Selected statistical data on registered crime and crime victims in the Slovak Republic (focusing on property crime)

Abstrakt: V príspevku je venovaná pozornosť vybraným štatistickým údajom o evidovanej kriminalite a evidovaných obetiach kriminality v Slovenskej republike. Detailnejšie je nahliadané aj na majetkovú kriminalitu a jej obete a to vychádzajúc z faktu, že tento druh kriminality je najfrekventovanejším v Slovenskej republike. Analyzované údaje sú zo slovenskej takzvanej „policajnej štatistiky“ (ofic. Evidenčno-štatistický systém kriminality). Čitateľovi je priblížená situácia za posledných desať rokov (t. j. roky 2013 – 2022).
Kľúčové slová: evidovaná kriminalita, obeť kriminality, štatistika, majetková kriminalita, Slovenská republika.

Abstract: The article is focused on selected statistical data on registered crime and registered victims of crime in the Slovak Republic. More specifically it is analyzed property crime and victims of that type of crime, as the most frequent type of crime in the Slovak Republic. The data used are from Slovak police statistic database (official name Evidence-statistical system of crime). The reader can learn about the situation over the last ten years (years 2013 - 2022).
Key words: registered crime, victim of crime, statistics, property crime, Slovak Republic.

Úvod

Predmetný príspevok nahliada na vývoj kriminality v podmienkach Slovenskej republiky, prioritne optikou štatistických údajov, v čase ostatného decénia. Detailnejšie je pozornosť zameraná aj na kvantitatívne a vybrané kvalitatívne poznatky o obetiach kriminality, a to vyplývajúc z medzinárodnej vedecko-výskumnej úlohy „Implementácia zákona o obetiach trestných činov do policajnej a viktimologickej praxe“ realizovanej v gescii katedry kriminológie Akadémie Policajného zboru v Bratislave.

Cieľom príspevku je analýza dostupných vybraných informácií a poznatkov o vývoji kriminality v Slovenskej republike za obdobie posledných desiatich rokov, s detailnejším zameraním na obete kriminality. Neustála potreba skúmania vývoja kriminality naznačuje účel textu, pričom výsledky takéhoto skúmania sú nepochybne nápomocnými aj pri prognózovaní kriminality či pri uplatňovaní preventívnych opatrení. Najpočetnejší evidovaný druh kriminality v Slovenskej republike – majetková kriminalita, potvrdzuje aj autorkin záujem o jej skúmanie, ako aj o informácie týkajúce sa osôb poškodených majetkovou kriminalitou.

Osoba kriminalitou, potenciálne aj reálne, poškodená, by mala byť logicky v centre pozornosti nie len zákonodarcov a tvorcov trestnej politiky, ale aj orgánov vymáhania práva či výskumníkov.

Samotný trestný čin je pre obeť v podstate počiatkom viktimácie / viktimizácie, ktorý odštartuje mnohé, na neho nadväzujúce procesy – pre obeť náročné a často aj bolestné. Viktimácia útokom na obeť začína, ale týmto útokom zväčša nekončí a má svoju dynamiku, ktorá prekračuje bezprostredné a priame dôsledky spáchania trestného činu na obeti. V tomto kontexte rozlišujeme dve fázy viktimácie – primárnu a sekundárnu. Niektorí autori hovoria aj o terciárnej viktimácii. ¹

Príčiny a dôsledky sekundárnej a opakovanej viktimizácie môžu byť heterogénne. Dianiška a kolektív považujú v rámci sekundárnej fázy viktimizácie za príčiny vzniku ujmy dôsledky reakcií formálnych inštitúcií alebo neformálneho sociálneho prostredia. Pričom dominujú psychické ujmy – pocit nespravodlivosti vyplývajúci napríklad z dlho sa vlečúceho súdneho pojednávania či zhovievavých trestov páchateľom; pocit nedôstojnosti ako dôsledok necitlivého výsluchu, na senzáciu striehnucich masmédií a nevhodnej reakcie blízkeho okolia; pocit izolácie ako dôsledok vyhýbania sa okolia kontaktom s obeťou².³

V zmysle uplatnenia čo najefektívnejšieho metodologického prístupu ku skúmaniu predmetnej problematiky boli využité vybrané metódy a techniky vedeckého poznávania, ako napríklad metóda historická, technika analýzy štatistických výstupov či štúdia vedeckých a odborných materiálov. ⁴

Vývoj kriminality v Slovenskej republike

Na vývoj kriminality v rámci určitého územia je najčastejšie nazerané optikou kriminologických ukazovateľov. Najvyužívanejším kriminologickým ukazovateľom je stav kriminality (a to aj napriek faktu, že patrí k najpremenlivejším a ovplyvňovaným veľkým množstvom faktorov).

V texte nižšie je v tabuľke a grafe poukázané na evidovanú kriminalitu (počet evidovaných trestných činov) v Slovenskej republike za posledných desať rokov (roky 2013-2022). Vyčíslený je tiež percentuálny podiel objasnených trestných činov (ďalej aj „TČ“).

V Slovenskej republike sú prioritnými zdrojmi údajov o kriminalite štatistiky vedené políciou, prokuratúrou či súdmi. Ďalej je pozornosť zameraná na údaje z Evidenčno-štatistického systému kriminality (ďalej aj „EŠSK“). Informačný systém EŠSK je jedným z najstarších informačných systémov, ktorý je využívaný v policajnej praxi. V systéme sa sústreďujú oznámenia o podozrení zo spáchania trestných činov, údaje o trestných činoch a údaje o známych páchateľoch. Má dlhoročný vývoj a históriu.

