Issues and causes of crime in public administration

Abstrakt: Autorka sa v článku venuje problematike a príčinám páchania trestnej činnosti vo verejnej správe, konkrétne teda v štátnej správe a miestnej samospráve a spôsobu postihu osôb, ktoré sa dopúšťajú protizákonnej činnosti v tejto oblasti.
Kľúčové slová: verejné správa, štátna správa a miestna samospráva.

Abstrakt: In the article, the author deals with the issue and causes of criminal activity in public administration, specifically in state administration and local self-government and the manner of punishment of persons who commit illegal activities in this area.
Keywords: public administration, state administration and local self-government.

Úvod

K páchaniu trestnej činnosti na území Slovenskej republiky dochádza každý deň. Páchatelia svojím protiprávnym konaním napĺňajú znaky skutkových podstát rôznych trestných činov, pričom v poslednej dobe dochádza k nárastu trestnej činnosti vo verejnej správe, respektíve by sme mohli povedať, že sa o uvedenú problematiku vo väčšej miere zaujíma verejnosť a je vo väčšej miere „zviditeľňovaná“ médiami z dôvodu najmä nárastu káuz, ktoré úzko súvisia s neoprávnením nakladaním finančných prostriedkov štátu verejnými funkcionármi, osobami „vyššieho“ postavenia a najmä káuz spojených s neoprávneným čerpaním prostriedkov zo Štrukturálnych fondov Európskej únie, inak vo všeobecnosti povedané „eurofondov“, ktoré sú od vstupu Slovenskej republiky poskytované zo strany Európskej únie a v súvislosti, s ktorými dochádza k ich neoprávnenému čerpaniu a vzhľadom na skutočnosť, že o ich prideľovaní rozhodujú štátne orgány.

Osoby páchajúce trestnú činnosť vo verejnej správe

Páchateľmi trestných činov vo verejnej správe môžu byť fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej moci. Vo všeobecnosti páchateľom akéhokoľvek trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona môže byť vždy iba trestne zodpovedná fyzická osoba a preto aj v prípade, keď sa v článku spomína orgán verejnej moci na účely aplikácie a výkladu Trestného zákona musí ísť vždy o fyzickú osobu, ktorá vystupuje v rámci orgánu verejnej moci a nie o právnickú osobu alebo o samotný orgán, ktorý nemôže byť trestne zodpovedný za trestné činy uvedené v osobitnej časti Trestného zákona.

Napríklad orgánom územnej samosprávy je obec, avšak rozhodovanie o veciach verejných v obci prináleží starostovi obce a poslancom obecného zastupiteľstva a tieto subjekty budú za svoje konanie niesť aj disciplinárnu alebo trestnoprávnu zodpovednosť a môžu sa dopustiť konania v rozpore s Trestným zákonom. To znamená, že nie samotná obec bude páchateľom trestného činu, ale páchateľom bude osoba, ktorá ju „reprezentuje“ alebo lepšie povedané zastupuje.
Podstatným a na úvod dôležitým pojmom tejto časti, ktorý je potrebné definovať a vymedziť, je pojem verejná správa, verejná moc ako aj pojem orgán verejnej moci, ktoré v Trestnom zákone nemajú svoju zákonnú, legálnu definíciu, avšak sú pre aplikáciu zákona dôležité a od nich budeme odvádzať aj ďalšie pojmy, ktoré s nimi úzko súvisia.
Jedna z definícií pojmu „verejná moc“, ju charakterizuje ako prejav výkonnej moci štátu. Pre túto moc je charakteristické, že s ňou nedisponuje len štát a jeho subjekty, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí a táto právomoc im bola zverená zákonom.

Iná definícia charakterizuje „verejnú moc“ ako pojem, ktorý je nadradený pojmu výkonná moc, štátna správa a verejná správa. Ide o najvšeobecnejší pojem, ktorý zahŕňa výkon moci zákonodarnými, súdnymi a výkonnými orgánmi ako aj výkon prostredníctvom ďalších subjektov – subjektov územnej a záujmovej samosprávy. ¹
Legálna definícia pojmu „verejná moc“ je definovaná v zákone č. 514/2003 Z. z. O zodpovednosti za škodu spôsobnú pri výkone verejnej moci tak, že verejná moc je: „rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.“ ²

Na rozdiel pojem „verejná správa“ je definovaná ako správa verejných záležitostí. Je realizovaná ako prejav výkonnej moci v štáte. V podmienkach nášho štátu sa prejavuje ako „decentralizovaná štátna moc“ a jej subjekty spoločne so štátom zabezpečujú správu štátu. „Z uvedeného vyplýva, že pojem verejná správa je pojem užší ako pojem verejná moc, pretože v sebe zahŕňa iba zložky výkonnej moci. “³
Subjektmi verejnej správy, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí sú štátne, ale aj neštátne orgány spravujúce veci verejné a konajúce predovšetkým vo verejnom záujme. ⁴
Ide o orgány štátnej správy, ktorými sú napr. ministerstvá, okresné úrady a orgány územnej samosprávy, ktorými sú najmä obce. Z logického hľadiska tieto orgány vykonávajú svoju činnosť prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere.

