Tax on Sugar-Sweetened Non-Alcoholic Beverages

Anotácia: Článok sa zaoberá problematikou dane zo sladených nealkoholických nápojov ako nástroja verejného zdravotníctva a fiškálnej politiky. Analyzuje dôvody jej zavádzania, predovšetkým v kontexte znižovania spotreby cukru a prevencie civilizačných ochorení. Porovnáva legislatívne rámce a účinnosť tejto dane vo vybraných krajinách EÚ. Zohľadňuje aj jej dopad na spotrebiteľské správanie a trh.
Kľúčové slová: daň, cukor, sladené nealkoholické nápoje

Abstract: The article addresses the issue of the tax on sugar-sweetened non-alcoholic beverages as an instrument of public health and fiscal policy. It analyses the reasons for its introduction, primarily in the context of reducing sugar consumption and preventing lifestyle-related diseases. Furthermore, it compares the legislative frameworks and the effectiveness of this tax in selected EU countries, taking into account its impact on consumer behaviour and the market.
Keywords: tax, sugar, sugar-sweetened non-alcoholic beverages

Úvod

Daňový systém sa historicky formoval súbežne s vývojom štátnych útvarov. Jeho konkrétna podoba sa menila v závislosti od spoločenských, hospodárskych a fiškálnych potrieb jednotlivých štátov. Spotrebné dane predstavujú formu jednostupňového nepriameho zdanenia, ktoré sa uplatňuje na presne vymedzené druhy tovarov určené na osobnú alebo hromadnú spotrebu. Z historického hľadiska ide o jednu z najstarších foriem daňového zaťaženia, pričom si zachováva význam aj v súčasnosti. V podmienkach Slovenskej republiky sa spotrebné dane zaraďujú medzi nepriame dane, ktoré sú vyberané od výrobcov alebo dovozcov vybraných tovarov, pričom ich ekonomickú záťaž v konečnom dôsledku nesie spotrebiteľ. Zdaňovacím momentom je teda okamih nákupu alebo samotnej spotreby tovaru. Spotrebné dane – často označované aj ako akcízne dane – sa vyznačujú selektívnosťou, keďže sa vzťahujú výlučne na určitý okruh tovarov, ako sú minerálne oleje, alkoholické nápoje či tabakové výrobky. Ich aplikačná špecifickosť spočíva v tom, že nezohľadňujú ekonomickú situáciu daňového subjektu, pretože ide o daň uvalenú na tovar, nie priamo na jednotlivca. V dôsledku toho predstavujú účinný nástroj na ovplyvňovanie spotrebiteľského správania a plnia aj významnú regulačnú funkciu. V posledných rokoch dochádza k rozšíreniu využívania spotrebných daní najmä s cieľom regulovať konzumáciu zdraviu škodlivých produktov. Okrem tradičných komodít, ako sú alkohol a tabak, sa pozornosť čoraz častejšie upriamuje aj na výrobky s vysokým obsahom cukru alebo umelých prísad. Zavádzanie tzv. „zdravotne motivovaných daní“, medzi ktoré patrí aj daň z cukru, tak nadobúda nielen fiškálny, ale aj verejno-politický a zdravotný rozmer.¹

Metodológia

V rámci tohto odborného článku bola problematika dane zo sladených nealkoholických nápojov na Slovensku skúmaná prostredníctvom viacerých komplementárnych metód s cieľom zabezpečiť komplexné a multidimenzionálne zhodnotenie legislatívneho, ekonomického a zdravotného kontextu tejto dane. Cieľom článku je overiť, či daň zo sladených nápojov môže prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu populácie Slovenskej republiky a zároveň posúdiť jej fiškálny a regulačný význam.

Primárnou metódou bol analytický prehľad sekundárnych dát, ktorý zahŕňal spracovanie štatistických údajov o spotrebe cukru a sladených nealkoholických nápojov v Slovenskej republike za obdobie rokov 2010 až 2022, získaných zo Štatistického úradu SR. Tieto dáta boli doplnené a konfrontované so štatistikami a odporúčaniami Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktoré poskytujú širší európsky kontext zdrojov cukru v strave.

Ďalšou z metód bola analýza platnej legislatívy o dani zo sladených nápojov na Slovensku. V rámci tejto analýzy bola preskúmaná vnútroštátna právna úprava, jej vzťah k európskemu právu, predovšetkým smernici o spotrebných daniach EÚ, ako aj špecifiká v technike uplatňovania a výberu dane. Táto metóda umožnila identifikovať odlišnosti dane zo sladených nápojov od klasických spotrebných daní a zároveň posúdiť ich právne a administratívne dôsledky.

