The victims of human trafficking

Abstrakt: Autor v príspevku analyzuje obete obchodovania s ľuďmi. Autor charakterizuje tri typy obete na základe fázy v ktorej sa môže nachádzať - osoba pred spáchaním trestného činu (potenciálna obeť), obeť počas odhaľovania trestného činu, obeť po odhalení a objasnení trestného činu. Obsahom príspevku je priblíženie Programu podpory a ochrany obete obchodovania s ľuďmi. Autor sa v závere stručne venuje aj problematike odškodňovania obete obchodovania s ľuďmi.
kľúčové slová: obchodovanie s ľuďmi, obeť, viktimizácia, potenciálna obeť, páchateľ

Abstract: In the article, the author analyzes the victims of human trafficking. The author characterizes three types of phase of victim human trafficking- a person before committing a crime (potential victim), a victim during the detection of a crime, a victim after the detection and clarification of a crime. The content of the post is an overview of the Program for the Support and Protection of Victims of Human Trafficking. In the end, the author briefly addresses the issue of victim compensation.
keywords: human trafficking, victim, victimization, potential victim, perpetrator,

ÚVOD

Slovenská republika je v mnohých publikáciách označovaná za krajinu tranzitnú a zdrojovú pre obete obchodovania s ľuďmi. To znamená, že obete len pochádzajú z našej krajiny alebo prechádzajú cez našu krajinu, ale vykorisťovanie sa vykonáva v inom štáte. V poslednom období sa však vyskytujú nové a nové prípady zaznamenané na našom území. Je preto dôležité zvýšiť pozornosť a prevenciu proti obchodovaniu s ľuďmi. Aby sme vedeli odhaliť a objasniť podmienky a príčiny páchania obchodovania s ľuďmi, je potrebné poznať typológiu jeho obetí a páchateľov. Na základe typológie vieme zamerať pozornosť na jedincov, ktorí môžu byť ohrození alebo jedincov, ktorí ohrozenie môžu vytvárať. Keďže obchodovanie s ľuďmi spôsobuje najmä psychickú, ale aj fyzickú traumu, orgány činné v trestnom konaní musia zaujať špecifický postup pri obetiach aj páchateľoch. Pomáha im znalosť typológie, aby vedeli správne reagovať, nespôsobovali druhotnú viktimizáciu obetiam a naopak získali priznanie páchateľov.

Typológia obete

Dnešná doba ponúka mnoho príležitostí stať sa obeťou obchodovania s ľuďmi. V tejto podkapitole charakterizujeme osoby, u ktorých je väčší predpoklad, že sa stanú obeťami a tiež charakterizujeme obeť obchodovania s ľuďmi ako takú. Je množstvo situácií, kedy sa z pracovníka, cestovateľa alebo jednoducho slobodného človeka stane osoba, ktorá je donútená žiť v nehumánnych podmienkach a neprimerane pracuje bez odmeny z dôvodu vykorisťovania páchateľom obchodovania s ľuďmi.

Postaveniu poškodených trestným činom, čiže aj obetí, sa v slovenskom právnom poriadku venuje viacero právnych predpisov. Podrobne je postavenie obete trestného činu upravené v zákone č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov (ďalej „zákon o obetiach”). Obeťou sa podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o obetiach rozumie fyzická osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená škoda morálna, majetková alebo iná škoda alebo jej boli ohrozené alebo porušené zákonom chránené a v niektorých prípadoch aj iné osoby, ako napríklad príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoba, ktorá žila v čase smrti v spoločnej domácnosti s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ako aj osoba závislá od osoby, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ak utrpeli v dôsledku smrti tejto osoby škodu. Ak je týchto osôb viac, považuje sa za obeť každá z nich.

Obeť obchodovania s ľuďmi má špecifické postavenie. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) bod 4. zákona o obetiach je charakterizovaná ako obzvlášť zraniteľná obeť, čo znamená, že im zákon priznáva väčšiu mieru podpory, pomoci a služieb, na ktoré majú nárok. Špecifický je aj postup orgánov činných v trestnom konaní a subjektov, ktoré zabezpečujú pomoc obetiam. Tieto obete majú väčšie riziko druhotnej viktimizácie, čo predstavuje ujmu spôsobenú v dôsledku konania, prístupu alebo nekonania oprávnených subjektov, ako napríklad opakované výsluchy obetí. Obete emotívnejšie prežívajú procesy v trestnom konaní a procesné úkony vyšetrovateľa. Dôsledkom spáchaného trestného činu sa nevedia integrovať do spoločnosti a bežné činnosti vykonávajú len s ťažkosťami. Sú náchylnejšie zažiť opakovanú viktimizáciu, čiže ujmu, ktorú im spôsobí ten istý páchateľ. Obzvlášť zraniteľné osoby sú nadmieru negatívne ovplyvnené, čo má dopad aj na kvalitu ich života. Mnohokrát sa u týchto obetí objavujú psychické problémy, ktoré sa musia riešiť ambulantne, v závažných prípadoch až klinicky v psychiatrických liečeniach, nemocniciach a klinikách. Keďže na Slovensku nemáme vytvorené centrum, ktoré by slúžilo len na účely integrácie a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi, využívajú sa krízové centrá na pomoc obetiam viacerých trestných činov, najmä násilných trestných činov.

