Krádež vlámaním

sep 15 2021

Burglary

Anotácia: Autorka sa v článku venuje téme spáchania trestného činu krádeže vlámaním, pričom v príspevku porovnáva súčasnú právnu úpravu zakotvenú v trestnom zákone s predchádzajúcou právnou úpravou.
Kľúčové slová: krádež, vlámanie

Anotation: In the article, the author deals with the topic of committing the crime of theft by burglary, while in the article she compares the current legal regulation enshrined in the criminal law with the previous legal regulation.
Keywords: heft, burglaryt

Úvod

Trestný čin krádeže spôsobenej vlámaním, resp. jej správna právna kvalifikácia, je alebo lepšie povedané bola jednou z trestnoprávnych tém, pri ktorej sa rozchádzali názory odbornej verejnosti, orgánov činných v trestnom konaní ako aj rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky.

Konkrétne máme na mysli konanie páchateľa, ktorý si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spáchal takýto čin vlámaním a spôsobil tým malú škodu.

Na základe rôznorodej praxe došlo k novelizácií Trestného zákone, konkrétne jeho ustanovenia – trestného činu krádeže, na základe ktorej sa zákonodarca snažil odstrániť problematiku aplikácie daného trestného činu v praxi a jasne zadefinovať jeho znenie, ako aj použitie v praxi.

1. Právna úprava účinná do 31. júla 2019

Podľa znenia Trestného zákona, účinného do 31. júla 2019 bol trestný čin krádeže upravený nasledovne:
„§ 212 Krádež
(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a)čin spácha vlámaním, a násl.
(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu, a násl.
(4) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) závažnejším spôsobom konania, a násl.
(5) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, a násl.“ 1

V nadväznosti na vyššie citované paragrafové znenie, konkrétne odsek 4 je, pre účely poukázania na spornosť danej problematiky potrebné vyjadriť, že podľa § 138 písm. e) Trestného zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie spáchanie trestného činu vlámaním.

Najväčším problémom v aplikačnej praxi najmä orgánov činných v trestnom konaní, ale aj súdov, bola právna kvalifikácia konania páchateľa, ktorý naplnil skutkovú podstatu trestného činu krádeže tak, že:

  • sa zmocnil cudzej veci,
  • spôsobil tým malú škodu a
  • a takýto čin spáchal vlámaním.

Problém spôsoboval posúdenie, či je takéto konanie páchateľa prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona alebo zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 4 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.

Nastolená otázka nemá výhradne teoretický význam, no jej posúdenie má závažné praktické dôsledky, keďže krádež podľa druhého odseku je prečinom, za ktorý zákon ustanovoval trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby v trvaní dvoch rokov, avšak krádež podľa štvrtého odseku bol zločinom, za ktorý zákon ustanovoval trest odňatia slobody s hranicou trestnej sadzby tri až desať rokov. Vidíme, že išlo o veľký rozdiel najmä, čo sa týka uloženia trestnej sadzby páchateľovi za spáchaný trestný čin. Na danú problematiku mali rozdielne názory odborníci, právnici, orgány činné v trestnom konaní a súdy na čele s Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

2. Prvý prúd názorov na daný trestný čin

Podľa prvého názorového prúdu, prezentovaného napríklad Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. júna 2011, sp. zn.: 1Tdo24/2009 je vyššie opísaný skutok prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol:
„V ustanovení § 212 v ods. 1/ a 2/ ide o dve základné skutkové podstaty trestného činu krádeže a ods. 3 až 5 tohto zákonného ustanovenia predstavujú vo vzťahu k obom odsekom kvalifikované skutkové podstaty. Pri spáchaní trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. zákon predpokladá spôsobenie škody nie malej t.j. 265,55 eur. Pokiaľ krádežou dôjde ku vzniku škody väčšej t.j. 2 655,50 eur bude prichádzať do úvahy právne posúdenie podľa § 212 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Pri posúdení konania páchateľa podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. nebude rozhodujúcim znakom výška spôsobenej škody za predpokladu, že bude trestný čin spáchaný niektorým zo spôsobov uvedených v písm. a/ až f/ tohto zákonného ustanovenia. Pre ods. 1/ a 2/ § 212 Tr. zák. Je relevantná horná hranica výšky spôsobenej škody 2 655,50 eur. 2

Názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v citovanom rozhodnutí možno považovať za logicky koherentný a najmä za správny, a to aj s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého: „Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.“ 3

