Increasing Language Competence in Police Officers as Conflict Prevetion

Abstrakt: Predkladaná štúdia sa venuje oblasti komunikácie príslušníkov Policajného zboru s príslušníkmi národnostných menšín v podmienkach Slovenskej republiky. Predstavením relevantných právnych rámcov platných na vnútroštátnej, ale aj medzinárodnej, resp. európskej úrovni poskytuje bližší pohľad na legislatívne a inštitucionálne vymedzenie používania jazykov národnostných menšín v intenciách predovšetkým úradnej komunikácie, a to s prihliadnutím na organizačné zložky Policajného zboru. Zároveň však na základe údajov získaných z dotazníkového prieskumu realizovaného Úradom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny analyzuje aktuálnu situáciu a problematické oblasti komunikácie s príslušníkmi národnostných menšín žijúcimi na území Slovenska z pohľadu príslušníkov Policajného zboru. Súčasťou príspevku je aj návrh riešení pre potreby aplikačnej praxe.
Kľúčové slová: národnostné menšiny, jazyk menšín, legislatívny rámec, kultúra, komunikácia, úradný styk, cudzinci, Slovensko, medzinárodné právo.

Abstract: The contribution focuses on communication between the members of the Police Force and the members of national minorities currently present in the territory of the Slovak Republic. By presenting the relevant legal frameworks currently in force at the national, European and international level, the author provides a closer look at the legislative and institutional definition of the use of the minority languages in the official communication while also regarding the organizational units of the Police Force. At the same time, however, based on data obtained from a questionnaire survey conducted by the Office of the Plenipotentiary of the Government of the Slovak Republic for National Minorities, the author analyzes the current situation and problematic areas of communication with members of national minorities living in Slovakia from the perspective of members of the Police Force. The contribution also includes a proposal for solutions for the needs of application practice.
Key words: national minorities, minority languages, EU legislation, national legislation, culture, communication, official language, foreigners, Slovakia, international law.

Úvod

Problematika národnostných menšín je jednou z významných celosvetových tém, ktorá je predmetom vášnivých diskusií nielen na území jednotlivých štátov, ale taktiež v kontexte európskeho a medzinárodného práva. Práva národnostných menšín na území jednotlivých štátov sú ukotvené v rámci vnútroštátnych právnych predpisov. V rámci medzinárodného kontextu tvoria práva národnostných menšín integrálnu súčasť nielen univerzálneho, ale aj regionálneho systému ochrany ľudských práv. Ochrana ľudských práv a práv národnostných menšín patrí medzi základné ciele Miléniovej deklarácie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“), Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu národnostných menšín, Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, či primárnych dokumentov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“). Hľadanie optimálneho riešenia otázky práv národnostných menšín zároveň priamo súvisí s definovaním náboženských, či jazykových skupín, keďže pod pojmom národnostné menšiny rozumieme príslušnosť k určitému menšinovému spoločenstvu, ktoré nežije so svojím materským národom v jednom štátnom útvare, ale v inom štáte. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že pokiaľ hovoríme o menšinovom spoločenstve, máme na mysli etnické (národnostné), náboženské a jazykové menšiny.

S definovaním práv národnostných menšín žijúcich na území jednotlivých členských štátov EÚ úzko súvisí aj otázka ich jazykových práv a v neposlednom rade aj komunikácie s príslušníkmi národnostných menšín, a to predovšetkým vo vzťahu k príslušným orgánom daného štátu. Z uvedeného vyplýva potreba zmapovania aktuálnej situácie ohľadom komunikácie s príslušníkmi národnostných menšín v rámci jednotlivých štátov EÚ, či už v rámci úradného alebo neúradného styku. Hlavným cieľom predkladanej štúdie je predstaviť nielen právny a inštitucionálny rámec používania jazykov národnostných menšín na Slovensku z pohľadu vnútroštátneho a európskeho, resp. medzinárodného práva, ale zároveň poukázať na problémy, s ktorými sa musia vysporiadať príslušníci Policajného zboru v rámci komunikácie s príslušníkmi národnostných menšín žijúcimi na území Slovenska. S ohľadom na aplikačnú prax zároveň navrhnúť aspoň čiastočné riešenia aktuálnych nedostatkov v predmetnej oblasti. Pre potreby predkladaného príspevku boli použité vybrané údaje získané v rámci dotazníkového prieskumu, ktorý realizoval Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny v období rokov 2021 - 2022. ¹

Národnostné menšiny a jazykové práva v kontexte legislatívnych a koncepčných rámcov Európskej únie

V posledných rokoch sa ochrana národnostných menšín stala jednou z najcitlivejších otázok, a to najmä s ohľadom na fungovanie Európskej únie ako združenia rôznorodých členských štátov. Centralizácia politiky a identity, ktorú so sebou priniesol vznik Európskej únie (ďalej len „EÚ“) presahuje štátne hranice členských štátov a v mnohých zároveň posilňuje vnútorné rozdiely súvisiace so skladbou obyvateľstva a rozmanitosťou kultúr žijúcich na území jednotlivých členských štátov. Prítomnosť národnostných menšín, ktoré sa líšia od dominantnej kultúry štátu, v ktorom sa nachádzajú istým spôsobom vplýva na občanov daného štátu.