Obeťou obchodovania s ľuďmi je podľa Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2019 -2023 občan Slovenskej republiky, občan Európskej únie alebo štátny príslušník tretej krajiny, u ktorého je dôvodné podozrenie, že sa na území Slovenskej republiky alebo na území Európskej únie alebo v zahraničí stal obeťou obchodovania s ľuďmi.

Profil potenciálnej obete obchodovania s ľuďmi nie je úplne jednoznačný. Keďže ani zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon nešpecifikuje objekt trestného činu obchodovania s ľuďmi, obeťou sa môže stať každý. Avšak istá skupina ľudí je rizikovejšia a náchylnejšia byť obeťou obchodovania s ľuďmi na základe štatistík Programu na podporu obetí obchodovania s ľuďmi. Zároveň sa odlišný profil obete vyskytuje v Európe, v Ázii, v Severnej Amerike a iných kontinentoch. Profil obete sa môže líšiť aj na základe účelu (formy) páchania obchodovania s ľuďmi. Čiže obeť núteného žobrania nemusí mať rovnaký profil ako obeť núteného sobáša. Podobnosť profilov obetí však stále je. My sa zameriame na profil obete všeobecne trestného činu obchodovania s ľuďmi, nie podľa účelov.

Profil obete môžeme vytvoriť na základe rozdelenia ich postavenia do troch fáz:

1. osoba pred spáchaním trestného činu – potenciálna obeť,
2. obeť počas odhaľovania trestného činu,
3. obeť po odhalení a objasnení trestného činu.

Z hľadiska prevencie je dôležité zamerať pozornosť a zvoliť primeraný postup na základe postavenia obete. Následne sa zameriame na profil obetí podľa vyššie uvedenej trichonómie. Samozrejme, v uvedenej trichonómii sa jedná stále o tú istú osobu, len v inom postavení. Pre jej identifikáciu, resp. poskytnutie pomoci po odhalení, je potrebné ozrejmiť si jej základné znaky a vlastnosti.

POTENCIÁLNA OBEŤ

Početnosť obetí obchodovania s ľuďmi má pomerne klesajúcu tendenciu, avšak zvyšujúca sa migrácia ľudí a ich ochota cestovať do zahraničia za prácou a rekreáciou, rušenie a uvoľňovanie hraničných kontrol jednotlivými štátmi motivuje páchateľov k páchaniu trestného činu obchodovania s ľuďmi. Je preto dôležité zamerať prevenciu na rizikové skupiny, ktoré majú vysoký potenciál stať obeťami obchodovania s ľuďmi.

Potenciálnymi obeťami sú najčastejšie osoby, ktoré dosahujú nízku vzdelanostnú úroveň. Tieto osoby nemávajú dokončené základné vzdelanie, prípadne nemajú maturitné vysvedčenie. Z tohto dôvodu si hľadajú prácu, ktorá je prevažne manuálna, ako napríklad práca vo fabrike, stavebníctve, poľnohospodárstve, u dievčat práca spoločníčky, chyžné, servírky, eskort. Ich finančná situácia je nestabilná a nemajú pevné rodinné zázemie a väzby. Na druhej strane aj ľudia so vzdelaním, ale ťažším uplatnením sú rovnako rizikoví a idú rovnakým smerom ako nevzdelaní, resp. menej vzdelaní ľudia. Absolventi škôl, ktorí sa neuplatnili na Slovensku cestujú do zahraničia za naoko výhodnými pracovnými ponukami a zvyšujú riziko byť obeťou páchateľov obchodovania s ľuďmi.

Rizikovou skupinou sú odchovanci detských domovov a reedukačných centier. Títo mladí ľudia nemajú vo svojom okolí staršie skúsené osoby, aby im pomohli rozhodnúť sa a upozornili na podvodné inzeráty a nevýhodné ponuky. Najčastejšie ide o osoby vo veku 18 – 25 rokov. Tieto osoby si chcú zlepšiť svoju životnú situáciu, a preto sa rozhodnú ísť pracovať aj do zahraničia s vidinou lepšieho zárobku. Nevýhodou je, že potenciálne obete neovládajú cudzí jazyk, aby v prípade komplikácií v inom štáte požiadali o pomoc. Rizikové sú osoby, ktoré sú dôverčivé, neuvedomujúce si aké riziko práca v zahraničí môže priniesť. Obeť obchodovania s ľuďmi môže byť vykorisťovaná aj v rámci toho istého štátu. Jedná sa o tzv. vnútroštátne vykorisťovanie. Už aj na Slovensku máme prípady obchodovania s ľuďmi v rámci našej krajiny. V takom prípade jazyková bariéra pri občanoch štátu nevzniká, ale o to viac je potrebné sa zamerať na cudzincov, ktorí sa síce zdržiavajú na území krajiny, ale ich jazykové schopnosti nemusia byť na komunikatívnej úrovni, takže sa môžu stať obeťou na našom území.

