať, zdravotnú poisťovňu však musí aj tak (osobne) kontaktovať, pretože si s ňou musí dohodnúť spôsob a výšku platenia zdravotných odvodov.

2.5. Prihlásenie sa a odhlásenie sa na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie

Ide o obligatórnu službu JKM, ktorá je podnikateľom poskytovaná nepriamo. Efekt tejto služby spočíva v tom, že s účinnosťou od 01. 01. 2015 sa z § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. vypustila povinnosť pre samostatne zárobkovo činné osoby predkladať Sociálnej poisťovni výpis z daňového priznania a prihlásiť / odhlásiť sa z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Podľa § 226 ods. 1 písm. o) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) má Sociálna poisťovňa povinnosť samostatne zárobkovo činným osobám písomne oznámiť vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného a výšku poistného pre jednotlivé druhy poistenia v lehote 20 dní od vzniku týchto povinností. Sociálna poisťovňa pritom vychádza z údajov, ktoré jej poskytnú orgány verejnej moci (najmä JKM a Finančná správa Slovenskej republiky). Podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona o sociálnom poistení, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.

Táto služba patrí medzi najnovšie služby JKM a funguje na princípe úzkej spolupráce medzi JKM, Sociálnou poisťovňou a Finančnou správou Slovenskej republiky. Ide o najväčší prínos pre podnikateľskú obec za posledné roky. Táto spolupráca je ukážkou toho, akým smerom by sa mala v budúcnosti uberať štátna správa, aby boli jej exisencia fungovanie skutočne na prospech ľudí.

Jednou zo všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti je bezúhonnosť⁸, ktorú podnikateľ pred začatím vykonávania podnikateľskej činnosti preukazuje výpisom z registra trestov. Výpis z registra trestov pre podnikateľa, ktorý je občanom Slovenskej republiky, od 01. 10. 2007 zabezpečuje JKM, a to elektronicky prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. ⁹ Táto služba živnostenského úradu nepodlieha povinnosti podnikateľa uhradiť osobitný správny poplatok. Ide o obligatórny procesný úkon vykonávaný na základe oznámenia údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov od podnikateľa¹⁰. JKM vydá podnikateľovi osvedčenie o živnostenskom oprávnení v lehote najneskôr do troch pracovných dní až odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené¹¹. V prípade, že záujemcu o podnikanie nemožno podľa podmienok uvedených v § 6 ods. 2 živnostenského zákona považovať za bezúhonného, JKM vydá rozhodnutie o nevzniknutí živnostenského oprávnenia.

V roku 2015 JKM pre podnikateľov zabezpečili celkovo 120 728 výpisov z registra trestov. Popri znížení administratívnej záťaže a časovej náročnosti možno finančný dopad pre podnikateľov v tomto prípade presne vyčísliť. Touto službou JKM ušetrili podnikateľom za jediný rok viac ako 470 000 €. Služba sa však týka iba občanov Slovenskej republiky. Rezervy je preto možné nájsť aj v poskytovaní tejto služby.

2.7. Zaslanie žiadosti o pridelenie IČO

Definíciu, spôsob tvorby, určovania a prideľovania identifikačného čísla, známeho pod skratkou IČO, rieši § 9 zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb a podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. IČO je jedinečné číslo, ktoré sa prideľuje každej fyzickej a právnickej osobe. Má evidenčný význam. IČO musí mať pridelené každý podnikateľ. Skôr, než povinná osoba vykoná zápis do evidencie, alebo vydá právoplatné rozhodnutie v tomto konaní, požiada Štatistický úrad Slovenskej republiky o pridelenie identifikačného čísla podnikateľovi. Povinnou osobou sú orgány verejnej moci, ktoré sú povinné poskytovať Štatistickému úradu Slovenskej republiky údaje na účely zápisu, zmeny alebo výmazu v registri právnických osôb¹². Pre osoby podnikajúce podľa živnostenského zákona žiada o pridelenie IČO JKM. ¹³

Pre podnikateľov ide o obrovský prínos. Správny poplatok za pridelenie identifikačného čísla Štatistickým úradom Slovenskej republiky, je pre osoby, pre ktoré službu nezabezpečuje orgán verejnej moci, vo výške 3 €. Podľa štatistických údajov vzniklo právo k podnikaniu v režime živnostenského zákona v roku 2015 celkovo 41 745 osobám. Znamená to, že za jediný rok táto služba JKM ušetrila podnikateľom 125 235 €. Ak by táto služba neexistovala a podnikatelia by museli o pridelenie IČO žiadať Štatistický úrad Slovenskej republiky osobne, pri celkovom počte 642 097 aktívnych podnikateľských subjektov podnikajúcich v režime živnostenského zákona (k 31. 12. 2015), by títo podnikatelia museli pred začatím podnikania na poplatkoch uhradiť štátu celkovú sumu vo výške viac ako 1,9 mil. €.