Výpočet subjektov, ktoré zaraďujeme pod pojem „subjekt verejnej správy“, môžeme nájsť v ustanoveniach zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov medzi orgány verejnej správy zaraďujeme:
a) štátne orgány,
b) orgány územnej samosprávy,
c) verejnoprávne inštitúcie,
d) orgán záujmovej samosprávy a
e) fyzickú alebo právnickú osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci.

„Štátny orgán“ by sme charakterizovali, ako inštitúciu verejnej moci, ktorej sú zákonom zverené funkcie štátu. Štátne orgány svoje právomoci vykonávajú v jej medziach Ústavy Slovenskej republiky, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákon. Ide o orgány ústavodarné, zákonodarné, Ústavný súd Slovenskej republiky a orgány výkonnej štátnej moci. ⁵

„Orgánom územnej samosprávy“ sú obce a vyššie územné celky. Orgánmi územnej samosprávy sú podľa zákona č. 369/1991 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo, starosta obce, výkonné, kontrolné a poradné orgány a fyzické osoby zastávajúce funkcie v uvedených orgánoch. ⁶

Pod „verejnoprávnou inštitúciou“ „ máme na mysli inštitúcie, ktoré plnia úlohy štátu. Do tejto skupiny môžeme zaradiť členov napr. Bankovej rady, Národnej banky Slovenska, rektorov vysokých škôl, členov štatutárneho orgánu Sociálnej poisťovne, členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a iných.

„Orgánom záujmovej samosprávy“ sú verejnoprávne stavovské organizácie ako sú notárske, advokátske, obchodné a iné komory, verejnoprávne korporácie, verejnoprávne inštitúcie a rôzne hospodárske a finančné verejnoprávne zväzky. ⁷

Kritériom pre to, aby sme vedeli odlíšiť orgán verejnej správy predovšetkým od subjektov súkromnej sféry, súkromného sektora, je potrebné nájsť odpovede na nasledujúce otázky a to:
a) či tento orgán rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb,
b) či sú jeho rozhodnutia vynútiteľné štátnou mocou a
c) či štát môže do týchto práv zasahovať.

Uvedené subjekty pri výkone správy veci verejných môžu byť v zmysle platnej legislatívy Trestného zákona, poškodenými, t.j., že páchateľ smeruje svoj útok na orgány verejnej správy, ale tieto subjekty môžu byť aj páchateľmi trestných činov, a to z dôvodu, že:
a) porušujú právne predpisy namiesto ich príkladného dodržiavania,
b) dopúšťajú sa konania v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom alebo
c) nekonajú vôbec, hoci by konať mali.

Orgány verejnej správy by mali v prvom rade garantovať a zabezpečovať ochranu rôznych práv občanov, verejnosti. Ide o subjekty, ktorým je štátom zverená právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach občanov. ⁸Konanie týchto orgánov, resp. ľudí v nich zastúpených, by malo byť akýmsi „vzorovým“ konaním najmä z hľadiska zákonnosti a dodržiavania právnych predpisov.

Ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri výkone verejnej moci vyžaduje trestnoprávny postih v prípadoch, ak niektoré osoby zneužívajú svoje postavenie, pričom úmyselne porušujú svoje povinnosti, a tým spôsobia škodu jednotlivcovi, alebo spoločnosti, prípadne zadovážia sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Za zavinené spáchanie trestného činu sa v zmysle Trestného zákona považuje aj konanie z nedbanlivosti, ako napr. pri trestnom čine, marenie úlohy verejným činiteľom pri výkone jeho právomoci. V rámci štátom zverenej právomoci je verejným činiteľom zverené vykonávať závažné rozhodnutia a opatrenia, ktoré spôsobom vymedzeným v Trestnom zákone a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi môžu zasahovať do práv a povinností občanov a organizácií.

Zneužitie právomoci tohto subjektu, verejného činiteľa je porušením demokratickej zákonnosti a aj štátnej disciplíny a uvedené konanie verejných činiteľov nevrhá dobré svetlo na orgány štátu, jeho inštitúcie a pod. ⁹

Taktiež vytvára u občanov štátu pobúrenie a hlavne nedôverčivosť voči konaniu verejných činiteľov a celkovo voči fungovaniu štátu a narúša občianske spolunažívanie.