Skutočnosť, že v mnohých krajinách obyvatelia pociťujú disparity v postavení občanov, ktorí patria k národnostnej menšine, prispela k vzniku iniciatívy občanov s názvom „Menšinový balíček – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“, ktorá priamo adresuje EÚ výzvu na zlepšenie ochrany osôb patriacich k národnostným a jazykovým menšinám a posilnenie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v EÚ. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že pre potreby predkladanej štúdie budeme venovať pozornosť predovšetkým európskemu priestoru, t. j. kontextu EÚ a jej členských štátov, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika. Príloha k navrhovanej iniciatíve občanov konkrétne uvádza 11 právnych aktov Únie, na základe ktorých sa navrhovaná iniciatíva občanov v podstate zameriava na už existujúce návrhy Komisie, zároveň však iniciatíva predkladá jasnú požiadavku na politické opatrenia v oblasti regionálnych a menšinových jazykov, vzdelávania a kultúry, regionálnej politiky, účasti, rovnosti, audiovizuálnych a iných mediálnych obsahov, a taktiež regionálnej (štátnej) pomoci. Pokiaľ ide o inštitúcie Únie, bez ohľadu na svoju oblasť pôsobnosti sú povinné, v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ rešpektovať „bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečovať zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“. Zároveň, v článku 21 ods. 1 Charty základných práv EÚ je uložený explicitný zákaz diskriminácie z dôvodu „pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie“. Dôležité je však upozorniť na skutočnosť, že žiadne z vyššie uvedených ustanovení netvorí právny základ pre opatrenia inštitúcií EÚ, aj keď na základe článku 19 Zmluvy o EÚ môže Rada Európskej únie, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv a v rámci právomocí, ktorými je poverená Únia, po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Tento obsiahly zoznam dôvodov diskriminácie však nezahŕňa príslušnosť k národnostnej menšine. Z tohto dôvodu nemôže článok 19 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej iba "ZFEÚ") tvoriť právny základ pre prijatie právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv v súvislosti s „účinnými opatreniami zameranými na boj proti diskriminácii a podporu rovnakého zaobchádzania, a to aj v prípade národnostných menšín“. ²

Jedným z najdôležitejších prejavov identity jednotlivca radíme aj jazyk, ktorý je zároveň zákon zdieľaného dedičstva a definuje jednotlivcov, ktorí sa hlásia ku konkrétnej národnostnej menšine. Jazyk je však aj prostriedkom komunikácie a podporuje otvorený prístup a vzájomné porozumenie v rámci komunity, ale i mimo nej. EÚ ako spoločenstvo členských štátov, ktoré sa vyznačujú rôznorodosťou aj v používaní jazykov, úspešne implementovala politiku viacjazyčnosti, ktorá zároveň posilňuje životné šance občanov EÚ, a to najmä pokiaľ ide o zvyšovanie zamestnateľnosti, uľahčenie prístupu k právam a službám a zároveň podporuje aj sociálnu súdržnosť a v neposlednom rade posilňuje aj medzikultúrny dialóg. Jazykové práva (angl. language rights/linguistic rights) národnostných menšín sú často diskutovanou otázkou, keďže v mnohých krajinách ešte stále existujú obmedzenia týkajúce sa možností národnostných menšín vzdelávať sa v jazykoch menšín, ako aj obmedzenia týkajúce sa používania jazykov menšín vo verejnom živote a v médiách.

Právo na komunikáciu v jazyku národnostnej menšiny na území jednotlivých členských štátov EÚ je rozpracované v rôznych usmerňujúcich medzinárodných dokumentoch (napr. vo vyhlásení OSN z roku 1992, v Deklarácii o právach osôb patriacich k národným, etnickým, náboženským alebo jazykovým menšinám, v komentári Rady Európy č. 3 k jazykovým právam osôb patriacich k národnostným menšinám podľa rámcového dohovoru a odporúčaní Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe z Osla). Na základe uvedených dokumentov prijali štátne orgány jednotlivých členských štátov základné prístupy k plneniu povinností v oblasti ľudských práv vrátane otázky používania jazyka národnostnej menšiny. Ide predovšetkým o zohľadnenie nasledovného:

• rešpektovať integrálne miesto jazykových práv ako ľudských práv;
• uznávať a podporovať toleranciu, kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a vzájomný rešpekt, porozumenie a spoluprácu medzi všetkými segmentmi spoločnosti;
• zaviesť právne predpisy a politiky, ktoré sa budú zaoberať jazykovými právami a stanoviť jasný rámec na ich implementáciu;
• implementovať povinnosti v oblasti ľudských práv všeobecným dodržiavaním zásady proporcionality v používaní alebo podpore rôznych jazykov štátnymi orgánmi a jazykový princíp slobody pre súkromné subjekty;
• integrovať koncept aktívnej ponuky ako neoddeliteľnej súčasti verejných služieb s cieľom uznať povinnosť štátu rešpektovať a zabezpečiť jazykové práva tak, aby ich dodržiavali tí, ktoré používajú menšinové jazyky (štát nemusí osobitne vyžadovať poskytovanie takýchto služieb, ale môže ich nepriamo podporovať, ak je to potrebné);
• zaviesť účinné mechanizmy vybavovania sťažností pred súdnymi, správnymi a výkonnými orgánmi na riešenie a nápravu problémov jazykových práv.

