Theory of legal argumentation: protect critical thinking before eristic dialectics?

Abstrakt: KUCHÁROVÁ, Dominika: Teória právnej argumentácie: chráni kritické myslenie pred eristickou dialektikou? Príspevok prepája teóriu právnej argumentácie a teóriu kritického myslenia. Autorka obhajuje tézu, že kritické myslenie slúži ako nástroj na obranu pred eristickou argumentáciou. V článku objasňuje v čom spočíva problém eristickej dialektiky a ako môže kritické myslenie pomôcť nie len nám, ale aj samotným princípom právneho štátu.
Kľúčové slová: právna argumentácia - eristická dialektika - kritické myslenie

Abstract: KUCHÁROVÁ, Dominika: Theory of legal argumentation: protect critical thinking before eristic dialectic? The contribution links the theory of legal argumentation and the theory of critical thinking. The author argues that critical thinking serves as a tool to defend against an eristic argumentation. In the contribution explain what is the problem of eristic dialectic and how critical thinking can help not only us, but also the rule of law.
Key words: legal argumentation - eristic dialectics - critical thinking

„Až keď svet prestaneme chápať čiernobielo, zistíme, aké je ťažké trafiť do čierneho.“¹

Úvod

Sókrates v dialógu Faidros hovorí, že v Egypte kedysi žil boh, ktorému bol zasvetený vták s menom Ibis. ² Ten vynašiel náuku o číslach, astronómiu či písmo. V tom čase bol kráľom celého Egypta Thamus, a tak za ním boh, ktorý vedenia vynašiel prišiel s požiadavkou, že by sa jeho vynálezy mali rozšíriť medzi ľudí. Jeden vynález hanil, iný chválil, a to podľa toho ako sa mu zdal užitočný. Boh prichádzajúci s písmom sa domnieval, že vynájdenie písma je ako liek pre pamäť či múdrosť. Kráľ Egypta ale odvetil, že jeden dokáže priviesť vynálezy a iný dokáže posúdiť koľko škody so sebou prinesú. Čo tým ale Thamus, vtedajší kráľ Egypta, myslel? Tým, že si následne občania budú čítať texty, hoci vzdelaných ľudí, bez ústneho výkladu budú pôsobiť len zdanie poznania.³ V tom Thamus videl budúcnosť škody tohto vzácneho poznania.

Tento mýtus je odpoveďou na otázku, prečo Platón nepísal ucelené texty ale dialógy. Vzťah medzi poznaním v duši jednotlivcov a výkladom je odlišný, i preto [Platón] nedôveroval písaným textom. Ak ale niekto napíše zákony, ústavu či iné pramene práva niekoľko storočí dozadu, mali by sme s určitou polemikou pristupovať aj k nim. Právna argumentácia a interpretácia sú preto veľmi dôležitou súčasťou dnešného právneho myslenia, nie len pre interpretáciu zákonov, ústavy ale aj pre dodržiavanie princípov právneho štátu.

To, že slovo je novodobou zbraňou, ktorá sa často využíva v boji na šírenie dezinformácii nemožmo spochybniť. K právnemu textu je nútne pristupovať a priori ako sémanticky nejednoznačnému a nejasnému, pretože každá právnička a právnik môžu hypoteticky interpretovať text inak.⁴ V nasledujúcich riadkoch sa budem venovať primárne právnej argumentácii. Ak človek s právnickým vzdelaním využíva právne vzdelania cestou eristickej argumentácie je to nebezpečné nie len pre jeho súperov, ale aj pre princípy právneho štátu. V predloženom článku sa budem snažiť poukázať, že teória kritického myslenia môže byť dobrou obranou voči eristickej argumentácii, ktorá sa javí ako etický problém.

