Restoration and Rehabilitation as Part of Modern Criminal Justice (Part Two)

Abstrakt: V druhej časti dvojdielneho príspevku autorka rozoberá celosvetovo najpoužívanejšie procesy restoratívnej justície - mediáciu, konferencie a kruhy, ako aj ďalšie kvázirestoratívne procesy, z hľadiska ich podstaty a priebehu. Ďalej sa venuje problematike účasti trestným činom dotknutej komunity na restoratívnych procesoch a úskaliam, s ktorými sa spoločnosť musí vysporiadať, aby sa úroveň angažovanosti verejnosti na prevencii kriminality zvýšila. Autorka tiež rozoberá návrhy „de lege ferenda” pre hlbšie zavedenie princípov a procesov restoratívnej justície do právneho poriadku Slovenskej republiky a upozorňuje na riziká súvisiace s aplikáciou restoratívnej justície a preceňovaním jej role v klasickom trestnom konaní.
Kľúčové slová: restoratívna justícia, restoratívny proces, mediácia, konferencie, kruhy, komunitná zodpovednosť, obeť, páchateľ

Abstract: In the second part of the two-part article, the author discusses the world's most widely used processes of restorative justice - mediation, conferences and circles, as well as other quasi-restorative processes, in terms of their nature and course. The author further addresses the issue of participation of the affected community in restorative processes and the challenges that society has to deal with in order to increase the level of public involvement in crime prevention. The author also discusses proposals “de lege ferenda” for a deeper introduction of the principles and processes of restorative justice into the legal system of the Slovak Republic and draws attention to the risks associated with the application of restorative justice and overestimating its role in classical criminal proceedings.
Key words: restorative justice, restorative process, mediation, conferences, circles, community responsibility, victim, offender

Úvod

Restoratívna justícia vychádza z myšlienky posilnenia postavenia obetí trestného činu a spolupráce páchateľa s obeťou, pri riešení konfliktu skrz spoločný dialóg. Tento proces nazývame restoratívnym, lebo smeruje k obnove medziľudských vzťahov a odčineniu negatívnych dôsledkov trestného činu samotným páchateľom, s dôrazom na náhradu škody a prevenciu ďalšieho páchania trestnej činnosti.

Tradičné praktiky, vykonávané domorodými kmeňmi v Ázii, Afrike a Severnej Amerike, oddávna riešili konflikty kruhovými sedeniami, za účasti dotknutých strán, náčelníkov a ďalších členov kmeňa. Počas kolonizácie však západní kolonizátori na nových územiach potláčali tradičné formy spravodlivosti, v snahe presadiť západný právny model a pôvodné formy riešenia konfliktov ostali na dlhšiu dobu zabudnuté. Restoratívna justícia tradíciu spoločného riešenia konfliktov zúčastnenými stranami oživuje.

V súčasnosti je restoratívna justícia vo svete realizovaná širokou paletou programov a procesov. V dôsledku historických, kultúrnych a spoločensko-politických osobitostí jednotlivých krajín, sa formy jej realizácie a vzťah k tradičnej trestnej justícii môžu značne líšiť. Prvé „experimenty” v oblasti restoratívnej justície sa vykonali v USA a Kanade, v podobe zmierovacích programov medzi obeťou a páchateľom (Victim Offender Reconciliation Program - VORP) a na Novom Zélande, v podobe rodinných skupinových konferencií (Family Group Conferences). Tieto procesy sa v rôznych modifikáciách rozšírili takmer do všetkých krajín západného sveta a anglofónnych krajín.

1 Restoratívne procesy vo svetovej praxi

Podľa rezolúcie Hospodárskej a sociálnej rady OSN 2002/12 zo dňa 24.7. 2002:²

• sa programom restoratívnej justície rozumie akýkoľvek program, ktorý používa procesy restoratívnej justície a snaží sa o dosiahnutie restoratívneho výsledku,
• restoratívny výsledok predstavuje dohodu, uzavretú ako výsledok restoratívneho procesu. Restoratívne výsledky zahŕňajú inštitúty, ako je náhrada škody, odškodnenie a verejnoprospešné práce, zamerané na uspokojenie osobných a kolektívnych potrieb a záväzkov strán, za dosiahnutia opätovnej integrácie obete a páchateľa,
• restoratívny proces je akýkoľvek proces, v ktorom obeť a páchateľ, a ak je to vhodné, akékoľvek ďalšie osoby alebo členovia komunity postihnutej trestným činom, aktívne spolupracujú na riešení záležitostí spojených s trestným činom, obvykle za pomoci facilitátora (sprostredkovateľa). Restoratívne procesy môžu zahŕňať mediáciu, zmierovacie konferencie a kruhy.

Podľa H. Zehra pri určovaní, či je ten-ktorý proces restoratívny, je potrebné zodpovedať na základné otázky charakterizujúce podstatu restoratívnej justície, a to či:

• je proces dostatočne orientovaný na obeť trestného činu,
• sa zaoberá spôsobenou škodou,
• sa očakáva od páchateľa prijatie aktívnej zodpovednosti za svoje konanie,
• sú na procese prítomné všetky osoby dotknuté trestným činom (napr. rodiny strán, komunita a pod.),
• využíva ako pracovný nástroj dialóg,
• sú účastníci procesu dobrovoľne a aktívne zapojení do hľadania riešenia,
• proces rieši príčiny trestného činu,
• je proces vedený úctivo a s rešpektom voči všetkým účastníkom.³

Len ak je odpoveď na všetky otázky kladná, môžeme hovoriť o plnohodnotnom restoratívnom procese. S rastúcou popularitou restoratívnej justície sa v praxi vyskytuje množstvo pseudorestoratívnych foriem, ktorými krajiny len zdanlivo propagujú restoratívny charakter určitého procesu, aby naplnili medzinárodné odporúčania na implementáciu restoratívnych prvkov do svojich právnych poriadkov. Takéto procesy však nerešpektujú záujmy všetkých strán a restoratívnymi sa len formálne nazývajú.⁴
V súčasnosti sú za plnohodnotné restoratívne procesy považované mediácia, konferencie a zmierovacie kruhy, ktorými sa budeme ďalej bližšie venovať.

