Foreign regulations on the training and control of guide dogs

Abstrakt¹: Slovenská vnútroštátna právna úprava statusu vodiacich psov je v mnohých aspektoch dostatočne komplexná, napriek tomu jej však možno vyčítať viaceré nedostatky, ktoré si aj v komparácii so zahraničnými úpravami vyžadujú doplnenie alebo zmenu. Príspevok ponúka zahraničné vzory, ktoré môžu pre slovenského normotvorcu slúžiť ako inšpirácia.
Kľúčové slová: vodiaci pes, zrakovo postihnutá osoba

Abstract: The Slovak national legislation on the status of guide dogs is sufficiently complex in many respects, but it can nevertheless be accused of a number of shortcomings which, even in comparison with foreign regulations, require a supplement or change. The paper offers foreign models that can serve as an inspiration for the Slovak legislator.
Keywords: guide dog, visually impaired person

1 Úvod

Cieľom príspevku je sumarizácia koncepčného a analytického materiálu, ktorý predstaví inšpiráciu z vybranej zahraničnej právnej úpravy pre účely odstraňovania bariér spoločenského začlenenia zrakovo postihnutých osôb. Z uvedenej širokej problematiky pritom bude pozornosť venovaná iba otázkam bezpečnosti týchto osôb, prostredníctvom vytvorenia prísnejšieho systému výcviku a následnej kontroly schopností vodiacich psov.

Právny poriadok Slovenskej republiky sa vo vzťahu k úprave postavenia zrakovo postihnutých osôb a vo vzťahu k úprave výcviku a využívania vodiacich psov aktuálne nachádza v počiatočnej fáze záujmu o túto problematiku. Cieľom štúdie je analyzovať právny poriadok vybraných štátov v rozsahu legislatívne vymedzených podmienok pre výcvik, schopnosti, vlastnosti vodiacich psov a existenciu kontroly týchto požiadaviek zo strany jednotlivých štátov. Za týmto účelom sme na podklade dotazníkovej metódy výskumu vykonali počiatočnú analýzu situácie v krajinách blízkych slovenskej právnej kultúre a tradícii (Česká republika, Rakúsko, Nemecko), a to za účelom identifikovania základných trendov a oblastí či okruhov otázok, právne regulovaných alebo naopak stále neregulovaných v uvedených právnych poriadkoch, s cieľom následného využitia poznatkov v podmienkach Slovenskej republiky. Dotazníky boli vyplnené zahraničnými partnermi, ktorí sa venujú výcviku vodiacich psov. Zároveň boli analyzované priamo relevantné právne predpisy príslušných štátov.

2 Analýza právnej úpravy Českej republiky

V Českej republike považujeme za primárne pramene právnej úpravy súvisiacej s postavením, právami a povinnosťami zrakovo postihnutých osôb a kompenzáciou ich postihnutia, zákon č. 329/2011 Sb. o poskytování dávek osobám se zdravotním postižením a o změně souvisejících zákonů v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 329/2011 Sb.“) a vyhlášku Ministerstva práce a sociálních věcí ČR č. 388/2011 Sb. o provedení některých ustanovení zákona o poskytování dávek osobám se zdravotním postižením (ďalej len „vyhláška 388/2011 Sb.“).

Vodiaci pes je v Českej republike rovnako ako na Slovensku zaradený medzi tzv. zvláštne pomôcky (pojem, ktorý má porovnateľný význam ako kompenzačná pomôcka v slovenskom právnom poriadku), a to už od 60.-tych rokov minulého storočia. Zoznam druhov a typov zvláštnych pomôcok určených osobám so zdravotným postihnutím, na ktorých zaobstaranie sa poskytuje štátny príspevok, je upravený v prílohe č. 1 k vyhláške č. 388/2011 Sb. V zmysle uvedenej prílohy sa osobám so zdravotným postihnutím, ktoré trpia úplnou nevidomosťou oboch očí alebo praktickou nevidomosťou oboch očí podľa bodu I. ods. 2 písm. a) a b) Prílohy k zákonu č. 329/2011 Sb., okrem iného, poskytuje ako zvláštna pomôcka vodiaci pes.

2.1 Postup získania príspevku na vodiaceho psa

Konanie o priznanie príspevku sa podľa § 22 ods. 1 zákona č. 329/2011 Sb. začína na základe písomnej žiadosti podanej na predpísanom formulári.² Nárok na príspevok na zvláštnu pomôcku má osoba, ktorá má ťažké zrakové postihnutie s charakterom dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a zároveň jej zdravotný stav nevylučuje priznanie tohto príspevku. Dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je taký zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy trvá alebo má trvať dlhšie ako jeden rok.

