Photos and videos from the point of view of GDPR

Abstrakt: Článok sa zaoberá pravidlami pre zverejňovanie fotografií a videí na internete. Aj fotografia alebo video môže byť za určitých okolností osobným údajom. Ich vyhotovenie a zverejnenie sa v takom prípade považuje sa spracúvanie osobných údajov a musí sa riadiť príslušnými právnymi predpismi. Neoprávnené zverejňovanie fotografií a videí môže okrem ochrany osobných údajov narušiť aj právo na súkromie a ochranu osobnosti.
Kľúčové slová: fotografia na internete, video na internete, osobné údaje, zásady spracúvania osobných údajov, právo na súkromie, právo na ochranu osobnosti

Abstract: The article deals with the rules for publishing photos and videos on the Internet. Even a photo or video can be personal data under certain circumstances. Its creation and publication in such a case is considered the processing of personal data and must be governed by the relevant legal regulations. In addition to the protection of personal data, the unauthorized publication of photos and videos may also violate the right to privacy and protection of personality.
Key words: photo on the Internet, video on the Internet, personal data, principles of personal data processing, right to privacy, right to protection of personality

Kedy je fotografia či video osobným údajom

Ochranu osobných údajov upravuje niekoľko predpisov. Medzi najdôležitejšie môžeme zaradiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „nariadenie GDPR“) a zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Prijatie zákona o ochrane osobných údajov súviselo práve s potrebou dosiahnuť súlad vnútroštátnej právnej úpravy pre oblasť ochrany osobných údajov s nariadením GDPR a transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2016/680 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV. Aj v dôvodovej správe k návrhu nového zákona o ochrane osobných údajov sa zdôrazňuje potreba zohľadniť pri spracúvaní osobných údajov rozvoj a používanie informačných technológií: „Nariadenie a smernica¹ vytvárajú nový modernizovaný právny rámec ochrany osobných údajov, ktorý má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie základných práv a slobôd, predovšetkým práva na ochranu osobných údajov v prostredí nových a stále častejšie používaných informačných a komunikačných technológií a zároveň podporiť posilňovanie a zbližovanie ekonomík členských štátov Európskej únie v rámci vnútorného trhu Európskej únie. Nový právny rámec ochrany osobných údajov zohľadňuje zmeny v oblasti spracúvania osobných údajov za obdobie viac ako dvadsiatich rokov od prijatia smernice 95/46.“ ²

Zákon o ochrane osobných údajov definuje osobné údaje ako „údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.“ ³

V rovnakom rozsahu definuje osobné údaje aj nariadenie GDPR vo svojom čl. 4 bod 1. Čo je a čo nie je osobný údaj, nie je možné vymedziť absolútne. Každý jeden prípad je potrebné skúmať osobitne. „Miera, do akej sú identifikátory v danom prípade postačujúce na identifikovanie konkrétnej fyzickej osoby, závisí od posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a zároveň aj situácie ako celku. Napríklad často používané priezvisko spravidla nebude postačovať na identifikáciu fyzickej osoby v rámci väčšej skupiny obyvateľstva v danom územnom obvode, avšak je pravdepodobnejšie, že bude postačovať na identifikáciu zamestnanca na konkrétnom pracovisku.“ ⁴

Môžu byť teda obsahom fotografie alebo videa osobné údaje? Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) vydal dňa 29. januára 2020 Usmernenia č. 3/2019, v ktorých sa poskytujú rady, ako uplatňovať nariadenie GDPR v súvislosti so spracúvaní osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení⁵ (ďalej len „usmernenia“). Ako je však v úvode usmernení upozornené, uvádzané príklady nie sú vyčerpávajúce, avšak všeobecné zdôvodnenie je možné uplatniť vo všetkých potenciálnych oblastiach použitia.

Usmernenia vychádzajú z definície osobných údajov uvedenej v nariadení GDPR. Konkrétne hovoria o tom, že ak je možné z obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu identifikovať osobu/osoby, čo následne aj umožňuje spracúvať takéto údaje, vzťahuje sa na uvedenú činnosť nariadenie GDPR. Toto vyjadrenie sa však vzťahuje na systematické automatické monitorovanie konkrétneho priestoru optickými alebo audiovizuálnymi prostriedkami, predovšetkým na účely ochrany majetku alebo na ochranu života a zdravia jednotlivca. Podľa § 35 ods. 3 písm. c) nariadenia GDPR sa v tomto prípade vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu údajov, nakoľko takáto činnosť pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb, prevádzkovateľ pred spracúvaním vykoná posúdenie vplyvu plánovaných spracovateľských operácií na ochranu osobných údajov.

