The Criminal liability of legal persons

Abstrakt: Príspevok sa venuje téme trestnej zodpovednosti právnických osôb. V úvode príspevku sa jeho autori zameriavajú na trestnú zodpovednosť právnických osôb v rôznych právnych systémoch. Ďalej sa príspevok takisto zameriava na definíciu právnickej osoby, dôvody zavedenia trestnej zodpovednosti právnickej osoby, samostatnú právnu úpravu a súčasný platný právny stav zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Kľúčové slová: trestný čin, trestná zodpovednosť, právnická osoba, trest

Abstract: The paper deals with the topic of criminal liability of legal persons. In the introduction to the article, its authors focus on the criminal liability of legal persons in various legal systems. Furthermore, the paper also focuses on the definition of a legal person, the reasons for the introduction of criminal liability of a legal person, a separate legislation, the current legal status of the Act on Criminal Liability of Legal Persons.
Key words: criminal offense, criminal liability, legal person, punishment

ÚVOD

Aj napriek tomu, že zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb bol v Slovenskej republiky prijatý už v roku 2016, je trestná zodpovednosť právnických osôb stále aktuálnou témou nielen v Slovenskej republike ale i v Európe. Uplatňovanie trestnej zodpovednosti právnických osôb je vo väčšine štátov už neodmysliteľnou súčasťou ich právnych poriadkov a to vzhľadom na spoločenské zmeny, čoraz väčšiu globalizáciu a vzrastajúcu trestnú činnosť páchanú právnickými osobami.

Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike je prelomením koncepcie individuálnej trestnej zodpovednosti fyzickej osoby, ktorá je ustanovená v Trestnom zákone. Týmto zavedením sa zaviedol úspešný postih zodpovednosti fyzickej osoby, ktorá koná za právnickú osobu vzhľadom na to, že v mnohých prípadoch bola potrestaná konkrétne fyzická osoba a právnická osoba naďalej páchala trestnú činnosť.

V úvode príspevku sa venujeme trestnej zodpovednosti právnických osôb v rôznych právnych systémoch. Ďalej sa v príspevku zameriavame na definíciu právnickej osoby, dôvody zavedenia trestnej zodpovednosti právnickej osoby, samostatnú právnu úpravu, súčasný platný právny stav zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a pravú trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

História trestnej zodpovednosti právnických osôb

Právny inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb vznikol v Anglicku, kde boli prvé snahy o sankcionovanie právnických osôb už v 16. storočí, avšak k reálnemu zavedeniu tohto inštitútu došlo až omnoho neskôr. Možno teda povedať, že trestná zodpovednosť právnických osôb je výtvorom anglo-amerického práva, z ktorého sa tento inštitút rozšíril i do iných právnych systémov, okrem iného i do staršieho kontinentálneho právneho systému, ktorý má svoje základy v rímskom práve, ovládanom zásadou societas delinquere non potest. Z tohto dôvodu bolo aj uplatňovanie inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb v rámci kontinentálneho právneho systému zavedené.

Anglo-americký právny systém

Bližšie rozoberieme historický vývoj právnej úpravy v Anglicku, ktoré je typickým zástupcom common law a kde má inštitút trestnej zodpovednosti svoje počiatky. Práve anglická právna úprava sa stala podkladom pre uplatnenie tohto inštitútu nielen na európskom kontinente, ale najmä v krajinách ako USA, Kanada alebo Austrália, ktoré aplikujú viac menej identický typ právnej kultúry. V každej z týchto krajín, však došlo k určitým modifikáciám tohto inštitútu. ¹

Ako už bolo spomenuté, prvé snahy o sankcionovanie právnických osôb sa objavili práve v Anglicku a to už v 16. storočí, napriek tomu, bola táto teória odmietaná. ² Bolo tomu tak najmä z dôvodu, že i v anglo-americkom práve bola pôvodne uznávaná teória, podľa ktorej v rámci trestnej zodpovednosti, je možné postihnúť len fyzické osoby, nakoľko právnickým osobám nie je možné vytýkať morálne odsúdenie konania. ³ Iný názor vyslovil v roku 1821 Hazlitt, podľa ktorého sú právnické osoby omnoho viac zhýralé a korumpované ako jednotlivci, pretože majú viac sily k páchaniu neprávostí a napriek tomu sa ich netýka zlá povesť a hrozba trestu. Trestná zodpovednosť právnických osôb sa v Anglicku praktizuje od roku 1840. ⁴ Britskí autori zväčša rozčleňujú historický vývoj trestnej zodpovednosti právnický osôb na niekoľko etáp:

• do roku 1900 (vývoj korporátnej štruktúry a dôsledky tohto vývoja pre zodpovednosť)
• 1900-1940 (vývoj jednotlivých foriem zavinenia a vznik tzv. strict liability)
• 1940-súčasnoť (vývoj teórie alter ego) ⁵

Prvým prípadom, v ktorom bol právnickej osobe uložený trest, bol v roku 1842 prípad Regina vs. Birmingham & Gloucester Railway Co., v ktorom bola železničná spoločnosť odsúdená za narušenie verejného poriadku, nakoľko svojím váhaním (nekonaním) prišla o právo zabrať pozemky k stavbe ciest a mostov, ktoré bola povinná zriadiť kvôli odstráneniu prekážok, ktoré doprave spôsobila stavba železnice. ⁶ Dôvodom uloženia peňažného trestu bola skutočnosť, že spoločnosť nekonala hoci konať mala. Zavinenie právnickej osoby bolo objektívne a nebolo treba dokazovať zavinenie u fyzických osôb. ⁷ Ďalším významným prípadom, v ktorom sa súd vyjadril k zrovnoprávneniu fyzických a právnických osôb, bol prípad Royal Mail Steam Packet Co. vs. Braham z roku 1877. Od tohto rozhodnutia anglické súdy považovali za celkom prijateľnú myšlienku, že označenie osoba sa z trestnoprávneho hľadiska vzťahuje nielen na osoby fyzické, ale aj na osoby ktoré z právneho hľadiska tvoria korporácie. ⁸

Táto myšlienka bola zdôraznená i v dokumente s názvom Interpretation act z roku 1889, podľa ktorého, pokiaľ ide o výklad zákonných pojmov vo vzťahu k trestným činom stíhateľným na základe písomného obvinenia alebo na základe všeobecného presvedčenia..., pod pojem "osoba" musia byť, aspoň pokiaľ sa neobjaví výklad s opačným významom, zahrnuté aj obchodné zoskupenia. ⁹

