Victims' rights and legal status during the investigation phase of the criminal proceedings in the Slovak republic and Czech republic - comparative study

Anotácia: V príspevku sa snažíme hlbšie načrieť do platnej právnej úpravy zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i zákona č. 415/2003 Sb. o obetiach trestných činov a o zmene niektorých zákonov v podmienkach Slovenskej, ako i Českej republiky. Hlavným cieľom článku je, na základe analýzy súčasného stavu de lege lata, ako aj porovnaním jednotlivých právnych úprav pomoci a ochrany obetí trestnej činnosti a tiež komparáciou označených právnych predpisov poskytnúť návrhy na zlepšenie prístupu k obetiam trestnej činnosti na území Slovenskej republiky. ¹
Kľúčové slová: obeť, práva obete, potreby obete, odškodnenie, peňažná pomoc.

Summary: In the article we try to look deeper into the Act No. 274/2017 Coll. on victims of crime as well as into the Act No. 415/2003 Coll. on victims of crime in conditions of the Slovak and Czech republic. The main goal of the article is to analyze the current state of de lege lata and to compare the legislative field of help and protection of the victims as well as to compare the above-mentioned legal acts with the aim of the proposal of better attitude towards the victims of crime in the Slovak republic. ¹
Key words: victim, victim’s rights, victim’s needs, compensation, financial assistance.

ÚVOD

Je povinnosťou každého členského štátu Európskej únie zabezpečiť adekvátnu ochranu svojich občanov pred viktimizáciou, a to nielen formou represie, ale predovšetkým preventívnym pôsobením. Za týmto účelom boli na poli európskych politík prijaté viaceré legislatívne akty v oblasti viktimológie. Medzi najvýznamnejšie legislatívne akty upravujúce práva obetí na úrovni EÚ patrí: Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV15, Európsky dohovor o odškodňovaní obetí násilných trestných činov a Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.

Od 1. januára 2018 nadobudol na Slovensku účinnosť zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obetiach”). Týmto zákonom sa do slovenského právneho poriadku preniesli európske štandardy vo vzťahu k právam a ochrane obetí trestných činov a tento zákon je zároveň i vykonávacím predpisom vyššie spomenutých smerníc. Zákon zavádza i pojmy ako “obeť trestného činu”, “obzvlášť zraniteľná obeť” či “domáce násilie”. Okrem toho upravuje práva obetí nezávisle od práv osoby poškodenej na účely už prebiehajúceho trestného konania - najmä právo na odbornú pomoc, vrátane pomoci právnej a psychologickej, práva na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou či právo na odškodnenie. V prípade trestného konania vystupuje takáto obeť v postavení svedka, poškodeného alebo oznamovateľa a jej práva sú osobitne upravené v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok”). Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahovali úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. ²

S účinnosťou od 01.08.2013 došlo v Českej republike k prijatiu zákona č. 45/2013 Sb., o obětech trestných činů (ďalej len „zákon o obětech TČ”), ktorý sa, rovnako ako zákon o obetiach, stal vykonávacím právnym predpisom európskeho práva. Jedným z hlavných impulzov pre zavedenie zákona o obětech bol záväzok zo strany Českej republiky implementovať dokumenty prijaté na podporu obetí trestných činov na európskej úrovni. ³ Zákon napomohol k zvýšeniu pravdepodobnosti uspokojenia nárokov poškodených vo vyššej miere, ako tomu bolo pred jeho prijatím. ⁴ V českej legislatíve do momentu prijatia spomínaného zákona absentovala právna norma, ktorá by upravovala dôležité otázky, ako napríklad správanie sa orgánov činných v trestnom konaní k obetiam. Česká právna úprava vychádzala z overených viktimologických poznatkov, ktoré potvrdzujú, že psychologický dopad trestného činu na obeť často prevyšuje samotnú spôsobenú (ne)majetkovú ujmu. Každá obeť individuálne prežíva spôsobenú ujmu v odlišnej intenzite a podobách. Na základe tohto východiska možno predpokladať zníženú mieru latentnej kriminality.