2.8. Sprostredkovanie zápisu údajov do Obchodného registra Slovenskej republiky

Od 01. 06. 2010 majú podnikateľské subjekty možnosť požiadať JKM o sprostredkovanie návrhu na zápis údajov do Obchodného registra Slovenskej republiky¹⁴. Podnikateľský subjekt má možnosť využiť službu aj prostredníctvom elektronického podania. Súdny poplatok za návrh na zápis do Obchodného registra Slovenskej republiky, podaného elektronicky cez JKM, je od 1. januára 2014 znížený na polovicu¹⁵. Cieľom zníženia súdneho poplatku je zvýšiť záujem podnikateľov o využívanie tejto služby. V prípade, že podnikateľský subjekt využije osobné podanie žiadosti o vydanie živnostenského oprávnenia s návrhom na zápis do Obchodného registra Slovenskej republiky, JKM zabezpečí úplnosť a komplexnosť služby. JKM však nezodpovedá za obsah podania a za jeho správnosť, nakoľko plní iba úlohu sprostredkovateľa. Nemá teda žiadne preskúmavacie právomoci.

Podľa dostupných štatistických údajov v roku 2015 vzniklo na Slovensku celkovo 12 774 nových spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností, avšak len 202 z nich využilo túto službu JKM. Nízka početnosť využívania tejto služby pramení z vysokej konkurencie súkromnej sféry, nakoľko zakladaniu obchodných spoločností sa venuje množstvo osôb a firiem.

S Obchodným registrom Slovenskej republiky úzko súvisí aj služba JKM, ktorá je poskytovaná podnikateľským subjektom nepriamo. Zmeny a doplnky týkajúce sa údajov uvedených v Živnostenskom registri Slovenskej republiky, ktoré podnikateľský subjekt oznamuje do Obchodného registra Slovenskej republiky, sa od 01. 01. 2012 JKM už neoznamujú¹⁶. JKM obdŕži zmeny a doplnky týchto údajov elektronicky od príslušného registrového súdu. Podnikateľom tak odpadla povinnosť pri zmenách a doplnkoch týkajúcich sa obchodných spoločností, kontaktovať JKM. Ide napr. o zmenu obchodného mena, zmenu alebo doplnenie konateľa, zmenu sídla a pod.

2.9. Elektronizácia služieb JKM

Od 01. 01. 2012 môžu záujemcovia o podnikanie JKM ohlásiť živnosť, prípadne príslušný úrad požiadať o vydanie oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov prostredníctvom JKM elektronicky¹⁷, a to cestou Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk. Týka sa to aj možnosti podať návrh na zápis osoby do Obchodného registra prostredníctvom JKM. Správny (prípadne aj súdny) poplatok je v tomto prípade potrebné uhradiť prevodom na bankový účet. V prípade záujmu o využívanie elektronických služieb je potrebné, aby podnikateľ alebo splnomocnená osoba podpísali formulár a doklady zaručeným elektronickým podpisom¹⁸.

Spustenie elektronických služieb bolo významným krokom vpred, najmä pre podnikateľskú obec. Svedčia o tom aj štatistické údaje, podľa ktorých bolo v roku 2014 JKM doručených 27 806 elektronických podaní. Za 3 roky podnikatelia vykonali celkovo 84 868 elektronických podaní, z toho 58 266 podaní sa týkalo ohlásenia živnosti. Hlavnou výhodou elektronických služieb je to, že podnikatelia nie sú obmedzovaní úradnými hodinami a počtom klientov na úrade. Pri ohlásení voľných živností elektronicky sa správny poplatok neuhrádza. To znamená, že pri priemernom počte 8 voľných živností na jedného podnikateľa tak ohlasovatelia živnosti teoreticky ušetrili spolu viac ako 2,3 mil. €. Prakticky kompletná elektronizácia služieb JKM je príkladom aj pre ostatné orgány verejnej moci, ako sa v pozitívnom zmysle slova priblížiť k občanovi.

