V časopise Projustice bol dňa 18. apríla 2013 publikovaný článok “Branná povinnosť, mimoriadna vojenská služba a alternatívna služba”. V ostatných dňoch sme zaznamenali zvýšený záujem médií i verejnosti o túto problematiku, podnietený najmä článkami na niektorých internetových portáloch, venovanými problematike odopretia výkonu mimoriadnej vojenskej služby. Tieto články jednak priamo odkazovali na uvedený článok v Projustice a jednak z neho vychádzali v rámci svojho obsahu.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky dňa 13. januára 2015 publikovalo tlačovú správu (s jej obsahom sa možno oboznámiť tu), ktorou dementovalo viaceré na internete sa šíriace (dez)informácie o problematike odopretia výkonu mimoriadnej služby. Viacero spravodajských portálov v nadväznosti na stanovisko ministerstva obrany označilo informácie týkajúce sa odopretia výkonu mimoriadnej služby za hoax. Napriek tejto skutočnosti sme zaznamenali ďalšie šírenie informácií o tejto problematike na internete, ktoré nemajú vždy korektný charakter. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujú redakcia časopisu Projustice a autor článku za potrebné vyjadriť sa k uvedeným otázkam:

Totalitarianism and Czechoslovakia after 1948

Kľúčové slová: totalitarizmus . komunizmus . totalitná ideológia . propaganda . komunistická strana
Key words: totalitarianism . communism . totalitarian ideology . propaganda . communist party

Úvod

Totalitarizmus a iné nedemokratické režimy sú témy, ktorým bola a je venovaná značná pozornosť zo strany verejnosti. Príčiny, dôvody záujmu o túto tému sú rôzne, ale verejnosť sleduje a hodnotí hlavne ich vonkajšie prejavy súvisiace s porušovaním práv a slobôd človeka. Totalitnému prípadne autoritatívnemu režimu sa v prvej polovici 20. storočia nevyhla väčšina Európskych štátov. Totalitné režimy sú žiaľ aj súčasťou našej nedávnej histórie a máme dokonca skúsenosti s oboma tipmi totalitných režimov fašistickým aj komunistickým. Téme totalitarizmu, nacizmu, komunizmu hlavne filozofickým aspektom, ideológii, zločinom a osobnostiam, ktoré stáli na čele týchto režimov sa venuje vo svojich dielach viacero zahraničných aj domácich autorov. V článku vychádzam okrem literatúry, ktorá sa zaoberá danou problematikou najmä z vtedajších právnych predpisov (ústavy, zákonov, nariadení) platných v danom štáte. Ambíciou článku je poukázať aj na podmienky a príčiny na základe ktorých sa totalitné hnutie najmä za pomoci totalitnej ideológie, propagandy, teroru a zastrašovania dostávalo v 20. storočí k moci. Totalitné ideológie získavali popularitu najmä v období po prvej svetovej vojne, v čase ťažkých hospodárskych, sociálnych a ekonomických kríz. Riziko návratu totalitných systémov hrozí aj v dnešnej dobe, preto pokladám za potrebné vracať sa k tejto téme a poukazovať na dôsledky najmä zločiny, ktorých sa totalitné režimy dopustili. Predkladaný článok vo svojej prvej časti vymedzuje pojem totalitarizmus pomocou základných definičných znakov (totalitná ideológia, vláda jednej politickej strany, vodcovský princíp, existencia a pôsobenie tajnej polície, totalitná propaganda a ovládanie komunikačných / informačných prostriedkov, centrálne riadené hospodárstvo, absolútna kontrola strany nad armádou / ozbrojenými zložkami, politizácia justície / politické procesy. Druhá časť článku venovaná Československu po roku 1948 sa zameriava na jednotlivé totalitné inštitúty a znaky, ktoré boli nepochybne súčasťou štátneho režimu v Československu po roku 1948. V Československom poňatí ide o komunistickú totalitnú ideológiu, existenciu a vládu jedinej politickej strany – Komunistickej strany Československa, pôsobenie Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti, komunistickú propagandu ako aj centrálne riadené hospodárstvo a politizáciu Československej justície.

Nepovolené stavby predstavujú v súčasnosti na území Slovenskej republiky jeden z vážnych právnych problémov, ktorý je potrebné riešiť. Právna úprava a jej realizácia sa javí ako nedostatočná na nastolenie právneho stavu, teda na zabezpečenie odstraňovania nepovolených stavieb, a čo je dôležitejšie, na zabezpečenie predchádzania ich vzniku. Súčasná situácia je komplikovanejšia vo vzťahu k nepovoleným stavbám patriacim osobám zo sociálne vylúčených spoločenstiev, pričom na území Slovenskej republiky ide najmä o príslušníkov rómskej menšiny. Ide o špecifickú sociálnu skupinu, ktorá sa svojím spôsobom života odlišuje od majoritnej spoločnosti, a preto aj pri riešení otázky nepovolených stavieb sa musia vo vzťahu k týmto spoločenstvám hľadať špecifické riešenia nie len právneho charakteru, ale musí byť braný do úvahy aj sociálny rozmer daného problému.

