Subsidiarity of criminal repression

Anotácia: Autorka v príspevku analyzuje súčasný právny stav a využitie zásady subsidiarity trestnej represie v trestnom konaní a jej právne zakotvenie v právnom systéme.
Kľúčové slová: subsidiarita trestnej represie, princíp ultima ratio

Anotation: In the contribution, the author analyzes the current legal status and the use of the principle of subsidiarity of criminal repression in criminal proceedings and its legal anchoring in the legal system.
Keywords: subsidiarity of criminal repression, the principle of ultima ratio

Úvod

Princíp ultima ratio, zásada subsidiarity trestnej represie by mala v trestnom práve plniť predovšetkým funkciu špeciality noriem trestného práva k ostatným právnym odvetviam. Táto funkcia sa uplatňuje tak pri tvorbe noriem trestného práva ako aj následne pri ich aplikácií. Tento princíp spočíva v povinnosti zákonodarcu alebo orgánu, ktorý aplikuje právne normy dať prednosť prijať opatrenia netrestného charakteru a taktiež dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa noriem iných právnych odvetví ako noriem trestného práva. Princíp ultima ratio plní funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že normy trestného práva majú byť použite ako posledná možnosť, pokiaľ použitie prostriedkov iných právnych odvetví neprichádza do úvahy alebo ich využitie je neúčelné. Zákonodarca by mal kriminalizovať iba tie prípady, ktoré sú pre spoločnosť najzávažnejšie a umožniť čo najširšie uplatnenie mimotrestných prostriedkov. Následne povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov je uplatniť princíp trestnej represie len na prípady spoločensky škodlivé, tam pri ktorých mimotrestné prostriedky nestačia.

Princíp ultima ratio

Princíp ultima ratio predstavuje jednu zo zásad trestného práva a to zásadu subsidiarity trestnej represie. Zásada subsidiarity znamená, že prostriedky trestného práva sa majú použiť až ako krajný prostriedok štátu na ochranu určitým, trestným zákonom taxatívne vymedzeným spoločenským vzťahom, v prípade že prostriedky iných právnych odvetví sú neúčinné na ochranu takýchto vzťahov. Ultima ratio je potrebné vykladať aj ako aplikačný princíp, ktorý zaväzuje nielen súdy, ale aj orgány činné v trestnom konaní. To znamená, že jeho využitie nájdeme v priebehu celého trestného konania :

• pri ukladaní trestov v zmysle: nepodmienečný trest odňatia slobody by sa mal ukladať až v poslednom rade, respektíve v prípadoch kedy iné tresty (podmienečný trest odňatia slobody, alternatívne tresty), nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestného práva.
• možno na jeho základe interpretovať formálne znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu
• v oblasti trestného práva procesného, tento princíp slúži na selekciu podávania trestných oznámení

Subsidiarita trestnej represie znamená, že prednosť má civilné konanie pred trestným konaním, teda trestné právo nemá byť použité ako prvé, z dôvodu, že je zadarmo, ľahšie dostupné a rýchlejšie ako civilné, ale práve naopak. ¹

Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky

Vymedzeniu a použitiu princípu ultima ratio v trestnom práve sa vyjadrujú aj súdy slovenskej republiky. Pri aplikácií práva sa orgány činné v trestnom konaní odvolávajú aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa vo svojich uzneseniach venuje aj vysvetleniu princípu ultima ratio a jeho aplikácií v praxi. Právny poriadok Slovenskej republiky je hoci vnútorne diferencovaný, tvorí jednotu a ako s takým je treba s ním i zaobchádzať pri aplikácii jednotlivých ustanovení a inštitútov. Pokiaľ ide o naplnenie objektívnych znakov trestného činu, nemôže byť ignorovaná iná, než trestnoprávna stránka veci. Tento názor má význam hlavne v súvislosti s povahou trestného práva, ako práva „ultima ratio“, ktorého prostriedky majú a musia byť využívané vtedy a len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné. Je úplne neprípustná prax, kedy sa štandardné civilné vzťahy, na úkor jedného z ich účastníkov, riešia prostriedkami trestného práva. Týmto spôsobom totiž potom dochádza k znerovnoprávneniu osôb v ich vzájomných vzťahoch a k neúcte orgánov verejnej moci k rovnosti občanov. Trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, ako trestného činu, je treba považovať za „ultima ratio“, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne prebrali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana prevažne celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. Trestné stíhanie nie je na mieste, ak sa konanie obvineného pohybuje výhradne v rovine vzťahov občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, resp. ak nie sú tieto predpoklady úplne nespochybniteľne zistené. V takýchto prípadoch princíp „ultima ratio“ si vyžaduje podrobiť trestné konanie testu proporcionality, teda skúmať spôsobilosť, nevyhnutnosť a adekvátnosť použitia trestnoprávneho prostriedku ochrany. Žiadny súd nemôže prehliadať zjavnú skutočnosť, že nástroje, pomocou ktorých sa realizuje trestnoprávna ochrana, obmedzujú základné práva či slobody a len dôsledné rešpektovanie princípu „ultima ratio“. ²