1. Problém eristickej dialektiky

Eristická dialektika je umenie diskutovať, a síce tak diskutovať, aby človek získal pravdu právom či neprávom, každým (i nedovoleným) spôsobom.⁵ V právnej praxi sa možno s eristickou argumentáciou stretnúť relatívne často a hoci problém eristiky nespadá do kriminálneho rámca, rozhodne ho môžeme zaradiť k problémom etickým. V ideálnom svete by právnici postupovali tak, aby výsledok sporu bol založený na čo najpresnejšom zistení skutkového stavu a čo najlepšie interpretovanej a aplikovanej norme. V reálnom svete však právnici takto nekonajú a neraz využívajú rôzne druhy úskokov.⁶ Z antickej filozofie boli najlepšími majstrami umenia eristiky sofisti. Popri nich sa v eristike preslávili členovia megarskej školy a eristické umenie využívali aj antickí skeptici. Sofisti boli zo strany Sókrata či Platóna kritizovaní za to, že priamo mierili na konkrétne emócie, ktoré chceli u ľudí vyvolať, teda nešlo im o to, o čo v skutočnosti filozofii ide, t.j. o hľadanie pravdy. V starovekom Grécku bolo samozrejmé, že sa rečníci pred zhromaždením nespoliehali ani tak na logické myslenie, ako na dobrý odhad hlbších záujmov občanov, a tak sľuby vo forme veľkej koristi či uhájenie ich majetku pred nepriateľmi neboli sporadické.⁷

Ľudia v dnešnej dobe – podobne ako sofisti v starovekom Grécku – veľmi radi používajú účelovú, nie logickú argumentáciu, t.j. snažia sa iných presvedčiť, že ich názor je správny bez ohľadu na skutočný stav veci.⁸ Prirodzene nás môže napadnúť aj tzv. politická argumentácia v interpretácii práva. Jej problém tiež spočíva v účelovosti, ktorá smeruje k naplneniu určitého cieľa. Nech ju uchopíme v pôvodnom antickými autormi definovanom zmysle ako vznešené umenie správy veci verejných/obce alebo skrz presadzovania vlastných záujmov, nikdy nie je a nemôže byť s ňou spojená objektívna argumentácia, pretože imanentne obsahuje konkrétnu politickú ideu alebo zamýšľaný cieľ.⁹ V právnickej obci sa najväčším problémom ukazuje, že eristická argumentácia spochybňuje systematickosť práva, či dokonca samotnú vedeckosť práva. Právny teoretik Viktor Knapp na podloženie tohto názoru tvrdil, že právna veda je argumentatívna, a nie axiomatická.¹⁰

To znamená, že sudca veľakrát nerozhoduje na základe vyšších princípov (právnych axiómov), ale na základe argumentácie jednej zo strán, ktorú následne podporí. Podľa neho, a ja sa k jeho názoru prikláňam, v práve hrá veľkú úlohu autorita - autorita samotného sudcu, vedca a s nimi spojená presvedčivosť ich argumentácie.¹¹

2. Zložky právnej argumentácie

Ak sme v predchádzajúcej kapitole poukázali na to, že právnej argumentácii nesvedčí eristická dialektika, je na mieste priblížiť, ako by správna argumentácia mala vyzerať. Argument vzniká vtedy, keď sa niektorá osoba – autor argumentu – pokúsi presvedčiť určitých cielených jednotlivcov, aby urobili alebo uverili niečomu odvolávajúc sa na určité dôvody alebo dôkazy.¹² Problémom je predložiť súbor racionálnych noriem, ktoré možno použiť na identifikáciu, analýzu a hodnotenie takéhoto argumentu. Druhá strana procesu môže položiť vhodnú kritickú otázku, ktorá odhalí, že argument má slabinu, ktorú jeho obhajca nevyrieši alebo nedokáže napraviť primeranou odpoveďou na otázku. Hlavným cieľom používania argumentov v takýchto prípadoch je kritizovať argument tým, že sa nájdu jeho slabé stránky. Na to je potrebné najprv identifikovať a analyzovať argument.¹³

Ako ale vyzerá dobrý argument ? Ten, ktorý niekoho presvedčí? Čo ak mám zlý deň a nepresvedčí ma nič? Potom by mal byť dobrý argument ten, ktorého záver je pravdivý. Argument je zložený z premís a indikátor, pričom je v hre viacero záverov.¹⁴ Tvrdenie je presvedčivé, ak máme dobrý dôvod domnievať sa, že je pravdivé. Prirodzene, ak je tvrdenie protistrany nepravdepodobné, nemáme ani dôvod veriť, že je to pravda.¹⁵ Mohli by sme hovoriť o validite argumentov. Ak záverečné tvrdenie stojí na pravdivých premisách, je nepravdepodobné, že by bolo falošné, teda bude validné (platné). Toulminov model [možného] argumentu identifikuje v bežnej debate štyri základné prvky argumentu: tvrdenie, dôkaz, zdôvodnenie a výnimku.¹⁶

