Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky po 1. septembri 2014

júl 24 2014

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „Národná rada“) sa dňa 4. júna 2014 uzniesla v poradí už na dvanástej novele(1) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). (2) Táto novela, z formálneho hľadiska realizovaná prostredníctvom ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. (3) (ďalej aj „posledná novela Ústavy“), nadobúdajúceho účinnosť 1. septembra 2014, sa dotkla dvoch významných oblastí ústavnej matérie. Okrem ústavnej definície manželstva a jeho ochrany to bola predovšetkým súdna moc. Pozornosť bola venovaná osobitne organizácii a právomociam Súdnej rady Slovenskej republiky a otázke predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že sudca bude svoju funkciu vykonávať riadne. Posledná novela Ústavy sa v menšej miere dotkla aj právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd“) a imunity jeho sudcov. Aj napriek pomerne bohatej obsahovej náplni, predmetom nášho záujmu bude výlučne Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada“), a to výlučne zmeny v jej zložení, ktoré posledná novela Ústavy prináša.

Súdna rada a jej zloženie do 31. augusta 2014

Výklad o zmenách v zložení Súdnej rady sa, samozrejme, nezaobíde bez aspoň stručného zhodnotenia stavu de constitutione lata, teda bez pripomenutia toho, aké je jej zloženie dnes, čiže podľa právneho stavu platného a účinného do 31. augusta 2014.

Súdna rada je upravená v siedmej hlave Ústavy, označenej rubrikou „Súdna moc“, a to konkrétne na úvod jej druhého oddielu, nazvaného „Súdy Slovenskej republiky“. Na rozdiel od iných ústavných orgánov, ktoré Ústava výslovne, aj keď často len stručne charakterizuje,(4) v prípade Súdnej rady základná ústavná charakteristika chýba. Túto absenciu sa však snaží nahradiť ústavnoprávna doktrína a rozhodovacia činnosť Ústavného súdu. Súdnu radu charakterizujú ako orgán zabezpečujúci inštitucionálnu nezávislosť, resp. nezávislé postavenie súdnej moci od iných zložiek štátnej moci, ale aj ako orgán sudcovskej legitimity.(5) Táto charakteristika sa odzrkadľuje najmä v zložení Súdnej rady. Zloženie Súdnej rady je predmetom úpravy čl. 141a ods. 1 Ústavy.(6) Predsedom Súdnej rady je z titulu svojej funkcie predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), ktorého v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. t) v spojení s čl. 141 ods. 4 písm. c) a čl. 145 ods. 3 Ústavy vymenúva na návrh samotnej Súdnej rady spomedzi sudcov Najvyššieho súdu prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“). Kreáciu ďalších 17 členov ústavodarca, rešpektujúc princíp deľby moci, rozdelil medzi moc zákonodarnú, moc výkonnú moc, moc súdnu a hlavu štátu. Na kreácií ďalších členov Súdnej rady sa tak podieľa Národná rada, vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), prezident a samotní sudcovia. Sudcovia (všetkých) všeobecných súdov volia a odvolávajú spomedzi seba ôsmich členov Súdnej rady. Podrobnosti o voľbe členov Súdnej rady sudcami upravujú ustanovenia § 10 a nasl. zákona o Súdnej rade.(7) Ostatní predstavitelia jednotlivých zložiek štátnej moci, t. j. Národná rada, vláda a prezident, volia a odvolávajú, resp. v prípade vlády a prezidenta menujú a odvolávajú, po troch členoch Súdnej rady. Pokiaľ ide o deviatich členov Súdnej rady, ktorí nie sú volení sudcami spomedzi sudcov, podmienky pre výkon ich funkcie ako členov Súdnej rady v základom rámci vymedzuje čl. 141a ods. 2 Ústavy. V zmysle citovaného ustanovenia je v ich prípade nevyhnutnou podmienkou bezúhonnosť, vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Podmienky pre výkon funkcie sudcov, a teda skrze ne aj podmienky pre výkon funkcie členov Súdnej rady volených samotnými sudcami, definuje Ústava na inom mieste.(8) Funkčné obdobie všetkých členov Súdnej rady je v zmysle čl. 141a ods. 3 Ústavy päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