Ďalším prelomovým prípadom, bol prípad Tesco Supermakets Ltd vs. Nattrass z roku 1971, v ktorom Horná komora britského parlamentu (Snemovňa lordov) rozhodla, že spoločnosť sa môže zbaviť zodpovednosti za konanie svojho zamestnanca, ak nezanedbala náležitú kontrolu (due diligence). Týmto prípadom sa vytvorila tzv. "teória riadiacej mysle", pričom skutkovo sa prípad týkal toho, že tovar v predajni bol predávaný za vyššiu cenu ako bola cena určená spoločnosťou. Spoločnosť sa bránila argumentom, že pochybenie vzniklo vinou tretej osoby (manažéra), ktorého spoločnosť nemala pod kontrolou. Tesco so svojou obhajobou uspelo a manažér ktorý chybu zavinil, bol označený za tzv. inú osobu, ktorá nie je súčasťou riadiacej mysle spoločnosti, pričom súčasne spoločnosť nezanedbala náležitú kontrolu. ¹⁰

Spojené štáty americké

V USA sa začala história inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb písať v roku 1903. Dokument s názvom Elkins Act, obsahoval ustanovenia, ktoré ukladali zodpovednosť právnickej osoby za jej zamestnancov, ktorí konali v rámci svojich oprávnení. Ide o tzv. Princíp respondeat superior, ktorý pochádza z oblasti občianskoprávnych deliktov (torts). Tento princíp pripisuje právnickej osobe každé konanie jej manažérov a zástupcov (agents), ak tí konajú v rámci svojho zamestnania a to aj vtedy, ak konajú svojvoľne, nezodpovedne alebo priamo proti výslovným príkazom vedenia právnickej osoby, pričom takéto konanie je vedené v úmysle zvýhodniť či obohatiť právnickú osobu.

Zlomovým rozsudkom doktríny vicarious liability, bolo v USA rozhodnutie vo veci New York Central & Hudson River Railroad Co. vs United States z roku 1909. V tomto prípade asistent dopravného manažéra železnice poskytol nezákonné zľavy preferovaným zákazníkom, čím porušil Elkins Act. Dôležité sú závery amerického Najvyššieho súdu (the Supreme Court), ktorý vyjadril dve limitácie doktríny vicarious liability. Prvým obmedzením je skutočnosť, že osoba, ktorej konanie má byť pripísané právnickej osobe musí konať v rámci svojho zamestnania, druhým obmedzením je nutná prítomnosť prospechu právnické osoby, teda, že osoba -zamestnanec konal v jej prospech. ¹¹ Na právnickú osobu sa nazerá ako na celok, inak povedané, ako na súhrn subjektov, kde nie je potrebné preukazovať, či konkrétna konajúca osoba mala úmysel spáchať trestný čin, resp., či o nezákonnosti svojho konania vedela. Ide o princíp tzv. kolektívneho vedomia (collective knowledge), ku ktorému sa vzťahuje rozsudok vo veci US v. T.I.M.E.-D.C., Inc. z roku 1974, ako aj dôležitý rozsudok vo veci US v. Bank of New England z roku 1987, kde boli znalosti jednotlivých pracovníkov právnickej osoby zhrnuté ako znalosť (informácie) banky. V tomto konkrétnom prípade, bola banka odsúdená za 31 násobné porušenie povinnosti podávať správy o väčších menových transakciách, pričom jednotliví pracovníci banky vedeli, že určité transakcie presahujú limit, nad ktorý bolo potrebné podávať správy o väčších menových transakciách. Súhrn týchto informácií tvorí informácie celej právnickej osoby a je nepodstatné, či jednotliví zamestnanci, ktorí vykonávajú určité povinnosti, teda určitú časť celkových povinností, vedia o konkrétnych činnostiach a plnení povinností vykonávaných inými zamestnanci právnickej osoby. ¹² V USA platí, že právnická osoba je objektívne zodpovedná za konanie svojich zamestnancov bez možnosti liberalizácie, nech vykoná akákoľvek opatrenia v rámci vnútornej kontroly či zušľachtenie vnútorných firemných pravidiel. Vedúci pracovníci vedia, že právnickú osobu nemôžu vy viniť, čo je demotivujúcim a kritizovaným prvkom systému. ¹³

V súčasnosti sa v USA pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti využívajú doktríny konania v zastúpení (agency principles) resp. vicarious liability.

Kontinentálny právny systém

Vo všeobecnosti sa uznáva názor, že otázka trestnej zodpovednosti právnických osôb, sa v rámci kontinentálneho právneho systému stala aktuálnou až koncom 19.storočia resp., začiatkom 20. storočia. Nemožno však povedať, že by už predtým neexistovali právnické osoby, ako aj snaha o ich sankcionovanie. Starovek a stredovek poznali trestnú zodpovednosť kolektívnych subjektov, ako boli obce, cechy, spolky alebo náboženské skupiny. Táto trestná zodpovednosť existovala popri individuálnej trestnej zodpovednosti fyzických osôb a bola prirodzeno-právnym inštitútom. ¹⁴

Neskôr, najmä pod vplyvom Veľkej francúzskej revolúcie, sa kontinentálne právo vrátilo k myšlienke societas delinquere non potest a individuálnej trestnej zodpovednosti. V roku 1793 nemecký právnik prof. Malblanc vo svojej práci vedecky zdôvodnil nemožnosť pričítania viny právnickým osobám a ich neschopnosť prijať účinky trestu. Malblancova koncepcia opierajúca sa o kriminálno-politické opodstatnenie reality sa tak stala základom veľkých európskych trestných kodifikácií 19. storočia. ¹⁵

Výlučne individuálnu trestnú zodpovednosť fyzickej osoby za spáchaný čin zakotvoval napr. Napoleonov trestný zákon (Code pénal Napoleón) z roku 1803, ako aj rakúsky Trestný zákonník z roku 1852, ríšsko-nemecký Trestný zákon z roku 1871 alebo uhorský trestný zákon z roku 1878. ¹⁶

Z novšej histórie treba spomenúť Medzinárodný kongres pre trestné právo, ktorý sa konal v Bukurešti v roku 1929 a ktorého záverom bolo prijatie konsenzu o potrebe vytvorenia sankčného aparátu, ktorý by odpovedal na čoraz viac sa rozmáhajúce protiprávne konanie právnických osôb. Konkrétna úprava sankcií však prijatá nebola.