Vymedzenie pojmov a ich komparácia

Poškodeným na účely trestného konania⁵ je každá fyzická osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, nemajetková alebo iná škoda alebo ublížené iným spôsobom v dôsledku trestného činu. Pod ublížením na zdraví sa rozumie konanie, ktoré spôsobilo zranenie - od modrín, odrením až po vážnejšie zranenia. Ublížené iným spôsobom sa vzťahuje najmä na ohrozenie alebo zásah do iných práv, napr. práva na súkromie (šírenie nepravdivej správy či vyhrážanie, obmedzovanie osobnej slobody). Identické postavenie poškodeného je v trestnom konaní priznané i právnickým osobám, v prípade ak im bola trestným činom napr. spôsobená majetková škoda alebo v prípade ak sa páchateľ trestným činom na ich úkor obohatil. ⁶ Naproti tomu, obeťou⁷ sa rozumie len fyzická osoba, t. j. každý, kto sa cíti ako obeť trestného činu sa za ňu aj považuje, a to až dovtedy, kým nie je preukázaný opak alebo nie je zrejmé, že ide o zneužitie postavenia obete - tzv. prezumpcia statusu obete⁸. Pôjde najmä o prípady, keď sa trestný čin nestal alebo keď sa niekto snaží získať „výhody“ z postavenia obete (napr. požaduje odškodnenie za škodu, ktorá nebola spáchaná v príčinnej súvislosti s trestným činom). Obeťou sú aj príbuzní osoby, ktorá v dôsledku trestného činu zomrela. Pod príbuzným je potrebné rozumieť rodičov, deti, súrodencov, manžela/ku, osvojenca, osvojiteľa, osobu, ktorá žila so zomrelým v jednej domácnosti alebo bola na ňom závislá.

S účinnosťou od 01.08.2013 sú obeťami⁹ v ČR fyzické osoby, ktorým bolo (alebo malo byť) trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková alebo nemajetková ujma alebo na ktorých úkor sa páchateľ trestným činom obohatil. Zákon o obětech TČ rovnako ako slovenský zákon o obetiach za takúto považuje pozostalého manžela, druha, registrovaného partnera, osvojenca, osvojiteľa, súrodenca či príbuzného v priamom pokolení po obeti, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť. Paralelu možno zhliadnuť i v prezumpcii viktimizácie, kde česká viktimológia za obeť považuje taktiež každú fyzickú osobu, ktorá sa cítí byť obeťou spáchaného trestného činu, dovtedy, kym nevyjde najavo opak, resp. kým nejde o zneužitie tohto zakonom priznaného statusu (tzv. presumpce viktimizace), pričom na postavenie obete nemá vplyv, či bol páchateľ daného trestného činu obvinený, obžalovaný a odsúdený alebo nie.

Slovenská právna úprava odlišuje aj kategóriu tzv. obzvlášť zraniteľných obetí¹⁰. Sem patria najmä deti, osoby staršie ako 75 rokov, osoby so zdravotným postihnutím, obete domáceho násilia, obchodovania s ľuďmi, niektorého z trestných činov terorizmu, niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti (napr. znásilnenie, sexuálne zneužívanie), obete nenávistne motivovaných trestných činov, ako aj obete iných trestných činov, ktoré sú vystavené vyššiemu riziku druhotnej alebo opakovanej viktimizácie (t.j. vzniku ďalšej ujmy v dôsledku trestného činu, napr. vo forme opakovaného vyhrážania, zastrašovania alebo pokračovania v páchaní trestného činu páchateľom, necitlivého správania štátnych orgánov alebo ich nečinnosti pri zabezpečovaní ochrany). Toto vyššie riziko je zisťované na základe individuálneho posúdenia a previazané najmä na vzťah obete k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa. Obzvlášť zraniteľným obetiam prislúchajú ďalšie práva a zvýšená ochrana vyplývajúca z ich postavenia.

Česká právna úprava taktiež priznáva tejto špecifickej kategórii zvýšenú právnu ochranu¹¹ pričom do okruhu tzv. zvlášť zranitelných obětí identicky zaraďuje: popri deťoch (tj. osôb mladších ako 18 rokov bez ohľadu na charakter trestnej činnosti, obeťou ktorej sa stali) a obetí trestného činu obchodovania s ľuďmi, rovnako i osoby s fyzickým, psychickým alebo mentálnym hendikepom alebo s takým zmyslovým poškodením, ktorý môže tejto osobe brániť v jej plnom uplatnení v spoločnosti, ako aj obete trestných činov proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti (napr. trestných činov znásilnenia, sexuálneho nátlaku, pohlavného zneužitia apod.) alebo trestných činov, ktoré zahŕňajú násilie či hrozbu násilia, v prípade, ak je v konkrétnom prípade súčasne dané zvýšené riziko vzniku druhotnej ujmy (tzv. druhotnej/sekundárnej viktimizácie), a to predovšetkým s ohľadom na vek tejto obete, jej pohlavie, rasu, národnosť, sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie, zdravotný stav, rozumovú vyspelosť, vyjadrovacie schopnosti, životnú situáciu, v ktorej sa nachádza, alebo s ohľadom na jej vzťah k podozrivému nebo závislosť na ňom.