Iné je to pri fotografiách a videách pre súkromné/domáce účely. Predmetné predpisy sa totiž nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti. ⁶

Výnimku pre „domáce činnosti“ je podľa Európskeho súdneho dvora potrebné vykladať tak, že „sa vzťahuje výlučne na činnosti, ktoré patria do rámca súkromného alebo rodinného života jednotlivcov, čo zjavne neplatí v prípade spracúvania osobných údajov, ktoré spočíva v ich zverejnení na internete takým spôsobom, že sa sprístupnia neobmedzenému počtu osôb.“ ⁷
Ak by však monitorovanie kamerou zahŕňalo nepretržité zaznamenávanie a uchovávanie osobných údajov a pokrývalo by „hoci len čiastočne, verejné priestranstvo, a smeruje mimo súkromnú sféru osoby, ktorá jeho prostredníctvom spracúva údaje, nemožno ho považovať za výlučne ‘osobnú či domácu‘ činnosť v zmysle článku 3 ods. 2 druhej zarážky smernice 95/46.“ ⁸

Zákonnosť spracúvania osobných údajov na fotografiách a videách

Zákon o ochrane osobných údajov stanovuje vo svojom § 13 ods. 1 šesť dôvodov zakladajúcich zákonnosť spracúvania osobných údajov:
a) dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov aspoň na jeden konkrétny účel,
b) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo na vykonanie opatrenia pred uzatvorením zmluvy na základe žiadosti dotknutej osoby,
c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
d) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby,
e) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, alebo
f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účel oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany okrem prípadov, keď nad týmito záujmami prevažujú záujmy alebo práva dotknutej osoby vyžadujúce si ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobou dieťa; tento právny základ sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov orgánmi verejnej moci pri plnení ich úloh.

V prípade, že nejde o videozáznam/fotografiu čisto súkromnej povahy, pre zákonnosť spracúvania osobných údajov sa vyžaduje naplnenie jedného z vyššie uvedených dôvodov. Účel takéhoto spracúvania osobných údajov musí byť uvedený vopred. ⁹
Účelom vyhotovovania videozáznamov môže byť napr. ochrana osôb alebo majetku. ¹⁰
Pre každú kameru musia byť tieto účely písomne zadokumentované a dotknuté osoby musia byť o nich informované.
V praxi sa pri vyhotovovaní videozáznamov či fotografií budú zrejme najčastejšie využívať nasledovné účely:

Súhlas dotknutej osoby (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov)

Pôjde najmä o prípady vyhotovovania videozáznamov a fotografií z rôznych podujatí. O spracúvanie osobných údajov pôjde v prípade, že osoba na týchto záznamoch bude alebo môže byť identifikovaná alebo identifikovateľná. Táto požiadavka nebude naplnená napr. pri záznamoch z väčšej diaľky, na ktorých nebude možné rozoznať jednotlivých účastníkov podujatia.

Ak ide o podujatie s uzavretým počtom účastníkov, resp. neverejné podujatie (napr. konferencia, seminár, školenie), na ktorom sa budú vyhotovovať obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy, odporúča sa získať písomný alebo elektronický súhlas od každej dotknutej osoby. Písomný alebo elektronický súhlas sa odporúča z dôvodu, že ak je spracúvanie osobných údajov založené na súhlase dotknutej osoby, prevádzkovateľ je povinný kedykoľvek vedieť preukázať, že dotknutá osoba poskytla súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov.

Úrad na ochranu osobných údajov SR v tejto súvislosti spomína vo svojom metodickom usmernení č. 2/2018 aj pojem „výslovný súhlas“. Ten sa používa napr. „pri spracúvaní osobitnej kategórie osobných údajov, alebo v prípade súhlasu so spracúvaním rodného čísla (za predpokladu, že súhlas je vhodným právnym základom spracúvania rodného čísla), ktorý musí byť výslovný. Z právneho hľadiska sa výslovným súhlasom rozumie vyjadrený súhlas. Každý súhlas so spracúvaním musí byť slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia; alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu (napr. nahratie fotografie na webové rozhranie dotknutou osobu), vyjadruje súhlas so spracúvaním osobných údajov, čo už ale za výslovný súhlas nemožno považovať.“ ¹¹