EŠSK je jedným z najstarších evidenčných policajných systémov prevádzkovaných na výpočtovej technike. Bol uvedený do prevádzky v roku 1973. Prevádzkovateľom informačného systému EŠSK je Odbor správy informačných systémov polície Prezídia Policajného zboru.

Od zavedenia systému do praxe až do súčasnej doby je dodržiavaná zásada, aby do systému boli zavádzané údaje len na základe procesných úkonov. Uvedené zaručuje relatívne vysokú pravdivosť vstupných informácií, nakoľko procesné úkony, ktoré sú zdrojom dát, podliehajú posudzovaniu orgánmi prokuratúry. Zodpovedajúca pozornosť je venovaná kontrole dodržiavania zásad pre štatistické vykazovanie kriminality, a to s cieľom zabrániť pokusom o skresľovanie.

Pre zber údajov do EŠSK sa používajú vstupné formuláre – napríklad formulár o trestnom čine či formulár o známom páchateľovi. Tieto vypĺňajú vyšetrovatelia Policajného zboru a poverení príslušníci Policajného zboru, ktorí v danej veci vykonávajú prípravné konanie, trestné konanie alebo trestné stíhanie.

Zmeny v systéme sa vykonávajú v závislosti na zmenách Trestného zákona a Trestného poriadku tak, aby bola zachovaná kontinuita s dátami za predchádzajúce obdobie. Rozsiahlejšiu inováciu v EŠSK si vyžiadala novela Trestného zákona a Trestného poriadku v roku 1994 a rekodifikácia Trestného zákona a Trestného poriadku v roku 2005.

Výstupom z EŠSK sú štatisticky spracované údaje formou štandardných i neštandardných výstupov využívané predovšetkým pre analytickú a riadiacu činnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru. Výstupy zo systému sa prostredníctvom Štatistického úradu Slovenskej republiky poskytujú najvyšším štátnym orgánom a prostredníctvom INTERPOLU aj do zahraničia.

V uvedenej tzv. „policajnej štatistike“ sú údaje evidované v 30 kategóriách – napríklad základná štatistika, trestná činnosť na mládeži, údaje o obetiach kriminality, štatistické údaje o lúpežiach, údaje o počítačovej kriminalite. Tieto sú zhromažďované priebežne celý kalendárny rok a sú sumarizované po mesiacoch. ⁵

Tabuľka 1: Počet evidovaných a percentuálny podiel objasnených trestných činov v Slovenskej republike v rokoch 2013-2022

Zdroj: vlastné spracovanie z Evidenčno-štatistického systému kriminality.

Pri analýze a opise kriminality je efektívne súvzťažné využívanie aj ostatných kriminologických ukazovateľov. Z údajov uvedených v tabuľke 1 a grafe 1 je možné sledovať dynamiku kriminality v určitom čase a na určitom území. Pričom je evidentná klesajúca tendencia kriminality, čím je poukázané na smer prebiehajúcich zmien, a teda vyjadrená kvalitatívna stránka dynamiky. Pri zameraní sa na kvantitatívnu stránku dynamiky kriminality môžeme pozorovať tempo prebiehajúcich zmien vypovedajúce o ich rýchlosti, a to konkrétne poukázaním na medziročné rozdiely evidovanej kriminality. V sledovanom období bol zaznamenaný najväčší medziročný rozdiel v roku 2015 (a to -8082 TČ oproti roku 2014), a najmenší v roku 2013 (-674 TČ oproti roku 2012). Výnimkou z klesajúcej tendencie je rok 2022 (ako posledný štatisticky uzatvorený rok), v ktorom je možné pozorovať medziročný rozdiel +3 671 TČ, v porovnaní s rokom 2021.

Percentuálny podiel objasnených trestných činov v sledovanom období vykazuje kolísavú tendenciu, najmä v posledných rokoch. Respektíve je možné sledovať, že percento objasnenosti do roku 2019 stúpa a od roku 2020 klesá. Hlasy odbornej verejnosti vidia príčinu aj v celospoločenskej situácii súvisiacej s infekčným ochorením COVID-19 vyvolaným koronavírusom. Uvedený argument ale môže byť jedným z mnohých a zároveň v tejto korelácii s kriminalitou a jej objasnenosťou vedecko-odborne nepotvrdenou príčinou.

Graf 1: Počet evidovaných trestných činov v Slovenskej republike v roku 2013-2022

Zdroj: vlastné spracovanie z Evidenčno-štatistického systému kriminality.

Zohľadňujúc štruktúru kriminality ako kriminologický ukazovateľ, je možné konštatovať, že najpočetnejšou „skupinou“ trestných činov v rámci celkovej evidovanej kriminality je majetková kriminalita. V roku 2022 (ako poslednom štatisticky uzavretom roku) bol podiel majetkovej kriminality na celkovej evidovanej kriminalite v Slovenskej republike 40 % (po matematickom zaokrúhlení).

Majetkové trestné činy dlhodobo tvoria najpočetnejší druh kriminality evidovanej v štatistikách – ako v absolútnych číslach, tak v podiele na celkovej kriminalite. Je teda možné povedať, že vývoj majetkových trestných činov do značnej miery predurčuje vývoj celkovej kriminality. ⁶

Graf nižšie naznačuje štruktúru celkovej evidovanej kriminality v Slovenskej republike v roku 2022.