Trestná činnosť vo verejnej správe je nežiadajúcim javom v spoločnosti a narúša dôveru ľudí voči orgánom verejnej správy. V povedomí ľudí a médií sa čoraz viac prejavuje nedôvera najmä k fungovaniu orgánov štátnej správy, ktorými sú najmä verejní funkcionári, zamestnanci ministerstiev, zamestnanci daňových úradov, okresných úradov a vo veľkej miere najmä nedôvera k fungovaniu polície. ¹⁰

Orgány verejnej správy sú orgány, ktorým sú zverené kompetencie štátu, ktoré konajú v jeho mene, prichádzajú do kontaktu s osobnými údajmi fyzických a právnických osôb, rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom ich hlavnou úlohou je slúžiť verejnosti.
Obzvlášť napríklad príslušníci Policajného zboru majú prístup k osobným údajom fyzických a právnických osôb a majú kompetenciu rozhodovať o ich trestnej alebo správnej zodpovednosti, kvalifikovať konania ako trestný čin, prípadne priestupok a v tejto veci konať a rozhodnúť. ¹¹
Najmä z uvedených dôvodov by mali orgány verejnej moci plne rešpektovať právne predpisy a dodržiavať postupy, ktorými by najmenej zasiahli do práv fyzických a právnických osôb.

Na druhej strane práve z dôvodu, že týmto orgánom sú zverené kompetencie rozhodovať o právach a povinnostiach, dochádza k páchaniu trestnej činnosti najmä k páchaniu korupčných trestných činov, kedy sa zamestnanci orgánov verejnej správy snažia získať určitý najmä majetkový prospech na úkor fyzických a právnických osôb. Dochádza k zneužívaniu ich postavenia a vylákania výhody.

Príčiny a podmienky páchania trestnej činnosti vo verejnej správe

Na to, aby sme si vedeli odpovedať na otázku, prečo dochádza k páchaniu trestnej činnosti, je dôležité poznať, aké sú príčiny páchania trestnej činnosti vo verejnej správe. Túto otázku nie je možné presne a jednoznačne zodpovedať, avšak poznanie podmienok a príčin páchania tejto trestnej činnosti je jedným z dôležitých podmienok pri predchádzaní, odhaľovaní a objasňovaní tohto druhu trestnej činnosti.

„V prípade, že orgán činný v trestnom konaní, ale aj verejnosť, chcú objasniť príčiny a podmienky kriminality páchanej vo verejnej správe musia v prvom rade poznať trestnú činnosť, ktorá je páchaná. Po poznaní druhu trestnej činnosti ju môžu analyzovať, hodnotiť jej štruktúru a momentálny stav.“ ¹²

Príčiny a podmienky trestnej činnosti vo verejnej správe prechádzajú dlhodobým vývojom a nie sú jednoznačné z dôvodu, že kriminalita je spoločenský jav, ktorý je multifaktorovo podmienený a každé jej poznanie je podmienené získavaním dostatočného množstva informácií. ¹³ Príčiny každej trestnej činnosti by sme mohli vyvodiť buď z osobnosti páchateľa alebo sociálnych faktorom.

Pri vysvetľovaní príčin trestnej činnosti s dôrazom na „osobnosť páchateľa“ je potrebné brať do úvahy endogénne podmienky, čiže biologické a psychické príčiny.
Medzi biologické by sme mohli zaradiť napr. charakter človeka, jeho IQ, ale aj to, či nezdedil po rodine určité sklony k násiliu alebo ku páchaniu trestnej činnosti.
Medzi sociálne by sme mohli zaradiť vplyv rodiny, médií, prostredia vzdelania, ale aj vplyv hospodárskych, sociálnych a kultúrnych podmienok spoločnosti, ktoré sa neustále menia. ¹⁴

Za podmienky páchania trestnej činnosti vo verejnej správe sa považujú také situácie, ktoré pomáhajú alebo uľahčujú príčine pri jej pôsobení. Medzi podmienkami a príčinami je veľmi úzky vzťah. Pri zanedbaní niektorej podmienky sa môže takáto podmienka stať veľmi ľahko práve príčinou. Podmienky môžeme chápať ako okolnosti, ktoré uľahčujú príčine v jej pôsobení.

Jednou z podmienok páchania trestnej činnosti vo verejnej správe môže byť osobnosť páchateľa, charakter, jeho morálne presvedčenie a morálne vlastnosti.

Ďalšou podmienkou páchania trestnej činnosti môže byť sociálne prostredie, v ktorom páchateľ žije alebo vyrastal, napríklad zlá ekonomická situácia, zlé vzťahy v rodinne, vplyv rôznych skupín prípadne strach o svoj život.