Podmienkou pre priznanie príspevku na zaobstaranie si vodiaceho psa je to, že oprávnená osoba je staršia ako 15 rokov. Ďalším predpokladom na poskytnutie pomôcky je, aby zvláštna pomôcka umožnila osobe byť sebestačnou alebo potreba pomôcky na realizáciu pracovného uplatnenia tejto osoby, jej prípravy na budúce povolanie, na získavanie informácií, vzdelávanie alebo sprostredkovanie styku s okolím. Pritom sa prihliada aj na ďalšie pomôcky, zdravotnícke prostriedky, úpravy a predmety, ktoré osoba používa.

V neposlednom rade je pre priznanie príspevku podstatné posúdiť, či osoba môže zvláštnu pomôcku využívať, a to aj s ohľadom na sociálne prostredie, v ktorom žije. Príspevok na vodiaceho psa môže byť osobe poskytnutý len v prípade, ak je zvláštnou pomôckou vodiaci pes, ktorý bol vycvičený a odovzdaný právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je členom medzinárodnej organizácie združujúcej výcvikové školy. Podmienka členstva je splnená aj vtedy, ak právnická alebo fyzická osoba podala prihlášku za člena, najdlhšie však dva roky odo dňa podania prihlášky.³ Uvedená požiadavka v zásade korešponduje s tou, ktorá je upravená aj v slovenskom právnom poriadku. Pozitívom českej právnej úpravy je však prísnejšie časové ohraničenie obdobia od podania prihlášky do získania členstva v medzinárodnej organizácii. Obdobie dvoch rokov by malo byť dostatočné na to, aby výcviková škola splnila predpoklady a stala sa členom, čo v konečnom dôsledku preukazuje kvalitu poskytovaných služieb.⁴ Negatívom oboch právnych úprav je skutočnosť, že pokiaľ sa aj výcviková škola nestane v stanovenom čase členom medzinárodnej organizácie, musí si len opätovne podať prihlášku a zákonné náležitosti spĺňa naďalej.

V prípade, ak rozsah zdravotného postihnutia žiadateľa spĺňa kritériá úplnej nevidomosti oboch očí alebo praktickej nevidomosti oboch očí a zároveň zdravotný stav žiadateľa v ostatnom rozsahu nevylučuje priznanie príspevku, žiadateľ podá na príslušnom kontaktnom pracovisku úradu práce žiadosť o príspevok, ku ktorej priloží nevyhnutné doklady (doklad o členstve výcvikovej školy v medzinárodnej organizácii, resp. o podaní prihlášky nie staršej ako dva roky, potvrdenie o vykonaní zácviku vodiaceho psa, doklad o cene psa). Pri odovzdaní vodiaceho psa podpisuje dodávateľ, t. j. výcviková škola a zrakovo postihnutý klient kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je vodiaci pes a preberací protokol, ktorý následne predkladá úradu práce. V rámci posúdenia žiadosti sa vykoná posúdenie zdravotného stavu žiadateľa posudkovým lekárom a po splnení všetkých zákonných predpokladov vydá príslušný úrad práce rozhodnutie o priznaní príspevku. Z praxe vyplýva, že toto konanie trvá približne 3 až 7 mesiacov.

Čo sa týka konkrétnej výcvikovej školy, od ktorej žiadateľ vodiaceho psa získa, je výlučne na rozhodnutí žiadateľa, ktorú výcvikovú školu osloví. V Českej republike pôsobí v súčasnosti viac ako 10 organizácií, ktoré deklarujú, že ich predmetom činnosti je výcvik vodiacich a asistenčných psov. Popis zaškolenia a odovzdania vodiaceho psa žiadateľovi je v kompetencii jednotlivých organizácií a jednotný postup týchto úkonov nie je upravený.