Komparatívna metóda bola využitá na porovnanie zahraničných skúseností so zavádzaním a fungovaním daní na sladené nápoje v rôznych krajinách, ako sú Írsko, Mexiko, Čile, Francúzsko, Dánsko, Nórsko či Slovinsko. Tieto prípadové štúdie umožnili vyhodnotiť efektívnosť týchto opatrení z hľadiska zmien v spotrebiteľskom správaní a dopadov na verejné zdravie, čím prispeli k lepšiemu pochopeniu možných rizík a prínosov takéhoto legislatívneho nástroja.

Dôležitou súčasťou metodológie bol tiež literárna rešerš relevantných odborných štúdií, ktoré sa zaoberajú vzťahom medzi zdanením sladených nápojov, spotrebiteľským správaním, reformuláciou výrobkov a zdravotnými dopadmi, predovšetkým v oblasti prevencie obezity a civilizačných chorôb.

Kombinácia týchto metód – kvantitatívne spracovanie dát, kvalitatívna právna analýza, komparatívna štúdia zahraničných prípadov a systematický prehľad literatúry – umožnila vytvoriť komplexný a objektívny pohľad na problematiku dane zo sladených nealkoholických nápojov v podmienkach Slovenskej republiky. Tento multidisciplinárny prístup zabezpečil, že výsledky a závery článku reflektujú nielen štatistické trendy a legislatívne rámce, ale aj širšie spoločenské a zdravotné súvislosti.

Cieľ a dôvody zavedenia dane zo sladených nealkoholických nápojov na Slovensku

Zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje významný zásah do verejnej politiky Slovenskej republiky, ktorý reflektuje aktuálne výzvy v oblasti verejného zdravia i potrebu stabilizácie verejných financií. Vláda Slovenskej republiky v rámci svojej fiškálnej stratégie deklarovala zámer návratu k udržateľným verejným financiám, zníženia deficitu a konsolidácie rozpočtovej situácie. V tomto kontexte vznikla iniciatíva pripraviť legislatívny rámec pre zavedenie dane zo sladených nápojov ako súčasti širšieho konsolidačného úsilia.²

Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona ide o opatrenie, ktoré reaguje na vysoký deficit verejných financií a rastúce zadlženie štátu. Očakáva sa, že zavedenie tejto dane prinesie dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, čím prispeje k stabilizácii verejných financií a obmedzeniu negatívnych vplyvov na ekonomický vývoj krajiny. Z tohto pohľadu predstavuje daň primárne nástroj fiškálnej konsolidácie a podpory dlhodobej udržateľnosti verejných rozpočtov.³

Zároveň však treba zdôrazniť, že zavedenie dane zo sladených nápojov neplní výlučne fiškálnu funkciu. Komplementárne, aj keď nie explicitne formulované v legislatívnych dokumentoch, sleduje aj významný cieľ v oblasti ochrany verejného zdravia. Zníženie spotreby týchto nápojov je v priamom súlade so snahou zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva, a to najmä v kontexte narastajúceho výskytu obezity, cukrovky 2. typu a ďalších chronických nezápalových ochorení, ktoré sú spojené s nadmernou konzumáciou cukru.⁴

Slovensko, podobne ako viaceré vyspelé krajiny, čelí zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu populácie, pričom významným rizikovým faktorom je práve nadmerná spotreba cukru, predovšetkým vo forme sladených nealkoholických nápojov. Tieto produkty významne prispievajú k nárastu obezity, metabolických porúch a iných zdravotných komplikácií, čo má za následok zvyšovanie spoločenských nákladov na zdravotnú starostlivosť, pokles produktivity práce a predčasné úmrtia. V reakcii na tieto problémy pristúpili mnohé krajiny k zavedeniu tzv. spotrebných daní z cukru, ktoré sa ukazujú ako účinný nástroj regulácie spotreby a podpory zdravšieho životného štýlu.⁵

Doplnkový zdravotný rozmer tejto dane je podporený aj analýzou sociálnych vplyvov návrhu zákona, ktorá poukazuje na pozitívne externality vyplývajúce zo zníženej konzumácie sladených nápojov. Podpora zdravšieho životného štýlu prostredníctvom cenovej politiky vedie k znižovaniu záťaže na zdravotnícky systém a k obmedzeniu nákladov spojených s liečbou chronických ochorení. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dlhodobo odporúča zavádzanie tzv. zdravotných daní na výrobky so škodlivým vplyvom na verejné zdravie, medzi ktoré okrem alkoholu a tabaku patria aj cukrom sladené nápoje. WHO zároveň poukazuje na účinnosť týchto nástrojov pri obmedzovaní spotreby rizikových produktov, najmä prostredníctvom zvyšovania ich ceny nad úroveň ekonomického rastu. ⁶

Z pohľadu verejnej politiky možno zdravotné dane vnímať ako opatrenia s duálnym účinkom – na jednej strane zabezpečujú dodatočné fiškálne príjmy, na strane druhej predstavujú efektívny nástroj na podporu zdravia populácie a znižovanie výskytu neprenosných ochorení, spôsobených nezdravými stravovacími návykmi. Z uvedeného vyplýva, že hoci návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov na Slovensku je primárne motivovaný cieľmi fiškálnej konsolidácie, jeho realizácia prispeje aj k dlhodobo pozitívnym zmenám v oblasti verejného zdravia.