V súvislosti s rozdelením jednotlivých „pozícií“ v Súdnej rade je však dôležité poznamenať, že aj tí členovia Súdnej rady, ktorí sú volení, resp. menovaní Národnou radou, vládou a prezidentom, môžu byť sudcami. Žiadne ustanovenie Ústavy to totiž nevylučuje.(9) Deväť členov – sudcov, osem „bežných“ plus predseda Najvyššieho súdu, tak nemusí byť konečný počet sudcov zasadajúcich v Súdnej rade. Pre úplnosť však treba dodať, že existuje i názor, podľa ktorého je ústavnú úpravu, ktorá prerozdeľuje podiel na kreácii Súdnej rady medzi viaceré zložky štátnej moci, možné vykladať aj tak, že deviati členovia nevolení sudcami by už nemali byť sudcami. Takúto úvahu vo svojom komentári k Ústave načrtol J. Drgonec.(10) Sám však vzápätí dodáva, že takýto spôsob výkladu v praxi rešpektovaný nebol, keď aj v rámci členov Súdnej rady volených, resp. menovaných Národnou radou, vládou a prezidentom boli do funkcie ustanovení ďalší sudcovia všeobecných súdov. V prvom volebnom období tvorili sudcovia celkovo dve tretiny všetkých členov Súdnej rady. V druhom volebnom období sa tento počet zvýšil až na 16 členov.(11)

Zloženie Súdnej rady podľa právneho stavu platného a účinného do 31. augusta 2014 tak možno zhrnúť nasledovne:
- predseda Najvyššieho súdu z titulu svojej funkcie = predseda Súdnej rady,
- 8 sudcov volených sudcami všeobecných súdov,
- 3 členovia volení Národnou radou,
- 3 členovia menovaní vládou a
- 3 členovia menovaní prezidentom.
Spolu 18 členov.

Predchádzajúce návrhy na zmenu zloženia Súdnej rady

Zloženie Súdnej rady, tak ako bolo prijaté v podobe ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., t. j. v poslednou novelou Ústavy, nepredstavovalo prvý verejne komunikovaný návrh na zmenu jej zloženia. Úvahy o novom zložení Súdnej rady prešli nemalým vývojom. Ten je ilustrovateľný aj dvoma predchádzajúcimi návrhmi, ktoré si stručne priblížime na nasledujúcich riadkoch.

Prvý konkretizovaný návrh na zmenu zloženia Súdnej rady bol verejne prezentovaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky už vo februári 2014, keď tvoril súčasť komplexnejšieho návrhu na zmeny v slovenskej justícii.(12) Zloženie Súdnej rady malo byť v zmysle citovaného návrhu nasledujúce:
- predseda Súdnej rady menovaný prezidentom,
- predseda Najvyššieho súdu z titulu svojej funkcie,
- 8 sudcov volených sudcami všeobecných súdov,
- 4 členovia volení Národnou radou,
- 2 členovia menovaní vládou a
- 1 člen vlády ustanovený zákonom.
Spolu 17 členov.

Ako je už na prvý pohľad zrejmé, vyššie načrtnutú navrhovanú zmenu v zložení Súdnej rady možno označiť za podstatnú. Za osobitnú zmienku stojí predovšetkým skutočnosť, že takýto návrh predpokladal, v porovnaní so stavom de constitutione lata, výrazne oslabenie vplyvu prezidenta na zloženie Súdnej rady. Tento záver nespochybňuje ani navrhované menovanie predsedu Súdnej rady prezidentom. Na druhej strane, vyššie uvedený návrh posilňoval vplyv Národnej rady a predovšetkým vlády, kedy by jeden z členov vlády bol z titulu svojej funkcie priamo členom Súdnej rady. Možno však vysloviť pochybnosti, či by kumulácia funkcie vo vláde, teda vo vrcholnom orgáne výkonnej moci, a v Súdnej rade, bola vôbec zlučiteľná s princípmi, na ktorých bola Súdna rada po jej zavedení do ústavného systému Slovenskej republiky v r. 2001 koncipovaná. Máme na mysli predovšetkým zabezpečenie inštitucionálnej nezávislosti súdnej moci, predovšetkým od moci výkonnej.