2.10. Služby Registra účtovných závierok

Register účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) je informačným systémom verejnej správy, ktorého prevádzkovateľom je rozpočtová organizácia Ministerstva financií Slovenskej republiky DataCentrum. Do RÚZ sa v zákonom stanovenej lehote v elektronickej alebo listinnej podobe ukladajú taxatívne vymenované dokumenty, najmä účtovné závierky, správy audítorov, finančné a výročné správy¹⁹.

RÚZ sa člení na verejnú a neverejnú časť. Kópiu dokumentu, alebo časti dokumentu, prípadne potvrdenie o tom, že dokument alebo časť dokumentu nie sú v registri uložené, vydá žiadateľovi na základe žiadosti podanej elektronicky (podpísanej zaručeným elektronickým podpisom) alebo v listinnej podobe DataCentrum. Do času uloženia dokumentu v RÚZ vydá výstup z tohto registra daňový úrad. Žiadateľ však môže o výstup z RÚZ požiadať aj osobne na ktoromkoľvek JKM (bez ohľadu na miestnu príslušnosť). Úkon je spoplatnený poplatkom 0,33 € za každú stranu, minimálne však 1,50 € za požadované dokumenty.

JKM vydáva kópie dokumentov, alebo časti dokumentov z RÚZ na základe § 23c ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Táto možnosť sa týka 49 živnostenských úradov na Slovensku, pričom platí, že na stálom pracovisku okresného úradu sa výstupy z RÚZ nevydávajú. Živnostenský úrad zároveň vydáva iba kópie dokumentov alebo časti dokumentov, ktoré boli do registra uložené po roku 2012. O dokumenty uložené do registra pred rokom 2012, je potrebné požiadať na pobočke daňového úradu.

Za obdobie od januára do novembra roku 2015 vydali JKM na Slovensku celkovo 201 kópií dokumentov alebo časti dokumentov z Registra účtovných závierok. Domnievame sa, že táto služba je omnoho bližšia pobočkám Finančnej správy - daňovým úradom. Jej „sprístupnenie“ na JKM považujeme za nelogické a zbytočné.

2.11. Vydávanie výstupov z Obchodného registra Slovenskej republiky

Od 01. 09. 2014 JKM vydávajú aj výstupy z informačného systému verejnej správy – Obchodný register. Tieto výstupy sú rovnocenné s výpismi z Obchodného registra Slovenskej republiky²⁰ a sú použiteľné na právne účely. Hoci sa nejedná priamo o službu JKM, vydávanie uvedených výstupov s agendou JKM úzko súvisí. Živnostenský úrad ako orgán verejnej moci vydáva tieto výstupy v postavení Integrovaného obslužného miesta²¹ v súlade s § 7 ods. 3 zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výstup sa vydáva na počkanie a je spoplatnený správnym poplatkom vo výške 4 €.

V roku 2015 využilo túto službu živnostenských úradov 1 605 osôb. Služba úzko súvisí s agendou živnostenského podnikania a podnikateľská obec dlho volala po jej zavedení. Paleta možností získať výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky je veľmi široká a zavedenie tejto možnosti aj na JKM bolo logické a správne.

2.12. Cezhraničné poskytovanie služieb

Živnostenské oprávnenie je v zásade platné na území štátu, v ktorom bolo vydané. Za istých okolností je však možné vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia aj v inej krajine. Za týmto účelom JKM vydávajú potvrdenia o prijatí oznámenia o cezhraničnom poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky²². Ide o dočasné poskytovanie služieb na území Slovenskej republiky poskytovateľmi služieb trvale usadenými v niektorom z členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Potvrdenie sa však vydáva výhradne pre regulované činnosti, teda remeselné alebo viazané živnosti. Vydanie potvrdenia je administratívnym úkonom, ktorý sa vykonáva neformálnym spôsobom, napr. na druhopise oznámenia. Príkladom cezhraničného poskytovania služieb môže byť poskytovanie služby turistického sprievodcu z Českej republiky na Slovensku.