Ďalším znakom potenciálnych obetí je neznalosť práv. Tieto obete sa môžu dostať do situácie, kde si neuvedomovali právny dopad svojich rozhodnutí (napríklad nemajú povolenie na prácu) a potom ich páchateľ môže ľahko vydierať, napríklad nahlásením na políciu a ich následné administratívne vyhostenie z krajiny. Za neohlásenie priestupku alebo trestného činu si páchateľ môže žiadať isté služby alebo finančnú odmenu. Osoby bez právneho vedomia sú o to viac rizikovejšie, keď nevedia, akých práv sa môžu domáhať, načo majú nárok. Sú pre páchateľov vhodná obeť, s ktorou sa dá ľahko manipulovať.

Do skupiny rizikových osôb potenciálnych obetí obchodovania s ľuďmi patria práve marginalizované skupiny v rómskych osadách, najmä na východnom Slovensku. Tieto osoby majú väčšinu spomenutých znakov a ich zlá životná úroveň ich prinúti prijať rizikové rozhodnutia, napríklad vzhľadom na prácu. V tomto prípade sa stávajú obeťami nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. Okrem pomenovania riziková skupina ich poznáme aj pod slovným spojením znevýhodnená skupina. Maloletí a mladiství rómskeho etnika sú zvyčajne obeťami nútených sobášov, čo je v spoločnosti obhajované ako vplyv tradície tohto etnika, kde sa neprimerane mladé dievča musí vydať za iného, ktorého jej vybrali rodičia a plniť si manželské povinnosti (súlož, domáce práce a pod.)

Do rizikovej skupiny potenciálnych obetí patria aj migranti. Migranti za sprostredkovanie práce, vybavenie formalít na hraniciach, prevedenie cez hranice alebo za sprostredkovanie dokladov platia nemalé sumy. Nekorektné sprostredkovateľské agentúry, obchodníci s ľuďmi alebo prevádzači lákajú dôverčivých ľudí na svoje inzeráty. Jazyková bariéra, neznalosť prostredia, kam za prácou alebo inou činnosťou cestujú, nemožnosť vrátiť sa do krajiny pôvodu, chýbajúca sociálna sieť, kontakty, väzby a predsudky spôsobujú, že sa zo slobodných ľudí stane obeť obchodovania s ľuďmi. Obeťami sú prevažne imigranti zo slabších ekonomických krajín. Samotný proces zamestnania sa na Slovensku je veľmi zložitý a výrazná neochota slovenských zamestnávateľov zamestnať migranta spôsobujú, že sa migranti uchyľujú k práci nelegálnou cestou. Slovensko je jednou z krajín, kde pretrvávajú predsudky voči migrantom. Ak sa migranti dostanú na slovenský pracovný trh, zväčša vykonávajú tzv. “3D Jobs“, to znamená práca špinavá (z angl. dirty), nebezpečná (z angl. dangerous), ťažká (z angl. difficult). Presne tieto druhy práce tvoria základ pre vykorisťovanie. Podobne je tomu tak, ak sú migrantmi naši občania v inom štáte.

Páchatelia si vyberajú osoby, ktoré sú náchylné im uveriť. Osoby so zdravotným hendikepom, či už mentálnym alebo fyzickým, sú pre vykorisťovateľa vhodný objekt záujmu. Tieto dôverčivé osoby sú využívané na účel núteného žobrania a nútenej práce. Hendikepované osoby sa nevedia ľahko uplatniť, a preto každá zaujímavá a výhodná ponuka ich osloví. Bohužiaľ, sa často jedná o podvodné inzeráty a ponuky.

Čo sa týka demografických ukazovateľov, najviac obetí pochádza z košického, banskobystrického a prešovského kraja. Prevládajú obete z obcí a okresných miest, prípadne z rómskych osád. Rodinný stav obetí je v drvivej väčšine slobodný, prípadne sa vyskytujú obete, ktoré sú rozvedené.