2.2 Druhy a výška príspevku na vodiaceho psa ako kompenzačnú pomôcku

Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 329/2011 Sb. sa výška príspevku na zaobstaranie si zvláštnej pomôcky, za ktorú sa považuje aj vodiaci pes, a ktorej cena je vyššia ako 10.000,- Kč, stanoví tak, aby spoluúčasť osoby predstavovala 10 % z predpokladanej alebo už zaplatenej ceny pomôcky. Maximálna výška príspevku je obmedzená sumou 350.000,- Kč. Výška príjmu fyzickej osoby, žiadateľa o príspevok, nie je podstatným kritériom a zohľadňuje sa len vo vzťahu k spoluúčasti. V prípade, že zrakovo postihnutá osoba nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie spoluúčasti v rozsahu 10 %, krajská pobočka úradu práce posúdi mieru využívania zvláštnej pomôcky, príjem zrakovo postihnutej osoby a príjmy osôb s ňou spoločne posudzovaných podľa zákona o životnom a existenčnom minime a určí nižšiu mieru spoluúčasti, minimálne vo výške 1.000,- Kč. Na základe poznatkov z praxe sa zrakovo postihnutá osoba pri úhrade spoluúčasti vo výške 10 % z hodnoty vodiaceho psa obracia na nadácie, individuálnych darcov, prípadne jej túto sumu pomáhajú uhradiť dodávatelia vodiacich psov, t. j. kompetentné výcvikové školy, ktoré majú vlastné nadačné programy.

V právnej úprave Českej republiky aktuálne neexistuje ekvivalent príspevku na zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom, prípadne príspevku na opravu pomôcky, ktorý pokrýva aj chirurgický zákrok v rámci veterinárnej starostlivosti alebo liečebné terapeutické činnosti závažnejšieho charakteru na psovi so špeciálnym výcvikom. Výdavky súvisiace so starostlivosťou o vodiaceho psa tak znáša sama osoba so zrakovým znevýhodnením bez osobitnej podpory štátu. Rovnako výdavky na výcvik psa sú započítané len do celkovej ceny vodiaceho psa, na ktorú je poskytnutý príspevok.

2.3 Predpoklady, ktoré musí spĺňať vodiaci pes

Podľa ustanovenia § 9 ods. 12 zákona č. 329/2011 Sb., vykonávací právny predpis stanoví schopnosti vodiaceho psa, ktoré musí spĺňať na to, aby mohol byť zvláštnou pomôckou osoby so zrakovým znevýhodnením. Tieto schopnosti sú upravené v prílohe č. 2 vyhlášky č. 388/2011 Sb. a sú rozdelené na 5 kategórií: poslušnosť, ovládateľnosť a správanie; schopnosti potrebné k vodeniu osoby so zrakovým postihnutím; vyhľadávacie schopnosti; schopnosti pri cestovaní v dopravných prostriedkoch; schopnosti v mieste bydliska. Vyhláška podrobne popisuje, čo sa od vodiaceho psa vyžaduje, aby vedenie zrakovo postihnutej osoby bolo bezpečné tak pre ňu, ako aj pre ostatné osoby pohybujúce sa v blízkosti vodiaceho psa. Napriek podrobnej úprave predpokladov stanovených na vodiaceho psa, preskúšanie jeho ovládania je v kompetencii jednotlivých výcvikových škôl, resp. organizácií. O vykonaní záverečnej skúšky psa sa vydá protokol, v ktorom sa potvrdí, že všetky schopnosti psa boli preskúšané a ovláda ich. Zo strany štátnych orgánov k preskúšaniu a kontrole ovládania požadovaných schopností vodiaceho psa nedochádza.

3 Analýza právnej úpravy Rakúskej republiky

Rakúska právna úprava hovorí namiesto o vodiacich psov pre zrakovo postihnutých všeobecne o „asistenčných psoch a terapeutických psoch“, nakoľko tento pojem predstavuje širšiu kategóriu, zahŕňajúcu aj iné druhy osobitne vycvičených psov (napr. signálnych), ktoré sa využívajú aj pri iných druhoch postihnutí alebo pri osobitnom druhu liečenia. Právna úprava v príslušnom spolkovom zákone o zdravotne postihnutých (ust. § 39a zákona Bundesgesetz vom 17. Mai 1990 über die Beratung, Betreuung und besondere Hilfe für behinderte Menschen (Bundesbehindertengesetz – BBG) Nr. 283/1990) je pre všetky tieto psy rovnaká, líši sa iba v požiadavkách na ich výcvik a skúšanie s ohľadom na rôzne druhy postihnutí a tomu primerané rozdiely v asistenčnej či terapeutickej činnosti psov.

