Rýchla integrácia v rámci EÚ so sebou priniesla jednak rastové stimuly, ale i vytvorila zraniteľné miesta, ktoré sa v mnohých členských štátoch EÚ prehĺbili v dôsledku recesie. Prekonávanie následkov globálnej krízy je možné len prostredníctvom adaptačných procesov ktoré reagujú na jej viacrozmerné príčinné súvislosti. Poslaním Európy v 21. storočí je predovšetkým zabezpečiť mier, prosperitu a stabilitu; podporovať vyrovnaný hospodársky a sociálny rozvoj; čeliť výzvam globalizácie a zachovávať rozmanitosť národov Európy, ako aj zachovávať hodnoty spoločné pre všetkých Európanov (trvalo udržateľný rozvoj, úcta k ľudským právam apod.). Globalizácia prináša zo sebou neustále nové výzvy. EÚ bude potrebovať širokú škálu kompetencií, aby sa mohla pružne prispôsobiť rýchlo sa meniacemu a úzko prepojenému svetu. Lisabonská zmluva, podpísaná 13. decembra 2007, má ambíciu poskytnúť Únii právny rámec ako aj nástroje potrebné na riešenie budúcich výziev a naplnenie požiadaviek občanov Únie. Vďaka nej sa Únia môže lepšie sústrediť na politické výzvy, vrátane globalizácie a zmeny klímy. Bohatstvo a úspech Európy spočíva v jej rôznorodosti a spravodlivej vyváženosti záujmov väčších a menších krajín.

Abstrakt: Autorka sa v príspevku zaoberá inštitucionálnou problematikou riešenia sporov v pracovnom práve v krajinách V4.
Kľúčové slová: právny štát, rýchlosť konania, pracovné súdy, pracovno- právne spory, kolektívne spory, rozhodcovský súd

Abstract: The author in this paper addresses the institutional issue of dispute settlement in labor law in the V4 countries.
Key words: rule of law, speed proceedings, labour courts, labor disputes, collective disputes, Arbitration Court

RITOMSKÁ, M., URBAN, O., UHLÁRIKOVÁ, E.: Zborník 2014, Vzťahové pasce na pracoviskách v SR. 1. vydanie. Bratislava, 2015, 71 strán. ISBN: 978-80-971872-3-1. EAN: 9788097187231.

2. medzinárodná konferencia o MOBBINGU - neredukovateľné ľudské práva - stop neľudskému správaniu v medziľudských vzťahoch, sa konala 12.11.2014 v Košiciach. Organizátorkou a producentkou konferencie bola poslankyňa NR SR JUDr. Mária Ritomská

Novelou zákona o Verejnom obstarávaní, účinnou od 01.11.2015 sa ruší § 26a Zákona o verejnom obstarávaní, t . j. preukazovanie majetkovej účasti, namiesto čoho sa zavádza Register konečných užívateľov výhod subjektov, ktoré získavajú zákazky z verejného obstarávania. Do registra budú zapisované údaje týkajúce sa konečných užívateľov výhod, teda fyzických osôb, ktoré sú skutočnými vlastníkmi subjektov participujúcich na verejnom obstarávaní. Cieľom predmetnej novely je dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní.

Úvod

Pracovný pomer bol v predchádzajúcich rokoch v centre záujmu slovenskej pracovnoprávnej literatúry. Slovenská pracovnoprávna literatúra pracovný pomer vždy považovala za základnú pracovnoprávnu kategóriu, za centrálny právny pojem pracovného práva.[1] Pracovný pomer je základným pracovnoprávnym vzťahom, ktorého právna úprava predstavuje jadro pracovného pomeru. Je to najtypickejší a najčastejší pracovnoprávny vzťah, prostredníctvom ktorého prevažná časť občanov realizuje ústavné právo na prácu.[2] Autorka článku si túto tému vybrala z dôvodu aktuálnosti problematiky skončenia pracovného pomeru.

Úvod

Prednedávnom sme si pripomenuli už dvadsiate tretie výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, resp. i dvadsiate tretie výročie zániku spoločného československého štátu.¹ Aj napriek tomuto, už relatívne dlhému časovému odstupu, československá idea z času na čas ožije, prinajmenšom aspoň v časti spoločnosti.² Príkladom je aj občianska iniciatíva za obnovenie Československa, ktorá sa objavila začiatkom minulého roka.³ Jej cieľom je vyhlásenie referenda o znovuzjednotení českého a slovenského štátu, t. j. o obnovení Československa, a to v r. 2018. Výber tohto časového okamihu nie je náhodný. Naopak, má symbolický charakter. V r. 2018 totiž uplynie sto rokov od vzniku prvej Československej republiky.⁴