Ďalším dôležitým krokom na ceste k uznávaniu trestnej zodpovednosti právnických osôb naprieč krajinami EÚ bol Kongres o trestnej zodpovednosti právnických osôb v komunitárnom práve, ktorý sa konal v Mesnie v roku 1979, teda v čase, keď už napríklad Holandsko alebo Island uznávali a uplatňovali trestnú zodpovednosť právnických osôb v rámci svojich právnych poriadkov. Výsledkom tohto kongresu bolo prijatie dokumentu, ktorý podporoval rozoznanie trestnej zodpovednosti právnických osôb za porušenie komunitárneho práva a odporúčal členským štátom prijatie sankčného mechanizmu v širšom ponímaní, ktorý bude obsahovať opatrenia trestnoprávnej, administratívno-právnej povahy alebo opatrenia sui generis. ¹⁷

Uvedené reflektuje aj fakt, že všetky európske právne úpravy, ktoré riešia sankcionovanie právnických osôb, boli prijaté až v 2. polovici 20.storočia. Proces zavádzania trestnej zodpovednosti právnických osôb bol v európskych krajinách nasledujúci:
1951 Holandsko (ekonomické trestné činy), od r.1976 všetky trestné činy.
1984 Portugalsko
1986 Švédsko
1991 Nórsko
1994 Francúzsko (vybrané trestné činy) od r. 2005 všetky trestné činy
1995 Fínsko
1996 Dánsko
1999 Belgicko a Slovinsko
2001 Taliansko, Maďarsko, Estónsko
2002 Malta
2003 Poľsko
2006 Rumunsko
2010 Slovensko, Luxembursko
2012 Česká republika¹⁸

Modely trestnej zodpovednosti právnických osôb

Model trestnej zodpovednosti predstavuje vlastne spôsob uplatňovania trestnej zodpovednosti v právnych predpisoch. S týmto úzko súvisí právo štátu vybrať si právne odvetvie v rámci ktorého bude zodpovednosť voči právnickej osobe uplatňovať (trestnoprávna, občianskoprávna alebo správna zodpovednosť). Toto právo je garantované napr. Dohovorom o počítačovej kriminalite (oznámenie MZV SR č. 137/2008 Z. z.) a ďalšími. ¹⁹V kontinentálnom právnom systéme sa uchytili tri základné modely trestnej zodpovednosti a to:
a) pravá trestná zodpovednosť právnických osôb
b) nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb
c) administratívna resp. zmiešaná zodpovednosť

Pravá trestná zodpovednosť - právna zodpovednosť právnických osôb je obsiahnutá buď priamo v Trestnom zákone (Francúzsko, Dánsko, Fínsko a.i.) alebo v osobitnom právnom predpise (Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a.i.). Voči právnickej osobe sa uplatňuje trestná zodpovednosť za všetky, resp. vybrané trestné činy a ukladajú sa tresty v trestnom konaní v zmysle trestného práva.

Nepravá trestná zodpovednosť nazývaná tiež kvázi trestná zodpovednosť. Sankcie ukladané právnickej osobe pri tomto modeli(napr. odčerpanie prospechu z trestnej činnosti alebo odňatie oprávnenia na podnikateľskú činnosť) sa nenazývajú trestami. Za typického predstaviteľa nepravej trestnej zodpovednosti bolo do roku 2010 považované Španielsko, kde boli právnickým osobám ako sankcie ukladané tzv. concequencias accesorias (vedľajšie dôsledky). V súčasnosti je tento model využívaný napr. vo Švédsku, kde sa od roku 1996 sankcie voči právnickým osobám približujú k charakteru ochranných opatrení. Ako už bolo spomenuté, ochranné opatrenia v rámci modelu nepravej trestnej zodpovednosti bolo možné uložiť i v SR a to od roku 2010 do roku 2016.

Administratívnoprávna resp. zmiešaná zodpovednosť. Typickými predstaviteľmi tohto modelu sú Grécko, Nemecko alebo Bulharsko, pričom iba právnu úpravu v Grécku možno považovať za čisto administratívno-právne riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. V ostatných krajinách ide o kombináciu prvkov trestných a správnych, ²⁰ pričom trend pri takýchto zmiešaných právnych úpravách smeruje k prevahe, resp. zavádzaniu trestných prvkov.

Iné členenie modelov trestnej zodpovednosti vytvoril Kavěna v súvislosti s prípravou návrhu zákona o trestnej zodpovednosti v ČR, ešte v roku 2007. Vymedzil tri modely trestnej zodpovednosti a to:
a) Americký model trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý vychádza z agregačnej teórie, podľa ktorej môže byť právnická osoba zodpovedná za akékoľvek porušenie trestného práva svojím zamestnancom, pokiaľ konal v rámci náplne svojej práce a v mene právnickej osoby (resp. za akékoľvek porušenie práva skupinou zamestnancov pokiaľ ich spoločné konanie napĺňa znaky trestného činu.). Agregačná teória tak stanoví, veľmi rozsiahlu zodpovednosť právnických osôb, ktorým je prisudzovaná zodpovednosť za všetky trestné činy zamestnancov. Podľa niektorých odborníkov, sú tým poškodzovaní nevinní akcionári a zamestnanci spoločnosti. Široká škála prípadných sankcií zahŕňa tak peňažné tresty, ako aj probačný dozor nad firmou alebo povinnosť firmy verejne priznať svoje protiprávne správanie. Tieto tresty zohľadňujú tak represívnu, ako i nápravnú funkciu trestu.
b) Anglo- francúzsky model obmedzenej trestnej zodpovednosti právnických osôb, podľa ktorého trestná zodpovednosť právnických osôb, môže byť založená len v prípade porušenia trestného práva jednotlivcom, ktorý zastáva vysokú funkciu alebo má zásadnú rozhodovaciu právomoc v rámci organizačnej štruktúry spoločnosti. Vzhľadom k decentralizovanému rozhodovaniu v rámci veľkých spoločností, v praxi obvykle právnická osoba nie je za veľkú časť protiprávnych konaní spáchaných svojimi zamestnancami zodpovedná. Tento model založí teda skôr obmedzenú zodpovednosť právnických osôb. Obmedzená je taktiež škála prípadných sankcií, ktorá nedostatočne zohľadňuje nápravnú funkciu trestného práva. Tento model sa uplatňuje napr. v Belgicku alebo Holandsku.
c) Nemecký model trestnej zodpovednosti právnických osôb nie je trestný, ale správny (resp. je kombináciou trestno- správnou). V praxi prepracovaný systém správnych sankcií, plní obdobnú úlohu ako trestnoprávna regulácia, pokiaľ ide o prevenciu, predvídateľnosť, jednoznačnosť a spravodlivosť, pričom zostáva rešpektovaná zásada societas delinquere non potest, navyše neplní v takej miere funkciu odplaty za spáchaný čin. Nemecký model sa využíva tiež v Grécku alebo Taliansku. ²¹