Graf 2: Štruktúra evidovanej kriminality v Slovenskej republike v roku 2022

Zdroj: vlastné spracovanie z Evidenčno-štatistického systému kriminality.

Druhmi kriminality evidovanými v štatistike, z ktorej boli pre predmetnú časť príspevku čerpané informácie, sú: násilná kriminalita, mravnostná kriminalita, majetková kriminalita, ostatná kriminalita, zostávajúca kriminalita, trestné činy vojenské a proti republike, ekonomická kriminalita. V zmysle uvedenej kategorizácie môžeme k ostatnej kriminalite zaradiť napríklad trestné činy spojené s výtržníctvom, požiarmi, výbuchmi, drogami či nedovoleným ozbrojovaním. Dopravné nehody cestné alebo ohrozovanie pod vplyvom návykových látok sú zaradené k zostávajúcej kriminalite. V uvedenom grafe nie sú zobrazené TČ vojenské a proti republike, a to z dôvodu nízkeho počtu týchto trestných činov evidovaných v roku 2022 v predmetnej štatistike. ⁷

Zameriavajúc sa na Slovenskú republiku možno konštatovať, že majetková kriminalita prešla od roku 1989 mnohými kvalitatívnymi a kvantitatívnymi zmenami. Značný nárast majetkových trestných činov (ako aj priestupkov proti majetku) sa čoraz viac dotýka širokej verejnosti a samotní občania sú vystavení narastajúcemu riziku, že sa stanú obeťami majetkovej kriminality. Aktuálne a dlhodobo je majetková kriminalita najpočetnejším druhom trestnej činnosti evidovanej v Slovenskej republike.

V najširšom zmysle slova chápe kriminológia majetkovú kriminalitu ako útok voči cudziemu majetku, pričom nie je rozhodujúce, či tento majetok patrí jednotlivcovi, skupine osôb alebo štátu. V užšom zmysle slova je majetková kriminalita trestná činnosť, kde trestne zodpovedný páchateľ bez ohľadu na spôsob spáchania, formu vlastníctva majetku (voči ktorému jeho útok smeruje), tento ohrozuje alebo sa ho zmocní s cieľom trvalého alebo dočasného užívania, a kde konečným cieľom je získanie neoprávneného prospechu (pričom nerozhoduje, či páchateľ chcel získať prospech pre seba alebo pre iného). ⁸

V minulosti (počas 19. storočia) bola majetková kriminalita označovaná ako kriminalita z núdze – najmä v dôsledku rozdielnych cien potravín, pričom pri náraste ich cien sa paralelne zvyšovala aj majetková kriminalita. Ale po roku 1960 sa ukázala táto domnienka ako nesprávna, keďže s rastom ekonomiky súbežne rástla aj majetková kriminalita. Majetková kriminalita sa začala označovať ako kriminalita z blahobytu. Tento trend sa nezmenil ani keď sa centrálne riadená ekonomika zmenila na trhovú ekonomiku. ⁹

Trestné činy proti majetku boli a sú súčasťou všetkých historických, ale aj súčasných trestných zákonníkov. Právo vlastniť majetok často patrí medzi uznávané a chránené základné ľudské práva. Z uvedeného vyplýva, že majetkové trestné činy vždy patrili a patria medzi najtypickejšie formy protiprávneho konania. ¹⁰

Z kriminologického hľadiska je štruktúra majetkovej kriminality nasledovná:

• Krádeže vlámaním: zaradíme sem krádeže vlámaním napríklad do bytov, obchodov (vrátane skladov), reštaurácií, jedální, stánkov, hracích automatov, bankomatov, škôl, víkendových chát či odstavených vozňov.
• Krádeže ostatné (v minulosti označované ako „krádeže prosté“): patria sem napríklad krádeže vreckové, na cestujúcich počas prepravy, medzi zamestnancami na pracovisku, motorových vozidiel (jednostopových aj dvojstopových), vecí z áut, krádeže bicyklov, domácich zvierat, krádeže v bytoch, na staniciach a v dopravných prostriedkoch či krádeže pri pohlavnom styku.
• Ostatné majetkové trestné činy: zaradíme sem napríklad neoprávnený zásah do práva k domu/bytu alebo nebytovému priestoru, poškodzovanie grafitmi či rozbitím skla, poškodzovanie interiéru vozňov alebo porušovanie domovej slobody.

Uvedená kategorizácia trestných činov majetkovej kriminality je totožná aj v Evidenčno-štatistickom systéme kriminality.

Ako bolo už aj vyššie uvedené, podiel evidovanej majetkovej kriminality na celkovej evidovanej kriminalite bol v roku 2022¹¹ v Slovenskej republike 40 %. Pre porovnanie, napríklad v roku 2020 bol podiel majetkovej kriminality na celkovej kriminalite 34,5 %, v roku 2015 bol podiel majetkovej kriminality na celkovej kriminalite takmer 40 % a v roku 2010 takmer 50 %. Objasnenosť majetkovej kriminality v roku 2022 bola 44 %.¹²

Niekoľko poznámok k obetiam kriminality v Slovenskej republike

Pojem „obeť“ je v odbornej literatúre vykladaný v rôznych rozsahoch. V nasledujúcom texte predmetného príspevku vychádzame z najužšieho chápania pojmu „obeť“ – pričom za obeť považujeme iba fyzickú osobu, ktorá kriminálnym činom utrpela ujmu na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach. ¹³

Neexistuje osoba, o ktorej by bolo možné s istotou vyhlásiť, že sa za žiadnych okolností nemôže stať obeťou protiprávneho konania. Každý človek je niekedy vystavený okolnostiam, ktoré sú pre neho z tohto hľadiska potenciálnou hrozbou, no zároveň je potrebné konštatovať, že kriminalita neohrozuje všetky kategórie obyvateľstva rovnako. Pri snahe vyšpecifikovať, kto je kriminalitou ohrozený najviac – je to osoba disponujúca určitými danosťami, ktoré ju robia ľahkým terčom násilia, pričom je zohľadňovaný vek, kognitívne schopnosti, skúsenosti, sociálne kompetencie či sociálne prostredie a iné premenné. Podľa Klimeka a kol. môžeme k najzraniteľnejším skupinám osôb zaradiť deti, seniorov a viacnásobné obete.