Komplexný návrh na zmeny v justícii, ktorého súčasťou bol aj návrh na zmenu zloženia Súdnej rady, bol napokon do Národnej rady predložený v podobe návrhu na prijatie ústavného zákona dňa 28. februára 2014. Návrh však bol predložený ako návrh poslanecký.(13) Aj napriek relatívne krátkemu času od prezentácie prvých úvah, už návrh ústavného zákona predložený do Národnej rady obsahoval opäť ďalšie výrazne zmeny. Nové zloženie Súdnej rady malo byť nasledujúce:
- 8 sudcov volených sudcami všeobecných súdov,
- 4 členovia volení Národnou radou a
- 4 členovia menovaní vládou.
Spolu 16 členov.

Citovaný poslanecký návrh ústavného zákona, pokiaľ ide o zloženie Súdnej rady, v limitácii vplyvu hlavy štátu ešte pokročil. Predpokladal totiž, že prezident by už nemenoval žiadneho z členov Súdnej rady, a to ani jej predsedu. Naopak, trend v snahe posilniť vplyv výkonnej moci ešte pokročil. Počet členov, ktorí mali byť menovaní vládou, sa, oproti prvotnému návrhu, nielen že zdvojnásobil, ale v zmysle navrhovaných zmien mohli byť aj všetci štyria členovia Súdnej rady menovaní vládou priamo členmi vlády (!) Jedna štvrtina všetkých členov Súdnej rady by tak mohla byť súčasne aj členmi vrcholného orgánu výkonnej moci v štáte. V tejto súvislosti je, podľa nášho názoru, možné vysloviť nemalé pochybnosti o tom, či takto formulovaný vplyv výkonnej moci na kreáciu Súdnej rady ako orgánu garantujúceho inštitucionálnu nezávislosť súdnej moci spĺňa atribúty, o ktorých hovorí sama dôvodová správa. Tá vo svojej všeobecnej časti uvádza, že „nezávislosť súdnictva je jedným zo základných atribútov výkonu spravodlivosti v každej demokratickej spoločnosti“.(14) Bez zaujímavosti taktiež nie je ani skutočnosť, že samotná dôvodová správa navrhovanú možnosť kumulácie členstva vo vláde a členstva v Súdnej rade úplne ignoruje. Nevenuje jej totiž žiadnu pozornosť.

Na margo členstva člena vlády v Súdnej rade poznamenávame, že v odbornej literatúre je možné stretnúť sa aj s názorom, že podľa platného a účinného právneho stavu, vzhľadom na skutočnosť, že Ústava neupravuje, kto bude vládu v Súdnej rade zastupovať, môže táto do Súdnej rady vyslať aj vlastných členov.(15) Tento záver však je, podľa nášho názoru, nesprávny. Ústava totiž v čl. 109 ods. 2 výslovne ustanovuje, že výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci. Výkon funkcie člena Súdnej rady je bez pochýb možné označiť za výkon funkcie v orgáne verejnej moci.

Vráťme sa však k samotnému pôvodnému zneniu poslaneckého návrhu. Pokiaľ ide o predsedu Súdnej rady, pôvodné znenie poslaneckého návrhu predpokladalo, že tento bude volený spomedzi členov Súdnej rady. Vplyv vonkajšieho činiteľa, napr. prezidenta, ako sa o tom pôvodne uvažovalo, mal byť tak odstránený. Ďalšou zmenou, oproti pôvodne komunikovanému návrhu, malo byť to, že o automatické členstvo z titulu svojej funkcie mal v Súdnej rade definitívne prísť predseda Najvyššieho súdu. To bolo v konečnom dôsledku neskôr verejne proklamované ako jeden z hlavným cieľom navrhovaných reforiem v slovenskej justícií.

Zloženie Súdnej rady po 1. septembri 2014

V dôsledku pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov napokon nebol poslanecký návrh ústavného zákona, priblížený na predchádzajúcich riadkoch, aj pokiaľ ide o zloženie Súdnej rady, schválený v pôvodnom znení. Zloženie Súdnej rady po 1. septembri 2014 bude teda nasledujúce:
- 9 sudcov volených sudcami všeobecných súdov,
- 3 členovia volení Národnou radou,
- 3 členovia menovaní vládou a
- 3 členovia menovaní prezidentom.
Spolu 18 členov.