O niečo komplikovanejšie je to v prípade verejných podujatí prístupných širokej verejnosti – jarmoky, zhromaždenia, festivaly a pod. Ak by si prevádzkovateľ ako zákonný dôvod spracúvania osobných údajov zvolil súhlas dotknutej osoby (ak sa budú vyhotovovať videozáznamy či fotografie, na ktorých je možné identifikovať osoby), nevyhnutnosťou bude riadne a včasné informovanie dotknutej osoby o podmienkach spracúvania, podmienok vyjadrenia súhlasu a jeho odvolania, čo by bolo značne komplikované. Súhlas by však mohol byť vyjadrený konkludentne – vstupom osoby do označeného priestoru, náramkom potvrdzujúcim jej oprávnenie vstupu na udalosť a pod. Zároveň platí povinnosť informovať dotknuté osoby – to znamená, že tieto sa musia mať možnosť dozvedieť, že z podujatia sa budú vyhotovovať obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy (napr. sa táto skutočnosť uvedie na plagátoch pri vstupe na podujatie). Zo samotnej skutočnosti, že sa osoba zúčastní verejného podujatia, však nemožno automaticky vyvodzovať, že tým dáva súhlas na spracúvanie osobných údajov vrátane použitia fotografií a videozáznamov z tohto podujatia. Ak by sa navyše takéto fotografie a videá použili na iné účely ako je samotný kontext s verejným podujatím, mohlo by ísť o neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. V prípade verejných podujatí prístupných širokej verejnosti sa preto javí vhodnejší právny základ spracúvania osobných údajov práve oprávnený záujem.

Oprávnený záujem (§ 13 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane osobných údajov)

Oprávnené záujmy sledované prevádzkovateľom alebo treťou stranou môžu byť právne¹², hospodárske alebo nemajetkové záujmy. ¹³
„Tento právny základ je využívaný najmä v prípadoch, kedy nie je z objektívnych príčin možné zabezpečiť súhlasy dotknutých osôb pre vyhotovovanie a následné prípadné zverejňovanie fotografií, a to s ohľadom napríklad na nemožnosť vopred identifikovať účastníkov akcie, ale najmä veľký, nelimitovaný počet účastníkov akcie, či podmienky konania podujatia.“ ¹⁴

Typickým príkladom oprávneného záujmu je aj situácia bezprostredného nebezpečenstva pre život, zdravie alebo majetok (napr. ochrana prevádzok pred majetkovými a násilnými trestnými činmi). Takýto oprávnený záujem by mal „vychádzať zo skutočnej tiesňovej situácie – ako sú škody alebo vážne incidenty v minulosti – ku ktorým došlo pred začiatkom monitorovania“ ¹⁵. Takéto incidenty sa odporúča prevádzkovateľom zdokumentovať, pretože môžu predstavovať presvedčivý dôkaz existencie oprávneného záujmu.

Pre uplatnenie inštitútu oprávneného záujmu sa vyžaduje vykonanie testu proporcionality ešte pred začatím spracúvania osobných údajov. Test proporcionality pozostáva z troch krokov:

1. Identifikovať oprávnený záujem – t. j. musí existovať primerané očakávanie dotknutých osôb, že prevádzkovateľ bude spracúvať ich osobné údaje za konkrétnym účelom. V rámci tohto kroku je potrebné stanoviť, či objektívne dotknutá osoba mohla primerane očakávať a dospieť k záveru, že bude v tejto konkrétnej situácií predmetom monitorovania.
2. Vykonať test nevyhnutnosti – t. j. bude potrebné zodpovedať otázky, či by sa dal cieľ spracúvania osobných údajov dosiahnuť aj inak, inými spôsobmi, či sa pri ňom bude vykonávať automatické rozhodovanie a profilácia a pod.
3. Vykonať porovnávací test – t. j. či nad oprávneným záujmom prevádzkovateľa neprevažujú základné práva a slobody dotknutej osoby – napr. či nejde o spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, aký je vzťah prevádzkovateľa a dotknutej osoby, aké práva dotknutej osoby môžu byť zasiahnuté a v akom rozsahu, či môžu byť spracúvaním dotknuté aj iné osoby a pod.

Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. Vyhodnotením testu proporcionality je tak možné dospieť k dvom výsledkom – buď oprávnený záujem existuje, pričom riziká pre práva a slobody dotknutých osôb sú minimálne, alebo by sa osobné údaje nemali spracúvať, pretože riziká pre dotknuté osoby sú zrejmé.

Poskytovanie fotografií a videí tretím stranám

Spracúvanie osobných údajov je vymedzené v čl. 4 bod 2 nariadenia GDPR ako „operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami“. Podobne definuje spracúvanie osobných údajov aj zákon o ochrane osobných údajov vo svojom § 5 písm. e). Treťou stranou je podľa čl. 5 bod 10 nariadenia GDPR „fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt než dotknutá osoba, prevádzkovateľ, sprostredkovateľ a osoby, ktoré sú na základe priameho poverenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa poverené spracúvaním osobných údajov“.

Čiže aj na poskytovanie videozáznamov a fotografií sa vzťahujú predpisy o ochrane osobných údajov a prevádzkovateľ naň musí mať jeden z uvedených právnych základov.
V prípade zverejňovania videí a fotografií na internete musí prevádzkovateľ preukázať právny základ pre takéto zverejňovanie, napr. súhlas dotknutej osoby, a to aj v prípade, že ide o videá a fotografie čisto súkromnej povahy, teda pôvodne vyhotovené výlučne k osobnej alebo domácej činnosti, nakoľko ich zverejnením neurčitému počtu užívateľov internetu sa súkromný charakter takejto činnosti stráca.

Súhlas dotknutej osoby je jedným z viacerých právnych dôvodov na spracúvanie osobných údajov (a teda aj na ich zverejňovanie). Zohráva dôležitú úlohu, ale nevylučuje možnosť, ktorá závisí od situácie, že iné právne dôvody by mohli byť vhodnejšie, či už z hľadiska prevádzkovateľa údajov, alebo dotknutej osoby. Ak sa správne používa, súhlas predstavuje nástroj, ktorý dotknutej osobe poskytuje kontrolu nad spracovaním jej údajov. Ak sa používa nesprávne, kontrola dotknutej osoby je zdanlivá a súhlas nepredstavuje vhodný základ na spracovanie. ¹⁶

Pracovná skupina na ochranu údajov vo svojich stanoviskách 15/2011 k definícii súhlasu a 06/2014 k pojmu legitímne záujmy prevádzkovateľa zastala názor, že jednoznačný súhlas vyžaduje použitie mechanizmov, ktoré nezanechávajú žiadne pochybnosti o úmysle dotknutej osoby prejaviť súhlas. Zároveň by sa malo ujasniť, že použitie vopred nastavených možností, ktoré musí dotknutá osoba zmeniť, ak chce spracovanie odmietnuť (súhlas založený na mlčaní), samo osebe nepredstavuje jednoznačný súhlas. Platí to osobitne v prostredí online. Tiež sa požaduje, aby prevádzkovatelia údajov zaviedli mechanizmy na preukázanie súhlasu (v rámci všeobecnej povinnosti zodpovednosti), a zákonodarca by mal doplniť výslovnú požiadavku, pokiaľ ide o kvalitu a dostupnosť informácií, ktoré tvoria základ súhlasu.

Právo na ochranu osobnosti a právo na súkromie

Ochrana osobných údajov je súčasťou práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti. Právo na súkromie a právo na ochranu osobnosti obsahujú navyše aj právo na ochranu skutočností, ktoré nie je možné považovať za osobné údaje, ale môže ísť o informácie, ktoré sú určitým spôsob citlivé vzhľadom na konkrétne okolnosti.
Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Občiansky zákonník v § 12 ďalej stanovuje, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Bez takéhoto privolenia sa môžu vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Realizácia práva na súkromie patrí k tým problematickejším aktom aplikácie práva a to najmä z dôvodu, že nachádzanie konkrétneho obsahu hodnôt súkromia pripomína „skôr zložitý proces vyvažovania viacerých vzájomne proti sebe stojacich hodnôt či princípov, ktorý nemá jasne vymedzené mantinely a závisí skôr na konkrétnom kontexte, skutkovom deji, ako aj na konkrétnom správaní človeka a jeho očakávaní.“ ¹⁷

Ďalšie právne aspekty vyhotovovania fotografií a videí

Zhotovovanie fotografií a videí môže byť zakázané v prípade, ak je to v záujme obrany a bezpečnosti štátu. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“) je v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu „zakázané fotografovať, filmovať alebo inak zaznamenávať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania“. O takomto zákaze a prípadných výnimkách rozhoduje ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Zákonom o ochrane utajovaných skutočností je obmedzené aj letecké snímkovanie – podnikateľ, ktorý ho chce vykonávať, musí mať platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti a súhlas Ministerstva obrany Slovenskej republiky. ¹⁸

Z porušovania predpisov na ochranu osobných údajov môže byť vyvodená aj trestnoprávna zodpovednosť. Podľa § 374 ods. 1 trestného zákona sa trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi dopustí ten, kto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby, alebo osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie a tým poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť.