Predstavte si situáciu, že obhajuje tézu, že by mal byť zavedný trest smrti v podmienkach Slovenskej republiky. Z morálneho i ústavného hľadiska je ľudský život chránený a preto by s touto tézou väčšia časť spoločnosti zrejme nesúhlasila. Na základe Toulminoveho modelu, po vyslovení tvrdenia, že trest smrti by mal byť zavedný prichádza dôkaz. Napríklad, našli by sme štatistiky, ktoré svedčia o tom, že by rodine zabezpečil štát omnoho väčšiu satisfakciu, ak by videli páchateľa závažného zločinu zomrieť. Zdôvodnenie by samozrejme záležalo na konkrétnej debatérke či debatérovi. Výnimka by mohla spočívať v justičných omyloch a ich príkladoch, a protiargument by mohol byť založený na tvrdení, že akákoľvek vražda je nemorálna a ľudský život je vždy hodný ochrany.
Špecifikum právničiek a právnikov v porovnaní s inými spoločenskými rolami, ktorých úlohou je presviedčanie ostatných, spočíva v tom, že právnička/právnik používa špecifické argumenty. Právna argumentácia ale nie je argumentáciou morálnou, ekonomickou či politickou. Právnik pred súdom tvrdí, čo sa má alebo nemá podľa platného právneho stavu (de lege lata). Pozrime sa na to, ako vyzerá právna argumentácia z formálneho hľadiska. Podľa ustáleného názoru doktríny možno úsudky právnikov schématizovaťpomocou tzv.subsumpčného sylogizmu, ktorý vyzerá takto:

1. premisa: To, čo tvrdí zákonodarca (právny stav). p → q
2. premisa: To, čo tvrdí žalobca (skutkový stav). p
Záver: To, čo tvrdí sudca (výrok rozsudku). q¹⁷

Kritické myslenie je obrana proti svetu, ktorý má priveľa informácií a príliš veľa ľudí sa nás snaží presvedčiť o svojej pravde.¹⁸ Potrebujeme získavať aj vyhodnocovať informácie, potrebujeme chápať (aj právo) v širších súvislostiach, skúmať logickú súdržnosť textu a hlavne to, čo je hlavnou myšlienkou predloženej publikácie - vyhýbať sa eristickej argumentácii.

Zlepšovať kritické myslenie znamená, že systematicky a pozorne skúmame vlastné pohnútky, myšlienkové pochody a vznik vlastných názorov a rozhodnutí. A na základe tohto pozorovania potom upravuje svoju komunikáciu tak, aby bola jasnejšia a zrozumiteľnejšia. Jeho nevyhnutnosť ako právnici ale väčšmi musíme cítiť pri právnej argumentácii. Príkladom, ktorý nám všetkým bude zrejmý, bude príklad abdikatívneho usudzovania u sudcov. Sudcovia nemusia mať teoretickú (logickú) istotu, že skutok sa odohral presne tak, ako sa to ustálilo počas súdneho dokazovania. Stačí, keď jednotlivé tvrdenia, ktoré sa preukázali ako pravdivé, pospájajú do logického celku, ktorý je najpravdepodobnejším vysvetlením toho, čo sa skutočne stalo. V práve je potrebné, aby bol „príbeh“ logicky nerozporný (konzistentný).¹⁹ Teória kritického myslenia a jej následná aplikácia môžu predchádzať tzv. ruletovým efektom. Pomocou istých právnych pravidiel vieme vylúčiť iracionálne argumenty, no nevieme zabrániť tým relevantnejším a ich následnému etickému zneužitiu prostredníctvom eristickej argumentácie. Pokiaľ nebude existovať špecifický právny rámec, ktorý by etický problém s eristikou odstránil, jediné čo ostáva právnickej obci v boji proti takémuto druhu argumentácie je využitie kritického myslenia vo forme analýzy, vyhodnotenia situácie, premýšľania v širších súvislostiach, neustáleho vzdelávania a pýtania sa správnych otázok.