S priznaním statutu (ob)zvlášť zraniteľnej obete tak zákon č. 45/2013 Sb., ako aj zákon č. 274/2017 Z. z. spája okrem iného právo na bezplatné poskytnutie tzv. špecializovanej odbornej pomoci zo strany príslušných subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov¹², a to bez zbytočného odkladu na žiadosť obete. Taktiež im prislúcha právo na obzvlášť šetrné a ohľaduplné vedenie výsluchu osobou k tomu vyškolenou¹³, právo žiadať, aby v ktoromkoľvek štádiu trestného konania (napr. i po začatí trestného stíhania), aby pri procesných úkonoch, ktorých sa osoba poškodeného zúčastní, boli vykonané potrebné opatrenia vedúce k zabráneniu kontaktu obete s osobou podozrivou zo spáchania trestného činu alebo voči ktorej sa vedie trestné konanie¹⁴, rovnako aj právo žiadať v rámci prípravného konania uskutočnenie výsluchu, vrátane zaistenia jeho tlmočenia, osobou rovnakého alebo i opačného pohlavia¹⁵.

Práva poškodeného a obete v prípravnom konaní na Slovensku

Prípravné konanie nasleduje po uznesení policajta (vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka PZ) o začatí trestného stíhania. Pre jeho začatie nemusí byť známe, kto je páchateľom trestného činu, postačujúce je to, že sa stal skutok, ktorý považuje policajt za trestný čin.

Hlavnou úlohou tohto štádia trestného konania je získať a zabezpečiť všetky dôkazy, ktoré budú následne použité v ďalšom konaní, t. j. konaní pred súdom. Tieto slúžia na objasnenie toho, či sa skutok, ktorý má znaky trestného činu stal, komu a aká škoda vznikla a kto je potenciálnym páchateľom. V závislosti od závažnosti spáchaného činu sa rozlišuje aj typ (skráteného) vyšetrovania. Poškodenému (obeti) plynú práva jednak zo zákona obetiach, ako aj oprávnenia, ktoré mu priznáva Trestný poriadok, ktoré nižšie rozoberieme.

Právo na informácie v zrozumiteľnej forme

Poškodený, ako i obeť na účely trestného konania má právo aktívnej účasti¹⁶ v trestnom konaní, a to hneď po jeho začatí. V prvom rade má právo byť vypočutý a právo byť informovaný o stave trestného konania, o jeho začatí, prerušení, ako i vznesení obvinenia konkrétnej osobe. Taktiež má právo na to, aby mu boli jednotlivé rozhodnutia doručené. Rovnako tak má právo kedykoľvek sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú povinné poskytnúť informácie o tom, v akom štádiu sa nachádza konanie a aké úkony z ich strany boli vykonané. V prípade, ak obeť nerozumie dobre po slovensky, má právo na tlmočníka a preklad rozhodnutí do jazyka, ktorému rozumie¹⁷. K významným právam poškodeného/obete v trestnom konaní patrí právo na to, aby ho orgán činný v trestnom konaní alebo súd informovali o prepustení alebo úteku obvineného z väzby, poprípade jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo úteku z jeho výkonu¹⁸.

Právo nazerať do spisov a preštudovať si ich, robiť si z nich výpisky a poznámky, podať návrhy na doplnenie vyšetrovania

Obeť má taktiež právo byť vypočutá, má právo podávať návrhy na doplnenie vyšetrovania, právo predkladať a navrhovať dôkazy, ktoré pokladá za relevantné a v prípade, ak má policajt alebo prokurátor za to, že už zozbierali všetky dôkazy a majú v úmysle ukončiť vyšetrovanie, sú povinní umožniť obeti v postavení poškodeného nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, robiť si z neho odpisy, výpisy a podať návrhy na doplnenie.

Pre účely väčšiny úkonov (napr. nahliadnutie do spisu, podávanie rôznych návrhov) sa poškodený môže nechať zastupovať splnomocnencom, ktorý ho bude robiť namiesto neho. Splnomocnenec nemusí byť právnik a môže to byť tá istá osoba ako dôverník. jeho úlohou je poskytnutie najmä morálnej podpory.

Právo aktívnej účasti na trestnom konaní

Nad prípravným konaním vykonáva dozor prokurátor. V prípade, ak nastanú pochybnosti o postupe policajta alebo prieťahoch v konaní, obeť môže požiadať dozorového prokurátora o preskúmanie postupu policajta. Túto žiadosť je policajt povinný predložiť prokurátorovi, ktorý ju preskúma a následne Vám doručí informáciu o tom, k čomu dospel. Poškodený má dispozičné právo vo vzťahu k uplatneniu vlastných oprávnení v trestnom konaní, teda sa môže svojich procesných práv aj vzdať¹⁹ Orgány činné v trestnom konaní a súd, okrem plnenia oznamovacej povinnosti²⁰nemôžu nijakým iným spôsobom pôsobiť na poškodeného, aby sa svojich práv v konaní vzdal.

Právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou

Významným právom, ktorý bol prevzatý najmä podľa vzoru európskeho práva a medzinárodne uznávanej viktimologickej praxe, je právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou viktimizáciou²¹. Sekundárnou (druhotnou) viktimizáciou sa najvšeobecnejšie rozumie ujma obeti, ktorá nebola spôsobená ako priamy následok trestného činu, ale vznikla po dlhšom časovom odstupe od jeho spáchania; v dôsledku konania/nekonania jednotlivcov alebo inštitúcií, s ktorými prišla obeť do kontaktu po spáchaní činu. Opakovaná viktimizácia sa na druhej strane rozumie taká ujma, ktorú obeti opakovane spôsobí ten istý páchateľ; a to v dôsledku pokračujúceho konania páchateľa, ktoré spočíva v pôsobení na obeť rôznymi formami vyhrážania sa, zastrašovaním, nátlakom, zneužívaním moci nad obeťou, mstením sa alebo inou formou s cieľom pôsobiť na fyzickú/psychickú integritu obete²².

Právo na sprievod dôverníka a právo dať sa zastúpiť splnomocnencom

Jedným z významných inštitútov, ktorý má prispieť k zlepšeniu postavenia poškodeného v rámci trestného konania, predovšetkým k zvýšeniu ochrany jeho práv, je i právo poškodeného ako obete trestného činu na sprievod dôverníka²³. Pre účely väčšiny procesných úkonov (napr. výsluch svedka, nahliadnutie do spisu, podávanie rôznych návrhov) sa obeť môže nechať zastupovať splnomocnencom²⁴, ktorý tento bude robiť namiesto nej. Na rozdiel od dôverníka, ktorý je skôr morálnou podporou obete, je splnomocnenec okrem iného oprávnený za poškodeného realizovať návrhy (napr. na priznanie nároku na náhradu škody apod.), podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky. Splnomocnenec sa môže v mene poškodeného zúčastniť všetkých procesných úkonov, ktorých sa môže zúčastniť poškodený, pričom od 01.08.2013 má právo už od začatia trestného stíhania žiadať, aby bola zo strany príslušného orgánu činného v trestnom konaní vopred vyrozumená o všetkých procesných úkonoch. Splnomocnenec pritom nemusí byť právnikom a môže to byť tá istá osoba ako dôverník.

Právo na náhradu škody a právo na odškodnenie

Napokon, obeť má i právo uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá jej v dôsledku spáchania trestného činu vznikla²⁵. Poškodený je oprávnený navrhnúť súdu, aby v konečnom rozhodnutí (odsudzujúcom rozsudku) uložil obvinenému povinnosť nahradiť trestným činom spôsobenú ujmu.. Z návrhu pritom musí byť zrejmé z akých dôvodov a v akej výške si poškodený škodu uplatňuje, pričom dôvod a výšku je povinný objektívne doložiť, o čom sú orgány činné v trestnom konaní ho informovať. Ustanovenie § 46 ods. 4 Trestného poriadku upravuje aj nemožnosť uplatnenia tohto nároku v prípade, ak už o ňom bolo rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní. Vzhľadom k tomu, že dĺžka trestného konania je podmienená rôznymi trestnými činmi, ktoré majú rôznu mieru závažnosti aj lehota na uplatnenie tohto nároku je rozdielna. Nárok na náhradu škody je možné uplatniť len do skončenia vyšetrovania. Je dôležité, aby obeť túto lehotu nezmeškala a nárok si uplatnila najneskôr v tomto štádiu, inak o ňom súd v tzv. adhéznom konaní nemusí rozhodnúť.

Naviac, obete násilných trestných činov si môžu po začatí trestného konania uplatniť na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky nárok na odškodnenie²⁶ Ide o nóvum, ktoré do právneho poriadku zaviedol zákon č. 217/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Odškodnenie sa poskytuje za ujmu na zdraví a v prípade niektorých trestných činov aj za nemajetkovú ujmu. Podľa zákona o obetiach je obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, ktorej bola úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len „zomretý"), obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a osoba, ktorá žila so zomretým najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa so zomretým starala o spoločnú domácnosť, alebo osoba, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, ak odsek 3 neustanovuje inak. spôsobená nemajetková ujma trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo nedobrovoľného zmiznutia. Oprávnenou osobou na získanie odškodnenia je občan SR, občan iného členského štátu Európskej únie, osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt. cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou a osoba, ktorá má v Slovenskej republike udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt.

Zákon tiež ustanovuje za akých podmienok obeti neprináleží právo na odškodnenie; ide o prípady, ak jej bola ujma na zdraví plne uhradená inak, ak obeť násilného trestného činu (pozostalý v prípade smrti obete) je zároveň páchateľom trestného činu, v súvislosti s ktorým sa považuje za obeť násilného trestného činu, ak nedala súhlas na trestné stíhanie podľa § 211 Trestného poriadku, alebo nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku. V prípade, ak si obeť násilného trestného činu uplatní nárok na odškodnenie až po skončení trestného konania, podmienkou vzniku nároku na odškodnenie je uplatnenie si nároku na náhradu škody od páchateľa násilného trestného činu v trestnom konaní - do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (to neplatí, ak bola trestným činom spôsobená smrť alebo ak ide o ujmu na zdraví spôsobenú trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo nedobrovoľného zmiznutia).

Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa zákona o obetiach nesmie v jednotlivom prípade presiahnuť päťdesiat násobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Pri výpočte odškodnenia ministerstvo vychádza zo zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ale nemožno zvýšiť. Rozhodujúci pre určenie výšky odškodnenia je v najbežnejšom prípade znalecký posudok vypracovaný na účely trestného konania (s bodovým ohodnotením podľa vyššie označeného zákona), ak takýto nie je k dispozícii, lekársky posudok vyhotovený podľa vyššie označeného zákona.

Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume dvadsaťpäť násobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ak bola trestným činom spôsobená smrť a v prípade, ak je len jedna pozostalá obeť, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške päťdesiat násobku sumy minimálnej mzdy platnej v roku, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby a nedobrovoľného zmiznutia, má obeť nárok, okrem vyplatenia odškodnenia škody na zdraví, aj nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu v sume desať násobku sumy minimálnej mzdy platnej v roku, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

Obeť môže požiadať o poskytnutie odškodnenia na základe písomnej žiadosti. Žiadosť je možné doručiť ministerstvu už po začatí trestného stíhania. Je potrebné ale, aby bola doručená najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu v trestnom konaní (prípadne iného, zákonom predpokladaného právoplatného rozhodnutia). Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie zaniká. Poskytnutím odškodnenia podľa zákona o obetiach prechádza nárok obete násilného trestného činu na náhradu škody voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia. Takto uhradenú škodu bude následne ministerstvo vymáhať od páchateľa.

Práva poškodeného a obete v prípravnom konaní v Českej republike

Na základe uvedenej analýzy práv a postavenia poškodeného/obete na Slovensku, môžeme konštatovať, že tak Trestný poriadok, ako aj zákon o obetiach poskytujú tejto obzvlášť zraniteľnej skupine obyvateľov širokú paletu práv. Mnohé z nich sú takmer úplne identické s oprávneniami, ktoré česká trestnoprávna justícia priznáva nielen poškodenému ako subjektu trestného konania, ale i obeti trestného činu. Preto sa v tejto kapitole zameriame len na tie, ktoré sú špecifické pre českú právnu úpravu.

Právo na odbornú pomoc

Prvým z práv, ktoré zákon o obětech TČ upravuje je právo na poskytnutie odbornej pomoci. Odbornú pomoc sú de iure povinné poskytovať subjekty zapísané v registri poskytovateľov pomoci obetiam trestných činov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti ČR. Akreditované subjekty spĺňajú podmienky najmä odbornosti, t. j. pracujú v nich odborníci, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie a prax v tomto odbore. Jednotlivé subjekty sa zvyčajne špecializujú na poskytovanie odbornej pomoci určitej skupine obetí, aby sa mohli konkrétnejšie zamerať na potreby obetí a poskytovať kvalitnejšiu odbornú pomoc.

Služby, ktoré tieto subjekty poskytujú všetkým obetiam ako tzv. všeobecnú odbornú pomoc sa týkajú psychologického poradenstva, sociálneho poradenstva, právnej pomoci, poskytovania právnych informácií alebo restoratívnych programov. Tieto subjekty sú povinné odbornú pomoc poskytovať nepretržite počas celého trestného konania, t. j. tak pred zahájením trestného konania, v jeho priebehu, ako aj po jeho skončení až do doby, pokiaľ to vyžaduje situácia.

Psychologické poradenstvo je službou poskytovanou v súvislosti s odborným sociálnym poradenstvom podľa zákona o sociálnych službách. Úlohou psychologického poradenstva je pomoc obetiam pri zorientovaní sa v probléme a vyhľadať efektívne prostriedky k jeho zvládnutiu. Sociálne poradenstvo v sebe zahŕňa základné a odborné sociálne poradenstvo poskytované oprávnenými subjektmi. Základné sociálne poradenstvo poskytuje informácie smerujúce k riešeniu nepriaznivej sociálnej situácie. Ide o základnú činnosť poskytovania všetkými poskytovateľmi sociálnych služieb. Odborné sociálne poradenstvo sa zameriava na potreby jednotlivých sociálnych skupín a realizuje sa v špecializovaných poradniach.

Poskytovanie právnych informácií a právna pomoc obetiam sú na prvý pohľad veľmi podobné a ich obsahová náplň takmer identická. Pôvodne sa v zákone mala objaviť iba úprava pojmu právna pomoc, ktorú mali poskytovať neziskové organizácie a rovnako tak advokáti. Táto úprava narazila na prekážku z hľadiska možnosti získať dotácie od Ministerstva spravodlivosti, kde neziskové organizácie tieto zdroje mohli ako akreditované subjekty poskytujúce pomoc obetiam získať a advokáti naopak nie, čím by nastala situácia nepriameho financovania právnej pomoci zo strany štátu. Druhá pripomienka proti takémuto zneniu smerovala k tomu, že by nastalo narušenie zásady, podľa ktorej kvalifikované právne služby môžu poskytovať iba advokáti. Výsledkom bolo prijatie dikcie, kde ako podmienka pre každý akreditovaný subjekt pre poskytovanie právnych informácií je osoba s úplným vysokoškolským magisterským vzdelaním v odbore právo v magisterskom študijnom programe, ktorá bude figurovať ako garant poskytovania služieb.