Prečo práve sladené nápoje?

Predmetom zdaňovania podľa navrhovaného právneho predpisu sú sladené nealkoholické nápoje. Tento výber vyvoláva oprávnenú otázku, prečo bola za predmet dane zvolená práve táto komodita, najmä vzhľadom na existenciu iných produktov s negatívnym zdravotným dopadom, ktoré by mohli byť predmetom daňovej regulácie. V legislatíve Slovenskej republiky už v súčasnosti podliehajú spotrebnej dani dve skupiny výrobkov so škodlivým vplyvom na zdravie – tabakové výrobky, podľa zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, a alkoholické nápoje, upravené zákonom č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v dôvodovej správe k návrhu zákona ani v sprievodných materiáloch explicitne nevysvetľuje motiváciu výberu sladených nealkoholických nápojov ako predmetu dane. Zdôrazňuje však odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá podporuje zdanenie týchto nápojov ako súčasť opatrení na zlepšenie verejného zdravia.⁷

Podľa WHO predstavujú sladené nealkoholické nápoje v mnohých krajinách významný zdroj voľného cukru, pričom sú zároveň produktmi s minimálnou alebo žiadnou nutričnou hodnotou. Nadmerná konzumácia týchto nápojov je spojená so zvýšeným rizikom rozvoja nadváhy a obezity, ako aj so závažnými chronickými ochoreniami, vrátane cukrovky 2. typu, kardiovaskulárnych ochorení, zubného kazu a osteoporózy.⁸

Medzinárodný kontext poskytuje ďalšie opodstatnenie výberu tejto kategórie produktov – dane na sladené nealkoholické nápoje zaviedlo už 118 štátov sveta vrátane viacerých federálnych alebo regionálnych jurisdikcií. Ide teda o etablovaný fiškálny nástroj, ktorý je súčasťou verejných politík mnohých členských štátov Európskej únie a ďalších krajín s cieľom regulovať spotrebu výrobkov negatívne ovplyvňujúcich verejné zdravie, najmä tých, ktoré predstavujú významné rizikové faktory pre neprenosné ochorenia.⁹

Medzi európskymi štátmi, ktoré už aplikujú daň zo sladených nealkoholických nápojov alebo jej ekvivalent, sú Belgicko, Čierna Hora, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Monako, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko, Taliansko a Veľká Británia.¹⁰

Napriek tomu, že medzinárodné trendy a odporúčania WHO majú významný vplyv na voľbu predmetu dane, domnievam sa, že rozhodnutie o zdanení sladených nealkoholických nápojov v Slovenskej republike bolo primárne motivované plnením cieľov programového vyhlásenia vlády, ktorá deklarovala zámer zvážiť zavedenie tejto dane ako súčasť konsolidačných opatrení a podpory verejného zdravia.

V odborných štúdiách sa zdanenie sladených nápojov považuje za jeden z najúčinnejších nástrojov znižovania ich spotreby. Malik a Hu zdôrazňujú, že zvýšenie ceny prostredníctvom dane, ktoré dostatočne ovplyvní spotrebiteľské správanie, môže viesť k významnému zníženiu konzumácie týchto nápojov. ¹¹ Peñálva zase upozorňuje, že sladené nápoje sú vhodným predmetom zdanenia, pretože predstavujú nadbytočné produkty, ktoré majú nutrične vhodné substitúty.¹²

Prinesie prípadné zdanenie sladených nápojov zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov?

Za hlavnú príčinu rapídneho zhoršovania zdravotného stavu populácie v oblasti civilizačných ochorení je všeobecne považovaná nadmerná konzumácia cukru, pričom najvýznamnejším zdrojom je práve cukor obsiahnutý v sladených nealkoholických nápojoch. V nasledujúcej časti analyzujeme vývoj spotreby cukru a sladených nápojov v Slovenskej republike.