Základný rámec problematiky pochopiteľne predstavuje Rakúska spolková ústava, ktorá v čl. 7 ods. 1 zaručuje rovnosť všetkých občanov pred zákonom, čo sa v praxi vykladá jednak tak, že zákaz vodenia psov do niektorých zariadení by sa mal týkať rovnako všetkých občanov, ale i tak, že zdravotne (osobitne zrakovo) postihnutí využívajúci asistenčných psov by boli diskriminovaní, ak by nemohli špeciálne vycvičených psov používať ako asistenčné pomôcky a nemohli by s nimi vstupovať napríklad do predajní potravín alebo do dopravných prostriedkov. Pripustenie vstupu s asistenčným psom sa v týchto situáciách naopak javí ako prípad pozitívnej diskriminácie, ktorá si však pre svoju akceptovateľnosť vyžaduje pádny dôvod, na základe ktorého sa s asistenčnými psami a ich držiteľmi má zaobchádzať inak ako s inými psami a ich držiteľmi. Takým relevantným dôvodom je práve druh postihnutia a druh výcviku psa. Spolkový zákon o zdravotne postihnutých tak v § 39a rozlišuje medzi vodiacimi psami pre zrakovo postihnutých, servisnými psami a signálnymi psami. Nás na tomto mieste bude osobitne zaujímať postavenie vodiacich psov pre zrakovo znevýhodnené osoby a verejno(s)právna úprava ich výcviku a prideľovania.

Táto úprava pritom v Rakúsku predstavuje pomerne novú reguláciu pochádzajúcu až z roku 2014. Dovtedy bola situácia v Rakúsku poznačená používaním netrénovaných psov, psov bez jednotných skúšok a celkovo nízkym počtom takýchto vodiacich psov, zväčša vycvičených v zahraničí (Nemecko, Slovinsko, ale tiež Československo a jeho nástupnícke štáty). Až lobbing medzi poslancami parlamentu viedol k novej úprave z roku 2014.

V súčasnosti sa hodnota jedného vodiaceho psa pre zrakovo postihnutých v Rakúsku pohybuje medzi 38.000 až 40.000 eurami, z čoho zamestnaným zrakovo postihnutým osobám štát, resp. ministerstvo sociálnych vecí alebo príslušné hauptmanšafty či penzijné poisťovne prispievajú do výšky 30.000,- EUR. Penzistom a nezamestnaným osobám so zrakovým postihnutím možno prispieť ďalšími príplatkami. Zvyšok (doplatok) zvyčajne postihnutým poskytujú sponzori. Na bežné každodenné zaopatrenie psa sa však už žiadne ďalšie prostriedky postihnutým neposkytujú (na rozdiel napríklad od Nemecka, ale čiastočne aj Slovenska). Je možné len zahrnutie uvedených výdavkov medzi daňovo uznateľné výdavky. Opäť sa tu pritom často využíva inštitút sponzorstva, napríklad zo strany spoločností vyrábajúcich psie krmivo. Zväčša z vlastných prostriedkov však musia postihnutí hradiť náklady lekárskych veterinárnych zákrokov. Právna úprava tejto otázky je tak stále iba na polceste k najspravodlivejšiemu a najsociálnejšiemu riešeniu a mohla by sa inšpirovať v týchto otázkach napríklad prepracovanejšou úpravou platnou v Nemecku, na ktorú poukážeme nižšie. V iných verejno(s)právnych otázkach výcviku a nakladania s vodiacimi psami je však naopak pozadu Nemecko a v týchto otázkach sa javí vhodnejšie prikloniť sa k rakúskej právnej úprave prideľovania psích sprievodcov pre zrakovo postihnutých.

V Rakúsku sa tak v prípade záujmu o zaobstaranie príslušného asistenčného psa zrakovo postihnutí obracajú priamo na výcvikové školy, ktoré im predložia písomnú cenovú ponuku týkajúcu sa konkrétneho vodiaceho psa. S touto cenovou ponukou následne zrakovo postihnutí žiadajú o podporu na príslušných miestach (primárne o poskytnutie vyššie uvedených 30.000,- EUR).

Psy sú pritom vždy od počiatku vlastníctvom zrakovo postihnutého, na rozdiel napr. od Švajčiarska, kde sa psy najčastejšie poskytujú „na leasing“.