3. Právna argumentácia v symbióze s kritickým myslením

Právna argumentácia má veľmi blízky vzťah k právnej interpretácii. Niektorí autori, ako napríklad Alexy, interpretáciu a argumentáciu pre ich úzku previazanosť stotožňujú.²⁰ V tejto kapitole sa budeme venovať výhradne právnej argumentácii. Pre právne argumenty sú spoločné tri poznatky. Prvý, ku každému problému ktorého riešenie sa hľada prostredníctvom právnej argumentácie, je možné nájsť množstvo rôznych argumentov. Druhý poznatok spočíva v tom, že väčšina týchto argumentov má schopnosť byť použitá dvojsečne, teda sú vhodné pre obe strany. Tretí poznatok je založený na tom, že žiaden argument nespĺňa hneď požiadavku správnosti. Výrazne záleží na osobnosti autora a tiež na kontexte právneho prípadu.²¹

V teórii kritického myslenia platí názor, že aj učiť sa treba učiť. Na prvé počutie to znie zvláštne, no aj tieto tri poznatky, ktoré sme opísali, je dobré si osvojiť, a (aj) na základe nich sa učiť ako správne argumentovať, resp. ako byť relevantným účastníkom právnej argumentácie. Platí teda, že ste sa naučili postup ako sa pripravovať na prípadnú právnu argumentáciu. Čo je ale dôležitejšie z týchto troch [Hlouchových] poznatkov je, že aj právna argumentácia, aj teória kritického myslenia spočívajú v tom, že si musíme vyhľadať čo najviac informácii, pozrieť sa na prípad z iných uhlov pohľadu a postupne vyhodnocovať realitu. Mnohí z nás, žiaľ aj zákonodarcovia sú zvyknutí hasiť problém bez toho, aby sa pozreli na samotný počiatok. Ak máme prípad, pre ktorý je právna argumentácia dôležitá, musíme sa pozrieť na samotný začiatok a zamyslieť sa, čo je vlastne meritom veci a kde problém vznikol. Takejto analýze hovoríme Root Cause analýza, teda analýza koreňových príčin.²² Pri právnej argumentácii môže viesť analýza k zmierlivejšiemu vyriešeniu sporu, prípadne môže mať iné pozitívne následky.

V súvislosti s právnou argumentáciou, ktorá by mala byť v symbióze s kritickým myslením je dôležité známe Paretovo pravidlo. Paretovo pravidlo spočíva v myšlienke, že 80% dôsledkov pramení z 20% príčin. Ak by sme to mohli preklenúť do našej témy, mohli by sme hovoriť o tom, že zatiaľ čo prvý poznatok pri právnej argumentcácii spomínaný vyššie hovorí, že si máme naštudovať všetky argumenty, v súvislosti s Paretovým pravidlom môžeme hovoriť o tom, že musíme počítať s tým, že naštudovaných máme 80%, pretože protistrana stále môže prísť s niečim novým, o čom sme doposiaľ nepočuli. Aj preto je dôležité aktívne počúvanie, kritické premýšľanie nad vypovedaným slovom a následná reakcia. Ak očakávame, že v debate môžeme počuť niečo nové, sme viac pripravený rýchlejšie reagovať. Argumentačný dialóg je zmysluplný práve vtedy, keď je toto pravidlo splnené. T. Sobek pripomína dva postoje, ktorým by sme sa mali vyvarovať. Jeden tkvie v tom, že jeden debatér je priveľmi prispôsobivý, teda stále názory mení, a druhý spočíva v tom, že je debatér príliš uzavretý, a hoci má na zmenu názory dobré argumenty, postoj nezmení. V takýchto prípadoch nemá debata zmysel, takýto ľudia sú diskurzívne nespôsobilý.²³

Pri druhom spomenutom poznatku v súvislosti s názorom, že argument môže byť použitý dvojsečne je dôležité zvažovať, kde sú mantinely argumentov, ktoré chceme použiť. Dôležité je zodpovedať si otázku, či argument nezachádza k jeho dezinterpretácii. Na to opäť môžeme prísť kladeným otázok, odkiaľ informácie čerpám, v akej súvislosti boli použité alebo ako boli interpretované predo mnou. Práve pred dezinterpretáciou varoval Platón v dialógu Faidros.²⁴ Ak však chápeme právnu argumentáciu ako systematickú analýzu úsudkov nie je možné, aby sa tieto analytické úsudky, ktoré vychádzajú z pravdivých premís a platného vyvodenia stali predmetom nepravdivého záveru. Keďže ale aj právna argumentácia nie je často založená na pravdivých premisách, Aristoteles by sa priklonil skôr k prirovnaniu k dialektickým úsudkom, ktoré sa podľa neho nevzťahujú na vedecké dokazovanie, ale na rozhodovania a spory. Pri dialektických úsudkoch ide o to, ako pomocou silných alebo menej silných argumentov presviedčať v reči, kritizovať oponentove tvrdenia, obraňovať tie vlastné,²⁵ čo nás privádza k tretiemu poznatku z úvodu tejto kapitoly, t.j., že argument nenapĺňa požiadavku správnosti hneď. Tento poznatok ústi do jediného, a to do poukazu na nedostatok, že nie všetky kroky argumentácie sú pevne stanovené a že každý diskurz musí byť uzatvorený na historických normatívnych názoroch. ²⁶ Tu sa opäť dostávame k názoru, že nie len princíp preskripcie pomáha, no i teória kritického myslenia, ktorá môže pomôcť k vyhodnocovaniu relevancie či už dôkazov alebo v konečnom dôsledku aj argumentov.