1.1 Mediácia

Mediácia je svetovo najrozšírenejším typom restoratívneho procesu a zároveň východiskovým bodom pre budovanie ďalších, komplexnejších restoratívnych procesov. Podstatou mediácie je zmierniť konflikt, ktorý vznikol v dôsledku spáchania trestného činu medzi obeťou a páchateľom, za pomoci nestranného sprostredkovateľa - mediátora.
Trestná mediácia, ako zatiaľ jediný plnohodnotný restoratívny proces, funguje s účinnosťou od r. 2004 aj na Slovensku. V nasledujúcej časti sa budeme zaoberať podstatou mediácie ako restoratívneho procesu (bez ohľadu na špecifiká jej úpravy v právnom poriadku Slovenskej republiky).

Účastníkmi mediácie sú: obeť (a jej podporovateľ), páchateľ (a jeho podporovateľ) a mediátor.

• Obeť má oproti klasickému trestnému konaniu výrazne aktívnejšie postavenie a kontrolu nad jeho priebehom. Môže klásť páchateľovi otázky a vyjadriť svoje pocity, ak to uzná za vhodné. Ak sa obeť nechce s páchateľom stretnúť osobne, môže komunikovať prostredníctvom mediátora, využívajúc zvukové alebo zvukovo-obrazové nahrávky, listy, e-mail a pod.
• Páchateľ má možnosť často prvýkrát vidieť svoju obeť ako reálneho človeka s emóciami, môže vyjadriť ľútosť priamo osobe, ktorú poškodil a pokúsiť sa o nápravu ujmy a tým prispieť aj k vlastnému „uzdraveniu”.
• Podporovateľ obete alebo páchateľa je priateľská osoba, ktorá im má poskytovať emocionálnu podporu. Do dialógu by však nemal zasahovať.
• Mediátor je odborne vyškolená osoba, ktorá má sprostredkovať mediáciu medzi obeťou a páchateľom, v nestrannom a neautoritatívnom postavení. Dohliada na dodržiavanie pravidiel mediácie, konštruktívneho dialógu a prispieva k dosiahnutiu dohody medzi stranami.

Postup: Mediátor sa najskôr stretne samostatne s obeťou a páchateľom a zistí, či sú splnené podmienky na mediáciu (tieto podmienky musia byť splnené aj pri každom ďalej uvedenom restoratívnom procese): dobrovoľnosť účasti oboch strán, existencia zhody na základných skutkových okolnostiach prípadu, páchateľ svoj skutok a spôsobenú škodu nepopiera, proces je bezpečný pre obe strany (vyhodnocuje sa možnosť rizika zastrašovania obete, zjavnej nerovnováhy síl medzi stranami, druhotnej viktimizácie a pod.)
Ďalej strany osobitne poučí o pravidlách mediácie a pripraví ich na spôsob jej priebehu.
Následne sa uskutoční spoločné stretnutie obete a páchateľa, pri ktorom sa môže každá strana neprerušovane vyjadriť. Nasleduje diskusia, počas ktorej si môžu strany klásť otázky a spoločne sa snažia nájsť riešenie ich situácie.⁵

Výsledkom mediácie je v ideálnom prípade dohoda o riešení sporu, obsahujúca spôsob náhrady škody, odškodnenia a ďalšie záväzky, ktoré na seba preberá páchateľ (napr. oprava plota, verejnoprospešné práce, podrobenie sa kontrole užívania návykových látok). Musí byť dostatočne konkrétna, realistická, dosiahnuteľná a kontrolovateľná. Dohoda sa spíše do písomnej podoby a v prípadoch, keď aj dôjde k odsúdeniu páchateľa, sudca by mal prihliadať na jej výsledky.
Mediáciu v trestnoprávnej oblasti možno využiť v každej fáze trestného konania (aj po odsúdení). V krajinách s rozvinutou mediačnou praxou je podiel na recidíve páchateľov nižší.

1.2 Konferencie

Konferencie v súčasnosti predstavujú najkomplexnejší spôsob fungovania restoratívnej justície (a zároveň realizačne najnáročnejší). Ich sila spočíva vo veľkom okruhu osôb, ktoré sa na ich realizácii podieľajú a ktorých záujmy sú na konferencii prejednané.

Účastníkmi konferencie môžu byť:

• obeť, páchateľ a ich podporovatelia (rodiny strán, priatelia),
• dotknutá komunita: spolupracovníci, zamestnávateľ, susedská komunita, učitelia, spolužiaci, obete či páchatelia podobných trestných činov, členovia záujmového, náboženského, občianskeho a i. združenia a pod., teda osoby, ktoré sú dotknuté, resp. sa cítia byť dotknuté trestným činom,
• úradné osoby zastupujúce štát (sociálny pracovník, policajt, prokurátor, sudca, miestny politik a pod.),
• odborníci z rôznych odvetví (znalci, tlmočníci, advokáti, psychiatri, psychológovia, lekári, pracovníci s osobami trpiacimi závislosťami),
• zvolávateľ konferencie má podobnú úlohu ako mediátor. Môže ich byť aj viac, pre vyrovnanie nerovnováhy na základe pohlavia, príslušnosti k etnickej skupine, farbe pleti a pod.,
• verejnosť a média: ich účasť nie je bežná, no vo vhodných prípadoch je možné ich prizvať (so súhlasom obete a páchateľa).