Využitie princípu ultima ratio v praxi

Tak ako sme už vyššie uviedli využitie princípu ultima ratio môžeme uplatniť v celom priebehu trestného konania. Využiť ho vo svojej aplikácií môžu už orgány činné v trestnom konaní (prokurátor/policajt) v štádiu prípravného konania ako aj súdy v súdnom konaní. Už v počiatkoch trestného konanie je ho možné využiť pri príjímaní trestného oznámenia kedy policajt, prokurátor môže rozhodnúť, že skutok nie je trestným činom a trestné oznámenie odmietnuť napr. Ak sa nejedná o trestný čin ale ide o súkromnoprávny spor alebo trestné oznámenie odovzdať na prijednanie priestupku ak zistí, že sa jedná o priestupok. Trestný zákon v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov stanovuje základné pravidlá správania sa. Ide tu o primárne pravidlá, ktoré určujú, čo jednotlivé osoby môžu alebo nemôžu konať. Naproti tomu, poňatie trestného práva ako ultima ratio, je nutné považovať za sekundárne pravidlo, ktoré upresňuje spôsob ako možno dospieť k záveru o porušení primárnych právnych noriem. Princíp ultima ratio ako interpretačné pravidlo zaručuje, že pri riešení konkrétneho prípadu bude vždy po ruke právny argument, nie však to, že princíp ultima ratio obsahuje automatické riešenie konkrétneho prípadu. Princíp ultima ratio teda nehovorí čo s ním je alebo nie je zlúčiteľné. To, či bude alebo nebude tento princíp v podmienkach konkrétneho prípadu aplikovateľný predstavujú až konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Princíp ultima ratio v podstate stanovuje pravidlo prednosti iných právnych odvetví a to najmä občianskeho práva, obchodného práva a spravného práva pred trestným právom. Zároveň bráni tomu aby sa trestné právo používalo aj v prípadoch, ktoré celkom zjavne patria do kompetencie iných orgánov ako napr. súdov v civilnej oblasti a vyvodzovanie zodpovednosti voči osobám je potrebné hľadať v iných právnych odvetviach. Uplatnenie princípu ultima ratio však bude, tak ako je to bežné aj pri iných interpretačných pravidlách vždy do určitej miery od subjektívneho rozhodnutia orgánu aplikácia práva ohľadom posúdenia otázky, či tento princíp na daný prípad využije alebo nie. ³

Resumé

Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, v ktorých prípadoch a prečo je nutné brať do úvahy interpretačný princíp ultima ratio trestného práva, tak je nutné zdôrazniť, že jeho existencia, či možnosť uplatňovania súvisí s postavením trestného práva ako právneho odvetvia v právnom poriadku a jeho vzťahu k ostatným právnym odvetviam. Rovnako tak uplatňovanie, či skôr nutnosť uplatňovania princípu ultima ratio v trestnom práve súvisí s tým, že zákonodarca neurčuje žiadne „hranice“ medzi jednotlivými typmi deliktov a ani neurčuje, kedy ide materiálne „len“ o protiprávnosť, na ktorú postačuje uplatňovanie zodpovednosti v zmysle civilného, či správného práva. Princíp ultima ratio ako interpretačné pravidlo teda napomáha vyložiť skutkovú podstatu trestného činu ako aj jeho formálne znaky. Má preto pomôcť k odlíšeniu trestných činov od ostatných deliktov, ktoré by nemali byť považované za trestné činy.

Resume

When it comes to answering the question in which cases and why it is necessary to take into account the interpretive principle of ultima ratio of criminal law, it is necessary to emphasize that its existence or the possibility of its application is related to the position of criminal law as a legal branch in the legal order and its relationship to other legal branches. In the same way, the application, or rather the necessity of applying the principle of ultima ratio in criminal law, is related to the fact that the legislator does not determine any "borders" between individual types of delicts and does not even determine when it is materially "only" an illegality, for which the application of liability in the sense of civil , or correct law. The principle of ultima ratio as an interpretation rule thus helps to explain the factual nature of the crime as well as its formal features. It is therefore intended to help distinguish criminal acts form other crimes that should not be considered criminal acts.

Autorka: por. JUDr. Marika Briatková

Zoznam bibliografických odkazov:

Čentéš, J. A kol. Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2016. ISBN 978-80-8173-020-7

Šramko, P. 2016. In Princíp ultima ratio ako interpretačné pravidlo a majetkové trestné činy. Právne listy, 2016. [cit. 5.10.2022] Dostupné na internete: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a499-princip-ultima-ratio-ako-interpre…

Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo V10/2015 zo 12. júla 2016

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

¹ Dostupné na internete: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a499-princip-ultima-ratio-ako-interpre… (cit: 05.10.2022)
² Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo V10/2015 zo 12. júla 2016
³ Čentéš, J. A kol. Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2016. ISBN 978-80-8173-020-7