V roku 2015 oznámilo vykonávanie cezhraničného poskytovania služieb na Slovensku iba 11 podnikateľských subjektov. Túto službu prikazuje JKM poskytovať Smernica Európskeho parlamentu a Rady. Jej zmysel sa však míňa účinku. Je veľmi nepravdepodobné, žeby cezhranične poskytovalo niektorú regulovanú živnosť na Slovensku len 11 zahraničných podnikateľov za rok.

2.13. Osvedčenia o povahe a dĺžke praxe

JKM vydávajú osvedčenia o povahe a dĺžke praxe²³ v činnostiach, ktoré sú živnosťou. Tieto osvedčenia sa vydávajú pre uchádzačov o vykávanie práce v zahraničí a sú použiteľné výlučne v krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. JKM krajiny, v ktorej osoba preukázala povahu a dĺžku praxe týmto osvedčením, môže overenie údajov v ňom uvedených vykonať prostredníctvom dožiadania cez Informačný systém vnútorného trhu, známym pod skratkou IMI²⁴. Osvedčenie preukazuje druh (remeselné, viazané prípadne voľné živnosti) a dĺžku trvania činnosti v mesiacoch. Žiadateľ môže vykonávanie činnosti preukázať v postavení samostatne zárobkovej činnej osoby, zamestnanca, alebo manažéra. Vydanie osvedčenia je spoplatnené správnym poplatkom vo výške 6 €. Osvedčenie výrazným spôsobom zjednodušuje prístup k vydaniu živnostenského oprávnenia pre regulované živnosti v zahraničí. Ak by JKM takéto osvedčenie nevydávalo, podnikateľ by musel preukazovať JKM v zahraničí nadobudnutú prax v požadovaných činnostiach veľmi komplikovaným a časovo a finančne náročným spôsobom.

2.14. Inteligentná podateľňa

Stále pracoviská živnostenských úradov na Slovensku poskytujú aj službu tzv. Inteligentnej podateľne. Na okresných úradoch, na ktorých nie je trvale zriadený odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií²⁵, prijímajú stále pracoviská JKM podania pre odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií a zároveň poskytujú občanom požadované informácie z tejto oblasti. Aj týmto spôsobom sa približuje štátna správa občanovi v súlade s východiskami Reformy verejnej správy, známej pod skratkou ESO.

Zavedenie tejto služby na stálych pracoviskách JKM je nesystémové, nemá žiadnu logiku, ani opodstatnenie. Takéto riešenie navádza dojem, že JKM uprednostňuje kvantitu poskytovaných služieb pred logikou. Zároveň to naznačuje, že pri vyhliadkach do budúcnosti JKM absentuje premyslená vízia, koncepčné myslenie a systémová previazanosť poskytovaných služieb.

3. Rozširovanie služieb JKM

V blízkej budúcnosti budú na živnostenských úradoch sprístupnené aj ďalšie služby, ktoré budú občanom poskytované v rámci Integrovaného obslužného miesta občana, známeho pod skratkou IOMO. To ponúka prístup k službám štátu na jednom asistovanom mieste. Základnými službami, poskytovanými prostredníctvom IOMO, sú výpis / odpis z registra trestov, výpis z listu vlastníctva a výpis z obchodného registra. Rozsah služieb sa však bude neustále rozširovať. V súčasnosti sú uvedené služby poskytované najmä na pobočkách poštových podnikov poskytujúcich univerzálnu službu. ²⁶ Živnostenský úrad tak bude poskytovať služby občanom v pozícii JKM, Inteligentnej podateľne a IOMO súčasne. Takýto mix ale nepovažujeme za dobré riešenie.