Graf. č.1: Spotreba cukru (kg) na obyvateľa v Slovenskej republike

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Štatistického úradu

Analýza údajov za obdobie rokov 2010 až 2022 naznačuje, že spotreba cukru na obyvateľa sa počas sledovaného obdobia výraznejšie nemenila. Z grafu je zrejmé, že nedošlo k dramatickým výkyvom, pričom trendová čiara indikuje mierne klesajúci dlhodobý trend. Napriek relatívnej stabilite spotreby cukru sa podľa údajov Štatistického úradu zaznamenal medzi rokmi 2010 a 2022 pokles o približne 7 %. Priemerný Slovák tak v roku 2022 spotreboval necelých 32 kilogramov cukru na osobu.

Graf č. 2. Spotreba sladených nápojov na obyvateľa v Slovenskej republike

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Štatistického úradu

V roku 2010 bola zaznamenaná relatívne vysoká spotreba ochutených a sladených nápojov. Avšak od roku 2011 nastal obrat a spotreba týchto nápojov postupne klesala až do roku 2022. V sledovanom období došlo k zníženiu spotreby o 33 % (z 139,6 litra na 93,5 litra na obyvateľa). Paralelne s tým sa zaznamenal rast spotreby neochutených a nesladených nápojov, ktorá vzrástla o 51,5 % (z 48,5 litra na 73,5 litra na obyvateľa). Tento vývoj naznačuje možnú zmenu spotrebiteľských preferencií, pričom dochádza k postupnému nahrádzaniu sladených a ochutených nápojov ich neochutenými a nesladenými alternatívami.

Okrem toho bol v sledovanom období pozorovaný aj mierny, avšak stabilný pokles spotreby sirupových nápojov, s výnimkou niekoľkých výkyvov. Medzi rokmi 2010 a 2022 sa ich spotreba znížila o 26,7 %. Spotreba ovocných štiav a nektárov vykazuje menej konzistentný trend, s viacerými výkyvmi, pričom nominálne hodnoty spotreby sa pohybovali medzi 5 až 15 litrami na obyvateľa v priebehu sledovaného obdobia.

Okrem samotnej spotreby sladených nápojov je dôležité sledovať aj podiel cukru z týchto nápojov na celkovej spotrebe cukru v populácii. Na základe predpokladu konštantného obsahu cukru vo výške 10 % v kategóriách ochutených nápojov, ovocných štiav a sirupových nápojov sa pokúsime odhadnúť, akú časť celkovej spotreby cukru tieto nápoje predstavujú.

Graf č. 3: Podiel sladených nápojov na celkovej spotrebe cukru v SR %

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Štatistického úradu

Podiel sladených nápojov na celkovej spotrebe cukru v Slovenskej republike vykazuje od roku 2010 najskôr klesajúci trend, ktorý sa v období do roku 2018 otočil do rastu, avšak následne opäť začal klesať. V roku 2022 dosiahol tento podiel hodnotu približne 41 %. Treba však podotknúť, že Štatistický úrad pri zbere dát o spotrebe nealkoholických nápojov nerozlišuje medzi sladenými a nesladenými variantmi, čo obmedzuje možnosť presne určiť, aký podiel spotrebovaných nealkoholických nápojov obsahuje pridaný cukor.

Okrem všeobecného znižovania spotreby sladených nápojov je pozorovaný aj pokles príjmu cukru z týchto produktov. Tento trend súvisí nielen so snahami výrobcov o reformuláciu receptúr zameranú na redukciu obsahu pridaného cukru, ale aj s meniacimi sa preferenciami spotrebiteľov smerujúcimi k zdravším alternatívam.

Podľa údajov Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) patria medzi hlavné zdroje pridaných a voľných cukrov v európskych krajinách predovšetkým cukry a cukrovinky, ako sú stolový cukor, med, sirupy, cukrovinky a sladké dezerty na vodnej báze. Následne nasledujú sladené nealkoholické nápoje vrátane cukrom sladených nápojov a ovocných džúsov, ako aj jemné pečivo.¹³

Slovenská republika patrí medzi krajiny Európskej únie s nadpriemernou prevalenciou obezity. Podľa údajov EFSA je primárnym zdrojom cukru v strave práve kategória „cukry a cukrovinky“. ¹⁴ Napriek dlhodobému poklesu spotreby nealkoholických nápojov vrátane ich nesladených alternatív a snahám výrobcov o znižovanie priemerného obsahu cukru prostredníctvom reformulácií, zostáva príjem cukru z nealkoholických nápojov na Slovensku stále významným faktorom..