Záver

Zákon o ochrane osobných údajov vyžaduje pre zákonnosť spracúvania osobných údajov (vrátane ich zaznamenávania, poskytovania prenosom a šírenia) naplnenie jedného zo šiestich právnych základov uvedených v jeho § 13 ods. 1. Ak nepôjde o fotografie a videá vyhotovené profesionálnym dodávateľom na základe zmluvy (podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov), najčastejším právnym dôvodom bude zrejme súhlas dotknutej osoby alebo oprávnený záujem prevádzkovateľa.

Osobitné situácie spracúvania osobných údajov upravuje § 78 zákona o osobných údajoch. Ten umožňuje prevádzkovateľovi spracúvať osobné údaje aj nad rámec už uvedeného, napr. na akademický účel, umelecký účel alebo literárny účel, ak je to nevyhnutné pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné údaje spracúva prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu činnosti, zamestnávateľ niektoré údaje o svojich zamestnancoch atď. Aj takéto spracúvanie má však stanovené svoje podmienky a obmedzenia, ktoré je nevyhnutné dodržať.

Dôležité je tiež spomenúť zákaz spracúvania osobitných kategórií osobných údajov uvedený v § 16 zákona o ochrane osobných údajov. Osobitnými kategóriami osobných údajov sú údaje, ktoré odhaľujú rasový pôvod alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, filozofické presvedčenie, členstvo v odborových organizáciách, genetické údaje, biometrické údaje, údaje týkajúce sa zdravia alebo údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby. Aj tu však zákon stanovuje niekoľko výnimiek, ktorých naplnenie je potrebné skúmať v jednotlivých prípadoch (napr. súhlas dotknutej osoby, spracúvanie je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby, spracúvanie sa týka osobných údajov, ktoré dotknutá osoba preukázateľne zverejnila, spracúvanie je nevyhnutné na uplatnenie právneho nároku, alebo pri výkone súdnej právomoci, spracúvanie je nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu v oblasti verejného zdravia atď.). Pri vyhotovovaní fotografií a videí, ktoré zachytávajú osobitné kategórie osobných údajov (napr. fotografia dokumentujúca sexuálnu orientáciu osoby) na základe súhlasu dotknutej osoby, by malo ísť o súhlas výslovný, ktorý prevádzkovateľ musí vedieť preukázať.

Pre zákonné vyhotovovanie a zverejňovanie fotografií a videozáznamov je teda nevyhnutné dodržiavať všetky uvedené skutočnosti. V opačnom prípade je možné vyvodiť zodpovednosť osoby (či už fyzickej alebo právnickej), ktorá takéto záznamy vyhotovila, zverejnila alebo inak šírila, a to buď podľa zákona o ochrane osobných údajov, Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane utajovaných skutočností či trestného zákona.

Autor: doc. JUDr. Miriam Odlerová, PhD.
Katedra správneho práva , Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Literatúra

European Data Protection Board. Usmernenia 3/2019 k spracúvaniu osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení z 29. januára 2020. [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://edpb.europa.eu/sites/default/files/files/file1/edpb_guidelines_2...

Európsky súdny dvor, rozsudok zo 6. novembra 2003 vo veci C-101/01, Bodil Lindqvist.

Európsky súdny dvor, rozsudok z 11. decembra 2014 vo veci C-212/13, František Ryneš/Úřad pro ochranu osobních údajů.

Európsky súdny dvor, rozsudok zo 4. mája 2017 vo veci C-13/16, Rīgas satiksme.

KOŠČ, I., HOLUBICZKY, V. Kamerové monitorovacie systémy na bezpečnostné účely - koncepcie, parametre a rady pre policajnú prax. In: Policajná teória a prax. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, roč. 29, č. 1 (2021), s. 102-120. ISSN 1335-1370.