Z uvedeného výpočtu je už na prvý pohľad zrejmé, že konečné znenie poslednej novely Ústavy, t. j. ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., je, čo sa týka zloženia Súdnej rady, od pôvodne navrhovaného znenia výrazne odlišné. Naopak, takmer kopíruje súčasný právny stav. Anomália v podobe možnosti, aby členom Súdnej rady boli aj členovia vlády, bola napokon vypustená. Vzhľadom na nepresadenie navrhovaného ustanovenia, ktoré by výslovne túto možnosť pripúšťalo, teda vzhľadom na chýbajúce ustanovenie charakteru lex specialis, bude aj po 1. septembri 2014 možné nezlučiteľnosť členstva vo vláde a členstva v Súdnej rade vyvodiť zo všeobecného pravidla zakotveného v čl. 109 ods. 2 Ústavy. Jediná zásadná zmena v štrukturálnom zložení Súdnej rady, ktorá nastane po 1. septembri 2014, sa tak dotkne len predsedu Súdnej rady a personálneho vzťahu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. V súlade s pôvodným znením poslaneckého návrhu, predseda Najvyššieho súdu po 1. septembri príde o automatické členstvo v Súdnej rade z titulu svojej funkcie. To však ale neznamená, že predseda Najvyššieho súdu by sa v budúcnosti členom Súdnej rady stať nemohol. Tak ako ostatní sudcovia všeobecných súdov, aj on môže byť zvolení za člena, a to v rámci (teraz už) deviatich členov Súdnej rady, ktorých si spomedzi seba volia samotní sudcovia.

V súvislosti s novoformulovaným znením čl. 145a ods. 2 Ústavy, ktoré definuje inkompatibilitu výkonu sudcovskej funkcie, je zaujímavé spomenúť jednu skutočnosť. Podľa úpravy platnej a účinnej po 1. septembri „výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, vrátane funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (...)“. Z citovaného ustanovenia by teda bolo možné vyvodiť, že člen Súdnej rady – sudca, by sa nemohol stať jej predsedom. Takýto záver by následne členov Súdnej rady rozdeľoval na tých, ktorí sa predsedom stať môžu a na tých, ktorým to ústavný text zakazuje. Do prvej kategórie by patrili tí z členov volených. resp. menovaných Národnou radou, vládou a prezidentom, ktorí, zhodou okolností, nie sú sudcova. Druhú kategóriu by následne tvorili jednak členovia volení samotnými sudcami, ale prípadne aj ostatní členovia Súdnej rady, ktorí by boli súčasne sudcami, bez ohľadu na to. kto ich zvolil. resp. vymenoval. V prípade, ak by boli všetci členovia Súdnej rady sudcami, mohli by sme dospieť k paradoxnej situácii, že by nemal funkciu predsedu kto zastávať.

Z dôvodovej správy však vyplýva, že úmyslom ústavodarcu bolo umožniť zastávanie funkcie predsedu Súdnej rady aj sudcom. (16) Odôvodnenie k relevantnému ustanoveniu uvádza, že „(...) navrhovanou zmenou sa vytvára predpoklad pre riadny a nerušený výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky tým spôsobom, že v prípade, ak bude táto funkcia obsadená sudcom, dôjde k prerušeniu výkonu funkcie sudcu, čo umožní tomuto sudcovi plne sa koncentrovať na výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky“. Za slabinu zavedených ústavných zmien však možno považovať skutočnosť, že novoformulované znenie čl. 145a ods. 2 výslovne neupravuje prerušenie výkonu funkcie sudcu v dôsledku jeho zvolenia za predsedu Súdnej rady. Nešlo by pritom v kontexte platného a účinného znenia Ústavy o prvé podobné ustanovenie. Pre ilustráciu možno uviesť napr. ustanovenie čl. 103 ods. 4, ktoré rieši situáciu, ak bol sudca zvolený za prezidenta. Citované ustanovenie uvádza, že odo dňa zvolenia prestane dotknutá fyzická osoba vykonávať svoju doterajšiu funkciu, teda aj funkciu sudcu. Ústava však v čl. 148 ods. 2, ktoré poslednou novelou Ústavy zostáva nedotknuté, predpokladá možnosť prerušenia výkonu funkcie sudcu. Dôvody ponecháva na zákon. Na toto ústavné ustanovenie následne nadväzuje zákon o sudcoch, (17) ktorý podrobne upravuje dôvody a postup pri prerušení výkonu funkcie. Dňa 24. júna 2014 bola napokon Národnou radou schválená aj novela zákona o sudcoch, (18) ktorá načrtnutý nedostatok rieši tým spôsobom, že ustanovenie § 24 ods. 1, upravujúce funkcie, v prípade ktorých dochádza k prerušeniu výkonu funkcie sudcu, dopĺňa o funkciu predsedu Súdnej rady. Citovaná novela súčasne mení a dopĺňa aj zákon o Súdnej rade, a to vrátane otázok jej zloženia a kreácie funkcie jej predsedu. (19) Účinnosť by mala nadobudnúť súčasne s účinnosťou ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., t. j. 1. septembra 2014.

