Application problems - possession of a narcotic or psychotropic substance for own consumption according to § 171 Par. 1 of The Slovak Criminal Code

Abstrakt: Autorka v príspevku analyzuje súčasný právny stav právnej aplikácie trestného činu „prechovávanie omamnej alebo psychotropnej látky“ pre vlastnú potrebu v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona a hodnotí zmeny, ktoré nastali v právnej praxi rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Tdo 53/2016 zo dňa 25.04.2017.
Kľúčové slová: prechovávanie omamnej a psychotropnej látky, vlastná potreba.

Abstract: The author analyzes the current legal status of the legal application of the offense “possession of narcotic drugs or psychotropic substances” for her own use within the meaning of § 171 para. 1 of the Criminal Code and assesses changes that have occurred in legal practice by the decision of the Supreme Court of the Slovak Republic, file no. No .: 2To 53/2016 from 25.04.2017.
Keywords: storage of narcotic and psychotropic substances

Úvod

S páchaním drogovej trestnej činnosti bojuje polícia Slovenskej republiky denno-denne. S odhaľovaním drogovej trestnej činnosti, jej dokumentovaním a právnym posúdením sú však v súčasnej dobe spojené viaceré aplikačné problémy. Jednou z oblastí, v ktorej v aplikačnej praxi môže a dochádza k problémom, najmä z dôvodu posúdenia naplnenia skutkových znakov trestného činu, je prechovávanie omamných a psychotropných látok pre vlastnú potrebu v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko Trestný zákona neposkytuje jasný výklad daného ustanovenia, je táto oblasť ponechaná na úpravu súdnej praxi a v spojení s výkladom daného ustanovenia, je potrebné vždy poukázať aj na výklad, Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto v danom prípade dochádza k tomu, že právna úprava v trestnom konaní je v danej veci ponechaná na výklad súdov.

1. Právna úprava prechovávania omamnej a psychotropnej látky

Právny poriadok Slovenskej republiky v ustanoveniach § 171 a § 172 Trestného zákona predstavuje právnu úpravu prechovávania, výroby a distribúcie drog v Slovenskej republike. Zákonodarca v uvedených ustanoveniach presnejšie zákonne zakotvil, že na území Slovenskej republiky je trestné, ak niekto prechováva pre vlastnú potrebu omamné, psychotropné látky, jedy alebo prekurzory, ktoré sú uvedené v Zákone NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov alebo takéto látky vyrobí, dovezie, vyvezie a kúpy.

Podľa § 171 Trestného zákona sa trestného činu Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi páchateľ dopustí ak :
„neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“¹ alebo

„Odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom rozsahu.“²

Zákonodarca, konkrétne v ustanovení § 135 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, zakotvuje právnu definíciu aj na účel výkladu a aplikácie ustanovení § 171 a § 172 Trestného zákona, čo sa rozumie prechovávanie drog pre vlastnú potrebu.

„Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.“ ³
„Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.“⁴

Prechovávaním drogy pre vlastnú spotrebu sa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia rozumie stav, keď páchateľ takúto látku prechováva len pre svoju vlastnú spotrebu a nie pre účely inej osoby.⁵

V Trestnom zákone však úplne absentuje právna úprava a legislatívne vyjadrenie, definícia, čo sa pokladá za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy. V § 130 ods. 5 Trestného zákona je uvedená právna definícia pojmu „návyková látka“, pričom na účely aplikácie Trestného zákona sa za návykovú látku považuje alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti.⁶
V Trestnom zákone sa však nikde nenachádza definícia pojmu „obvykle jednorazovej dávky“ a preto je táto oblasť upravená a ovplyvnená najmä súdnou praxou.

Pojem obvykle jednorazová dávka definoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom uviedol, že pri jej definícií je potrebné vychádzať z princípu rovnakého zákonného prístupu, ku ktorémukoľvek páchateľovi, ktorý omamnú alebo psychotropnú látku prechováva bez ohľadu na jeho individuálne fyzické dispozície alebo vyššiu odolnosť získanú užívaním drogy. Obvykle jednorazovou dávkou na použitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer.⁷

2. Právna úprava aplikujúca sa do roku 2017

Pojem „obvykle jednorazovej dávky“ sa v súdnej praxi odvodzoval pri jednotlivých druhoch drog od jej hmotnosti, vo výklade ustanovenia § 171 ods. 1 Trestného zákona sa uplatňovalo hmotnostné kritérium drogy.

Pojem omamná látka či psychotropná látka v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka bola chápaná ako znak objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definovala prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko sa v ňom zároveň spájalo objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa.

Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, tak súdna prax dlhodobo vychádzala z toho, že obvykle jednorazovú dávku, napr. drogy marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považovalo množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej marihuany.

Súdna prax vychádzala z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy podľa § 135 Trestného zákona.