Cieľom implementovať uvedené zásady jazykových práv sa zaoberalo niekoľko medzinárodných organizácií. Vyvinúť procesy a nástroje na podporu a objasnenie uvedených zásad sa podujalo Fórum OSN pre otázky menšín, Sekcia jazykov a viacjazyčnosti UNESCO, Poradný výbor Rady Európy pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny. Menované organizácie zároveň naďalej poskytujú platformy na konštruktívnu výmenu informácií a poznatkov z oblasti implementácie jazykových práv a podporujú nepretržité vykonávanie procesov a nástrojov v oblasti ľudských práv. Jedným z mimoriadne cenných nástrojov, ktoré umožňujú efektívne pripravovať, uplatňovať a hodnotiť politiky štátnych orgánov jednotlivých členských štátov v oblasti implementácie vyššie uvedených práv je dostupnosť spoľahlivých a členených údajov.

Na základe uvedených snáh a dokumentov boli aj na Slovensku implementované medzinárodné zmluvy v oblasti ochrany jazykových práv národnostných menšín, ktorými je Slovenská republika ako členský štát Európskej únie viazaná. K najdôležitejším medzinárodným dokumentom patrí predovšetkým Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín (na území SR - Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 160/1998 Z. z.) a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov (na území SR - Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 588/2001 Z. z.).

Ochrana jazykových práv národnostných menšín na Slovensku

Práva národnostných menšín a etnických skupín zaručené medzinárodnými zmluvami sú záväzné aj pre Slovenskú republiku, ktorá je zároveň členským štátom EÚ. S ohľadom na skutočnosť, že práva a povinnosti vyplývajúce z medzinárodných zmlúv majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou, práva národnostných menšín sú na území Slovenskej republiky pevne ukotvené v samotnej Ústave Slovenskej republiky. V rámci štvrtého oddielu Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) sú vymedzené práva národnostných menšín a etnických skupín. V súlade s článkom 34 je „občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny zaručený všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie“. ³ Predmetné právo však predpokladá nielen komunikáciu v materinskom jazyku národnostných menšín, ale keďže jednotlivé národnostné menšiny prebývajú na území iného štátneho útvaru, sú nútené komunikovať aj v úradnom jazyku daného štátu. Potreba vzájomného dorozumievania teda vytvára priestor pre viacjazyčnosť, ktorá prirodzene vstúpila do života nielen u príslušníkov národnostných menšín, ale aj u príslušníkov väčšinového národa, t. j. slovenského obyvateľstva, a to predovšetkým vo viacnárodnostných mestách alebo v pohraničných oblastiach, či na rozhraní národnostných regiónov a obcí. Štátnym jazykom Slovenskej republiky je jazyk slovenský, keďže „slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach na území Slovenskej republiky“. ⁴ Používanie štátneho jazyka upravuje § 3 Zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného paragrafu, „štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní pri výkone svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky“. Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín však umožňuje príslušníkom národnostných menšín používať jazyk národnostnej menšiny aj v rámci úradného styku s príslušnými orgánmi. Ide predovšetkým o prípady občanov Slovenskej republiky, pre ktorých je dvojjazyčnosť, prípadne viacjazyčnosť prirodzeným dôsledkom existencie vo viac etnickom prostredí. Práva osôb, ktoré patria k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva cudzincov, ktorí neovládajú štátny jazyk, sa zabezpečujú prekladom a tlmočením za podmienok ustanovených predmetným zákonom.

Významným dokumentom nelegislatívnej povahy s dlhodobým horizontom, ktorý sa týka postavenia a práv osôb patriacich k národnostným menšinám vrátane jazykových práv je Akčný plán ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2021 – 2025 (ďalej len „akčný plán“). ⁵ Akčný plán ochrany práv osôb1 patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2021 – 2025 (ďalej len „akčný plán“) nadväzuje na aktuálny stav ochrany postavenia a práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám po finalizácii úloh z Akčného plánu 2016 – 2020, vychádza zo skúseností s plnením predchádzajúceho plánu pričom zohľadňuje záujmy a potreby národnostných menšín, ako aj priority stanovené v programových dokumentoch, a plánoch vlády SR, príbuzných stratégiách, koncepciách a akčných plánoch.

Jedným z hlavných cieľov Akčného plánu je taktiež napĺňať záväzky vyplývajúce Slovenskej republike ako zmluvnej strany medzinárodných dohovorov v oblasti práv a postavenia národnostných menšín vrátane ich jazykových práv. Ide predovšetkým o medzinárodnoprávne dokumenty Rady Európy ‒ Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej aj ako „Charta jazykov“) ⁶ a Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín (ďalej aj ako „Rámcový dohovor“). ⁷Slovenská republika ako zmluvná krajina plní prislúchajúce záväzky a v rámci monitorovacích mechanizmov Rady Európy k týmto záväzkom aj z nich vyplývajúce úlohy.