Jedným z najefektívnejších nástrojov na zníženie príjmu cukru je zavedenie dane zo sladených nápojov, ktorú odporúča aj WHO. Otázkou však zostáva, či takéto opatrenie prinesie očakávaný efekt v podobe výrazného zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva, keďže príčiny výskytu obezity a ďalších civilizačných ochorení sú jednoznačne multifaktoriálne.¹⁵ WHO dlhodobo zdôrazňuje, že obezita je výsledkom komplexného pôsobenia sociálnych, ekonomických, behaviorálnych a ďalších faktorov, medzi ktoré patria napríklad:

• moderný životný štýl so zníženou fyzickou aktivitou — zvýšené využívanie automobilov, menej chôdze, prevažne sedavé zamestnanie a trávenie voľného času,
• znížená úroveň fyzického cvičenia v posledných desaťročiach, vrátane detí, ktoré trávia menej času vonku a viac času doma,
• nezdravé stravovacie návyky, ktoré nerešpektujú výživové odporúčania, a nedostatočné vzdelávanie v oblasti výživy,
• nedostatok rovnováhy a umiernenosti v konzumácii — Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) upozorňuje, že väčšie porcie sú spojené so zvýšenou spotrebou, a preto zmenšovanie veľkosti porcií jedla a nápojov zohráva kľúčovú úlohu pri podpore zdravšieho stravovania spotrebiteľov.¹⁶

Doterajšie dôkazy o dopadoch zavedenia spotrebnej dane na sladené nápoje na celkové zdravie populácie sú zatiaľ neúplné a obmedzené. Výskumy ukazujú, že hoci takéto dane môžu mať krátkodobý vplyv na predaj a nákupné správanie, v dlhodobom horizonte sa spotreba často vracia na úroveň pred zdanením.¹⁷

Navyše, aj relatívne vysoké dane vykazujú len obmedzený vplyv na celkové zdravotné ukazovatele populácie. Príkladom sú krajiny ako Írsko, Mexiko alebo Čile, kde aj po zavedení dane na sladené nápoje stále rastie prevalencia nadváhy a obezity. V Írsku, napríklad, došlo medzi rokmi 2005 a 2018 k 60 % poklesu konzumácie sladených nápojov medzi mladistvými, no prevalencia nadváhy a obezity v rovnakej skupine vzrástla z 18 % na 24 %. Tento fakt naznačuje, že vplyv dane na zlepšenie celkového zdravotného stavu nie je priamo úmerný.¹⁸

Autori odborných štúdií preto upozorňujú, že vzťah medzi cenou, resp. zdanením potravinárskeho produktu a jeho spotrebou, a následne dopadom na zdravotný stav populácie, je komplexný a sporný. Zdanenie sladených nápojov teda nemusí nevyhnutne viesť k očakávanému poklesu obezity či zlepšeniu zdravotného stavu populácie. Príkladom je Francúzsko, jedna z prvých európskych krajín, ktorá v roku 2012 zaviedla spotrebnú daň na sladené nápoje. Spotreba týchto nápojov klesla do roku 2020 o necelých 5 %, avšak prevalencia obezity vo všetkých vekových skupinách v tom istom období narastala.¹⁹

Niektoré krajiny dokonca po zavedení dane od zdanenia ustúpili, keďže daň nesplnila očakávania. Príkladom je Dánsko, ktoré zaviedlo daň na limonády už v 30. rokoch 20. storočia, zvýšilo ju v roku 2010, ale v roku 2013 ju úplne zrušilo. Daň neovplyvnila spotrebu, keďže spotrebitelia začali nakupovať tieto nápoje vo veľkom v susednom Nemecku. Rovnako Nórsko zrušilo v roku 2021 špecifickú daň z nealkoholických sladených nápojov, ktorú zaviedlo v roku 2017, z dôvodu rastúcich cezhraničných nákupov, najmä vo Švédsku. Slovinsko sa od zavedenia dane zo sladených nápojov nakoniec tiež vzdalo pre obavy z nejasností cieľov a možného presunu spotreby k alkoholu medzi mladistvými.²⁰

Daň zo sladených nealkoholických nápojov

Daň zo sladených nealkoholických nápojov v Slovenskej republike má charakter vnútroštátnej jednostupňovej nepriamej dane zo spotreby. De iure však nejde o spotrebnú daň podľa národného práva ani o daň vyplývajúcu zo smernice o spotrebných daniach Európskej únie. Spotrebné dane sú totiž čiastočne harmonizované na úrovni EÚ, pričom ich právny základ vyplýva z článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na tomto základe bola prijatá smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorá ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní. Sladené nealkoholické nápoje však, podľa tretieho recitálového bodu a článku 1 ods. 1 uvedenej smernice, nie sú zaradené medzi tovary podliehajúce spotrebnej dani, a preto sa na ne nevzťahujú pravidlá tejto smernice.²¹

Štruktúra dane zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje selektívne zdanenie vybranej kategórie tovarov, avšak táto daň nie je explicitne označená ako spotrebná daň a neobsahuje väčšinu typických prvkov a mechanizmov charakteristických pre spotrebné dane, vrátane odlišnej techniky vzniku daňovej povinnosti. Správcom dane je daňový úrad, na rozdiel od spotrebných daní, ktorých správcom je colný úrad.²²

Napriek tomu možno identifikovať určitú analógiu so spotrebnými daňami v zmysle, že výroba a skladovanie predmetných nápojov nie sú považované za zdaniteľné udalosti, ktoré by spôsobili vznik daňovej povinnosti. Táto skutočnosť je do určitej miery obdobou režimu pozastavenia dane, ktorý sa uplatňuje v rámci všeobecného systému spotrebných daní.