Deti sa veľmi často stávajú obeťami násilia, šikanovania a kyberšikanovania (nebezpečného elektronického obťažovania), týrania, zanedbávania, zneužívania či únosu¹⁴ Seniori sa veľmi často stávajú obeťami podvodov, krádeží, fyzických útokov, domáceho násilia, ekonomického násilia, zanedbávania alebo týrania (fyzického i psychického). Viacnásobné obete sú osoby, ktoré sa v minulosti viackrát stali obeťou trestnej činnosti alebo sú takou obeťou v aktuálnom čase vo forme opakovaného násilia, najčastejšie domáceho násilia¹⁵.¹⁶

V ďalšom texte je pozornosť zameraná na štatistické výstupy o obetiach kriminality v Slovenskej republike v rokoch 2013-2022. Aj tieto poznatky však majú svoje „limity“. Jedným z nich je napríklad slabý rozsah údajov o páchateľoch či obetiach, o ktorých sú dostupné iba vybrané informácie. Tieto následne neumožňujú usudzovať o priebehu a okolnostiach incidentu.

Zohľadnením kriminologických ukazovateľov stav a dynamika, je možné za posledných desať rokov v podmienkach Slovenskej republiky pozorovať ohľadom evidovaných obetí tieto fakty.

Graf 3: Stav evidovaných obetí spolu (žien a mužov) v rokoch 2013 – 2022 v Slovenskej republike

Zdroj: vlastné spracovanie z Evidenčno-štatistického systému kriminality.

Uvedený graf poukazuje na stav evidovaných obetí v Slovenskej republike v rokoch 2013 – 2022. Údaje za jednotlivé roky sú súčtom obetí ženského a mužského pohlavia. Zároveň krivka v grafe naznačuje kolísavú tendenciu vývoja evidovaných obetí kriminality.

Tabuľka 2: Trend vývoja evidovaných obetí v Slovenskej republike v rokoch 2013 - 2022

Zdroj: vlastné spracovanie z Evidenčno-štatistického systému kriminality.

Uvedená tabuľka potvrdzuje kolísavú tendenciu vývoja (v grafe 3) a poukázaním na medziročné rozdiely znázorňuje kvantitatívnu stránku dynamiky evidovaných obetí (t. j. trend vývoja). Najpočetnejší medziročný rozdiel bol evidovaný v roku 2020, kedy v porovnaní s rokom 2019 klesol počet obetí o -1024. V ostatnom roku (2022) stúpol počet evidovaných obetí oproti roku 2021 o +435.

Evidenčno-štatistický systém kriminality eviduje obete ženského a mužského pohlavia v štyroch vekových kategóriách: do 18 rokov, 19 – 30 rokov, 31 – 60 rokov, nad 60 rokov. Využívajúc štrukturálny pohľad na evidované obete kriminality sa však najčastejšie sleduje ich kategorizácia na ženy a mužov.

Tabuľka 3: Počet evidovaných obetí žien a mužov v rokoch 2013 – 2022 v Slovenskej republike

Zdroj: vlastné spracovanie z Evidenčno-štatistického systému kriminality.

Graf 4: Počet evidovaných obetí žien a mužov v rokoch 2013 – 2022 v Slovenskej republike

Zdroj: vlastné spracovanie z Evidenčno-štatistického systému kriminality.

Z tabuľky a grafu vyplýva, že v Slovenskej republike sa počas ostatného desaťročia obeťami častejšie stali muži (grafické vyobrazenie čiernou farbou) ako ženy (grafické vyobrazenie sivou farbou). Výnimku tvorí iba rok 2016 – bolo evidovaných (o dve) viac obetí ženského pohlavia ako mužského pohlavia.
V rámci sledovaného obdobia bol evidovaný „najpriepastnejší“ rozdiel medzi obeťami ženského a mužského pohlavia v roku 2014 – o 798 viac obetí mužov ako žien. ¹⁷

Nevyhnutnosť prepojenia kvantitatívnych a kvalitatívnych poznatkov o obetiach kriminality je evidentná. Veľké množstvo zaujímavých informácií o obetiach pochádza z realizovaných heterogénnych výskumov. Obzvlášť cennými sú výskumy obetí kriminality alebo výskumy či prieskumy viktimizácie (takzvané /z angl./ „victim/victmization surveys“ alebo „crime surveys“), pričom veľkou výhodou týchto skúmaní je, že vedia zachytiť aj latentnú trestnú činnosť, respektíve obete, konkrétne napríklad tie, ktoré svoju viktimizáciu nikde inde neoznámili. K dispozícii je často veľa informácií demografického a socioekonomického charakteru. Zároveň bývajú mapované bližšie okolnosti viktimizácie. Na základe uvedeného je možné skúmať vzťah viktimizácie a ďalších premenných, čo sú informácie, ktoré z oficiálnych štatistík nie je možné získať. Navyše, vďaka tomu, že sú dáta zberané opakovane, je možné naznačiť aj určité vývojové trendy. ¹⁸

Skúmajúc jednotlivé vybrané druhy kriminality a s akcentom na majetkovú kriminalitu, možno konštatovať a potvrdiť známy fakt, že dostupných údajov o obetiach kriminality (nevynímajúc majetkovú kriminalitu) je podstatne menej ako informácií o páchateľoch (tiež nevynímajúc aj majetkovú kriminalitu).