V súvislosti s výkonom verejnej správy by sme ako príčiny a podmienky páchania trestnej činnosti vo verejnej správe mohli vo všeobecnosti uviesť, že tieto sa približujú v subjektívnej rovine príčinám trestnej činnosti inými páchateľmi. To znamená, že tieto príčiny úzko súvisia s vekom páchateľa, jeho skúsenosťami, temperamentom.

Osoba, páchateľ trestného činu, je tiež len fyzická osoba. Rozdiely sú minimálne len v objektívnej rovine podmienok, pričom ich určujúcim prvkom je špecifické postavenie subjektov vykonávajúcich správu vecí verejných. ¹⁵

Za objektívne príčiny páchania trestnej činnosti orgánmi verejnej správy možno považovať najmä:
a) účinky, následky stresových, konfliktných a záťažových situácií pôsobiacich na psychiku verejného činiteľa a
b) fluktuácia osôb vykonávajúcich správu vecí verejných.

Medzi subjektívne príčiny páchania trestnej činnosti orgánmi verejnej správy môžeme považovať:
a) získavanie neoprávneného majetkové prospechu, obohatenie sa v rozpore so zákonom formou napríklad: úplatkov, asistencie pri protiprávnej činnosti za peniaze alebo za poskytnutie inej výhody nemajetkovej povahy (napr. napomáhanie pri vybavení pracovného miesta, preradenie na inú funkciu riadiaceho pracovníka bez výberového konania a pod.),
b) nedodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov,
c) nízka úroveň spoločenského, právneho alebo odborného vzdelania,
d) nezodpovednosť, ľahostajnosť, nízky profesionálny vzťah k práci,
e) nedisciplinovanosť a iné.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že objektívne a subjektívne príčiny páchania trestnej činnosti sa vzájomne dopĺňajú a prelínajú, úzko spolu navzájom súvisia.

Podmienky, ktoré najčastejšie vedú k porušovaniu zákonov, alebo umožňujú páchanie trestnej činnosti orgánom verejnej správy, sú pre každý konkrétny prípad individuálne, avšak do určitej miery ich možno zovšeobecniť tak, že páchanie trestnej činnosti vo verejnej správe spôsobuje najmä:
a) nedostatočná kontrolná a výchovná činnosť zo strany priamych nadriadených na všetkých stupňoch riadenia,
b) slabá riadiaca činnosť a
c) nedostatočná aplikácia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov.¹⁶

Trestná činnosť v štátnej správe

Pojem „štátna správa“ je užším pojmom, ako pojem verejná správa, resp. by sme mohli povedať, že štátna správa tvorí akúsi časť verejnej správy. Štátna správa je jednou z foriem základných činností štátu. „Štátna správa je výrazom pre osobitný druh štátnej činnosti spojený s riadením spoločnosti.“ ¹⁷ Štátnu správu vykonávajú orgány štátnej správy v zmysle tzv. kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Na území Slovenskej republiky sa štátna správa delí na :
a) ústrednú štátnu správu - vláda, ministerstvá a ďalšie ústredné orgány
b) miestnu štátnu správu - okresné úrady.¹⁸

Orgány štátnej správy vykonávajú zverenú výkonnú štátnu moc iba na základe zákona. Týmito orgánmi sú najmä : prezident Slovenskej republiky, vláda, ministerstvá, okresné úrady, patria sem aj ozbrojené bezpečnostné sily a iné. ¹⁹
Osoby pôsobiace v orgánoch štátnej správy majú postavenie verejných činiteľov, a práve tí môžu svojím protiprávnym konaním naplniť skutkové podstaty trestných činov vymedzených v Trestnom zákone.

Protiprávnym konaním verejných činiteľov, ktorí konajú v mene štátu (vo väčšine prípadov ide o zamestnancom, napr. okresných úradov alebo polície Slovenskej republiky) dochádza ku páchaniu kriminality vo verejnej správe.

Verejní činitelia sa dopúšťajú protiprávneho konania napr. tak, že konajú hoci by konať nemali, nekonajú vôbec, hoci by konať mali alebo konajú protiprávne. Najpodstatnejším problémom ich protiprávneho konania je najmä tá skutočnosť, že týmto osobám sú zverené kompetencie štátu a konajú v mene štátu. Ich protiprávnym konaním sa vzbudzuje nedôvera zo strany verejnosti ku štátnym orgánom.

Väčšina prípadov, spáchaných trestných činov v štátnej správe úzko súvisí najmä so získaním finančného prospechu. Ľudia ako sme už uviedli, ktorí majú v rukách určitú formu moci, ju majú tendenciu zneužívať, najmä so zámerom získania ekonomického prospechu.