Cieľom nášho príspevku však nebude hodnotiť načrtnuté snahy iniciované občianskym sektorom. Prípadné uskutočnenie referenda o obnovení Československa, ak by aj teoreticky bolo úspešné, by znamenalo len začiatok dlhej cesty, ktorá má nie len ústavnoprávne aspekty, a to tak z pohľadu ústavného práva Slovenskej republiky ako aj ústavného práva Českej republiky, ale aj viaceré aspekty medzinárodnoprávne. Predmetom nasledujúcich riadkov preto bude stručná analýza ústavnoprávnych dôsledkov prípadného platného slovenského referenda o obnovení Československa. Zameriame teda pozornosť najmä na kroky, ktoré by mali po úspešnom referende nasledovať.

Problematika pracovného času bezprostredne súvisí s ústavným právom zamestnanca na odpočinok po vykonanej práci, ktorý je zakotvený v článku 36 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecne je toto právo vyjadrením potreby regenerácie síl zamestnanca po vykonanej práci, ktorú obsahuje článok 3 Základných zásad Zákonníka práce.¹

V medzinárodnom meradle je vyššie uvedený subjektívny nárok zamestnanca upravený v Dohovore č. 1 MOP a tiež v článku 2 Európskej sociálnej charty v rámci práva na spravodlivé pracovné podmienky.

Detailnejšie rozvinutie práva zamestnanca na odpočinok po práci je obsiahnuté v Sociálnej charte, konkrétne v článkoch 7, 8 a 19.

Ustanovenie § 49 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) umožňuje účastníkovi, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, aby od tejto zmluvy odstúpil. Právna teória aj súdna prax hovoria, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy.¹ Podľa § 37 OZ je podmienkou platnosti právneho úkonu jeho slobodné vykonanie. Podľa § 39 je zas právny úkon neplatný, ak je vykonaný v rozpore s dobrými mravmi. Ponúka sa otázka, či zmluva uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok je zo svojej povahy platnou zmluvou, teda či od nej treba v zmysle § 49 vôbec odstupovať.

Abstrakt: Dva hlavné ciele si stanovila Európska únia ohľadne smernice o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže prijatej v novembri 2014: efektívna a úplná kompenzácia škody, ktorú utrpela osoba z dôvodu porušenia práva hospodárskej súťaže (čl. 1 (1) Smernice 2014/104/EÚ) ako aj koordinácia presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže medzi orgánmi hospodárskej súťaže a poškodenými osobami (čl. 1 (2) Smernice 2014/104/EÚ). V nasledujúcom článku sa budem stručne venovať všeobecným otázkam takýchto žalôb na náhradu škody a vývoju judikatúry SDEÚ (I.), stručnému prehľadu niektorých ustanovení Smernice 2014/104/EÚ (II.) a nakoniec celkovému posúdeniu s ohľadom na vytýčené ciele (III.)
Kľúčové slová: Hospodárska súťaž, Náhrada škody, SDEÚ

Abstract: The European Union has set itself 2 main objectives concerning the Directive on certain rules governing actions for damages under national law for infringements of the competition law provisions of the Member States and of the European Union adopted in November 2014: effective and full compensation for the damage suffered by a person (Art. 1 (1) Directive 2014/104/EU) as well as the coordination of the enforcement of the competition rules between competition authorities and those who have suffered such harm (Art. 1 (2) Directive 2014/104/EU). In the following article, I will briefly focus on such actions for damages and the CJEU case law development (I.), short overview of some parts of the Directive 2014/104/EU (II.), and finally provide an overall assessment with regard to the above mentioned objectives (III.).
Key words: Competition law, Actions for damages, CJEU

Úvod

Jednou z najvýznamnejších právnych noviniek roku 2014 bola kodifikácia a unifikácia pravidiel volebného práva, v praktickej rovine realizovaná prijatím zákona o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej len „volebný kódex“)¹ a zákona o volebnej kampani.² Oba uvedené zákony nadobudli vo svojej rozhodujúcej časti účinnosť až 1. júla 2015. V predchádzajúcom článku³ sme zamerali pozornosť na inštitút tzv. tretej strany, ktorý predstavuje jednu z najzásadnejších novôt právnej úpravy volebnej kampane prijatej v rámci realizovanej kodifikácie. Pokúsili sme nájsť odpovede na dve otázky. Prvou bola otázka, kto môže vo volebnej kampani ako tretia strana vystupovať. Druhá sa v nadväznosti na to týkala spôsobov, akými tretia strana môže volebnú kampaň viesť.