Napriek uvedenému, dostupné informácie uvádzajú, že poškodený občan nevidí rozdiel v trestnom čine a priestupku – vníma iba fakt, že sa stal poškodeným, a že mu nastala majetková ujma. V prípade majetkového priestupku (v porovnaní s trestným činom) je omnoho menšia šanca na jeho objasnenie – čo sa však už občana bezprostredne dotýka. Takýto občan sa potom môže cítiť nielen bezbrannou obeťou páchateľa, ale pociťuje aj určité „bezprávie“. Eventuálny pokles obetí majetkovej kriminality možno vysvetliť, okrem iných, aj aktívnym prístupom občanov k ochrane svojho majetku. ¹⁹

Z hľadiska pohlavia a veku sú najčastejšími obeťami majetkovej kriminality ženy aj muži v produktívnom veku – kedy potenciálne obete vlastnia pre páchateľov zaujímavé komodity, sú v intenzívnom kontakte s heterogénnym pracovným a spoločenským prostredím, čo vlastne riziko ich viktimácie podporuje.

K novším trendom patrí nárast majetkových trestných činov proti seniorom (napríklad podvody či krádeže v bytoch). A to za využitia ľsti. Páchatelia sú tak jednotlivci ako aj organizované skupiny, vrátane zahraničných. S prípadmi je často spojená určitá legenda (napríklad „falošný príbuzný“). Ďalším relatívne novým trendom je vytipovanie objektov napadnutia na základe informácií získaných zo sociálnych sietí. ²⁰

V intenciách predmetného príspevku – Evidenčno-štatistický systém kriminality eviduje obete krádeží ostatných (konkrétne „obete vreckových krádeží“, „obete krádeží pri pohlavnom styku“, „krádeže iné na osobách“, „krádeže na cestujúcich počas prepravy“). Štandardné výstupy „policajnej štatistiky“ obete iných trestných činov majetkovej kriminality (okrem vyššie uvedených) neevidujú. V prípade uvedených kategórií evidovaných obetí trestných činov majetkovej kriminality, štatistika zaznamenáva počty obetí z hľadiska pohlavia a veku. ²¹

V zmysle celkového kontextu predmetného príspevku sa autorka rozhodla v texte bližšie poukázať na počty evidovaných obetí (samostatne žien a mužov) krádeží ostatných a krádeží vreckových za obdobie piatich rokov.

Tabuľka 4: Ženy a muži ako obete krádeží ostatných v Slovenskej republike v rokoch 2018 – 2022

Zdroj: vlastné spracovanie z Evidenčno-štatistického systému kriminality.

Z údajov uvedených v tabuľke je za sledované obdobie v Slovenskej republike evidentný pokles počtu evidovaných obetí, tak v prípade žien ako aj mužov. Výnimkou je rok 2022, v ktorom narástol počet evidovaných obetí, tak žien ako aj mužov. Relatívne značný medziročný pokles (ako aj nárast v roku 2022) evidovaných obetí môže mať viacero príčin a dôvodov. Kriminogénne faktory by sa dali hľadať v oblasti spoločenskej, kultúrnej, ekonomickej či právnej. Autorka príspevku sa stretla aj s názorom, že môže ísť o vplyv a dôsledky pandemickej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19, tak v prípade poklesu ako aj následného nárastu.

Z hľadiska pohlavia sa stávajú obeťami krádeží ostatných viac muži ako ženy. A z hľadiska veku ide o mužov v produktívnom veku, t. j. osoby „na vrchole svojej pracovnej kariéry aj osobného života“.

Najpočetnejšou skupinou obetí (z evidovaných obetí krádeží ostatných) sú osoby poškodené vreckovými krádežami. Za posledných päť rokov bola v Slovenskej republike situácia nasledovná:

Tabuľka 5: Ženy a muži ako obete vreckových krádeží v Slovenskej republike v rokoch 2018 – 2022

Zdroj: vlastné spracovanie z Evidenčno-štatistického systému kriminality.

Z uvedených údajov je zrejmé, že ide o pokles evidovaných skutkov vreckových krádeží, tak na ženách ako aj mužoch. Uvedená situácia kopíruje stav evidovaných obetí krádeží ostatných, kedy v rámci sledovaného obdobia v roku 2022 zaznamenávame nárast. Opäť aj v tomto prípade môže byť dôvodov a príčin niekoľko. Poškodení vreckovými krádežami sú častejšie muži ako ženy. ²²