Osoby reprezentujúce, zastávajúce určitú funkciu, postavenie v orgánoch štátnej správy, najmä vyšší predstavitelia štátu majú v niektorých prípadoch v rukách „veľké kompetencie“, sú im zverené možnosti rozhodovania o veciach verejného záujmu a práve z toho titulu dochádza k ich zneužívaniu a možnosti „lepšieho privyrobenia“.

Príčiny a podmienky páchania trestnej činnosti v štátnej správe sú totožné ako príčiny a podmienky páchania trestnej činnosti vo verejnej správe, keďže štátna správa spolu so samosprávou tvoria zložku verejnej správy.

Trestná činnosť v miestnej samospráve

Samospráva je samostatný systém spoločenského riadenia. Delíme ju na:
a) územnú a
b) záujmovú.

Územnú samosprávu podľa čl. 64 Ústavy Slovenskej republiky predstavuje obec a vyšší územný celok. Územná samospráva je organizačnou zložkou verejnej správy. Obec a vyšší územný celok sú podľa platnej legislatívy právnickými osobami.
Postavenie obcí je legislatívne upravené v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a postavenie vyššieho územného celku upravuje zákon č. 302/2001 Z. z. o vyšších územných celkoch (zákon o samosprávnych krajoch). Obe sú právnickými osobami, ktoré predstavujú samostatný územný samosprávny a správny celok.
Územná samospráva vykonáva úlohy štátu v jeho mene a v rámci delegovanej štátnej pôsobnosti. Územná samospráva však vykonáva aj správu „vlastných vecí“, ktoré vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.
Miestnu, územnú samosprávu vo svojej podstate môžeme charakterizovať ako organizovanú činnosť v špecificky výkonnom poňatí, založená na samosprávnej moci, podzákonného a nariaďovacieho charakteru. Zákonom stanovené úlohy rieši samospráva, napríklad obce vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť.

Orgánmi obce sú starosta a obecné zastupiteľstvo a orgánmi vyššieho územného celku sú predseda a zastupiteľstvo. Tieto subjekty sa v zmysle Trestného zákona považujú za verejných činiteľov a svojím protiprávnym konaním, najmä zneužívaním právomoci sa môžu dopúšťať trestnej činnosti vo verejnej správe. ²⁰
V praxi sa stretávame s prípadmi, kedy starosta obce, prípadne poslanci obecného zastupiteľstva zneužívajú svoje kompetencie na svoj vlastný prospech. Práve v takýchto prípadoch hovoríme, že dochádza k páchaniu trestnej činnosti v miestnej samospráve a tieto osoby, ktoré majú postavenie verejného činiteľa sa dopúšťajú trestných činov uvedených v ôsmej hlave osobitnej časti Trestného zákona.

Právna úprava zodpovednosti verejných činiteľov v Slovenskej republiky

Právna úprava zodpovednosti verejných činiteľov za výkon svojej činnosti vo verejnej správe je zakotvená vo viacerých právnych prepisoch. Verejnými činiteľmi sú osoby, ktoré sú najmä v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere alebo osoby, ktoré vykonávajú zákonom zverené kompetencie, právomocí alebo v zmysle Trestného zákona osoby taxatívne vymenované v Trestnom zákone.
Za výkon právomoci, ktoré sú im zverené, zodpovedajú sami zamestnanci, funkcionári a príslušníci verejnej správy.
V prípade protiprávneho konania, najmä ak konajú v rozpore so zákonom, prekročia svoje právomoci alebo nekonajú vôbec, zasahujú tak do práv fyzických a právnických osôb. Podľa miery závažnosti konania sa môžu tieto osoby dopustiť disciplinárneho deliktu alebo môžu naplniť niektorú skutkovú podstatu trestného činu vymedzeného v osobitnej časti Trestného zákona.

Podľa článku 2 Ústavy Slovenskej republiky „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“, to znamená, že aj verejní činitelia, zamestnanci orgánov verejnej správy môžu konať iba na základe zákona a iba takým spôsobom, aký im zákon umožňuje. Ak neexistuje adekvátna právna úprava, ktorá vymedzuje, akým spôsobom majú orgány verejnej správ konať, tak v takom prípade by konať nemali vôbec a ak by konali, ich konanie by sa považovalo za protizákonné.

Orgány verejnej správy môžu konať iba tak, ako je zákonom dovolené, každé iné konanie sa považuje za protiprávne konanie a osoba musí niesť za svoje konanie zodpovednosť. Z uvedeného vyplýva, že orgány verejnej správy môžu konať iba spôsobom uvedeným v zákone. Avšak v podmienkach Slovenskej republiky neexistuje jeden ucelený právny predpis, ktorý by ustanovil všeobecné podmienky správania subjektov, či už vo verejnom alebo súkromnom sektore. Preto je potrebné každý prípad posúdiť individuálne podľa osoby, ktorá právomocí vykonáva a jej postavenia. Inými právnymi predpismi sa napríklad budú riadiť príslušníci policajného zboru, inými zamestnanec okresného úradu a inými starosta obce. Avšak, čo sa týka zodpovednosti tohto konania, najmä trestnoprávneho, tá je vymedzená iba v Trestnom zákone.