K potenciálnym obetiam patria osoby z územia, kde vládne politická nestabilita, vojnové konflikty, vysoká nezamestnanosť, potláčanie osobných práv a slobôd, prírodné katastrofy. Sú to push faktory (z angl. push – tlačiť) migrácie a spôsobujú presídlenie osôb do iných štátov. V cudzej krajine tieto migrujúce osoby nikoho nepoznajú, nemajú žiadne väzby ani zázemie. Ľahko tak môžu naletieť páchateľovi obchodovania s ľuďmi, ktorý im sľubuje pomoc.
Už niekoľkokrát spomínaný finančný aspekt je ako dôvod vycestovania za prácou najčastejšou príčinou. Potreba zvýšenia svojho životného štandardu pramení z biednych a chudobných životných podmienok. Motivácia inej krajiny s lepšími platovými aj životnými podmienkami predstavuje pull faktor (z angl. pull – ťahať). Spolupôsobenie týchto pull a push (z angl. tlačiť) faktorov výrazne ovplyvňuje migráciu ľudí. Migrácia sa skladá z legálnej a nelegálnej migrácie. Následným grafom znázorníme vzťah migrácie a obchodovania s ľuďmi na účel nútenej práce.

Schéma 1 Vzťah migrácie a obchodovania s ľuďmi na účel nútenej práce

zdroj: Ministerstvo vnútra SR. 2012. Aspekty nútenej práce na Slovensku. s. 28

Potenciál stať sa obeťou obchodovania s ľuďmi je ovplyvnený aj samotným účelom. V prípade účelu sexuálneho vykorisťovania osôb predstavujú rizikovejšiu skupinu ženy, najmä mladšie atraktívne ženy. Na účel núteného žobrania sú to hendikepované osoby. Na účel nútenej práce a otroctva prevažne muži. Na účel núteného sobáša maloleté dievčatá rómskeho pôvodu. Iné účely zahŕňajú širší diapazón profilácie obete.

OBEŤ POČAS ODHAĽOVANIA

Identifikácia obete je náročný proces. Ak obeť nevydá svojmu okoliu signál, že nie je niečo v poriadku a je vykorisťovaná, je prakticky nemožné ju vypátrať, respektíve označiť za obeť obchodovania s ľuďmi. Preto je práca operatívy a policajnej hliadky veľmi dôležitá. Každý malý náznak vykorisťovania môže políciu priviesť k páchateľovi a poskytnúť pomoc obeti obchodovania s ľuďmi. Správne zvolenými postupmi vedia odhaliť obeť aj prostredníctvom ľudí pohybujúcich sa v rizikovom prostredí.

Špecifikom obchodovania s ľuďmi je, že obeť sa do cudzej krajiny dostane v súlade s imigračnými predpismi danej krajiny a až následne sa na území tejto krajiny dostáva do nelegálneho postavenia. Páchateľ oklame obeť, ktorá sa do krajiny dopravila so zavádzajúcimi informáciami. Obeť je vo väčšine prípadov pre vykorisťovateľa cudzia osoba. Preto aj ich vzťah nie je blízky. Počas náboru, ktorý je vo veľkej väčšine osobný, je však správanie páchateľa k obeti ústretovejšie a priateľskejšie. Preto obeť bez problémov odovzdá svoje osobné a cestovné doklady do rúk páchateľa, v domnienke, že sa jej snaží pomôcť. Po odovzdaní osobných a cestovných dokladov obete páchateľovi, sa z obete pomaly stáva podriadený svojho vykorisťovateľa, pretože bez dokladov nie je možné vstúpiť do inej krajiny. Sú zaznamenané aj prípady, keď bol páchateľom partner alebo druh obete. Zneužíval naviazanie obete a ponúkal svoju partnerku na internete na vykonávanie sexuálnych služieb. Známe sú aj prípady, kedy k vykorisťovaniu detí prichádzalo rodičmi alebo blízkymi príbuznými. Zneužívali odkázanosť, podriadenosť alebo aj zdravotné postihnutie dieťaťa. Rómske deti sú často predané za účelom núteného sobáša, čo si ich kultúra odôvodňuje tradíciami.

Obete, ktoré sú vykorisťované, sú tiché, nekomunikatívne, bojazlivé. Tieto osoby sú pod dlhodobým psychickým, ale aj fyzickým terorom. Na ich tele môžu byť známky násilia, modriny, podliatiny, škrabance. Sú vychudnuté, keďže im vykorisťovateľ nezabezpečuje dostatok stravy a tekutín. Obete sú nútené k výkonu niektorého z účelov obchodovania s ľuďmi, najčastejšie k poskytovaniu sexuálnych služieb a k výkonu nútenej práce. Peniaze, ktoré za výkon týchto činností zarobia, sú zhabané vykorisťovateľom. Obete sú obmedzované na osobnej slobode, chodiť môžu len tam, kam im to vykorisťovateľ dovolí, napríklad do práce alebo na ulicu, kde budú žobrať, poskytovať sexuálne služby a pod. Všetky činnosti sa realizujú proti vôli obete. Páchateľ sa obeti vyhráža, že ju nahlási polícii z rôznych dôvodov. Okrem spomínaných činností, ktoré musia v určitých prípadoch obete vykonávať, sú zneužívané aj na páchanie trestnej činnosti ako sú napríklad lúpeže, krádeže, podvody.