Vo všeobecnosti, obete kriminality predstavujú kategóriu obyvateľstva, ktorá bola poškodená protiprávnym konaním, z čoho vyplývajú určité záväzky pre štát. Takouto úlohou je napríklad zabezpečiť záchranné zložky, trestné konanie, represívne a preventívne opatrenia a rôzne formy starostlivosti o obete. Systém kontroly kriminality a starostlivosti o obete sa musí opierať o relevantné štatistické údaje, ktoré umožňujú presnejšie a adresnejšie plánovanie jednotlivých opatrení a aktivít. Čo najpresnejšie údaje o obetiach kriminality sú potrebné na to, aby bolo možné porozumieť rôznym aspektom viktimácie a plánovať kroky na ochranu obyvateľstva. Údaje o obetiach umožňujú vypočítať mieru viktimácie, teda zhodnotiť, do akej miery ohrozuje kriminalita obyvateľov na určitom území a v určitom čase, pričom je možné detailne zamerať sa na konkrétne trestné činy a konkrétne ohrozené skupiny obyvateľstva. Štatistiky tiež pomôžu odhaliť rôzne predvídateľné vzťahy a vzorce trestných činov, čo následne umožní identifikovať rôzne rizikové miesta, času alebo osoby. Trendy v štatistických údajoch o obetiach môžu byť nápomocné pri vyhodnotení, ako sa situácia mení s časom, či výskyt jednotlivých druhov kriminality rastie, stagnuje alebo klesá. Na základe údajov o kriminalite je možné zostaviť odhady budúcich nákladov spojených s protispoločenskou činnosťou a tiež zhodnotiť efektívnosť trestnej justície a realizovaných preventívnych opatrení. Vyplývajúc z údajov o obetiach je možné identifikovať typické charakteristiky obetí a plánovať pomoc týmto osobám. Hoci žiadny zo zdrojov údajov o obetiach kriminality nemožno považovať za stopercentne presný, pričom každý má svoje limity, o ich užitočnosti nemožno pochybovať. ²³

Záver

V širšom kontexte textu predmetného príspevku je na mieste súhlasiť s názorom autorov príspevku „Teórie kriminálno-policajného poznania v systéme bezpečnostných vied“, že v Slovenskej republike si príslušníci Policajného zboru uvedomujú, že pocit a potreba bezpečnosti je základnou spoločenskou potrebou. Rešpektujú, že bez adekvátneho riešenia bezpečnosti nie je možná reálna ekonomická prosperita, zvyšovanie a skvalitňovanie životného štandardu obyvateľov, rozvoj ich slobodných aktivít vo všetkých spoločenských sférach i ochrany ich dôstojnosti. Tieto skutočnosti výrazne ovplyvňujú samotnú orientáciu a prístup príslušníkov Policajného zboru k plneniu úloh v duchu poslania „Pomáhať a chrániť“. V zásade uvádzajú, že dosahovanie úspechu na úseku kontroly kriminality je podmienené funkčnosťou systému policajného konania. ²⁴

Samotný text predmetného príspevku, ako aj doteraz zistené fakty vyplývajúce z realizovaného výskumu v rámci vedecko-výskumnej úlohy „Implementácia zákona o obetiach trestných činov do policajnej a viktimologickej praxe“ naznačujú, že nepretržitý vývoj spoločnosti a moderných technológií dnes so sebou prináša nielen pozitíva, ale aj negatíva – tieto ovplyvňujú každého z nás. Objavujú sa nové formy kriminality, ktorá je v súčinnosti s modernými technológiami čoraz sofistikovanejšia a je náročnejšie ju odhaliť a objasniť. V nadväznosti na uvedené, nové formy trestnej činnosti, ale aj na skôr známe druhy trestnej činnosti, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom úplne eliminovať, sa objavujú osoby – obete trestných činov, ktorým bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, nemajetková alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené ich zákonom chránené práva alebo slobody.

Autorky príspevku „Názory príslušníkov Policajného zboru na implementáciu Zákona o obetiach trestných činov do policajnej praxe“, na základe parciálnych výsledkov spomínanej vedecko-výskumnej úlohy, naznačujú závery, odporúčania a návrhy de lege ferenda generálnejšie uplatniteľné v policajnej teórii a praxi. Spomínajú potrebu sústavného vzdelávania či preškoľovania osôb, ktoré pri výkone svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Majú na mysli príslušníkov Policajného zboru, ako osoby prvého kontaktu, ktorí by mali ovládať spôsoby čo najoptimálnejšej komunikácie s obeťami či mať vedomosť o existencii inštitúcií, na ktoré by sa mohla obeť obrátiť so žiadosťou o pomoc. Samotné obete by mali mať pocit, že je s nimi zaobchádzané s rešpektom a profesionálnym spôsobom. Aktualizovanie vedomostí a znalostí napomáha k lepšej orientácii nielen v časti poznania príslušných právnych predpisov, svojich kompetencií, spôsobov páchania trestnej činnosti, ale najmä efektívnejšej pomoci osobám ohrozeným alebo priamo postihnutým kriminalitou. Preškoľovanie v predmetnej oblasti je dôležité najmä z dôvodov kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien, ako aj časového vývoja či modernizácie spoločnosti. Taktiež k základným predpokladom vytvorenia vyváženého a stabilného právneho poriadku vo vzťahu k obetiam trestných činov a jeho efektívneho fungovania sú zrozumiteľne, jednoznačne a jednotne formulované texty právnych predpisov vzťahujúce sa k predmetnej oblasti. Je na mieste reflektovať na aktuálne potreby obetí trestných činov, ale aj osôb, ktoré priamo využívajú príslušné právne predpisy v tejto sfére aplikačnej praxe. ²⁵