Postup: Zvolávateľ zistí splnenie podmienok na uskutočnenia konferencie (viď mediácia) a okruh osôb, ktorých prítomnosť je vhodná. Príprava týchto osôb na priebeh konferencie je jedna z najdôležitejších fáz konferencie z hľadiska jej úspešnosti. Každá prizvaná osoba musí byť vopred osobitne dôkladne poučená o zmysle, cieľoch a pravidlách konferencie. Táto časť by sa mala vykonávať osobne (aj keď dochádza aj k poučeniu cez telefón) a je to časovo a organizačne najnáročnejšia časť konferencie. Zvolávateľ tiež musí zabezpečiť prítomnosť odborníkov a úradných osôb, ak je to potrebné.

Na samotnej konferencii sa postupuje podľa scenára, ktorý pozostáva z viacerých fáz:
Predstavenie účastníkov a ich vzťah k stranám sporu/ skutku → opis skutku a uvedenie cieľa konferencie (vyjadriť, ako každého účastníka čin páchateľa ovplyvnil a nájsť riešenie, ako napraviť spôsobené škody a ujmy, bez vynášania súdov nad páchateľom) → pripomenutie pravidiel konferencie → priestor pre páchateľa (po ňom ostatných účastníkov) aby opísal, čo sa podľa neho stalo a ako sa na čin pozerá s odstupom času → vyjadrenie obete (po nej podporovateľov a ďalších účastníkov) k činu, jeho dôsledkom → reakcia páchateľa na povedané (či si uvedomil krivdy, ktoré spôsobil a aký má k tomu postoj) → diskusia účastníkov o tom, čo si predstavujú, že by sa malo stať, pre odčinenie trestného činu → spoločné formulovanie dohody o riešení sporu, akceptovateľnej pre všetky strany→ sumarizácia dohodnutých záväzkov, povinností a kontrolného mechanizmu plnenia dohody → priestor na posledné vyjadrenie účastníkov k priebehu konferencie a jej výsledkom → ukončenie konferencie, priestor na občerstvenie a neformálne rozhovory.⁶

Najčastejšie využívané konferencie sú spoločenské konferencie a rodinné skupinové konferencie:
Spoločenské konferencie - Zvolávateľom spoločenských konferencií (Community Conferences) sú priamo spoločenské združenia a organizácie. Po dosiahnutí dohody s páchateľom sú zároveň zodpovedné za kontrolu dodržiavania podmienok dohody a (podľa typu konferencie) môžu fungovať priamo pod dohľadom štátnych orgánov alebo nezávisle od nich.
Rodinné skupinové konferencie
Otázka ochrany mladistvých páchateľov pred negatívnym dopadom klasického trestného konania a odsúdenia je veľmi aktuálna.

Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako vplývať na dieťa alebo mladistvého, je prostredníctvom rodiny. Rodina je miestom vzniku života, formovania charakteru človeka, osvojovania hodnôt ako najcennejšieho potenciálu človeka. Rodina je tradične považovaná za hlavný činiteľ, ktorý svojím zlyhaním deťom umožňuje kriminálne správanie. Na formovanie detskej psychiky od najranejšieho veku má totiž rodina podstatný vplyv. Zdravé a stabilné vzťahy v rodine môžu len napomôcť k zamedzeniu ďalšieho protiprávneho konania, či už v procese dospievania alebo dospelosti, k prevencii protiprávneho konania, k osvojeniu si morálnych a právnych zásad, čím napomáhajú účinne reagovať na jednu z príčin delikvencie maloletých a kriminality mladistvých.⁷

Problematiku účasti rodiny na náprave mladistvých v roku 1989 v detailnejšej miere legislatívne upravil Nový Zéland prostredníctvom Zákona o deťoch, mladistvých a ich rodinách (Children, Young Persons and their Families’ Act) ⁸. Rodinné skupinové konferencie sa stali hlavným spôsobom riešenia (nielen) trestných vecí mladistvých. Podľa tohto zákona akékoľvek opatrenia alebo sankcie, ktoré majú byť maloletému alebo mladistvému uložené, majú za cieľ posilniť rodinu, ktorej je dieťa súčasťou a podporovať iniciatívu rodín rozvíjať vlastné spôsoby riešenia protiprávneho konania ich detí.⁹

Rodinné skupinové konferencie sú hojne využívané najmä v Holandsku, S. Írsku, Kanade, USA, na Novom Zélande a v Austrálii (tzv. Wagga Wagga model¹⁰). V Českej republike sa rodinné skupinové konferencie začali využívať v roku 2014 v rámci projektu „Na správnou cestu!“ ¹¹, s veľmi sľubnými výsledkami a pozitívnou odozvou u obetí aj páchateľov. Na Slovensku sa rodinné skupinové konferencie zatiaľ využívajú len okrajovo v mimotrestných veciach, prostredníctvom občianskych združení (SPDDD Úsmev ako dar, o.z. realizuje projekt Stretnutie rodinného kruhu¹²).

Priebeh: Konferencia v trestných veciach mladistvých sa vo svete uskutočňuje najmä na návrh policajta alebo prokurátora, sociálneho pracovníka a i. v prípadoch, kedy výhody alternatívneho riešenia trestného činu mladistvého prevažujú nad potrebou ochrany verejného záujmu a zabezpečenia bezpečnosti. Priebeh rodinnej skupinovej konferencie má určité špecifiká:

• účastníci sú najmä príslušníci rodiny a blízke osoby mladistvého,
• prítomnosť odborníkov z rôznych odvetví, (psychológ, mediátor, sociálny pracovník, odborník v oblasti drogových a i. závislostí, a pod.), ktorí poskytnú rodine potrebné informácie, objektívne zhodnotia ich situáciu a možnosti jej riešenia a oboznámia rodinu so svojimi zákonnými povinnosťami,
• počas konferencie je rodine poskytnutý súkromný priestor, aby sa dohodli na najlepšom postupe, ktorý je potom prediskutovaný a prispôsobený požiadavkám zo strany odborníkov - najmä sociálnych pracovníkov.

Pri rodinných skupinových konferenciách je nevyhnutné, aby sa mladistvý spolupodieľal na prijímaní opatrení a sankcií za svoje konanie. Len dobrovoľné prijatie a akceptácia sankcie mladistvým totiž môže prispieť k jeho náprave.

Sankcie uložené mladistvému by mali čo najviac prispievať k upevňovaniu rodinných väzieb a neodoberať mladistvého zo známeho rodinného a sociálneho prostredia. Výchovný vplyv môže byť dosiahnutý najmä uložením povinnosti napraviť spôsobenú škodu sám (napr. premaľovať stenu domu, nájsť si vhodnú brigádu na zaplatenie finančnej škody obeti). Keď sa mladistvý „vlastnoručne” podieľa na odstránení následkov svojho činu, oveľa lepšie si uvedomí, čoho sa dopustil a ako obeti sťažil život, uvedomí si hodnotu zdravia, vecí, peňazí a vykonanej práce.

1.3 Kruhy

Podstatou kruhov (Circles) je sedenie všetkých zúčastnených v kruhu a poskytnutie neprerušovaného priestoru na vyjadrenie.

Zúčastnené osoby sú, podobne ako pri konferenciách, najmä osoby dotknuté trestným činom priamo či nepriamo, alebo okruhy osôb so špecifickým vzťahom k obeti alebo páchateľovi, resp. k ich postaveniu (napr. kruhy vyhradené len pre obete trestného činu, len pre páchateľov, rodiny obetí a pod.). Kruhy je možné využiť na riešenie akýchkoľvek (potenciálne) konfliktných situácií, napr. pri rodinných, susedských a pracovných sporoch, konfliktoch na školách, pri zločinoch z nenávisti- tzv. „hate crimes” a i. ¹³

Priebeh: Účastníci si sadnú do kruhu tak, aby na seba všetci videli. Rozprávať začne zvolávateľ a drží pritom určený predmet (napríklad v praxi pôvodného amerického obyvateľstva vtáčie pero)¹⁴. Následne podá predmet v smere hodinových ručičiek osobe sediacej vedľa neho a takýmto spôsobom sa pokračuje ďalej, ak treba aj niekoľkokrát. Účastníci možnosť sa vyjadriť otvorene, úprimne a bez prerušenia ostatnými.

Existujú rôzne druhy kruhov:

• Kruhy na riešenie konfliktov (conflict resolution circles) sú zamerané na riešenie sporov silnejúcich v komunite ešte predtým, ako dôjde k trestnej činnosti).
• Kruhy včasnej intervencie (early intervention circles) sú zamerané na prácu s obeťou a páchateľom po vznesení obvinenia, teda v počiatkoch trestného konania.
• Uzdravovacie kruhy (healing circles) sú zamerané na podporu obete alebo páchateľa, s cieľom vypočuť jeho/jej problémy podpornou skupinou osôb, medzi ktorými sa cíti bezpečne a nasmerovať ho/ju tak na cestu k uzdraveniu. Sú realizovateľné v ktoromkoľvek štádiu konania a hojne sa využívajú vo väzenstve.
• Zmierovacie kruhy (peacemaking circles, po starom sentencing circles) sú plnohodnotným restoratívnym procesom, v rámci ktorého účastníci odsúhlasia plán nápravy škody, vrátane sankcií navrhnutých sudcom (ak je zúčastnený). V rámci zmierovacieho kruhu sa uskutočnia aj samostatné uzdravovacie kruhy pre obeť a páchateľa a kontrolné kruhy na sledovanie plnenia povinností páchateľa.
• Kruhy podpory a kontroly pre páchateľov sexuálnych trestných činov (Circles of Support and Accountability for Sex Offenders) sa rozvinuli najmä vo Veľkej Británii a Kanade ako reakcia na nenávistné protesty komunít, do ktorých sa mali presťahovať vysoko rizikoví páchatelia sexuálnych trestných činov po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Takéto reakcie v praxi vedú k ešte väčšej izolácii páchateľov, čo následne vedie k ich zvýšenej frustrácii a tým aj nárastu hrozby recidívy. Podstatou týchto kruhov je, že dobrovoľníci z lokálnej komunity sa pravidelne stretávajú s páchateľom a poskytujú mu mentoring, podporu a praktickú pomoc pri návrate do spoločnosti, zároveň monitorujú jeho správanie v úzkej spolupráci orgánmi trestnej justície. O ich reálnom vplyve na recidívu páchateľov však nie sú jednoznačné názory.¹⁵

1.4 Kvázirestoratívne procesy

Fungujúci systém restoratívnej spravodlivosti nemusí byť postavený len na vyššie uvedených plnohodnotných restoratívnych procesoch. Naopak, je vhodné doplniť ho procesmi, ktoré síce nespĺňajú všetky kritériá pre prívlastok „restoratívne”, avšak napomáhajú realizácii myšlienok restoratívnej justície aj v prípadoch, kedy mediácia, konferencie, či kruhy neprichádzajú do úvahy (páchateľ je doposiaľ neznámy alebo jedna zo strán nechce z akéhokoľvek dôvodu spolupracovať).

V Českej republike už existujú programy na zvýšenie citlivosti páchateľov k potrebám obetí trestných činov v podobe programov Building bridges a Vnímám i tebe. ¹⁶ Program Building bridges spája obete a páchateľov nesúvisiacich trestných činov osobne vo väznici za účasti facilitátora. Spolu hovoria o prijatí zodpovednosti, náhrade škody a odpustení. Projekt má vysoko pozitívny dopad na obe strany a vedie k vzájomnému pochopeniu konania páchateľa na jednej strane a uznaniu pocitov obetí na strane druhej. V zahraničí fungujú na podobnej báze tzv. Victim Impact Panels, uzdravovacie kruhy, rôznorodé probačné, rehabilitačné a terapeutické programy pre páchateľov.

2 Kolektívna zodpovednosť a restoratívna justícia

Restoratívna justícia je nerozlučne spätá s účasťou komunity na jej procesoch a účasť komunity je zas podmienená existenciou trestnoprávne uvedomelej spoločnosti. Spoločnosť s laxným prístupom ku kriminalite vytvára prostredie pre rozkvet kriminálnej scény, naproti tomu spoločnosť angažovaná do boja proti kriminalite (napríklad aj účasťou na restoratívnych procesoch), s vysokou citlivosťou na páchanie trestnej činnosti a mierou jej odsúdenia, môže vyvolať u potenciálnych páchateľov silnejší pocit zahanbenia a psychických zábran pred páchaním trestnej činnosti.

V Slovenskej republike nateraz dosiahnutý stupeň spoločenskej aktivizácie a trestnoprávnej uvedomelosti nie je uspokojivý, a pre úplnosť, na zlepšenie situácie ani neboli vytvorené dostatočné príležitosti. V súčasnosti je v našej spoločnosti stále prítomná silná tendencia k punitivite a požiadavka k sprísňovaniu trestov, založená na nesprávnej domnienke, že hrozba prísnejších sankcií je spoľahlivou metódou na znižovanie kriminality. Ústavný súd Slovenskej republiky už v roku 2011 konštatoval, že: „.... v záujme rešpektovania požiadavky primeranosti trestu by bolo žiaduce, aby sa do budúcna zákonodarca vysporiadal so všeobecne rozšírenou zjednodušenou mylnou predstavou, v zmysle ktorej prísne trestanie predstavuje zaručený recept na zníženie kriminality, pričom páchateľ by v podstate mal byť potrestaný nie ako občan majúci základné práva a slobody, ale ako nepriateľ spoločnosti. Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle (pod vplyvom médií a vysokej miery punitivity obyvateľstva) predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie. “¹⁷

Spoločnosť si musí uvedomiť svoju nezastupiteľnú úlohu v boji proti kriminalite a prevziať na seba časť zodpovednosti za vytváranie prostredia, v akom žijeme, a aké podmienky pre existenciu kriminálnych živlov vytvárame svojou ľahostajnosťou, či držaním sa prekonaných a neúčinných metód prevencie. Okrem požiadavky vytvárania dlhodobej, na odborných základoch budovanej trestnej politiky, nezávislej od zmeny vlády a nálad verejnej mienky, je nevyhnutná osveta myslenia laickej i časti odbornej verejnosti, v oblasti výhod využívania restoratívnej justície. Účinná prevencia je totiž oveľa lepším a hospodárnejším nástrojom na znižovanie kriminality a recidívy, ako prísna represia.

V našej individualizovanej spoločnosti je táto schéma komunitnej účasti novým prístupom, ale aj v krajinách ako USA, Nový Zéland, Holandsko, Veľká Británia, Fínsko, Rakúsko, či Česká republika sa tento proces v určitý moment začal, a začal sa práve pilotnými projektami sprevádzanými masovou verejnou kampaňou.

3 Restoratívna justícia na Slovensku de lege ferenda

Trestná politika v Slovenskej republike má doposiaľ prevažne retributívny charakter. Do právneho poriadku SR boli zakomponované nepriame prvky restoratívnej justície v podobe odklonov od trestného konania (plnohodnotné len v podobe zmieru) a alternatívnych trestov, s možnosťou využitia ESMO. Aj napriek dobrému úmyslu zákonodarcu musíme konštatovať, že v praxi tieto inštitúty nie sú náležite využívané. JUDr. T. Balogh vidí ako faktory, ktoré prispievajú k ich nedostatočnému využívaniu, konzervatívne myslenie osôb uskutočňujúcich trestnoprávne normy a ich slabú motiváciu k zmene retributívneho spôsobu myslenia, objektívne (legislatívne, vnútrorezortné a časové) prekážky, slabú informovanosť o výhodách restoratívnej justície a možnostiach jej využitia, a nedostatočný tlak zo strany vedúcich zamestnancov, na realizáciu inovácií k zmene myslenia z retributívneho na restoratívne.¹⁸ Tým nechceme spochybňovať ich pozitívny prínos a miesto v právnom poriadku SR, avšak okrem odstránenia prekážok ich patričnej aplikácie, by bolo vhodné vykonať fundamentálnejšie zmeny smerujúce k „zrestoratívneniu” slovenskej trestnej justície.

Zavedenie restoratívnej justície do trestnej politiky Slovenskej republiky je úloha vyžadujúca revolúcia myslenia a značné zásahy do spôsobu fungovania justičných orgánov. Pre náročnosť a komplexnosť takejto reformy je, po vzore Českej republiky, vhodné zriadiť samostatný špecializovaný inštitút pre restoratívnu justíciu¹⁹, ktorý by pomáhal presadzovať myšlienky restoratívnej justície a uskutočňovať restoratívne procesy, výskum, osvetu a vzdelávanie v tejto oblasti.

Pre inštitucionalizovanie vyššie spomínaných restoratívnych procesov (najlepšie pod gesciou Ministerstva spravodlivosti SR) je okrem zvyšovania povedomia verejnosti nevyhnutný sled ďalších krokov, pozostávajúcich z:

• výberu vhodného a realizovateľného modelu fungovania restoratívnej justície v Slovenskej republike a pilotných projektov (výber vhodných procesov restoratívnej justície, fakultatívnosť či obligatórnosť odklonu na restoratívny proces a pod.),
• zmeny príslušných právnych predpisov (najmä Trestného zákona, Trestného poriadku a zákona o obetiach trestných činov, zákona o probačných a mediačných úradníkoch a i.) v súvislosti so zavedením zvolených restoratívnych procesov, zakotvenia práva obetí na restoratívnu spravodlivosť,
• vytvorenia verejne prístupnej databázy akreditovaných poskytovateľov restoratívnych služieb (ďalej len poskytovateľov), vrátane vypracovania systému akreditačného konania a akreditačných kritérií, kompetenčných noriem, etických pravidiel a postupov pre výber, školenie, podporu a hodnotenie poskytovateľov, vytvorenia etickej komisie posudzujúcej sťažnosti na poskytovateľov,
• vypracovania metodických usmernení a koordinácie činnosti všetkých subjektov zúčastnených na restoratívnom procese (OČTK, súdov, orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Rady pre probáciu a mediáciu, poskytovateľov restoratívnych služieb, občianskych združení a mimovládnych organizácií a pod.),
• vyčlenenia primeraných finančných prostriedkov na implementáciu programov restoratívnej justície z rozpočtu Ministerstva spravodlivosti SR a iných zainteresovaných orgánov štátnej správy a samosprávy, s možnosťou využitia zahraničných fondov,
• odborného výcviku a vzdelávania zainteresovaných subjektov,
• Monitoringu a pravidelného vyhodnocovania priebehu a výsledkov restoratívnych procesov,
• zriadenia Inštitútu pre restoratívnu justíciu, napojeného na rozpočet Ministerstva spravodlivosti SR,
• rozsiahlej informačnej kampane, zameranej na osvetu laickej a odbornej verejnosti (vytvorenie modernej, prehľadnej a pravidelne aktualizovanej webovej stránky o restoratívnej justícii, obsahujúcej komplexné informácie o podstate restoratívnej justície, ponúkaných programoch a procesoch, spracovanie skúseností a výsledkov domácej aj zahraničnej restoratívnej praxe, šírenie jej obsahu pomocou komunikačných kanálov ako sociálne siete, rádio, organizovanie kurzov, seminárov a prednášok na školách, v štátnych inštitúciách a pod.).

4 Riziká a výzvy spojené s uplatňovaním restoratívnej justície

Niektorí autori majú tendenciu k idealizácii restoratívnej justície. Napriek jej nesporným prínosom by nebolo vhodné domnievať sa, že je možné úplné nahradenie klasického trestného konania restoratívnymi procesmi, čo je zrejmé už z faktu, že restoratívne procesy sa môžu úspešne aplikovať len za predpokladu dobrovoľnosti účasti dotknutých strán. Dobrovoľnosť vylučuje, aby bol niektorý z účastníkov nútený zúčastniť sa restoratívneho procesu, keby tomu tak bolo, míňal by sa proces svojmu účelu. Nedobrovoľná účasť zo strany páchateľa signalizuje nedostatok vôle pri hľadaní riešenia sporu a vôle polepšiť sa. Na druhej strane, nedobrovoľná účasť obete by mohla viesť k sekundárnej viktimizácii a prehlbovaniu traumy, čo je v rozpore so základnými princípmi restoratívnej justície. Plošné uplatňovanie restoratívnej justície teda nie je úplne možné. V prípadoch, keď niektorá zo strán nechce alebo nemôže spolupracovať, je však možné použiť kvázirestoratívne procesy (viď vyššie).

Vhodnosť trestných činov je taktiež dôležitým kritériom použitia restoratívnej justície. Pri niektorých mimoriadne závažných trestných činoch (sexuálne trestné činy, domáce násilie, a i.) by stretnutie obete s páchateľom mohlo viesť k manipulácii a sekundárnej viktimizácii obete trestného činu. Prax vo svete ukázala, že za dodržania prísnych štandardov na bezpečnosť obete, môžu byť aj v týchto prípadoch restoratívne procesy prospešné na navrátenie pocitu kontroly nad životom a zmierenie sa s trestným činom. Pre mnohé obete je však dôsledok traumy natoľko hlboký, že interakcia s páchateľom neprichádza do úvahy. Aj v takýchto prípadoch by sme však nemali zabúdať na právo obete na poučenie o možnosti využitia restoratívnej justície. Mnohé obete trestných činov sa ju využiť nerozhodnú, no pozitívne vnímajú, že im táto možnosť bola ponúknutá.

Ďalším rizikom neúspechu restoratívneho procesu je jeho neodborné vedenie, keď mediátori/sprostredkovatelia nezvládnu vedenie procesu a gradáciu konfliktov. Výkon restoratívnych služieb vyžaduje vysoko profesionálny prístup kombinujúci poznatky z práva, sociológie a sociálnej práce, psychológie, viktimológie, teórie riadenia a i. Nevyhnutné je pravidelné preškolovanie poskytovateľov restoratívnych služieb a špeciálne výcviky pre vykonávanie procesov v prípadoch vyžadujúcich zvýšenú citlivosť (detská obeť, domáce násilie, rasisticky motivované trestné činy a i.) a vydávanie aktualizovaných metodických usmernení.

Praktickým problémom sa javí aj organizačná náročnosť niektorých procesov, napríklad konferencií s veľkým počtom zúčastnených osôb, kedy treba každého účastníka osobitne poučiť, pripraviť na priebeh konferencie a zabezpečiť jeho/jej prítomnosť. Tento postup je však vo väčšine prípadov rýchlejší a flexibilnejší ako celý priebeh konania v klasickom súdnom procese.

V očiach obetí trestného činu sa môže javiť, že páchatelia súhlasia s restoratívnym procesom len za účelom dosiahnutia miernejšej sankcie. Je nevyhnutné skúmať motívy a úprimnosť páchateľa polepšiť sa, aby jeho účasť nebola výlučne zištným úskokom, čo je v rozpore s princípom aktívnej zodpovednosti páchateľa a individuálnej prevencie. Tento motív bude takmer vždy aspoň sčasti prítomný, no pri správnej aplikácii restoratívnej justície by nemal predstavovať problém. Výsledná dohoda o riešení sporu by nemala byť vnímaná ako zmiernenie trestu, ale individualizovaná sankcia, ktorou sa najlepšie naplní účel ochrany spoločnosti, obnovy narušených vzťahov, resocializácie páchateľa a odškodnenia obete.

Záver

Existencia donucovacích prostriedkov v podobe trestnej represie je nevyhnutná záruka vyvodzovania trestnej zodpovednosti. Vzhľadom no širokú škálu trestným právom reprobovaného konania a špecifickosť každého prípadu, je za účelom dosiahnutia ochrany spoločnosti, účinnej individuálnej prevencie a posilnenia práv obete, nevyhnutné sa zaoberať otázkou individualizácie prístupu ku každému jednému prípadu. Individualizácia sa najlepšie uskutoční poskytnutím priestoru samotnému páchateľovi a obeti trestného činu, na „vydiskutovanie” ich konfliktu a toho, čo by malo nasledovať, samozrejme, v súlade s právnymi predpismi a pod kvalifikovaným dohľadom, v podobe restoratívnych procesov ako mediácia, konferencie a kruhy.

Tieto procesy však môžu fungovať len s podporou tradičného, represívneho prístupu pre prípady, keď restoratívny proces nie je úspešný, dostačujúci alebo vôbec uskutočniteľný. Restoratívna justícia teda predstavuje vhodný spôsob doplnenia trestného konania a jej úlohou nie je nahradiť tradičnú trestnú spravodlivosť, ale poskytnúť účinnú alternatívu vo vhodných prípadoch.
Pre účely „zrestoratívnenia“ trestnej justície na Slovensku je, podľa nášho názoru, nevyhnutné popularizovať jej myšlienky vo verejnosti a poskytnúť obetiam a páchateľom dostatok dostupných programov a procesov.

Fungovanie restoratívnej justície si vyžaduje špeciálny výcvik zúčastnených subjektov a dohľad nad adekvátnym využívaním jej inštitútov zo strany vedúcich pracovníkov. Je dôležité odstrániť organizačné, materiálne a personálne prekážky uskutočňovania už existujúcich prvkov restoratívnej justície a rozširovať ponuku restoratívnych procesov. Odporúčanou praxou je zakotvenie a dôsledné dodržiavanie práva obetí a páchateľov na restoratívnu justíciu, pričom poučenia o jej benefitoch musia byť vykonané včasne, adekvátne, zrozumiteľne a citlivo tak, aby dotknuté strany mohli vykonať informované rozhodnutie, či ju využiť, a aby im bola poskytnutá profesionálna pomoc naprieč celým jej procesom.

S uplatňovaním restoratívnej justície sú spojené určité riziká jej neúspechu, najmä kvôli neprofesionálnemu vedeniu alebo neúčasti obetí či páchateľov a z praxe nevyhnutne vzídu ďalšie výzvy, s ktorými sa bude treba vysporiadať. Nie sú to však argumenty na odklon od myšlienok restoratívnej justície, ale, vzhľadom na relatívnu novosť tohto konceptu, priestor pre jej vylepšenie a hľadanie čo najefektívnejšieho spôsobu jej fungovania.

Autorka: Mgr. Lucia Vasilik

Použitá literatúra:

1. ZEHR, H. - GOHAR A. The little book of restorative justice. USA : Good Books, 2004. 74 s. ISBN 156-14-83761.
2. Rezolúcia Hospodárskej a sociálnej rady OSN č. 2002/12 Basic principles on the use of restorative justice programmes in criminal matters zo dňa 24.07. 2002 [online]. ECOSOC, 2002 [cit. 2021-04-08]. Dostupné na internete: https://www.un.org/en/ecosoc/docs/2002/resolution%202002-12.pdf
3. Paul McCOLD, P. Toward A Holistic vision of Restorative Juvenile Justice: A Reply to the Maximalist Model. In Contemporary Justice Review. Dec. 2000, Vol. 3 Issue 4.
4. LIEBMANN, M. Restorative Justice - How it works? London : Jessica Kingsley Publishers, 2012. 472 s. ISBN 978-1-84310-074-4.
5. STRIGÁČOVÁ, D. Rodinné skupinové konferencie ako alternatíva trestného konania, [online]. 2012 [cit. 2021-04-08]. Dostupné na internete: http://www.law.muni.cz/sborniky/dny_prava_2012/files/trestnepravnialter…
6. TOMÁŠEK, J. - DIBLÍKOVÁ, S. - HAMPLOVÁ, N., - ROZUM, J. Rodinné skupinové konference [online]. Praha : Institut pro kriminologii a sociální prevenci, 2019 [cit. 2021-04-08]. 133 s. ISBN 978-80-7338-177-6. Dostupné na internete: http://www.ok.cz/iksp/docs/452.pdf
7. CHAPMAN, T. - KREMMEL, K. Community in Conflict in Intercultural Contexts and How Restorative Justice Can Respond. In PALI, B. and AERTSEN, I. (eds.) Restoring Justice and Security in Intercultural Europe. Abingdon, Oxon: Routledge, 2017. 20 s. ISBN 9781315651439.
8. UNITED NATIONS OFFICE ON DRUGS AND CRIME. Handbook On Restorative Justice Programmes, 2. vyd. Viedeň: United Nations, 2020. 116 s.
9. STRÉMY, T. - BALOGH, T. - TURAY, L. Trestná politika v Slovenskej republike. Minulosť, súčasnosť, budúcnosť. Bratislava : C. H. Beck, 2020, 240 s. ISBN 978-80-89603-81-7.
10. CLARKE, M. - BROWN, S. - VÖLLM, B. Circles of Support and Accountability for Sex Offenders: A Systematic Review of Outcomes. 2015. [cit. 2020-04-08]. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/1079063215603691
11. BEZAMORE, G. – UMBREIT,M. A Comparison of Four Restorative Conferencing Models. In Juvenile Justice Bulletin [online]. 2001, č. 2. 20 s. [cit. 2020-05-02]. Dostupné na internete: https://www.ojp.gov/pdffiles1/ojjdp/184738.pdf

---

¹ ZEHR, H. - GOHAR A. The little book of restorative justice. USA: Good Books, 2004, s.45–46.
² Basic principles on the use of restorative justice programmes in criminal matters. Dostupné na: https://www.un.org/en/ecosoc/docs/2002/resolution%202002-12.pdf
³ ZEHR, H. - GOHAR A. The little book of restorative justice. USA: Good Books, 2004, s. 56.
⁴ Paul McCOLD, P. Toward A Holistic vision of Restorative Juvenile Justice: A Reply to the Maximalist Model. In Contemporary Justice Review. Dec. 2000, Vol. 3 Issue 4.
⁵ LIEBMANN, M. Restorative Justice - How it works? London : Jessica Kingsley Publishers, 2012, s. 78.
⁶ Tamtiež, s. 82-83.
⁷ STRIGÁČOVÁ, D. Rodinné skupinové konferencie ako alternatíva trestného konania, [online]. Dostupné na internete: http://www.law.muni.cz/sborniky/dny_prava_2012/files/trestnepravnialter…
⁸ Dostupné na internete: https://www.legislation.govt.nz/act/public/1989/0024/65.0/DLM147088.html
⁹ STRIGÁČOVÁ, D. Rodinné skupinové konferencie ako alternatíva trestného konania, [online]. Dostupné na internete: http://www.law.muni.cz/sborniky/dny_prava_2012/files/trestnepravnialter…
¹⁰ Bližšie pozri: BEZAMORE, G. – UMBREIT,M. A Comparison of Four Restorative Conferencing Models. In Juvenile Justice Bulletin [online]. 2001, č. 2, s. 5. Dostupné na internete: https://www.ojp.gov/pdffiles1/ojjdp/184738.pdf
¹¹ TOMÁŠEK, J. - DIBLÍKOVÁ, S. - HAMPLOVÁ, N., - ROZUM, J. Rodinné skupinové konference [online]. Praha : Institut pro kriminologii a sociální prevenci, 2019. Dostupné na internete: http://www.ok.cz/iksp/docs/452.pdf
¹² Bližšie pozri: https://www.usmev.sk/stretnutie-rodinneho-kruhu/
¹³ CHAPMAN, T. - KREMMEL, K. Community in Conflict in Intercultural Contexts and How Restorative Justice Can Respond. In PALI, B. and AERTSEN, I. (eds.) Restoring Justice and Security in Intercultural Europe. Abingdon, Oxon: Routledge, 2017, s. 144–163.
¹⁴ ZEHR, H. - GOHAR A. The little book of restorative justice. USA: Good Books, 2004, s. 52.
¹⁵ Bližšie pozri: CLARKE, M. - BROWN, S. - VÖLLM, B. Circles of Support and Accountability for Sex Offenders: A Systematic Review of Outcomes. 2015. [cit. 2020-04-08]. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/1079063215603691
¹⁶ Bližšie pozri: https://restorativni-justice.cz/o-restorativni-justici/restorativni-pro…
¹⁷ Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra.
¹⁸ Bližšie pozri: STRÉMY, T. - BALOGH, T. - TURAY, L. Trestná politika v Slovenskej republike. Minulosť, súčasnosť, budúcnosť. Bratislava : C. H. Beck, 2020, s. 98.
¹⁹ Bližšie pozri: https://restorativni-justice.cz/institut/#o-nas