S uvedeným delením celkom nesúhlasí prof. Jelínek, ktorý tvrdí, že vzhľadom na značnú odlišnosť právnych systémov (anglo-americký a kontinentálny), prejavujúcu sa najmä v iných právnych tradíciách, iných pojmoch, inštitútoch a procesných nástrojoch, ktoré slúžia na presadenie trestnej zodpovednosti, je potrebné rozlišovať medzi anglo-americkým modelom trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý sa uplatňuje v krajinách tohto právneho okruhu( anglické právo²², USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland, Juhoafrická republika) a kontinentálnym modelom trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý uplatňuje väčšina štátov EÚ. ²³

Pravá trestná zodpovednosť právnických osôb

Pravá trestná zodpovednosť predstavuje, ako už bolo spomenuté, úpravu trestnej zodpovednosti právnických osôb obsiahnutú priamo buď v trestnom zákona alebo v osobitných zákonoch o trestnej zodpovednosti právnických osôb. ,,V prípade pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb sú právnické osoby sankcionované prostredníctvom sankcií, ktoré sú im ukladané v trestnom konaní.“ ²⁴ V Slovenskej republike sa pred prijatím zákona o trestnej zodpovednosti PO uplatňovala nepravá trestná zodpovednosť, ktorá spočívala v tom, že sa uplatňovala individuálna zodpovednosť za spáchaný trestný čin a taktiež, sa proti právnickej osobe neuplatňovali tresty ale iba ochranné opatrenia. ,,Právnické osoby sú sankcionované za protiprávne konanie popri treste, ktorý je uložený fyzickým osobám konajúcim za danú právnickú osobu.“ ²⁵ Charakteristikou nepravej trestnej zodpovednosti je uloženie trestnoprávnych sankcií právnickým osobám, tzv. kvázitrestnoprávne sankcie aj vzhľadom na to, že trestná zodpovednosť právnických osôb nie je upravená v trestnom zákone. Dané sankcie sa nenazývajú trestami.

Prijatím zákona o trestnej zodpovednosti PO a zavedením nezávislej súbežnej trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a právnickej osoby sa v Slovenskej republike začala uplatňovať práva trestná zodpovednosť. V súlade s ňou nebráni uplatneniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sa nepodarí zistiť, ktorá fyzická osoba konala v rozpore so zákonom.
Nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb

V podmienkach Slovenskej republiky uvedená nepráva trestná zodpovednosť právnických osôb bola upravená v rámci Trestného poriadku od 1.9.2010 do 30.6.2016, ktorá bola zavedená zo strany Ministerstva spravodlivosti SR. Týmto bolo možné po prvýkrát uložiť trestnoprávne sankcie právnických osobám v podobe ochranných opatrení a to zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku podľa ust. § 83a a § 83b Trestného zákona. Nakoľko však s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k prijatiu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uvedená právna úprava bola z nášho právneho poriadku vypustená, nakoľko došlo k zavedeniu pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a táto dovtedajšia právna úprava tým stratila svoje opodstatnenie a zmysel.

Definícia právnickej osoby v Slovenskom právnom poriadku

V Trestnom zákona ako i v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb absentuje definícia právnickej osoby. Na presné zadefinovanie čo sa rozumie pod pojmom právnickej osoby musíme vychádzať z pojmových znakov ustanovených v Občianskom zákonníku. ,,Medzi pojmové znaky patrí: samostatná právna subjektivita, spôsobilosť mať a nadobúdať práva a povinnosti, schopnosť vystupovať navonok prostredníctvom orgánu, vnútorná organizácia, sídlo a názov právnickej osoby a štátna príslušnosť.“ ²⁶ Okrem týchto pojmových znakov Občiansky zákonník v ustanovení § 18 ods. 2 vymedzuje taxatívny výpočet právnických osôb. Právnickými osobami sa rozumie:

• združenie fyzických alebo právnických osôb,
• účelové združenia majetku,
• jednotky územnej samosprávy,
• iné subjekty o ktorých to ustanovuje zákon

Obchodné spoločnosti, t.j. verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie a právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, politické strany a hnutia, občianske združenia, cirkvi a záujmové združenia patria medzi združenia fyzických a právnických osôb. Nadácie a fondy sa zaraďujú medzi účelové združenia majetku. Obce, mestá a vyššie územné celky zaraďujeme medzi jednotky územnej samosprávy. Inými subjektmi, o ktorých to ustanovuje zákon môžu byť napríklad štátne podniky, obecné podniky založené obcami, resp. sú to organizačno-právne formy právnických osôb.

V súvislosti s rozvojom ekonomického rastu sa vytvára stále viac právnických osôb na základe čoho aj vzniká a prerastá ekonomická kriminalita. Vzhľadom na to musel zákonodarca promptne a efektívne zareagovať a to tým, že upravil trestnú zodpovednosť právnických osôb samostatným zákonom.

Dôvody zavedenia trestnej zodpovednosti právnický osôb

Pred prijatím zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, mohla byť voči právnickej osobe vyvodená občianskoprávna a administratívnoprávna zodpovednosť. Vzhľadom na to, že právnická osoba je umelým právnym konštruktom, ktorý má svoju hmotnú a procesnú spôsobilosť, ale i narastajúcou ekonomickou kriminalitou vznikla potreba prijatia takej právnej úpravy, ktorá by prekonávala občianske a správne právo. Na základe tohto bol prijatý zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý do už existujúcich zodpovedností pridal trestnoprávnu zodpovednosť. Zároveň prijatie zákona bolo aj splnením medzinárodných záväzkov a záväzkov k Európskej únii. ,,Európska únia jednoznačne a záväzne požaduje upraviť zodpovednosť právnických osôb za vymenované trestné činy postupne v deviatich rámcových rozhodnutiach Rady.“ ²⁷

V minulosti vznikalo mnoho pochybností o vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe. Mnohí argumentovali tým, že ak právnická osoba nemôže samostatne konať, tak nie je možné voči nej vyvodiť zodpovednosť. Avšak tieto argumenty boli v priebehu desaťročia vyvrátené vzhľadom na to, že právne systémy po celom svete uznávajú, že právnické osoby majú spôsobilosť k právnym úkonom, spôsobilosť k právam a povinnostiam, ale zároveň aj spôsobilosť k zodpovednosti, ktorá so sebou prináša povinnosť niesť následky za porušenie povinnosti. K uvedenému sa vyjadril aj J. Čentéš, ktorý zastáva názor, že vyvodenie trestnej zodpovednosti voči fyzickým osobám nie je dostačujúce pri trestných činoch ako je poškodzovanie životného prostredia alebo korupcia a to z dôvodu, že potrestané fyzické osoby sú nahradené inými a právnická osoba môže ďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti. ²⁸
Tým, že do kriminality bol zapojený aj majetok a činnosť právnických osôb, bolo potrebné vytvoriť samostatnú úpravu trestnej zodpovednosti. Uvedené reflektovalo aj to, že v právnickej osobe figuruje mnoho organizačných zložiek a fyzických osôb, čím vznikalo obtiažné identifikovanie zodpovednosti konkrétnej fyzickej osoby za spáchaný trestný čin. ,,Zavedením zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bol prelomový historický podmienený koncept výlučne individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby za zavinenie, ustanovený v Trestnom zákone.“ ²⁹

Súčasný platný právny stav trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republiky

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike (ďalej len ,,zákon“) sa skladá zo šiestich častí. Prvá časť pojednáva o úvodných ustanoveniach. Druhá časť je venovaná základom trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tretia časť upravuje tresty a ochranné opatrenia. Štvrtá časť pojednáva o osobitných ustanoveniach, o trestnom konaní proti právnickým osobám. Piata časť upravuje výkon trestov. Záverečná šiesta časť pojednáva o spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach.