Obete sú počas obdobia vykorisťovania odkázané na pomoc iných. Sociálne kontakty im však bývajú obmedzované, aby vykorisťovateľa neprezradili. Páchateľ sa snaží minimalizovať interakciu medzi obeťou a jej spolupracovníkmi, je stále v blízkosti, aby náhodou obeť neutiekla a neoznámila vykorisťovanie polícii alebo iným osobám, ktoré by jej mohli pomôcť.

Obetiam sú podávané omamné a psychotropné látky, aby plnili príkazy vykorisťovateľa. U obetí sa môže prejaviť závislosť na týchto látkach, čo spôsobuje väčšiu podriadenosť obete. Obeť vykonáva nútené činnosti za ďalšiu dávku drog.

Ak sa obeti podarí vyhľadať pomoc, kontaktovať políciu alebo utiecť, je na rade polícia. Vyšetrovanie začína, keď polícia dostane prvé informácie o spáchaní trestného činu. Po získaní potrebných dôkazov na vznesenie obvinenia, musí byť v plnej miere súčinná obeť. Na základe jej psychického a fyzického stavu sa vykonajú procesné úkony. Medzi najdôležitejšie úkony patrí výsluch obete, kde treba zohľadňovať druhotnú viktimizáciu obete pri početnom vypočúvaní, čo spôsobuje obeti druhotnú traumu pripomínaním si udalostí čo zažila pri vykorisťovaní.

OBEŤ PO ODHALENÍ A OBJASNENÍ TRESTNÉHO ČINU

Ak sa polícii podarí odhaliť a následne objasniť trestný čin obchodovania s ľuďmi, je na rade súd, ktorý rozhodne, či je páchateľ vinný a uloží mu trest. V prípade uznania, ale aj neuznania viny, tento skutok spôsobí obeti dlhodobé alebo trvalé poškodenie na zdraví. Podľa účelu na základe ktorého boli vykorisťované, sa im prejavujú vážne poruchy zdravia.

Profil obete s dopadom na jej duševné zdravie nie je jednoznačný. Každý z účelov môže mať menší alebo väčší vplyv na psychiku. V globále tieto obete bývajú paranoidné, nedôverujú ľuďom, zažívajú pocity osamelosti, vylúčenia, izolácie, sú neschopné si zakladať podporné alebo pomocné vzťahy, ťažko nadväzujú nové kontakty, majú samovražedné sklony a sklony k sebapoškodzovaniu. Môžu mať sklony k agresivite, stratu pamäte, poruchy pamäte, chronickú úzkosť či únavu, časté nočné mory. S narušeným duševným zdravím sa prejavujú aj somatické ťažkosti ako chronická bolesť hlavy, bolesť žalúdka, chvenie a celkové oslabenie imunity. V prípadoch, kde bolo prostriedkom donútenia aj užívanie drog, sa prejavujú abstinenčné príznaky, resp. užívanie drog pokračuje pre silnú závislosť.

So zlým psychickým zdravím priamo súvisí fyzické zdravie. Obete sú následkom traumy náchylnejšie na infekcie, výskyt závažnejších ochorení z dôvodu nedostatočnej zdravotnej kontroly a hygieny. Pri nútenom poskytovaní sexuálnych služieb sa u obetí vyskytujú pohlavné prenosné choroby, u žien negatívne dopady nebezpečného potratu a poruchy menštruácie, zažívacie problémy, ako napríklad syndróm dráždivého čreva ako následok permanentného stresu. Následkom obchodovania s ľuďmi môže byť aj vznik rôznych foriem rakoviny. Okrem ochorení sú častým následkom akútne alebo chronické fyzické zranenia napríklad neprimeranou fyzickou záťažou. Ide o pomliaždeniny, tržné rany, bolesť hlavy, otrasy mozgu, jazvy a podobne. Na obetiach sa prejavuje celkové vyčerpanie organizmu a podvýživa. Obetiam, ktoré už pred vykorisťovaním trpeli istou formou zdravotného postihnutia alebo problému sa ich zdravie zhoršilo.

Pri obetiach, ktoré majú tieto indikácie, je vysoká pravdepodobnosť byť opakovane obeťou obchodovania s ľuďmi. Obchodovanie s ľuďmi má aj ekonomický dopad na obete. Obete odmietajú peniaze od rodiny a priateľov, ale v dôsledku úžerníckych dlhov a podvodov svojimi finančnými prostriedkami nedisponujú. Z toho vznikajú ďalšie problémy spojené s nedostatočnou hygienou a stratou bývania.