Úvod¹

Prečo dochádza k vzniku justičných omylov? Kde hľadať najčastejšie príčiny ich pôvodu a je vôbec možné úplne zabrániť vzniku justičných omylov alebo ich eliminovať na minimum? V našom právnom poriadku nepatria justičné omyly k často spracovávaným témam. Väčšia pozornosť je venovaná prieťahom v súdnom konaní, neexistencii rovnosti pred zákonom, či strate morálnych a etických hodnôt v právnickom povolaní. Zo zahraničia nás však pravidelne zaplavujú správy o kolosálnych justičných omyloch, ktoré poznačili osudy celých rodín, stáli daňových poplatníkov nemalé peniaze a vyvolali mnohé protesty zo strany spoločnosti.

Téma justičného omylu je populárnou témou vo vedeckých kruhoch najmä v angloamerickom systéme práva. Za obdobie ostatných tridsiatich rokov sa týmto problémom zaoberali mnohí významní odborníci². Najčastejšie sa touto problematikou zaoberajú odborníci na trestné právo, vysokoškolskí pedagógovia, bývalí prokurátori, prípadne sudcovia a ďalšie osoby, ktoré čelili justičným omylom. Neexistuje jednotná definícia pojmu justičný omyl. Jedna z najvšeobecnejších definícií popisuje „justičný omyl ako akékoľvek významné zlyhanie na strane súdneho systému, ktoré poškodzuje obžalovaných alebo spoločnosť.“ ³ V tejto definícií je najpodstatnejší okruh osôb, ktoré sú justičnými omylmi poškodzované. Nie je to len obeť tohto omylu, ale poškodenou je tiež spoločnosť ako celok.

Publikovaný článok predstavuje druhú časť vedeckej práce ŠVOČ, s ktorou sa autor Max Steuer umiestnil na 1. mieste v rámci súťaže Študentská vedecká odborná činnosť 2013/2014 na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, v kategórii študentov bakalárskeho štúdia. V rámci spoločného českého a slovenského kola ŠVOČ v Plzni sa autor s publikovaným textom umiestnil na 1. mieste v kategórii Ústavné právo, ľudské práva, spoločenské vedy (politológia, ekonómia), teória práva. Konzultantom práce ŠVOČ bol JUDr. Marián Giba, PhD. Článok publikujeme s drobnými formálnymi a jazykovými úpravami. Pripomíname, že text vznikol pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Slovenskej republike uskutočnili v dňoch 15. a 29. marca 2014 (redakcia časopisu Projustice).

Publikovaný článok predstavuje prvú časť vedeckej práce ŠVOČ, s ktorou sa autor Max Steuer umiestnil na 1. mieste v rámci súťaže Študentská vedecká odborná činnosť 2013/2014 na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, v kategórii študentov bakalárskeho štúdia. V rámci spoločného českého a slovenského kola ŠVOČ v Plzni sa autor s publikovaným textom umiestnil na 1. mieste v kategórii Ústavné právo, ľudské práva, spoločenské vedy (politológia, ekonómia), teória práva. Konzultantom práce ŠVOČ bol JUDr. Marián Giba, PhD. Článok publikujeme s drobnými formálnymi a jazykovými úpravami. Pripomíname, že text vznikol pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Slovenskej republike uskutočnili v dňoch 15. a 29. marca 2014 (redakcia časopisu Projustice).

Abstrakt: Pracovná neschopnosť zamestnávateľa predstavuje vážny zásah do sociálnych a ekonomických práv zamestnancov. Jednou z možností zamestnanca platobne neschopného zamestnávateľa je právo obrátiť sa na Sociálnu poisťovňu a žiadať dávku garančného poistenia ako subsystému sociálneho poistenia inkorporovaného do nášho právneho poriadku na základe implementácie príslušnej legislatívy Únie. Práve zabezpečenie minimálneho štandardu sociálnej ochrany zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľov a zabezpečenie riadneho fungovania voľného pohybu osôb vnútorného trhu predstavujú hlavné ciele Európskeho spoločenstva pri kodifikovaní právnej úpravy poskytujúcej ochranu zamestnancom platobne neschopných zamestnávateľov. Právna úprava ochrany zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa v Slovenskej republike je plne kompatibilná s právom Únie a zohráva dôležitú úlohu v poskytovaní minimálneho stupňa ochrany práv zamestnancov, ktorých zamestnávateľ sa stal platobne neschopný.