Bezpodmienečnou súčasťou trestného konania je výsluch. V zmysle aktuálne platnej slovenskej legislatívy je vo vybraných prípadoch nevyhnutná počas výsluchu obete aj prítomnosť psychológa. Autori príspevku „Psychológ a jeho postavenie pri výsluchoch obetí“ zameriavajú pozornosť práve na postavenie psychológa v trestnom konaní, praktické úskalia jeho pôsobenia, spôsob výberu a zabezpečenia jeho účasti v trestnom konaní, jeho práva a povinnosti počas vedenia výsluchu a v neposlednom rade účelnosť jeho účasti na výsluchu. Dotazníkové skúmanie predmetnej vedecko-výskumnej úlohy pomenúva (okrem iného) problematické zabezpečenie psychológa k zrealizovaniu výsluchu obete. Niektorí policajti sa vyjadrili relatívne kriticky aj k samotnej spolupráci so psychológmi a dokonca častokrát obete nie sú ochotné alebo odmietnu vypovedať na kameru. ²⁶

Kvantitatívne aj kvalitatívne poznatky o kriminalite či jej obetiach odpovedajú na otázky policajnej teórie a praxe iba čiastočne. Je nevyhnutné vnímať ich limity. Avšak, dostupné informácie nech sú v kontexte kontroly kriminality využívané relevantne, rozume a futurologicky účelne a účinne.

Autorka: JUDr. Michaela Jurisová, PhD.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Katedra kriminológie

Literatúra

BLAŽEK, R., JURISOVÁ, M. 2022. Psychológ a jeho postavenie pri výsluchoch obetí. In Policajná teória a prax. ISSN 1335-1370, 2022, č. 4, s. 1 – 12. Dostupné na: https://akademiapz.sk/archiv-4-2022.

BOHRNOVÁ, M. 2017. Právne postavenie Policajného zboru pri medzinárodných únosoch detí. In Policajná teória a prax. ISSN 1335-1370, 2017, r. XXV, č. 3, s. 34 – 49.

DIANIŠKA, G., T. STRÉMY, M. VRÁBLOVÁ, M. a kol. 2016. Kriminológia. 3. aktualizované a doplnené vydanie. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., 405 s. ISBN 978-80-7380-620-0.

EVIDENČNO-ŠTATISTICKÝ SYSTÉM KRIMINALITY.

FIDLER, Ľ. 2023. Možnosti využitia operatívno-pátracej činnosti pri predchádzaní recidívy. In Prevencia kriminality – výzva spoločnosti a Terciárna prevencia v širšom sociálnom kontexte (Zborník). Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. s. 312 – 322. ISBN 978-80-8054-991-6.

GŘIVNA, T., M. SCHEINOST, I. ZOUBKOVÁ a kol. 2019. Kriminologie. 5. aktualizované vydání. Praha: Wolters Kluwer ČR, 588 s. ISBN 978-80-7598-554-5.

HOLCR, K. a kol. 2008. Kriminológia. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., 403 s. ISBN 978-80-8078-206-1.

JURISOVÁ, M. 2022. Subjekty majetkovej kriminality. In Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi – 10. ročník. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2022, s. 228 – 234. ISBN 978-80-8054-953-4.

JURISOVÁ, M., ŠLUCHOVÁ, M. 2022. Názory príslušníkov Policajného zboru na implementáciu zákona o obetiach trestných činov do policajnej praxe. In Policajná teória a prax. ISSN 1335-1370, 2022, č. 3, s. 1 – 14. Dostupné na: https://www.akademiapz.sk/archiv-3-2022.

KLIMEK, L. 2020. Kriminológia vo vnútroštátnom a medzinárodnom rozmere. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 777 s. ISBN 978-80-571-0251-9.

KOLEKTÍV AUTOROV. 2005. Kriminológia – osobitná časť, I. diel. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 191 s. ISBN 978-80-8054-345-3.

KOLEKTÍV AUTOROV. 2021. KRIMINOLÓGIA – OSOBITNÁ ČASŤ. 1. diel. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2021, 172 s. ISBN 978-80-8054-890-2.

LISOŇ, M., DUBEŇ, P. 2021. Teórie kriminálno-policajného poznania v systéme bezpečnostných vied. In Projustice: https://www.projustice.sk/bezpecnostne-vedy/teorie-kriminalno-policajneh.... ISSN 1339-1038, 2021, č. 17, s. 1 – 15.

MARTINKOVÁ, M. 2012. K výzkumůmu obětí kriminality v České republice, In Poškozený a oběť trestného činu z trestněprávního a kriminologického pohledu. S. 180 – 183. ISBN 978-80-87576-39-7.

MEDZINÁRODNÁ VEDECKO-VÝSKUMNÁ ÚLOHA „Implementácia zákona o obetiach trestných činov do policajnej a viktimologickej praxe“ (VÝSK. 255, Evidované v knižnici Akadémie Policajného zboru v Bratislave).

ROUBALOVÁ, M. 2021.Co ze statistik (ne)víme o obětech kriminality. In Česká kriminologie. ISSN 2464-6210, 2021, č. 1-2, s. 1 – 11. Dostupné na internete: < https://ceskakriminologie.cz/cs/archiv/2021-120132/co-ze-statistik-ne-vime-o-obetech-kriminality>.

Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

¹ KLIMEK, L. 2020. Kriminológia, s. 160.
² DIANIŠKA, G., STRÉMY, T., VRÁBLOVÁ, M. a kol. 2016. Kriminológia, s. 142 a nasl.; JURISOVÁ, M., ŠLUCHOVÁ, M. 2022. Názory príslušníkov Policajného zboru na implementáciu Zákona o obetiach trestných činov do policajnej praxe, In Policajná teória a prax, s. 1 a nasl.
³ Podľa § 8 Zákona o obetiach trestných činov má obeť právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou viktimizáciou. Odsek 2 konkretizuje, že orgán činný v trestnom konaní, súd a subjekt poskytujúci pomoc obetiam postupuje tak, aby jeho činnosť nespôsobovala obeti a rodinným príslušníkom obete druhotnú viktimizáciu a prijíma účinné opatrenia, ktoré majú zabrániť opakovanej viktimizácii. Zároveň, na tento účel orgán činný v trestnom konaní a súd používa vhodne prispôsobené úradné miestnosti alebo prijíma iné opatrenia na zabránenie styku páchateľa s obeťou alebo jej rodinnými príslušníkmi. Bližšie: Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
⁴ Medzinárodná vedecko-výskumná úloha „Implementácia zákona o obetiach trestných činov do policajnej a viktimologickej praxe“ (VÝSK. 255, Evidované v knižnici Akadémie Policajného zboru v Bratislave).
⁵ Evidenčno-štatistický systém kriminality.
⁶ GŘIVNA, T., SCHEINOST, M., ZOUBKOVÁ, I. a kol. 2019. Kriminologie, s. 315.
⁷ Evidenčno-štatistický systém kriminality.
⁸ KOLEKTÍV AUTOROV. 2021. Kriminológia – osobitná časť, 1. diel, s. 38 a nasl; JURISOVÁ, M. 2022. Subjekty majetkovej kriminality. In Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi – 10. ročník, s. 229.
⁹ DIANIŠKA, G., STRÉMY, T., VRÁBLOVÁ, M. a kol. 2016. Kriminológia, s. 192.
¹⁰ HOLCR, K. a kol. 2008. Kriminológia, s. 247.
¹¹Evidenčno-štatistický systém kriminality: V Slovenskej republike bolo v roku 2022 evidovaných 54 586 TČ.
¹²JURISOVÁ, M. 2022. Subjekty majetkovej kriminality. In Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi – 10. ročník, s. 229; Evidenčno-štatistický systém kriminality; KOLEKTÍV AUTOROV. 2021. Kriminológia – osobitná časť, 1. diel, s. 40 a nasl.
¹³ KLIMEK, L. 2020. Kriminológia, s. 155 a nasl.
¹⁴ Bližšie pozri aj: BOHRNOVÁ, M. 2017. Právne postavenie Policajného zboru pri medzinárodných únosoch detí, s. 34 a nasl.
¹⁵ Tak ako sa stanú jednotlivé osoby opakovane obeťami trestnej činnosti, svoje konanie môžu recidívne realizovať aj páchatelia kriminality. Venovať pozornosť predmetnej téme aj touto prizmou je na mieste. Celkovo bezpečnostné vedy sú konštituované v konkrétnej realite. V tomto procese interdisciplinárne preberajú poznanie z rôznych vedných disciplín a analogicky výstupy zo svojich teórií im aj ponúkajú. Túto skutočnosť je možné demonštratívne prezentovať aj vo vzťahu k skúmaniu recidívy, ktorú hodnotia a vysvetľujú vo vzťahu k realizácii opatrení v realizovaných procesoch policajno-bezpečnostných činností. Bližšie pozri: FIDLER, Ľ. 2023. Možnosti využitia operatívno-pátracej činnosti pri predchádzaní recidívy, s. 312 a nasl.
¹⁶ KLIMEK, L. 2020. Kriminológia, s. 161 a nasl.
¹⁷ Evidenčno-štatistický systém kriminality.
¹⁸ MARTINKOVÁ, M. 2012. K výzkumůmu obětí kriminality v České republice. In Poškozený a oběť trestného činu z trestněprávního a kriminologického pohledu, s. 183; ROUBALOVÁ, M. 2021.Co ze statistik (ne)víme o obětech kriminality. ISSN 2464-6210, 2021, č. 1-2, s. 1 – 11. Dostupné na internete: < https://ceskakriminologie.cz/cs/archiv/2021-120132/co-ze-statistik-ne-vime-o-obetech-kriminality>.
¹⁹ KOLEKTÍV AUTOROV. 2005. Kriminológia – osobitná časť, I. diel, s. 47; Evidenčno-štatistický systém kriminality.
²⁰ HOLCR, K. a kol. 2008. Kriminológia, s. 254; GŘIVNA, T., SCHEINOST, M., ZOUBKOVÁ, I. a kol. 2019. Kriminologie, s. 324.
²¹ Evidenčno-štatistický systém kriminality.
²²JURISOVÁ, M. 2022. Subjekty majetkovej kriminality. In Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi – 10. ročník, s. 232 a nasl.; Evidenčno-štatistický systém kriminality.
²³ KLIMEK, L. 2020. Kriminológia, s. 191 a nasl.
²⁴ LISOŇ, M., DUBEŇ, P. 2021. Teórie kriminálno-policajného poznania v systéme bezpečnostných vied, s. 1 a nasl.
²⁵ JURISOVÁ, M., ŠLUCHOVÁ, M. 2022. Názory príslušníkov Policajného zboru na implementáciu Zákona o obetiach trestných činov do policajnej praxe, In Policajná teória a prax, s. 1 a nasl.
²⁶ Bližšie informácie k vyhodnoteniu otázok dotazníkového skúmania pozri v: BLAŽEK, R., JURISOVÁ, M. – Psychológ a jeho postavenie pri výsluchoch obetí.