Tabuľka 2 Prehľad obetí od roku 2017 do roku 2020

Zdroj: vlastné spracovanie [07.09.2023]

Program podpory a ochrany obete

Finančná situácia obete môže byť v istej miere vyrovnaná pomocou podpory obete v rámci Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi (ďalej „program“), ktorý vychádza z Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2019 - 2023 v gescii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“). Aby obeti mohla byť poskytnutá pomoc a ochrana, musí dobrovoľným písomným vstupným prehlásením vstúpiť do programu na základe identifikačného pohovoru kladením otázok, kedy sa vyhodnotí, či je osoba obeťou obchodovania s ľuďmi. Následne sa zhodnotí stav obete a vyhodnotia sa potreby, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie jej stavu a národný koordinátor rozhodne o zaradení obete do programu. Nato, aby obeť bola súčasťou programu nemusí spolupracovať s políciou. Podmienky programu a úlohy subjektov zabezpečujúcich tento program sú upravené v Nariadení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 161/2020 o zabezpečení programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi. Program zahŕňa poskytovanie pomoci obeti, poskytovanie informácií a motivovanie obete k spolupráci najmä s políciou a prokurátorom, sprostredkovanie asistovaného dobrovoľného návratu obete späť do krajiny odkiaľ vycestovala alebo do krajiny pôvodu a tiež reintegráciu alebo integráciu obete. Poskytovanie tejto pomoci je v trvaní 30 dní, IC OSĽ na žiadosť subjektu programu, ktorý bude poskytovať starostlivosť, predĺži reintegráciu alebo integráciu o 30 dní opakovane. Pre zabezpečovanie komplexnej starostlivosti to však môže byť v celkovom trvaní maximálne 90 dní alebo počas trvania celej doby trestného konania a pre reintegráciu je po ukončení trestného konania stanovená doba 90 dní, aby obeť mala dostatok času na zotavenie. Pri cudzincovi sa doba na reintegráciu využíva na návrat do krajiny pôvodu. Program osobitne nazerá na obete, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny alebo dieťaťom. Ak sa obeť rozhodne spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, oprávnený subjekt programu s ňou spíše vyhlásenie o spolupráci s OČTK. V rámci programu sa na základe súhlasu obete nachádzajúcej sa v zahraničí ponúkne pomoc pri asistovanom dobrovoľnom návrate do krajiny, kde si to obeť želá. Pri návrate obete vykonáva súčinnosť so subjektami programu aj rezort zahraničných vecí prostredníctvom svojich konzulárnych pracovníkov. Návrat je realizovaný z vyčlenenej rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Veľmi dôležitou časťou programu je reintegrácia resp. integrácia obete do života. Návrat obete do každodenného života bez pomoci a podpory odborníkov v programe predstavuje náročný proces. Preto tento proces môžu uľahčiť rady a pomoc odborníkov. Je vykonávaný postupne, až do chvíle, pokiaľ sa obeť neintegruje úplne. Slovensko integruje aj cudzincov, ktorí si požiadali o azyl alebo im je poskytnutá doplnková ochrana. Integráciu takýchto cudzincov podporuje implementovaný projekt s názvom RIFUGIO, ktorý prostredníctvom svojich odborných kapacít pomáha s ich zaradením do života v rôznych oblastiach, ako napríklad trh práce, sociálna integrácia, zdravotná integrácia a tiež školská integrácia.

Skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi tzv. „GRETA“ (ďalej len „GRETA“), vypracováva a zverejňuje, okrem iného, správy o krajinách, v ktorých hodnotí legislatívne a iné opatrenia, ktoré zmluvné strany prijali na účely vykonania ustanovení Dohovoru proti OSĽ. V oblasti pomoci a podpory obetiam odporúča slovenským úradom garantovanie poskytnutia prístupu k právnej asistencii všetkým obetiam obchodovania s ľuďmi.

Tabuľka 3 Prehľad Programu na pomoc a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi

Zdroj: vlastné spracovanie [11.06.2021]

Odškodňovanie obete

Všetky obete obchodovania s ľuďmi si vyžadujú prístup k primeraným a účinným nápravným opatreniam. Právo na účinné opatrenie zahŕňa odškodnenie, kompenzáciu, rehabilitáciu, uspokojenie a záruku nezopakovania sa. Kompenzácia môže predstavovať kritickú podporu pri zotavení a posilnení obete, pomoc pri sociálnej inklúzii a zabránenie opätovnej viktimizácii. Rehabilitácia podobne pomáha zotaveniu obetí a sociálnej inklúzii. Zákonné odškodnenie predstavuje finančné vyrovnanie materiálnej aj nemateriálnej ujmy, ktorá bola spôsobená týmto trestným činom. Dohovor proti OSĽ priznáva obetiam spomínané hmotné právo na kompenzáciu a odškodnenie, ale aj procedurálne právo na zaistenie prístupu k nim, ako napríklad povolenie na pobyt, aby obeť mohla svoje hmotné právo využiť v danej krajine.

V rámci Európskej únie sa pomoc, podpora a ochrana obete garantuje prostredníctvom legislatívnych aktov, ako napríklad smernica 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obchodovania s ľuďmi, smernica 2004/81/ES o povolenia na trvalý pobyt, smernica 2012/29/EÚ o právach obetí trestných činov.