Pokiaľ ide o predsedu Súdnej rady, ten bude po 1. septembri, zachovávajúc pôvodné znenie návrhu, volený a odvolávaný členmi Súdnej rady. Novelizované znenie Ústavy rámcovo vymedzuje aj predpoklady pre zvoliteľnosť za predsedu Súdnej rady, a to bezúhonnosť, vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Ide teda o rovnaké podmienky ako tie, ktoré sú aj podľa súčasného právneho stavu kladené pre členov Súdnej rady volených, resp. menovaných Národnou radou, vládou a prezidentom. Dĺžka funkčného obdobia, ako aj možnosť jedného bezprostredného znovuzvolenia, nie len za „radového“ člena Súdnej rady, ale aj za jej predsedu, zostávajú zachované. Podrobnosti o otázkach voľby ponecháva nová ústavná úprava prostredníctvom blanketovej normy na „bežný“ zákon. Táto blanketová norma sa realizuje už vyššie citovanou novelou zákona o sudcoch, ktorá súčasne novelizuje aj zákon o Súdnej rade.

So zreteľom na zmeny týkajúce sa kreácie predsedu Súdnej rady nie je bez zaujímavosti poznamenať, že aj napriek oddelenosti funkcií predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu, základný spôsob ustanovovania predsedu Súdnej rady do svojej funkcie zostáva zachovaný. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31. augusta totiž Súdna rada volí predsedu Najvyššieho súdu, ak chceme byť presní len kandidáta na túto funkciu. Ten sa následne, z titulu funkcie predsedu Najvyššieho súdu, stáva aj predsedom samotnej Súdnej rady. Po 1. septembri bude situácia rovnaká, až na to, že takto zvolenú osobu už následne nebude musieť vymenovať prezident. Ustanovenie predsedu Najvyššieho súdu do svojej funkcie totiž, v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. t) v spojení s čl. 145 ods. 3 Ústavy, završuje vymenovaním prezident. Z uvedených zmien v spôsobe kreácie predsedu Súdnej rady ďalej vyplýva aj to, že okruh osôb, ktoré sa budú môcť stať predsedom Súdnej rady, nebude daný výlučne množinou sudcov Najvyššieho súdu, z pomedzi ktorých sa de constitutione lata predseda Najvyššieho súdu a zároveň predseda Súdnej rady vyberá. Predsedom Súdnej rady sa po 1. septembri bude môcť stať ktorýkoľvek člen Súdnej rady, či už sudca, alebo nie.

Posledná novela Ústavy predpokladá aj viacero, svojou povahou prechodných ustanovení. V zmysle nového čl. 154 ods. 4 Ústavy zostáva predseda Najvyššieho súdu členom Súdnej rady aj po 1. septembri 2014, avšak len dočasne. Nie však už ako predseda Súdnej rady. Časový okamih zániku členstva predsedu Najvyššieho súdu v Súdnej rade je viazaný na okamih skončenia funkčného obdobia tých členov Súdnej rady, ktorí boli zvolení sudcami. Po tomto okamihu sa predseda Najvyššieho súdu môže uchádzať o členstvo v Súdnej rade len ako „radový“ sudca v rámci deviatich miest, ktoré budú sudcom patriť.