Verejnoprávne je však upravený aj postup výcviku prideľovaného psa, do ktorého procesu je prirodzene zapojený aj samotný žiadateľ o vodiaceho psa. Každý vycvičovaný pes tak musí po výcviku vo výcvikovej škole absolvovať preskúšanie v Messerli-Forschungsinstitut (inštitúte na Univerzite veterinárneho lekárstva vo Viedni). Po úspešnom preskúšaní na tomto inštitúte sa potom zrakovo postihnutý spolu s trénerom zaúča so psom pracovať, a to v prípade jeho prvého psa po dobu 3 až 4 týždňov (v prípade druhého a každého ďalšieho psa sa môže táto doba primerane skrátiť). Následne sa po dobu 4 týždňov zrakovo postihnutý zaúča pracovať so psom bez trénera. V ďalšom kroku je pes opäť preskúšavaný, a to priamo v jeho interakcii spolu so zrakovo postihnutým držiteľom psa. Každé tri roky sa navyše musí držiteľ so svojím psom zúčastniť aspoň jedného podujatia ďalšieho vzdelávania organizovaného Messerli-Forschungsinstitut-om. Inak bude inštitút držiteľa kontaktovať s požiadavkou opätovného preskúšania psa.

Nároky kladené na výber vhodných vodiacich psov kombinujú zdravotné a povahové vlastnosti psov. Zdravotný stav vycvičovaných psov sa preveruje cez nutné vyšetrenia krvného obrazu, ortopedické vyšetrenia a röntgenové snímky, neurologické vyšetrenia, ale zohľadňuje sa aj správanie počas vyšetrenia. Posudzuje sa sociálne správanie psa, jeho poslušnosť (vodenie na vôdzke, poslúchanie pokynov, chôdza s voľnou vôdzkou), miera agresie a loveckých inštinktov, sebaistota, schopnosť koncentrácie, citlivosť na hluk a odvádzanie pozornosti. Tieto požiadavky zahŕňajú čo najširší diapazón situácií, v ktorých sa môže pes každodenne ocitnúť. Pes musí mať v čase skúšky vek aspoň 18 mesiacov. Horná veková hranica psa nie je stanovená.

Aj samotný držiteľ psa sa však musí podrobiť testu svojej vlastnej mobility a schopnosti orientácie, aby bolo isté, že psa skutočne v rámci svojho pohybu správne a dostatočne využije. Bez absolvovania takejto previerky nebude držiteľ psa pripustený k tímovej skúške spolu so psom. Uvedené preskúšanie držiteľa sa vyžaduje pri každom nákupe nového psa (vzhľadom na možnosť, že s vekom aj sám držiteľ stráca schopnosť mobility a orientácie).

Pokiaľ ide o jednotlivé výcvikové školy/zariadenia, v Rakúsku ide o voľnú živnosť, pričom otázky kvality má podľa štátu vyriešiť trh. Psím trénerom sa iba neformálne (samosprávne) udeľuje známka kvality. Istou zárukou kvality je však skladanie skúšok jednotlivých psov pod dohľadom uvedeného inštitútu, ktorý prešiel osobitným certifikačným konaním a boli mu zverené príslušné právomoci preskúšavania v zmysle citovaného ust. § 39a zákona.

4 Analýza právnej úpravy Nemeckej spolkovej republiky

V zmysle nemeckej judikatúry ako aj platnej právnej úpravy (Sociálny zákonník), je vodiaci pes zdravotnou pomôckou (ust. § 33 sociálneho zákonníka SGB V). Náklady na obstaranie psa aj preto pokrývajú príslušné inštitúcie sociálneho zabezpečenia. Nárok konkrétne posudzuje nemocenská poisťovňa (Krankenkasse). Tá poskytuje aj mesačné paušálne náhrady na stravu a iné zaopatrenie psa (v roku 2018 vo výške 172,- EUR mesačne). Jednorazové výdavky (napr. veterinárne ošetrenie) nemocenská poisťovňa pokrýva v nevyhnutnom rozsahu. Práve uvedené zohľadnenie potreby krmiva a niektorých jednorazových výdavkov na starostlivosť o vodiaceho psa pritom predstavuje výhodu nemeckej právnej úpravy oproti rakúskej.

Vlastnícke právo k psovi môže mať v nemeckých podmienkach buď nemocenská poisťovňa (nevidiaci/zrakovo postihnutý je v takom prípade iba jeho držiteľom) alebo vlastníkom môže byť samotný nevidiaci/zrakovo postihnutý, prípadne (v Nemecku iba zriedkavo) sa vyskytuje aj model leasingu, pričom pes zostáva vo vlastníctve výcvikovej školy alebo nadácie a až po zaplatení leasingových splátok poisťovňou sa vlastníkom stane poisťovňa.