Táto hmotnostná hranica bola podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostne odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, bolo nevyhnuté, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou

Uvedený názor bol prejudikovaný a to Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2 Tdo 53/2016 zo dňa 25 apríla 2017 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a to tak, že prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky v zmysle § 2 ods. 1 alebo § 2 Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, nie je na účel aplikácie ustanovenia § 171 ods. 1 Trestného zákona limitované minimálnym množstvom, to znamená, že pri vyvodení trestnej zodpovednosti páchateľovi sa nemá prihliadať na hmotnostné kritérium drogy.

3. Právna úprava aplikujúca sa od roku 2017

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že prechovávanie drogy v množstve síce obvyklým spôsobom aplikovateľom, avšak menšom, než z hmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným činom, pokiaľ droga vzhľadom na množstvo účinnej látky obsiahnutej v celkovom množstve zaisteného materiálu je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona.
Trestný zákon teda výslovne stanovuje, v akom množstve najviac možno mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, aby jej prechovávanie bolo možné právne posúdiť ako prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.

Z uvedenej definície, ale v žiadnom prípade nevyplýva, že by prechovávanie omamnej látky – teda látky, ktorá vo všeobecnosti vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami v množstve menšom, než v hmotnostnom vyjadrení zodpovedá obvyklej jednorazovej dávke na použitie, malo byť automaticky beztrestným, pokiaľ je takáto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v množstve, ktoré je po jej užití (vzhľadom na obsah účinnej látky) spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. ⁸

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa súčasne platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol názor hmotnostného kritéria pre určenie trestného činu prechovávania omamných a psychotropných látok prejudikovaný a to tak, že v súčasnosti nie je prechovávanie omamných a psychotropných látok na účel aplikácie § 171 ods. 1 Trestného zákona limitovaný hmotnostným kritériom, ale trestné je, ak páchateľ prechováva uvedené látky bez ohľadu na ich množstvo, pokiaľ je táto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v množstve, ktoré je po jej užití spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka, čím je v podmienkach Slovenskej republiky daná nulová tolerancia prechovávania akéhokoľvek množstva drog.⁹
Uvedený právny názor, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky, je potrebné aplikovať na všetky druhy omamných a psychotropných látok v zmysle § 2 ods. 1 alebo § 2 Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej v skutočnosti, o aký druh drogy ide, o akej hmotnosti a obsahu účinnej látky v nej a či množstvo účinnej látky je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta je znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru.

Na druhej strane ale treba zdôrazniť, že ak páchateľ prechováva pre osobnú potrebu drogu v množstve hmotnostne menšom, ako je obvykle jednorazová dávka na použitie, je nutné vždy skúmať, či vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, nie je závažnosť jeho konania nepatrná, resp. u mladistvého páchateľa malá (§ 10 ods. 2, § 95 ods. 2 Tr. zák.). Ide o zákonom predpokladaný materiálny korektív, ktorý je spôsobilý negovať záver o trestnosti činu, ktorého ostatné znaky sú inak naplnené.
Z uvedeného vyplýva, že v dnešnej dobe je trestné aj prechovávanie napr. zbytkovej marihuany alebo pervitínu, ak sú schopné po ich použití ovplyvniť psychiku človeka bez ohľadu na ich hmotnostné kritérium, čo znamená, že páchatelia uvedeného trestného činu nie sú beztrestní v prípade, ak prechovávajú drogu v menšom množstve, ako to bolo do vydania Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Tdo 53/2016 zo dňa 25.04.2017, ale aj týchto páchateľov je nutné brať na trestnú zodpovednosť, lebo v prípade, ak policajt vydá v danom prípade Uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s odôvodnením, že nie je naplnené hmotnostné kritérium drogy, avšak droga bude schopná ovplyvniť psychiku človeka, bude jeho uznesenie zo strany dozorujúceho prokurátora posúdené ako nezákonné a následne zrušené.

V danej veci je ďalej možné poukázať na skutočnosť, že zákonodarca zakotvením ustanovení o drogovej trestnej činnosti v Trestnom zákone, mal cieľ ochrany spoločnosti pred týmito látkami, nakoľko ide o látky, ktoré u ľudí vyvolávajú závislosť a môžu spôsobiť psychické problémy.

4. Súčasná právna aplikácia ustanovenia § 171 ods. 1 Trestného zákona

V zmysle vyššie uvedeného postačuje, ak páchateľ prechováva pri sebe drogu v akomkoľvek množstve, ktoré je spôsobilé po jej užitý nepriaznivo ovplyvniť jeho psychiku alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti.