Z analýzy popísaných služieb JKM a uvedených štatistických údajov vyplýva, že mnohé z nich sú veľmi užitočné a pre podnikateľskú obec veľmi prospešné. Je na škodu, že viaceré, ako napríklad sprostredkovanie návrhu na zápis do Obchodného registra Slovenskej republiky, alebo prijímanie podaní v súvislosti s podnikaním podľa osobitného predpisu, sú záujemcom o podnikanie málo známe. Bolo by vhodné, aby štát zvyšoval povedomie ľudí aj marketingovými aktivitami. Výkon štátnej správy je do istej miery považovaný za samozrejmosť, preto sa marketingovým aktivitám v štátnej správe nevenuje dostatočná pozornosť. Faktom však ostáva, že mnohí ľudia o palete poskytovaných služieb nevedia. Ak o nich nevedia, nebudú ich ani využívať. Napr. výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky je dnes možné získať na viacerých miestach, napr. na pobočkách Slovenskej pošty, u notárov a čoskoro aj na matričných úradoch miest a obcí v rámci agendy IOMO. Na jednej strane je táto skutočnosť dobrou správou pre občana, ktorý má možnosť výberu a služba je pre neho dostupnejšia. Ak sa však pozrieme na klienta verejnej správy ako na merateľné kritérium efektívnosti a zmysluplnosti existencie toho-ktorého orgánu verejnej moci, môžeme hovoriť o istom type konkurenčného prostredia vo verejnej správe. Paradoxne tak môžu orgány verejnej moci o klienta súperiť nie len so súkromnou sférou (napr. pri zápise obchodnej spoločnosti do Obchodného registra Slovenskej republiky), ale aj medzi sebou.

Výzvou do budúcnosti pre JKM ostáva neustále rozširovanie ponuky služieb. Priestor pre úvahy je nepochybne široký. Najväčšou výhodou je stabilná sieť „pobočiek“ v dostupných lokalitách pre klientov (podľa filozofie Reformy verejnej správy známej pod skratkou ESO je to maximálne 50 km od trvalého bydliska ktorejkoľvek osoby na Slovensku alebo maximálne hodina cestovania verejnou dopravou za požadovanou službou štátu). Vďaka tomu môžu podnikatelia ušetriť množstvo času a finančných prostriedkov. Napríklad žiadosť o zápis do zoznamu znalcov sa v minulosti podávala na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. V súčasnosti môžu podnikatelia žiadosť podať osobne na pobočkách JKM, alebo môžu využiť možnosť elektronického podania žiadosti z pohodlia domova. Rozšírenie ponuky služieb si vieme predstaviť napr. v užšej spolupráci s Obchodným registrom Slovenskej republiky (napr. pri sprostredkovaní návrhov na zápis zmien a doplnkov týkajúcich sa údajov o obchodných spoločnostiach), alebo v sprostredkovaní vybraných druhov služieb úradov práce (napr. registrácia podnikateľa, ktorý ukončil živnosť, do evidencie nezamestnaných). Ústredným bodom všetkých snáh o rozširovanie ponuky služieb JKM však musí byť podnikateľ. Znamená to, že ponúkané služby budú mať zmysel len vtedy, ak merateľným spôsobom prispejú k zníženiu administratívnej a finančnej záťaže pre podnikateľov.

Služby poskytované na JKM by však mali spolu úzko súvisieť. Tým sa dosiahne racionálna správa a efektívne využitie kapacít štátu. Nepremyslené rozširovanie služieb síce na prvý pohľad vyzerá atraktívne, de facto však môže pôsobiť kontraproduktívne. Môže totiž spôsobiť problémy napríklad v personálnej oblasti, pretože množstvo rôznorodých služieb bude od zamestnancov JKM vyžadovať také množstvo praktických aj teoretických poznatkov, ktoré mnohí zamestnanci jednoducho nebudú zvládať. Variabilita aplikačného zabezpečenia jednotlivých služieb a ich prípadná vzájomná nekompatibilita, bude znamenať aj potrebu vysokej úrovne počítačovej gramotnosti zamestnancov JKM.

V neposlednom rade ostáva výzvou pre JKM aj skutočnosť, že mnoho podnikateľov vykonáva svoje podnikateľské aktivity v zahraničí. Legálnosť vykonávaných činností musia podnikatelia dokladovať napr. výpisom zo Živnostenského registra Slovenskej republiky. Mnoho podnikateľov preukazuje povahu a dĺžku praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou, pred JKM v zahraničí osvedčením vydaným JKM na Slovensku. V súčasnosti sú však všetky výstupné dokumenty JKM na Slovensku vydávané výhradne v Slovenskom jazyku. Podnikatelia a záujemcovia o podnikanie preto musia mnohé doklady dávať prekladať a tzv. apostillovať na použitie v cudzine. V prípade potreby úradného prekladu dokumentu musia vybavovať apostille zvlášť pre autorizáciu JKM a zvlášť pre autorizáciu predkladateľa. Takýto postup so sebou prináša vysokú časovú a finančnú záťaž. Čiastočným riešením by bolo zavedenie možnosti vydávania vybraných druhov dokladov aj cudzom jazyku, napr. v angličtine.