Na priznanie príspevku na vodiaceho psa sa vo všeobecnosti vyžadujú nasledujúce kroky, resp. splnenie nasledujúcich podmienok:

• zistenie poškodenia zraku alebo slepoty žiadateľa,
• predpísanie vodiaceho psa ako pomôcky očným lekárom,
• požiadavka na nemocenskú poisťovňu,
• získanie cenovej ponuky od výcvikovej školy,
• preverenie zo strany poisťovne a
• povolenie zo strany poisťovne.

Požiadavky kladené na psa, ktorý sa má podrobiť výcviku, sú stanovené nasledovne: vek 1 až 2 roky a výška 50 až 65 cm. Psy určené na výcvik nesmú pochádzať z masového chovu, z obchodného predaja ani z útulku. Kladie sa dôraz na to, že psy museli vyrastať v ľudskej spoločnosti. Nevyžaduje sa však ich čistokrvný pôvod. Plemená s inklináciou k agresivite (doberman a pod.) sa nesmú vycvičovať na účely využitia ako vodiace psy pre zrakovo postihnutých. Tiež sa pritom – podobne ako v Rakúsku – vyžaduje lekárske veterinárne vyšetrenie psa, nie staršie ako tri mesiace (s dôrazom na zdravie očí, kĺbov, chrbtice). Vodiace psy tiež musia byť kastrované alebo sterilizované. Zaradenie psa ako vodiaceho si vyžaduje veterinárny atest.

Inak sa však nároky na vlastnosti a výcvik psa podstatne rôznia, a to aj v závislosti od požiadaviek jednotlivých poisťovní. Práve tieto inštitúcie totiž zväčša podpisujú zmluvu s výcvikovou školou o výcviku konkrétneho psa. Zácvik s držiteľom psa trvá podľa požiadaviek jednotlivých nemocenských poisťovní 3 až 4 týždne, a to rovnako bez ohľadu na to, či ide o prvého psa alebo nového, ďalšieho psa u toho istého zrakovo postihnutého. Pes počas používania musí byť označený osobitným značením. Periodické preskúšavanie psa tiež zostáva na posúdení jednotlivých poisťovní. Je teda zrejmé, že prax v týchto otázkach je v Nemecku nejednotná, čo možno vnímať ako isté negatívum platnej úpravy s dôrazom na požiadavky jednotlivých nemocenských poisťovní.

Niektoré výcvikové strediská majú priamo uzavreté rámcové zmluvy s poisťovňami o poskytovaní výcviku pre vodiace psy. Všeobecne však ide o druh podnikania, pri ktorom sa vyžaduje povinné poistenie zo zodpovednosti za škodu. Požiadavkou na výkon takéhoto podnikania je v Nemecku 5 rokov praxe alebo 20 úspešných výcvikov. Vyžaduje sa tiež dodržiavanie zákona o ochrane zvierat.

5 Záver: Praktické odporúčania pre Slovenskú republiku

Na základe vykonanej analýzy zahraničnej právnej úpravy a získaných poznatkov dobrej praxe možno odporučiť nasledujúci podklad a inšpiračné zdroje pre zefektívnenie fungovania výcviku a kontroly schopností vodiacich psov.

Právna úprava Rakúskej republiky je inšpiratívna osobitne čo do zabezpečenia jednotného posudzovania kvality výcviku vodiaci psov. Podobne ako to predpokladá rakúsky spolkový zákon o zdravotne postihnutých v ustanovení § 39a, možno odporúčať akreditovanie osobitného pracoviska špecializujúceho sa na veterinárne lekárstvo, prípadne etické otázky a kognitívne otázky chovu a využívania domácich zvierat na vyhodnocovanie spôsobilosti jednotlivých vycvičených vodiacich psov. V závislosti od úspechu vodiaci psov v jednotných skúškach totiž môže prebehnúť aj samoregulačné sprehľadnenie a skvalitnenie ponúkaných služieb na trhu výcvikových škôl, či už v Slovenskej republike, alebo i zahraničných výcvikových škôl, ktoré by chceli svoje služby a svojich vycvičených psov poskytovať zdravotne zrakovo postihnutým obyvateľom Slovenskej republiky.