Záver

O poslednej novele Ústavy sa v odborných i laických kruhoch diskutovalo veľa. Rovnako možno povedať, že sa od nej aj veľa očakávalo. Pokiaľ však ide o zloženie Súdnej rady, to sa, počnúc nadobudnutím účinnosti ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., až takým zásadným spôsobom, ako to naznačovali prvotné návrhy, nemení. Dovolíme si dodať, že našťastie...

Celkový počet členov Súdnej rady zostáva, v porovnaní so súčasným právnym stavom, zachovaný. Súdna rada bude mať i po 1. septembri 2014 18 členov. Zachovaný zostáva aj podiel orgánov reprezentujúcich jednotlivé zložky štátnej moci na kreácii jej členov. Aj naďalej bude troch členoch voliť Národná rada a po troch členoch vymenúvať vláda a prezident. A, napokon, zachovaný zostáva aj minimálny podiel členov – sudcov, a to polovica z celkového počtu členov Súdnej rady. Doterajších osem členov – sudcov, volených spomedzi sudcov všeobecných súdov sudcami samotnými, sa zvýši na deväť. Keďže členom Súdnej rady už nebude z titulu svojej funkcie predseda Najvyššieho súdu, pomer 9 k 18 zostane zachovaný.

Na záver tak možno zmeny, ktoré posledná novela Ústavy v zložení Súdnej rady prináša, zhrnúť do dvoch bodov. Ústavný zákon č. 161/2014 Z. z.
- odstraňuje funkčnú previazanosť predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu, t. j. predseda Najvyššieho súdu už nebude z titulu svojej funkcie súčasne aj predsedom Súdnej rady, a
- odstraňuje vplyv prezidenta na kreáciu funkcie predsedu Súdnej rady, keďže tento už nebude proces ustanovovania predsedu Súdnej rady do funkcie završovať svojím menovaním. (20)

Obe zmeny, predovšetkým však prvú z nich, možno hodnotiť pozitívne. Oddelenie funkcie predsedu Súdnej rady od funkcie predsedu Najvyššieho súdu totiž zdôrazní oddelenosť Súdnej rady ako orgánu sudcovskej legitimity a orgánu správy súdnictva (v najširšom zmysle slova) od samotného výkonu súdnictva. A to považujeme za správne.

Autor: JUDr. Marek Domin, PhD.
Autor je absolventom doktorandského štúdia v študijnom odbore ústavné právo a bývalým asistentom na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Zoznam použitej literatúry a prameňov

komentáre a učebnice
[1] BRÖSTL, A. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čenek, 2010. 461 s. ISBN 978-80-730-248-6.
[2] ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2012. 832 s. ISBN 978-80-89447-93-0.
[3] CIBULKA, Ľ. a kol.: Ústavné právo. Ústavný systém Slovenskej republiky. Bratislava: PraF UK, 2014. 407 s. ISBN 978-80-7160-366-5.
[4] DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2012. 1620 s. ISBN 90-89122-73-8.
[5] PALÚŠ, I. – SOMOROVÁ, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Košice: UPJŠ, 2011. 557 s. ISBN 978-80-7097-3.

právne predpisy
[6] Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
[7] Ústavný zákon č. 161/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
[8] Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[9] Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[10] Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa SUSKA, Anny VITTEKOVEJ, Otta BRIXIHO a Antona MARTVOŇA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; parlamentná tlač č. 922, VI. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
[11] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. októbra 2004, s.p. zn. III. ÚS 79/04-101.

Dôvodové správy
[12] Dôvodová správa k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov; parlamentná tlač č. 921, VI. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky.

Internetové pramene
[13] Kompletný návrh zmien v slovenskej justícii. [online] 21.02.2014 [cit. 30.06.2014] dostupné na http://www.najpravo.sk/ustavne-pravo/clanky/kompletny-navrh-ustavnych-zm....