V rámci Rámcového dohovoru je SR aktuálne v piatom monitorovacom cykle, pričom vláda SR v januári 2019 schválila Piatu správu o implementácii Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín v Slovenskej republike s informáciou o vývoji legislatívy a spoločenskej praxe v oblasti ochrany národnostných menšín na vnútroštátnej úrovni. Slovenská republika v súvislosti s Rámcovým dohovorom aktuálne pokračuje v plnení odporúčaní zameraných na zlepšenie implementácie Rámcového dohovoru v SR, ktoré na základe 4. implementačnej správy SR, posudku poradného výboru Rámcového dohovoru a stanoviska Slovenskej republiky k posudku Poradného výboru prijal Výbor ministrov Rady Európy (rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy č. CM/ResCMN(2016)6 z 13. apríla 2016) a ide predovšetkým o nasledovné odporúčania rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy:

• V rámci vládnej agendy venovať zvýšenú pozornosť právam príslušníkov národnostných menšín ako integrálnej súčasti ľudských práv a v úzkej spolupráci so zástupcami národnostných menšín a občianskej spoločnosti zabezpečiť efektívnu koordináciu medzi jednotlivými inštitúciami vo všetkých oblastiach, ktoré sa týkajú oblasti ochrany práv príslušníkov národnostných menšín a ochrany ľudských práv;
• Komplexne riešiť protirómske postoje vo vzdelávacom systéme a zaviesť potrebné opatrenia na zabezpečenie systematického umiestňovania rómskych detí do integrovaných bežných tried.
• Umiestnenie do špeciálnych škôl musí byť vyhradené len pre špecifické a výnimočné prípady;
• Zabezpečiť, že práva obsiahnuté v článku 4 zákona o používaní jazykov národnostných menšín sú efektívne implementované vo všetkých určených obciach a vo vzťahu ku všetkým relevantným jazykom vrátane rómčiny;
• Vytvoriť pružný prístup k implementácii legislatívneho rámca na používanie menšinových jazykov a podporovať pragmatické riešenia, ako vyhovieť požiadavkám obyvateľstva v súlade so zásadami obsiahnutými v Rámcovom dohovore;
• Zabezpečiť dostatočný prístup učiteľov na školách s menšinovým vyučovacím jazykom k príslušným vzdelávacím programom pre výučbu vo všetkých predmetoch a zabezpečiť, aby učebnice obsahovali adekvátne zobrazenie všetkých národnostných menšín a ich histórie na Slovensku;
• Zvýšiť úsilie na zachovanie vysokej kvality výučby v menšinových jazykoch a viesť úzky dialóg s príslušníkmi národnostných menšín, rodičmi a zriaďovateľmi škôl, aby sa zabezpečilo, že prípadné zatvorenie malých škôl neobmedzí efektívne možnosti príslušníkov národnostných menšín vzdelávať sa v ich menšinových jazykoch. ⁸

V rámci Charty jazykov vláda SR schválila Piatu správu o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v SR v roku 2018, následne pokračoval štandardný monitorovací proces návštevou Výboru expertov Charty jazykov v SR cielenou na úroveň jej implementácie. Piate kolo monitoringu plnenia záväzkov SR vyplývajúcich z Charty jazykov bolo ukončené prijatím odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy v roku 2019. Výbor ministrov odporučil, aby orgány Slovenskej republiky zohľadnili všetky pripomienky a odporúčania Výboru expertov Charty jazyk, a najmä aby:

1. zabezpečili, aby sa jazyky v časti III používali v praxi v oblasti správy bez ohľadu na limity,
2. posilnili úsilie o poskytovanie výučby vo všetkých menšinových jazykoch alebo na všetkých príslušných úrovniach,
3. zlepšili odbornú prípravu učiteľov na vzdelávanie v jazykoch menšín,
4. rozšírili trvanie a frekvenciu verejnoprávnych a súkromných vysielacích médií a v prípade potreby uľahčili vydávanie novín v menšinových jazykoch,
5. naďalej zvyšovali povedomie a podporovali toleranciu v slovenskej spoločnosti ako celku voči menšinovým jazykom a kultúram, ktoré zastupujú.

V marci 2021 bolo Slovenskej republike doručené Hodnotenie Výboru expertov Charty jazykov týkajúce sa implementácie odporúčaní na okamžité opatrenia obsiahnuté v 5. Hodnotiacej správe Výboru pre Slovenskú republiku, špecificky pre bulharský, chorvátsky, nemecký, maďarský, poľský, rómsky, rusínsky, srbský, ukrajinský jazyk a jidiš, ktorá pomerne kriticky hodnotí plnenie uvedených odporúčaní.