Naša právna úprava pozná dvojakú formu odškodňovania – odškodňovanie páchateľom a odškodňovanie štátom. Finančná situácia obete sa dá zlepšiť na základe zákona o obetiach trestných činov, ktorý okrem štátneho finančného odškodňovania obete zahŕňa aj poskytovanie všeobecnej odbornej pomoci, poskytnutie krízovej psychologickej intervencie, sprostredkovanie poskytovania sociálnych služieb v zariadení núdzového bývania a špecializovaného poradenstva. Nárok na odškodnenie obete majú aj obete obchodovania s ľuďmi, ktorým bola spôsobená morálna škoda v maximálnej sume desaťnásobku minimálnej mzdy, v čase, kedy ku skutku došlo, nielen po rozhodnutí súdu o nároku na odškodnenie. Novelou č. 217/2021 Z. z. zákona o obetiach sa podľa § 11 ods. 5 priznáva nárok na odškodnenie už keď začalo trestné stíhanie a doterajšie výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že obeti bola spôsobená ujma na zdraví spôsobená trestným činom aj bez vydania rozhodnutia. Nárok na odškodnenie morálnej (nemajetkovej) ujmy upravuje § 12 ods. 3 zákona o obetiach vo výške desaťnásobku sumy minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. O poskytnutí odškodnenia obete trestného činu podľa zákona o obetiach rozhoduje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po podaní návrhu na náhradu škody. Výšku odškodnenia určí súd na základe lekárskych správ a znaleckých posudkov.

Odškodnenie obete na základe rozhodnutia súdu páchateľom záleží už od konkrétneho prípadu. Príkladom je prípad dvoch slovenských občanov, ktorí boli šesť rokov obeťami obchodovania s ľuďmi v Spojenom kráľovstve. Páchatelia, ktorí pochádzajú zo Slovenska, sú vo väzbe a súd zaistil ich majetok na Slovensku ako finančnú kompenzáciu, ktorú obetiam musia vyplatiť. Odškodnenie je priznané vo výške 52 000 libier a 78 000 libier. Sú známe prípady na Slovensku, keď páchateľ nedisponoval žiadnym majetkom a bol nezamestnaný, určenie finančnej kompenzácie súdom by bolo neúčelné. V takomto prípade obete podávajú žiadosť v spolupráci s mimovládnou organizáciou Slovenská katolícka charita na odškodnenie obete štátom, pričom v niekoľkých prípadoch bolo odškodné štátom priznané a vyplatené.

Reálny stav odškodňovania obetí na Slovensku však nie je na dobrej úrovni, aj keď sa legislatívny vývoj posúva správnym smerom. Skupina GRETA vykonala tretie kolo hodnotenia implementácie Dohovoru proti OSĽ a poukazuje na medzery v odškodňovaní obetí páchateľmi. Reagovala tak na poslednú štatistiku, ktorá zobrazuje skutočnosť, že Slovenská republika vyplatila odškodné len jednej obeti obchodovania s ľuďmi a v rámci odškodňovania obeti páchateľom nebol zaznamenaný ani jeden prípad. Riešenie ponúkajú v legislatívnych zmenách Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok) a zákona o obetiach, a to umožnením prístupu k právu na odškodnenie aj migrantom, a zároveň im umožniť využívať právnu pomoc a právnu asistenciu pri začatí trestného konania. Zároveň apeluje na zvýšenie podpory zo strany právnikov a advokátov pri nárokovaní na odškodnenie najmä v prípadoch, keď obeť nie je súčasťou Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi. Vtedy má poškodený zabezpečený prístup k spravodlivosti prostredníctvom informačných kancelárií zriadených v každom kraji. Poškodený ako obzvlášť zraniteľná obeť má právo na poskytnutie špecializovanej odbornej pomoci, ktorá zahŕňa všeobecnú odbornú pomoc, právnu pomoc na uplatnenie práv obete a právnej pomoci na uplatnenie práv obete, ktorá má postavenie poškodeného alebo svedka v trestnom konaní. Podstatné je zhromažďovať dôkazy o ujme, ktorú utrpela obeť, aby sa podporili nároky na odškodnenie na súde.