Daň zo sladených nealkoholických nápojov je kvalifikovaná ako nepriama daň, čo sa prejavuje technikou jej výberu a platenia. Daň je zahrnutá v cene predmetných nápojov a platená do štátneho rozpočtu subjektom povinným na platenie dane – výrobcom alebo dodávateľom nápoja. Konečným platiteľom dane je však spotrebiteľ, ktorý daň v podobe vyššej ceny nakoniec nesie. Daň predstavuje štátnu daň, ustanovenú zákonom, vyberanú štátnymi orgánmi a významný príjem štátneho rozpočtu.²³

Predmetom zdanenia sú podľa § 2 citovaného zákona:

• Balený sladený nealkoholický nápoj určený na priamu konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, ak je takýto nápoj tovarom colnej nomenklatúry 2009, 2202 10 00, 2202 91 00 alebo 2202 99 19.
• Ďalej akýkoľvek iný balený sladený nealkoholický nápoj určený na priamu konzumáciu a obsahujúci pridaný cukor alebo sladidlo, ak zároveň obsahuje kávu, čaj alebo ich náhrady, s výnimkou nealkoholického nápoja, ktorý je dojčenskou výživou, potravinou pre zvláštne lekárske účely alebo celkovou náhradou stravy na reguláciu hmotnosti podľa osobitného právneho predpisu, alebo liekom či výživovým doplnkom.
• Balená koncentrovaná látka obsahujúca pridaný cukor alebo sladidlo, ktorá vyžaduje prípravu pred konzumáciou ako sladený nealkoholický nápoj pridaním vody, ľadu, oxidu uhličitého, mlieka alebo jeho rastlinnej náhrady a ktorá je po tejto príprave schopná konzumácie ako sladený nealkoholický nápoj uvedený v predchádzajúcich dvoch bodoch, s výnimkou balenej koncentrovanej látky, ktorá je liečivým prípravkom alebo doplnkom stravy.
• Balený sladený nealkoholický nápoj alebo balená koncentrovaná látka podľa predchádzajúcich troch bodov, ak obsahujú kofeín z akéhokoľvek zdroja v množstve vyššom ako 150 mg·l⁻¹.²⁴

.

Sadzba dane je podľa § 7 citovaného zákona nastavená nasledovne:

• 0,15 eura na 1 liter v prípade balených nápojov spadajúcich do vyššie uvedeného prvého a druhého bodu,
• 1,05 eura na 1 liter, ak ide o koncentrovanú látku podľa tretieho bodu a tovar je dodávaný v množstve vyjadrenom objemovými jednotkami,
• 0,15 eura na 1 liter, ak ide o koncentrovanú látku podľa tretieho alebo štvrtého bodu, z ktorej je možné jednorazovo pripraviť nealkoholický sladený nápoj, pričom množstvo pripraveného nápoja sa na účely zdanenia počíta podľa návodu na obale,
• 4,30 eura na 1 kilogram, ak ide o koncentrovanú látku podľa tretieho bodu, pričom z návodu nevyplýva množstvo nápoja, ktoré by bolo možné jednorazovo pripraviť pridaním vody, ľadu, oxidu uhličitého, mlieka alebo jeho rastlinnej náhrady,
• v prípade tovaru uvedeného vyššie v štvrtom bode, teda zjednodušene „energetické nápoje“ a ich koncentráty v akejkoľvek forme podľa predchádzajúcich troch bodov, je sadzba dane dvojnásobná.²⁵

Daňové zaťaženie sa však nevzťahuje na všetky sladené nápoje. Podľa colnej nomenklatúry je predmetom dane len vybraná kategória nápojov vrátane ovocných a zeleninových štiav s pridaným cukrom alebo sladidlom, balených vôd vrátane minerálnych vôd a sódoviek s pridaným cukrom alebo sladidlami, nealkoholického piva a ďalších nápojov podľa nomenklatúry 2202 99 19. Táto selektívnosť znamená, že napríklad sladené jogurtové nápoje, acidofilné mlieka alebo kefírové výrobky nie sú predmetom dane, čo vyvoláva otázky o dôvodoch rozdielneho prístupu k rôznym skupinám nápojov a ich zdravotným dopadom.