Restoratívne programy sú zamerané na obnovenie stavu, ktorý spáchaním trestného činu bol narušený. Tieto programy tvoria súčasť tzv. restoratívnej justície, ktorá zásadným spôsobom mení uhol pohľadu na trestné právo, ktorej cieľom je narovnať vzťah medzi páchateľom a obeťou, prípadne v širšom zmysle vzťah komunít páchateľa a obete za účelom ich obnovenia a následnej resocializácie a reintegrácie.

Obzvlášť zraniteľné obete majú nárok na poskytnutie špecializovanej odbornej pomoci vždy bezplatne²⁷. Do špecializovanej odbornej pomoci obzvlášť zraniteľnej obeti patrí poskytovanie všeobecnej odbornej pomoci, poskytnutie krízovej psychologickej intervencie, vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva života alebo zdravia sprostredkovanie poskytovania sociálnych služieb v zariadení núdzového bývania a špecializovaného sociálneho poradenstva, ak život alebo zdravie obzvlášť zraniteľnej obete je bezprostredne ohrozené. Predpokladom pre poskytnutie takejto pomoci je podanie žiadosti, ktorá ale môže byť aj formálna, zákon nepredpisuje jej písomnú formu ani iné náležitosti. Je na zvážení subjektu zapísaného v registri poskytovateľov pomoci obetiam trestných činov, aby posúdil potrebu pomoci konkrétnej obete.

Právo na zaistenie ochrany bezpečia a súkromia

V súvislosti s prijatím zákona o obětech TČ bola medzi základné zásady trestného konania implementovaná, okrem iných, i povinnosť orgánov činných v trestnom konaní viesť trestné konanie vždy s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému a jeho osobe.

Jedným z prostriedkov zákonodarcu, ktorý mal viesť k posilneniu ochrany bezpečia obete v procesnom postavení poškodeného na účely trestného konania je, predovšetkým u obetí násilných, sexuálnych trestných činov a detských obetí, opatrenie orgánov činných v trestnom konaní, aby zabránili zbytočnému kontaktu obete s páchateľom pri uskutočňovaní procesných úkonov a zamedzili tak riziku vzniku opakovanej viktimizácie (napr. zavedením špeciálnych výsluchových miestností). Uvedené opatrenie by nemalo byť aplikované len na základe žiadosti poškodeného, prípadne jeho splnomocnenca, ale i na základe odporúčania znalca z odboru psychológie alebo psychiatrie, ktorý už vypracoval znalecký posudok pre účely trestného konania a dospel v ňom k záveru, že obeti hrozí obava z opakovanej alebo aj druhotnej viktimizácie v podobe ujmy na zdraví, a to aj psychického rázu.

Ďalším z významných inštitútov slúžiacich na ochranu bezpečia obete je inštitút vykázania zo spoločného obydlia. Ide o právomoc Policie ČR, ktorá vyplýva zo zákona o Polícii Českej republiky. Vykázaním sa rozumie opatrenie policajta spočívajúce v možnosti vypovedať násilnícky sa správajúcu osobu po dobu 10 dní z bytu alebo domu spoločne obývaného s ohrozenou osobou, ako aj z iného bezprostredného okolia.

K posilneniu ochrany a bezpečnosti obetí v procesnom postavení svedkov, patrí aj poskytovanie zvláštnej ochrany a pomoci svedkom, ktorým podaním svedeckej výpovede hrozí ujma na zdraví alebo vážne nebezpečenstvo porušenia ich základných práv a ľudských slobôd. Orgány činné v trestnom konaní sú v takýchto prípadoch povinné prijať opatrenia za účelom utajenia totožnosti a podoby svedka. Ide o opatrenie znemožňujúce zastrašenie alebo iné ovplyvňovanie svedkov a rovnako tak je prostriedkom prevencie pred opakovanou viktimizáciou.

Konkrétnym prejavom posilnenia ochrany a bezpečnosti obetí trestných činov je taktiež aj právo na súkromie. V tejto súvislosti sú orgány činné v trestnom konaní povinné nezverejňovať údaje o osobných a rodinných pomeroch poškodeného, ktoré sú uvádzané pri spísaní protokolu o realizácii jednotlivých procesných úkonov. Ide pritom o údaje týkajúce sa bydliska a doručovacej adresy, miesta výkonu povolania alebo podnikania poškodeného, svedka zákonného zástupcu splnomocnenca alebo dôverníka, taktiež aj informácie o osobných, rodinných a majetkových pomeroch. Predmetné údaje nebudú na žiadosť obetí do protokolu uvádzané v prípade, ak obeť alebo jej splnomocnenec (zákonný zástupca) budú mať pochybnosti o garancii bezpečnosti, pričom oboznamovať sa nimi v danej veci budú môcť iba orgány činné v trestnom konaní a úradníci Probačnej a mediačnej služby.