Na základe výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 a ich interpretácie podľa národnosti a ďalšej národnosti by sa zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 15 % obyvateľstva zvýšil o 125 obcí a z nich v 4 obciach dosiahnu najmenej 15 % dve národnostné menšiny. V 28 obciach, ktoré už sú v zozname obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 15 % obyvateľstva pribudne ešte 1 národnostná menšina. To znamená, že:

• do 5 obcí pribudne maďarská národnostná menšina;
• do 87 obcí rusínska národnostná menšina;
• do 64 obcí rómska národnostná menšina a
• do 1 obce nemecká národnostná menšina s podielom 15 % a viac. ⁹

Zákon o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje príslušníkom národnostných menšín používať v úradnom styku jazyk menšiny za podmienky, že občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľstva. ¹⁰ Z grafu Štatistického úradu Slovenskej republiky vyplýva, že na území Slovenskej republiky okrem väčšinového slovenského národa žije viac národnostných menšín, a to národnosť slovenská, maďarská, rómska, rusínska, česká, ukrajinská, nemecká, a iné. Z predmetných údajov zároveň vyplýva, že najpoužívanejším menšinovým jazykom v Slovenskej republike je maďarský jazyk, po ňom nasleduje rómsky, rusínsky, český a ukrajinský jazyk. Národnostná rozmanitosť, jazyková a kultúrna mnohotvárnosť Slovenska bola vždy skôr dynamickým javom, ktorý vyplynul z prirodzenej potreby vzájomnej komunikácie medzi väčšinovým obyvateľstvom a príslušníkmi národnostných menšín. Vzájomné spoznávanie jazykových a kultúrnych aspektov prelínajúcich sa kultúr a jazykov prispelo k rozmanitému a zvyčajne aj obohacujúcemu spojeniu v kontexte spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života. Existencia takéhoto prelínania kultúr a jazykov však so sebou priniesla aj sprievodné znaky medzi etnických kontaktov a preberanie kultúrnych javov. „V dôsledku mnohonárodnostného zloženia obyvateľov Slovenska dochádza ku vzájomnému jazykovému a kultúrnemu ovplyvňovaniu národnostných menšín, ako aj k jazykovým a kultúrnym zmenám“. ¹¹ Napriek skutočnosti, že sa kultúra národnostných menšín vo väčšej alebo menšej miere zvyčajne odlišuje od svojej pôvodnej kultúry, aj naďalej si však národnostné menšiny uchovávajú znaky národnostnej osobitosti a kultúrnej svojbytnosti, ktorá sa prejavuje predovšetkým v špecifikách jazyka využívaného na komunikáciu medzi príslušníkmi národnostných menšín, ale v istej miere aj smerom k väčšinovému obyvateľstvu, ako v úradnom, tak i v neúradnom styku s príslušnými orgánmi. V niektorých oblastiach Slovenska, napr. na juhu je vplyv maďarských národnostných menšín výraznejší oproti iným častiam Slovenska. V uvedenej oblasti je teda v rámci úradnej komunikácie s príslušnými orgánmi prirodzené používanie nielen slovenského, ale aj maďarského jazyka. Uvedená situácia nie je neštandardná ani vo vzťahu k ostatným národnostným menšinám. V súčasnosti ide o minimálne šesť národnostných menšín žijúcich na území dnešného Slovenska. ¹²

Graf 1 Obyvateľstvo Slovenskej republiky podľa národnosti k 1. 1. 2021

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky¹³

Z uvedeného vyplýva, že komunikácia v jazykoch národnostných menšín je každodennou súčasťou príslušníkov národnostných menšín, avšak miera používania jazykov národnostných menšín je v závislosti od oblastí pobytu jednotlivých národnostných menšín odlišná. S ohľadom predovšetkým na mladšiu generáciu, všetky národnostné menšiny čelia vysokej miere asimilácie s väčšinovým obyvateľstvom, ktorú vnímajú skôr ako problém. Z pohľadu komunikácie pre potreby úradného styku je však táto skutočnosť skôr výhodou. Samotné podchytenie a budovanie národnostného povedomia práve u mladšej generácie je však u väčšiny národnostných menšín úspešné.

Používanie jazykov národnostných menšín príslušníkmi Policajného zboru

Vysoká miera prispôsobivosti národnostných menšín je z pohľadu väčšinového obyvateľstva vnímaná pozitívne, keďže dobrá znalosť slovenského jazyka v písanej a hovorovej forme je základom úspešnej komunikácie, či už v rámci úradného styku alebo mimo neho. Znalosť miestneho jazyka, kultúry a možnosť nadväzovať nových kontaktov prispieva k uľahčeniu existencia národnostných menšín na území SR.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že už v roku 2016 po prvýkrát od účinnosti zákona č. 184/1999 Z. z. sa úrad splnomocnenca v rámci prípravy správy zameral aj na používanie jazykov národnostných menšín príslušníkmi Policajného zboru a príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru. V tomto období úrad splnomocnenca identifikoval 28 okresných riaditeľstiev Policajného zboru, v ktorých sa popri štátnom jazyku v úradnom styku používal i jazyk národnostnej menšiny. ¹⁴ Uvedeným prieskumom bolo teda zistené aj používanie jazykov národnostných menšín príslušníkmi Policajného zboru (ďalej aj ako „príslušníci PZ“). V rámci spracovaných výsledkov bol dôraz kladený na tri kategórie jazykových práv vyplývajúcich zo zákona č. 184/1999 Z. z. u všetkých sledovaných subjektov:
a) jazykové práva, ktorých dodržiavanie je povinné a ich nedodržanie je správnym deliktom podľa § 7b zákona č. 184/1999 Z. z.;
b) jazykové práva, ktorých dodržiavanie je povinné a ich nedodržanie nie je správnym deliktom podľa zákona č. 184/1999 Z. z.;
c) jazykové práva, ktorých uplatňovanie stanovuje zákon č. 184/1999 Z. z. ako možnosť. ¹⁵