V rámci efektívneho, rýchleho a hospodárneho zabezpečenia tejto úlohy navrhujeme zriadenie osobitnej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zriadenie komisie, ktorá by bola poradným orgánom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je odôvodnené tým, že v súčasnosti do agendy Ministerstva vnútra SR patrí aj problematika kynológie vo vzťahu k služobným psom. Služobnú kynológiu odborne a metodicky riadi odbor kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru. Personálne by bola komisia zložená z odborníkov, ktorí aj v súčasnosti zabezpečujú chod odboru. Potencionálne by ďalší priamy náklad s fungovaním komisie súvisel len s doplnením personálneho tímu o osobu s teoretickými vedomosťami a praktickými skúsenosťami s prácou s vodiacimi psami. Alternatívne, príslušným ministerstvom s právomocami v tejto oblasti by mohlo byť buď Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to s ohľadom na zjavný sociálny rozmer tejto problematiky alebo (prípadne spolu s) Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR, v tomto prípade s ohľadom na požiadavky na plemená zvierat (psov) a ich fyzické a psychické vlastnosti.

Komisia by sa zaoberala hodnotením kvalitatívnej zložky výcviku vodiaceho psa. Primárnym účelom jej zriadenia by bolo zlepšenie podmienok pre výcvik vodiacich psov a bezpečnosti ich využívania s ohľadom na ich fungovanie v rámci spoločnosti. V praktickej rovine by vodiaci pes po absolvovaní výcviku u konkrétneho oprávneného subjektu musel vykonať skúšku pred komisiou, zameranú najmä na jeho priestorovú orientáciu a preskúšanie ostatných schopností potrebných pre riadny a bezpečný výkon určených činností pri vodení zrakovo postihnutej osoby. V tomto prípade je možné ako vhodný zdroj inšpirácie pre určenie jednotlivých zručností, ktoré má vodiaci pes zvládať, využiť ich zoznam špecifikovaný v českom právnom poriadku, konkrétne v prílohe č. 2 k vyhláške č. 388/2011 Sb. o provedení některých ustanovení zákona o poskytování dávek osobám se zdravotním postižením.

Okrem toho by sa komisia zameriavala na kontrolu zdravotného stavu psa. Inšpiratívnou je v tomto smere právna úprava Rakúskej republiky. Pes by pred získaním potvrdenia preukazujúceho vhodnosť vykonávania vodiacich činností v prospech konkrétnej zrakovo postihnutej osoby musel podstúpiť veterinárne vyšetrenie v rozsahu vyšetrenia krvného obrazu, ortopedického vyšetrenia, zhodnotenia röntgenových snímok a neurologického vyšetrenia. Najvhodnejšie sa javí vyšetrenia psa vykonať ešte vo fáze pred kontaktom so zrakovo znevýhodnenou osobou, a to vzhľadom na skutočnosť, že ich význam je najmä preventívny. Týmto spôsobom by sa mala zabezpečiť dostatočne dlhá spolupráca medzi zrakovo postihnutou osobou a vodiacim psom a tým aj efektívne vynaloženie finančných prostriedkov na vitálneho jedinca s predpokladom dobrej zdravotnej kondície aj do budúcnosti.

Rovnako by sa mala preskúšaniu mobility, orientácie a kooperácie s vodiacim psom podrobiť aj osoba žiadajúca o príspevok na vodiaceho psa ako kompenzačnú pomôcku. Až po splnení všetkých uvedených krokov by komisia vydala potvrdenie jednak vodiacemu psovi, že jeho zdravotný stav, povahové vlastnosti a preukázané schopnosti sú dostatočné na sprevádzanie zrakovo znevýhodnenej osoby a zároveň by konkrétna zrakovo postihnutá osoba už vo vzťahu ku konkrétnemu vodiacemu psovi získala potvrdenie o preverení vlastnej, ako aj kooperatívnej orientácie. Týmto spôsobom by došlo k zavedeniu kontroly aj v rozsahu skutočného „spárovania“ a odovzdania konkrétneho vodiaceho psa konkrétnej zrakovo postihnutej osobe.

Samotná legislatívna realizácia uvedených krokov by bola vhodná prostredníctvom prijatia osobitnej vyhlášky Ministerstva vnútra SR o predpokladoch kladených na vodiaceho psa, ktorá by regulovala nielen konkrétne predpoklady, ale aj zriadenie, zloženie a kompetencie odbornej komisie, priebeh skúšky vodiaceho psa, kontrolný mechanizmus vo vzťahu k subjektom oprávneným realizovať výcvik a sankcie za porušenie ustanovených povinností.