Záver

Azda najslávnejší román Franza Kafka, ktorý bol vydaný v roku 1925 reflektuje vzťah medzi právom a občanom. V románe stojí pred bránou zákona vrátnik. K tomuto vrátnikovi príde muž z vidieka a prosí ho, aby ho vpustil do zákona. Ale vrátnik povie, že ho teraz nemôže vpustiť. Muž uvažuje a potom sa opýta, či bude môcť vstúpiť neskôr. Možno, povie vrátnik, teraz však nie. Také ťažkosti muž z vidieka nečakal, ale (…) rozhodne sa, že predsa radšej počká, až dostane povolenie vstúpiť. Vrátnik mu dá stoličku a dovolí, aby si sadol vedľa dverí. Muž tam sedí roky. Nepokúša sa zavraždiť alebo ublížiť vrátnikovi, aby získal zákon, ale čaká pri dverách, kým nezomrie. Tesne pred smrťou sa pýta vrátnika, prečo aj keď sa všetci domáhajú zákona, za všetky tie roky neprišiel nikto iný. Vrátnik odpovedá: „Nikto iný sem nikdy nemohol byť prijatý, pretože táto brána bola vyrobená iba pre vás. Teraz ju zavriem.““²⁷ Aký zmysel má jeden z najslávnejších románov pre tento príspevok? Príbeh ukazuje, ako sa môže zákon stať nefunkčným alebo ako sa vrátnikovi podarí zavrieť dvere zákona pre občana navždy.

Otázka, ktorá vyvstáva je, čo sa deje s motívom zákona, keď ho stretneme na hranici. Odpoveďou pre tento článok je, že sa v istej miere môžeme oslobodiť od formality zákona i napriek jeho prítomnosti. Ak by sa tak stalo, muž z vidieka by bránou prešiel a našiel by to, čo hľadal – spravodlivosť v podobe zákona. Znamená to tiež, že hoci poznáme literu zákona, vieme niečo o etike, nemusíme sa ani eristike vyhnúť, ak zabudneme na formalitu zákona alebo na jeho vyššie princípy. Nemusíme nutne my eristickú argumentáciu využívať, no pomôže nám, ak ju budeme vedieť odhaliť. Odhalí ju obvykle odstup. Čím ale viac bazírujeme na kritickom zmýšľaní, tým sa potrebný odstup na premýšľanie skracuje, pretože každým razom sa jednotlivé argumentačné schémy ukazujú jasnejšie a podliehajú skoršej kritickej reflexii vypovedaného slova. ²⁸

Pravda vyžaduje, aby účastníci dodržiavali pravidlá spravodlivej debaty a vyhýbali sa sofistickým manipuláciám. To znamená, že dialektická pravda môže byť dosiahnutá len vtedy, ak účastníci preukážu etický záväzok k sebe navzájom.²⁹ [Kafkov] muž z vidieka možno patril a možno nepatril medzi dobrých debatérov, ktorí poznajú pravidlá argumentácie. Predsa len vrátnika nepresvedčil, čo je možno dobre a možno nie. V predloženom príspevku som ale poukázali na fakt, že ak niekto pozná teóriu argumentácie, je skúsený rečník a nebojí sa využiť aj eristickú formu argumentácie, boli by sme radi, ak by sme formality zákona neodkladali stranou, prípadne sa rozšírili o oblasť eristiky. A ak by aj muž z nášho ilustračného príbehu patril k dobrým argumentátorom a využil eristickú dialektiku, vrátnik by na obranu mohol použiť kritické myslenie, ktorého obhajobu a nevyhnutnosť som v príspevku predniesla a snáď aj obhájila. Potrebujeme sa však vyvarovať zastávaniu tézy, že ak eristiku v argumentácii nevyužijeme, automaticky sme argumentačný súboj prehrali. V procese argumentácie dochádza ku kontinuálnemu vzájomnému ovplyvňovaniu.³⁰