Ako konštatuje Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí, tak odsek jedna ako aj odsek dva § 212 Trestného zákona sú základnými skutkovými podstatami trestného činu krádeže, pričom odseky tri až päť predstavujú kvalifikované skutkové podstaty, a to vo vzťahu k obom odsekom. Citované ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona výslovne ukladá povinnosť súdu neprihliadať na okolnosti, ktoré sú znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty, ak je táto okolnosť zákonným znakom trestného činu. Rovnaká okolnosť teda nemôže byť dva krát zohľadnená v neprospech (ale ani v prospech) páchateľa trestného činu. 4

Keďže vlámanie je samo o sebe zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nemôže byť okolnosť, že trestný čin krádeže bol spáchaný vlámaním zároveň posudzovaná ako závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. e) Trestného zákona, a teda ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie vyššej trestnej sadzby.

Vzhľadom na koncepciu ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona je preto v zásade nemožné, aby bol trestný čin kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.

3. Druhý prúd názorov na daný trestný čin

Druhý názorový prúd zastáva názor, že uvedené má byť orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona.
Tento názor bol reprezentovaný najmä zjednocujúcim stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatého dňa 12. decembra 2011, sp. zn.: Tpj 78/2011, ktorý bol vydaný práve z dôvodu rozdielneho výkladu dotknutých ustanovení Trestného zákona.

Najvyšší súd v bodoch I a II svojho stanoviska, ktoré sa zaoberajú otázkou správnej kvalifikácie rozoberanej skutkovej situácie uviedol:

„Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu.

Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, pri použití § 138 písm. e/ Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu(§ 125 ods. 1 Tr. zák.).“ 5

Najvyšší súd k predmetného stanoviska zároveň v odôvodnení dodal, že „ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jaj zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha taký trestný čin vlámaním, napĺňa zákonné znaky (markanty) zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., pri použití § 138 písm. e/ Tr. Zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu(§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Takéto aplikačné riešenie je v súlade ako s ustálenými kvalifikačnými pravidlami uvedenými vyššie, tak aj s vecnou logikou zákonnej represie, v kontexte ktorej nie je pri trestnom čine krádeže dôvod na liberalizáciu postihu kombinácie zákonných znakov malej škody vlámaním oproti kombinácii znaku malej škody a inej použiteľnej formy závažnejšieho spôsobu konania, uvedenej v § 138 Tr. zák.“ 6

Vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu SR bol následne prevzatý taktiež v pokyne Generálnej prokuratúry GP SR č. IV/1 Spr. 8/16/1000-23, v zmysle ktorého je rovnako každá krádež vlámaním, kde je škoda na odcudzených veciach v sume do 266,- € kvalifikovateľná pod § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a každý prípad so spôsobenou škodou na odcudzených veciach nad 266,- € pri krádeži vlámaním je nutné kvalifikovať podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona.

Na základe uvedeného sa v praxi orgánov činných v trestnom konaní posudzoval skutok krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom došlo ku spáchanej škode, ktorej výška presiahla sumu 266.- Eur, ako trestný čin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a v danej veci bo príslušný konať vyšetrovateľ. Dochádzalo k rozporom medzi vyšetrovateľmi a poverenými príslušníkmi povereného zboru, nakoľko o krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) bol povinný konať poverený príslušník. V praxi dochádzalo k tomu, že celú vec dokumentoval poverený príslušník na Obvodnom oddelení Policajného zboru a až potom keď, škoda je vyššia ako suma 266 € si vec prevzal vyšetrovateľ. Uvedené spôsobovalo najmä rozpory na mieste trestného činu, kde dochádzalo ku sporom o príslušnosť medzi poverenými príslušníkmi a vyšetrovateľmi.

Pri kritike uvedeného názoru sa kladie akcent najmä na jeho zjavnú nelogickosť, neprimeranosť trestu, ako aj na vyššie spomínaný rozpor s ustanovením § 38 ods. 1 Trestného zákona.