V závislosti od testovania/preskúšavania psov uvedeným akreditovaným pracoviskom by mala byť zavedená aj jednotná politika priznávania vodiacich psov zrakovo postihnutým osobám, ako i na to naviazané financovanie a regulácia vlastníckych práv k takýmto vodiacim psom.

Ideálom sa pritom zdá byť kombinácia výhod nemeckej a rakúskej právnej úpravy – zabezpečenie psa pre konkrétnu zrakovo postihnutú osobu príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia, resp. s ohľadom na charakter komisie podľa vyššie uvedeného návrhu iným povereným orgánom štátnej správy v gescii Ministerstva vnútra SR a následne nárok na každomesačnú dávku na bežnú starostlivosť o psa spolu s možnosťou poskytovania jednorazových dávok pri vopred nepredvídateľných výdavkoch, napríklad na veterinárne ošetrenie psa. Zabezpečenie vodiaceho psa by mohlo prebiehať rôznymi formami, ktoré by čo najmenej zaťažovali zrakovo postihnuté osoby, a to najmä v prípade, ak by pochádzali zo sociálne znevýhodnenej skupiny. S ohľadom na podmienky Slovenskej republiky sa však javí ako pravdepodobné, že zvolenie formy odkúpenia vodiaceho psa orgánom štátnej správy by namiesto zjednodušenia administratívneho procesu mohlo celý postup skomplikovať, v dôsledku čoho by v prípade implementácie daného riešenia bolo kľúčové efektívne nastavenie daného procesu.

Navrhovaná právna úprava by si pritom vyžadovala jednak legislatívny zásah do platných predpisov sociálneho zabezpečenia s výslovnou úpravou nakladania s vodiacimi psami, úpravou s nimi spojených dávok a nárokov, ako i poverenie príslušného akreditovaného pracoviska úlohami spojenými s testovaním či preskúšavaním jednotlivých vycvičených vodiacich psov. Podrobnosti by následne mohol obsahovať samostatný vykonávací predpis.

Autori:
JUDr. Daniela Čičkánová, PhD., LL.M.
Mgr. Tamara Čipková, PhD.
prof. JUDr. Tomáš Gábriš, PhD., LLM.
Slovenská asociácia európskych štúdií (ECSA Slovakia)
www.ecsa.sk

Použitá literatúra:

Bundesgesetz vom 17. Mai 1990 über die Beratung, Betreuung und besondere Hilfe für behinderte Menschen (Bundesbehindertengesetz – BBG) Nr. 283/1990
Rakúska spolková ústava (Bundes-Verfassungsgesetz)
Sociálny zákonník Nemeckej spolkovej republiky (Sozialgesetzbuch)
Vyhláška Ministerstva práce a sociálních věcí ČR č. 388/2011 Sb. o provedení některých ustanovení zákona o poskytování dávek osobám se zdravotním postižením
Zákon č. 258/2000 Sb. o ochraně veřejného zdraví a o změně některých souvisejících zákonů v znení neskorších predpisov
Zákon č. 329/2011 Sb. o poskytování dávek osobám se zdravotním postižením a o změně souvisejících zákonů v znení neskorších predpisov
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
Dotazníky vyplnené spolupracujúcimi subjektami – Ing. Hana Jasencová (Česká republika); Graeme White Associates (Australia); p. Richter (Nemecko); Dipl. Ing. Gloria Petrovics (Rakúsko)

¹ Tento odborný článok vznikol v rámci realizácie projektu „Tvorba a optimalizácia lepšej verejnej politiky v záujme odstraňovania bariér spoločenského začlenenia zrakovo postihnutých (kód ITMS 314011L721)“, ktorý je financovaný Operačným programom Efektívna verejná správa z Európskeho sociálneho fondu.
² Formulár je dostupný online: https://www.mpsv.cz/web/cz/-/zadost-o-prispevek-na-zvlastni-pomucku (zmenili web)
³ § 9 ods. 1, 3, 5, 12 zákona č. 329/2011 Sb.
⁴ V Slovenskej republike je to podľa § 25 ods. 5 Zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia najdlhšie päť rokov od podania tejto prihlášky.
⁵ Podľa bodu II. písm. a) - c) Prílohy k zákonu č. 329/2011 Sb. je za kontraindikáciu považovaná duševná porucha, porucha správania a porucha intelektu, s narušením rozpoznávacích a ovládacích schopností, stavy závislosti na návykových látkach, ak spôsobujú nemožnosť užívania pomôcky, hluchonemosť, ťažká polyvalentná alergia a alergia na zvieraciu srsť.