Prirodzene, žiadna právna argumentácia, ktorá má za cieľ presvedčiť svoj náprotivok sa persuázii nevyhne. Podľa nášho názoru je ale nanajvýš potrebné určiť mantinely, kedy sa z presviedčania s dobrým úmyslom, stane argumentácia v ktorej sa snažíme vyhrať za každú cenu, aj neetickým spôsobom. Príklady eristickej argumentácie siahajú až do Antiky a nemali problém prekročiť aj hranicu tretieho tisícročia.³¹ Domnievame sa, že voči eristickej dialektike sa môžeme brániť práve zlepšovaním kritického myslenia u právničiek a právnikov, poukazovaním na prípady, kedy sa takáto argumentácia použila a tak ako o iných etických problémoch, aj o tomto je potrebné diskutovať. Nech je aj tento príspevok námetom, pretože kritické právne štúdie predpokladajú, že právo nie je vedeckým cvičením zahŕňajúcim uplatnenie objektívnych princípov, ale skôr tvorivým procesom zahŕňajúcim výber protichodných pravidiel. Ak by to bolo naopak, právo a s ním spätá právna argumentácia by bola založená výhradne na formálnej logike, ktorá vytláča akékoľvek emócie. Táto formálna logika by ale vyústila do vyriešenia problému s eristickou argumentáciou, pretože by jej v zásade nedávala akýkoľvek priestor na jej uplatnenie. Hoci by sme sa snažili rôznymi úskokmi oklamať súpera, nebolo by nám to platné, pretože logicky by to nesedelo do kontextu prípadu alebo by neetická argumentácia bola pomocou formálnej logiky okamžite odhalená.

Keďže do právnej argumentácie vstupuje aj ľudský faktor, neostáva nám nič iné, ako sa prispôsobiť a naučiť sa aj tento faktor istým spôsobom korigovať. Za posledné desaťročie sa ukazuje teória kritického myslenia ako potrebná. Prečo? Štatistiky stále viac ukazujú, že trh práce vyžaduje a stále viac dbá na kritické myslenie. Táto potreba sa nevyhne ani ľuďom s právnickým vzdelaním. Právnické vzdelania si už dlhú dobu nevyžaduje "len" teoretické poznatky zo školy ale aj potrebu pracovať na právnom kritickom myslení, ktoré je podľa nás jednou z pomôcok, a to nie len voči eristickej dialektike ale aj voči požiadavkam a princípom právneho štátu. Vyslovený príklad abdikatívneho uvažovania súdu potrebujú tak ako sudkyne a sudcovia, ktorý síce logicky zvážia stav veci, no nevyhnú sa pritom využitiu aj kritického myslenia, ako aj advokátky, právnici či exekútori. Preto, hoci predložený príspevok ani zďaleka neponíma všetky aspekty právnej argumentácie, zastávame názor, že kritické myslenie je mečom voči eristickej argumentácii a zároveň štítom najvýznamnejších princípov právneho štátu, ako sú napríklad nezávislosť súdnictva či viazanosť jednotlivých subjektov prípadnej argumentácie právom.