(1) Nepočítajúc tzv. nepriame novely Ústavy, čiže ústavné zákony, ktoré síce priamo nemenia a ani nedopĺňajú text Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, avšak z materiálneho hľadiska nepochybne ústavnú matériu dopĺňajú.
(2) Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
(3) Ústavný zákon č. 161/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
(4) Ako príklad možno uviesť napr. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (podľa čl. 60 ods. 1 „nezávislý orgán kontroly hospodárenia“), Národnú radu Slovenskej republiky (podľa čl. 72 „jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky“), prezidenta Slovenskej republiky (podľa čl. 101 ods. 1 „hlava Slovenskej republiky“), vládu Slovenskej republiky (podľa čl. 108 „vrcholný orgán výkonnej moci“) či Ústavný sud Slovenskej republiky (podľa čl. 124 „nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti“).
(5) Porovnaj napr. BRÖSTL, A. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čenek, 2010, s. 318; CIBULKA, Ľ. a kol.: Ústavné právo. Ústavný systém Slovenskej republiky. Bratislava: PraF UK, 2014, s. 349; ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2012, s. 765; PALÚŠ, I. – SOMOROVÁ, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Košice: UPJŠ, 2011, s. 390 alebo nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. októbra 2004, s.p. zn. III. ÚS 79/04-101.
(6) Pri zložení Súdnej rady je citeľná inšpirácia niektorými zahraničnými úpravami. K príkladom zloženia obdobných ústavných orgánov v zahraničí porovnaj napr. DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 1464.
(7) Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
(8) Porovnaj čl. 145 ods. 2 Ústavy.
(9) Rovnaký záver prezentoval napr. aj autorský kolektív pod vedením M. Čiča. Porovnaj ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2012, s. 765.
(10) Porovnaj DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 1466.
(11) Porovnaj ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2012, s. 765.
(12) Porovnaj Kompletný návrh ústavných zmien v slovenskej justícii. [online] 21.02.2014 [cit. 30. 6. 2014] dostupné na http://www.najpravo.sk/ustavne-pravo/clanky/kompletny-navrh-ustavnych-zm....
(13) Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov; parlamentná tlač č. 921, VI. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky.
(14) Všeobecná časť dôvodovej správy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov; parlamentná tlač č. 921, VI. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky.
(15) Porovnaj BRÖSTL, A. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čenek, 2010, s. 318.
(16) Osobitná časť dôvodovej správy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov; parlamentná tlač č. 921, VI. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky.
(17) Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
(18) Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa SUSKA, Anny VITTEKOVEJ, Otta BRIXIHO a Antona MARTVOŇA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony; parlamentná tlač č. 922, VI. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky. V čase spracovania príspevku schválený návrh zákona ešte nebol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky publikovaný.
(19) Novodoplnené ustanovenie § 4a zákona o Súdnej rade ustanovuje, že návrh kandidáta na voľbu predsedu Súdnej rady môžu podať najmenej traja členovia Súdnej rady. Voľba sa má následne vykonať tajným hlasovaním. Ak žiaden z navrhnutých kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov Súdnej rady ani v opakovanej voľbe, uskutočnia sa na druhý deň po opakovanej voľbe nové voľby.
(20) Vplyv prezidenta na kreáciu funkcie predsedu Súdnej rady totiž, de constitutione lata, nemusí byť vôbec zanedbateľný. Možno si totiž predstaviť situáciu, že závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. októbra 2010, sp. zn. PL. ÚS 04/2012, týkajúce sa dôvodov nemenovania generálneho prokurátora, by sa mohli analogicky aplikovať aj na prípad vymenúvania predsedu Najvyššieho súdu a tým súčasnej aj predsedu Súdnej rady.


Jednotlivé pramene práva spomenuté v článku nájdete tu:

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-460/1992
čl. 109 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-460/1992#109
čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-460/1992#141a
čl. 145a Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-460/1992#145a
čl. 148 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-460/1992#148
čl. 154 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-460/1992#154

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-385/2000-ucinnost-od-01.01.2009

Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-185/2002

Ústavný zákon č. 161/2014 Z. z.
http://zakony.judikaty.info/predpis/ustavny-zakon-161/2014

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.10.2004, s.p. zn. III. ÚS 79/04
http://www.judikaty.info/document/ussr/5374/?nohist=&nhid=