4. Novelizácia Trestné zákona

Vzhľadom na novelu Trestného zákona, ku ktorej došlo zákonom č. 214/2019 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. augusta 2019 a ktorý, okrem iného, novelizoval ustanovenie § 212 Trestného zákona by malo dôjsť k ukončeniu rozporov aj rozličných názorov na danú problematiku.
Podľa nového znenia § 212 Trestného zákona platí:
„§ 212 Krádež
(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,
c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo
c) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia alebo obradu,
d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, e) tým, že taký čin zorganizuje, alebo
f) na chránenej osobe.
(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.“ 7

V dôvodovej správe predmetnej novely Trestného zákona, sa k uvedenej zmene § 212 Trestného zákona uvádza:

„V praxi orgánov činných v trestnom konaní boli v minulosti identifikované nejasnosti s právnou kvalifikáciou krádeže vlámaním, pri ktorej je spôsobená škoda malá. Takýto skutok bolo možné v závislosti od výkladu kvalifikovať ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) alebo zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) za použitia § 138 písm. e), ktorým je definovaný osobitný kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania, v danom prípade vlámaním.“

Obidve kvalifikácie sa líšia predovšetkým v trestnej sadzbe, ktorá je pri druhej alternatíve podstatne prísnejšia, nakoľko ide o zločin ako pri prvej, v ktorej ide o prečin. Líšia sa však aj vecnou príslušnosťou a režimom prípravného konania (vyšetrovanie verzus skrátené vyšetrovanie).

Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 6/2012, by sa malo konanie páchateľa, ktorým si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, pričom čin spácha vlámaním a spôsobí ním škodu malú, kvalifikovať ako zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b).

Podľa predkladateľa nezodpovedá táto prax požiadavke primeranosti trestu z hľadiska jeho výmery, čo je dôvodom predmetné ustanovenie novelizovať navrhovaným spôsobom.

Zámerom legislatívnej zmeny, ktorá spočíva v zlúčení odsekov 1 a 2 je zároveň odstránenie pochybností pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Podľa takto nastavenej úpravy nebude možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom bola spôsobená malá škoda, podľa § 212 ods. 3 písm. b), a teda ako trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania v spojení s § 138 písm. e), pri ktorom by sa použila vyššia trestná sadzba.“

V nadväznosti na novelizovanú právnu úpravu by viac nemali byť pochybnosti o správnej kvalifikácii rozoberaného skutku a mala by byť jasne zadefinovaná.

Resumé

Trestný čin krádež spôsobená vlámaním, patrí medzi časté majetkové trestné činy. Avšak ich vyšetrovanie a správne zákonné identifikovanie spôsobovalo v právnej praxi najmä v činnosti orgánov činných v trestnom konaní problémy, nakoľko Trestný zákon presne a jasne nedefinoval podľa akého zákonného ustanovenia majú orgány činné v trestnom konaní a súdy postupovať a preto v tejto otázke dochádzalo k rozporom.

Novelizáciou Trestného zákona sa daná problematika mala upraviť a jasne a presne zadefinovať podľa akého zákonného ustanovenia daný skutok posudzovať, od čoho sa následné odvíja aj postup vyšetrovania.

Resume

The crime of burglary caused by burglary is one of the common property crimes. However, their investigation and correct legal identification caused problems in legal practice, especially in the activities of law enforcement authorities, as the Criminal Code did not precisely and clearly define the legal provision under which law enforcement authorities and courts should proceed, and therefore controversies arose.

With the amendment of the Criminal Code, the given issue was to be adjusted and clearly and precisely defined according to which legal provision the given act should be assessed, from which the investigation procedure subsequently follows.

Autorka: por. JUDr. Marika BRIATKOVÁ
externý doktorand Akadémie Policajného zboru Bratislava

Zoznam bibliografických odkazov

Čentéš J. a kolektív, Trestný zákon, Veľký komentár, 4. aktualizované vydanie, Eurokodex, .s. r. o., Bratislava, 2018
Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. júna 2011, sp. zn.: 1Tdo24/2009
Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatého dňa 12. decembra 2011, sp. zn.: Tpj 78/2011

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon účinný do 29. júla 2019

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon účinný od 29. júla 2019


1 §212 Zákona číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon účinný do 31. júla 2019
2 Rozsudko Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. júna 2011, sp. zn.: 1Tdo24/2009
3 §38 ods.1 Zákona číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon
4 Čentéš J. a kolektív, Trestný zákon, Veľký komentár, 4. aktualizované vydanie, Eurokodex, .s. r. o., Bratislava, 2018, str. 81.
5 Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatého dňa 12. decembra 2011, sp. zn.: Tpj 78/2011
6 Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatého dňa 12. decembra 2011, sp. zn.: Tpj 78/2011
7 §212 Zákona číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon účinný od 31. júla 2019