Abstrakt: Témou príspevku je analýza osobitného postavenia a úlohy hlavy štátu v podmienkach parlamentnej formy vlády. Podľa jednej z koncepcií zvykne byť hlava štátu v takomto ústavnom systéme označovaná za arbitra, predovšetkým v sporoch medzi zákonodarnou mocou reprezentovanou parlamentom a výkonnou mocou reprezentovanou vládou. Po všeobecnejšej časti zameranej na priblíženie postavenia hlavy štátu v ústavných systémoch vychádzajúcich z parlamentnej formy vlády, predovšetkým jej úlohy arbitra, príspevok upriamuje pozornosť na ústavné postavenie a úlohu prezidenta Slovenskej republiky. Osobitný dôraz kladie na zodpovedanie otázky, či slovenský prezident plní rolu arbitra, resp. či by mal ďalší vývoj jeho ústavného postavenia smerovať k posilneniu jeho arbiterského postavenia.
Kľúčové slová: arbiter, hlava štátu, parlamentná forma vlády, prezident, výkonná moc, zákonodarná moc

Rozpad celku na dve rôzne veľké časti môže mať charakter odčlenenia menšej časti od celku, alebo rozdelenia celku na nové samostatné časti.
Rozpad štátu na dva rôzne veľké štáty sa môže uskutočniť oddelením časti územia od pôvodného štátu, alebo rozdelením originálneho štátu na nové štáty.(1)

Je všeobecne uznávaným tvrdením, že liberáli chceli „slabý štát". Typickým predstaviteľom bol F. A. v. Hayek, ktorý tvrdil, že úlohou štátu je vytvárať len akýsi rámec, v ktorom môžu jednotlivci úspešne sledovať svoje záujmy. (1) Je tiež veľmi dobre známym faktom, že mnohí komunisti chceli odstrániť štát úplne. Dokonca sa prezentovali tvrdením, že štát možno odstrániť zosilňovaním jeho represívnej funkcie. Na základe uvedeného sa núka otázka: Sú liberáli iba „rozriedení“ komunisti, ktorí nedokážu doviesť veci do konca?

Teoretická analýza pojmu volieb

Voľby môžeme definovať ako systém obsadzovania zastupiteľských zborov na základe hlasovania občanov oprávnených voliť. Sú pravidelne opakujúcou sa politickou súťažou, na ktorej sa zúčastňujú jednotlivci ako nezávislí alebo kandidáti politických strán a hnutí, a vzájomne súperia o hlasy voličov. Voľby sa „nesmú stať nástrojom manipulácie ľudu, ale musia zaručovať slobodné vyjadrenie názoru ľudu pri výbere jeho zástupcov do zastupiteľských orgánov“.(1) Základnými demokratickými princípmi volieb sú všeobecnosť, rovnosť, tajnosť a priamosť hlasovania. Vôľa občanov na počet mandátov v zastupiteľskom zbore sa technicky prevádza prostredníctvom volebného systému, a tak sa napĺňa primárna úloha volieb, teda účasť občanov na politickom rozhodovaní v štáte.

Vážení čitatelia časopisu Projustice,

sme radi, že ste si našli cestu na stránku nášho internetového webového časopisu. Práve v týchto dňoch postupne začíname publikovať odborné články venované problematike práva a spravodlivosti, ktoré, ako dúfame, nájdu v radoch čitateľov z odbornej i širokej verejnosti pozitívnu odozvu.

Súčasťou našej stránky sú však okrem sekcií venovaných publikovaniu odborných článkov aj ďalšie sekcie vrátane diskusného fóra zameraného na odborné témy.

Hneď úvodom treba vysvetliť, prečo sa článok venuje otázke rekodifikácie súkromného práva aj v týchto dňoch, keď nejde o tému, ktorá by na Slovensku viditeľne (teda aj pre laickú verejnosť) rezonovala v odborných kruhoch. Nepochybne je týmto dôvodom dianie v susednej Českej republike, kde dňa 20. februára 2012 prezident Václav Klaus podpísal nový Občiansky zákonník a spolu s ním aj Zákon o obchodných korporáciách a Zákon o medzinárodnom práve súkromnom. Práve skutočnosť, že obe krajiny majú podobnú právnu kultúru, by mohla znovu rozvíriť debatu o otázke rekodifikácie súkromného práva na Slovensku a je nevyhnutné zamyslieť sa nad tým, či by sme aj my mali tento trend nasledovať. Druhým dôvodom, ktorý by mohol viesť k tejto debate, by mohol byť aj zámer rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v súčasnosti naberá aj reálne kontúry tým, že už bola vytvorená rekodifikačná komisia.