Významným krokom k aktívnej podpore používania jazykov menšín je zabezpečiť dostatočný počet zamestnancov s náležitým vyškolením a schopnosťou reagovať na požiadavky v jazykoch menšín. Udržiavanie a zdokonaľovanie úrovne ovládania jazyka národnostnej menšiny predovšetkým u príslušníkov PZ, ktorí vykonávajú službu v okresoch vymedzených v osobitnom predpise je častokrát nevyhnutnosťou.

Na základe údajov spracovaných v rámci správy o právach a postavení príslušníkov národnostných menšín (ktorá bola vypracovaná naposledy za roky 2017 a 2018) je možné skonštatovať používanie nasledovných jazykov národnostných menšín príslušníkmi PZ na jednotlivých okresných riaditeľstvách Policajného zboru (ďalej len „OR PZ“) a obvodných oddeleniach Policajného zboru (ďalej len „OO PZ“): maďarský jazyk; rómsky jazyk; nemecký jazyk; ukrajinský jazyk; rusínsky jazyk.

Pokiaľ ide o zabezpečenie efektívnej a bezproblémovej komunikácie s príslušníkmi národnostných menšín, akákoľvek znalosť, resp. snaha zo strany príslušníkov PZ komunikovať v jazyku národnostných menšín je vnímaná pozitívne a prispieva k predchádzaniu konfliktných situácií. Nedorozumenia súvisiace s jazykovou bariérou však nie je možné eliminovať úplne, keďže príslušníci PZ zvyčajne neovládajú všetky jazyky národnostných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Interkultúrna komunikácia tak so sebou prináša mnoho výziev, s ktorými sa predovšetkým príslušníci PZ musia dennodenne vysporiadať v rámci výkonu svojho povolania.

Výzvy interkultúrnej komunikácie medzi príslušníkmi Policajného zboru a príslušníkmi národnostných menšín

V súčasnosti 27 Okresných riaditeľstiev PZ v obciach, ktoré sa nachádzajú v nariadení vlády Slovenskej republiky 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 15 % obyvateľstva. V uvedených oblastiach identifikovali príslušníci PZ pretrvávajúce problémy, ktoré súvisia predovšetkým so zabezpečením efektívnej úradnej komunikácie s príslušníkmi národnostných menšín v obciach, ktoré sa nachádzajú v nariadení vlády SR 221/1999 Z. z. Komunikácia prebiehajúca medzi príslušníkmi PZ a príslušníkmi národnostných menšín mimo úradného styku nebola dosiaľ zmapovaná. Venovanie pozornosti vytváraniu podmienok pre používanie jazyka národnostnej menšiny v rámci uvedených území v úradnom styku vyplýva zo záväzkov Slovenskej republiky v kontexte medzinárodnej a európskej legislatívy. Zabezpečovanie vytvárania podmienok pre používanie jazyka národnostnej menšiny v rámci úradnej komunikácie však neostáva bez problémov. Keďže iba približne 10 % príslušníkov PZ aktívne používa jazyk národnostných menšín slovom a písmom, je prirodzené, že najväčším nedostatkom pri zabezpečovaní uvedených úloh štátnej správy ostáva nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Napriek snahe organizačných zložiek PZ riešiť aktuálnu situáciu a využívaniu prekladateľských a tlmočníckych služieb, problémom ostáva neovládanie jazyka národnostných menšín. Nedostatok tlmočníkov taktiež patrí medzi kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú plnenie úloh v uvedenej oblasti. S ohľadom na aktuálnu situáciu je v súčasnosti iba šesť OR PZ, ktoré sú schopné komunikovať pri výkone služobného styku okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny a poskytovať informácie príslušníkom národnostných menšín v jazyku národnostnej menšiny. V ostatných prípadoch sú informácie poskytované buď čiastočne ( štyri OR PZ) alebo vôbec (16 OR PZ). Situácia, keď boli príslušníci PZ schopní komunikovať s občanmi v jazyku národnostnej menšiny bola zaznamenaná celkovo iba na 10 organizačných zložkách PZ. ¹⁶ Zabezpečovanie úloh súvisiacich s používaním jazyka národnostnej menšiny je teda celkovo vnímané ako problémové, či už čiastočne alebo úplne. Samotné poskytovanie informácií verejnosti, ktoré priamo súvisia s ohrozením života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR úplne absentujú na 24 OR PZ. Situácia sa od dotazníkového prieskumu, ktorý bol realizovaný v období rokov 2016 až 2018 Úradom splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny zatiaľ nezlepšila a súčasná situácia poukazuje na identifikáciu tých istých pretrvávajúcich problémových oblastí.