Autorka: Bc. Dominika Kuchárová
Trnavská univerzita, Právnická fakulta

Použitá literatúra

BRÖSTL, A: Zapísané do manažmentu. Bratislava : Kalligram, 2005, 96 s., ISBN: 80-71497-85-1.
EPSTEIN, RICHARD L.: Critical Thinking. Wadsworth Publishing, 2005, 435 s., ISBN: : 978-0-534-58348-4
FRANKO, P.: Právnický diskurz a právna argumentácia. Analýzana základe teórie Róberta Alexyho. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 128 s., ISBN: 978-80-89603-60-2
GÁBRIŠ, T.: Preskriptívna teória práva. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2020, 224 s., ISBN: 978-80-224-1830-0.
GÁHER, F.: Logika pre každého. Bratislava : Iris, 2013, 266 s., ISBN: 80-967013-9-8.
HLOUCH, L.: Teorie a realita právní interpretace. Plzeň : Aleš Čenek, 2011, 348 s., ISBN: 978-80-7380-303-2.
KÁČER, M.: Stručný úvod do teórie práva. 1. vydanie. Wolters Kluwer, 2016, 63 s., ISBN: 978-80-8168-5569.
KAFKA, F.: Der Prozess. Anaconda Verlag, 2016, 208 Seiten, ISBN: 978-3958551930
KNAPP, V.: Teórie práva. Praha : C.H. Beck, 1995, 247 s., ISBN: 80-717902-8-1.
KRÁTKÝ, P.: Problém politické argumentace v interpretaci práva. Uverejnené v: GERLOCH, A., TRYZNA, J., WINTR, J. (eds). Metodologie interpretace práva a právní jistota. Plzeň : Aleš Čeněk, 2012, s. 337-348., ISBN: 978-80-7380-388-9.
MOSNÝ, P. - LACLAVÍKOVÁ, M. - SISKOVIČ, Š.: Metodológia vedeckej práce (pre potreby právnického štúdia). Trnava : Vydavateľstvo Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2015, 186 s., ISBN: 978-80-8082-853-0.
MRVA, M., TURČAN, M.: Interpretácia a argumentácia v práve. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2016, 195 s., ISBN: 978-80-8168-309-9.
PERELMAN, CH.: Právna logika: Nová rétorika. Bratislava : Kalligram, 2014, 272 s., ISBN: 978-80-8101-811-4.
PLATÓN: Faidros. Praha : Oikoymenh, 1993, 76 s., ISBN: 80-85241-33-1.
SCHOPENHAUER, A.: Umění dostat v každé debatě za pravdu: eristická dialektika. Praha : Portál, 103 s., ISBN: 978-80-262-1529-5.
SOBEK, T.: Právní myšlení. Kritika moralismu. Praha : ústav státu a práva, 2011, 620 s., ISBN: 978-80-87439-03-6.
TRAPP, R. a kol.: Objavovanie sveta debatou. (3. vyd.), New York: IDEA, 2005, s. 11.
TRYZNA, J.: Právní princípy a právni argumentace: k vlivu právních principu na právní argumentaci při aplikaci práva. Praha : Auditorium, 2010, s. 229-230.
URBANOVÁ, M. a kol.: Rétorika pro právniky. Plzeň : Aleš Čenek, 2009, 279 s., ISBN: 978-80-7380-217-2.
VOROBEJ, M.: The theory of Argument. Cambridge: Cambridge University Press, 2006, 336 s.
WALTON, D.: Argumentation Methods for Artificial Inteligence in Law. Heidelberg : Springer Berlin, 2005, 288 s., ISBN: 978-3-642-06432-6

Zborníky:

MOOTZ, F. J. 2012. Rhetoric and dialectic in Legal Argumentation. Cyprus: The 13th International Conference of International Society for the Study of European Ideas, 2012. s. 1 -16. K dispozícii online: https://core.ac.uk/download/pdf/38296617.pdf [cit. 25.7.2021]