Zákon v súčasnosti neberie do úvahy množstvo obsiahnutého cukru či sladidiel v konkrétnych produktoch, čo je z pohľadu zdravotnej politiky problematické. Ak je hlavným cieľom zdanenia redukcia zdravotných rizík spojených s nadmerným príjmom cukru, daňová povinnosť by mala reflektovať kvantitatívne zastúpenie týchto látok. Naopak, ak je primárnym motívom získavanie dodatočných príjmov do štátneho rozpočtu, absencia takéhoto kvantitatívneho prístupu nemusí byť nevyhnutne problémom.

Ďalším problémom je fakt, že predmet dane tvorí len určitá časť sladených nápojov, zatiaľ čo iné produkty s vysokým obsahom cukru, napríklad cukrovinky, nie sú touto daňou postihnuté, čo vedie k otázkam o konzistentnosti a spravodlivosti daňovej politiky.

Záver

Daň zo sladených nealkoholických nápojov v Slovenskej republike predstavuje špecifický nástroj selektívneho zdanenia, ktorý je síce formálne nepriama daň zo spotreby, avšak z právneho hľadiska nejde o spotrebnú daň podľa európskych ani národných právnych predpisov o spotrebných daniach. Tento fakt odráža komplexnosť a rozmanitosť daňových nástrojov využívaných na reguláciu spotreby vybraných tovarov.

Zavedená daň sa vyznačuje neštandardnou štruktúrou, ktorá neodráža kvantitatívny obsah cukru či sladidiel v jednotlivých produktoch a selektívne postihuje iba určité kategórie nápojov. Táto selektívnosť vyvoláva legitímne otázky o koherencii daňovej politiky a jej súlade s cieľmi ochrany verejného zdravia. Nezohľadnenie všetkých nápojov s vysokým obsahom cukru, ako aj nezahrnutie ďalších potravín bohatých na cukor, podkopáva potenciál tejto dane ako efektívneho nástroja zdravotnej prevencie.

Z analýzy vyplynulo, že hoci spotreba sladených nápojov na Slovensku dlhodobo klesá, bez zmeny širších faktorov životného štýlu nemožno očakávať zásadné zlepšenie zdravotných ukazovateľov. Napriek uvedeným nedostatkom zohráva daň zo sladených nealkoholických nápojov dôležitú úlohu v štátnom rozpočte a predstavuje príklad využitia fiškálnych nástrojov na ovplyvnenie spotrebiteľského správania. Prípadné zmeny a úpravy legislatívy pre zvýšenie efektivity dane zo sladených nápojov by sa mohli týkať:

• Zaviesť diferenciáciu sadzieb dane podľa množstva cukru alebo sladidiel v jednotlivých produktoch, čím by sa posilnila motivácia výrobcov k zdravším reformuláciám a spotrebiteľov k zodpovednejším voľbám.
• Rozšíriť rozsah dane na ďalšie kategórie potravín a nápojov s vysokým obsahom cukru, čím by sa odstránili súčasné nejasnosti a medzery v regulácii.
• Systematicky monitorovať vplyv dane na spotrebiteľské správanie a zdravotné výsledky populácie, aby bolo možné pružne a efektívne upravovať politiku podľa aktuálnych potrieb.
• Kombinovať fiškálne opatrenia so širokou škálou doplnkových intervencií, vrátane vzdelávania, podpory zdravého životného štýlu a zlepšenia dostupnosti zdravších alternatív.

Len komplexný prístup, ktorý zohľadňuje všetky faktory ovplyvňujúce zdravie populácie, môže priniesť výrazné zlepšenie v oblasti prevencie nadmerného príjmu cukru a redukcie obezity v Slovenskej republike.

Autor:JUDr. Jozef Gdovin, PhD.
Katedra správneho práva, Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

BDO. Slovak Republic – Tax on sweetened beverages planned for 2025. OECD distinctions and one-stage indirect tax description. [bez miesta a dátumu].

BROWNELL, Kelly D., et al. The complex relationship between taxation, consumption, and health outcomes: a review. Journal of Public Health Policy, 2020.

COLCHERO, M. A., et al. Impact of sugar-sweetened beverage taxes on obesity prevalence: Evidence from Mexico, Chile, and Ireland. PLOS Medicine, 2022.

Dôvodová správa k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov [online]. [cit. 2025-08-20]. Dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=547904

EFSA. Data Dashboard – Obesity prevalence in EU countries, 2023.

EFSA. Scientific Opinion on Dietary Reference Values for carbohydrates and dietary sugar. EFSA Journal, 2017.

EUROPEAN COMMISSION. Taxation of sugar-sweetened beverages: country reports. Brussels: European Commission, 2022.