Právnu úpravu, ktorá ustanovuje spôsob konania orgánov verejnej moci môžeme nájsť v rôznych právnych predpisov podľa toho o akú osobu, verejného činiteľa ide. My sa však venujeme najmä úprave ich trestnoprávnej zodpovednosti a zhrnutie právnych predpisov upravujúcich konanie orgánov verejnej správy nie je predmetom tejto práce.

V prípadoch, keď človek rozhoduje o svojom vlastnom majetku, či vlastných právach a povinnostiach, vníma následky svojho konania osobne, to znamená, že je viazaný osobnou zodpovednosťou, zodpovedá sám sebe za svoje konanie. V prípade, ale keď človek rozhoduje o cudzom majetku, najmä ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, nekoná s náležitou zodpovednosťou ako pri svojom osobnom majetku. Bohužiaľ v dnešnej dobe neexistujú inštitúty, ktoré by tieto osoby mohli prinútiť nakladať so zvereným majetkom štátu s náležitou starostlivosťou, ako v prípade, keď človek rozhoduje o svojom vlastnom majetku. ²¹

Verejní činitelia môžu pri rozhodovaní o veciach verejných, pri výkone právomoci ľahko podľahnúť súkromným či skupinovým záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť alebo ohroziť uspokojovanie verejných potrieb.
Pre sfunkčnenie systému zodpovednosti verejných činiteľov pokladáme za kľúčové opatrenia právnej úpravy troch oblastiach :
a) disciplinárna zodpovednosť,
b) trestná zodpovednosť a
c) zodpovednosť za škodu. ²²

Disciplinárna zodpovednosť verejných činiteľov

V spoločnostiach, ktoré majú vymáhateľný a efektívny systém zodpovednosti verejných činiteľov má dominantnú úlohu disciplinárna zodpovednosť verejných činiteľov. Disciplinárna zodpovednosť v podmienkach Slovenskej republiky v značnej miere chýba.
Máloktorý z ústredných orgánov štátnej správy obsahuje komplexnú právnu úpravu sankcií za porušenie povinností verejných činiteľov, a taktiež neexistuje úprava ustanovujúca postup, v ktorom sa majú disciplinárne delikty zisťovať, a v ktorom sa má o nich rozhodovať.
Disciplinárne previnenia verejných činiteľov zisťujú a sankcie za ne ukladajú buď správne orgány alebo osobitné inštitúcie, ako je to napríklad pri príslušníkoch Policajného zboru, kde o sankcií rozhoduje priamo nadriadený policajta.
Slovenský právny poriadok neupravuje právomoc a kompetenciu orgánov prešetrovať a rozhodovať o disciplinárnych previneniach verejných činiteľov, okrem služobných úradov včlenených v rámci existujúcich orgánov verejnej správy, neexistujú iné, špecifické orgány štáty, ktoré by boli prvkom pri preverovaní disciplinárneho deliktu. Neexistuje systém prevencie pred zlyhaním porušenia povinností.
Disciplinárne previnenie verejného činiteľa je menej závažným konaním, ako spáchanie trestného činu, avšak jeho zlé riešenie alebo zlé nastavenie systému môžu viesť k tomu, že menšie disciplinárne previnenia a konania prerastú k páchaniu trestnej činnosti a môžu byť jednou z jej prvotných príčin.

Trestná zodpovednosť verejných činiteľov

Trestná zodpovednosť verejných činiteľov je upravená v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný zákon). Žiaden iný právny predpis neupravuje trestnú zodpovednosť verejných činiteľov ani akýchkoľvek iných osôb.
Ohľadom trestnej zodpovednosti verejných činiteľov musíme konštatovať, že aplikovanie skutkových podstát trestných činov spáchaných verejnými činiteľmi je minimálne a nedostatočné. Jedným z problémov, ktoré je možné vidieť pri aplikovaní trestnoprávnej zodpovednosti verejných činiteľov je, že trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa postihuje páchateľa iba za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil pri výkone právomoci. ²³
Trestný zákon ustanovuje a vymedzuje skutkové podstaty trestných činov, ktorých páchateľmi môžu byť iba verejní činiteľa prípadne, ak spácha trestný čin verejný činiteľ, môže ísť o kvalifikovanú skutkovú podstatu. ²⁴
Konanie vymedzené v jednotlivých skutkových podstatách, ktoré je označené ako trestný čin, je pre spoločnosť nežiaduce a ich bližšiemu popisu sa budeme venovať v tretej kapitole našej práce.

Zodpovednosť za škodu a žaloba v mene štátu

Ďalším typom zodpovednosti verejných činiteľov je zodpovednosť podľa zákona o štátnej službe.
Uplatnenie náhrady škody, voči verejnému činiteľovi, ktorý škodu spôsobil sa však realizuje v podmienkach Slovenskej republiky minimálne. Uvedené si však v práci spomíname len pre objasnenie, že aj tento druh zodpovednosti verejných činiteľov existuje, avšak bližšie sa jej v práci venovať nebudeme.
Na záver by sme uviedli, že neraz sa stáva, že len transparentne nastavený systém štátu osobnej zodpovednosti a účinná vymáhateľnosť aj u „veľkých rýb“ môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami a s majetkom štátu.

Resumé

Z histórie vývinu ľudstva vieme, že k zneužívaniu moci zo strany ľudí dochádzalo neustále. Ľudia, ktorí mali moc v rukách mali sklon ju zneužívať a dnes tomu nie je inak. Problematika trestnej činnosti vo verejnej správe, jej páchanie, odhaľovanie a dokazovanie v procese vyšetrovania a v súdnom konaní je v podmienkach Slovenskej republiky v súčasnej dobe aktuálnou témou v očiach verejnosti a médií z dôvodu, že sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky a k jej páchaniu dochádza v súvislosti s výkonom právomoci v oblasti verejnej správy. Tieto veci sa týkajú každého z nás, občanov. V prevažnej miere sa týkajú zaobchádzania s hospodárením „našich“ finančných prostriedkov orgánmi verejnej správy

Autorka: por. JUDr. Marika Briatková

Zoznam bibliografických odkazov:

PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 1999,

Zákon č. 514/2003 Z. z. O zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

ŠKULTÉTY, P. – RAUČINOVÁ, P. – TÓTH, J. Správne právo hmotné – Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2009, ISBN 978-80-891-22-60-8.

HAMALOVÁ, M. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy – Organizácia verejnej správy. Bratislava: Merkury, 2007, ISBN 80-89143-63-4

KOSORÍN, F. Teória a prax verejnej správy. Bratislava : Ekonóm, 1999, ISBN 80-225-1114-5.

TÓTOVÁ, K. A kol. Základy správneho práva hmotného, Vydavateľské oddelenie PF UK, Bratislava 1993.

KORGO, D. Trestnoprávna ochrana a zodpovednosť verejného činiteľa, Akadémia PZ,Bratislava 2007.

ŠKULTÉTY, P. – RAUČINOVÁ, P. – TÓTH, J. Správne právo hmotné – Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2009, ISBN 978-80-891-22-60-8.

KORGO, D. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Plzeň: Aleš Čeněk, 2014, ISBN 978-80-7380533-3

MIKLOŠKO, M. Obmedzenie kriminality je vecou celospoločenskou. Polícia 1995, ISBN 80-84421-26-3.

KORENÝ, P. K niektorým etickým a psychologickým problémom profesionálneho konania policajtov. In Policajná prax a teória, 1996, ISSN 1335-1370.

ŠURYOVÁ, E., ONDICOVÁ, M. A kol. Kriminológia, osobitná časť, 1. Diel. Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2005, ISBN 80-8054345-3

ZAPLETAL, J. A kol. Kriminológie, Diel I. A Diel II.. Praha: Policejní akadémie, 1994, ISBN 802485-134-8.
MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L., TURAYOVÁ, Y. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Šamorín : Heuréka, 2014, ISBN 978-80-89122-96-7.

BUBELÍNI, J. a kol. Prevencia kriminality. Bratislava: Akadémia PZ, 2001, ISBN 978-80-80542-53-5.

KOSORÍN, F. Teória a prax verejnej správy. Bratislava : Ekonóm, 1999, ISBN 80-225-1114-5.

POSLUCH, M., CIBULKA, Ľ. Štátne právo Slovenskej republiky. Šamorín : Heuréka, 2003, ISBN 80-89122-07-8.

HAMALOVÁ, M. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy – Organizácia verejnej správy. Bratislava : Merkury, 2007, ISBN 80-89143-63-4.

OBZINA, J. A kol. Příčiny a podmínky trestné činnosti. Praha: Academia, 1983, ISBN 80-132124.

SPIŠIAKOVÁ, H. a kol. Miestna samospráva – základné princípy fungovania. Prešov: Asociácia vzdelávania samosprávy, 2011, ISBN 978-80-894-77-77-0.

TRANSPARENCY INTERNATIONAL, Korupce a protikorupční politika ve veřejné správě. 1. vyd. Praha. 2008, ISBN 978-80-87123-04-1.