[1] BRÖSTL, A: Zapísané do manažmentu. Bratislava : Kalligram, 2005, s. 33.
[2] Meno boha bolo Theuth.
[3] PLATÓN: Faidros. Praha : Oikoymenh, 1993, s. 70.
[4] TRYZNA, J.: Právní princípy a právni argumentace: k vlivu právních principu na právní argumentaci při aplikaci práva. Praha : Auditorium, 2010, s. 229-230.
[5] SCHOPENHAUER, A.: Umění dostat v každé debatě za pravdu: eristická dialektika. Praha : Portál, s. 11. Pojem eristika možno považovať za podobný s pojmom topika prípadne dialektika (v pôvodnom starogréckom význame) – ide o pojmy vyjadrujúce umenie argumentácie. Podľa Rétoriky pro právniky od docentky Urbanovej a kol. je eristická argumentácia „přesvědčovací (...) používající vedle racionálních i emocionální zpusoby s cílem přesvědčit za každou cenu.“ Bližšie pozri: URBANOVÁ, M. a kol.: Rétorika pro právniky. Plzeň : Aleš Čenek, 2009, s. 129.
[6] MRVA, M., TURČAN, M.: Interpretácia a argumentácia v práve. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2016, s. 164.
[7]GÁHER, F.: Logika pre každého. Bratislava : Iris, 2013, s. 31.
[8]GÁHER, F.: Logika pre každého. Bratislava : Iris, 2013, s. 31.
[9]KRÁTKÝ, P.: Problém politické argumentace v interpretaci práva. Uverejnené v: GERLOCH, A., TRYZNA, J., WINTR, J. (eds). Metodologie interpretace práva a právní jistota. Plzeň : Aleš Čeněk, 2012, s. 337-348.
[10] KNAPP, V.: Teórie práva. Praha : C.H. Beck, 1995, s. 167.
[11] GÁBRIŠ, T.: Preskriptívna teória práva. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2020, s. 183. Autor pripomína, že tieto nesystematické faktory v praxi hrajú úlohu najmä pri nejednoznačných prípadoch. Našťastie prevládajú tie jednoznačnu, inak povedané jednoduché (easy cases).
[12]VOROBEJ, M.: The theory of Argument. Cambridge, 2006, s. 3.
[13] WALTON, D.: Argumentation Methods for Artificial Inteligence in Law. Heidelberg : Springer Berlin, 2005, s. 240.
[14] Premisy sú dôvody, ktoré predkladáme na prijatie nášho argumentu. Bližšie pozri: MOSNÝ, P. - LACLAVÍKOVÁ, M. - SISKOVIČ, Š.: Metodológia vedeckej práce (pre potreby právnického štúdia). Trnava : Vydavateľstvo Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2015, s. 85.
[15] EPSTEIN, RICHARD L.: Critical Thinking. Wadsworth Publishing, 2005, s. 37-38.
[ 6] TRAPP, R. a kol.: Objavovanie sveta debatou. (3. vyd.), New York: IDEA, 2005, s. 11.Toulminov argument vybrali autori lebo je hrubým načrtnutím prvkov argumentu a vzťahov medzi nimi.
[17] KÁČER, M.: Stručný úvod do teórie práva. 1. vydanie. Wolters Kluwer, 2016, s. 34-36.
[18] EPSTEIN, RICHARD L.: Critical Thinking. Wadsworth Publishing, 2005, s. 1.
[19] MOSNÝ, P. - LACLAVÍKOVÁ, M. - SISKOVIČ, Š.: Metodológia vedeckej práce (pre potreby právnického štúdia). Trnava : Vydavateľstvo Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2015, s. 52. Bližšie pozri aj: KÁČER, M.: Stručný úvod do teórie práva. 1. vydanie. Wolters Kluwer, 2016, s. 34-36.
[20] GÁBRIŠ, T.: Preskriptívna teória práva. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2020, s. 183.
[21 ]HLOUCH, L.: Teorie a realita právní interpretace. Plzeň : Aleš Čenek, 2011, s. 131.
[22] Táto štrukturovaná analýza sa obvykle využíva pre analýzu priemyslených havárii či v zdravotníctve. Rovnako však je podľa nás využiteľná aj v právnej argumentácii. Bližšie pozri: POKORNÁ, A.: Metodika uplatnění kořenové analýzy (Root Cause Analyses – RCA) nežádoucí události. 2019. K dispozícii online: https://shnu.uzis.cz/res/file/metodicke_dokumenty/Korenova_analyza.pdf [cit. 2.7.2021]
[23] SOBEK, T.: Právní myšlení. Kritika moralismu. Praha : ústav státu a práva, 2011, s. 143.
[24] PLATÓN: Faidros. Praha : Oikoymenh, 1993, s. 70.
[25] PERELMAN, CH.: Právna logika: Nová rétorika. Bratislava : Kalligram, 2014. s. 9-10.
[26] FRANKO, P.: Právnický diskurz a právna argumentácia. Analýzana základe teórie Róberta Alexyho. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 88.
[27] KAFKA, F.: Der Prozess. Anaconda Verlag, 2016, 208 Seiten.
[28] Pravda je kairotická (z gréč. kairos - správny čas). V Aristotelovej tradícii boli kairotické rétorické výzvy tie, ktoré používali správne stratégie v správny čas. Aristoteles špecifikuje tri rétorické spôsoby presvedčovania: logos (výzva k rozumu), pátos (apeluje na emócie) a étos (apeluje na etiku).
[29] MOOTZ, F. J. 2012. Rhetoric and dialectic in Legal Argumentation. Cyprus: The 13th International Conference of International Society for the Study of European Ideas, 2012. s. 1 -16. K dispozícii online: https://core.ac.uk/download/pdf/38296617.pdf [cit. 25.7.2021]
[30] FRANKO, P.: Právnický diskurz a právna argumentácia. Analýzana základe teórie Róberta Alexyho. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 70.
[31] Príklady eristickej argumentácie trefne spracovali autori Mrva a Turčan. Bližšie pozri: MRVA, M., TURČAN, M.: Interpretácia a argumentácia v práve. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2016, s. 164-170.