4. Záver

Trend elektronizácie verejnej správy je nespochybniteľný. Predpokladáme, že elektronické služby budú v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu vo fungovaní štátnej správy. Na elektronizácii je však potrebné systematicky a precízne pracovať (či už z dôvodu funkčnosti, dostupnosti alebo bezpečnosti). S tým súvisí potreba zvýšenia užívateľského komfortu ústredného portálu verejnej správy, ako aj samotných služieb – to znamená ich jednoduchosť, prehľadnosť a rýchlosť. Elektronické služby JKM sú jedny z málo plne elektronizovaných služieb štátnej správy. Bolo by však chybou uspokojiť sa so súčasným stavom. Zodpovedné osoby sa musia zžiť s myšlienkou potreby neustáleho napredovania a rozvíjania pozitívneho, aby sa štátna správa vymanila zo svojej „povesti“ o rigídnosti a skostnatenosti. Občania a podnikateľská obec si zaslúžia štátnu správu, ktorá je efektívna a pre občanov prospešná. Až potom nastane doba, kedy štátna správa viac nebude synonymom obmedzovania, príťaže a nelogických požiadaviek a rozhodnutí.

Analýzou služieb JKM sme dospeli k záveru, že skladba poskytovaných služieb je komplexná. Ak uvážime, čo dnes JKM ponúka podnikateľovi za minimálne poplatky, musíme konštatovať, že začatie podnikania na Slovensku dnes po administratívnej a finančnej stránke nie je náročné. Pri ohlásení živnosti pre podnikateľa JKM zabezpečí výpis z registra trestov, pridelenie IČO, registráciu na daňovom úrade, sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. S výnimkou potreby osobne kontaktovať svoju zdravotnú poisťovňu sa tak väčšina podnikateľov môže prakticky okamžite venovať svojim podnikateľským aktivitám.

Viaceré z doplnkových služieb poskytovaných na JKM majú svoje logické opodstatnenie, chýba im však väčšia komunikovanosť smerom k verejnosti. Sú však aj také služby, ktorých poskytovanie na JKM je potrebné zvážiť. Rozširovanie služieb JKM je určite témou aj do budúcnosti. Je ale potrebné vykonať podrobné analýzy a koncepcie, ktoré budú vhodným „odrazovým mostíkom“ k zefektívneniu správy štátu a ku zvýšeniu komfortu podnikateľskej obce. Najhoršie, čo by sa mohlo v budúcnosti stať je to, že JKM sa stanú poskytovateľom takej zmesi služieb, ktorá bude vytváraná s cieľom prezentovať verejnosti kvantitu, a nie kvalitu.

Autor: Mgr. Martin Hamráček

Použitá literatúra

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu
Smernica Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2013, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb a podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

¹ pozri Smernicu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2013, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu
² pre bližšie informácie pozri http://ec.europa.eu/internal_market/eu-go/index_sk.htm
³ pozri § 66b ods. 2 písm. b) a c) a § 66ba ods. 1, ods. 3 písm. b) až f), ods. 4 až 7 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
⁴ pozri § 45a ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
⁵ pozri § 67 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
⁶ pozri § 67 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
⁷ https://www.portaludzs.sk/web/eportal/
⁸ bližšie pozri § 6, § 46 ods. 5, § 46 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. f) a ods. 4, § 60 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
⁹ pozri § 60b ods. 5, 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
¹⁰ pozri § 45a ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
¹¹ pozri § 47 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
¹² pozri § 5 ods. 1 zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb a podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
¹³ pozri § 47 ods. 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
¹⁴ pozri § 45a ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
¹⁵ pozri § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
¹⁶ pozri § 49 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
¹⁷ pozri § 66ba ods. 4 písm. b) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
¹⁸ pozri napr. https://www.slovensko.sk/sk/faq/faq-zep
¹⁹ pozri § 23 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
²⁰ pozri § 55 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
²¹ pozri § 7 zákona č. 305/2013 Z. z o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
²² pozri § 66b ods. 3 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
²³ pozri § 66b ods. 3 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
²⁴ pozri http://ec.europa.eu/internal_market/imi-net/index_sk.htm
²⁵ pozri čl. 2 Smernice č. 142/2013, ktorou sa upravujú podrobnosti o organizácii okresného úradu
²⁶ pozri § 7 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)