Zvyšovanie jazykovej kompetencie u príslušníkov PZ ako výzva do budúcnosti

Absolútne všetky úlohy v oblasti presadzovania práva na miestnej alebo štátnej úrovni sa zlepšia, keď príslušníci PZ disponujú dostatočnými jazykovými kompetenciami. Pri výkone policajného povolania je nevyhnutné vedieť promptne reagovať a efektívne komunikovať. Každodenná komunikácia príslušníkov PZ však neprebieha iba v materinskom jazyku, teda v slovenčine. Predovšetkým v oblastiach, kde je koncentrované obyvateľstvo hlásiace sa ku konkrétnej národnostnej menšine nad určité percento na danom území, regióne alebo miestnej správe, má právo primerane používať svoj jazyk v administratívnych a iných oblastiach verejných služieb. Čím závažnejšie sú potenciálne dôsledky nepoužívania menšinových jazykov v konkrétnej oblasti, tým citlivejšie by malo byť riešené efektívne poskytovanie služieb a komunikácia s týmto segmentom verejnosti prostredníctvom vhodného stupňa využívania príslušných jazykov, ako v prípade používania menšinových jazykov v službách polície, kde môže byť efektívna komunikácia otázkou života a smrti. Z uvedeného dôvodu je teda nevyhnutné, aby príslušníci PZ dokázali vhodne komunikovať a správne reflektovať komunitu, v ktorej slúžia. Pre komunitu, resp. národnostnú menšinu by mal príslušník PZ stelesňovať orgán, na ktorý sa môžu všetci občania (vrátane príslušníkov národnostných menšín) s dôverou obrátiť v prípade akýchkoľvek problémov. Dosiahnutie dôvery občanov nie je ľahká úloha, najmä ak ide o občanov hlásiacich sa k národnostnej menšine, ktorá komunikuje výlučne v jazyku národnostnej menšiny. Predovšetkým v kritických situáciách je včasná a efektívna komunikácia kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim častokrát život zúčastnených strán. Každodenná práca polície zahŕňa komunikáciu s občanmi, vypočúvanie svedkov, či príbuzných obetí, spoluprácu s kolegami naprieč rôznorodými oddeleniami, získavanie svedectiev a dôkazných materiálov, vzdelávanie verejnosti, atď. A keďže medzi hlavné úlohy príslušníkov PZ patrí ochrana základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, schopnosť dohovoriť sa rovnakým jazykom ako jednotlivci, s ktorými sa stretávajú, prispieva k efektívnej a nekonfliktnej komunikácii, čím sa zároveň zvyšuje bezpečnosť a zabraňuje sa vzniku nebezpečných nedorozumení alebo zbytočne násilným eskaláciám.

Neprestávajúci boj zástupcov zákona o budovanie dôveryhodných vzťahov s komunitami, ktorým slúžia je naďalej vysoko aktuálnou otázkou nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. Zdieľanie spoločného jazyka s národnostnými menšinami je jeden zo spôsobov ako výrazne obmedziť blokovanie komunikačných prekážok a podporiť lepšie porozumenie, keďže vzájomná koexistencia majoritného obyvateľstva a príslušníkov národnostných menšín si vyžaduje efektívnu a nekonfliktnú komunikáciu medzi príslušníkmi oboch skupín obyvateľstva. Komunikácia je obojsmerný proces, preto je nevyhnutné, aby obe zúčastnené strany vyvíjali kontinuálne úsilie na zlepšenie vzájomnej komunikácie. Možnosť komunikovať v jazyku národnostnej menšiny a inklúziou národnostných menšín sa výrazne eliminuje pocit vylúčenia príslušníkov národnostných menšín na dianí v spoločnosti, v ktorej žijú.
Artikulovaná nedostatočná jazyková vybavenosť príslušníkov PZ pôsobiacich v oblastiach obývaných príslušníkmi národnostných menšín je v súčasnosti, aj zo strany organizačných zložiek PZ, vnímaná ako problematická. Kontinuálne vzdelávanie a zvyšovanie jazykovej kompetencie u príslušníkov PZ v uvedených oblastiach by mohlo v budúcnosti priniesť trvalé výsledky, predovšetkým s ohľadom na cieľ budovania dôveryhodnosti polície a akceptácie autority policajných zložiek medzi občanmi ako majoritného, tak aj menšinového obyvateľstva. Zároveň bilingválnosť, resp. multilingválnosť u príslušníkov PZ zvyšuje ich možnosti ďalšieho uplatnenia v rámci organizačných zložiek PZ. Otázky týkajúce sa formy jazykového vzdelávania poskytovaného pre potreby príslušníkov PZ zostávajú v rukách jednotlivých organizačných zložiek PZ a ich preferencií. S rozvojom technológií a internetových platforiem je možné vytvoriť edukačné prvky a nástroje minimálne pre potreby štandardných situácií, s ktorými sa jednotlivé služby PZ musia vysporiadať pri každodennom výkone služby, napr. pri dopravnej kontrole.