HAŠANOVÁ, J., DUDOR, L. Základy správneho práva, 5. aktualizované vydanie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2021. ISBN 978-80-7380-842-6

MATEJKA, J. Internet jako objekt práva: hledání rovnováhy autonomie a soukromí. Praha: CZ. NIC, 2013. ISBN 978-80-904248-7-6.

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 z 5. januára 2001.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)

Národná rada Slovenskej republiky: Detaily návrhu zákona. [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisOb...

Pracovná skupina na ochranu údajov zriadená podľa článku 29. Stanovisko 06/2014 k pojmu legitímne záujmy prevádzkovateľa podľa článku 7 smernice 95/46/ES. [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://ec.europa.eu/justice/article-29/documentation/opinion-recommenda...

Právne noviny. GDPR a fotografie. Aké je odporúčanie Úradu? [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.pravnenoviny.sk/gdpr-a-fotografie-ake-je-odporucanie-uradu#_...

Úrad na ochranu osobných údajov SR. Metodické usmernenie č. 2/2018. [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://dataprotection.gov.sk/uoou/sites/default/files/mu_c._2_2018_k_za...

VALENTOVÁ, T., BIRNSTEIN, M., GOLAIS, J. GDPR/Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov. Zákon o ochrane osobných údajov. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. ISBN 978-80-8168-852-2.

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov

¹Myslí sa tým smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/680 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SV.
² Národná rada Slovenskej republiky: Detaily návrhu zákona. [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisOb...
³ § 2 zákona o ochrane osobných údajov.
⁴ VALENTOVÁ, T., BIRNSTEIN, M., GOLAIS, J. GDPR/Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov. Zákon o ochrane osobných údajov. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018, s. 88.
⁵ European Data Protection Board. Usmernenia 3/2019 k spracúvaniu osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení z 29. januára 2020. [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://edpb.europa.eu/sites/default/files/files/file1/edpb_guidelines_2...
⁶ Pozri čl. 2 ods. 2 písm. c) nariadenia GDPR a § 3 ods. 5 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov.
⁷ Európsky súdny dvor, rozsudok zo 6. novembra 2003 vo veci C-101/01, Bodil Lindqvist, bod 47.
⁸ Európsky súdny dvor, rozsudok z 11. decembra 2014 vo veci C-212/13, František Ryneš/Úřad pro ochranu osobních údajů, bod 33.
⁹ Čl. 5 ods. 1 písm. b) nariadenia GDPR.
¹⁰Pozri KOŠČ, I., HOLUBICZKY, V. Kamerové monitorovacie systémy na bezpečnostné účely - koncepcie, parametre a rady pre policajnú prax. In: Policajná teória a prax. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, roč. 29, č. 1 (2021), s. 102-120.
¹¹ Úrad na ochranu osobných údajov SR. Metodické usmernenie č. 2/2018, str. 3. [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://dataprotection.gov.sk/uoou/sites/default/files/mu_c._2_2018_k_za...
_spracuvania.pdf
¹² Európsky súdny dvor, rozsudok zo 4. mája 2017 vo veci C-13/16, Rīgas satiksme.
¹³ Pozri WP 217, pracovná skupina zriadená podľa článku 29.
¹⁴ Právne noviny. GDPR a fotografie. Aké je odporúčanie Úradu? [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://www.pravnenoviny.sk/gdpr-a-fotografie-ake-je-odporucanie-uradu#_...
¹⁵ European Data Protection Board. Usmernenia 3/2019 k spracúvaniu osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení z 29. januára 2020. [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://edpb.europa.eu/sites/default/files/files/file1/edpb_guidelines_2...
¹⁶ Pracovná skupina na ochranu údajov zriadená podľa článku 29. Stanovisko 06/2014 k pojmu legitímne záujmy prevádzkovateľa podľa článku 7 smernice 95/46/ES. [online]. [citované 10. novembra 2022]. Dostupné na internete: https://ec.europa.eu/justice/article-29/documentation/opinion-recommenda...
¹⁷ MATEJKA, J. Internet jako objekt práva: hledání rovnováhy autonomie a soukromí. Praha: CZ. NIC, 2013, s. 52.
¹⁸ K ochrane utajovaných skutočností bližšie pozri HAŠANOVÁ, J., DUDOR, L. Základy správneho práva, 5. aktualizované vydanie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2021, s. 268-273.