Zákon obsahuje hmotnoprávne ustanovenia (trestná zodpovednosť PO, zánik trestnosti činu z dôvodu účinnej ľútosti, ukladanie trestov) a procesné ustanovenia (vznesenie obvinenia, zastupovanie PO v trestnom konaní, schvaľovanie právnych úkonov PO ktoré sa týkajú zrušenia alebo zmeny). P. Šamko uvádza, že tam kde zákon o trestnej zodpovednosti PO nemá výslovnú úpravu, použije sa podporne Trestný zákon a to napr. v prípade riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov³⁰.

Pôsobnosť zákona podľa § 2 je vymedzená v štyroch zásadách a to zásada teritoriality, zásada personality, zásade univerzality a zásade rozšírenia alebo zúženia pôsobnosti zákona.

Prvá časť zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v SR

Prvá časť zákona je venovaná úvodným ustanovenia, ktoré sa skladajú z predmetu zákona a jeho vzťahu k iným zákonom a pôsobnosťou zákona. Podľa § 1 ods. 2, ak nie je v zákone ustanovené inak alebo ak to povaha veci nevylučuje bude sa na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a s tým súvisiace tresty a ochranné opatrenia vzťahovať Trestný poriadok a na trestné konanie proti právnickej osobe Trestný poriadok. Uvedené reflektuje na čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípade iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Zákon upravuje iba územnú pôsobnosť a to v § 2. V uvedenom paragrafe sú ustanovené podmienky, kedy je trestný čin spáchaný na území Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom na subsidiárne použitie Trestného zákona použijeme na určenie pôsobnosti zásady uvedené vyššie v úvode kapitoly.

Druhá časť zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v SR

Druhá časť zákona sa zameriava na základy trestnej zodpovednosti právnickej osoby, pričom v § 3 sú taxatívne vymenované trestné činy, ktoré môžu byť spáchané právnickou osobou. Zároveň v druhej časti nachádzame úpravu trestnej zodpovednosti, pričom sú zákonom vymedzené štyri základné podmienky, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou, a to:

1. ide o trestné činy v zmysle § 3 zákona,
2. trestný čin je spáchaný v prospech právnickej osoby, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo v jej prospech,
3. trestný čin je spáchaný konaním niektorej z osôb uvedených v § 4 ods. 1 zákona,
4. trestný čin je právnickej osobe pričítateľný v zmysle § 6 zákona.

Osoby, ktoré sú trestne zodpovedné za konanie právnickej osoby sú vymedzené v § 4 ods. 1 zákona a sú nimi:

1. štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,
2. ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby,
3. iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.

V § 4 ods. 4 je ustanovené, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe uvedenej v ods. 1 a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom podľa ods. 1 a 2. V prípade tohto ustanovenia sa stotožňujeme s názorom T. Baďa, že nie je spravidla možné vyvodiť trestnú zodpovednosť voči právnickej osobe bez súčasného zistenia fyzickej osoby, ktorá sa dopustila konania, ktoré je v podobe trestného činu pričítateľné právnickej osobe³¹. Právnickej osoba sa trestná zodpovednosť pričítava, pričom ale zavinené konanie pácha fyzická osoba. K uvedenému sa vyjadril aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý vyslovil, že právnickej osobe možno pričítať spáchanie trestného činu, ak trestný čin bol spáchaný priamo vlastným konaním členov jej orgánov alebo ovládajúcich osôb, alebo konaním jej zamestnanca alebo osoby v obdobnom postavení na podklade rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánu právnickej osoby či jej ovládajúcich osôb, alebo preto, že jej orgány alebo iné zodpovedné osoby nevykonali také opatrenia, ktoré mali vykonať podľa zákona alebo ktoré od nich možno spravodlivo požadovať, najmä nevykonali povinnú alebo potrebnú kontrolu nad činnosťou zamestnancov alebo iných osôb, ktorým sú nadriadené, alebo neurobili nevyhnutné opatrenia na zamedzenie alebo odvrátenie následkov spáchaného trestného činu³².

V prípade pričítateľnosti trestnej zodpovednosti je v § 4 ods. 3 zákona upravený materiálny korektív a to tak, že spáchanie trestného činu sa právnickej osobe nepričíta, ak vzhľadom na predmet činnosti PO, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinnosti v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu PO alebo osoby v ods. 1 nepatrný.

Právnické osoby voči ktorým je vylúčená trestná zodpovednosť sú upravené v § 5 ods. 1 a jedná sa o Slovenskú republiku a jej orgány, iné štáty a ich orgány, medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány, obce a vyššie územné celky, PO ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom a iné PO, ktorých majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

V prípade ak PO je zrušená prechádza trestná zodpovednosť podľa § 7 ods. 1 zákona na jej právnych nástupcov. V prípade, ak dôjde k zrušeniu PO počas vykonávacieho konania, súd, ktorý rozhodol o vine a treste alebo ochrannom opatrení na návrh právneho nástupcu rozhodne, či alebo v akom rozsahu sa nevykonaný trest alebo ochranné opatrenie vzťahuje aj na tohto právneho nástupcu.

Trestná zodpovednosť môže voči právnickej osobe zaniknúť využitím inštitútu účinnej ľútosti za subsidiárneho použitia Trestného zákona. V prípade trestných činov korupcie alebo poškodzovania finančných záujmov EÚ nie je možné tento inštitút využiť.