Autorka: mjr. PhDr. Elena Nikolajová Kupferschmidtová, PhD., MBA
Finančná spravodajská jednotka, Prezídium Policajného zboru
ORCID: 0000-0001-6457-7448.

Zoznam bibliografických odkazov

BITUŠÍKOVÁ, A. (ed.) Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku I. Teoretické východiská k štúdiu diverzity. Banská Bystrica, 2007.

BOTÍK, J. Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava, 2007.

DIRECTORATE GENERAL FOR EDUCATION, YOUTH, SPORT AND CULTURE. Linguistic diversity in the European Union: The Case of Regional and Minority Languages. Compilation of projects co-funded by the Erasmus+ Programme and Creative Europe (2014 – 2020) [online]. 2018 [cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/371430cc-f2c1-…

EACEA. Kľúčové znaky Slovenského vzdelávacieho systému. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://eacea.ec.europa.eu/national-policies/eurydice/content/slovakia_…

Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 588/2001 Z. z. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/588/

EURYDICE: Slovensko. Populácia: demografická situácia, jazyky a náboženstvá. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://eacea.ec.europa.eu/national-policies/eurydice/content/populatio…

Charta základných práv EÚ (2016/C 202/02). [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:12016P/TX…

KOLEKTÍV AUTOROV. Národnostné menšiny – zoznámme sa. Bratislava: Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2020. ISBN 978-80-8118-208-2.

KRAJČOVIČ, R. Živé kroniky slovenských dejín v názvoch obcí a miest. Bratislava, 2005.

LIPTÁK, Ľ. Storočie dlhšie ako sto rokov. Bratislava, 1999.

MANNOVÁ, E. (ed.) Krátke dejiny Slovenska. Bratislava, 2003.

MARCZYOVÁ, K. a M. PIVÁČEK. Rómska menšina a kriminalita na Slovensku. [online].[cit. 2024-07-25].Dostupné z: https://karolinum.cz/data/clanek/2698/Iurid_1_2016_18_Marczyova.pdf

Miléniová deklarácia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/Millennium.aspx
Nariadenie vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://www.epi.sk/zz/1999-221

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 535/2011, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. [online].[cit. 2020-12-18]. Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2011/535/ZZ_2011_535_20120701.pdf

Piata správa o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Slovenskej republike. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Bratislava. [online]. 2018. [cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23093/1

Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 160/1998 Z. z. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/160/

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/652 z 29. marca 2017 o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom „Menšinový balíček – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“ [oznámené pod číslom C(2017) 2200]. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32017D0652

RUTTKAY, A. O interetnických vzťahoch po rozpade Veľkej Moravy. In Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra, 2002.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Štatistický úrad Slovenskej republiky. Bratislava, 2011. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/datacube/!ut/p/z0…

SOMOROVÁ, Ľ. Ethnic minorities, serious human-legal issue. In: Individual and Society, [online]. 2004. [cit. 2024-07-25]. Vol. 7, No. 1. Dostupné z: http://www.clovekaspolocnost.sk/sk/rocnik-7-rok-2004/1/studie-a-clanky/…

Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za roky 2021 - 2022. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://www.narodnostnemensiny.vlada.gov.sk/site/assets/files/3561/vlas…

Správa o stave používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky za obdobie rokov 2021 – 2022. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://www.narodnostnemensiny.vlada.gov.sk/spravy-a-koncepcne-material…

VÝBOR PRE NÁRODNOSTNÉ MENŠINY A ETNICKÉ SKUPINY. Hodnotiaca správa Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny o podpore kultúr národnostných menšín, o stave národnostného školstva a o používaní jazykov národnostných menšín za obdobie rokov 2021 – 2022. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://www.narodnostnemensiny.vlada.gov.sk/vybor-pre-narodnostne-mensi…

Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-171

Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/184/20121001

Zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z:https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/270/vyhlasene_znenie…

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460

Zmluva o Európskej únii (konsolidované znenie). [online].[cit. 2024-07-25]. Dostupné z: https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:2bf140bf-a3f8-4ab2-b…

---

¹Bližšie pozri: Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2021 a 2022.
²Ods. 8 Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/652 z 29. marca 2017 o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom „Menšinový balíček – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“ [oznámené pod číslom C(2017) 2200].
³Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
⁴Zákon 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky
⁵Dostupné z: https://www.narodnostnemensiny.vlada.gov.sk/site/assets/files/3563/akcn…
⁶Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 588/2001 Z. z. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/588/20011229
⁷Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 160/1998 Z. z. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/160/19980604
⁸Dostupné online: https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=0900001680…
⁹Správa o stave používania jazykov národnostných menšín na Slovensku za obdobie rokov 2021 a 2022, s. 23.
¹⁰Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.
¹¹KOLEKTÍV AUTOROV: Národnostné menšiny – zoznámme sa.
¹²KOLEKTÍV AUTOROV: Národnostné menšiny – zoznámme sa.
¹³Bližšie pozri: https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatel…
¹⁴Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2016, s. 88.
¹⁵Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2017 a 2018, s. 101.
¹⁶Bližšie pozri: Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2021 a 2022.