Skupina GRETA pri treťom hodnotiacom kole implementovania Dohovoru proti OSĽ v Slovenskej republike v roku 2020 upozornila na absenciu výpočtu kompenzácie v prípadoch pracovného zneužívania. Komplexne sa na Slovensku neposkytuje kompenzácia na základe formy obchodovania s ľuďmi, ale na základe druhu ujmy poškodenej osoby. Poškodená osoba je osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, bola spôsobená majetková ujma, morálna ujma alebo iná škoda, boli porušené či ohrozené zákonom chránené slobody a práva. Pri škode na zdraví sa stanovuje jednorazové odškodnenie za sťaženie celospoločenského uplatnenia a bolesti poškodeného. O nároku, ako aj o výške rozhodne súd podľa hmotnoprávnych ustanovení o náhrade škody (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 420 a nasledujúce). Uplatnenie nároku na náhradu spôsobenej škody je nevyhnutné podať do skončenia vyšetrovania s uvedením výšky odškodnenia a dôvodmi uplatnenia nároku na odškodnenie. Výška odškodnenia sa určuje bodovým ohodnotením lekára v lekárskom posudku. Dôvody uplatnenia nároku na náhradu škody musia jednoznačne preukázať príčinnú súvislosť medzi spáchaným skutkom a spôsobenou škodou. Nárok na odškodnenie si môže poškodený uplatniť v trestnom konaní a civilnom konaní. V trestnom konaní sa odškodnenie priznáva v celom rozsahu. Na civilné konanie o priznanie nároku na náhradu škody súd odkáže poškodeného počas trestného konania v prípadoch, keď si poškodený škodu nenárokoval alebo súd neuznal škodu v celom rozsahu.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zisťovať majetok páchateľov, kde figurujú ako vlastníci. Zároveň sú povinní zisťovať pôvod majetku, akým spôsobom bol nadobudnutý, či nebol získaný trestnou činnosťou alebo použitý na spáchanie trestnej činnosti. Ak orgány činné v trestnom konaní zistia súvislosti medzi majetkom páchateľa a trestnou činnosťou, sú povinné takýto majetok zaistiť. Medzi ich povinnosti patrí aj vyšetrovať škodu spôsobenú obeti zabezpečovaním dôkazov. Vyšetrovatelia neurčujú výšku spôsobenej škody. Vyšetrovatelia v rámci finančného vyšetrovania zisťujú výšku finančných prostriedkov, ktorými sa páchateľ obohatil na úkor obete. Zisťujú finančné pomery, majetok páchateľa, bankové prevody a iné finančné operácie.

ZÁVER

Príspevok poukazuje na jednotlivé znaky obete obchodovania s ľuďmi. Rozlišuje tri typy obetí podľa jednotlivých fáz v ktorých sa môže nachádzať. Pojem obeť je zakotvený v zákone č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Obeť obchodovania s ľuďmi má špecifické postavenie, je charakterizovaná ako obzvlášť zraniteľná obeť. Zákon im priznáva väčšiu mieru podpory, pomoci a služieb, na ktoré majú nárok. Profil obete obchodovania s ľuďmi nie je jednoznačný. Potenciálna obeť sa vyznačuje väčšinou nižšou vzdelanostnou úrovňou, neovládajú cudzí jazyk, nie sú znalí svojich práv, častokrát pochádzajú z marginalizovaných skupín alebo sú migrantmi z politicky nestabilnej krajiny alebo sú hendikepovaní. Väčšinou sú to osoby pochádzajúce z biednych a chudobných životných podmienok. Obeť v čase odhaľovania je tichá, nekomunikatívna, bojazlivá, vychudnutá, dobitá. Obeť po odhalení a objasnení býva paranoidná, nedôverčivá, osamelá, vylúčená zo spoločnosti, ťažko nadväzuje nové kontakty a má samovražedné sklony. Počet obetí obchodovania s ľuďmi na posledné roky klesajúcu tendenciu, čo sa pripisuje celosvetovej pandémii. Aj preto na význame rastie aj potreba Programu podpory a ochrany obete obchodovania s ľuďmi vychádzajúceho z Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2019-2023. Program zahŕňa poskytovanie pomoci obeti, poskytovanie informácií a motivovanie obete k spolupráci najmä s políciou a prokurátorom, sprostredkovanie asistovaného dobrovoľného návratu obete späť do krajiny odkiaľ vycestovala alebo do krajiny pôvodu a tiež reintegráciu alebo integráciu obete. Celkové vynaložené prostriedky z posledných známych štatistík majú pomerne stabilné hodnoty, ich výška predstavovala v roku 2021 výšku viac ako 200 000 EUR. Obchodovanie s ľuďmi je veľmi vážny a zraňujúci trestný čin. Obete sa teda môžu nechať odškodniť páchateľom alebo štátom. Nárok na odškodnenie obete majú aj obete obchodovania s ľuďmi, ktorým bola spôsobená morálna škoda v maximálnej sume desaťnásobku minimálnej mzdy. Odškodňovanie na Slovensku ešte nedosahuje dobrú úroveň a podlieza štandardy iných európskych štátov. Trestný čin obchodovanie s ľuďmi si však vyžaduje pozornosť spoločnosti a jeho vážne odmietnutie či neakceptovanie.

Autorka: JUDr. Jana Mokrá, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc,
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam použitej literatúry:

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov

Nariadenie MV SR č. 161/2020 o zabezpečení programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi

Ministerstvo vnútra SR. 2012. Aspekty nútenej práce na Slovensku. s. 28

ČETOT, Vladimír a kol. 2013. Obchodovanie s ľuďmi. str. 143
Situačná správa pre oblasť obchodovania s ľuďmi v Slovenskej republike 2020, s. 26