FINANČNÁ SPRÁVA Slovenskej republiky. Spotrebné dane [online]. [cit. 2025-08-20]. Dostupné na: https://www.financnasprava.sk/sk/obcania/dane/spotrebne-dane?utm_source…
FRENCH Ministry of Health. Evaluation of the soda tax impact on consumption and obesity, 2021.

MALIK, Vasanti S. a Frank B. HU. The Role of Sugar-Sweetened Beverages in the Global Epidemics of Obesity and Chronic Diseases. Nature Reviews Endocrinology. Vol. 18, iss. 4, 2022, s. 205–218. Dostupné z: https://doi.org/10.1038/s41574-021-00627-6

MICHALČÍK, Ján. Daně a veřejné zdraví: přehled zahraničních zkušeností. In: Finance a zdraví [online]. Praha: Česká zdravotnická revue, 2021, s. 45-48. Dostupné na internete: https://www.czr.cz/finance-zdravi.pdf

OECD. Taxing Sugar-Sweetened Beverages: A Public Health Perspective. Paris: OECD Publishing, 2020, s. 30-50.

PEÑALVO, José L. The impact of taxing sugar-sweetened beverages on diabetes: a critical review. Diabetologia. Vol. 67, 2024, s. 420-429. Dostupné z: https://doi.org/10.1007/s00125-023-06064-6

Smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Fiscal policies for diet and prevention of noncommunicable diseases. s. 15-20.

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Zdravotný stav obyvateľstva Slovenska a jeho determinanty, s. 22-26.
WHO. Fiscal policies for diet and prevention of noncommunicable diseases. Geneva: World Health Organization, 2016.

WHO. Report of the Commission on Ending Childhood Obesity. Geneva: World Health Organization, 2016.

---

¹FINANČNÁ SPRÁVA Slovenskej republiky. Spotrebné dane [online]. [cit. 2025-08-20]. Dostupné na: https://www.financnasprava.sk/sk/obcania/dane/spotrebne-dane?
²Dôvodová správa k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov [online]. [cit. 2025-08-20]. Dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=547904
³ Dôvodová správa k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov [online]. [cit. 2025-08-20]. Dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=547904
⁴ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Zdravotný stav obyvateľstva Slovenska a jeho determinanty, s. 22-26.
⁵ MICHALČÍK, Ján. Daně a veřejné zdraví: přehled zahraničních zkušeností. In: Finance a zdraví [online]. Praha: Česká zdravotnická revue, 2021, s. 45-48. Dostupné na internete: https://www.czr.cz/finance-zdravi.pdf
⁶Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Fiscal policies for diet and prevention of noncommunicable diseases, s. 15-20.
⁷Dôvodová správa k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov [online]. [cit. 2025-08-20]. Dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=547904
⁸Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Fiscal policies for diet and prevention of noncommunicable diseases, s. 10-22.
⁹ OECD. Taxing Sugar-Sweetened Beverages: A Public Health Perspective. OECD Publishing, 2020, s. 30-50.
¹⁰ OECD. Taxing Sugar-Sweetened Beverages: A Public Health Perspective. OECD Publishing, 2020, s. 30-50.
¹¹MALIK, V. S., a F. B. HU. The Role of Sugar-Sweetened Beverages in the Global Epidemics of Obesity and Chronic Diseases. Nature Reviews Endocrinology. Vol. 18, iss. 4, 2022, s. 205–218. Dostupné z: https://doi.org/10.1038/s41574-021-00627-6
¹²PEÑALVO, J. L. The impact of taxing sugar-sweetened beverages on diabetes: a critical review. Diabetologia. Vol. 67, 2024, s. 420-429. Dostupné z: https://doi.org/10.1007/s00125-023-06064-6.
¹³EFSA. Scientific Opinion on Dietary Reference Values for carbohydrates and dietary sugar. EFSA Journal, 2017.
¹⁴EFSA Data Dashboard – Obesity prevalence in EU countries, 2023.
¹⁵WHO. Fiscal policies for diet and prevention of noncommunicable diseases, 2016.
¹⁶WHO. Report of the Commission on Ending Childhood Obesity, 2016.
¹⁷Brownell et al. The complex relationship between taxation, consumption, and health outcomes: a review. Journal of Public Health Policy, 2020.
¹⁸Colchero et al. Impact of sugar-sweetened beverage taxes on obesity prevalence: Evidence from Mexico, Chile, and Ireland. PLOS Medicine, 2022.
¹⁹French Ministry of Health. Evaluation of the soda tax impact on consumption and obesity, 2021.
²⁰European Commission. Taxation of sugar-sweetened beverages: country reports, 2022.
²¹Smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní.
²²Zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov.
²³Zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov.
²⁴Zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov
²⁵Zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov