Specifics of the criminal activity of members of the security forces

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá špecifikami trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov. Autor popisuje využitie kriminalistiky a kriminalistickej metodiky pri odhaľovaní, preverovaní a vyšetrovaní trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov. V ďalšej časti príspevku autor popisuje spôsoby odhaľovania, dokumentovania a možné indikátory trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov.
Kľúčové slová: bezpečnostné zbory, odhaľovanie, objasňovanie, vyšetrovanie, stopy

Abstract: The article deals with the criminal activity of members of the security forces and its specifics. The author describes the use of criminology and criminological methodology in the detection, verification and investigation of criminal activity by members of the security forces. In the next part of the paper, the author describes methods of detection, documentation and possible indicators of criminal activity by members of the security forces.
Key words: security forces, detection, clarification, investigation, traces

Úvod

Trestná činnosť príslušníkov bezpečnostných zborov býva typicky trestnou činnosťou „profesionálov“, pretože vzhľadom na svoju činnosť bývajú príslušníci týchto zborov veľmi dobre oboznámení so spôsobmi a podmienkami páchania trestnej činnosti, ktorú odhaľujú či inak potláčajú a so spôsobmi ich vyšetrovania a stíhania. Nebezpečenstvo trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov vyplýva z toho, že pri páchaní často využívajú znalosti a informácie, ktoré získali v rámci služby. V niektorých prípadoch sa môžeme stretnúť aj s využitím materiálnych prostriedkov, ako je napríklad pištoľ, obušok. Tieto prostriedky by pritom mali slúžiť iba na služobné účely. Z toho vyplýva, že trestná činnosť bezpečnostných zborov je oveľa závažnejšia, než je tomu u bežného občana. Zároveň sa jej dopúšťa niekto, kto sám má odhaľovať a vyšetrovať trestnú činnosť.

Ďalším výrazným charakteristickým znakom trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov je osobitosť postavenia samotného páchateľa tejto trestnej činnosti ako špeciálneho subjektu. Je dôležité podotknúť, že rozdiel medzi obvyklým odhaľovaním alebo dokumentovaním a tým, ktoré je vykonávané Úradom inšpekčnej služby, spočíva v tom, že v bežnej situácii je čin spáchaný ale páchateľ nie je známy, zatiaľ čo v prípade Úradu inšpekčnej služby je to často opačne.

Pre správnu orientáciu v problematike je potrebné uviesť, že metodika vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov skúma zákonitosti vzniku stôp určitého druhu trestných činov a na tento účel modifikuje všeobecné kriminalistické metódy tak, aby boli čo najvyhovujúcejšie. Tak vzniká mnoho nových jednotlivých metodík, z ktorých každá je určená pre určitý druh trestnej činnosti.¹

Pod termínom „metodika vyšetrovania“ sa vo všeobecnej rovine rozumie súhrn troch druhov činností:

• odhaľovanie trestných činov,
• vyšetrovanie trestných činov a
• kriminalistickej prevencie.

Musil definuje metodiku vyšetrovania ako: „systém tvrzení o kriminalistických charakteristikách jednotlivých druhů trestných činů, o jejich stopách a o vyšetřovacích situacích vytvářejících se při jejich vyšetřování a systémem metod, doporučovaných pro odhalování, vyšetřování a kriminalistickou prevenci trestných činů určitého druhu“. ² V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s veľa podobnými definíciami tohto pojmu, je však dôležite pochopiť: „že metodika vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov zabezpečuje využitie vyšetrovacej taktiky a využívanie kriminalistickej techniky pri vyšetrovaní daného druhu trestného činu.“ ³

Odhaľovaním chápeme aktívnu činnosť, smerujúcu k zisteniu neznámych informácií, ktoré charakterizujú pripravovanú, páchanú alebo už spáchanú protiprávnu udalosť, resp. dej, proces alebo jav, zo strany príslušníka polície. Termínom objasňovanie označujeme proces, ktorého štruktúru tvorí systém prvkov, ktorých spoločnou vlastnosťou je aktívna (intencionálna) činnosť smerujúca k zisteniu informácií, ktoré je možné využiť pri určovaní vzťahu identifikovaného subjektu k odhalenému trestnému činu. Zámerom oboch týchto činností je získanie informácií za účelom ich využitia v trestnom konaní. Dokumentovanímv tomto prípade rozumieme proces poznania tejto udalosti, či rekonštrukciou reálneho obrazu tejto udalosti, obsahom ktorého je zisťovanie a zabezpečenie objektívnych skutočností a okolností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu a tým poukazujúce na trestnosť konania konkrétnej osoby. Účelom týchto činností je zistenie alebo získanie relevantných informácií a dôkazov o tejto trestnej činnosti a získanie informácií, za účelom ich využitia v trestnom konaní.⁴

Metódy a spôsoby odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov sa líšia od metód používaných pri odhaľovaní a dokumentovaní iných druhov trestnej činnosti. Hlavnou príčinou je skutočnosť, že spôsob, ako sú tieto trestné činy vykonávané, je ovplyvnený ich špecifickým objektom a subjektom. Preto sa aj kriminalistické stopy vznikajúce pri páchaní týchto trestných činov líšia od stôp, ktoré sa získavajú pri odhaľovaní iných trestných činov. Pri odhaľovaní tohto typu trestnej činnosti sa musia používať metódy a postupy, ktoré sú prispôsobené jeho špecifikám a zamerané na oblasť alebo prostredie, kde sa táto trestná činnosť vyskytuje. Je dôležité, aby tieto metódy zodpovedali povahe a charakteru danej trestnej činnosti a sústredili sa na relevantné informácie, ktoré môžu pomôcť pri jej odhalení.

Kriminalistika v boji s kriminalitou príslušníkov bezpečnostných zborov

Pri vyhľadávaní trestnej činnosti vo všeobecnosti, nevynímajúc prípady, kedy sa ako páchatelia javia príslušníci bezpečnostných zborov t. j. Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo colníci, sa ako základné teoretické východisko využíva kriminalistická veda. Úrad inšpekčnej služby získava poznatky o trestnej činnosti príslušníkov týchto bezpečnostných zborov využívajúc metódy operatívno-pátracej činnosti, ktorá v plnej miere využíva teoreticko-vedecké poznatky z oblasti kriminalistiky. Výstupy z operatívnej-pátracej činnosti musia byť dôveryhodné a relevantné, aby mohlo byť na ich základe začaté prípravné konanie. Aby mohol policajt, vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, úspešne plniť svoje úlohy, musí byť dôkladne oboznámený s najnovšími metódami kriminalistickej vedy a praxe. Požiadavka na vysokú kriminalistickú erudíciu vyšetrovateľov je ešte naliehavejšia, ak podozrivý z trestnej činnosti je práve policajt, pretože takáto osoba má zvyčajne aspoň základné znalosti kriminalistických metód. V niektorých prípadoch môže byť dokonca podozrivým aj vysoko kvalifikovaný kriminalista. To platí predovšetkým v oblasti orientácie v kriminalistických stopách a identifikácii.⁵

Čo sa týka metód kriminalistickej techniky, tak tie Úrad inšpekčnej služby využíva vlastnými silami len v obmedzenej miere a ide najmä o kriminalisticko-technickú dokumentáciu, prevažne formou protokolu, fotodokumentácie a video-dokumentácie. V prípadoch, keď sú potrebné ďalšie expertízy, Úrad inšpekčnej služby sa obracia na Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru alebo externých znalcov. Najčastejšie sa využívajú kriminalistické expertízy v oblasti kriminalistickej biológie, ktoré pomáhajú pri identifikácii páchateľa pomocou analýzy DNA, ale aj audioexpertízy, ktoré slúžia na identifikáciu páchateľa podľa hlasu. Ďalšie používané metódy sú kriminalisticko-technické skúmanie dokladov a písomností, kriminalistická balistika a skúmanie ručného písma, trasológie a mechanoskopie, avšak tieto sú používané menej často. Ostatné kriminalistické techniky sa využívajú pri odhaľovaní trestnej činnosti policajtov len zriedkavo. Metódy kriminalistickej techniky využíva Úrad inšpekčnej služby častejšie a pri ich využívaní postupuje samostatne. Najfrekventovanejšie využívanou metódou je výsluch. Vzhľadom na to, že vypočúvané osoby sú príslušníci bezpečnostných zborov, s tendenciou ku „kvalifikovaným" a účelovo nepravdivým výpovediam, je dôležité postupovať podľa vedeckých zásad a správne dokumentovať výsledky výsluchu. Pri odhaľovaní trestnej činnosti je tiež nevyhnutné využívanie kriminalistických evidencií. Ďalšou často využívanou metódou kriminalistickej taktiky je prehliadka, najmä domová prehliadka a prehliadka iných priestorov. Rekognícia, ktorá spočíva vo forme znovu poznania osoby podozrivej kriminalistickej taktiky, sa používa menej často.⁶

Kriminalistická metodika odhaľovania a preverovania trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov

Pri odhaľovaní trestnej činnosti sa používajú všeobecné pravidlá kriminalistickej metodiky, ktoré sú prispôsobené konkrétnym trestným činom, ktoré sú najčastejšie spáchané príslušníkmi bezpečnostných zborov výkonom svojej služby. Okrem týchto typicky trestných činov sa však príslušníci môžu dopustiť aj iných závažných trestných činov, ako sú napríklad vraždy. V takýchto prípadoch sa využíva kriminalistická metodika určená pre príslušnú skupinu trestných činov. Ak odhaľovaný trestný čin nie je možné zaradiť pod existujúcu, vedecký spracovanú konkrétnu metodiku, použije sa metodika, ktorá sa týka obdobnej skupiny trestných činov, na základe princípu analógie a akomodácie. Všeobecne platí, že pri používaní metód kriminalistickej metodiky v podmienkach Úradu inšpekčnej služby je nevyhnutné vykonať kriminalistickú charakteristiku trestného činu, ktorý sa má odhaliť. Na základe toho sa určuje postup pri vyhľadávaní, zabezpečovaní, fixovaní a skúmaní typických stôp trestného činu podľa zásad kriminalistickej techniky. Na základe zhromaždenia a analýzy kriminalistických stôp sa stanovujú adekvátne operatívne pátracie verzie. Zvláštnosťou predmetu operatívnej pátracej činnosti je skutočnosť, že príslušník bezpečnostného zboru, najmä policajt, ako kvalifikovaný páchateľ, spravidla dobre pozná metódy zahladzovania, operatívnej pátracej činnosti a vyšetrovania. Preto sa predpokladá vysoká latencia a konšpirácia jeho kriminálnej činnosti, ako aj snaha o zastavenie a ovplyvňovanie prípadných svedkov.⁷

Spravidla informácie získavané od informátorov Úradu inšpekčnej služby slúžia ako podnet pre operatívne rozpracovanie. Menšie množstvo podnetov pochádza od služobných funkcionárov jednotlivých bezpečnostných zborov alebo od občanov. Avšak podnety
od občanov bývajú často nekonkrétne alebo anonymné, pričom z niektorých podnetov je zrejmé, že účelovo a nepravdivo kriminalizujú príslušníkov bezpečnostných zborov, ktorý proti týmto občanov v minulosti alebo v súčasnosti vedú alebo viedli trestné konanie. Bez predchádzajúcej operatívnej pátracej činnosti je možné len na základe veľmi málo externých podnetov začať prípravné konanie. Výsledky operatívnej pátracej činnosti sú však zdrojom validných informácií, ktoré často podstatne urýchľujú a uľahčujú postup v nasledujúcom trestnom konaní. Súčasne zaručujú, že prípravné konanie sa nezačína tam, kde na to nie sú dostatočné dôvody. Operatívno-pátracia činnosť s využitím vedeckých kriminalistických metód má nezastupiteľné miesto pri odhaľovaní trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov a poskytuje dostatočné podklady pre vykonávanie procesných úkonov podľa trestného poriadku nielen v počiatočnom, ale aj v následnom štádiu vyšetrovania. Hoci verejnosť veľmi citlivo reaguje na kriminalitu v prostredí bezpečnostných zborov, spolupráca s ňou v boji proti tejto forme delikvencie sa často ukazuje ako problematická. Verejnosť, resp. občania v určitých prípadoch sami navádzajú napríklad policajtov k trestnej činnosti tým, že im ponúkajú úplatky za to, aby upustili od plnenia svojich povinností, napríklad sankcionovať páchateľa priestupku, exkulpovali páchateľa trestného činu, alebo aby im protiprávne poskytli nejakú špecifickú službu, napr. poskytnutím informácií z policajných informačných systémov alebo z trestných spisov.⁸

Osobnostné rysy delikventných príslušníkov bezpečnostných zborov

Policajti páchajúci trestnú činnosť korupčného charakteru sú spravidla páchateľmi s vysokou kriminálnou inteligenciou. Tá je daná tým, že sú podrobne oboznámení s postupmi polície pri odhaľovaní, preverovaní a vyšetrovaní trestných činov. Mnoho z policajtov práve na týchto úsekoch vykonáva službu, napríklad vyšetrovatelia ekonomickej kriminality. To im umožňuje značne konšpiratívny a sofistikovaný postup pri páchaní trestnej činnosti. Po spáchaní trestného činu sú zvyčajne schopní účinne brániť jeho odhaleniu ničením stôp, ovplyvňovaním svedkov a využívaním svojich služobných a osobných kontaktov. Táto skutočnosť kladie vysoké nároky na orgány činné v trestnom konaní na úseku odhaľovania kriminality policajtov, pretože tu často nepostačí použitie bežných kriminalistických metód. Policajti, ako páchatelia násilnej trestnej činnosti formou protiprávneho použitia donucovacích prostriedkov, konajú spravidla v afekte spôsobenom vyhrotenou situáciou pri zákroku. V niektorých prípadoch však používajú násilie programovo s cieľom vynútiť si priznanie podozrivého. Len ojedinele sa jedná o osoby s agresívnymi sklonmi či dokonca psycho-patologické osobnosti. ⁹

Typické stopy/

Pri odhaľovaní trestných činov sa za východiskový bod spravidla považuje miesto spáchania trestného činu, čo však neplatí pre väčšinu trestných činov, ktorých páchateľmi sú príslušníci bezpečnostných zborov a najmä policajti pri výkone služby. Tieto trestné činy majú prevažne korupčný charakter a z toho nepriamo vyplýva, že typickými stopami sú predovšetkým stopy pamäťové, ktoré majú pri ich odhaľovaní a následnom preverovaní nezastupiteľné miesto. V prípade oznámených trestných činov je východiskovým bodom spravidla výpoveď oznamovateľa a poškodeného, ako aj listinné dôkazy, ako napríklad falšované pokutové bloky. Pri korupčnom konaní môžu vznikať aj digitálne stopy na nosičoch elektronických dát. U trestných činov nekorupčného charakteru, ako napríklad použitie donucovacích prostriedkov v rozpore so zákonom, sú dôležité stopy na mieste činu, na použitých donucovacích prostriedkov, na odeve a tele obete i policajtov. Vždy je východiskovým bodom odhaľovanie ohliadky miesta činu, ale aj v týchto prípadoch majú pamäťové stopy veľký význam.¹⁰

Spôsoby odhaľovania a dokumentovania

S ohľadom na vyššie uvedené môžeme povedať, že odhaľovanie trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov sa vykonáva na základe prijatia podnetu o jej páchaní alebo v prípade určitých indikátorov, ktoré signalizujú relevantnú udalosť pre Úrad inšpekčnej služby. Na základe uvedeného, následný proces odhaľovania a dokumentovania predmetnej trestnej činnosti rozdeľujeme do dvoch skupín, a to odhaľovania realizované integrovane do trestného konania a odhaľovania realizované nezávisle na trestnom konaní.

Odhaľovanie realizované integrovane do trestného konania sa vykonáva v prípade, ak pracovník inšpekcie dostane oficiálny a konkrétny podnet o trestnej činnosti, na základe ktorého môže vyšetrovateľ inšpekcie začať trestné stíhanie. V tomto procese sa často využíva efektívna metóda operatívno-pátracej činnosti, konkrétne operatívna kombinácia, ktorú Protivinský definuje ako „cieľavedomý postup pri využívaní okolnosti a danej situácie, realizovaný na základe vhodne zvolených operatívno-pátracích úkonov a opatrení, ktorej cieľom je v relatívne časovo krátkom období zadokumentovať skutočnosti dôležité pre trestné konanie.“ ¹¹ Odhaľovanie realizované nezávisle na trestnom konaní je postupom, ktorý je zahrnutý do širšej stratégie odhaľovania trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov. Tento postup využíva iné metódy, prostriedky a formy operatívno-pátracej činnosti a uplatňuje sa v prípadoch, keď oznamovateľ podnetu chce zostať anonymný alebo keď informácie sú získané prostredníctvom operatívnej činnosti, informátora alebo spolupracujúcej osoby v prospech Policajného zboru, ale ešte nie sú postačujúce na začatie trestného stíhania alebo vznesenie obvinenia podľa trestného poriadku. Cieľom je overiť hodnovernosť informácií prostredníctvom operatívneho preverovania alebo rozpracovania a získať ďalšie relevantné informácie, ktoré potvrdia alebo vyvrátia podozrenie zo spáchania trestného činu. Ak príslušník Úradu inšpekčnej služby získa dostatočné množstvo relevantných informácií, ktoré usvedčujú podozrivého zo spáchania trestného činu, odovzdá prípad vyšetrovateľovi Úradu inšpekčnej služby odstúpením podnetu na začatie trestného stíhania a následne v súčinnosti s ním plní ďalšie úlohy na úseku odhaľovania a dokumentovania v rámci spoločného postupu.

Realizácia uvedených spôsobov závisí od aktivity, odbornosti, skúseností a zručnosti príslušníka Úradu inšpekčnej služby, ako aj od jeho schopnosti získať potrebné informácie, buď znalosťou situácie v záujmovom objekte alebo o záujmovom predmete na požadovanej profesionálnej úrovni. Rovnako dôležitá je aj správna realizácia operatívno-pátracej činnosti
s vedomím príslušných právnych a taktických možností využitia rôznych metód, foriem
a prostriedkov a ich následné vhodné a efektívne využitie pri zachovaní maximálnej konšpirácie. Okrem toho môžu byť využité aj informačno-technické prostriedky a inštitúty podľa piatej hlavy Trestného poriadku, napríklad § 114 Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov alebo § 115 Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.

Možné indikátory trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov

Trestné činy sú neoddeliteľnou súčasťou materiálneho sveta a v dôsledku všeobecnej schopnosti odrazu hmoty a príčinného vzťahu zanechávajú odraz v prostredí, v ktorom sú páchané. Interakcia medzi páchateľom a prostredím vyvoláva vzájomný odraz. Prvkami prostredia nie sú len hmotné predmety, ale aj ľudia, v ktorých vedomí dochádza k odrazu udalosti trestného činu a súvisiacich skutočností. Pri riešení problémov spojených s odhaľovaním a dokumentovaním trestnej činnosti je dôležité sledovať možné indikátory trestnej činnosti. ¹² Pod pojmom indikátor trestnej činnosti rozumieme určité symptómy (príznaky, signály) vyvolávajúce (nasvedčujúce) podozrenie, že utajovaným spôsobom vznikla, respektíve prebieha, protiprávna udalosť. ¹³

V praxi existuje celá škála indikátorov, ktoré môžu naznačovať, že konkrétny subjekt sa podieľa na páchaní trestnej činnosti. Tieto indikátory sa dajú kvalifikovať do niekoľkých skupín: uzatvorené konšpiračné správanie osoby, opakované a viacnásobné disciplinárne riešenia, kontakty s podsvetím, korupcia, závislosti a životná úroveň, ktorá je výrazne v rozpore s oficiálnym prístupom, úspory a dostupné aktíva.

Zvláštnosti podnetov na vyšetrovanie

Základnou podmienkou odhaľovania trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov je získanie informácií o konaní konkrétneho jednotlivca, ktoré umožňujú vytvoriť kriminalistický obraz spôsobu, akým sa táto trestná činnosť vykonáva v konkrétnom prostredí. Úrad inšpekčnej služby, ktorého úlohou je bojovať proti trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov, pracuje na základe informácií, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov. Zdroje informácií môžeme rozdeliť podľa toho, kto ich oznámil, poskytol, alebo z ktorého zdroja boli získané. Spravidla najčastejším podnetom na začatie odhaľovania a preverovania trestnej činnosti sú výsledky vlastnej operatívnej pátracej činnosti, menej časté sú oznámenia od fyzických a právnických osôb. Ďalšími zdrojmi môžu byť relácie v masmédiách, ktoré naznačujú, že mohol byť spáchaný trestný čin. Osobné kontakty so subjektmi pôsobiacimi v jednotlivých službách Policajného zboru, podnety od služobných funkcionárov polície a orgánov vnútornej kontroly polície sú tiež cennými zdrojmi informácií. Je potrebné zdôrazniť, že účasť občanov pri odhaľovaní trestnej činnosti a zapájanie verejnosti do tejto aktivity má vysoký význam, pretože verejnosť disponuje rozsiahlymi vedomosťami o osobách, miestnych podmienkach, pracovných aj životných faktoroch a iných dôležitých informáciách, ktoré sú prakticky neobmedzené. Trestné činy sú sociálne podmieneným javom a často vznikajú v spoločenskom kontakte. Preto je veľmi potrebné a dôležité získať občanov na spoluprácu s Úradom inšpekčnej služby. Aby sme to dosiahli, musíme najprv budovať dôveru verejnosti voči inšpekčnej službe. K tomu potrebujeme odbornú erudíciu a etiku pri kontakte s občanmi. Dôveru môžeme získať iba ak budeme mať nekompromisný, cieľavedomý a aktívny prístup k plneniu úloh v boji proti kriminalite, pričom budeme dodržiavať platné zákonné normy a etické princípy. Anonymné podania predstavujú špecifickú kategóriu podaní, ktoré tvrdia, že dochádza k páchaniu trestných činov príslušníkmi bezpečnostných zborov. Z ich obsahu je ťažké určiť, ktoré tvrdenia sú pravdivé a ktoré sú účelovo tendenčnými dezinformáciami. Len výnimočne je na mieste na základe anonymného podania začať úkony trestného konania. Pokiaľ nejde o zjavne nepravdivú informáciu, je s ňou nakladané ako s kriminalistickým poznatkom, ktorý je zaradený do poznatkovej databázy, kde sú porovnávané s výsledkami vlastnej operatívnej práce a preverované trestnými oznámeniami alebo inými podnetmi. Spracované anonymné podania môžu byť cenným príspevkom pre smerovanie operatívnej pátracej činnosť. Pre úplnosť treba v spomenúť aj podanie, či už anonymné alebo neanonymné, ktoré obsahujú tvrdenia o spáchaní trestného činu konkrétnym príslušníkom daného bezpečnostného zboru. Niekedy sa jedná o sofistikované podania, kde sú nepravdivé informácie tak logicky usporiadané, že je možné v počiatočnej fáze len ťažko ich a priori označiť za nepravdivé. Až v štádiu preverovania pravdivosti týchto tvrdení, niekedy až v štádiu vyšetrovania, vyjde nepravda najavo.¹⁴

Typické preverovacie situácie

Pri preverovaní trestných činov sa stretávame s nasledujúcimi východiskovými situáciami:

1. zistené skutočnosti nedovoľujú urobiť jednoznačný záver o tom, že k trestnému činu vôbec došlo.
   V tomto prípade je potrebné zamerať všetko úsilie na zistenie, či došlo k spáchaniu trestného činu alebo nie. Pokiaľ aj po vykonaní všetkých dostupných kriminalistických úkonov nebude možné urobiť záver o tom, že sa trestný čin stal, doteraz zhromaždený materiál vo veci sa uloží k prípadnému neskoršiemu využitiu.
2. zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že k trestnému činu došlo, avšak javí sa ako veľmi nepravdepodobné, že trestný čin spáchal policajt.
   V tomto prípade Úrad inšpekčnej služby vykoná iba také úkony, ktorých neskoršie vykonanie by bolo ťažké alebo nemožné a vec odovzdá na ďalší postup príslušnému policajnému orgánu.
3. zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že sa trestný čin stal a jeho páchateľom je pravdepodobne doteraz neznámy policajt.
   V tomto prípade sa všetko úsilie zameria na zistenie páchateľa. Je potrebné najmä zistiť informácie k popisu páchateľa, jeho stykom, miestu výskytu, návykom atď. Pokiaľ došlo k spáchaniu trestného činu pri výkone služby, je nutné zistiť, ktorí policajti v mieste spáchania trestného činu v inkriminovanej dobe mali konať službu a vykonať ich výsluch.
4. zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a jeho páchateľom je policajt, o ktorého totožnosti možno urobiť jednoznačný záver.
   Tento prípad je najpriaznivejší. Policajta ako páchateľa treba vypočuť a po vypočutí
   a zhromaždení všetkej dokumentácie k trestnému činu predložiť prokurátorovi príslušnému na vyšetrovanie návrh na začatie trestného stíhania policajta. ¹⁵

Zvláštnosti predmetu preverovania

Dokazovanie trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov predstavuje zvyčajne náročnú úlohu, pretože páchateľmi sú často vysoko kvalifikovaní jednotlivci, čo kladie značné nároky na príslušníkov Úradu inšpekčnej služby. Pri vyšetrovaní trestných činov spáchaných príslušníkmi bezpečnostných zborov je nutné využívať špeciálne metódy odhaľovania, ktoré sú v súlade s určitými zásadami, ktorými sú najmä hlboká konšpiratívnosť spáchaného trestného činu, vysoká profesionalita jeho spáchania, starostlivé plánovanie taktiky postupu operatívno-pátracej činnosti a preverovania, vybavenie špičkovou technikou, tímová práca a relatívne dlhšia doba operatívneho rozpracovania ako u bežnej kriminality.

Pri odhaľovaní a preverovaní trestných činov príslušníkov bezpečnostných zborov, najmä policajtov, je dôležité si uvedomovať, že môžu byť aj nespravodlivo obvinení často zo strany osôb, ktoré boli v minulosti cieľom ich zákrokov alebo vyšetrovania. Relatívne priaznivá situácia vzniká vtedy, keď nadriadený delikventného príslušníka bezpečnostného zboru sám iniciuje odhaľovanie jeho trestnej činnosti alebo je aspoň ochotný vytvoriť príslušníkom Úradu inšpekčnej služby priaznivé podmienky pre ich činnosť. Nie vždy sa však podarí nadriadeného k súčinnosti získať, nakoľko stále pretrváva nesprávny názor, že nadriadený, ktorého podriadený sa dopustí trestného činu, je označovaný za neschopného, aj keď má podstatný podiel na odsúdení delikventného podriadeného a na jeho prepustení zo služobného pomeru. Z tohto pohľadu je síce nechuť niektorých nadriadených snáď pochopiteľná, nie však ospravedlniteľná. ¹⁶

Typická kriminalistická situácia

Typológia trestných činov vyžaduje odlišné prístupy k odhaľovaniu, preverovaniu
a vyšetrovaniu trestných činov, ktoré sa líšia v závislosti od konkrétneho typu trestného činu. Príslušné metodiky opisujú iba typické situácie a úlohy vyplývajúce z nich, ktoré sú teoretickými modelmi vytvorenými kriminalistickou vedou na základe zovšeobecnenia poznatkov kriminalistickej praxe. Pri odhaľovaní a preverovaní trestných činov príslušníkov bezpečnostných zborov je vzhľadom na ich latenciu a kvalifikovaný a konšpiratívny spôsob páchania pre prvú fázu typický nedostatok kriminalisticky relevantných informácií a ich veľmi ťažká dostupnosť. Zistenie rozsahu trestnej činnosti a identifikácia páchateľa preto zvyčajne vyžadujú dlhší časový úsek. Podozrivý zvyčajne nechce spolupracovať a naopak, môžeme očakávať sofistikovanú snahu o zakrytie jeho trestnej činnosti, likvidáciu alebo aspoň zoslabovanie dôkazov, ovplyvňovanie svedkov, prípadne aj účelovo tendenčnú snahu o kriminalizáciu vyšetrovateľa, ktorý je v danej veci činný. Vyšetrovatelia preto musia mať vysokú úroveň odborných znalostí z oblasti kriminalistickej vedy a trestného práva a musia byť schopní tieto znalosti prakticky aplikovať. ¹⁷

Zvláštnosti počiatočných a následných úkonov

Počiatočné úkony sa líšia v závislosti od typu stôp a od druhu trestného činu. Prevažná väčšina trestných činov páchaných príslušníkmi bezpečnostných zborov, najmä policajtmi pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ňou, sú korupčného charakteru a spravidla nezanechávajú stopy na mieste činu, čo robí ohliadku miesta činu u tohto druhu kriminality spravidla bezpredmetnou. Na druhej strane, pri násilných trestných činoch je ohliadka miesta činu vždy kľúčovým, neodkladným a neopakovateľným úkonom. Prehliadka tela poškodeného má tiež neodkladný a neopakovateľný charakter, pretože by sa tam mohli nachádzať stopy po použití násilia.

Pri odhaľovaní trestného činu sa často stretávame s veľkým nedostatkom informácií. Pre zmiernenie tohto nedostatku je dôležité získať informátora, ktorý má znalosti o kriminálnom prostredí alebo informácie o trestnej činnosti a páchateľoch. Ak sa podarí získať informácie relevantné pre kriminalistické vyšetrovanie, až potom môžeme usúdiť, že existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Informácie získané od informátora sa môžu transformovať na dôkazy smerujúce k zdrojom potenciálnych dôkazov. V tejto fáze dochádza k začatiu úkonov v trestnom konaní, v ktorom je možné použiť okrem operatívne pátracích prostriedkov aj ďalšie úkony, a to najmä zaisťovacie úkony, domovú prehliadku, prehliadku iných priestorov a pozemkov, osobnú prehliadku, vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ďalej výsluchy osôb, ohliadky miesta a osôb, rekogníciu, rekonštrukciu, vyšetrovací experiment, previerku na mieste, konfrontáciu atď. ¹⁸

Po zhromaždení informácií pomocou operatívno-pátracej činnosti sa pokračuje v preverovaní trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov. Ak na základe týchto informácií existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a príslušník daného bezpečnostného zboru sa javí ako podozrivý z jeho spáchania, vykonávajú sa plánované úkony s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť dôvodnosť trestného stíhania. V tejto etape sa používajú jednoduché metodiky na odhaľovanie a preverovanie trestných činov, ktoré opisujú jednotlivé úkony a upozorňujú na typické nedostatky, ktoré by mohli mať za následok sťaženie alebo zmarenie možnosti odsúdenia páchateľa. ¹⁹

Zvláštnosti zapojenia verejnosti do odhaľovania a preverovania kriminality príslušníkov bezpečnostných zborov

Aj keď všeobecne platí požiadavka čo najširšieho zapojenia verejnosti do boja s kriminalitou a v tomto smere úzkej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, v prípade odhaľovania a preverovania trestnej činnosti policajtov je situácia značne problematická. Prevažná časť kriminality policajtov páchanej pri výkone služby a v priamej súvislosti s ňou je korupčného charakteru, keď na trestnom čine policajta viac či menej má svoj podiel aj osoba, ktorá neoprávnené plnenie, či už peňažné alebo nepeňažné, prijala alebo poskytla. Ochota týchto osôb podieľať sa na odhaľovaní tohto trestného činu je tým spravidla determinovaná. Aj keď nemožno zapojenie verejnosti do odhaľovania a preverovania kriminality policajtov úplne vylúčiť, je spravidla vhodné ho výrazne obmedziť. Vplyvom najmä hromadných médií je vytváraný imidž polície ako jednej z najskorumpovanejších inštitúcií v Slovenskej republike. Bolo by teda možné predpokladať vysokú kriminálnu citlivosť obyvateľstva na tento fenomén. Tomu však ochota k spolupráci na odhaľovaní konkrétnych trestných činov jednotlivých policajtov nezodpovedá. ²⁰

Vyšetrovanie trestných činov príslušníkov bezpečnostných zborov

Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie príslušníkov bezpečnostných zborov je v kompetencií Úradu inšpekčnej služby, ktorý je osobitnou súčasťou Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. ²¹ Vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej služby, je vo veciach, ktoré vyšetruje procesne samostatný, vo svojej činnosti je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom aj pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Podľa § 46 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. februára 2019, kedy vznikol Úrad inšpekčnej služby, v prípadoch trestných činov príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colníkov sú v trestnom konaní príslušné krajské prokuratúry a v osobitných prípadoch Úrad špeciálnej prokuratúry. Každé vydané rozhodnutie vyšetrovateľa Policajného zboru zaradeného na Úrade inšpekčnej služby vo veci samotnej je preskúmané príslušnou prokuratúrou.

Záver

Trestná činnosť príslušníkov bezpečnostných zborov je z pohľadu trestnej činnosti „skrytá činnosť“, čo znamená, že jej odhaľovanie a dokumentovanie má svoje vlastné špecifiká, ktoré vychádzajú zo samotnej charakteristiky a prejavov danej trestnej činnosti. Skrytosť a vysoká latencia sú jedny z najvýraznejších špecifík tohto druhu kriminality.

Aj v praxi sa potvrdzuje, že ak sa o trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov nezískajú informácie včas (najmä v prípadoch korupcie a zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu s korupciou) úspech jej odhalenia závisí výlučne od šikovnosti a skúseností príslušníkov Úradu inšpekčnej služby alebo je to len vecou náhody. Kľúčovým faktorom je komplexné, intenzívne, cieľavedomé a systematické plnenie úloh príslušníkmi Úradu inšpekčnej služby, ktoré zahŕňajú získanie relevantných informácií a dôkazov o spáchaní trestnej činnosti.

Autor: npor. JUDr. Jozef Gdovin

Zoznam bibliografických odkazov

LISOŇ.M. VAŠKO.A., Metodika obhaľovania a objasňovania trestných činov. In: FORENZNÍ VĚDY, PRÁVO, KRIMINALISTIKA, 1/2017, ročník 2.

MUSIL, J., KONRÁD, Z., SUCHÁNEK, J., Kriminalistika. 2. vyd. Praha : C. H. Beck, 2004. s. 583. ISBN:8071798789.

NESNÍDAL, J., Neodvratnost trestního postihu a operativně pátrací činnost. Praha: Kriminalistický ústav VB, 1989, s. 139.

PORADA, V., a kol., Kriminalistická metodika vyšetřování. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2007. s. 203. ISBN: 9788073800420.

PROTIVÍNSKY, M., Operativní kombinace, či provokace? Kriminalistický sborník, 1995, č. 6, s. 226 – 228.

SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 256. ISBN: 9788072018499.

ŠIMOVČEK, I., a kol. Kriminalistika, Bratislava APZ, 1997,s. 521. ISBN 80-8054-005-5.

Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

¹MUSIL, J., KONRÁD, Z., SUCHÁNEK, J. Kriminalistika. 2. vyd. Praha : C. H. Beck, 2004. s. 407.
² MUSIL, J., KONRÁD, Z., SUCHÁNEK, J. Kriminalistika. 2. vyd. Praha : C. H. Beck, 2004. s. 408-409.
³ PORADA, V., a kol. Kriminalistická metodika vyšetřování. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2007. s. 13.
⁴ LISOŇ.M., VAŠKO.A., Metodika obhaľovania a objasňovania trestných činov. In: FORENZNÍ VĚDY, PRÁVO, KRIMINALISTIKA, 1/2017, ročník 2
⁵ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 82-87.
⁶ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 82-87.
⁷ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 91.
⁸ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 92.
⁹ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 94.
¹⁰ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 95.
¹¹ Protivínský, M., Operativní kombinace, či provokace? Kriminalistický sborník, 1995, č. 6, s. 226 – 228.
¹²NESNÍDAL, J., Neodvratnost trestního postihu a operativně pátrací činnost. Praha: Kriminalistický ústav VB, 1989, s. 139.
¹³ ŠIMOVČEK, I., a kol. Kriminalistika. Bratislava APZ, 1997,s. 521.
¹⁴ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 97-98.
¹⁵ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 96.
¹⁶ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 96-97.
¹⁷ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 99.
¹⁸ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 100-101.
¹⁹ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 100-101.
²⁰ SALVET, L., Kriminalita policistů České republiky. Linde Praha, 2011, s. 102.
²¹Zákon č. 171/1993 Z. z. Zákon o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.