Tretia časť zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v SR

Tretia časť zákona pojednáva o trestoch a ochranných opatreniach, ktoré možno uložiť právnickej osobe. Právnickej osobe možno uložiť podľa § 10 nasledovné tresty:

• a. trest zrušenia právnickej osoby – udelí sa PO vtedy, ak bola prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti; ukladá sa pri trestoch, za ktorých TZ umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na trest odňatia slobody na doživotie.
• b. trest prepadnutia majetku – udeľuje sa za spáchanie trestného činu podľa podmienok § 58 ods. 2 TZ a ak PO nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, alebo ak PO spácha trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 TZ.
• c. trest prepadnutia veci – sa uloží PO v prípade, trestných činov podľa § 60 TZ.
• d. peňažný trest – PO možno uložiť peňažný trest vo výške 1 500 eur až 1 600 000 eur.
• e. trest zákazu činnosti - zákaz činnosti PO možno uložiť v rozsahu jedného až desiatich rokov v prípade, ak sa PO odsudzuje za trestný čin spojený v súvislosti s danou činnosťou.
• f. trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie – trest možno uložiť v rozsahu jedného až desiatich rokov, ak sa právnická osoba odsudzuje za trestný čin spojený s prijatím dotácie alebo subvencie.
• g. trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov EÚ – možno uložiť v rozsahu jedného až desiatich rokov, ak je PO odsúdená v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov EÚ podľa osobitného predpisu alebo iného plnenia z fondov EÚ.
• h. trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní - možno uložiť v rozsahu jedného až desiatich rokov, pričom sa ukladá za spáchaný trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním za ktorý je PO odsúdená.
• i. trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku – súd zverejní znenie celého rozsudku alebo jeho časti v prípade, ak je potrebné oboznámiť verejnosť s odsudzujúcim rozsudkom, vzhľadom na okolnosti alebo závažnosť trestného činu, alebo ak to vyžaduje záujem na ochrane bezpečnosti a zdravia ľudí.

Právnickej osobe možno uložiť len jeden druh ochranného opatrenia, a to zhabanie časti majetku podľa § 10 ods. 2 zákona. Ochranné opatrenie, ktoré možno uložiť PO bolo ustanovené do zákona novelizáciou k 1.1.2021. Na uloženie ochranného opatrenia sa subsidiárne použije § 83a TZ.

Štvrtá časť zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v SR

V štvrtej časti zákona sú uvedené osobitosti v trestnom konaní proti právnickej osobe. Na trestné konanie voči právnickej osobe sa síce subsidiárne použije Trestný poriadok, avšak niektoré úkony a inštitúty sú v uvedenom konaní špecifické a bolo ich potrebné legislatívne upraviť v samostatných ustanovenia zákona.

V § 21 zákona je upravený vzťah trestného konania voči PO ku konaniu o správnom delikte. Vzhľadom na to, že v mnohých prípadoch skutkové podstaty správnych deliktov a trestných činov sa prekrývajú. Skutkové podstaty trestných činov PO sú formulované širšie ako skutkové podstaty správnych deliktov. V prípade, ak by nastala zhoda formálnych znakov správneho deliktu a trestného činu, bude rozhodujúci stupeň spoločenskej závažnosti. ,,Problematické bude najmä posúdenie skutku, ktorý naplní znaky všeobecne formulovanej skutkovej podstaty trestného činu a zároveň veľmi konkrétne ustanovenie skutkovej podstaty správneho deliktu.“ ³³ Je potrebné prihliadať v takýchto prípadoch na zásadu ne bis in idem. Pričom podľa dôvodovej správy je potrebné riešiť takéto prípady aplikáciou výkladu postulátu, podľa ktorého má trestný čin prednosť pred správny deliktom.

Miestna príslušnosť súdu podľa § 23 zákona, ktorý je oprávnený na vykonávanie trestného konania voči právnickej osobe je upravené podľa totožných kritérií ako v Trestnom zákone.

Právnickej osobe môžu byť uložené aj obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia, ktoré sú upravené v ustanovení § 26 zákona. Tieto opatrenia sú PO ukladané v prípade, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin a z jej konania alebo ďalších skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Opatreniami podľa zákona sú povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy súdu, zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami a povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.

Piata časť zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v SR

Piata časť zákona je venovaná výkonu trestov, ktoré je možné uložiť PO.
Výkon trestu zrušenia právnickej osoby spočíva v tom, že po právoplatnom rozsudku zašle predseda senátu rovnopis oprávnenej osobe, ktorá vedie obchodný register alebo iný register v ktorom je PO zapísaná.
Výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní spočíva v zaslaní rovnopisu právoplatného rozhodnutia tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register v ktorom PO vznikla. V danom registri sa následne eviduje táto činnosť.

Šiesta časť zákona č. 91/2006 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v SR

Šiesta záverečná časť zákona je venovaná spoločným, prechodným a záverečným ustanoveniam. Sú v nej upravené osobitné ustanovenia o právnom styku s cudzinou a trovy trestného konania.

ZÁVER

Záverom môžeme konštatovať, že sa nám zdá problematické ustanovenie § 4 ods. 4 zákona, ktoré pojednáva o nepodmienenom vyvodení trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe, pričom zároveň ustanovuje, že nie je podstatné zistenie konkrétnej osoby, ktorá je zodpovedná za protiprávne konanie právnickej osoby. Podľa nášho názoru individualizácia konkrétnej fyzickej osoby, ktorá je zodpovedá za protiprávne konanie právnickej osoby je veľmi dôležitá. Obligatórnymi znakmi každého trestného činu je zavinenie a protiprávnosť, čo znamená, že právnickej osobe možno pričítať iba také konanie, ktoré vo vzťahu k nej napĺňa všetky znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu. Z uvedené vyplýva, že pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe jej možno pričítať iba taký trestný čin, v ktorom je preukázané zavinené protiprávne konanie fyzickej osoby.

Taktiež môžeme konštatovať, že sa nám vidí problematické uplatňovanie zásady ne bis in idem vo vzťahu k správnemu trestaniu. Ako sme uviedli vyššie, v praxi môžu nastať prípady, kedy jeden trestný čin naplní znaky všeobecne formulovanej skutkovej podstaty trestného činu a zároveň veľmi konkrétne ustanovenie skutkovej podstaty správneho deliktu. V takýchto prípadoch je možné zvoliť dva prístupy a to buď, že špeciálna administratívnoprávna úprava bude mať prednosť pred všeobecnou trestnoprávnou úpravou alebo použitím výkladu vychádzajúceho zo základného postulátu. Uvedeným výkladom sa ustanovuje, že ak je určité konanie označené za trestný čin, nemôže byť súčasne správnym deliktom, vzhľadom na posudzovanie vzťahu špeciality a subsidiarity. Podľa dôvodovej správy aj my zastávame názor, že druhý výklad je správny a trestný čin má prednosť pred správnym deliktom.