BALÁŽ, P. Trestné právo hmotné: všeobecná a osobitná časť, Iura Edition, Bratislava, 2001, ISBN 808871575X.

ČAPUTOVÁ, Z., GYARFÁŠ, J. Zodpovednosť verejných činiteľov : Právna úprava a aplikačná prax disciplinárnej a trestnej zodpovednosti a zodpovednosti za škodu. Pezinok. 2011, VIA IURIS, ISBN 978-80-970686-2-2.

MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná a osobitná časť. Plzeň : Vydavateľstvo Aleš Čeňek, s. r. o., 2011, ISBN 9788073806187.

¹ PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 1999, str. 79.
² § 2 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
³ ŠKULTÉTY, P. – RAUČINOVÁ, P. – TÓTH, J. Správne právo hmotné – Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2009, str. 9. ISBN 978-80-891-22-60-8.
⁴ HAMALOVÁ, M. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy – Organizácia verejnej správy. Bratislava: Merkury, 2007, str. 59. ISBN 80-89143-63-4.
⁵ KOSORÍN, F. Teória a prax verejnej správy. Bratislava : Ekonóm, 1999, str. 74, ISBN 80-225-1114-5.
⁶ TÓTOVÁ, K. A kol. Základy správneho práva hmotného, Vydavateľské oddelenie PF UK, str. 164 Bratislava 1993.
⁷ KORGO, D. Trestnoprávna ochrana a zodpovednosť verejného činiteľa, Akadémia PZ, str. 50. Bratislava 2007.
⁸ ŠKULTÉTY, P. – RAUČINOVÁ, P. – TÓTH, J. Správne právo hmotné – Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2009, str. 11-12. ISBN 978-80-891-22-60-8.
⁹ KORGO, D. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Plzeň: Aleš Čeněk, 2014, str. 300. ISBN 978-80-7380533-3
¹⁰ MIKLOŠKO, M. Obmedzenie kriminality je vecou celospoločenskou. Polícia 1995, str. 58. ISBN 80-84421-26-3.
¹¹ KORENÝ, P. K niektorým etickým a psychologickým problémom profesionálneho konania policajtov. In Policajná prax a teória, 1996, str.100. ISSN 1335-1370.
¹² ŠURYOVÁ, E., ONDICOVÁ, M. A kol. Kriminológia, osobitná časť, 1. Diel. Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2005, str. 26. ISBN 80-8054345-3.
¹³ ZAPLETAL, J. A kol. Kriminológie, Diel I. A Diel II.. Praha: Policejní akadémie, 1994, str. 36. ISBN 802485-134-8.
¹⁴ MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L., TURAYOVÁ, Y. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Šamorín : Heuréka, 2014, ISBN 978-80-89122-96-7.
¹⁵ BUBELÍNI, J. a kol. Prevencia kriminality. Bratislava: Akadémia PZ, 2001, str. 8. ISBN 978-80-80542-53-5.
¹⁶ OBZINA, J. A kol. Příčiny a podmínky trestné činnosti. Praha: Academia, 1983, str. 421. ISBN 80-132124.
¹⁷ HAMALOVÁ, M. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy – Organizácia verejnej správy. Bratislava : Merkury, 2007, str. 57. ISBN 80-89143-63-4.
¹⁸ POSLUCH, M., CIBULKA, Ľ. Štátne právo Slovenskej republiky. Šamorín : Heuréka, 2003, ISBN 80-89122-07-8.
¹⁹ KOSORÍN, F. Teória a prax verejnej správy. Bratislava : Ekonóm, 1999, str. 77. ISBN 80-225-1114-5.
²⁰ SPIŠIAKOVÁ, H. a kol. Miestna samospráva – základné princípy fungovania. Prešov: Asociácia vzdelávania samosprávy, 2011, ISBN 978-80-894-77-77-0.
²¹ TRANSPARENCY INTERNATIONAL, Korupce a protikorupční politika ve veřejné správě. 1. vyd. Praha. 2008, str. 212. ISBN 978-80-87123-04-1.
²² BALÁŽ, P. Trestné právo hmotné: všeobecná a osobitná časť, Iura Edition, Bratislava, 2001, str. 56. ISBN 808871575X.
²³ ČAPUTOVÁ, Z., GYARFÁŠ, J. Zodpovednosť verejných činiteľov : Právna úprava a aplikačná prax disciplinárnej a trestnej zodpovednosti a zodpovednosti za škodu. Pezinok. 2011, VIA IURIS, str. 11. ISBN 978-80-970686-2-2.
²⁴ MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná a osobitná časť. Plzeň : Vydavateľstvo Aleš Čeňek, s. r. o., 2011, ISBN 9788073806187.