Páchateľ si predsa nezaobstarával drogu a neužíva ju z dôvodu jej hmotnosti, ale z dôvodu jej účinku, ktorý u neho vyvolá po jeho užitý. To znamená, že páchateľ si zaobstaráva drogu veľa krát v akomkoľvek množstve, len aby u neho vyvolala žiadaný účinok. Hmotnostné kritérium drogy môže mať akurát vplyv na jej cenu, ale určite by to nemalo byť kritériom pre posúdenie trestnej zodpovednosti páchateľa z dôvodu, že takýmto prístupom by sa v podmienkach Slovenskej republiky zaviedla akási tichá tolerancia užívania a prechovávania zakázaných látok.
Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie trestnej zodpovednosti páchateľa je dôležité, ak zo znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým expertíznym ústavom Policajného zboru vyplynie skutočnosť, že páchateľ mal pri sebe látku, ktorá je v zozname zakázaných látok v zmysle § 2 ods. 1 alebo § 2 Zákona č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a táto látka je spôsobilá ovplyvniť psychiku človeka, je potrebné postupovať vo vzťahu k páchateľovi v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku a vydať uznesenie o vznesení obvinenia, pričom ak má byť skutok kvalifikovaný podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona je potrebné, aby páchateľ mal pri sebe minimálne také množstvo drogy, ktoré je spôsobilé vyvolať zmeny v psychike človeka a maximálne také množstvo, ktoré zodpovedá trojnásobku obvykle jednorazovej dávky.

V prípade, ak zo znaleckého posudku vyplynie, že páchateľ mal pri sebe látku, ktorá je v zozname zakázaných látok v zmysle § 2 ods. 1 alebo § 2 Zákona č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, avšak jej hmotnosť nie je možné prepočítať na bežné jednotlivé dávky, teda z množstva drogy by nebolo možné vyrobiť ani jednu bežnú dávku drogy a množstvo drogy nie je schopné po jej užitý ovplyvniť psychiku človeka, je potrebné trestné stíhanie zastaviť v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z odôvodnením, že skutok nie je trestným činom.

V prípade, ak zo znaleckého posudku vyplynie, že páchateľ nemal pri sebe látku, ktorá je v zozname zakázaných látok v zmysle § 2 ods. 1 alebo § 2 Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch je potrebné trestné stíhanie zastaviť v zmysle § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a to z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý je vedené treste stíhanie.

Resumé

V súčasnej právnej úprave, v podmienkach Slovenskej republiky neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by kvantitatívne vymedzovala minimálnu hranicu obvykle jednorazovej dávky a tým ani presnejšie určenie trestnosti ich neoprávneného prechovávania. Trestný zákon, a ani iný právny predpis, žiadnym spôsobom nevymedzuje minimálne množstvo látok, ktoré sa vyžaduje na spáchanie trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi pre účely aplikácie § 171 ods. 1 Trestného zákona.
Uvedené je preto ponechané na aplikačnú prax súdov, u ktorých dlhodobo pretrváva nejednotnosť, pokiaľ ide o stanovenie dolnej hranice množstva drogy, ktorá by mala zodpovedať jednej obvykle jednorazovej dávke. Uvedený pojem by mal byť však z hľadiska právnej istoty a z hľadiska oblasti trestného práva jednoznačne zakotvený a vymedzený v Trestnom zákone, aby nespôsoboval aplikačné problémy v praxi.

Resumé

In the current legislation, the conditions of the Slovak Republic, there is no legislation that quantitatively defines the minimum limit of the usually one-off benefit and thus more precisely the punishment of their unauthorized possession. The Criminal Code or any other legal regulation does not in any way define the minimum quantity of substances required for the commission of the crime of illicit manufacture of narcotic drugs and psychotropic substances, poisons or precursors, their possession and trafficking for the purposes of the application of Section 171 para. 1 of the Criminal Code.
This is therefore left to the application practice of courts with long-term inconsistencies in setting the lower limit of the amount of the drug, which should correspond to one usually single dose. However, this concept should be unambiguously enshrined and defined in the Criminal Code from the point of view of legal certainty and from the point of view of criminal law in order not to cause application problems in practice.

Autorka: JUDr. Marika BRIATKOVÁ

Zoznam bibliografických odkazov:

BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 1026.
MENCEROVÁ, I. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 2. vydanie. Šamorín: Heuré- ka, 2018, s. 70.
Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/56/2014 zo 16. decembra 2014 (R 87/2015)
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Tdo 53/2016 zo dňa 25.04.2017
VRÁBLOVÁ, M., KLÁTIK, J., RÍSOVÁ, V. Drogové trestné činy. Praha: Leges, 2018, ISBN 978-80-7502-362-9
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

¹ § 171 ods. 1 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
² § 171 ods. 2 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
³ § 135 ods. 1 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákona
⁴ § 135 ods. 2 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
⁵ BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 1026.
⁶ § 130 ods. 5 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
⁷ Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Tdo/56/2014 zo 16. decembra 2014 (R 87/2015)
⁸ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Tdo 53/2016 zo dňa 25.04.2017
⁹ MENCEROVÁ, I. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 2. vydanie. Šamorín: Heuré- ka, 2018, s. 70.