Aby bola slovenská právna úprava do budúcna efektívnejšia a kvalitnejšia, dovoľujeme si vysloviť nasledovné návrhy de lege ferenda. V prvom rade navrhujeme vymedzenie trestných činov, ktorých sa právnická osoba dopustiť nemôže, t. j. negatívne vymedzenie (napríklad § 154 TZ, trestný čin účasti na samovražde). Ďalej si dovoľujeme navrhnúť zavedenie špecializácie OČTK, nakoľko oproti úprave trestnej zodpovednosti fyzických osôb má tieto zásadné odlišnosti. Vybrané osobitné útvary by sa venovali výhradne iba tomuto druhu trestnej činnosti. Rovnako si dovoľujeme navrhnúť zavedenie možnosti rozšírenia kriminalizácie konania aj na tie osoby, ktoré síce nie sú priamo členmi trestne stíhanej právnickej osoby, avšak tieto rozhodujú o dôležitých otázkach fungovania právnickej osoby a majú tak na jej fungovanie značný vplyv.

Autori: JUDr. Samuel Csóka, LL.M., JUDr. Maroš Čelár
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra trestného práva a kriminológie

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BAĎO, Timotej. K problematike stíhania právnickej osoby ako jediného páchateľa trestného činu. In: Právne listy. Dostupné online na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a892-k-problematike-stihania-pravnicke…

ČENTÉŠ, J. PALKOVČI, J. ŠTOFFOVÁ,Z. Trestná zodpovednosť právnických osôb. Justičná revue, 2001, roč. 53, č. 4.
Dôvodová správa k zákonu č. 91/2016 Z.z. Dostupné online na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=191769

ĽORKO, J. Trestnoprávna a administratívnoprávna zodpovednosť právnických osôb a uplatnenie zásady ne bis in idem. In: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore. Dostupné online na: Zborník konferencie (uniba.sk)

MEDELSKÁ TKÁČOVÁ, Zuzana. Pravá vs. Nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb v Českej a Slovenskej republiky. Dostupné online na: Miiniky_2_cast (uniba.sk)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Právne dôsledky trestnej zodpovednosti právnických osôb. Dostupné online na: https://www.minv.sk/?dotaznik&okruh=10&tema=17
Najvyšší súd Českej republiky. Uznesenie zo dňa 13.05.2020 sp. zn. 6 Tdo 448/2020

ŠAMKO,Peter. Poznámky k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb. In: Právne listy. Dostupné online na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a466-poznamky-k-zakonu-o-trestnej-zodp…

ŠTEVČEK,M a kol. 2015. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015.

ŽITNÍK, Vladimír. Pravá a nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb. Dostupné online na: Session_of_Criminal_Law.pdf (uniba.sk)
BOLDOVA,M.A.,RUEDA, M.A. La Responsabilida de las Persónas Juridicas en er Derecho penal Espaňol. In. PIETH, M. ,:IVORY,R. Corporate Criminal Liability. New York. Springer,2011.395 s. ISBN 978-84-007-0673-6

COFFE, J.C. Jr. Corporate criminal liability: An Introduction and Comparative Survey. In ESSER, A. HEINE,G. HUBER, B. Criminal Responsability of Legal and Collective Entities, Freiburg, i.B. Max Planck institute fur Auslandisches und Internationaler strafrecht. 1999. ISBN 3-86113-942-1

FENYK, J.: Modely trestní odpovědnosti právnických osob v různých právních systémech (se zaměřením na systémy common law). In: Trestná zodpovednosť právnických osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej dňa 12. novembra 2009. Bratislava: Eurokódex, s.r.o., 2009, ISBN 978-80-89447-15-2.

FOREJT,P. HABARTA, P., TREŠLOVÁ,L. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim s komentářem. Praha: Linde,2012. 407 s.ISBN 978-80-7201-875

GORBET, J., PUNCH, M. Rethinking Corporate Crime. Cambridge: Cambridge University Press, 2003.404 s. ISBN 9780521606073

GUARDIOLA LAGO, M.J. Responsabilidad penal de las personas jurídicas y alcance del art. 129 del Código penal. Valencia: Tirant lo blanch, 2004.179s. ISBN 84-8442-868-0

JELÍNEK, J. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob. Praha: Linde, 2007.270 s. ISBN 978-80-7201-683-9
JELÍNEK,J. a kol. Trestní odpovědnost právnických osob. Bilance a perspektívy. Praha.Leges, 2013. 392s. ISBN 978-80-87576-58-8

JELÍNEK,J.HERCZEG,J. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Komentář s judikaturou.2.vyd.Praha:Leges,2013.256 s. ISBN 978-80-87576-43-4

KOTRECOVÁ,A.,KOČÁNI,M.KORDÍK,M Trestná zodpovednosť právnických osôb- argumenty pre a proti., Nové jevy v hospodářské a finanční kriminalite- vnitrostátni a evropské aspekty. In Sborník příspěvků z mezinárodní konference. Brno: Masarykova univerzita, 2008. s181-199. ISBN 978-80-210-4714-3

LAZAR, J. a kol. Občianske právo hmotné, 1. Zväzok,3. vydanie. Bratislava: Iuris Libri, 2014.698 s. ISBN 978-80-89635-08-5

MEDELSKÝ,J. Trestná zodpovednosť právnických osôb. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016.202 s. ISBN 978-80-7380-608-8

MRKÝVKA, P. Determinace a diverzifikace finančního práva. Brno: Masarykova Univerzita, 2012.202 s. ISBN ISBN 978-80-210-6041-8

PELZ, Ch. Criminal Liability of Companies GERMANY. Mníchov. Lex Mundi, 2008.

PERKINS, M.R. Criminal law, Mineola: The Foundation Press, 1969.795s.
SIDAK,M. DURAČINSKÁ,M. a kol.: Finančné právo, 2. vyd. Bratislava: C.H. Beck, 2014. 528 s. ISBN 978-80-89603-22-0

ŠÁMAL, P. a kol. Trestní odpovědnost právnických osob. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2012.874 s. ISBN 978-80-7400-116-1

ŠKULTÉTY,P. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. Šamorín. Heuréka, 2009.225s. ISBN 978-80-89122-60-8

TURAYOVÁ, Y.TOBIAŠOVÁ, L. ČENTEŠ,J. Trestná zodpovednosť právnických osôb: vybrané aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v SR. Bratislava: Wolters Kluwer,2016.211 s. ISBN 978-80-8168-328-2

VRABKO, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C. H. Beck, 2012. 456 s. ISBN 978-80-89603-03-9.

WAGNER, M. Corporate Criminal Liability, national and international responses. In 13. medzinárodní konference Medzinárodní společnosti pro reformu trestního práva. Commercial and Financial fraud a Comparative Perspective Malta 1999. dostupné na http://www.docstoc.com/docs/51972522/. Corporate-Criminal-Liability-National-and-International-Responses (30.6.2017).