Jedným z prostriedkov rehabilitácie a restorácie poškodeného bolo zakomponovanie tzv. prehlásenie obete o dopadu trestného činu na jej život - tzv. victim impact statement²⁸. Ide o oprávnenie, ktoré slovenská viktimológia nepozná a obeť, v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, ním vyjadruje pocity a potreby vyvolané v dôsledku spáchania trestného činu. Predmetné prehlásenie môže slúžiť ako aj dôkazný prostriedok a ovplyvniť aj otázku viny a výšky trestu pri rozhodovacej činnosti súdu.

Právo na peňažnú pomoc od štátu

Ak bolo obeti trestného činu ublížené na zdraví alebo ak jej bola v dôsledku násilného trestného činu spôsobená ťažká ujma na zdraví, resp. ak sa stala obeťou trestného činu v sexuálnej oblasti, ktorým jej mala vzniknúť nemajetková ujma, má za podmienok ustanovených v šiestom diely zákona o obětech, nárok na poskytnutie peňažnej pomoci²⁹ zo strany štátu. Účelom tejto pomoci je poskytnúť finančnú sumu, ktorá má slúžiť k preklenutiu zhoršenej sociálnej oblasti života obete v dôsledku spáchaného trestného činu.

Peňažnú pomoc poskytuje a vypláca na základe žiadosti obete Ministerstvo spravodlivosti ČR. Žiadosť pritom musí byť ministerstvu doručená v lehote dvoch rokov odo dňa, kedy sa obeť dozvedela o ujme spôsobenej jej trestným činom, najneskôr je potrebné ju podať ale do piatich rokov odo dňa spáchania trestného činu.

Oprávneným žiadateľom o peňažnú pomoc od štátu je jednak občan ČR, osoba, ktorá sa obvykle zdržiava na území ČR, občan ČR, ktorý nemá trvalý pobyt na území ČR, ale stali sa na tomto území obeťou, cudzinci alebo občania iného členského štátu EÚ, ktorý sa na území ČR stali obeťou, cudzinci, ktorí na území ČR pobývajú v súlade so zákonom nepretržite aspoň 90 dní a stali sa obeťou na území ČR a požiadali o azyl alebo o medzinárodnú ochranu a v neposlednom rade ostatní cudzinci, to ale len za podmienok a v rozsahu medzinárodnej zmluvy, ktorou je ČR viazaná.

Pokiaľ ide o rozsah peňažnej pomoci, zákon obetiam ublíženia na zdraví priznáva paušálnu sumu vo výške 10.000,- Kč alebo sumu, ktorá zodpovedá preukázanú stratu na zárobku (v prípade, ak je obeť zamestnaná) alebo preukázané vynaložené náklady na liečenie. Suma sa ale znižuje o súčet všetkých peňažných plnení, ktoré boli obeti poskytnuté z iných zdrojov, pričom maximálna možná suma nesmie presiahnuť celkovú výšku 200.000,- Kč. V prípade spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví možno obeti priznať paušálnu sumu vo výške 50.000,- Kč. alebo sumu, ktorá zodpovedá preukázanú stratu na zárobku (v prípade, ak je obeť zamestnaná) alebo preukázané vynaložené náklady na liečenie. V prípade pozostalých žiadateľov po obeti, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, majú títo nárok na poskytnutie peňažnej pomoci vo výške 200.000,- Kč a v prípade, ak ide o spolu žijúceho súrodenca do výšky 175.000,- Kč, pričom súčet takto poskytnutého odškodnenia nesmie presiahnuť sumu 600.000,- Kč (inak sa táto suma primerane skráti).

Zákon do okruhu žiadateľov o poskytnutie peňažnej pomoci zaraďuje i obete sexuálnych deliktov, ako aj detské obete trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma. Tieto obete majú nárok na poskytnutie peňažnej pomoci v súvislosti s poskytnutím náhrady nákladov spojených so psychoterapiou, fyzioterapiou či inej odbornej zdravotnej služby, a to až do celkovej výšky 50.000,- Kč. Nárok obetí na náhradu škody či nemajetkovej ujmy voči páchateľovi okamihom poskytnutia peňažnej pomoci prechádza na štát, a to v rozsahu poskytnutej peňažnej pomoci.