Age and ageing in the Labour law

Abstrakt: Čoraz viac skloňovanou témou, ktorá v posledných rokoch zaznamenáva zvýšenú pozornosť je starnutie ľudskej populácie. S nástupom a rozvojom modernizačnej doby stále pretrváva tendencia klesajúcej pôrodnosti a rastúcej dlhovekosti obyvateľstva. Zlepšenie životných pomerov ľudí, lepší prístup k zdravotnej starostlivosti, kvalitnejšia výživa, dostatočná hygiena a mnoho iných faktorov determinujú skutočnosť, že priemerný vek, ktorého sa človek dožíva je vyšší ako to bolo v minulosti. Obdobím, pre ktoré je príznačné výrazné predĺženie ľudského života je dvadsiate storočie. (1) Aj v populácii Slovenska sme počas uplynulých 50 – tich rokov zaznamenali zmeny súvisiace s početným aj proporcionálnym zastúpením seniorov. (2) Priemerný vek populácie vzrástol a priemerný vek človeka sa predĺžil o dvadsať rokov. Podiel seniorov sa zdvojnásobil, čo má značný vplyv na štruktúru obyvateľstva. (3)

Cieľom nášho príspevku je poukázať na aktuálnu problematiku starnutia obyvateľstva a s tým aj súvisiacu diskrimináciu starších ľudí, t.j. diskrimináciu na základe veku. Pokúsime sa ozrejmiť aktuálnu právnu úpravu, ktorá upravuje postavenie starších v spoločnosti a na trhu práce. Ambíciou je tiež načrtnúť niektoré možnosti aktívneho starnutia, pričom našu pozornosť zameriavame na Program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020 prijatý vládou Slovenskej republiky v roku 2013.
Kľúčové slová: Vek. Starnutie. Ľudská dôstojnosť. Trh práce. Pracovné právo. Právna úprava. Aktívne starnutie.

Abstract: The ageing of human population is being recently considered as increasingly inflected theme. As a modern age has come and developed, the tendency of decreasing birth rate and increasing longevity persists. The improving of living conditions, better access to health care, nutritional quality, proper hygiene and many other factors causes that the average age is higher than it used to be in the past. The 20th century is the period that is characterized with prolongation of human life. Also in Slovak population, we have experienced the changes related to extensive and proportional representation of seniors, in last fifty years. The average age of population has increased and the average age of man has been prolonged by 20 years.

The doubled quotient of seniors has influenced the structure of inhabitants. The goal of our topic is to point on the actual problem of inhabitant senility and the elder people discrimination that is related to this problem as the discrimination based upon age. We also try to explain the current law adjustment of elder people as a part of society and their position on labour market. We would like to describe some possibilities of active ageing which is mainly focused on the program of active ageing for 2014 – 2020 accepted by government of Slovak republic in 2013.
Key words: Age. Ageing. Human dignity. Labour market. Labour law. Law adjustment. Active ageing

Začiatkom roka 2014 vydala Právnická fakulta Univerzity Karlovej v Prahe publikáciu Příklady z Evropského práva (128 s., ISBN 978-80-8714-693-4). Iniciátorom vydania a vedúcim autorského kolektívu sú vedúci katedry európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe Prof. JUDr. PhDr. Michal Tomášek, DrSc. a vedúci centra právnej komparatistiky na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe Prof. JUDr. Luboš Tichý, CSc. Pri hodnotení publikácie nesmieme zabudnúť na ďalších členov autorského kolektívu, ako doc. JUDr. Richard Král, Ph.D., LL.M., doc. Dr. iur. Mag. phil. Harald Christian Scheu, Ph.D., doc. JUDr. Pavel Svoboda, Ph.D., D.E.A., JUDr. Ing. Jiří Zemánek CSc., či JUDr. Tereza Kunertová, LL.M., JUDr. Václav Šmejkal, Ph., Mgr. Petr Navrátil, Mgr. Veronika Vilímková, JUDr. Lenka Pítrová, CSc., ktorí sa podieľali na príprave tejto študijnej pomôcky.

V slovenskej aj zahraničnej právnickej literatúre sa vo všeobecnosti nevenuje dostatok pozornosti pracovným podmienkam. S touto problematikou sa máme možnosť denne stretnúť nie len v médiách, ale v každodennom živote. Hovoríme o fenoméne, ktorý sa v živote dotkne takmer každého jednotlivca. Neustále máme možnosť počuť o tom, že je nevyhnutné, aby pre dosiahnutie požadovaného výkonu v práci, boli stanovené vyhovujúce pracovné podmienky, ktoré môžeme chápať ako určité parametre spoločenskej práce.