WELLS,C. Corpotation and Criminal Liability. Oxford, 2005.198 s. ISBN 0-19-924619-x

ZÁHORA,J.ŠIMOVČEK,I. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016.342 s. ISBN 978-80-8168-413-5

Články

KRÁL,V. K trestní odpovědnosti právnických osob- východiská, obsah a systematika zákonné úpravy. Trestněprávní revue,2002, č.8, s.222.

ČEČOT, I.,SEGEŠ, I. Trestná zodpovednosť právnických osôb? Justičná revue, 2001,roč.53, č.1.s. 22-24.

ČENTÉŠ,J.,PALKOVIČ,J.,ŠTOFFOVÁ,Z.: Trestná zodpovednosť právnických osôb. Justičná revue, 2001.roč.53, č.4, s.418.

JANDA, P. Trestní odpovědnost právnických osob Právni forum, 2006 č.5. s. 63

VANÍČEK,D. Trestní sankce ukládané právnickým osobám, Trestní právo,2006, roč. XI, č.7, s. 10.

KAVĚNA,M. Trestní odpovšdnost právnických osob ve vybraných státech EU. In Parlamentní Institut [online].2007. Studie č. 5.270. s.5-6.

MASLEN,M. Princíp "ne bis in idem" v oblasti správneho trestania. In Forun Iuris Europaeum. 2013, č.1 s. 31-47.

MUSIL, J. Trestní odpovědnost právnických osob ano či ne? Trestní právo, 2000, roč. 5,č. 7-8 s.2.

MUSIL,J.,PRÁŠKOVÁ,H.,FALDYNA,F.: Úvahy o trestní odpovědnosti právnických osob de lege ferenda, Trestní právo 2001, č.3, s.6-17.

VIDRNA,J. Může neznámy pachatel dostat právnickú osobu na lavici obžalovaných? e-pravo.cz, magazín X.2011,září s. 142-143 dostupné na https://www.epravo.cz

---

¹ FENYK, J. Modely trestní odpovědnosti právnických osob v různých právních systémech (se zaměřením na systémy common law). In: Trestná zodpovednosť právnických osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej dňa 12. novembra 2009. Bratislava: Eurokódex, s.r.o., 2009, s. 43-44.
² PERKINS, M.R. Criminal law, Mineola: The Foundation Press, 1969, s. 639.
³COFFE, J.C. Jr Corporate criminal liability: An Introduction and Comparative Survey. In ESSER, A. HEINE,G. HUBER, B. Criminal Responsability of Legal and Collective Entities, Freiburg, i.B. Max Planck institute fur Auslandisches und Internationaler strafrecht. 1999. s. 13.
⁴ WELLS, C. Corporation and Criminal Liability. Oxford 2005, s.94.
⁵ WELLS, C. Corporation and Criminal Liability Oxford.2005, s. 87.
⁶ FOREJT,P. HABARTA, P., TREŠLOVÁ,L. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim s komentářem. Praha: Linde,2012. s. 407.
⁷ WAGNER, M. Corporate Criminal Liability, national and international responses. In 13. medzinárodní konference Medzinárodní společnosti pro reformu trestního práva. Commercial and Financial fraud a Comparative Perspective Malta 1999). Zborník. S. 41
⁸ WELLS, C. Corporation and Criminal Liability. Oxford. 2005. s.86.
⁹ GUARDIOLA LAGO, M.J. Responsabilidad penal de las personas jurídicas y alcance del art. 129 del Código penal. Valencia: Tirant lo blanch. 2004. s. 44.
¹⁰ JANDA, P. Trestní odpovědnost právnických osob. Právni fórum.,2006, č.5, s.171.
¹¹ GORBET, J., PUNCH, M. Rethinking Corporate Crime. Cambridge: Cambridge University Press, 2003. s. 56 –57.
¹² WELLS, C.: Corporation and Criminal Responsibility. Second Edition. Oxford: Oxford University Press, 2005, s. 133 –135.
¹³ FENYK, J.: Modely trestní odpovědnosti právnických osob v různých právních systémech (se zaměřením na systémy common law). In: Trestná zodpovednosť právnických osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej dňa 12. novembra 2009. Bratislava: Eurokódex, s.r.o., 2009, s. 49.
¹⁴ MUSIL, J. Trestní odpovědnost právnických osob ano či ne? Trestní právo, 2000, roč. 5,č. 7-8 s.2.
¹⁵ ŠÁMAL, P. a kol. Trestní odpovědnost právnických osob. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2012 s. 2.
¹⁶ ZÁHORA, J. Trestná zodpovednosť právnických osôb. In Rekodifikácia trestného práva. Zborník príspevkov z celoštátnej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 17.mája 2004. Bratislava: Akadémia policajného zboru,2004, s. 67.
¹⁷ GUARDIOLA LAGO, M.J. Responsabilidad penal de las personas jurídicas y alcance del art. 129 del Código penal. Valencia: Tirant lo blanch. 2004. s. 37.
¹⁸ ZÁHORA,J.ŠIMOVČEK,I. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. s.22.
¹⁹ ZÁHORA,J.ŠIMOVČEK,I. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. s. 17.
²⁰ ZÁHORA,J.ŠIMOVČEK,I. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. s. 21-22.
²¹ KAVĚNA,M. Trestní odpovšdnost právnických osob ve vybraných státech EU. In Parlamentní Institut [online].2007. Studie č. 5.270. s.5-6.
²² Termín anglické právo používame ako skratku pre právo Veľkej Británie, waleské a severoírske právo.
²³ JELÍNEK, J. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob. Praha: Linde, 2007. s. 21.
²⁴ ŽITNÍK, V. Pravá a nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb. Session of Criminal Law. s. 12
²⁵ MEDELSKÁ TKÁČOVÁ, Z. Pravá vs. Nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb v Českej a Slovenskej republiky. Milníky Práva. s. 21
²⁶ ŠTEVČEK,M a kol. 2015. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015. s. 98
²⁷ Dôvodová správa k zákonu č. 91/2016 Z.z.
²⁸ ČENTÉŠ, J. PALKOVČI, J. ŠTOFFOVÁ,Z. Trestná zodpovednosť právnických osôb. Justičná revue, 2001, roč. 53, č. 4. s.418
²⁹ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Právne dôsledky trestnej zodpovednosti právnických osôb.
³⁰ ŠAMKO,P. Poznámky k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb. In: Právne listy. s. 9
³¹ BAĎO, T. K problematike stíhania právnickej osoby ako jediného páchateľa trestného činu. In: Právne listy. s. 4
³²Najvyšší súd Českej republiky. Uznesenie zo dňa 13.05.2020 sp. zn. 6 Tdo 448/2020
³³ ĽORKO, J. Trestnoprávna a administratívnoprávna zodpovednosť právnických osôb a uplatnenie zásady ne bis in idem. In: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore. s. 16