ZÁVER

Po analýze a komparácii práv garantovaných zákonom č. 274/2017 Z. z., ako i zákonom č. 514/2003 Sb. môžeme konštatovať, že katalóg oprávnení vedie k posilneniu ochrany a k naplneniu potrieb obetí tak na Slovensku, ako aj v Českej republike. Slovenská trestnoprávna legislatíva pojem “obeť” trestného činu až do roku 2017 nepoznala, od roku 2018 sa táto situácia zmenila a prijatím zákona o obetiach bol do právneho poriadku okrem pojmu „obeť“ aj pojem „obzvlášť zraniteľná obeť“, ktoré v ňom v minulosti absentovali. Vznikol katalóg práv obete trestného činu a „Zákon o obetiach“ vymedzuje aj rozsah služieb odbornej pomoci. Jeho návrh reagoval na požiadavky z praxe a prebral aj doterajšiu právnu úpravu odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Po analýze a komparácii práv garantovaných zákonom č. 274/2017 Z. z., ako i zákonom č. 514/2003 Sb. môžeme konštatovať, že katalóg oprávnení vedie k posilneniu ochrany a k naplneniu potrieb obetí tak na Slovensku, ako aj v Českej republike. Mnohé z týchto si vzájomne korešpondujú, avšak na Slovensku stále absentujú niektoré významné právne inštitúty, ktoré u našich susedov fungujú už takmer dekádu - najmä právo právo obetí na restoratívne programy, právo na kvalitnejšie zaistenie ochrany bezpečia a súkromia obetí, alebo právo na odškodnenie majetkovej ujmy (v podobe preplatenia nákladov na psychoterapiu, fyzioterapiu a pod.).

Autor: JUDr. Tomáš Horeháj

Zoznam použitej literatúry

ČÍRTKOVÁ L., VITOUŠOVÁ P. a kol. 2007. Pomoc obětem (a svědkům) trestných činů. Grada Publishing, 2007. 191 s. ISBN 978-80-247-2014-2.

GŘIVNA, T. – ŠÁMAL, P. – VÁLKOVÁ, H. a kol.: Zákon o obětech trestných činů. Komentář., Praha: C.H. Beck, 2014, 544 s., ISBN: 978-80-7400-513-8.

HOLOMEK, J. 2013. Viktimológia. 1. vyd. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2013, ISBN 978-80-7380-446-6. 164 s.

IVOR, J., KLIMEK L., ZÁHORA, J. 2013. Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky. Eurokódex, s. r. o, 2013. 888 s. ISBN 978-80-8155- 017-1.

JELÍNEK, J., GŘIVNA, T. 2012. Poškozený a oběť trestného činu z trestněprávního a kriminologického pohledu. 1. vyd. Praha: Leges, 2012. 251 s. ISBN 978-80-87576-39-7. Kluwer. 416 s. ISBN 978-80-8168-850-8.

ZÁHORA, J. 2018. Zákon o obetiach trestných činov – komentár. Banská Bystrica: Wolters.

Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 45/2013 Sb. o obětech trestných činů a o změně některých zákonů.

---

¹ Príspevok je spracovaný ako výstup VÝSK. 255 s názvom ,,Implementácia zákona o obetiach trestných činov do policajnej a viktimologickej praxe“.
² ZÁHORA, J. 2018. Zákon o obetiach. Komentár. s. 11 a 57.
³ JELÍNEK, J., a kol. Zákon o obětech trestných činú. s. 11.
⁴ JELÍNEK, J., a kol. Poškozený a oběť trestného činu z trestněprávního a kriminologického pohledu. s. 4.
⁵ § 46 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
⁶ § 46 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
⁷ § 2 ods. 1 písm. b) 1. bod zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.
⁸ § 3 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z.
⁹ § 2 ods. 2 zákona č. 45/2013 Sb. o obětech trestných činú.
¹⁰ § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.
¹¹ 2 ods. 4 zákona č. 45/2013 Sb. o obětech trestných činú.
¹² § 5 zákona č. 45/2013 Sb. o obětech trestných činú, § 6 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.
¹³ § 20 zákona č. 45/2013 Sb. o obětech trestných činú.
¹⁴ § 17 zákona č. 45/2013 Sb. o obětech trestných činú.
¹⁵ § 19 zákona č. 45/2013 Sb. o obětech trestných činú.
¹⁶ § 46 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
¹⁷ § 4 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov
¹⁸§ 8 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
¹⁹ § 46 ods. 7 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
²⁰ § 49 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
²¹ § 8 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov
²²ČÍRTKOVÁ, L., VITOUŠOVÁ P. a kol. Pomoc obětem (a svědkům) trestných činů, s. 12.
²³ § 48a zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
²⁴ § 53 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
²⁵ § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
²⁶§ 9 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.
²⁷ § 5 zákona č. 45/2013 Sb. o obětech trestných činů.
²⁸ § 22 zákona č. 45/2013 Sb. obětech trestných činů.
²⁹ § 23 zákona č. 45/2013 Sb. obětech trestných činů.